Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820204788
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7820204788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. A. B., narodeného XX.X.XXXX,
bytom vo C., D. XXX, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach,
Urbánkova 1562/6 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava - Staré Mesto, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava,
Kubániho 16, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4.000 eur, o odvolaní strán
sporu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 6Csp/104/2020-145 zo dňa 14. októbra 2021

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví tohto
rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 800,- Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 %.

Predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 4.000 eur titulom primeraného finančného
zadosťučinenia z dôvodu, že žalovaný a žalobca uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2010 a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.12.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava, sp. zn. 6Csp/99/2017, o vydanie

bezdôvodného obohatenia bol žalobca ako spotrebiteľ v postavení aj žalobcu úspešný z dôvodu,
že uzavreté zmluvy o úvere sú v rozpore s právnou úpravou, zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže
neobsahovali náležitosti vyžadované zákonom, pričom absencia a nesúlad zmluvy so zákonom spôsobil
jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť a preto rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 6Csp/99/2017
zo dňa 17.10.2017, nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 5Co/70/2018 zo dňa 26.06.2018, súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 5.577,91 eur a k náhrade trov konania. Žalovaná istina bola rozdielom medzi výškou

úveru, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol a tým, čo mu žalobca vrátil s úrokmi a poplatkami, keďže
úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v zmluvách o úvere
porušil viaceré zákonné povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko aj stanovil v zmluve
ročnú úrokovú sadzbu v obidvoch zmluvách vo výške 70 %, ktorú súd považoval za neprimeranú, keďžepresahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených
NBS pri nových obchodoch v roku 2010, platných aj pre spotrebiteľské úvery.

Žalovaný a žalobca uzatvorili tak Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012
a Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100045874 zo dňa 26.07.2012. V konaní vedenom na Okresnom
súde Rožňava, sp. zn. 9Csp/99/2017, o vydanie bezdôvodného obohatenia bol zase žalobca ako
spotrebiteľ v postavení žalobcu zase úspešný z dôvodu, že uzavreté zmluvy o úvere sú v rozpore s

právnou úpravou, zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže neobsahovali náležitosti vyžadované zákonom,
pričom absencia a nesúlad zmluvy so zákonom spôsobil jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, a preto
rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 9Csp/99/2017 zo dňa 07.12.2018, nadobudol právoplatnosť
dňa18.07.2020vspojeníspotvrdzujúcimrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach,sp.zn.:6Co/132/2019
zo dňa 16.06.2020, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.068,58 eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 5.068,58 eur od 27.06.2017 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalovaná

istina bola rozdielom medzi výškou úveru, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol a tým čo mu žalobca vrátil
s úrokmi a poplatkami, keďže úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný vo vzťahu k
žalobcovi v zmluvách o úvere porušil zákonné povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z.z., t.j.
pri uzatváraní zmlúv o revolvingovom úvere nebola dodržaná písomná forma zmluvy v zmysle ust. §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a

zmluvy obsahovali ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70 %, ktoré súd považoval za neprimerané, keďže
presahovali dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených
NBS pri nových obchodoch v roku 2012, platných aj pre spotrebiteľské úvery. Žalovaný sa teda na úkor
žalobcubezdôvodneobohatiloďalšiusumu682,57eur.Spolusažalovanýobohatilosumu2.473,46eur,
ktorúžalobcavzhľadomkpremlčaniusplátokužnemoholvsúdnomkonanívymôcť.Celkovosažalovaný

obohatil o sumu 13.119,95 eur (10.646,49 eur + 2.473,46 eur. Žalobca sa zároveň v súdnych konaniach
domáhal nariadení neodkladných opatrení a súčasne určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy,
ktoré zabezpečovali plnenie z úverov, a to: Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.: 9Csp/28/2017
zo dňa 17.04.2018 súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.: XXXXXXXXXX
zo dňa 26.01.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu

Rožňava sp. zn.: 8Csp/28/2017 zo dňa 07.11.2017 súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných
príjmovdlžníkač.:XXXXXXXXXXzodňa13.12.2010uzavretámedzižalobcomažalovanýmjeneplatná.
Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.: 12Csp/28/2017 zo dňa 08.01.2018 súd určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.: XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je rovnako neplatná.

Vo vzťahu k § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. žalobca konštatoval, že ide o ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň uviedol, že novšie znenie

Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia,pretožetotosavsúčasnostiposkytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnosti
spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé
čo i len privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského
práva, ktoré spôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške celkovo 10.646,49 eur (5.577,91

+5.068,58). Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musel žalobca absolvovať niekoľko súdnych
konaní, v ktorých sa domohol úspešne práva na vrátenie týchto finančných prostriedkov ako aj
na určenie neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho
povinnosti ustanovenej zákonom č. 129/2010 Z.z., teda porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych
predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čím zasiahol do práv žalobcu. Žalovaný vykonával nezákonné

zrážky zo mzdy zo 4 zmlúv. Tento počet zrážok nepriaznivo pôsobil na zamestnávateľa žalobcu,
ktorý je štátnym zamestnancom. Žalobca žil v neistote akú stále vyššiu a vyššiu sumu musí ešte
žalovanému zaplatiť. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na
primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci
k vzniku ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností došlo. Žalovaný, ako to vyplýva z vyššie

uvedených rozhodnutí prijal od žalobcu plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie
sa žalovaného nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s
dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
zneníneskoršíchpredpisov.Žalobcataktiežajsprihliadnutímnapostojžalovanéhovovyššieuvedenýchsúdnych konaniach, v ktorých spochybňoval dôvodnosť žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia,
bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby
právoplatného skončenia súdnych konaní. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa

snažil sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť o sumu 10.646,49 eur (5.577,91 + 5.068,58). Aj bez
zákonného stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho,
že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo
dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho
treba chápať aj ako zadosťučinenie za to, že sa spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany v konaní

pred súdom, a to napriek ekonomicky a právne silnejšiemu dodávateľovi, a v konečnom dôsledku je
rozhodnutie významné aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite. Výška finančného zadosťučinenia musí byť proporcionálna k zistenému
porušeniupovinnostidodávateľa,čoprávnaúpravavyjadrilaslovamiprimeranéfinančnézadosťučinenie
Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá, množstvo súdnych konaní ako aj skutočnosť, že žalovaný sa

bezdôvodne obohatil o sumu premlčaných splátok úverov v sume 2.473,46 eur máme zato, že suma vo
výške 4.000 eur, predstavujúca 37 % zo sumy súdom priznaného bezdôvodného obohatenia 10.646,49
eur a 30 % zo sumy 13.119,95 eur (10.646,49 eur + 2.473,46 eur) tvoriacej aj premlčané splátky
úverov, plní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
boli aj rozsudky okresného súdu a odvolacieho súdu) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný

charakter pre žalobcu, dostatočne sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj
generálnej prevencie a zároveň bude zadosťučinením - satisfakciou pre žalobcu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobil, ale naopak nepochybne v svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii
sa domáhal svojho nároku. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a
spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným

nárokom, neustálymi výzvami na zaplatenie dlhu, nezákonnými zrážkami zo mzdy a to i v navýšenej
sume, ktorá sa v konečnom dôsledku preukázala ako nedôvodná a neprimeraná, a v dôsledku čoho
spotrebiteľovi neostávalo iné, ako obrátiť sa na súd, domáhať sa svojho práva. K uplatneniu práva
na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo

zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinností na súde. Či
došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde, vyplynie až z právoplatného
rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej. Právoplatným ukončením súdnych konaní vo veci pod sp.
zn. 6Csp/99/2017 (31.07.2018 ) a sp. zn.: 9Csp/99/2017 (18.07.2020 ) Okresného súdu Rožňava bol
naplnený predpoklad uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od

žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, nakoľko primerané

finančné zadosťučinenie si žalobca uplatňuje aj z premlčaných splátok úveru dávajúc do pozornosti
citované rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil

v zmysle ust. § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (len „OZ“), § 101 až 110 OZ, § 1 ods. 1
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj § 3 ods. 3 a ods. 5 tohto zákona a dospel
k záveru, že nárok nie je premlčaný, keďže žalobca preukázal, že vo veci Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 6Csp/99/2017 zo dňa 17.10.2017 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, kde
bol v plnom rozsahu úspešný s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/70/2018

zo dňa 26.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2018, a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenia a rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Csp/99/2017 zo dňa 07.12.2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/70/2018 zo dňa 16.06.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.06.2020, kde bol rovnako plne úspešný žalobca s tým, že žaloba o primerané
finančné zadosťučinenie bola podaná na súd dňa 23.12.2020, a teda berúc právoplatné ukončenie

súdnych konaní vo veci pod sp. zn. 6Csp/99/2017 dňa 31.07.2018 a pod sp. zn. 9Csp/99/2017 dňa
18.07.2020, s odkazom na § 101 OZ neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba, a preto námietka
premlčania bola vznesená zo strany žalovaného nedôvodne. Čo sa týka udeleného splnomocnenia
žalobcu, to je v súlade s ust. § 89 a § 92 CSP, a preto nie je možné uzavrieť, že by bola žaloba podanáneoprávnenou osobou a s odkazom na uznesenie NS SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015
vychádzajúc zo satisfakčnej a sankčnej, ako aj preventívnej funkcie priznanej výšky primeraného
zadosťučinenia vychádzajúc aj z konkrétnych skutočností, a to bezúročnosti a bezpoplatkovosti

predmetnýchúverovtitulompriznanýchprávnychtitulovvzneníprávoplatnýchrozhodnutísúdusúdprvej
inštancie konštatoval, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a to pri štyroch úveroch
v celkovej výške 10.646,49 eur, a to aj výkonom zrážok zo mzdy, súd považoval priznané finančné
zadosťučinenie vo výške 800 eur za primerané, a to aj na výšku poskytnutých úverov 3 krát po 2.723,40
eur a 1 krát 2.024 eur (viď bod 20 až 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) berúc do úvahy aj

intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu s tým, že v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú a neopodstatnenú, keďže žalobe vyhovel len vo výške 800 eur. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 a § 255 ods. 1 CSP, ako aj článok IV. ods. 1 CSP
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca, a to proti II. výroku napadnutého
rozsudku v spojení s výrokom o trovách konania s tým, že uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a mal za to, že uplatnený nárok v celej výške je dôvodný, nakoľko k ujme došlo aj vo sfére jeho

rodinného života, keďže finančné prostriedky vo výške 4 zrážok zo mzdy celkovo 340,50 eur 60 eur
mesačne (85,15 x 4) predstavujú dosť vysokú čiastku s apelom na satisfakčnú a sankčnú funkciu
uplatneného nároku a priznané finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur tak nie je primerané, keďže
predstavuje 7,5 % zo sumy súdom priznaného bezdôvodného obohatenia 10.646,49 eur a 6 % zo sumy
13.119,95 eur (10.646,49 eur + 2.473,46 eur) (tvoriacej aj premlčané splátky úverov) s tým, že vždy

treba vychádzať z okolnosti daného prípadu, vedenia viacerých súdnych konaní iniciovaných žalobcom
a rozhodovacou praxou súdov dávajú do ´pozornosti aj ďalšie citované rozhodnutia súdov, Krajského
súdu v Košiciach, pričom súd nesprávne právne posúdil plynutie premlčacej lehoty, keď aplikoval §
107 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka, nakoľko mal vychádzať z 10 ročnej premlčacej lehoty
v kontexte citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/345/2019 zo dňa 31.10.2020.

Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Proti výroku rozsudku pod č. I. v spojení s výrokom č. III. podal odvolanie aj žalovaný. Uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec

vrátil súdu prvej inštancie, eventuálne ho zmenil tak, že podanú žalobu zamietne a žalovanému prizná
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v celkom rozsahu s tým, že si uplatnil voči
žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukazoval ako prvé na nepreskúmateľnosť
rozsudku, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva zvažovanie intenzity zásahu do práv žalobcu
a ak aj dospel k záveru o dôvodnosti nároku, potom mu mal priznať len symbolické primerané finančné

zadosťučinenie, pretože jeho funkciu už predsa splnilo spomenutých 5 konaní. Ide o 5-násobok sumy
160 eur, prípadne dvojnásobok sumy 400 eur, a preto primeraná súdom priznaná výška finančného
zadosťučinenia nespĺňa ani jednu z daných funkcií.

Vyjadrenia k odvolaniam neboli podané stranami sporu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016,
ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie strán sporu ako odvolanie podané včas a oprávnenými osobami

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska stranami
sporu uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP s tým, že odvolací
súd konštatuje, že nakoľko žalovaný poukazoval na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, uplatnil odvolací dôvod v v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP a nie písm. b) CSP, keďže ide

o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kde podľa Stanoviska
NS SR 1/2016 patrí aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09.02. 2023 o 10.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo
zverejnené dňa 17.01.2023 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j., že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d)CSPdopadánaakékoľvekpochybeniavprocesnompostupe
súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods.

1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú
uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP a kde patrí aj nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia.

Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

Odvolací súd v spore nevzhliadol naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len dopĺňa, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným predpokladom v zmysle § 220 ods. 2 CSP, t.j.
je preskúmateľné v celom rozsahu a to, čo sa týka vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, keďže
súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie v zmysle § 191 a nasl. CSP a keďže dospel k správnym
skutkovým záverom, vec správne právne posúdil, a to aj čo sa týka vyhodnotenia primeranej výšky

finančného zadosťučinenia, ktoré žalobcovi súd priznal vo výške 800 eur, dávajúc v tomto smere aj
do pozornosti najaktuálnejšie rozhodnutie NS SR z 30.06.2022 7Cdo/92/2021 v tom znení, že „pre
priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo
povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmenezákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je
rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd
úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu“.

Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu, opierajúci sa § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa

žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre

vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany
spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky a v
zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za takéto správanie účinné,

primerané a odradzujúce. Nevyhnutné je prihliadať na výšku prípadného bezdôvodného obohatenia a v
neposlednom rade aj na nutnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia súdnou cestou.

Vo vzťahu k z. č. 250/2007 Z.z., možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou

hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné
zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku so zreteľom na konkrétne okolnosti každej veci.

V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu

spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v
nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov, čo je rozhodujúce aj pre výšku
finančného zadosťučinenia.

Pri výklade § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií

výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu
satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj
ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno

predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.Vzhľadom na vyššie zákonom a súdmi vymedzené kritéria mal súd správne za to, že suma vo výške
800 eur, nie ale 3.200 eur ešte naviac, splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia a
teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči

žalovanému v zmysle individuálnej ale aj generálnej prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobcu,
že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobil ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a
právnej situácii, ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním.

Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

Uvedené závery vychádzajú aj z početnej rozhodovacej praxe: rozsudok NS SR z 14.9.2016, sp. zn.
6Cdo 389/2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.1.2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017, Krajského súdu
Žilina sp. zn. 6Co/99/2018 z 27.6.2018, 6Co/22/2018 z 28.3.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12Co/473/2016 z 31.5.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/56/2016 z 2.5.2017,

19Co/169/2016 z 11.4.2017, stanovisko ÚS SR sp. zn. II. ÚS 229/2017-15 zo 4.4.2017, v ktorom ústavný
súd zaujal totožné závery ako súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí, s ktorými sa aj odvolací
súd „mutantis mutandis“ v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na nich, taktiež aj na už citované
rozhodnutie NS SR 7Cdo/92/2021 z 30.06.2022.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacípokladápriznanéfinančnézadosťučineniezapostačujúce,súdom
prvej inštancie precízne odôvodnené na základe jeho uváženia a nevymykajúce sa zaužívanej súdnej
praxi, a to vo všetkých jeho výrokoch s tým, že preskúmanie námietky premlčania v odvolacom konaní
by nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2
CSP odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že obidve strany sporu podali odvolanie voči
ním prináležiacim výrokom napadnutého rozhodnutia, čo sa týka uplatneného nároku na náhradu trov
konania, možno hovoriť o pomernom úspechu a neúspechu strán sporu a to v rovnakom rozsahu, a preto

súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, čím odpadá v zmysle § 262
ods. 2 CSP dôvodnosť rozhodovať súdu prvej inštancie o výške priznaného nároku na náhradu trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).