Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117204855
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2117204855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/X, C., právne zastúpená: Mgr. Peter Odehnal, advokát, so sídlom Hlavná 42, Trnava,
proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4,
Bratislava,ozaplatenie8.860eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Trnava č. k. 32Csp/64/2017-315 zo dňa 21. marca 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného
súdu Trnava č. k. 32Csp/64/2017-334 zo dňa 4. mája 2022 vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie

v napadnutých výrokoch II., III. a v závislom výroku IV. potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 32Csp/64/2017-315 zo dňa 21. marca 2022 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. 32Csp/64/2017-334 zo dňa 4. mája 2022 výrokom I. konanie zastavil v časti o
zaplatenie 510,01 eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 510,01 eur od 25.12.2015 do
zaplatenia, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.349,99 eur spolu s úrokmi

z omeškania 5,05% ročne zo sumy 8.349,99 eur od 25.12.2015 do zaplatenia a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III.
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,68%, výrokom
IV. rozhodol, že znalec Ing. Karol Morávek, so sídlom Štefana Králika 85, 841 08 Bratislava, má voči
žalovanému nárok na zaplatenie znalečného v rozsahu 100% súdom priznaného znalečného.

Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne
aplikáciou ustanovení § 788 ods. 1, § 790 písm. a), § 797, § 806, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 257, § 225 ods. 1, 2, 3,
čl. 4 ods. 1, § 252, § 253, § 259 Civilného sporového poriadku.

Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku vychádzal zo skutkových zistení,

že žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla Škoda Fabia. Žalobkyňa a žalovaná uzavreli dňa
21.11.2013 poistnú zmluvu na motorové vozidlo Škoda Fabia, predmetom ktorej bolo 1/ PZP, 2/ KASKO
poistenie v rozsahu havária, živel, odcudzenie, doplnkové poistenie náhradného vozidla, doplnkové
poistenie pneumatík, Európa, s dohodnutou spoluúčasťou 5%, min. 150 eur, poistnou sumou určenoupoistníkom 10.012 eur, 3/ poistenie finančnej straty s uvedením kúpnej ceny 8.860 eur, s náhradou
spoluúčasti, 4/ pripoistenia. Dňa 5.11.2015 došlo ku škode na vozidle z dôvodu požiaru. Podľa správy
HaZZ o zásahu zo dňa 5.11.2015 požiar vznikol dňa 5.11.2015 o 01:20 hod., spozorovaný bol o 01:25

hod., ohlásený o 01:30 hod., príjazd jednotky na miesto a zahájenie zásahu 01:43 hod., likvidácia
požiaru 03:03 hod., predbežná príčina elektrický skrat. Prieskumom bolo zistené, že bola rozsvietená
prístrojová doska vozidla. Priebeh zásahu bol popísaný tak, že požiar sa šíril z prednej motorovej časti
vozidla (pravá strana), pri požiari došlo k prehoretiu prístrojovej dosky, ďalej sa požiar šíril pod vozidlom,
kde došlo k prehoretiu zadnej ľavej sedačky, pričom po nasadení vysokotlakového prúdu k ďalšiemu

šíreniu požiaru nedošlo, pravdepodobnou príčinou požiaru bol skrat na elektroinštalácii vozidla. Vo
vyjadrení HaZZ zo dňa 4.12.2015 a formulári o podmienkach vzniku požiaru zo dňa 4.1.2016 OR HaZZ
uviedlo, že príčina požiaru je nezistená. Dňa 5.11.2015 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu
poškodzovanie cudzej veci na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe
do 01:30 hod. v Trnave na ul. Gen. Goliána poškodil cudziu vec a to tak, že zapálil na parkovisku
zaparkované motorové vozidlo Škoda Fabia. OR PZ OO PZ Trnava uznesením zo dňa 19.11.2015

uvedené trestné stíhanie zastavilo, pretože tento skutok nie je trestným činom, nakoľko škoda na
vozidle vznikla z technických príčin bez cudzieho zavinenia. Žalobkyňa žalovanej nahlásila vznik poistnej
udalosti. Žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie s poukazom na čl. XIII. ods. 4 písm. i) VPP,
podľa ktorého „Poistenie sa nevzťahuje na škody na predmete poistenia alebo jeho časti požiarom
alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje na

poškodeniealebozničenievozidla,ktorésavčasetakéhotopožiarualebovýbuchunachádzalovdosahu
jeho účinkov a neoprávnený zásah nebol proti nemu smerovaný.“ Žalobkyňa sa po čiastočnom späťvzatí
žaloby domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 8.349,99 eur ako výšky dohodnutého poistného plnenia
po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla. Žalovaná uviedla, že v prípade preukázania
povinnosti plniť by výška poistného plnenia predstavovala maximálne sumu 8.349,99 eur, preto súd prvej

inštancie uvedenú výšku poistného plnenia považoval za nespornú. Žalobkyňa sa zároveň domáhala
zaplatenia zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 25.12.2015 do
zaplatenia, keď sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bolo splatné
15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu plniť. Žalobkyňa sa domáhala tiež
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky spočívajúcich v znalečnom

- odmene za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 200 eur. Medzi stranami zostalo sporné, či
príčinou vzniku požiaru bol skrat alebo úmyselné podpálenie motorového vozidla s použitím akcelerátoru
horenia. O otázke, aká bola príčina vzniku požiaru motorového vozidla žalobkyne, boli vyhotovené
4 znalecké posudky. Znalec Ing. Marček v znaleckom posudku, ako aj pri výsluchu uviedol, že
príčinou vzniku požiaru bol skrat vodičov elektrickej inštalácie a jednoznačne vylúčil úmyselné zapálenie

vozidla s použitím akcelerátora horenia. Znalec Ing. Morávek v znaleckom posudku uviedol, že požiar
bol jednoznačne spôsobený úmyselným konaním fyzickej osoby za použitia akcelerátoru horenia a
jednoznačne vylúčil vznik požiaru od elektrického skratu, resp. poruchy. Tohto svojho záveru sa držal
pri výsluchu na pojednávaní aj konfrontácii so znalcom Ing. Marčekom. Ing. Ivan v znaleckom posudku
uviedol, že do úvahy pripadajú iba dve príčiny vzniku požiaru, a to úmyselné zapálenie a skrat, pričom

ani jednu z týchto možností nie je možné jednoznačne vylúčiť ale ani potvrdiť, nakoľko bezprostredne
po požiari neboli odobraté chemické vzorky pre potreby laboratórneho skúmania, rovnako nie je možné
určiť najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru. Pri výsluchu na pojednávaní znalec Ing. Ivan uviedol,
že zistiť príčinu požiaru len z fotodokumentácie je v prípade motorového vozidla takmer nemožné.
Ing. Ondrejka v znaleckom posudku uviedol, že pre jednoznačný záver vzniku požiaru skratom je

potrebnéminimálnepotvrdiťexistenciuskratovéhonátavuvjednoznačnomkriminalistickomohnisku,pre
jednoznačný záver vzniku požiaru pôsobením akcelerátora horenia je potrebné laboratórnym skúmaním
potvrdiť jeho prítomnosť v miestach kriminalisticky relevantných s kriminalistickým ohniskom požiaru,
najpravdepodobnejšou príčinou predmetného požiaru je spôsobenie požiaru konaním fyzickej osoby, a
to zapálením vozidla.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku tým, že predmetnú
poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, keď žalovaná pri jej uzatváraní a plnení vystupovala ako
dodávateľ s poukazom na predmet jej činnosti a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ. Z vykonaného

dokazovania o otázke príčin vzniku požiaru motorového vozidla súd prvej inštancie dospel k záveru, že
v konaní nebol preukázaný vznik požiaru neoprávneným zásahom inej osoby (úmyselným zapálením).
Závery znalcov v tejto otázke sa líšili v podstatných otázkach, jednotliví znalci (resp. strany v konaní)
spochybňovali závery znalcov, pričom vyššia pravdepodobnosť vzniku požiaru v dôsledku skratu vyplývazo záverov znalcov Ing. Marčeka, Ing. Ivana, záverov HaZZ bezprostredne po požiari a uznesenia
OO PZ. Vyššia pravdepodobnosť vzniku požiaru v dôsledku úmyselného zapálenia vyplýva zo záverov
znalcov Ing. Moráveka a Ing. Ondrejku. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo zhodných záverov znalca

Ing. Ivana a Ing. Ondrejku, že za daného skutkového stavu nie je možné jednoznačne vylúčiť ani potvrdiť
žiadnu z uvedených príčin vzniku požiaru, ktorý záver vyplýva aj z priameho rozporu záverov znalcov
Ing. Marčeka a Ing. Moráveka. Hoci znalci Ing. Ivan a Ing. Ondrejka uviedli každý inú pravdepodobnejšiu
príčinu vzniku požiaru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre potreby tohto konania nemá
význam skúmanie pravdepodobnejšej príčiny vzniku požiaru, keď výluka z poistenia vyžaduje, aby bolo

úmyselné konanie inej osoby (úmyselné podpálenie vozidla) preukázané. Aj v prípade, ak by súd prvej
inštancie dospel k záveru, že pravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné podpálenie,
nemohlo by to mať za následok použitie uvedenej výluky z poistenia, keďže na túto výluku z poistenia
samotná pravdepodobnosť (bez ohľadu na mieru pravdepodobnosti) nepostačuje a bez iného priameho
dôkazu (laboratórne skúmanie chemických vzoriek odobratých bezprostredne po požiari, kamerový
záznam, priami svedkovia podpálenia vozidla) nie je možné preukázať, že k poistnej udalosti došlo

neoprávneným zásahom inej osoby. Žalobkyni v dôsledku vzniku poistnej udalosti vznikol nárok na
poskytnutie poistného plnenia žalovanou, keď v konaní nebol jednoznačne preukázaný neoprávnený
zásah inej osoby, súd prvej inštancie teda nemal preukázanú výnimku z povinnosti žalovanej poskytnúť
poistné plnenie v zmysle VPP, a preto zaviazal žalovanú, aby žalobkyni zaplatila sumu vo výške 8.349,99
eur titulom poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy 8.349,99 eur odo dňa nasledujúceho po
splatnosti poistného plnenia, ktoré bolo splatné do pätnástich dní, odkedy poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom žalovaná skončila šetrenie najneskôr
dňa 9.12.2015, poistné plnenie je tak splatné najneskôr dňa 24.12.2015. Súd prvej inštancie posúdil ako
dôvodnú žalobu aj v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200 eur

ako odmenu za vyhotovenie znaleckého posudku.

Súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
88,68 %, keďže späťvzatie žaloby bez zavinenia žalovanej posúdil ako úspech žalovanej, keď žalobkyňa

bola úspešná v rozsahu 94,34 % a žalovaný v rozsahu 5,66 % (94,34 % - 5,66 %):

Súd prvej inštancie rozhodol, že nárok na zaplatenie znalečného (za účasť na pojednávaní dňa 8.2.2018
a dňa 19.6.2018) má znalec voči žalovanej, keď oba výsluchy znalca na pojednávaní navrhla žalovaná

a zároveň žalovaná bola v konaní menej úspešnou stranou, a preto jej náhrada trov konania priznaná
nebola.

ProtirozsudkusúduprvejinštancievspojenísdopĺňacímrozsudkomsúduprvejinštancievovýrokochII.,

III. podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď
uviedol, že k variante skratu sa priklonili Ing. Marček, Ing. Ivan, HaZZ a polícia. Realitou vyplývajúcou
z dokazovania je ale to, že jediným, kto sa priklonil ku skratu bol Ing. Marček, Ing. Ivan sa totiž
opakovane vyjadril v tom smere, že nedokáže vôbec určiť ktorá z možných príčin je pravdepodobnejšia.

Rovnako HaZZ určil, že príčina je nezistená. Polícia zastavila trestné stíhanie predčasne iba na základe
predbežnej správy HaZZ zo dňa požiaru, kde ale ešte nebolo vykonané žiadne šetrenie a išlo iba o
predpoklad zasahujúceho príslušníka. Znalecký posudok Ing. Marčeka neobsahuje podklady, ktoré by
v súlade s judikatúrou a súdnou praxou vysvetlili, čím odôvodňuje spôsobenie požiaru údajným skratom,
keď údajne ním nájdený nátav nepodrobil žiadnemu skúmaniu a napriek tomu v znaleckom posudku

uviedol, že to bola príčina vzniku požiaru. Až z jeho výsluchu na pojednávaní bolo zistené, že údajný
nátav vôbec neskúmal a teda ani vôbec nevedel určiť, či on bol príčinou požiaru (primárny skrat) alebo
či tento nátav vznikol až sekundárne vplyvom už existujúceho požiaru (sekundárny skrat). Rovnako
znalecký posudok Ing. Ivana bol založený na povrchne zaistených stopách, kde navyše technické závery
a zdôvodnenia znalca sú v rozpore nielen s technickou správnosťou ale aj v rozpore s elementárnou

logikou a základnými fyzikálnymi zákonitosťami. Na závery posudku Ing. Ivana by sa zrejme nemalo
vôbec prihliadať, nakoľko tento zjavne podcenil celú situáciu tým, že sa na pojednávaní vyjadril, že už
pred obhliadkou vozidla od začiatku vedel, že záver urobí tak, že sa príčina po 5 rokoch zistiť nedá.
V danej veci zo skutkového stavu a vykonaného dokazovania vyplývajú početné zistenia, ktoré prilogickom zhrnutí vedú k záveru, že predmetné vozidlo bolo skutočne zničené konaním tretej osoby,
a to jeho podpálením, nakoľko ostatné príčiny nemajú žiadnu reálnu oporu v zachytených stopách.
Trestné stíhanie bolo zastavené unáhlene bez počkania na relevantný podklad, t. j. aspoň na záverečnú

správu HaZZ, ak nie na znalecký posudok. V prejednávanom prípade je zaujímavé, že znalci Ing.
Morávek a Ing. Marček videli jednoznačne príčinu požiaru v charakteristických znakoch vyhorenia, ale
Ing. Ivan nedokázal ani len určiť, ktorá z týchto možností je pravdepodobnejšia. Na základe uvedeného
je namieste konštatovanie, že znalecký posudok Ing. Ivana je alibistický a nerieši príčinu, ktorá podľa
prvých dvoch znaleckých posudkov jednoznačne zistiteľná je. Znalci Ing. Morávek, Ing. Marček a Ing.

Ivan sa zhodujú v tom, že iná možnosť ako úmyselné podpálenie alebo skrat nepripadá do úvahy, z čoho
je zrejmé, že jeden zo znalcov Ing. Morávek vs. Ing. Marček má jednoznačne pravdu. Ing. Marček vo
svojom posudku zjavne zavádzal, keď svoj záver založil na zistení, že pri expertíznom skúmaní zhorenej
časti motorového vozidla znalec našiel stopy skratu na vodičoch, ktoré boli v skrate pred požiarom a
sú zrejme príčinou požiaru, následne však pri konfrontácii s Ing. Morávekom priamo na pojednávaní
uviedol, že vôbec nezisťoval, či nátavy, ktoré našiel boli v skrate pred požiarom alebo až po ňom. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že nátav nenašiel žiadny iný znalec (ani Ing. Morávek a ani Ing. Ivan). Pre
všetky uvedené zistenia je zásadné, že jediná stopa, ktorá by mala preukazovať spôsobenie požiaru
vozidla skratom, bola tvrdená jedine znalcom Ing. Marčekom, ktorý však v rámci svojej výpovede vlastne
sám poprel záver vo svojom znaleckom posudku, keď priznal, že nevie určiť, či ním nájdený údajný skrat
bol príčinou požiaru alebo nie. Znalec Ing. Ivan tvrdil, že časom nie je možné podrobiť laboratórnemu

skúmaniu skratový nátav, nakoľko sa oxidáciou zmení štruktúra kovu medeného jadra natoľko, že
výsledky nebudú presné. Tento elementárny technický predpoklad znalca je nesprávny, čo podporuje
znalecký posudok Ing. Ondrejku. Ďalej technický predpoklad znalca Ing. Ivana, že vozidlo, pokiaľ by bolo
poliate akcelerátorom, by zhorelo vo väčšom rozsahu ako je zadokumentované v tomto prípade, nemá
oporu ani v jeho vlastných ďalších úvahách, ktoré prezentoval pri svojom výsluchu. Žiadnu logiku nemá

ani záver znalca Ing. Ivana, ktorý uvádza, že pod vozidlom aj v zadnej časti určite nehorel akcelerátor ale
bol to benzín, ktorý tam malo údajne pumpovať čerpadlo po prehorení palivovej hadičky v prednej časti
vozidla. Žiadne opodstatnenie nemá ani vysvetlenie znalca Ing. Ivana, že neskúmal podvozok vozidla
vzhľadom na charakter miesta, kde bolo odstavené, dokonca nevenoval žiadnu pozornosť netypickej
stope, kde napriek tomu, že horelo pod vozidlom, bola viac vyhorená zadná časť vozidla (pod zadnými

sedadlami) ako predná časť vozidla (pod prednými sedadlami). Znalec Ing. Ondrejka sa k niektorým
zásadným momentom vyjadril a odborne ako aj logicky oponoval znaleckým názorom Ing. Ivana ako aj
Ing. Marčeka. Znaleckým posudkom č. 41/2022 znalec Ing. Ondrejka určil ako najpravdepodobnejšiu
príčinu vzniku požiaru konanie fyzickej osoby, a to zapálením vozidla, pričom vylúčil skrat ako príčinu a
tieto svoje závery technicky a logicky zdôvodnil vlastnými zisteniami a poukázaním na nesprávne závery

Ing. Ivana a Ing. Marčeka. Pokiaľ Ing. Marček vo svojom znaleckom posudku konštatoval prítomnosť
skratu na fotografii č. 20160609 104612, tak znalec Ing. Ondrejka poukázal vo svojom znaleckom
posudku na to, že z nej vôbec nie je zrejmé, že by išlo o medený nátav a už vôbec nie je zistiteľné, či
je možné ho identifikovať ako skratový. Znalec Ing. Ondrejka rovnako popiera úvahy znalca Ing. Ivana,
že pri použití akcelerátora by vozidlo bolo za 20 minút poškodené viac, nakoľko na rozsah vyhorenia

v závislosti na čase pôsobenia požiaru vplýva veľké množstvo činiteľov (druh iniciačnej horľavej látky
a jeho množstvo, prítomnosť okolitých horľavých materiálov a ich množstvo, okolité prostredie napr. v
zmysle smeru a intenzity prúdenia vzduchu, terénne charakteristiky a pod.). Zo všetkých znaleckých
posudkov je zrejmé, že iná príčina ako úmyselné podpálenie a skrat vozidla neprichádzajú do úvahy, t.
j. zjavne je to jedna z týchto príčin. Pri hodnotení dôkazov bolo preukázané, že úmyselné podpálenie

je pri citlivom posúdení podporené množstvom kriminalistických stôp a znaleckou fotodokumentáciou, z
ktorej je naopak možné skrat jednoznačne vylúčiť, nakoľko sa neopiera o jedinú skutočne preukázanú
stopu, ktorá by mala oporu u viacerých znalcoch resp. by bola technicky a logicky udržateľná. Nielenže
bola preukázaná technická prijateľnosť úmyselného podpálenia ale zároveň aj bola vylúčená možnosť,
že by požiar vznikol z dôvodu skratu, resp. poruchy elektroinštalácie. Žalovaná navrhla, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že rozsudok považuje za správny
a zákonný. Žalovaná sa v podanom odvolaní zamerala výlučne na presadzovanie správnosti záverov

znaleckých posudkov Ing. Moráveka a Ing. Ondrejku, ktoré obidva boli vypracované ako súkromné
znalecké posudku pre potreby žalovanej. Na druhej strane kritizuje závery znaleckých posudkov Ing.
Marčeka a Ing. Ivana, pričom znalecký posudok Ing. Ivana bol vypracovaný na základe uznesenia súdu
o pribratí znalca. Žalovaná až nenáležitým spôsobom spochybňuje odbornosť znalcov Ing. Marčeka aIng. Ivana, hoci obaja sú znalcami zapísanými v zozname znalcov, teda majú odborné vedomosti na
posúdenie skutkovej otázky, čo bolo príčinou vzniku požiaru. Žalobkyňa zastáva názor, že ak každá
strana sporu predloží do konania svoj súkromne vypracovaný znalecký posudok, bolo na mieste do

konania pribrať znalca ustanoveného súdom, t. j. znalca, ktorého si nevyberajú strany sporu, ale je
určený autoritatívne súdom. Žalovaná po pribratí znalca Ing. Ivana nemala žiadne námietky vo vzťahu k
jeho odbornosti, takéto námietky začala prezentovať až vtedy, keď po vypracovaní znaleckého posudku
zistila, že jeho závery jej nevyhovujú, t. j. nie sú súlade s predstavou žalovanej. Žalovaná sa nemôže
domáhať toho, aby súd hodnotil znalecké posudky podľa jej predstáv. Žalovaná v odvolaní čerpá

predovšetkým zo znaleckého posudku Ing. Moráveka a zo znaleckého posudku Ing. Ondrejku, pričom
však zámerne neuvádza určité okolnosti, ktoré sú zrejmé aj z týchto dvoch znaleckých posudkov. Znalec
Ing. Morávek uviedol, že bolo zistené, že požiar vznikol jednoznačne v prednej časti motorového vozidla
(motorový priestor za deliacou plastovou mriežkou, predná kapota na obidvoch stranách pri predných
blatníkoch), toto tvrdenie je v rozpore s predchádzajúcim jeho tvrdením, že horľavá kvapalina bola
vyliata pod vozidlo. Znalec Ing. Ondrejka nevykonal obhliadku vozidla, na rozdiel od predošlých znalcov,

skutkový záver o tom, že pravdepodobnou príčinou vzniku požiaru bolo zapálenie nevyplýva z ničoho,
čo znalec posudzoval. Znalec Ing. Marček jednoznačne vylúčil poliatie vozidla horľavinou s následným
zapálením a v znaleckom posudku podrobne vysvetľuje, prečo je tento mechanizmus vylúčeným,
jednoznačne stanovil príčinu vzniku požiaru – skrat vodičov elektrickej inštalácie v motorovom priestore
vozidla. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Ivana vyplýva, že nie je možné určiť jednoznačnú príčinu

vzniku požiaru, t. j. nie je možné vylúčiť skrat a nie je možné potvrdiť úmyselné zapálenie vozidla.
Žalovaná v podanom odvolaní neprihliada na žiadne iné dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané a ktoré
podporujú tvrdenia žalobkyne o tom, že vozidlo úmyselne zapálené nebolo. V správe Hasičského a
záchranného zboru SR č. 20-2 036 005 395-1 zo dňa 5.112015 je uvedené, že obhliadkou miesta
udalosti a konzultáciou zasahujúcich príslušníkov, ako aj dcérou majiteľky vozidla, bola stanovená

príčina vzniku požiaru ako skrat na elektroinštalácii vozidla. Dôkazy nasvedčujú tomu, že ku vzniku
požiaru došlo náhodne a nie neoprávneným zásahom inej osoby. Žalovaná však v konaní nepreukázala
neoprávnený zásah inej osoby, t. j. neoznačila inú osobu, ktorá by mala vozidlo zapáliť a v tomto smere
nenavrhla žiadny dôkaz, nedokazovala žiadny motív na zapálenie vozidla, žalovanou tvrdená príčina
vzniku požiaru zapálením vozidla sa ukázala ako mylná, t. j. nesprávna a nepreukázaná. Žalovaná

v podanom odvolaní spochybňuje všetky dôkazy, ktoré vyznievajú v prospech žalobkyne a naopak,
domáha sa zmeny napadnutého rozsudku na základe svojich vlastných úvah odvíjajúcich sa výlučne
od súkromne vypracovaných znaleckých posudkov. Ani eventuálne vylúčenie elektrického skratu ako
príčiny vzniku požiaru, by nebolo dôkazom spôsobilým preukázať neoprávnený zásah tretej osoby, t.
j. nemohlo by viesť k výluke z poistného plnenia a tým k úspechu žalovanej v tomto spore. Žalobkyňa

navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že jej cieľom
nebolo a nie je spochybniť odbornosť znalcov Ing. Marčeka a Ing. Ivana, ale poukázať na nesprávnosť

ich zistení, nakoľko ich zistenia buď nevyplývajú zo zachytených stôp alebo ich nevedeli hodnoverne
vysvetliť tak, aby sa nepriečili aspoň základným fyzikálnym zákonitostiam, resp. logike. Znalec Ing.
Marček totiž svoj záver oprel o stopu údajne nájdeného nátavu, ktorý označil ako príčinu vzniku požiaru,
pričom až pri výpovedi priznal, že či ten nátav vznikol ako primárny (príčina požiaru) alebo sekundárny
(vznikol iba ako následok horenia spôsobeného inou príčinou) vôbec neskúmal a nemal to zistené.

Pokiaľ ide o Ing. Ivana ten pri zdôvodňovaní svojich záverov použil množstvo technických záverov,
ktoré boli iným znalcom Ing. Ondrejkom vyvrátené ako technicky nesprávne. Pokiaľ ide o rozlišovanie
žalobkyne pri nazeraní na súkromné znalecké posudky ako menejcenné, resp. menej vierohodné ako
posudky znalcov ustanovených súdom, žalovaná namietala takéto nazeranie, nakoľko pointou je, že
znalec (akýkoľvek) si musí svoj záver akceptovateľne obhájiť a pokiaľ to nedokáže, nemôže byť na

jeho záver prihliadané preferovane iba preto, že bol ustanovený súdom. Žalovaná zotrvala na svojom
odvolacom návrhu.

K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení

uviedla, že zotrváva na tom, že znalecké posudky Ing. Marčeka a Ing. Ivana nie sú nelogické a nie sú
nesprávne po technickej stránke. Znalec žalovanej Ing. Morávek vykonal obhliadku vozidla ako prvý,
pričom nezistil žiadne stopy, ktoré by mohli byť skúmané objektívnymi metódami. Znalecké posudky
Ing. Moráveka a Ing. Ondrejku nevychádzajú zo žiadnej objektívne zaistenie stopy, ktorá by bolapreskúmateľná vedeckými metódami za účelom možného zaistenia príčiny vzniku požiaru. Znalecký
posudok Ing. Ondrejku nestanovuje príčinu vzniku požiaru, ale posudzuje postup znalca Ing. Ivana.
Žalobkyňa zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi – stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch a v závislom výroku v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom súdu prvej inštancie je vo výrokoch II., III., IV. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre ich potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania o zaplatenie sumy 510,01 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 510,01 eur od 25.12.2015 do zaplatenia už právoplatným

výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného
sporového poriadku) zostala požiadavka žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu
8.349,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.349,99 eur od 25.12.2015 do
zaplatenia a sumu 200 eur. V tomto konaní sa žalobkyňa domáha od žalovanej poistného plnenia v sume
8.349,99 eur s príslušenstvom titulom poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 21.11.2013

po vzniku poistnej udalosti spočívajúcej v zničení motorového vozidla požiarom. Súd prvej inštancie
rozsudkom označeným v záhlaví výrokom II. vychádzajúc z výsledkov dokazovania žalobe o zaplatenie
sumy 8.349,99 eur s príslušenstvom vyhovel, keď dospel k záveru, že za daného skutkového stavu nie je
možné vylúčiť a ani potvrdiť príčinu vzniku požiaru úmyselné zapálenie alebo skrat, čo vylučuje použitie
výluky z poistenia. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho

konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a či vec správne právne posúdil.

Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového

poriadku.Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaná s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorený jeho skutkový základ. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, v dôsledku ktorých dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalovaná dôvodila tým,

že skutkové okolnosti prípadu nasvedčovali záveru o nemožnosti žalobkyni uplatnený nárok na poistné
plnenie priznať, nakoľko v posudzovanom prípade sa jednalo o udalosť, na ktorú sa vzťahovala výluka
z poistenia. Žalovaná v danom prípade odmietla poskytnúť žalobkyni plnenie v zmysle poistnej zmluvy
s odôvodnením, že príčinou požiaru vozidla bolo poliatie vozidla horľavou tekutinou a jeho následné
zapálenie.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku. Ak

žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na neobjektívne
zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že odvolací súd je
podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy

vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri

hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené
vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov)

by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného
v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti

(ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú zanásledok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací

súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Spoukazomnadôvodypodanejžaloby,odvolacísúdzhodnesosúdomprvejinštanciekonštatuje,žepre
posúdenie opodstatnenosti požiadavky žalobkyne na poistné plnenie od žalovanej bolo rozhodujúcim

zistenie, či nastala niektorá okolnosť, pre ktorú poisťovateľ neposkytne poistné plnenie (tzv. výluka
z poistenia). Spornou a odvolaním nastolenou otázkou teda bolo, či motorové vozidlo bolo zničené
v dôsledku neoprávneného zásahu inej osoby smerovaným proti vozidlu, v prejednávanej veci
úmyselným zapálením.

Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje
poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená poskytnúť poistencovi v dojednanom
rozsahu plnenie a poistenca platiť poistné (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právna úprava
predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom

prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach tvoriacich jej súčasť. Poistné
podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z
ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež
detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného,
spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistná udalosť a teda aj rozsah prípadov, v

ktorých je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie, je v poistných zmluvách obvykle vymedzená
pozitívne aj negatívne prostredníctvom tzv. výluk z poistenia. Pod pojmom výluka z poistenia sa vo
všeobecnosti rozumie udalosť, riziko, predmet alebo záujem, na ktoré sa dohodnuté poistenie podľa
poistných podmienok nevzťahuje, teda výluky spresňujú rozsah poistného krytia. Ide o osobitné klauzuly
v poistných podmienkach a poistných zmluvách, ktoré označujú prípady, kedy poisťovňa nie je povinná

poskytnúť poistné plnenie alebo jeho časť. Všetky podmienky výluky z poistenia musia byť naplnené
bez akýchkoľvek pochybností.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol záväzkový

právny vzťah založený poistnou zmluvou uzavretou dňa 21.11.2013, ktorej súčasťou boli všeobecné
poistné podmienky a zmluvné dojednania k nim. Z obsahu poistnej zmluvy vyplynulo, že bola dojednaná
(mimo iného) na havarijné poistenie vozidla značky Škoda Fabia s evidenčným číslo C. XXX D.. Medzi
stranami nebolo ďalej sporné, že dňa 5.11.2015 žalobkyňa nahlásila žalovanej vznik poistnej udalosti,a to poškodenie vozidla v dôsledku požiaru. Žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie žalobkyni
odvolávajúc sa na Článok XIII. ods. 4) písm. j) Všeobecných poistných podmienok z dôvodu, že požiar
na vozidle bol spôsobený úmyselným konaním fyzickej osoby za použitia akcelerátoru horenia a jeho

následným zapálením fyzickou osobou.

Poistná udalosť ako aj právo poisteného na poistné plnenie, boli v súdenom spore vymedzené poistnou
zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami ako aj zmluvnými dojednaniami. Vymedzenie poistnej

udalosti v poistnej zmluve, vo všeobecných poistných podmienkach a zmluvných dojednaniach bolo
v tomto prípade realizované aj negatívne, a to prostredníctvom tzv. výluk z poistenia. V prípade
výluk z poistenia podľa Článku XIII, ods. 4) písm. j) Všeobecných poistných podmienok poistenie sa
nevzťahuje na škody spôsobené na predmete poistenia alebo jeho časti požiarom alebo výbuchom,
pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poškodenie alebo
zničenie vozidla, ktoré sa v čase takého požiaru alebo výbuchu nenachádzalo v dosahu jeho účinkov

a neoprávnený zásah nebol proti nemu smerovaný. Pokiaľ išlo o žalovanou uplatnenú výluku z poistenia
podľa Článku XIII, ods. 4 písm. i) Všeobecných poistných podmienok, jej aplikácia si tak vyžadovala
kumulatívne splnenie podmienok spočívajúcich v konaní inej osoby (teda páchateľa), ktorým došlo k
poškodeniu alebo zničeniu vozidla a zároveň smerujúceho proti vozidlu (teda poistenému majetku).

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné
skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom
prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu

nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v sporovom konaní
nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej teórii jej procesnou
zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkazným
bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo
z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho

uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetkynavrhnuté
dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre
svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech
v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V

priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Vo všeobecnosti platí,
že povinnosť tvrdenia aj dôkazná povinnosť, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tej strane sporu,
ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak teda žalovaná
v súdenom spore tvrdila, že boli naplnené podmienky pre uplatnenie výluky z poistenia, dôkazné
bremeno ich splnenia spočívalo na nej.

K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadne zistenia príčiny požiaru (skrat alebo podpálenie treťou osobou), odvolací súd uvádza, že
závery súdu prvej inštancie o tejto otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného

bremena žalovanou o vzniku požiaru v dôsledku neoprávneného zásahu inej osoby, založeného
na ňou navrhnutých dôkazoch, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať. Vo vzťahu
k tejto argumentácii žalovanej je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej inštancie, že žalovanou
neoprávnený zásah inej osoby smerovaný proti vozidlu nebol preukázaný a odvolací súd poukazuje na
dostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie (odseky 22., 23.), v ktorom sú

uvedené všetky vykonané dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce.

Pokiaľ žalovaná namietala rozdielnosť znaleckých posudkov a závery z nich plynúce, tu odvolací
súd uvádza, že ani odvolacie argumenty žalovanej nevyvrátili pochybnosti o splnení podmienok pre

uplatnenie výluky z poistenia v prejednávanom prípade, ako správne konštatoval súd prvej inštancie
v preskúmavanom rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že znalecké posudky Ing. Marčeka a Ing.
Moráveka stanovujú odlišnú príčinu požiaru, pričom ďalšie dva znalecké posudky Ing. Ivana a Ing.
Ondrejku uvádzajú, že nie je možné určiť príčinu vzniku požiaru (bez laboratórneho skúmania,pričom bezprostredne po požiari neboli odobraté chemické vzorky), čo potom podporuje záver súdu
prvej inštancie, že nebol preukázaný vznik požiaru neoprávneným zásahom inej osoby (úmyselným
zapálením). Súd prvej inštancie správne prihliadol na všetky okolnosti prejednávaného prípadu,

žiaden znalecký posudok nehodnotil izolovane, naopak vychádzal z poznatkov získaných na základe
hodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a až po celkovom posúdení vyslovil
záver, že jednoznačnú príčinu vzniku požiaru nie je možné určiť. Odvolací súd preto konštatuje, že
súd prvej inštancie pri hodnotení záverov plynúcich zo znaleckých posudkov zrozumiteľne, logicky a
presvedčivo uviedol, prečo vykonaným dokazovaním nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázaný

vznik požiaru na vozidle konaním inej osoby a riadne ďalej odôvodnil aj svoju úvahu, na základe ktorej
dospel k záveru, že si žalobkyňa dôvodne uplatnila právo na náhradu škody.

Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriu voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok
hodnotí súd voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že znalecké posudky Ing. Marčeka a Ing.
Ivana sú nesprávne a v rozpore s elementárnou logikou a naopak znalecký posudok Ing. Moráveka
je jediný pravdivý a racionálny. Práve pre rozpornosť znaleckých posudkov Ing. Marčeka (so závermi
v prospech žalobkyne) a Ing. Moráveka (so závermi v prospech žalovanej) súd prvej inštancie pristúpil
kďalšiemudokazovaniutretímznaleckýmposudkomIng.IvanaaešteštvrtýmznaleckýmposudkomIng.

Ondrejku, keď ani po doplnení dokazovania nebolo preukázané, či k požiaru poisteného vozidla prišlo
náhodou skratom alebo bol požiar úmyselne založený. V súvislosti so znaleckým dokazovaním štyrmi
znaleckými posudkami odvolací súd zdôrazňuje, že jediným nespochybniteľným záverom plynúcim zo
znaleckého dokazovania je fakt, že v prejednávanom prípade nie je možné určiť jednoznačnú príčinu
požiaru. Predpokladom zamietnutia žaloby by totiž bolo len preukázanie žalovanou tvrdené spôsobenie

požiaru neoprávneným zásahom inej osoby, čo sa však z dôvodov uvedených vyššie nepodarilo bez
akýchkoľvek pochybností preukázať. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že
obrana žalovanej v tomto smere vyznela nepresvedčivo, ako postačujúco vysvetlil súd prvej inštancie
v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil proces prisudzovania
dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia a odvolací súd

po preskúmaní veci nezistil žiadne rozpor pri hodnotení dôkazov so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej
ľubovôle. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne
medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať
na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku
konania).

Nenáležitou je aj odvolacia argumentácia žalovanej, že trestné stíhanie bolo zastavené unáhlene bez
počkania na relevantný podklad, ktorá argumentácia žiadnym spôsobom nekorešponduje priebehu
konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu vyhovel.

Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že podmienky pre
uplatnenie výluky z poistenia v súdenom spore, ktorá výluka z poistenia bola dôvodom pre odmietnutie
poskytnutia poistného plnenia, neboli bez pochybností preukázané. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič

iné, len konštatovať, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v prejednávanej veci, že požiar na vozidle
bol spôsobený neoprávneným zásahom tretej osoby smerujúcim proti vozidlu. Vzhľadom k uvedenému
mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovanej vo vzťahu
k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za dostatočnú.

Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné
k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu
ustanovenia § 797 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý
bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom

súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v súdenom spore o splnení podmienok
pre odmietnutie výplaty poistného plnenia, v dôsledku ktorej okolnosti správne žalobe vyhovel, pričom
v konkrétnomprejednávanom prípade sa súd prvejinštancie vysporiadal náležitým spôsobom s otázkou,
prečo považoval uplatnený nárok žalobkyne za opodstatnený. Polemika o nesprávnosti súdom prvejinštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama
o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

V súvislosti so žalovanej prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97,
II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,
že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup
súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I.
ÚS 140/2017). Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a

robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa nároku žalobkyne na plnenie. Odvolacie
námietkyžalovanejohľadnevádvskutkovýchzisteniachaprávnomposúdenívecisúdomprvejinštancie
vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú
naplnené.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané

dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom sa vysporiadal
sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver.

Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do

nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania

vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne sa vyporiadal
s námietkami uvádzanými stranami v konaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu
prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti vo výroku vo veci samej potvrdil inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho

rozhodnutia o náhrade trov konania a o znalečnom, ktoré inak odvolaním ani spochybnené neboli a v
prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods.

1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).