Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202187
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518202187.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v spore žalobcu T. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom O. XXXX/X, G. M. G. Z., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom J.
Hašku 18, Nové Mesto nad Váhom, proti Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %, ktorá suma bude

určená samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
11.700,- eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.10.2015 kúpil od
predávajúceho E. I., bytom v C., J. XX, za kúpnu cenu 11.700,- eur osobné motorové vozidlo P. R.
X,X V., oranžová metalíza, r.v. 2014. Spolu s predmetným motorovým vozidlo žalobca prevzal všetky
potrebné listiny vrátane Odborného posudku o kontrole originality vypracovaného Pracoviskom kontroly

originality v Košiciach Po podpise kúpnej zmluvy, uhradení kúpnej ceny a odhlásení vozidla na ODI v
Košiciach, žalobca bez problémov prihlásil vozidlo do evidencie na ODI v Novom Meste nad Váhom. Po
viac ako roku užívania žalobca pristavil na základe predvolania na ODI Nové Mesto nad Váhom, kde
bolo vozidlo zaistené z dôvodu podozrenia že vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu. Vozidlo bolo
rozhodnutím OR PZ ODI Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.01.2017 natrvalo vyradené z evidencie,
keďže bolo expertíznym skúmaním zistené pozmenené VIN číslo, pričom pôvodné VIN číslo patrilo
odcudzenému vozidlu. Žalobca podal trestné oznámenie na predávajúceho za podvod a zaujímal sa o

osudvozidla.ZostranypríslušníkovPZmubolooznámené,ženavydanievozidlanemánárok,nebolimu
poskytované všetky informácie a trestné oznámenie bolo odmietnuté. Následne sa žalobca dozvedel,
že zaistené vozidlo bolo bez jeho vedomia vydané inej osobe, ktorá si na jeho vydanie uplatnila nárok.
Žalobca vozidlo riadne kúpil, zaplatil kúpnu cenu, a vzhľadom na všetky doklady k vozidlu a jeho pôvodu
vrátane vykonanie kontroly originality nemal žalobca ani najmenšie pochybnosti o tom, že by mohlo
vozidlo pochádzať z trestnej činnosti. Vozidlo bolo zaistené podľa § 21 zákona č. 171/1993 o Policajnom
zbore. Príslušníci PZ mali preto po uložení veci do úschovy písomne oznámiť osobe, ktorá si na jej

vydanie uplatnila nárok, čiže žalobcovi, aby si v lehote 60 dní uplatnil vlastnícke právo na zaistenú vec
na príslušnom súde. Príslušníci PZ však takto nepostupovali. Žalobca preto podal na ich postup dňa
09.10.2017 sťažnosť. Táto bola Ministerstvom vnútra, sekciou kontroly a inšpekčnej služby vyhodnotená
ako oprávnená. Voči konkrétnemu príslušníkovi boli vyvodené opatrenia, jeho priamym nadriadenýmmu bola uložená výčitka. Z uvedených skutočností nepochybne vyplýva že konajúci príslušník PZ
porušil svoje povinnosti. Nesprávnym úradným postupom znemožnil uplatnenia práv žalobcu domáhať
sa určenia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na súde. Vzhľadom na to, že vozidlo

už bolo vydané tretej osobe, nemá žalobca v súčasnosti žiadnu možnosť reálne sa domáhať fyzického
vydania vozidla. Voči Ministerstvu vnútra si preto uplatňuje nárok na náhradu škody pozostávajúcej z
kúpnej ceny vozidla t.j. 11.700,- eur.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v rámci predbežného prerokovania nároku na

náhradu škody žiadosti žalobcu nevyhovel z dôvodu, že žalobca nepreukázal priamu a bezprostrednú
príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou a konaním príslušného orgánu verejnej moci. V rámci
vykonaného šetrenia bolo podľa žalovaného zistené, že poverený príslušník PZ poučil žalobcu o
jeho právach v zmysle § 21 ods. 9 zákona o PZ a teda aj o možnosti podať žalobu o určenie
vlastníckeho práva ústne, pričom žalobca opakovane potvrdil, že takúto žalobu podávať nemieni, že
si mieni uplatniť nárok na náhradu škody od predávajúceho motorového vozidla, resp. pokúsi sa o

dohodu s osobami, ktorým bolo predmetné vozidlo vydané. Podľa názoru žalovaného mal teda žalobca
jednoznačne subjektívnu vedomosť o rozsahu svojich zákonných oprávnení, ktoré na základe svojho
vlastného rozhodnutia nevyužil. Žalovaný ďalej namietal skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik
samotnej škody. Uviedol, že žalobca predložil iba kúpnu zmluvu, ktorá však nedokazuje že reálne došlo
k vyplateniu kúpnej ceny a teda k zmenšeniu majetku žalobcu. Žalobca podľa názoru žalovaného

nepreukázal ani vznik posledného atribútu vzniku zodpovednosti za škodu a síce existenciu príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Ak žalobcovi aj vznikla škody táto nie
je následkom nesprávneho úradného postupu príslušníka PZ ale je bezprostredným následkom kúpy
motorového vozidla od tretej osoby. Skonštatoval preto, že žalobca nepreukázal kumulatívne naplnenie
všetkých hmotnoprávnych podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 12.03.2019 uviedol, že postupom príslušníkov PZ boli porušené
práva žalobcu zaručené v čl. 20 Ústavy, t.j. právo vlastniť majetok a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR t.j.
právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Poukázal na dobromyseľnosť

žalobcu pri kúpe motorového vozidla, z ktorej možno vyvodiť jeho vysokú pravdepodobnosť jeho
úspechu v prípadnom súdnom konaní. Spochybnil hodnovernosť úradných záznamov príslušníka PZ v
ktorých bolo skonštatované, že žalobca ako aj jeho právny zástupca mali uviesť, že žalobca si nebude
uplatňovať vlastnícke právo k predmetnému vozidlu súdnou cestou žalobou o určenie vlastníckeho
práva. Zmenšenie majetku žalobcu bolo jednoznačne spôsobené neprávnym úradným postupom

orgánu verejnej moci. Medzi porušením § 21 ods. 9 zákona o PZ a vznikom škody existuje priama a
bezprostredná príčinná súvislosť.

5. Žalobca súdu doručil repliku až po vytýčení termínu pojednávania, vzhľadom na krátkosť času sa
k nej žalovaný vyjadril až priamo na pojednávaní. Vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2019 zotrval na

argumentácii, že v žalovanom prípade neboli naplnené všetky zákonom stanovené podmienky na
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uznal, že skutočne došlo zo
strany Odboru KP ORPZ v Novom Meste nad Váhom k nespravenému úradnému postupu. Rozporoval
však existenciu ako aj výšku škody s tým, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Poukázal na čl. III kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a E. I., ktorý možnosti úhrady kúpnej ceny

stanovuje alternatívne, pričom v nej nie je ďalej uvedené, akým spôsobom bola kúpna cena skutočne
uhradená. Žalobca nepreukázal skutočné vyplatenie kúpnej ceny. Ďalej vzhľadom na skutočnosť, že
škoda, ktorú si žalobca uplatňuje nie je následkom nesprávneho úradného postupu, ale následkom kúpy
motorového vozidla od tretej osoby, nie je zrejmá a preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom. Štát pritom nezodpovedá za akúkoľvek uplatnenú škodu, ale len za

tú, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávny úradným postupom, pričom táto príčinná súvislosť musí byť
bezprostredná a bezpečne preukázaná. Poukázal pri tom na rozhodnutia Ústavného súdu SR zn. I ÚS
177/08 a Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo130/2010 a 2Cdo/292/2006.

6. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne E. B., oboznámením

listinných dôkazov: sťažnosti žalobcu zo dňa 09.10.2017, oznámenia Ministerstva vnútra o prešetrení
sťažnosti zo dňa 21.11.2017, oboznámenia sťažovateľa zo dňa 08.12.2017, vyrozumenia Ministerstva
vnútra SR zo dňa 29.12.2017, rozhodnutia OÚ Košice, odbor cestnej dopravy zo dňa 30.09.2015,
potvrdenia o zaistení veci zo dňa 22.11.2016, odborného posudku o kontrole originality vozidla zo dňa07.09.2015, odborného stanoviska KEÚ PZ zo dňa 25.11.2016, kúpnej zmluvy zo dňa 05.10.2015,
rozhodnutia o vyradení vozidla z evidencie zo dňa 25.01.2017, úradného záznamu OR PZ Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 13.12.2016, úradného záznamu zo dňa 22.06.2017, zápisnice zo dňa

21.11.2017, podania správy o prijatých opatreniach zo dňa 06.12.2017, výčitky udelenej npor. Š. dňa
06.12.2017, uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom zo dňa 15.01.2018, odpovede ministerstva
na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.03.2018, lustráciou žalobcu
v databáze súdov SR, dokladu o hotovostnom výbere 11.700,- eur, žiadosti o vykonanie zmeny v
evidencii vozidiel zo dňa 05.10.2015, splnomocnenia L. I. pre E. I., exekútorského spisu 197EX41/2017

najmä: upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 20.09.2017, poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 20.09.2017, zoznamu vozidiel povinnej zo dňa 22.09.2017, správy oprávnenému žiadosti žalobcu
odkúpenie vozidla, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/58/2017, najmä žaloby, príloh a platobného rozkazu
zo dňa 28.06.2017, zmluvy o splátkovom úvere. Takto súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že predmetné auto si vybral na inzerát. Následne spolu

s manželkou navštívili predávajúceho, popísali kúpnu ceny, vyplatili peniaze a vybavili prepis vozidla.
V tom čase bola ako vlastníčka vozidla vedená pani I., za ktorú na základe splnomocnenia konal jej
manžel. Keď ich po čase vyzvali policajti, aby pristavili vozidlo, najprv im povedali, že musia len niečo
overiť. Neočakával, že auto už viac neuvidí. Keď sa opakovane dotazoval na osud tohto auta, bolo mu
iba oznámené, že bude vydané do Španielska. Následne preto kontaktoval španielsku poisťovňu, ale oni

mu neodpovedali. Zotrval na tvrdení, že príslušníkmi PZ neboli ani len ústne poučení o možnosti podľa
žalobu o určenie vlastníckeho práva. Skutočnosti uvedené v úradnom zázname zo dňa 13.12.2016 a
22.06.2017 označil za nepravdivé. Po odovzdaní vozidla, mu iba službukonajúci príslušník povedal, že
keď sa do 90 dní nikto neprihlási môžu si požiadať o jeho vydanie. Keď sa prihlásili po 90 dňoch, jeho
žiadosť bola zamietnutá s tým, že auto pochádza z trestnej činnosť. V rámci exekúcie, ktorá sa vedie

na majetok pani I., ešte neobdržal od súdneho exekútora žiadnu sumu, podľa zistenia exekútora je táto
osoba nemajetná.

8. Svedkyňa E. B., manželka žalobcu pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s manželom bola prítomná
pri kúpe vozidla, aj pri všetkých stretnutiach s príslušníkmi PZ. Preto je vylúčené, aby bol manžel ústne

poučený o práve podal žalobu, tak aby ona o tom nevedela. Proces kúpy opísala totožne ako žalobca.
Uviedla, že peniaze na kúpu pochádzajú z pôžičky, ktorú si zobrali v Slovenskej sporiteľni a.s., vo výške
11.700,- eur. Túto pôžičku doteraz nemajú splatenú a auto pritom nemajú. Auto užívali necelý rok. Boli
s nim aj v zahraničí, absolvovali aj cestné kontroly, niekto nezistil nijakú závadu. Potom čo auto prešlo
testom originality, nejaké problémy nepredpokladali.

9. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.10.2015 mal súd preukázané, že žalobca ako kupujúci a E. I. ako
predávajúci (splnomocnený na tento úkon svojou manželkou L. I., nar. XX.XX.XXXX splnomocnením zo
dňa 05.10.2015) uzatvorili podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bolo osobné motorové vozidlo P. R. X.XDci, oranžovej farby, s Z. Č.. Z., rok výroby 2014, EVČ: C. za

kúpnu cenu 11.700,- eur. Predávajúci a kupujúci sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu v hotovosti
pre podpise zmluvy alebo bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúceho v deň podpisu
zmluvy.

10. Z odborného posudku o kontrole originality vozidla vydaného dňa 07.09.2015 Pracoviskom kontroly

originalityvKošiciachvyplýva,žepredmetnévozidloprešlotestomoriginalityakospôsobilénapremávku
na pozemných komunikáciách. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií zo dňa 30.09.2015 vyplýva, že uznáva typové schválenie ES tohto dovezeného
vozidla z členského štátu EÚ. Ako je uvedené v potvrdení o zaistení veci, bolo toto vozidlo dňa
22.11.2016 zaistené. Odborné stanovisko KEÚ PZ zo dňa 25.11.2016 potvrdzuje, že na predmetnom

vozidle boli vykonané zmeny - pozmenenie VIN čísla. Na základe tohto bolo rozhodnutím OR PZ ODI
zo dňa 25.01.2017 predmetné vozidlo vyradené z evidencie natrvalo.

11. Ako vyplýva zo sťažnosti žalobcu zo dňa 09.10.2017, tento namietal spôsob konania príslušníkov
PZ. V odpovedi Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.11.2017 sa uvádza, že táto sťažnosť bola vyhodnotená

ako opodstatnená. Následne bola npor. P. Š. vyslovená dňa 06.12.2017 výčitka. Zo správy Okresného
riaditeľstva PZ zo dňa 06.12.2017 o prijatých opatreniach adresovanej Ministerstvu vnútra SR vyplýva,
že okrem tohto opatrenia boli príslušní policajti preškolení o obsahu § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore.12. Zo spisu tunajšieho súdu 5C/28/2017 súd zistil, že dňa 28.06.2017 bol vydaný platobný rozkaz,
ktorým bola L. I. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu

sumu 11.700,- eur s 5% úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 18.04.2017 do zaplatenia ako aj
povinnosť nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2017. Žalobca
si uvedenú sumu uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.

13. Z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Š. K. so sídlom v Košiciach sp. zn. 197EX41/2017

vyplýva, že na vymoženie pohľadávky judikovanej rozhodnutím uvedeným v predchádzajúcom odseku
odôvodnenia sa t.č. vedie exekučné konania na základe poverenia vydaného Okresným súdom v
Banskej Bystrici č. zo dňa 20.09.2017 č. XXXXXXXXXX. Z oznámenia zamestnávateľa povinnej
súdnemu exekútorovi dňa 27.10.2017 vyplýva, že zrážky zo mzdy nie je možné t.č. vykonávať,
nakoľko mzda povinnej je nižšia ako základná nepostihnuteľná suma, ktorá sa nesmie povinnému
zraziť podľa Exekučného poriadku. Podľa zoznamu vozidiel je povinná vlastníčkou dvoch motorových

vozidiel, obe vozidlá majú evidovanú exekútorskú blokáciu konajúceho súdneho exekútora. Zo správy
exekútora oprávnenému zo dňa 29.11.2017 vyplýva, že nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu
v banke. Povinná nie je vedená ako vlastník nehnuteľností resp. iných hnuteľných vecí ako blokovaných
motorových vozidiel.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len „zákon č. 514/2003“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) body 1. a 3. zákona č. 514/2003 vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak

- škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
- škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

16. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa § 15 zákona č. 514/2003 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

20. Podľa článku 2 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia
na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a
presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

21. V predmetnej veci bola medzi stranami sporná otázka či sú na strane žalobcu naplnené všetky
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to najmä vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Skutočnosť, že zo strany príslušníka PZ došlo k
nesprávnemu úradnému postupu žalovaný nerozporoval.

22. Podľa ustálenej judikatúry ( napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cz 110/84
publikovaného aj vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87,
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2006, sp.zn. 4Cdo 199/2005, alebo nálezu Ústavného
súdu SR z 13. februára 2013, č. k. II. ÚS 165/2012-45) nárok na náhradu škody nesprávnym úradným

postupom môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal,
a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu
ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa osobitného zákona. Nárok
na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne

domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky
predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to
vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik
škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou

úpravoubezdôvodnéhoobohatenia.Kýmžalobcamápohľadávkunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia
(ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za
škodu podľa osobitného a to existencia samotnej škody. Škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej
pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za

nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti
pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi
stalo fakticky nevymáhateľným.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako oprávnený vedie voči
L. I. ako povinnej exekučné konanie, ktorého predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia

zodpovedajúceho sume 11.700,- eur čo je čiastka totožná s výškou škody, ktorej zaplatenia sa žalobca
domáha v prejednávanom spore voči štátu. Žalobca sa domáha zaplatenia rovnakej sumy tak voči štátu,
a to titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v tomto konaní, a zároveň vymoženia
pohľadávky judikovanej platobným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/28/2017 zo dňa 28.06.2017
voči subjektu odlišnému od štátu t.j. L. I..

24. Podľa názoru súdu sa pritom uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči určitému subjektu a
uplatňovanie totožnej pohľadávky ako náhrady škody voči štátu v inom konaní vzájomne vylučujú z
dôvodu, že až výsledok exekučného konania, konkrétne jeho žalobcom nezavinená bezúspešnosť
môže žalobcovi privodiť vznik škody. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca podal svoju žalobu
vočištátu predčasne.Žalobcovitotižškodavpodobenevymožiteľnostijehopohľadávkyzatiaľnevznikla.

Zo správy súdneho exekútora ani ostatného obsahu exekučného spisu nevyplýva nevymožiteľnosť
pohľadávky v rámci stále prebiehajúcej exekúcie. Podľa názoru súdu sa skutočná výška škody bude
dať ustáliť až po právoplatnom skončení prebiehajúceho exekučného konania. Na základe uvedených
skutočností teda súd dospel v predmetnej veci k záveru, že neboli naplnené všetky nevyhnutnépredpoklady na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a
žalobu z tohto dôvodu zamietol.
25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,

že v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.