Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 14, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713202356
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7713202356.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1/ Y. V., nar. XX.X.XXXX, 2/ U. V.,
nar. X.X.XXXX a 3/ L. V., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom v Y., Y. XXX, zastúpení JUDr. Jurajom Kusom,
advokátom, so sídlom v Michalovciach, Námestie Osloboditeľov 10 proti žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,

o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Trebišov z 23.11.2015 č.k. 14C/96/2013-429

r o z h o d o l :

Výrok prvý uznesenia z 23.11.2015 č.k. 14C/96/2013-429 a od neho závislý výrok II. uznesenia
Okresného súdu Trebišov z 27. mája 2020 č.k. 14C/96/2013-469 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (v ďalšom „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) predmetným odvolaniami (žalobcov
i žalovanej) napadnutým uznesením zastavil konanie o dovolaní odporcu, t.z. o dovolaní podanom
žalovanou (výrok prvý) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok
druhý).

2. V odôvodnení uviedol, že sa žalobcovia návrhom doručeným súdu dňa 13.2.2013 domáhali proti

žalovanej nároku na náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, a to každý zo žalobcov v 1. až 3.
rade žiadal zaviazať žalovanú na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100.000 eur s
príslušenstvomauplatnilsinároknanáhradutrovkonania.Súdcitujúc§5ods.1písm.a/,§10ods.1,§6
ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ako i citujúc znenie položky 7b písm. b/ Sadzobníka
súdnych poplatkov odôvodnil, že výzvou z 24.9.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku
za dovolanie vo výške 18.396 eur v lehote 10 dní, ktorá bola doručená žalovanej 29.9.2015 a v ktorej

zároveň žalovaná bola poučená o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v určenej lehote, pričom
napriek uvedenému v určenej lehote súdny poplatok nezaplatila. Nakoľko súdny poplatok za dovolanie
nebol uhradený, súd konanie o dovolaní žalovanej zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p.

3. Podaním doručeným 2.12.2015 podali proti výrokovej časti predmetného uznesenia, ktorou súd

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, odvolanie žalobcovia. Odvolanie
odôvodnilidôvodmipodľa§205ods.2písm.d/af/O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Namietli, že toto rozhodnutie
je v rozpore s § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Z napadnutého rozhodnutia mali za zrejmé a preukázané, že
zastavenie konania zavinila žalovaná, lebo v lehote nezaplatila súdny poplatok za podané dovolanie vo

výške 18.396 eur. Poukázali na to, že sa k dovolaniu žalovanej vyjadrili listom zo 16.10.2015 a vyúčtovali
si trovy dovolacieho konania v sume 1.066,95 eura. Navrhli, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel nazáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na
nové prejednanie a rozhodnutie.

4. Podaním doručeným 7.12.2015 podala odvolanie proti predmetnému uzneseniu, a to proti obom jeho
výrokom, žalovaná, a to v zmysle § 205 ods. 1 a § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. Uviedla, že súd
24.9.2015 vyhotovil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania ňou - žalovanou, ktorú
prevzala 29.9.2015 a ktorej súčasťou bolo aj poučenie v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a

ktorou súdny poplatok bol vyrubený vo výške 18.396 eur s odôvodnením a poukazom na položku č. 7b
písm. b/ v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Žalovaná namietla správnosť stanovenia výšky
súdneho poplatku za dovolanie, čo uviedla, že zakladá nesprávnosť a zároveň predčasnosť rozhodnutia
súdu o zastavení dovolacieho konania. Uviedla, že súd opomenul pri vyrubovaní súdneho poplatku
vziať do úvahy súvisiace ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb., kde v zmysle týchto je horným stropom
súdneho poplatku suma 16.596,50 eura, a preto nebolo možné žiadať od nej - žalovanej súdny poplatok

za dovolanie 18.396 eur. Žiadala uznesenie zrušiť a súdny poplatok za úkon podaného dovolania vyrubiť
plne v súlade so zákonom.

5. Žalobcovia na výzvu súdu s možnosťou vyjadriť sa k odvolaniu žalovanej v podaní doručenom
16.5.2016 uviedli, že považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a zákonné. Nesúhlasili s

dôvodom žalovanej, ktorým odôvodnila podané odvolanie a to, že horným stropom súdneho poplatku
podľa zákona č. 71/1992 Zb. je suma 16.596,50 eura. Uviedli, že príloha sadzobníka súdnych poplatkov
k zákonu č. 71/1992 Zb. pozná obmedzenia súdnych poplatkov, ale nie za návrh na začatie konania
na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy. Mali preto odvolanie žalovanej za
nedôvodné.

6. Po predložení odvolaní žalobcov (ad 3. odôvodnenia) a žalovanej (ad 4. odôvodnenia) odvolaciemu
súdu odvolací súd uznesením zo 14.8.2017 č.k. 5 Co/528/2016-448 vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, v ktorom uznesení poukázal na možnosť súdu prvej inštancie aplikovať autoremedúru
podľa § 376 CSP a aj čiastočne zmeniť alebo zrušiť uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ak

odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná osoba ako odvolateľ
(bod 12. uznesenia) a zároveň pripomenul, že v konečnom rozhodnutí musí súd rozhodnúť o náhrade
trov konania. Po preskúmaní odvolacích dôvodov mal za potrebné aplikovať § 376 a § 377 CSP a len
potom po odôvodnení nového rozhodnutia o náhrade trov konania opätovne predložiť vec odvolaciemu
súdu na vykonanie odvolacieho konania (bod 14. uznesenia).

7. Súd prvej inštancie uznesením z 24.6.2019 č.k. 14C/96/2013-452 rozhodol o nároku na náhradu trov
konania, a to priznal nárok žalobcovi 1/ v plnom rozsahu z priznanej sumy 25.000 eur, žalobkyni 2/ v
plnom rozsahu z priznanej sumy 30.000 eur a žalobkyni 3/ v plnom rozsahu z priznanej sumy 30.000
eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2019.

8. Uznesením z 27.8.2019 č.k. 14C/96/2013-460 súd vyzval žalovanú, aby sa písomne v určenej lehote
vyjadrila k vyjadreniu žalobcov k (jej) odvolaniu, ktoré bolo doručené súdu 16.5.2016.

9.Uznesenímz2.10.2019č.k.14C/96/2013-464súdzaviazalžalovanúzaplatiťžalobcom1/,2/a3/trovy

konania vo výške 1.824,20 eura na účet ich právneho zástupcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
19.10.2019.

10. Uznesením z 27.5.2020 č.k. 14C/96/2013-469 súd prvej inštancie zrušil druhý výrok uznesenia
Okresného súdu Trebišov 14C/96/2013-429 z 23.11.2015 (výrok I.) a žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal nárok

na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu (výrok II.), a to z odôvodnenia vyplýva, že
posúdil odvolanie žalobcov proti predmetnému uzneseniu z 23.11.2015 a zistil, že sú naplnené zákonné
podmienky na zrušenie druhého výroku uznesenia a jeho nahradenie novým výrokom. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2020.

11. Predkladacou správou z 9.7.2020 (č.l. 472) súd predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o odvolaní žalobcu voči uzneseniu č.k. 14C/96/2013-429 z 23.11.2015 (č.l. 429), aj napriek tomu,
že o odvolaní žalobcov (ale i žalovanej) proti druhému výroku predmetného uznesenia (ktorým súdrozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ) sám postupom podľa § 376
CSP právoplatne rozhodol uznesením z 27.5.2020 (č.l. 469).
Nepredložil však spis na rozhodnutie o odvolaní žalovanej voči tomuto uzneseniu č.k. 14C/96/2013-429

z 23.11.2015 (č.l. 434), len o ktorom bolo potrebné rozhodnúť.

12. Po vrátení spisu odvolacím súdom späť súdu prvej inštancie, a to za účelom, aby tento súd
predkladacou správou predložil spis na rozhodnutie o odvolaní žalovanej z 1.12.2015 proti uzneseniu
Okresného súdu Trebišov zo 7.12.2015 (č.l. 434), súd prvej inštancie predložil novou predkladacou

správou tunajšiemu súdu spis na rozhodnutie o odvolaní žalobcov a žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Trebišov 14C/96/2013-429 z 23.11.2015 (č.l. 429).

13. Odvolací súd, pokiaľ bol predkladacou správou z 25.3.2021 vyhotovenou súdom prvej inštancie
(č.l. 484) predložený „spis na rozhodnutie o odvolaní žalobcov a žalovanej“, opätovne konštatuje, že o
odvolanížalobcov,ktorépodali(len)protidruhémuvýrokuuznesenia14C/96/2013-429z23.11.2015(č.l.

429), ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, už rozhodol
sám súd prvej inštancie postupom podľa § 376 CSP a to uznesením z 27.5.2020 č.k. 14C/96/2013-469
(č.l. 469), ktorého výrokom I. tento druhý výrok uznesenia 14C/96/2013-429 z 23.11.2015 zrušil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.6.2020.
Odvolací súd preto o odvolaní žalobcov, o ktorom už bolo rozhodnuté, nerozhodoval.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného včas žalovanou
ako oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania a viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie v jeho prvom doposiaľ neprávoplatnom výroku a zistiac, že nie sú splnené

podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, výrok uznesenia, ktorým súd konanie o dovolaní
žalovanej zastavil, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Podľa § 6 ods. 2 veta tretia zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom období (v čase
podania dovolania), poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v

sadzobníku.

16. Podľa položky 7b písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb., je poplatok
z návrhu na začatie konania na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy 66 eur a 3%
z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy.

17. Podľa § 7 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb., v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku
uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie.

18. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom období, ak

nebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhunazačatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúd
vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia
výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, 5a*) súd konanie zastaví. O následkoch
nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

19. Podľa § 10 ods. 2 písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom období, pre nezaplatenie
poplatkuprvostupňovýsúdkonanienezastaví,akžiadazaplateniepoplatkuvovýškeodporujúcejúprave
podľa tohto zákona.

20. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovanej o nesprávnom vyrubení súdneho poplatku odvolací

súd len pre úplnosť uvádza, že poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku
ustanoveného v sadzobníku, pričom nejde o dvojnásobok len vo vzťahu k percentnej sadzbe (t.j.
napríklad 2 x 3 % z poplatkového základu), ale aj vo vzťahu k najvyššej pevnej sadzbe (t.j. napríklad
2 x 16.596,50 eura). V tomto smere teda žalovaná nesprávnosť poplatku, tvrdiac, že horným stropom
súdneho poplatku za dovolanie je suma 16.596,50 eura nesprávne namietala.

21. Avšak vzhľadom na vyššieuvedené, konkrétne vyššiecitované ustanovenie § 7 ods. 10 zákona č.
71/1992 Zb., v zmysle ktorého v dovolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného
v dovolaní, bol podľa odvolacieho súdu súdny poplatok za dovolanie aj tak nesprávne vyrubený, keďžeho súd prvej inštancie vyrubil z celého žalobcami 1/, 2/ a 3/ uplatneného nároku [jednotlivo každý z nich
si nárokoval 100.000 eur, t.z. výšku súdneho poplatku z celého nároku 3 x 66 eur + 3 x (3 % zo 100.000
eur = 3.000 eur) = 9.198 eur x 2 =18.396 eur].

22. Podľa§240ods.1vetaprváObčianskehosúdnehopriadku,zaúčinnostiktoréhožalovanádovolanie
podala, platilo, že účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Aj keď teda Občiansky súdny poriadok priznával právo podať dovolanie účastníkovi konania bez jeho

akéhokoľvek bližšieho vymedzenia (neobsahoval ustanovenie, ktoré by korešpondovalo s ustanovením
§ 424 CSP, podľa ktorého dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané),
v súdnej praxi sa rešpektovalo R 50/1999, podľa ktorého znenia z účelu dovolania vyplýva, že toto
právo (podať dovolanie) neprislúcha tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho
súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Posúdenie otázky, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vyznelo v prospech, či neprospech účastníka,

prislúcha dovolaciemu súdu.

23. V danom prípade dovolanie žalovanej smeruje proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 1Co/295/2014 zo 6.5.2015, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
č.k. 14C/96/2013-222 z 10.12.2013. Z obsahu spisu je však zrejmé, že odvolací súd predmetným

rozsudkom rozhodol tak o odvolaní žalobcov proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorých odvolanie
smerovalo proti zamietavému výroku rozsudku (IV.) ako i rozhodol o odvolaní žalovanej, odvolanie
ktorej smerovalo len proti výrokom I., II. a III., t.z. proti výrokom priznávajúcim žalobcom náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 25.000 eur žalobcovi 1/, v sume 30.000 eur žalobkyni 2/ a v sume 30.000
eur žalobkyni 3/. Odvolací súd má za to, že sporným nárokom z pohľadu žalovanej, t.j. vyznievajúcim

v rozsudku odvolacieho súdu v jej neprospech ako zaviazanej osoby, a teda oprávňujúcim žalovanú
na základe rozhodnutia odvolacieho súdu podať dovolanie, zostali len výroky I., II. a III. právoplatného
rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, priznávajúce nárok žalobcom
na zaplatenie nemajetkovej ujmy spolu 85.000 eur a zaväzujúce žalovanú na toto plnenie. T.j. základom
poplatku za podané dovolanie je suma 85.000 eur (25.000 + 30.000 + 30.000), z ktorej sumy podľa pol.

7b písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. je
výška súdneho poplatku za dovolanie 5.496 eur [3 x 66 eur + 3 % z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy
a to jednotlivo každým zo žalobcov 1/ až 3/, t.z. (198 eur + 750 eur + 900 eur + 900 eur) x 2].

24. Súd prvej inštancie preto, ak žiadal zaplatenie poplatku za dovolanie od žalovanej vo výške 18.396

eur žiadal zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave zákona. Preto podľa § 10 ods. 2 písm. e/
zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom v rozhodnom období, pre nezaplatenie tohto poplatku žalovanou
súd nebol oprávnený konanie zastaviť.

25. Je teda zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým konanie o dovolaní žalovanej zastavil

odporuje zákonu, a že súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a keďže tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalší
postup.

26. V danom prípade od rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaním napadnutom prvom výroku súdu
prvej inštancie, ktorým súd zastavil konanie o dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie,
je závislý výrok, ktorým súd rozhodol o trovách konania (dovolacieho) pôvodne tak, že žiaden z
účastníkov nemá na ich náhradu právo (výrok druhý).

Tento druhý výrok uznesenia, len proti ktorému výroku podali odvolanie žalobcovia (ale aj žalovaná,
odvolanie ktorej smerovalo proti obom výrokom uznesenia súdu prvej inštancie), síce uznesením č.k.
14C/96/2013-469 z 27. mája 2020 vydaným podľa § 376 CSP zrušil sám súd prvej inštancie (výrok I.) a
žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu (výrok II.), ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.6.2020, avšak rozhodnutie súdu o trovách dovolacieho konania

bolo predčasné, nakoľko nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o zastavení dovolacieho konania.
Keďže sa jedná o závislý výrok (§ 379 písm. a/ CSP), ktorého obsah je viazaný na výrok o zastavení
dovolacieho konania, s tým, že sám o sebe nemôže obstáť, odvolací súd v súvislosti so zrušením výroku
o zastavení dovolacieho konania, zrušil i výrok II. uznesenia č.k. 14C/96/2013-469 z 27.5.2020, ktorýmsúd prvej inštancie priznal žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom
rozsahu.

27. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne vyzve žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za
dovolanie v správnej výške (§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.), rešpektujúc pri vyrubení súdneho poplatku
právny názor odvolacieho súdu a ďalší postup súd zvolí v závislosti od toho, či žalovaná súdny poplatok
za dovolanie vyrubený v správnej výške zaplatí alebo aj nie. Ak žalovaná poplatok za dovolanie zaplatí,
súd prvej inštancie zabezpečí úkony podľa § 436 CSP a podľa § 437 CSP po uplynutí lehôt podľa § 436

ods. 3 CSP predloží bezodkladne vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní. Ak žalovaná súdny
poplatok za dovolanie nezaplatí, bude dôvodný postup podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP bude povinný rozhodnúť
súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).