Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227482
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5117227482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: Q.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., právne zastúpená: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát
so sídlom X. Y. XX, G. proti žalovaným : 1/ Ing. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, R. - W. R.,
Česká republika, 2/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 1, G., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr.
Juraj Ďurajda, advokát so sídlom S. XX, G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/43/2017-262 z 12. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že je vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. G., a to 1-
izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXXX, vchod
č. XX, na ul. F. a spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení predmetného obytného
domu, príslušenstva a pozemku v rozsahu 376/38615-ín (výrok I.). Zrušil neodkladné opatrenie
nariadené uznesením č.k. 14C/43/2017-26 z 26.10.2017 v znení uznesenia Krajského súdu Žilina

č.k. 6Co/5/2018 z 29.01.2018, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zdržať sa nakladania,
scudzenia, zabezpečenia prevodom vlastníckeho práva, zaťaženia právom tretej osoby, predajom v
dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhala žalobkyňa určenia vlastníckeho práva (výrok
II.). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a2 / trovy konania v plnom rozsahu (výrok III.).
Žalobkyni uložil povinnosť hradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu (výrok IV.).
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa zastúpená žalovanou
2/ kúpnou zmluvou z 12.02.2016 previedla spornú nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného 1/ za kúpnu

cenu 8.000,- eur. Žalobkyňa žalovanú 2/ splnomocnila na tento právny úkon písomným plnomocenstvom
zo dňa 08.02.2016. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne sa okresný súd zameral na právne posúdenie
kúpnej zmluvy a plnomocenstva. Konštatoval, že predmetná zmluva spĺňa všetky základné náležitosti,
je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Plnomocenstvo bolo udelené v písomnej forme s osvedčeným
podpisom splnomocniteľky (žalovanej) s presne špecifikovaným rozsahom konania splnomocnenca
v zmysle ust. § 31 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Zmluva bola vyhotovená v písomnej forme
a podpisy strán sú na jednej listine v súlade s § 46 OZ. Vklad vlastníckeho práva bol právoplatne

povolený v zmysle § 133 ods. 2 OZ. Hoci zistil, že dohodnutá kúpna cena je nižšia ako cena, za ktorú
žalobkyňa byt nadobudla, a to aj pri pripočítaní tiarch, nedospel k názoru, že by takto dohodnutá výška
mohla byť dôvodom neplatnosti kúpnej ceny alebo bola v rozpore s právnymi predpismi či dobrými
mravmi. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že znenie čl. V ods. 5.2 tejto zmluvy, podľa ktorého záväzokkupujúceho - žalovaného 1/ uhradiť dlh za žalobkyňu, ktorý mal byť zapísaný na LV č. XXXX voči
správcovi domu Bytterm, a.s. z dôvodu absencie jeho špecifikácie čo do výšky a príslušenstva, by
robil predmetnú zmluvu neurčitou a neplatnou. Z obsahu zmluvných ustanovení dospel k záveru ,

že kúpna cena bola vzájomne dohodnutá vzhľadom na rok výstavby bytového domu, umiestnenie a
technický stav bytu a jeho príslušenstva a potrebu opravy jeho vnútorného vybavenia ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že kupujúci uhradí za predávajúcu dlh zapísaný v časti C-LV ťarchy a dlh voči správcovi
domu na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu
prevádzky, údržby a opráv. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo

244/2018, podľa ktorého pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej
s konaním priečiacim sa dobrým mravom, samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške, nie je v rozpore
s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s
dobrými mravmi. Ďalej poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 412/2016-10, ktorý sa
k náležitostiam nízkej kúpnej ceny vyjadril obdobne. Okresný súd konštatoval, že nízka kúpna cena, zlá
sociálna a finančná situácia žalobkyne, nie sú samy o sebe dôvodmi neplatnosti kúpnej ceny, mohli by

byť nanajvýš dôvodom podľa § 49 OZ na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ak žalobkyňa konala v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok. Na základe vykonaného dokazovania nezistil, že by žalovaná
bola podpisom plnomocenstva uvedená do omylu. Nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že žalobkyňa ako splnomocenkyňa sa nemohla s obsahom plnomocenstva oboznámiť, nakoľko
ho podpísala pred orgánom, ktorý vedie matriku, teda minimálne pred podpisom či pri podpise sa s

obsahom tejto listiny mohla oboznámiť. Uviedol, že neboli produkované v konaní žiadne dôkazy a
skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali absenciu slobodnej a vážnej vôle žalobkyne v zmysle ust. §
37 ods. 1 OZ, či absenciu spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 38 OZ. Tiež nemal preukázané,
že záujmy splnomocenkyne - žalovanej 2/ boli v rozpore so záujmami žalobkyne ako predávajúce. V
predmete splnomocnenia boli vymedzené základné náležitosti zmluvy, ktoré boli aj v kúpnej zmluve

uvedené. Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalovaná 2/ je družkou či priateľkou žalovaného
1/. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne, že nemala v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu a pri podpise
plnomocenstva verila žalovanému 1/, že sa jedná o plnomocenstvo na vyrovnanie dlhov, sa okresnému
súdu javilo, že plnomocenstvo mohlo byť vystavené za účelom predaja či prípadného predaja bytu ako
zabezpečovacieho prevodu, ktorý mal kryť záväzky žalobkyne voči žalovanému 1/, ktoré voči nemu

mala titulom pôžičiek a titulom toho, že za ňu uhradil dlhy voči iným spoločnostiam. Žalobkyňa však
netvrdila skutočnosti o zabezpečovacom prevode, obchádzaní zákona a pod. Uviedol, že nemožno
vylúčiťfakt,žežalobkyňapresnenerozumelaprípadnýmpodmienkam,zaktorýchjejžalovaný1/ponúkol
vyrovnať dlhy. Nič na tom však nemení skutočnosť, že ak žalovaná podpisovala plnomocenstvo ako
jedinú listinu, mal venovať pozornosť jej obsahu, a teda ak sa domnievala, že podpisuje niečo iné ako jej

predložil žalovaný 1/, mohlo sa jednať iba o tzv. vnútorný omyl, ktorý nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu. Rovnako pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu právneho úkonu a nemožno ju
stotožniť s omylom. Omyl v motíve urobenia právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za
dôvod neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd uviedol, že dohodu o prevode bytu, odovzdanie peňazí,
potvrdzujú aj žalovaní 1/ a 2/, ktorých tvrdenia sú v súlade so zisteniami z vykonaného dokazovania.

Naproti tomu tvrdenia žalobkyne môžu svedčiť síce o tom, že bola podvedená - uvedená do omylu,
avšak nejednalo sa o jednorázový omyl, ale o celý rad omylov a ľahkovážností, čo by hraničilo už s
extrémnou ľahkovážnosťou a nezodpovedným prístupom k vlastným právam. Súd pritom nezistil, že
by žalobkyňa bola nižšieho intelektu, ktorej zaostalosť by mohli žalovaní 1/ a 2/ zneužiť. Nakoľko súd
zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode bytu, ktorá

nemala vady, žalobkyňa podpísala preberací protokol, okresný súd nezistil, že by bol úkon neplatný,
a preto žalobu zamietol. Nakoľko zamietol žalobu v zmysle § 335 ods. 2 CSP rozhodol aj o zrušení
neodkladného opatrenia nariadeného počas konania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2
CSP. Žalovaným ako v plnom rozsahu úspešným, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania .
Zároveň priznal náhradu trov konania aj Slovenskej republike, nakoľko ako objednávateľ znaleckého

posudku musel z rozpočtových prostriedkov uhradiť sumu 97,60 eur na účet znalkyne.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a jej žalobe vyhovel. Uviedla, že od počiatku v konaní
tvrdila, že jej úmyslom, prečo udelila žalovanej 2/ splnomocnenie, nebolo previesť predmetný byt na

žalovaného, ale sledovala účel svojho oddlženia, čo však žalovaná 2/ nenaplnila, pretože sledovala
záujem žalovaného 1/ nadobudnúť byt za podmienok výhodných iba pre neho. Z dokazovania vyplýva,
že žalovaný 1/ sám opakovane účelovo vyvolával a následne aj vo svoj prospech zneužil jej materiálnu
tieseň a následne u nej vyvolal stav materiálnej núdze, v dôsledku čoho bude vysťahovaná zpredmetnéhobytu.Protiprávnosťkonaniažalovaného1/spočívanajmävskutočnosti,žejudobrepoznal
z predchádzajúceho obdobia a vedel, že od 16. roku života bola sirotou, rodičov jej suplovala otcova
bývalá priateľka. Po dovŕšení 18. roku začala žiť samostatne. Je zrejmé, že predmetné splnomocnenie

a zmluvu uzatvorila v tiesni, nakoľko v čase podpísania splnomocnenia sa nachádzala v nepriaznivej
finančnej situácii a nebola schopná dlh riadne splácať. Uvedené konanie mal súd vyhodnotiť aj ako
konanie v rozpore s § 39a OZ, mal konanie žalovanej 2/ posúdiť ako konanie v rozpore s jej záujmami.
Okresný súd nedostatočne vyhodnotil skutočnosti svedčiace proti žalovaným v otázke podpisu na
doklade o odovzdaní kúpnej sumy 8.000,- eur, ktorý podpísal aj za prijímaciu stranu žalovaný 1/, pričom

tam mal byť podpis splnomocnenej žalovanej 2/. Nezaoberal otázkou, či pri uzatvorení plnomocenstva
a kúpnej zmluvy bola jej vôľa v zhode s jej zamýšľaným prejavom a či predmetná zmluva bola uzavretá
vážne. Bolo potrebné, aby vyhodnotil aj konanie „in fraudem legis“, a to či konaním žalovaných zdanlivo
podľa práva za použitia zákonných prostriedkov títo nedosiahli výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci, t.j. či zneužitím splnomocnenia a kúpnej zmluvy nebol naplnený ich nezákonný úmysel po
vyvolaní materiálnej tiesne žalobkyne nadobudnúť vlastníctvo jej nehnuteľnosti v rozpore s jej úmyslom.

3. Žalovaní vo vyjadrení z 27.04.2020 k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalobkyňa v odvolaní neuvádza, v čom vidí nesprávnosť
napadnutého rozsudku, ktoré tvrdenia súdu v odôvodnení sú podľa nej v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Napadnutý rozsudok bol vydaný na základe vyčerpávajúceho dokazovania rešpektujúc

zásadu vykonania dôkazov v zmysle návrhu strán sporu. Písomné vyhotovenie rozsudku je urobené v
zmysle CSP, súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe ktorého nezistil žalobkyňou namietanú
neplatnosť právneho úkonu. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nie
žaloba o požičaní, vrátení a pod. sumy 10.953,- eur.

4. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaných uviedla, že zotrváva na stanovisku, ktoré prezentovala
v podanom odvolaní. Žalovaný podal voči jej osobe žalobu o zaplatenie 9.953,- eur z titulu bezúročnej
pôžičky ako bonusu z predaja 1-izbového bytu. O nevyplatení žalovanej sumy bol súd v konaní
14C/43/2017 presvedčený, čo uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. To, že žalovaný podal takúto
žalobu potvrdzuje jej tvrdenie o úmyselnom konaní žalovaného voči jej osobe, ktoré je v rozpore s

dobrými mravmi, s úmyslom pripraviť ju o nehnuteľnosť, využiť tieseň a následne sa domáhať zaplatenia
súm za vymyslené pôžičky, ktoré nikdy neobdržala. Samosudca v prejednávanej veci správne vnútorne
cítil, že bola žalovanými podvedená, avšak závery jeho rozhodnutia neboli správne.

5. Žalovaní sa k replike žalobkyne nevyjadrili. Odvolací súd nedisponoval v odvolacom konaní ďalšími

vyjadreniami strán sporu.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v
odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací
súd poukazuje na obsah odôvodnenia tohto rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade

s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a
odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné ako aj odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (viď napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08).

8. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa v podanom odvolaní uvádzala aj v konaní pred súdom

prvej inštancie a tento sa s nimi v celom rozsahu v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vysporiadal.
Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobkyňa sa nestotožnila s tým, ako jednotlivé vykonané
dôkazy vyhodnotil okresný súd, čím dospel podľa jej názoru k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
z toho dôvodu aj následne nesprávne právne posúdil.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri hodnotení jednotlivých dôkazov
postupovalvsúladesust.§191CSP,vzmyslektoréhodôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne ustálil,že nebola preukázaná strata intelektových schopností žalobkyne, ani poruchy psychiky v dôsledku
duševnej poruchy alebo choroby, ktorá by mala vplyv na neschopnosť jej logického uvažovania a
myslenia pri uzatváraní kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stal vlastníkom sporného bytu žalovaný 1/,

rovnako ani pri udelení splnomocnenia žalovanej 2/, aby v mene žalobkyne vo veci tejto kúpnej zmluvy
konala. Žalobkyňa v podanom odvolaní úplne opomína zistenia okresného súdu, že o tom, že mala
vedomosť, že previedla byt, že nemal preukázané, že by naďalej platila platby správcovi bytu do fondu
opráv a zálohové platby, teda že by sa nepochybne naďalej správala ako vlastníčka. Ďalej okresný súd
prihliadal aj na rozporné tvrdenia žalobkyne, vo vzťahu k popieraniu podpisu na príjmovom doklade,

ktoré boli vyvrátené znaleckým dokazovaním. Rovnako žalobkyňa pokiaľ išlo o odovzdávajúci protokol
k predmetnému bytu tvrdila, že tento podpísala v neskoršom čase pod nátlakom, avšak nepreukázala,
že by tomu tak bolo. Všetky možné rozpory by vysvetľovala len absolútna ľahkovážnosť žalobkyne,
pretože neprimeraný nátlak žalovaného 1/ na žalobkyňu nebol preukázaný, a to ani v trestnom konaní.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že len ľahkovážne a nezodpovedné konanie
môže vyústiť do stavu, kedy by žalobkyňa podpísala, čo jej žalovaný 1/ predložil. Odvolací súd sa preto

v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu a jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešným žalovaným
1/ a 2/.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)