Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoZm/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113207641
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5113207641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci
žalobcov v 1/ rade: Ing. L. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. XX/XXX, XXX XX R., v 2/ rade:
Ing. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., žalobcovia v rade 1/ a 2/ zastúpení: JUDr. Bohuslav
MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovaným
v 1/ rade: PROMEVA, s.r.o., so sídlom 023 56 Makov 283, IČO: 36 399 060, v 2/ rade: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká
republika, IČO: 649 48 242, konajúca cestou organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and

Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251
336, v 3/ rade: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX R., v 4/ rade: V. Y., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu v rade 1/ a
žalobcu v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/4/2013-281 zo dňa 1. decembra
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/4/2013-281 zo dňa 1. decembra 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rade 1/
a 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") žalobu zamietol. Žalovaným
v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkomč.k.20CbZm/4/2013-190zo14.apríla2015(ďalejajlen„Rozsudok"),ktorýmžalobuzamietol
a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením sp.zn.
14CoZm/24/2015 z 31. januára 2017 (ďalej aj len „Uznesenie") rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
20CbZm/4/2013-190 zo dňa 14. apríla 2015 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie v Rozsudku konštatoval, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 10Zm/80/2010 nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k návrhu o určenie

neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07061 z dôvodu, že platnosť
Dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 posudzovaná nebola, a
nie je totožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci sp. zn. 10Zm/80/2010. Rovnako
označené konanie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci ani vo vzťahu k návrhu o určenieneplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/, nakoľko nie je totožný
okruh strán sporu v týchto konaniach. Na uvedenom vyhodnotení nedôvodnosti námietky právoplatne
rozhodnutejvecivznesenejvkonanížalovanýmvrade2/okresnýsúdzotrvalajvovzťahukodôvodneniu

tohto rozsudku, pričom „citované závery súdu prvej inštancie v Rozsudku neboli v Uznesení odvolacieho
súdu spochybnené."

4. Okresný súd ďalej v Rozsudku konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na
určení neplatnosti zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ vzhľadom na právoplatný zmenkový

platobný rozkaz č.k. 10Zm/8/2010-21 z 12.05.2011. „Odvolací súd v Uznesení v nadväznosti na citáciu
časti prvého odseku na strane 16 odôvodnenia Rozsudku konštatoval v odseku 20. Uznesenia, s
poukazom aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo
16/2009 z 26.novembra 2009, že „(...) v tomto štádiu konania v prejednávanej veci za skutkového stavu
ustáleného k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, tak ako ho ustálil okresný súd v prvoinštančnom
konaní, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, závery konštatované okresným súdom, dotvrdené i

poukazom okresného súdu na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Obo
16/2009), z ktorej v tejto časti vychádzal okresný súd, sa odvolací súd s citovanými závermi okresného
súdu, s dôrazom práve na poukaz, dotvrdzujúci správnosť záverov okresného súdu, ktorý sa viazal na
predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 16/2009 a ktorého aplikáciu
žalobcovia v rámci podaného odvolania nenamietali, nespochybnili, stotožnil."

5. Súd prvej inštancie ďalej v Rozsudku konštatoval, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti Dohody, nakoľko v prípade jej neplatnosti by pohľadávka žalovaného v
rade 2/ voči žalovaným v rade 3/ a 4/ titulom zmenkového ručenia nemohla byť uspokojovaná z majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobkyne v rade 1/ a žalovaného v rade 3/ a žalobcu v rade

2/ a žalovanej v rade 4/, ale len z výlučného vlastníctva žalovaných v rade 3/ a 4/. Vyslovením neplatnosti
Dohody by sa tak žalobcovia v rade 1/ a 2/ ubránili dôsledkom vyplývajúcim z § 147 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. „Vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia Rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd vyjadril
v odseku 22". Uznesenia, pričom konštatoval, že „(...) v danom štádiu konania však pri vyhodnotení
zákonnej podmienky cez úpravu v § 80 písm. c) OSP primárne k momentu rozhodovania okresného

súdu (k momentu rozhodovania krajského súdu účinná právna úprava v § 137 písm. c) CSP) sa potom
nemohol odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a už prijaté závery v tomto štádiu
konania (ne)stotožniť s následnými závermi okresného súdu, ktoré sa týkali konštatovania existencie
naliehavéhoprávnehozáujmužalobcovnaurčeníneplatnostiDohodyovydaníavyplneníblankozmenky
000143B/SB/07061". Zo samotného predmetu konania, tak ako bol špecifikovaný žalobcami v žalobe,

bolo podľa odvolacieho súdu nepochybné, že ide o previazané nároky, na ktoré rozhodne nemožno
nazerať oddelene. Ak okresný súd v tejto prejednávanej veci určil, že nie je naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke
vystavenej žalovaným v rade 1/, ktorý záver dotvrdzoval i poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/16/2009 z 26.11.2009, tak potom nie je z odôvodnenia napadnutého

rozsudku okresného súdu zrejmé, prečo, ak konštatoval v danej skutkovej situácii, že samotný podpis
avalistu na zmenke je len realizáciou záväzku prevzatého v Dohode o prevzatí zmenkového ručenia
a pokiaľ je takáto dohoda neplatná, tak nespôsobuje neplatnosť samotnej zmenky, ani neplatnosť
podpisu na zmenke osoby, ktorá prevzala zmenkové ručenie, ale môže len založiť kauzálnu námietku
avalistu vo vzťahu ku konkrétnej osobe oprávnenej zo zmenky (námietky avalistov však v vo veci sp.

zn. 10Zm/80/2010 vedenej na Okresnom súde Žilina podľa tvrdení sporových strán uplatnené neboli),
následne bez ďalšieho určil, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody s
uvedením „nakoľko v prípade jej neplatnosti by pohľadávka odporcu v rade 2/ voči odporcom v rade 3/ a
4/ titulom zmenkového ručenia nemohla byť uspokojovaná z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov navrhovateľky v rade 1/ a odporcu v rade 3/ a navrhovateľa v rade 2/ a odporkyne v

rade 4/, ale len z výlučného vlastníctva odporcov v rade 3/ a 4/. Vyslovením neplatnosti Dohody by
sa tak navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ubránili dôsledkom vyplývajúcim z ust. § 147 ods. 2 OZ" (čl.
205 a nasledujúce spisu). Odvolaciemu súdu nebol vytvorený relevantný priestor okresným súdom v
súvislostistaktoformulovanýmkonštatovanímprevykonanieodvolaciehoprieskumuzdôvoduabsencie
uvedenia konkrétnych myšlienkových pochodov a úvah v tomto smere. Nemožno podľa odvolacieho

súdu predsa v tomto štádiu konania odhliadnuť práve v súvislosti s konštatovaním o nemožnosti
odlišného nazerania na nároky uplatnené žalobou i od situácie prebiehajúceho exekučného konania
pod sp. zn. EX 1291/2011, s dôrazom na právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového platobného
rozkazu, i z ktorého dôvodu nie je bez ďalšieho zrejmé, aké úvahy viedli okresný súd k nim vyššiecitovaným záverom, ak bližšie neuviedol, nekonkretizoval svoje myšlienkové pochody, najmä v rovine
záveru, v zmysle ktorého „Vyslovením neplatnosti dohody by sa tak navrhovatelia v rade 1/ a 2/
ubránili dôsledkom vyplývajúcim z ust. § 147 ods. 2 Občianskeho zákonníka (č.l. 206 spisu), keď

neozrejmil prípadné súvislosti medzi exekučným konaním (núteným výkonom rozhodnutia) na základe
právoplatného zmenkového platobného rozkazu a prípadnou neplatnosťou predmetnej Dohody a ani
dôvody, pre ktoré vzhľadom na už konštatovanú previazanosť žalobcom uplatnených nárokov žalobcu,
ustálený skutkový stav veci (ne)bolo i v tejto časti (ne)možné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/16/2009 z 26.11.2009, ktoré v napadnutom rozhodnutí uvádzal" (ods.

22 odôvodnenia Uznesenia)." Odvolací súd v Uznesení konštatoval predčasnosť skutkových a právnych
záverov okresného súdu v rovine vyhodnotenia základných podmienok pre aplikáciu § 80 OSP (k
momentu rozhodnutia okresného súdu, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu § 137 písm.
c) CSP) vo vzťahu k Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061, pričom bola
konštatovaná previazanosť uplatnených nárokov žalobcu. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd k
ďalšej odvolacej argumentácii žalobcov nevyjadroval (ods. 26 odôvodnenia Uznesenia). Odvolací súd

uložil súdu prvej inštancie pri novom rozhodnutí opätovne sa zaoberať otázkou, či na strane žalobcov
je naliehavý právny záujem na žalovanom určení a teda či je daná vecná legitimácia sporových strán
aktívna a pasívna, a to pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností v rovine skutkovej aj právnej.
Primárne mal súd prvej inštancie vyhodnocovať naliehavosť právneho záujmu žalobcov, berúc do úvahy
vyššie uvedené konštatovania odvolacieho súdu a vzhľadom na skutkový stav veci, ako aj argumentáciu

samotných žalobcov, tiež vo vzťahu k tvrdeniam v rovine exekučného konania na základe právoplatného
a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu, za situácie konštatovaného využitia zmenečného
vyplňovacieho práva sa bude okresný súd v ďalšom konaní zaoberať i existentnosťou Dohody o vydaní a
vyplnení blankozmenky č. 000143/B/SB/07/061 zo dňa 06.07.2007, a to v časti špecifikovanej v žalobe,
ak v samotnom rozsudočnom návrhu žalobcovia uviedli, že na základe tejto dohody došlo k doplneniu

obsahu blankozmenky vystavenej žalovaným v rade 1/ ako vystaviteľom v prospech žalovaného v rade
2/. Zároveň bude vychádzať okresný súd i zo záverov odvolacieho súdu o vzájomnej prepojenosti
uplatnených nárokov žalobcami v žalobe (ods. 29. odôvodnenia uznesenia).

6. Odvolací súd vyslovil v Uznesení, že pokiaľ „súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku ďalej

v hmotno-právnej rovine posudzovania vecných dôvodov neplatnosti napadnutých právnych úkonov
konštatoval, že platnosť Dohody možno posudzovať podľa § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko jej účinky sa môžu prejaviť vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to za situácie viazanosti súdu Nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky I.ÚS 26/2010 z 08.12.2010 podľa § 131 ods. 1 veta druhá OSP, ďalej vyhodnotil dôvodnosť

námietky premlčania vznesenej žalovaným v rade 2/ voči uplatnenej relatívnej neplatnosti Dohody za
súčasného konštatovania, že súd nevidí rozpor s dobrými mravmi v uplatnení námietky premlčania zo
strany žalovaného v rade 2/, a konštatoval nepreukázanie neplatnosti Dohody podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, tak týchto záverov súdu prvej inštancie v Rozsudku sa odvolací
súd v Uznesení, nedotkol. K momentu opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe žalobcov

dňa01.12.2017nedošlokzmeneskutkovéhostavuoprotitomu,akoboltentoustálenýkudňuvyhlásenia
Rozsudku 14. apríla 2015. V súlade s ustanovením § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku č.
160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP") bol súd v ďalšom konaní a novom
rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v Uznesení."

7. Na pojednávaní konanom 01.12.2017 sa právny zástupca žalobcov vo väzbe na dôvody Uznesenia
odvolacieho súdu vyjadril k otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Mal za to,
že tento je daný, nakoľko žalobcovia v rade 1/ a 2/ nie sú účastníkmi konania o výkon rozhodnutia a
do tohto konania sami nemôžu zasiahnuť. Nepriaznivý stav ohrozenia bezpodielového spoluvlastníctva
manželov môže odstrániť určujúce rozhodnutie o neplatnosť Dohody o vyplňovacom práve k zmenke,

ktorá bola podkladom aj vydania zmenkového platobného rozkazu, kedy na rozhodnutie v prejednávanej
veci čaká aj exekučný súd, vzhľadom na obsah námietok podaných žalovaným v rade 3/ za zistenia, že
právny základ vydanej zmenky zanikol, je možné aplikovať § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
a zastaviť exekúciu z dôvodu jej vyhlásenia za neprípustnú. Vo vzťahu k dovolaniu sa absolútnej
neplatnosti Dohody poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní proti Rozsudku. Žiadal, aby súd

dôsledne aplikoval právny názor vyjadrený v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky a žalobe v
celom rozsahu vyhovel. K otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zdôraznil, že
žalobcovia nemajú právne postavenie, ktoré by im umožnilo vstup do exekučného konania, z ktorého
dôvodu majú naliehavý právny záujem na vedení tohto sporu. Na absolútnu neplatnosť právnehoúkonu, ktorá pôsobí od počiatku, súd prihliada z úradnej povinnosti. Pokiaľ po vyjadrení predbežného
právneho posúdenia zo strany súdu k otázke naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom
určení právny zástupca žalobcov žiadal o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty na vyjadrenie

k stanovisku súdu a prezentovanie skutkovej a právnej argumentácie, tak uvedený procesný návrh
nepovažoval okresný súd za dôvodný. Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
bola riešená už v Rozsudku súdu prvej inštancie, vyjadroval sa k nej aj odvolací súd v zrušujúcom
Uznesení, v nadväznosti na záväzný právny názor, zaujal predbežné právne posúdenie k tejto otázke
a nepovažoval za dôvodné a potrebné, aby vzhľadom na nesúhlas právneho zástupcu žalobcov s

prezentovaným právnym názorom súdu bolo z tohto dôvodu pojednávanie odročované za účelom ďalšej
skutkovej a právnej argumentácie žalobcov k otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, ku ktorej otázke už mali strany sporu dostatočný priestor sa vyjadriť v priebehu konania, ako aj
na nariadenom termíne pojednávania 01.12.2017.

8. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 137 písmeno d) Civilného sporového

poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"), Článku 1, 2, 3 Základných
princípov CSP, § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len „OSP"), § 175 ods. 1 veta prvá OSP, § 147 ods.
1 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ"), § 37 ods. 1 a 2 Zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu začatia

exekučného konania EX 1291/11 k 31.10.2011 (ďalej len Exekučný poriadok), § 50 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6
Exekučného poriadku, § 57 ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku, okresný súd žalobu zamietol.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa
v prejednávanej veci domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu Dohody o vydaní a vyplnení

blankozmenkyč.000143B/SB/07/061uzatvorenejmedzižalovanýmivrade1/,2/,3/a4/dňa06.07.2007
v časti, ktorou žalovaní v rade 3/ a 4/ prevzali na seba záväzok zmenečného ručenia a právneho
úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej žalovaným v rade 1/
ako vystaviteľom v prospech žalovaného v rade 2/ na zmenkovú sumu 73.409,24 Eur so splatnosťou
15.06.2010 s miestom zaplatenia v UniCredit Bank Slovakia, a.s., pobočka v Žiline, Národná 12, 010 01

Žilina, a to z dôvodu rozporu s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

10. Žaloba bola žalobcami podaná dňa 7.6.2012 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP"), kedy aj v súlade s judikatúrou súdov Slovenskej republiky

bola prípustná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, za predpokladu preukázania naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP. Dňa 01.07.2016 nadobudol
účinnosť Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"), ktorý
vychádzajúc zo znenia § 137 písm. c) a d) CSP a s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej
správy k tomuto ustanoveniu, zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, s

výnimkou splnenia podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

11. Právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka) je v
zmysle teórie práva považovaný za právnu skutočnosť. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je

tak žalobou o určenie právnej skutočnosti predpokladanej § 137 písm. d) CSP, ktorá je v zmysle tohto
zákonného ustanovenia prípustná, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom
je potrebné rozumieť najmä ustanovenia hmotného práva, ktoré výslovne pripúšťajú žalobu o neplatnosť
právneho úkonu (napr. žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce
zák. č. 311/2001 Z.z., žaloba o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 323/1992 Zb., žaloba o

neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Ide o situácie, kedy
priamo osobitný predpis umožňuje oprávnenej osobe domáhať sa na súde žalobou určenia tejto právnej
skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu). Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti nemožno
rozširovať aj na prípady priamo z osobitného predpisu nevyplývajúce s odkazom na dikciu prvej vety §
137CSP,vzmyslektorejžaloboumožnopovažovať,abysarozhodlo„najmä"....Slovonajmäjepotrebné

vnímať v tomto zákonnom ustanovení v kontexte možných iných žalôb než priamo vyplývajú z písmen a),
b), c) a d) § 137 CSP. Toto ustanovenie však žalobu o určenie právnej skutočnosti priamo predpokladá v
písm. d), nevzťahuje sa na ňu teda demonštratívny výpočet žalôb v tomto zákonnom ustanovení a táto
žaloba je podľa CSP prípustná výlučne za situácie, ak to vyplýva z osobitného predpisu.12. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Civilný sporový poriadok tak vychádza z princípu jeho priamej

aplikability aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, s výnimkami zákonom
výslovne stanovenými. Bolo by však v rozpore s princípom právnej istoty (Čl. 2 Základných princípov
CSP), ako aj § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, ak by súd zamietol žalobu žalobcov
výslovne z dôvodu jej procesnej neprípustnosti na základe § 137 CSP. Okresný súd mal za to, že pokiaľ

žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu bola podaná v čase, kedy tak procesný predpis ako aj
judikatúra súdov takúto žalobu pripúšťali, za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu,
účinkytaktopodanejžalobyostalizachovanéažalobujemožnéajpoúčinnostiCSPmeritórneprejednať.

13. Predpokladom žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle OSP ako aj judikatúry súdov
prijatej za jeho účinnosti bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom

určení, ktorý bol povinný tak tvrdiť ako aj preukázať žalobca. Naliehavý právny záujem je zásadne
daný vtedy, ak bez požadovaného určenia je ohrozené právo žalobcu, resp. ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným)
procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne

vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre strany sporu a tým
sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie. V prípade, že je možné využiť žalobu na plnenie
alebo iný právny prostriedok ochrany subjektívneho práva, nie je daný naliehavý právny záujem, ktorý
je podmienkou žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu. Akonáhle došlo k dokonaniu porušenia

subjektívneho práva, možno žalovať priamo na plnenie, resp. reparáciu škodlivých právnych následkov
dosiahnuť iným prostriedkom obrany. Okresný súd poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 16/2009 z 26. novembra 2009, tak ako na ne
poukazoval Krajský súd v Žiline v odseku 20. odôvodnenia Uznesenia, z ktorého vyplýva „....Podľa §
80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý vzťah alebo právo tu je, alebo nie
je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem,
ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok
súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez

toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na
určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak
však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať o splnenie povinnosti, ktorá z porušenia
vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p.

význam." „Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave vydal dňa 16. februára
1998 zmenkový platobný rozkaz sp.zn. 49 Zm 299/97, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. marca
1998, na základe ktorého bola žalovanému v II. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v I. rade
ako oprávnenému zo zmenky sumu 1 500 000 Sk so 6% úrokom zo sumy 1 500 000 Sk od 22. júla
1997 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 5 000 Sk a trovy konania 60 000 Sk. Povinnosť uloženú

vykonateľným rozhodnutím povinný nesplnil, v dôsledku čoho bolo vo veci začaté exekučné konanie,
vedené pod sp.zn. Ex 292/98. Keďže splnenie povinnosti z právneho úkonu, neplatnosti ktorého sa
žalobkyňa domáha, je už predmetom výkonu rozhodnutia, nie je daná existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení."

14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v rade 2/ v postavení žalobcu na základe spornej
zmenky vystavenej žalovaným v rade 1/, avalovanej žalovanými v rade 3/ a 4/, uplatnil svoje nároky
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Zm/80/2010 podaním návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v rade 1/ PROMEVA, s.r.o. ako vystaviteľovi zmenky
a žalovaným v rade 2/ a 3/ ako avalistom zmenky. Vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k.

10Zm/80/2010-21 zo dňa 12.5.2011 nebol zo strany žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ napadnutý námietkami
a nadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 14.06.2011 a vo výroku o trovách konania
dňa 16.06.2011. V súvislosti s označeným konaním žalovaný v rade 2/ namietal existenciu prekážky
právoplatne rozhodnutej veci, pričom okresný súd už vyššie v zhode s právnym názorom vyslovenýmv Rozsudku konštatoval, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti Dohody
o vyplňovacom práve k blankozmenke z dôvodu, že platnosť tejto Dohody v konaní vedenom na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 posudzovaná nebola a nie je totožný okruh strán sporu
v prejednávanej veci a vo veci sp. zn. 10Zm/80/2010. Rovnako označené konanie nezakladá prekážku
právoplatne rozhodnutej veci ani vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu zmenkového
ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/, nakoľko nie je totožný okruh strán týchto konaní.

15. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že sporná zmenka plnila zabezpečovaciu
funkciu k Zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalovanými v rade 1/ a 2/, taktiež nespornou skutočnosťou
bolo uzatvorenie Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, zmluvnými stranami, ktorej boli aj
žalovaní v rade 3/ a 4/ ako avalisti zmenky za vystaviteľa zmenky, ktorým bol žalovaný v rade 1/. Z
uzatvorenej Dohody tak vyplýva zabezpečovacia funkcia zmenky k Zmluve o úvere. Dohoda môže trpieť
dôvodmi neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovení OZ, čo však nemá za následok neplatnosť

podpisu avalistu na zmenke, ale neprípustnosť dôvodu inak platného zmenkového ručenia, ktorého
platnosť sa posudzuje výlučne podľa čl. I § 30 a nasl. Zákona zmenkového a šekového. Platnosť
samotného avalu (zmenkového ručenia) na zmenke aj v prípade preukázanej zabezpečovacej funkcie
zmenky v nadväznosti na obsah Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke môže byť posudzovaná
len podľa Zákona zmenkového a šekového, nie z hľadiska rozporu s § 145 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, resp. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý prípadný rozpor zakladá len možnosť kauzálnych
námietok zmenkovo zaviazaných osôb voči uplatnenému nároku zo zmenky, nie však neplatnosť
samotného zmenkového ručenia, ktoré sa zakladá už len samotným podpisom ručiteľa na líci zmenky.
Takétonámietkyzostranyžalovanýchvrade3/a4/vpostavenízmenkovýchručiteľovvkonanívedenom
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči

nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe žalovaný v rade 2/ vymáha svoje
nároky v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn.
EX 1291/11.

16. Okresný súd zotrval aj na názore (ktorý právny názor vyslovil už v odôvodnení Rozsudku a v tejto

časti sa odvolací súd zo závermi súdu prvej inštancie stotožnil), že spornú zmenku, resp. platnosť
zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné
skončenie konania sp.zn. 10Zm/80/2010 nemožno opätovne preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že
nie je daný totožný okruh účastníkov konania v prejednávanej veci a vo veci vedenej na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010, nemožno dospieť k záveru o existencii prekážky právoplatne

rozhodnutej veci, ale okresný súd konštatuje nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov
na požadovanom určení. Pri zohľadnení vyššie citovaných záverov vyplývajúcich z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 16/2009 z 26. novembra 2009 a záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu, ohľadne konštatovanej previazanosti uplatnených nárokov na
určenie neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061 a právneho úkonu

zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ (ods. 22., 26. a 29. odôvodnenia Uznesenia), okresný súd
konštatoval,žežalobcoviavprejednávanejvecinepreukázalinaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom
určení neplatnosti ani právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/, ani Dohody o
vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061.

17. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný v rade 2/ vymáha svoje
nároky z právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu sp.zn. 10Zm/80/2010 z
12.5.2011 v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp.
zn. EX 1291/11 (na exekučnom Okresnom súde Čadca je konanie vedené pod sp. zn. 11Er/1067/2011).
Pokiaľ žalobcovia argumentovali tým, že nemožno bezvýhradne aplikovať v tejto veci rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo 16/2009 z 26. novembra 2009, nakoľko žalobcovia
nie sú účastníkmi exekučného konania a nemajú k dispozícii právne prostriedky v rámci exekúcie, tak s
týmto záverom sa okresný súd nestotožnil. V prípade, že exekúciou sú postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, účastníkom exekučného konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného,
ktorý má vo vzťahu k tejto časti exekúcie k dispozícii rovnaké „právne prostriedky obrany ako povinný

(námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti), obsahom ktorým
môžu byť práve v konaní žalobcami tvrdené dôvody neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia
žalovaných v rade 3/ a 4/ resp. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061 aktorými, vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie Ex 1291/2011, by bol oprávnený sa zaoberať
práve exekučný súd procesným postupom vyplývajúcim z Exekučného poriadku."

18. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení žalobcovia prezentovali v rovine
potenciálneho zásahu do majetkovej sféry bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v rade 1/ a 2/ a
žalovaných v rade 3/ a 4/ v rámci prebiehajúceho exekučného konania sp.zn. EX 1291/2011. Z obsahu
spisu súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka sp.zn. EX 1291/2011 vyplýva, že exekúciou sú
postihnutévecivbezpodielovomspoluvlastníctvežalobcuvrade2/ažalovanejvrade4/(Upovedomenie

o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť z 15. decembra 2011 č.l.
36, Exekučný príkaz z 22. februára 2012 č.l. 41 spisu), v ktorom prípade žalobca v rade 2/ ako účastník
exekučného konania má k dispozícii právne prostriedky v rámci exekúcie, ktorými sa voči exekúcii na
majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže brániť a v rámci ich uplatnenia
sa v zhode so skutkovými tvrdeniami v prejednávanej veci dovolávať neplatnosti právnych úkonov, v
ktorých má exekučný titul svoj základ. Z uvedeného dôvodu nemôže mať a nemá naliehavý právny

záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov v prejednávanej veci. Rovnaké závery
možno konštatovať vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/ pre prípad, že by v exekúcii bol postihovaný
majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne v rade 1/ a žalovaného v
rade 3/. Pokiaľ by majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v exekúcii postihovaný
vôbec nebol, vyslovenie neplatnosti (relatívnej ani absolútnej) dotknutých právnych úkonov by nemalo

vplyv na právne postavenie žalobcov v rade 1/ a 2/, v ktorom prípade by rovnako nemali naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Nevyhnutnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení sa pritom rovnako vzťahuje na dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na
ktoré súd prihliada len na námietku, ako aj na dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktoré
súd prihliada z úradnej povinnosti. „Naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/ a 2/ na požadovanom

určení nemožno dovodiť ani z tej skutočnosti, že exekučný Okresný súd Čadca uznesením sp. zn.
11Er/1067/2011 z 19.8.2013 povolil odklad exekúcie voči povinným v rade 2/ a 3/ (žalovaní v rade 3/ a
4/) do právoplatného skončenia konania v prejednávanej veci, nakoľko postup exekučného súdu nie je
pre súd v prejednávanej veci záväzný a ani nemôže založiť naliehavý právny záujem žalobcov v rade
1/ a 2/ na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/

a 4/ a ani Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky."

19. Nakoľko okresný súd dospel na základe vyššie uvedených skutočností k záveru, že žalobcovia
v rade 1/ a 2/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho
úkonu Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061 zo 6.7.2007 ani právneho

úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke vystavenej žalovaným v rade 1/
ako vystaviteľom v prospech žalovaného v rade 2/ na zmenkovú sumu 73.409,24 Eur so splatnosťou
15.06.2010 s miestom zaplatenia v X. V. pobočka v R., D. XX, XXX XX R., tak okresný súd ich žalobu v
celom rozsahu zamietol, a to bez toho, aby sa ďalej zaoberal konkrétnymi tvrdenými dôvodmi neplatnosti
dotknutých právnych úkonov. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa

§ X55 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP.

20. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca v 1/ a žalobca v 2/ rade, ktorí
žiadali, aby odvolací súd z dôvodov podľa „§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v súlade so zásadou podľa § 390 C.s.p. zmenil a nami

podanej žalobe, ňou uplatneným nárokom, v celom rozsahu, v súlade so zásadou podľa § 390 C.s.p.
vyhovel." Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali odvolatelia v celom rozsahu (výrok I. a II.) za
nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vo vzťahu k § 365 ods. 1 CSP, podľa písm. d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f) súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h) rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právne posúdenie súdom, podľa ktorého
nebol daný a preukázaný naliehavý právny záujem na podanej žalobe o neplatnosť Dohody o vydaní a
vyplnení blankozmenky číslo: 000143B/SB/07/061 zo dňa 06.07.2007 (ďalej len „Dohoda"), považovali
za nesprávny.

21. V odvolaní odvolatelia poukázali a citovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ"), § 39 OZ, § 40a OZ, § 145 ods. 1 OZ, § 18 Zákona o rodine, §
19 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. So záverom o vyhodnotení žalovaným v rade 2/ vznesenej námietky
premlčania ako dôvodnej, žalobcovia nesúhlasili a mali za to, že „danú Dohodu a skutočnosť, že ažna jej základe s odkladacou podmienkou účinnosti zmluvných dispozitívnych práv oprávnenej osoby
z nej vo vzťahu k vyplňovaciemu právu ku vystavenej blankozmenke je potrebné posudzovať tak, že
až momentom oznámenia o využití tohto práva oprávnenou osobou za perfektný právny úkon a teda

až od tohto momentu začína plynúť premlčacia doba na prípadné uplatnenie práva spočívajúceho v
možnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu osobou, ktorej práva ním boli
dotknuté". Odvolatelia uviedli, že pri takomto právnom úkone spojenom s obchádzaním zákona ide preto
o to nebezpečnejšie konanie na neprospech druhého z manželov, že nejde o právny úkon, ktorý by vo
vzťahu k majetkovému spoločenstvu manželov a nakladaniu s ním či ako dopad naň, bol vnímateľný

tak, ako je to napr. pri hmatateľných majetkových statkoch patriacich do BSM - hnuteľných veciach a
prípadnou neoprávnenou dispozíciou s nimi zo strany jedného z manželov, kedy je ich absencia majetku
oproti ich predchádzajúcemu spôsobu užívania navonok okamžite badateľná a zrejmá, čo umožňuje
druhému manželovi okamžitú reakciu na daný stav (využitie práva dovolania sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu).

22. V odvolaní žalobcovia uviedli, že práve vo vzťahu k právnemu úkonu - Dohody o vydaní a vyplnení
blankozmenky, keďže jej dôsledky sa majú prejaviť až v budúcnosti, pritom ak, tak nevedno v ktorom
čase, ak nekoná jeden z manželov tak, že by v súlade s postavením v manželstve a dodržiavajúc
svoje zákonné povinnosti (vyžiadanie si súhlasu druhého manžela), dotknutý manžel takýmto konaním
druhým manželom, pokiaľ o takomto jeho právnom úkone z dôvodu, že ho o ňom neoboznámil, nemá

vedomosť,saaždočasu,kýmnedôjdekreálnemuuplatňovaniuprávazozmenkysobsahomdoplneným
na základe takejto Dohody (zásah do spoločného majetku), nemá možnosť o jej existencii dozvedieť a
preto názor žalobcov o inom termíne začatia plynutia premlčacej doby ako od termínu uzavretia takejto
Dohody považovali za správny.

23. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie
je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej
ochrany. Určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní má predpoklad, a to
naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, sa na ňu

prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo) a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť
(konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje a
nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je
časovo obmedzená, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.). Obchádzanie zákona
predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v

konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom
a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ak by sa však mala vykladať otázka
začatia plynutia premlčacej doby v súlade so zdôvodnením podľa odvolaním napadnutého rozsudku, tak

potom je namieste jednoznačne konštatovať dôvodnosť absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu
- Dohody, ktorej žalobcovia sa v konaní dovolávali, a to vo vzťahu k právnemu názoru vyjadrenému v
Náleze ÚS SR, konštatovanému v texte rozhodnutia, kedy je potrebné právny úkon, u ktorého by sa
inak za účelom dosiahnutia nápravy mohol využiť právny inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti,
je nevyhnutné skúmať aj z hľadiska otázky, či v prizme porušenia zásad dobrých mravov nejde o

absolútne neplatný právny úkon. „Vo vzťahu k otázke vznesenej námietky premlčania je potrebné
poukázať na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžo/256/2010, 3Sžo/16/2009, 3Sžo/32/2007, ktorý je podľa
nášho názoru oknami prezentovaným skutočnostiam o Dohode použiteľný." „K posúdeniu zachovania
trojročnej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby je potrebný správny výklad právnej normy,
„odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch „ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch", ktorý neodporuje princípu spravodlivosti, logiky a zdravého rozumu (rozsudok
NS SR sp.zn. 3Sžo/256/2010, 3Sžo/16/2009, 3Sžo/32/2007). Konkrétne išlo o rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7 Cdo 75/2011 zo dňa 29. februára 2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR pod č. 3/2013, z ktorého vyplývalo : „Trojročná lehota, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu
úkonu dlžníka, je lehota hmotnoprávna. Znamená to, že v rámci tejto lehoty musí byť návrh uplatnený

na súde. Na uplynutie uvedenej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, lebo ide o lehotu prekluzívnu.
Túto lehotu treba počítať od uskutočnenia právneho úkonu."24. V odvolaní žalobcovia uviedli, že zákon vyžaduje pri rôznych právnych úkonoch splnenie rôznych
podmienok (napr. písomne urobené právne úkony musia byť podpísané a datované). Všetky tieto
podmienky sú podmienkami platnosti právneho úkonu. V zásade všetky platné zmluvy majú právne

účinky (vznik, zmena, zánik práv a povinností) už od okamihu uzavretia, pokiaľ sa zmluvné strany
nedohodli na odkladacej podmienke. Zákonodarca však pre niektoré právne úkony ustanovuje aj
ďalšie podmienky „účinnosti právneho úkonu" (§ 47 a § 47a OZ). Ak zmluva už nadobudla právne
účinky (účinnosť), to znamená, že vyvolala zamýšľané právne následky, možno sa na súde žalobou
domáhať jej plnenia." Právny úkon - zmenkový záväzok ručenia - potom nadobudol účinnosť až dňom,

ktorým Dohoda v sebe poňala všetky náležitosti záväzku (záväzkového vzťahu), teda i údajov, na
doplnení ktorých sa jej strany dohodli na neskorší čas (obdobne napr. § 36 ods. 2 OZ, prvá veta
- aplikovateľný výklad práva). V konaní bolo podľa žalobcov preukázané, že „konanie v rozopre s
dobrými mravmi žalovaného v rade 2. spočívalo v tom, že ako osoba profesionálne poskytujúca úvery a
disponujúca odborným právnym aparátom a teda za stavu, kedy jej charakter formy podnikania osoby -
žalovaného v 1. rade ako spoločnosti s ručením obmedzeným, bol zrejmý a ďalej keď jej bol zrejmý aj

jej majetkový stav, ktorý v čase poskytnutia úveru bol tento dostatočný na krytie (splnenie) návratnosti
úverom poskytnutých finančných prostriedkov, požadoval zabezpečenie od fyzických osôb; konanie
žalovaných v rade 3. a 4., keď či už vedome alebo nevedomky zatajili vykonanie právneho úkonu -
podpísanie Dohody, čím nekonali len v rozpore so zásadami hospodárenia v BSM vyjadrenými v ust.
§ 145 ods. 1) 07. ale jednoznačne a zásadným spôsobom takto konali aj v rozpore s dobrými mravmi,

ktorých uplatňovanie v manželskom zväzku predpokladajú základné zásady vyjadrené v §§ 18 a 19
Zákona o rodine (ak je predpokladom riadne existujúceho manželstva vernosť, potom ak niektorý z
manželov zatajuje určité skutočnosti o svojom správaní sa, ktoré sú spôsobilé ohroziť napr. majetkové
spoločenstvo, potom takéto konanie vo vzťahu ku druhému z manželov sú v rozpore nielen zo zákonom
ale aj s dobrými mravmi a v zásade spôsobujú stav nedôvery, ktorý môže vyústiť v rozvrat manželského

spolužitia, čo je potom stav v zásadnom rozpore z účelom manželstva)."

25. Zdôraznili odvolatelia, že za daného stavu z okolností uzavretia Dohody, ktorej účastníkmi boli mimo
žalovaného v rade 2/ aj žalovaní v rade 3/ a 4/, je preukázaná taká zásadná intenzita ich konania,
ktorá spôsobila absolútnu neplatnosť takéhoto ich právneho úkonu už na počiatku, na ktorý takýto

neplatný právny úkon je potom súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. „Aj keď vzhľadom na vyššie
uvedené tvrdíme a máme zato, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu Dohody, vo vzťahu účastníkov
- žalovaného v rade 2. a žalovaných v rade 3. a 4., svojim čo i rozdielnym správaním sa spôsobili
títo všetci, na rozdiel od právneho názoru súdu, že absolútna neplatnosť právneho úkonu musí byť
založená na konaní všetkých jeho účastníkoch, tvrdíme, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu môže

spôsobiť konanie či nekonanie v súlade so zákonom a dobrými mravmi čo aj len niektorým z nich
(v takomto prípade dotknutý účastník neplatného právneho úkonu má zachované práva na prípadné
vydanie bezdôvodného obohatenia či dokonca právo na náhradu škody)."

26. Prvostupňový súd podľa odvolateľov potom pochybil, ak pri zistení týchto skutočností o

preskúmavanom právnom úkone a miere intenzity konania jeho účastníkov, rozhodol na neprospech
žalobcov v rade 1/ a 2/, nekonal ex offo vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto právneho úkonu ako absolútne
neplatného (iná vada konania spôsobujúca nesprávnosť rozhodnutia) a na ktorých dôvodoch žalobcovia
trvajú, a tiež zotrvávajú na argumentácii vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia, v ktorých sa súd prvej
inštancie venoval zdôvodneniu svojho rozhodnutia k otázke nepreukázania naliehavosti právneho

záujmu na vedení daného sporu (§ 80 písm. c/ O.s.p.). „Je neakceptovateľné, ak súd znalý práva, dôvodí
tvrdenie o našej možnosti dovolať sa súdnej ochrany vo vzťahu k neexistujúcim právnym inštitútom.
Ak súd uvádza našu možnú ochranu vo vzťahu napr. k ustanoveniam Ex. por., potom je potrebné,
uviesť, že mu absolútne uniklo to, že byť účastníkom exekučného konania ako manžel povinného
neoprávňuje na podanie pre exekúciu zásadných inštitútov, ktorými je možné vedenú exekúciu zvrátiť,

nakoľko na podanie týchto z dôvodu, že pre manžela ako účastníka konania sú presne určené práva
a povinnosti (ide o ust. §§ 37, 118 a 144 EP účinného v čase začatia exekúcie), a ktorými sú určite
námietky." Tieto je vždy oprávnený podať len povinný. Stotožňovať preto postavenie iného účastníka
exekúcie a postavenie povinného nie je možné. Podľa § 37 EP účinného v čase začatia exekúcie -
Účastníci konania, ods. 2, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,

účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania
nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím i keď sa
jedná o vzťahy v manželstve, žaloba je dôvodná práve preto, že druhý manžel nemusí a nie je ničím
zaručené, že bude uplatňovať práva i druhého manžela (exemplárne je to preukázané v prebiehajúcomkonaní tým, že práve žalovaní v rade 3/ a 4/ žalobcov neinformovali ani o právnych úkonoch vo vzťahu
k žalovanému v rade 1/ ako ani o súdnom - zmenkovom konaní); „poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa 26.11.2009, a teda na našej strane nie je daný naliehavý právny

záujem na vedení takéhoto druhu sporu, tak toto je však vo vzťahu k Nálezu ÚS SR, na ktorý vo vzťahu
k uplatňovanému nároku v konaní poukazujeme, sp. zn. I ÚS 26/2010 z 08 decembra 2010, v zásadnej
miere prekonané; teda je neprípustné, aby boli práve súdom reálnym právam pripisované iné možnosti
(vymyslené), ako je možné v súvislosti s nimi a na ne oprávnenou osobou realizovať - bod 50., 51.
rozsudku". Za vadu prvostupňového konania, vo vzťahu k odvolacej argumentácii, potom považovali to,

že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
čoviedloktomu,žepotomprejednávanúvecajnesprávneprávneposúdilnajmätým,žesprávnepoužité
právne normy nesprávne interpretoval.

27. V odvolaní žalobcovia citovali Čl. 2 ods. 1, 2, 3 CSP a z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008. Súd prvej inštancie:

„- vo vzťahu k preukázaným skutočnostiam v konaní a vo vzťahu k nami k nim tvrdenej absolútnej
neplatnostiprávnychúkonov,satoutootázkounevysporiadal,ajkeďzúradnejpovinnostisamalamusel,
- keďže sa odklonil od právneho názoru vysloveného ÚS SR a vec rozhodol inak, vo vzťahu k
svojmu rozhodnutiu nepodal, a to vôbec, dôkladné a presvedčivé zdôvodnenie, teda takýmto postupom
zmaril naše právo na spravodlivé rozhodnutie vo vzťahu k jeho legitímnemu očakávaniu v súvislosti s

podanou žalobou." Prejednávaná vec nie je vo vzťahu „k významu potreby dovolania sa súdnej ochrany
banálnou, ale zásadnou, nakoľko, ako to vyplýva s pripojenej mailovej správy žalovaného v rade 1., jeho
pohľadávka na istine spolu s prísl. nadnes predstavuje sumu 112 249,21 €, a jej vymoženie vo vzťahu k
majetku v BSAA nás, žalobcov v rade 1. a 2. a žalovaných v rade 3. a 4. je z dôvodu, že žalovaní v rade
3. a 4. nedisponujú žiadnym vlastným majetkom dostatočným na uspokojenie predmetnej pohľadávky,

ale ani v rámci majetku tvoriaceho BSM, likvidačné".

28. V odvolaní žalobcovia uviedli, že podanou žalobou uplatnené nároky, a to čo do vyslovenia
neplatnosti označených právnych úkonov, sú v oboch prípadoch dôvodné a jedine takýmto spôsobom,
im do budúcna, môže byť poskytnutá ochrana pred zásahmi do ich práv a oprávnených záujmov, teda

k odstráneniu danej neistoty tak, ako to predpokladá možná a účinná súdna ochrana. Keďže výrokom
ohľadom pripojenia ručiteľského vyhlásenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke sa nedomáhajú
neplatnosti zmenky ako takej, ale len určenia neplatnosti tohto právneho úkonu
„- ide o prejav vôle smerujúci ku vzniku povinností ručiteľov z neho (odvodzujúc samotnú absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu na absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzavretia Dohody ...),

vyhovením žalobe v tomto rozsahu do budúcna je vytvorený predpoklad, že v prípade prevodu zmenky
na tretiu osobu, čo nie je vylúčené, vo vzťahu ku každému jej nadobúdateľovi je týmto spôsobom
zaručená naša právna ochrana a to, že bez ďalšieho dovolávania sa ochrany bude právny stav vyvolaný
rozhodnutím súdu ako právny nástupca táto osoba akceptovať (zásada súdnej ochrany ako aj
hospodárnosti konania). Preto aj na vedení sporu o tomto určení je na našej strane daný a preukázaný

naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia o tejto veci na náš prospech by bolo i naďalej naše
postavenie neisté a zmenu tohto stavu z dôvodu, že nie sme osobami s priamou účasťou vzťahu na
zmenke, nie je možné dosiahnuť inak."

29. Odvolatelia s odkazom na čl. 2 CSP a vo vzťahu k prejednávanej veci poukázali na zásadné „právne

stanovisko NS SR, a ktorým je i súd viazaný ako rozhodnutím najvyššej súdnej autority a podľa ktorého:
Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú „zdieľané" rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu základných noriem. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý
nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijaté v určitej spoločnosti a vytvára tak
všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a čo je pokladané za poctivé a slušné.
K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore so
všeobecnou uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom pri „nájomných" vzťahoch pri posudzovaní

toho, aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý normatívny
systém, sú akýmsi meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii a ich súladu so všeobecne
uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je
potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konaniastrán v konkrétnom čase. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný
vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej vôle strán a tiež bez ohľadu na to. kto
daný rozpor s dobrými mravmi zavinil. Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú

absolútne neplatné podľa § 39 a § 3 O. z. a to pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj preto, že svojim
obsahom a účelom odporujú zák. Samotná zmenka aj pre rozpor s § 54 ods. l druhá veta O. z. Účelom
tohto právneho úkonu je obísť ust. spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu
ochranu práv a povinností spotrebiteľa. Postup žalobcu ako nekalá obchodná praktika. Na žalovaného
v rade 2/ dopadajú všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím

súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd
chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v
ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti. Kódex o ochrane
spotrebiteľa (zák.č.250/07 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods.8).
Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom, ale
explicitne proti zákonu.

Podľa SPOLOČNÉHO STANOVISKA (8/2015) občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na

povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi

k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade,

že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý
je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený
zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa
úvahy súdu takýto exces dosahuje."

30. Žalobcovia v odvolaní citovali § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP, § 388 CSP, § 390 CSP. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery (I. Ú5 459/2014 Uznesenie 13.08.2014). Podané odvolanie voči rozsudku

súdu prvej inštancie považovali za dôvodné, podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. „Je preukázané, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vydané v rozpore so skutkovým stavom prípadu, so zákonom, ako
aj judikatúrou súdov a princípom právnej istoty, pričom všetko toto je spôsobené tým, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel ku nesprávnym skutkovým zisteniam a tým zároveň vec nesprávne vec
právne posúdil, ak na vec správne použité normy - § 80 písm. c) O.s.p., najmä však § 145 a § 147 07. v

spojení s ust. § 39 OZ, nesprávne interpretoval, a preto jeho rozhodnutie nemôže obstáť ako správne a
spravodlivé." „Z dôvodu, že prejednávaná vec bola už raz rozhodovaná odvolacím súdom tak, že tento
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom odvolací súd teraz
bude konať a rozhodovať o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, máme zato, že sú
splnené podmienky pre to, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol (§ 390 C.s.p.)".

31. Odvolanie žalobcov bolo doručené žalovaným v rade 1/ až 4/ na vyjadrenie (č.l. 373 spisu, v spojení
s doručenkami č.l. 335 spisu, č.l. 338 spisu, č.l. 339 spisu, č.l. 340 spisu, č.l. 341 spisu), ktorí sa k
momentu rozhodovania odvolacieho súdu k doručenému odvolaniu nevyjadrili.

32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379, 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením
rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudoksúdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaných v 3/ a 4/ rade bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/5/2018-350
zo dňa 17.4.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, elektronicky právnemu zástupcovi
žalobcov na ním uvedenú e-mailovú adresu v podaní na č.l. 344 spisu, v spojení s doručenkou na čl.

353 spisu, a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

34. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcov krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia
je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie.
Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo
potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie
rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch
svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii § 387

ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj
z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 Cdo/170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného
súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej
inštancie".

35. Odvolacie dôvody žalobcovia vymedzili v rovine procesnej, skutkovej a právneho posúdenia veci. V
odvolaní výslovne poukázali na nižšie citované § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

36. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

37. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

38. Podľa § 379 písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

39. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

40. V ďalšom krajský súd uvádza, že základom posudzovania odvolacích dôvodov žalobcov vo väzbe
k záverom okresného súdu, obsiahnutým v napadnutom rozsudku, bol skutkový stav zistený okresným
súdom, ktorým bol krajský súd viazaný podľa § 383 CSP.

41. V procesnej rovine žalobcovia považovali napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre neúplnosť

dôvodov podľa odvolateľov rozhodných pre vecne správne rozhodnutie sporu tým, že sa okresný súd
odklonil od právneho názoru vysloveného Ústavného súdu Slovenskej republiky a vec rozhodol inak a
vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu nepodal dôkladné a presvedčivé zdôvodnenie, takýmto postupom mal
zmariť ich právo na spravodlivé rozhodnutie vo vzťahu k jeho legitímnemu očakávaniu.

42. K vyššie uvedenému odvolací súd primárne uvádza, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť
zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Podľa § 220 ods. 2CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

43. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, napriek námietkam žalobcov, že
by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje,
že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku". Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie
uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax
použiteľnéajpouvedenomdni(uznesenieVeľkéhosenátuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.

44. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre
uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa
výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu

neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém" (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

45. Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu,

sama o sebe nezakladá odvolací dôvod. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o
nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým
by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu,
kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

46. V danom prípade podľa odvolacieho súdu k namietanej inej vade postupu súdu prvej inštancie,
ktorá by predstavovala naplnenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nedošlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že
všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS 209/04).
Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1
Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby

na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6
ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné
odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho

preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým
a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.47. Odvolací súd po vyhodnotení odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v rozsahu
odvolania žalobcov konštatuje, že rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho
posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol

subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere
je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem,
ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia
aplikovanéaakosapremietlidosamotnéhorozhodnutiasúduprvejinštancie(pozriIII.ÚS119/03).To,že
sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím

súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle § 365 ods. 1
písm. b) CSP. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany),
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04).

48. Za relevantné považoval odvolací súd tie dôvody rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie vyjadril v

písomne vyhotovenom rozsudku a ktoré tvorili preskúmateľný základ prejednania a rozhodnutia sporu
v odvolacom konaní. Na dôvažok odvolací súd primerane poukazuje aj na judikát R č. 39/1993, podľa
ktorého podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa
účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne
mohol uplatniť svoje vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol

riadne doručený, odvolanie.

49. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci
ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní,
nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu

materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného
porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 ústavy), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd
Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012 , III. ÚS 37/2012 ).

50. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...
„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jehozabezpečenie,vykonanieanáslednévyhodnotenie.Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveň

procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací

súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného
hodnotenia dôkazov.

51. S námietkou žalobcov v rovine nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho
posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľov o nesprávnom právnom posúdení veci

odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemátaképredpoklady,akévyplývajúzozistenéhoskutkovéhostavu.Nesprávneprávneposúdenieveci
konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu

normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil
a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované
stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych

noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

52. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v
súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na vyhovenie žalobe na základe procesného útokužalobcu (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných
konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa
na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).

53. Dôvody svojho rozhodnutia vo väzbe na výsledky vykonaného dokazovania zdôvodnil súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku a vysporiadal sa i so všetkými relevantnými tvrdeniami žalobcov, ktoré
boli v tomto smere uvádzané aj v ich odvolaní. Súd prvej inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho
rozhodnutia vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, koherentný, t.j.

jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu, jeho
zhodnoteniu, vyvodeným skutkovým zisteniam, záverom a právnemu posúdeniu veci, podporili záver o
dôvodnosti žalobou uplatnených nárokoch žalobcu v celom rozsahu. Právne závery súdu prvej inštancie
pritom korešpondovali so skutkovými zisteniami v konaní. Aj z tohto hľadiska nebolo možné prijať záver o
prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Odvolací súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že o porušenie
práva na spravodlivý proces z hľadiska takého nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho

strane sporu uskutočňovanie jej procesných práv, nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu sporovej
strany (v danom prípade vykonanie určitých dôkazov, na určité hodnotenie dokazovania, na zamietnutie
žaloby), ale postupuje v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Konajúci súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov.
Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho

návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Rozhodnutie súdu
nemusí byť totožné s očakávaním a predstavami sporovej strany, ale musí spĺňať limity zákonného
rozhodnutia (§ 220 ods. 1 - 4 CSP), čo v danom prípade preskúmavaného napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie splnené bolo.

54. Žalobcovia v odvolaní namietali závery okresného súdu, ktorý sa podľa nich nedostatočne
vysporiadal s ich argumentáciou o absolútnej neplatnosti právnych úkonov, v rovine ktorej argumentácie
citovali v odvolaní § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 40a OZ, § 145 ods. 1 OZ, § 18 Zákona o rodine, § 19
ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Zároveň uviedli základné charakteristické znaky pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu a namietali, že, „...Prvostupňový súd potom pochybil, ak pri zistení týchto skutočností o

preskúmavanom právnom úkone a miere intenzity konania jeho účastníkov na neprospech nás žalobcov
v rade 1. a 2. nekonal ex offo vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto právneho úkonu ako absolútne neplatného
(iná vada konania spôsobujúca nesprávnosť rozhodnutia)", „poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa 26.11.2009, a teda na našej strane nie je daný naliehavý právny
záujem na vedení takéhoto druhu sporu, tak toto je však vo vzťahu k Nálezu ÚS SR, na ktorý vo

vzťahu k uplatňovanému nároku v konaní poukazujeme, sp. zn. I ÚS 26/2010 z 08 decembra 2010,
v zásadnej miere prekonané." V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalobcov, sa odvolací súd
oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku a po vykonaní odvolacieho prieskumu, nemohol
konštatovať ich dôvodnosť. Odvolací súd považuje za podstatné citovať na tomto mieste z napadnutého
rozsudku okresného súdu, „že žalovaný v rade 2/ v postavení žalobcu na základe spornej zmenky

vystavenej žalovaným v rade 1/, avalovanej žalovanými v rade 3/ a 4/, uplatnil svoje nároky v konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. značkou 10Zm/80/2010 podaním návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v rade 1/ PROMEVA, s.r.o. ako vystaviteľovi zmenky
a žalovaným v rade 2/ a 3/ ako avalistom zmenky. Vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k.
10Zm/80/2010-21 zo dňa 12.5.2011 nebol zo strany žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ napadnutý námietkami

a nadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 14.06.2011 a vo výroku o trovách konania
dňa 16.06.2011. V súvislosti s označeným konaním žalovaný v rade 2/ namietal existenciu prekážky
právoplatnerozhodnutejveci,pričomsúdužvyššievzhodesprávnymnázoromvyslovenýmvRozsudku
konštatoval,žekonanievedenénaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.10Zm/80/2010nezakladáprekážku
právoplatne rozhodnutej veci, a to vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti Dohody o vyplňovacom

práve k blankozmenke z dôvodu, že platnosť tejto Dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 10Zm/80/2010 posudzovaná nebola a nie je totožný okruh strán sporu v prejednávanej veci a
vo veci sp. zn. 10Zm/80/2010. Rovnako označené konanie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej
veci ani vo vzťahu k návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v
rade 3/ a 4/, nakoľko nie je totožný okruh strán týchto konaní."

55.Vrovineodvolacejargumentáciežalobcovsavšakžiadazvýrazniť,ženapriektýmtokonštatovaniam,
bol predsa okresným súdom vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 10Zm/80/2010-21 zo dňa 12.5.2011,
ktorýnebolzostranyžalovanýchvrade1/,2/a3/(vkonanísp.zn.10Zm/80/2010)napadnutýnámietkamia nadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 14.06.2011 a vo výroku o trovách konania
dňa 16.06.2011, teda nepochybne ide o právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré na seba viaže právne
následky, pre sporové strany ktorých sa týka. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho

rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Podľa § 228 ods. 1
CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami
strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Okresný súd konštatoval v napadnutom
rozsudku, „že spornú zmenku, resp. platnosť zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na
spornej zmenke už vzhľadom na právoplatné skončenie konania 10Zm/80/2010 nemožno opätovne

preskúmavať, avšak vzhľadom na to, že nie je daný totožný okruh účastníkov konania v prejednávanej
veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010, nemožno dospieť k záveru o
existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ale súd konštatuje nedostatok naliehavého právneho
záujmu žalobcov na požadovanom určení. Pri zohľadnení vyššie citovaných záverov vyplývajúcich
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 16/2009 z 26.novembra 2009
a záväzného právneho názoru odvolacieho súdu ohľadne konštatovanej previazanosti uplatnených

nárokov na určenie neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061 a
právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/ (ods. 22., 26. a 29. odôvodnenia
Uznesenia) súd konštatuje, že žalobcovia v prejednávanej veci nepreukázali naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti ani právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/,
aniDohodyovydaníavyplneníblankozmenky000143B/SB/07/061".Citovanéskutočnostizrozhodnutia

okresného súdu nenašli premietnutie v odvolacej argumentácii žalobcov, okrem námietky do záveru,
že nepreukázali naliehavý právny záujem. Napriek tomu, že okresný súd venoval pozornosť i výkladu
vo všeobecnej rovine k naliehavému právnemu záujmu, tak odvolací súd na tomto mieste uvádza, že
správne okresný súd venoval pozornosť predchádzajúcej právnej úprave, za ktorej konanie začalo, a to
§ 80 OSP a aj § 137 písm. c) CSP, pričom žalobou, v zmysle tejto právnej úpravy možno požadovať,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Určovacia žaloba má
predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr,
než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je
opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba na splnenie

povinnosti). To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte
len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku
preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne
zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto
žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným

určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä
o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre
právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).

56. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom

každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.
Teda, súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiu
konania preukázanú. Pre žalobcov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,
aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny

určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesné prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať

iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby.

57. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že
účastníci majú vecnú legitimáciu a že žalobcovia majú na určení naliehavý právny záujem. O naliehavý
právnyzáujemmôžezásadneísťibavtedy,akbybezsúdomvyslovenéhourčenia,žeprávnyvzťahalebo
právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcov, alebo by sa ich právne postavenie stalo neistým.To znamená, že u žalobcov musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania
rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už
existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť

vystavený konkrétnej ujme (I. ÚS 151/2016).

58. V odvolaní žalobcovia namietali, že okresný súd postupoval v súlade s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Obo/16/2009 zo dňa 26.11.2009, pričom ustálil, že na strane žalobcu
nebol naliehavý právny záujem na vedení takéhoto sporu, ktoré rozhodnutie podľa žalobcov malo byť

prekonané rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 26/2010 z 8. decembra
2010. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcov sa odvolací súd dôsledne oboznámil s dôvodmi
rozhodnutí, na ktoré poukázali žalobcovia. Odvolací súd napriek tomuto dôslednému postupu vo vzťahu
k predmetným rozhodnutiam nemohol z nich vyvodiť závery v zhode s právnymi názormi žalobcov
uvádzanými v odvolaní. V odvolacom konaní bolo postupované v intenciách rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 26/2010 (ďalej aj len predmetný Nález Ústavného súdu SR), z

ktorého tiež vyplýva, že „...Ústavný súd Slovenskej republiky považuje za samozrejmé a určujúce pri
hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého
prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu
zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnostisúdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých
mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu

posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju
účastník konania výslovne namieta".

59. Odvolací súd teda v rámci odvolacieho konania primárne vychádzal z individuálnych okolností
prejednávanej veci a zohľadnil všetky relevantné okolnosti súdenej veci. Z rozsudku okresného súdu

pritom aj vyplýva, aj že „....Takéto námietky zo strany žalovaných v rade 3/ a 4/ v postavení zmenkových
ručiteľov v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli,
zmenkový platobný rozkaz voči nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe
žalovaný v rade 2/ vymáha svoje nároky v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom
JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp. zn. EX 1291/11." S poukazom na predmetný Nález Ústavného súdu

SR, sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu zmenkového ručenia žalovaných v
rade 3/ a 4/ a Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061, pričom argumentovali
tým, že „výrokom ohľadom pripojenia ručiteľského vyhlásenia žalovaných v rade 3/ a 4/ na zmenke
sa nedomáhajú neplatnosti zmenky ako takej, ale len určenia neplatnosti tohto právneho úkonu „-
ide o prejav vôle smerujúci ku vzniku povinností ručiteľov z neho (odvodzujúc samotnú absolútnu

neplatnosť tohto právneho úkonu na absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzavretia Dohody ...),
vyhovením žalobe v tomto rozsahu do budúcna je vytvorený predpoklad, že v prípade prevodu zmenky
na tretiu osobu, čo nie je vylúčené, vo vzťahu ku každému jej nadobúdateľovi je týmto spôsobom
zaručená naša právna ochrana a to, že bez ďalšieho dovolávania sa ochrany bude právny stav
vyvolaný rozhodnutím súdu ako právny nástupca táto osoba akceptovať (zásada súdnej ochrany

ako aj hospodárnosti konania). Preto aj na vedení sporu o tomto určení je na našej strane daný a
preukázaný naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia o tejto veci na náš prospech by bolo i
naďalej naše postavenie neisté a zmenu tohto stavu z dôvodu, že nie sme osobami s priamou účasťou
vzťahu na zmenke, nie je možné dosiahnuť inak." Odvolací súd túto argumentáciu dôsledne vníma
avšak, pri vyhodnotení jej dôvodnosti, v okolnostiach prejednávanej veci, dospel k záveru, že nenapĺňa

kritériá pre konštatovanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v
prejednávanej veci, ktorý je potrebné skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou
žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Pri posúdení konečného zmyslu rozhodnutia
práve vo vzťahu k nesporným skutočnostiam, že námietky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp.zn. 10Zm/80/2010 vznesené neboli, zmenkový platobný rozkaz voči žalovaným 3/ a 4/ nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe žalovaný v rade 2/ vymáha svoje nároky v exekučnom
konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom sp.zn. EX 1291/11, možno
len ťažko konštatovať priestor pre posudzovanie prizmy dobrých mravov v tejto prejednávanej veci,
tak ako sa domáhali žalobcovia, ktoré posúdenie vo vzťahu k dôsledkom právoplatného zmenkového
platobného rozkazu, bez ďalšieho, v tomto štádiu prvoinštančným a ani odvolacím súdom nie je možné

konštatovať. Je zrejmá z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR, aplikácie záverov, ktorého
sa odvolatelia domáhali, tak v prvoinštančnom konaní ako i v odvolacom konaní, zásadná skutková
rozdielnosť, zakladajúca dôvod pre odlišné závery v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej veci, a
to že žalovaní v 3/ a 4/ rade, čo by avalisti, boli účastníkmi súdneho konania, výsledkom ktorého boloprávoplatnésúdnerozhodnutieatoprávoplatnýzmenkovýplatobnýrozkaz,keďžežalovanív3/a4/rade
námietky voči nemu nepodali. Podľa odvolacieho súdu, v okolnostiach tejto konkrétnej prejednávanej
veci, tiež nie je možné konštatovať ani neisté postavenie žalobcov, pretože ani prípadné určenie

neplatnosti Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky 000143B/SB/07/061 a ani právneho úkonu
zmenkového ručenia žalovaných v rade 3/ a 4/, predsa nemá bezprostredný vplyv na právoplatnosť
a vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný na základe zmenky, na ktorej sú
ako avalisti podpísaní žalovaní v rade 3/ a 4, ktorí boli zmenkovým platobným rozkazom právoplatne
zaviazaní. Odvolací súd len pripomína, že zmenka predstavuje cenný papier ako nesporný a abstraktný

záväzok, ktorý z hľadiska platnosti musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a to k momentu
uplatnenia práva proti osobe, ktorá zmenku podpísala. Z formálne platnej zmenky môže majiteľ zmenky
uplatňovať svoje zmenkové práva v zmysle zákona a zmenkový dlžník sa môže voči majiteľovi zmenky
brániť námietkami v zmysle Zákona zmenkového a šekového. Odvolací súd zdôrazňuje, že určovacia
žaloba má charakter preventívny a slúži na eliminovanie stavu ohrozenia práva, resp. neistoty v právnom
vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Naliehavý právny záujem na určení je daný

aj vtedy, ak je síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť aj inak, ale prostredníctvom určovacej
žaloby možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi. Určením
neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, by sa vzťahy medzi účastníkmi definitívne nevyriešili, pretože
žalovaný v 2/ rade by bol naďalej oprávnený domáhať sa plnenia zo zmenky. Dodáva odvolací súd, že
žalobcami požadované určenie nemôže posilniť či upevniť ich právne postavenie a tiež priamo neprivodí

následky, ktoré uvádzali žalobcovia. „...Preto aj na vedení sporu o tomto určení je na našej strane daný
a preukázaný naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia o tejto veci na náš prospech by bolo i
naďalej naše postavenie neisté a zmenu tohto stavu z dôvodu, že nie sme osobami s priamou účasťou
vzťahu na zmenke, nie je možné dosiahnuť inak."

60. V odvolacom konaní žalobcovia poukázali i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 241/07 z 18. septembra 2008 a zdôraznili, že „Práve vo vzťahu k uvedenej zásade je potom potrebné
dôvodne konštatovať, že súd prvej inštancie :
- vo vzťahu k preukázaným skutočnostiam v konaní a vo vzťahu k nami k nim tvrdenej absolútnej
neplatnostiprávnychúkonov,satoutootázkounevysporiadal,ajkeďzúradnejpovinnostisamalamusel,

- keďže sa odklonil od právneho názoru vysloveného ÚS SR a vec rozhodol inak, vo vzťahu k svojmu
rozhodnutiu nepodal, a to vôbec, dôkladné a presvedčivé zdôvodnenie, teda takýmto postupom zmaril
naše právo na spravodlivé rozhodnutie vo vzťahu k jeho legitímnemu očakávaniu v súvislosti s podanou
žalobou."Povykonaníodvolaciehoprieskumukrajskýsúdkonštatuje,ženapadnutýrozsudokokresného
súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd

poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver,
ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov, než aby napadnutý rozsudok
okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam
žalobcov potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP")
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,

ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
danéhoprípadu.JudikatúraESĽPtedanevyžaduje,abynakaždýargumentstrany,ajnataký,ktorýjepre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998)" (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

61.ŽalobcoviavodvolanípoukázalinaČl.2CSPanaSpoločnéstanovisko(8/2015)občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (ďalej aj len „Spoločné stanovisko").Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že „.... II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné
túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v

čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje." Odvolací
súd uvádza, že uvedenou argumentáciou žalobcov sa dôsledne zaoberal, avšak nemohol konštatovať

jej vplyv na žalobcami namietanú vecnú správnosť záverov okresného súdu. Poukazuje sa pritom
odvolacím súdom na celé obsahové znenie Spoločného stanoviska, z ktorého vyplýva, že sa týka vecí
návrhov s uplatneným právom zo zmenky, pričom navrhovateľ sa v nich domáha priznania nároku s
poukazom na zmenku, ktorou odôvodňuje existenciu dlhu žalovaného a tiež podľa bodu 1. pre všetky
dotknuté konania je z hľadiska právnej úpravy spoločné to, že návrhy boli uplatnené podľa Nariadenia
a „na celé prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EU s priamym

účinkom", ktoré skutočnosti nemožno stotožniť s prejednávanou vecou.

62. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne

relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia

činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu

protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

63. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval
správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

64. V konečnom dôsledku teda z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na závery tak

okresného súdu, ako aj na vyššie uvedené závery krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní
rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku vo veci samej potvrdiť ako vecne
správne rozhodnutie a tým potvrdiť ako vecne správny i (závislý) výrok rozsudku o náhrade trov konania
(§ 387 ods. 1, 2 CSP) a v podrobnostiach odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného
súdu.

65. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP per analogiam, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, čím vznikla žalobcom
povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania vzniknuté na strane žalovaných. Z dôvodu, že na strane
žalovaných v súvislosti s týmto konaním žiadne odvolacie trovy nevznikli (vznik odvolacích trov ani nebol

preukázaný) bolo rozhodnuté tak, že žalovaní nemajú nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.