Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200832
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720200832.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: TOMAR best I, s.r.o., so
sídlom Obrancov mieru 357/17, 059 34, Spišská Teplica IČO:47 973 706, proti žalovanému: P. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený: Mgr. Juraj Berčo, advokát, so sídlom
AK Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:42 106 885, o zaplatenie 2.988,- eur s prísl., o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 19C/11/2020-109 zo dňa 11.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.988,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne
od 9.3.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 2.988,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 09.03.2020
do zaplatenia a nahradiť trovy konania z právneho titulu Zmluvy o dielo (ďalej len „Zmluva“). Uviedol,

že dňa 13.03.2017 vypracoval Ponuku o úprave bytu, rekonštrukciu bytového jadra na ul. Q. č. XX
vo B., ktorú žalovaný, ako objednávateľ potvrdil. Práce boli ukončené v marci 2017. O odovzdaní a
prevzatí bytu bol spísaný Odovzdávací a preberací protokol, ktorý žalovaný nepodpísal a odkladal
prevzatie prác pod rôznymi zámienkami. Namietal správnosť elektrickej inštalácie bytového jadra a preto
dal urobiť bez dohody Revíznu správu zo dňa 28.03.2017 s výsledkom, že elektrické zariadenie je z
hľadiska bezpečnosti spôsobilé ďalšej prevádzky. Viackrát žiadal od žalovaného prevzatie diela, čomu

nasvedčuje SMS komunikácia medzi stranami sporu. Následne jeho právny zástupca zaslal žalovanému
dňa 09.03.2020 právny rozbor prípadu, na ktorý žalovaný nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Všetky
vady sú neopodstatnené, keďže vykonané práce boli so žalovaným konzultované a každý večer po
skončení pracovnej zmeny boli ním preberané a odsúhlasované. Žalovaný nikdy kvalitu nenamietal a aj
keď sa nejaká vada vyskytla, táto bola ihneď odstránená. Na Okresnom súde Poprad prebiehalo konanie
pod sp.zn. 14Csp/50/2017 (z dokazovania v ktorom súd tiež vychádzal), kde žalobcom bol TOMAR best,

s.r.o.,nopodľarozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovebolazmluvauzavretápodľapísomnýchpodkladov
s firmou TOMAR best I, s.r.o.. Hodnota prác bola podľa Zmluvy určená sumou 4.988,- eur. Po odpočítaní
zálohy 2.000,- eur žalobca cenu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2020 na sumu 2.988,-
eur, so splatnosťou 08.03.2020, a to v prospech firmy TOMAR best I, s.r.o., ktorá nie je platcom DPH.
Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo, ani jej predmet. Pokiaľ ide o cenu diela, v tomto
konaní po tom, ako z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bola žaloba v konaní vedenom pod sp.zn.

14Csp/50/2017zamietnutá,sižalobcauplatnilcenudielaužbezDPH,atoajpokiaľideopráce,ajpokiaľide o materiál, nakoľko táto jeho firma nie je platcom DPH, na rozdiel od predchádzajúceho žalobcu
TOMAR best s.r.o..
Ohľadom odovzdania a prevzatia diela medzi stranami sporu nebola zhoda.

Žalobca tvrdil, že žalovaný odmietol podpísať protokol, žalovaný uvádzal, že mu takýto protokol ani
nebol predložený, ani dielo odovzdané nebolo. Svedok Q. uviedol, že k odovzdaniu diela nedošlo,
žalovaný žalobcovi hovoril, že treba odstrániť vady diela. Občiansky zákonník vyslovene nežiada a
neukladá zmluvným stranám, aby k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo výslovne podpísaním protokolu
o odovzdaní a prevzatí. Byt je užívaný žalovaným, a teda bol podľa názoru súdu odovzdaný a prevzatý.

Sám žalovaný uviedol, že byt užíva, ale keďže sa stará o svoju chorú matku, preto do predmetného
bytu chodí prespávať a trávi v ňom málo času. Žalovaný užíval predmetný byt cca 4 mesiace bez toho,
aby si uplatnil vady v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Neuplatnil si konkrétne
vady označením vadnej vlastnosti alebo prejavu vady. Až po písomnom podnete zo strany žalobcu
zo dňa 03.07.2017, ktorým sa dožadoval doplatenia zvyšnej ceny, žalovaný doručil dňa 17.7.2017
právnemu zástupcovi žalobcu právny úkon Zrušenie zmluvy o dielo. Dovtedy bol žalovaný pasívny

a možno predpokladať, že spokojný s prácou žalobcu. V zmysle použitia analógie ustanovení OZ
týkajúcich sa prevzatia veci, bytu žalovaným, § 650 OZ, hovorí, že žalovaný je povinný cca do 1 mesiaca
si vec prevziať a teda neodkladne. Následne prevzatím žalovanému vznikajú práva ako uplatnenie
si zodpovednosti za vady voči žalobcovi, v zmysle § 645 ods.1 OZ. Súd mal za to, že žalovaný
nepristúpil k zrušeniu zmluvy bezodkladne z vlastnej iniciatívy pohnutou, svojou nespokojnosťou, ale

cca až po 4 mesiacoch, po podnete žalobcu na doplatenie zvyšnej ceny. Právny úkon žalovaného
Zrušenie zmluvy o dielo zo dňa 17.07.2017, súd považoval za neúčinný právny úkon, z dôvodu, že v
ňom absentuje „spôsob“, vyporiadania vád. Žalovaný uviedol vo svojom jednostrannom úkone vady,
ako „na pohľad nekvalitná dlažba“, čo vlastne uvádzal on, aj svedkovia, jeho kamaráti aj počas tohto
súdneho konania. Ako sám uviedol bol prítomný pri vykonávaní prác, keď kládli podlahu, ktoré si odfotil.

Svedok uviedol, že žalovaný bol v časovej tiesni, keďže býval u kamaráta, ktorému platil nájom, tak
sa uspokojil s riešením podloženia kachličiek pod kachličky, namiesto vyliatia nivelačnej hmoty, ktorá
by musela schnúť niekoľko dní (cca 2-3 dni). Žalovaný nepreukázal, či žiadal odstrániť túto vadu,
bezplatne alebo za náhradu. Ďalšia uplatnená vada „na pohľad nekvalitná vonkajšia stierka na chodbe
a v kuchyni“, bolo v konaní preukázané, že táto vada bola odstránená hneď po prejave nespokojnosti

žalovaného tvrdeniami žalobcu, žalovaného a svedka a to dokonca dvakrát. „Odlišné dĺžky protiľahlých
stien v kuchyni, neexistencia pravých uhlov v rohoch“, súd k tejto uplatnenej vade uvádza, že pokiaľ
išlo o neodstrániteľnú vadu, žalovaný si mohol uplatniť zľavu z ceny a teda tiež si neuplatnil spôsob
vyporiadania. Súd po posúdení mal za to, že ide o vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci avšak
zľavu si žalovaný neuplatnil. To isté platí aj pre vadu „rozdielna farba špárovacej hmoty na stenách a na

podlahe v kuchyni“, ako uviedol žalovaný. Táto vada však bola v kúpeľni, ako bolo v konaní objasnené.
Ďalej si žalovaný uplatnil vady, ktoré už v čase zrušenia zmluvy neexistovali ako „šikmo osadená vaňa a
slabýodtokvane“.Žalovanýuviedol,ženeodtekalavodaspádom,alepomanipuláciisvaňourobotníkmi,
už došlo k riadnemu odtoku. Za neexistujúcu vadu považoval súd aj vyššie spomenuté stierky. Išlo teda
o odstránené vady, ktoré nemali právnu relevanciu. Žalovaný nepreukázal v konaní, aby k poškriabaniu

radiátora došlo zo strany zamestnancov žalobcu a ani o takto uplatnenej vade nemali vedomosť počas
výkonu prác, ako uviedol žalobca a svedok. Dokonca ani žalovaný neuviedol, či žiada odstrániť túto
vadu a akým spôsobom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nebol daný dôvod na zrušenie zmluvy
v zmysle § 648 ods. 2 OZ, teda žeby išlo o väčší počet vád, pre ktoré nie je možné vec užívať, práve
naopak. V konaní 14 CSP bol vypočutý svedok W. W., ktorý uviedol, že žalovanému prerábali byt a ten

povedal, čo s tým chce urobiť, že začali s jadrom. Žalovaný si sám určil, ako chce mať jadro vymurované
s tým, že postavili tehly nasucho. Žalovaný chodil často do bytu počas prác, aj každý druhý deň, aj cez
víkendy, s kamarátom. Keď robili, bol s prácou spokojný, nemal námietky a vždy sa nejako odstránili
namietané vady. Keď mu chceli dať podpísať stavebný denník, tak nechcel a vtedy pochopili, že sú z
jeho strany nejaké špekulácie. Konateľ ich chodil kontrolovať raz za tri dni, ak boli nejaké problémy zo

strany žalovaného, tak prišiel a vyriešil to. Uviedol, že boli nejaké problémy so svetlami v kúpeľni, čo bolo
odstránené. V kuchyni sa prerábala jedna stena, s tým bol tiež žalovaný spokojný. Ak bol nespokojný
s prácami, boli to práce malých rozmerov, ktoré dali do poriadku behom 5-10 minút. Čo sa týka dlažby,
mali vyliať nivelačnú hmotu, upozornili ho, že táto bude schnúť aj niekoľko dní a žalovaný uviedol, že
čakať nemôže, že sa chce nasťahovať do bytu a preto vymysleli iné riešenie - podlepiť, prípadne dať

nejaké kachličky pod kachličky, aby nezostal odpad a on súhlasil, čo si odfotil. Išlo o meter položených
kachličiek. Žalovaný stál nad nimi, keď túto prácu robili. Čo sa týka špárovacej hmoty, k pokvapkaniu
farby na podlahu určite nedošlo, pretože bolo všetko zakryté. Čo sa týka vane, žalovaný tvrdil, že je slabý
spád, ale spád bol dobrý, voda nestála, musel si to žalovaný vymyslieť. Museli rozobrať celú vaňu, boltam odpad 3 cm a urobili 5 cm odpad. Vaňa bola podložená centrovacími nohami. K stierkam uviedol, že
boli tam chyby, ktoré sa týkali zapucovania, tak 5 cm bežným okom, nebolo by to ani vidieť. Čo sa týkalo
radiátora, nevedel o poškriabaní. Elektriku urobili v jadre, v kúpeľni a v kuchyni. Netýkalo sa to celého

bytu. Žalovaný ich poháňal, aby rýchlo robili prácu, že žije u svojho kamaráta a potrebuje byt rýchlo na
bývanie a že musí platiť za bývanie kamarátovi. V kuchyni sa prerábala jedna stena, taktiež bol spokojný.
Ako už je vyššie uvedené, v konaní bolo preukázané, že byt prevzal žalovaný po jeho dokončení
a to spôsobom užívania bytu, čo sám potvrdil, že v byte pral, prespával. Je nepochybné, že byt
je užívaniaschopný. Bola splnená podmienka na prevzatie bytu zo strany žalovaného, teda že dielo

bolo dokončené. Žalovaný bol oboznámený žalobcom, že práce v byte boli ukončené tým, že mu bol
odovzdaný kľúč od bytu. Túto skutočnosť sám potvrdil žalovaný v súvislosti s revíznou správou J. Y.,
ktorú nemohol vykonať, keďže v byte nemohol byť prítomný, pretože sa nedisponovalo už kľúčmi. Teda
mal právo uplatniť voči žalobcovi zodpovednosť za vady neodkladne, avšak tento uplatnil vady až po
tom, čo právny zástupca žalobcu dňa 03.07.2017 vyzval žalovaného, aby doplatil zvyšnú sumu. Teda
ukončená stavba bola cca 28.03.2017.

Čo sa týka namietanej elektroinštalácie zo strany žalovaného, v prípade, ak bol žalovaný nespokojný
s takto vykonanou elektroinštaláciou, má možnosť dať si opraviť túto elektrinu a uplatniť si od žalobcu
náhradu škody, teda nahradiť náklady, ktoré vynaložil na opravu elektroinštalácie v byte. Žalovaný si
ani v konaní neuplatnil primeranú zľavu z ceny, ako spôsob vyporiadania tejto vady. Čiže žalovaný bol
nečinný, čo sa týka uplatnenia si zodpovednosti vád v zmysle Občianskeho zákonníka, alebo náhrady

škody voči žalobcovi.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný,ktorýnavrholodvolaciemusúdu,abynapadnutý
rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v zásade tým, že žalobca skutočne dodal objednané
dielo riadne a včas a žalovaný nenamietal vady diela, resp. neuplatnil si nároky z vád diela. S týmto
skutkovým a právnym záverom sa nemožno stotožniť.

Až v roku 2020, teda potom, čo bolo meritórne skončené konanie vedené pod 14Csp/50/2017 došlo
k tomu, že spoločnosť TOMAR best I, s.r.o. formálne vyzvala žalovaného na zaplatenie ceny za
dielo. Nikdy však táto spoločnosť nepredložila žalovanému návrh preberacieho protokolu, nikdy sa táto
spoločnosť ani len nepokúsila dielo žalovanému odovzdať. Dôvod je zrejmý aj z konania 14Csp/50/2017,
a to že za zhotoviteľa diela sa v období od 2017 do 2020 považovala spoločnosť TOMAR best s.r.o.

a nie spoločnosť TOMAR best I, s.r.o. Preto nemožno v žiadnom prípade žalovanému vytýkať nejakú
pasivitu alebo rozhodovať na základe toho, že sa voči právnemu zástupcovi spoločnosti TOMAR best
s.r.o. (ktorá nebola zhotoviteľom diela, hoci to o sebe ústami V. Q. v období rokov 2017 až 2020 tvrdila)
reagoval žalovaný až potom, čo mu ten doručil právny rozbor obsahujúci faktúru za údajne dodané dielo.
Svoje výhrady voči zhotovenému dielu žalovaný prejavoval voči osobe V. Q. počas obdobia 2017 až

2020, teda nemožno mu vytknúť, že by bol pasívny.
Teda v žiadnom prípade nemožno v tomto konaní aplikovať právne závery, ktoré Okresný súd Poprad v
pôvodnom rozsudku vo veci 14Csp/50/2017 dovodil z dôkazov, ktoré sú zjavne nepodložené, resp. boli
vyvrátené, ako napríklad údajný preberací protokol, predžalobná výzva, pretože tieto zneli na spoločnosť
TOMAR best s.r.o. a nie na žalobcu TOMAR best I, s.r.o. Zároveň z výpovedí svedkov, ktorých vypočutie

v konaní 14Csp/50/2017 navrhol tamojší žalobca, nevyplývalo vôbec nič o tom, aby spoločnosť TOMAR
best I, s.r.o. dodala žalovanému akékoľvek dielo. Preto ich výpovede absolútne nemožno zohľadniť.
Považujeme za absurdné, že súd jednoducho si tieto dôkazy vyložil tak, že sa iba zmenilo IČO alebo
nejaká čiarka v obchodnom mene spoločnosti, ale inak všetko platí tak, ako to bolo v pôvodnom, neskôr
zrušenom, rozsudku.

Nestotožňuje sa so skutkovým záverom o tom, že dielo bolo zhotovené a dodané riadne a včas a že
žalovaný dané dielo užíva.
Nestotožňuje sa odôvodnením, že súd dospel k záveru, že byt je žalovaným užívaný a teda došlo k
jeho odovzdaniu a prevzatiu. Zhotoviteľ bol povinný odovzdať dielo, nie byt. Faktom je, že Občiansky

zákonník výslovne nežiada a neukladá zmluvným stranám, aby k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo
výslovne odovzdaním a prevzatím protokolu. V danom prípade však nedošlo ani k ústnemu alebo
konkludentnému odovzdaniu diela po jeho realizácii, a to pre nezáujem zhotoviteľa diela ho riadne
odovzdať. Aj z predloženej SMS komunikácie jasne vyplýva, že bol to práve žalovaný, ktorý mal záujemna odovzdaní diela, keď vyslovene písal: „..ja sa nemienim baviť s vašim zamestnancom o tom čo nám
treba prebrať bol by som rád keby ste prišli a prejdeme si všetky veci a dohodneme ďalší postup“ a
zhotoviteľ nemal záujem na odovzdaní diela, uviedol, že vec už postúpil právnikovi a viac so žalovaným

nebude komunikovať.
Nie je tiež pravdivý skutkový záver o tom, že žalovaný predmetný byt užíva dlhý čas bez toho, aby
si uplatnil vady diela. O riadnom užívaním bytu nemožno vôbec hovoriť. Dôvod, prečo žalovaný vady
uviedol až v písomnom podaní určenom právnemu zástupcovi pôvodného žalobcu TOMAR best s.r.o. je
ten, že V. Q. s ním odmietol komunikovať, odmietol dielo odovzdať, a jediná reakcia zo strany TOMAR

best s.r.o. bola písomná prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Preto žalovaný týmto spôsobom
aj reagoval. Postoj žalovaného celkom určite nemožno hodnotiť ako pasívny a už vôbec nemožno
predkladať (a súd pre takýto dohad nemal žiadny relevantný dôkaz), že bol s rekonštrukciou spokojný.
Uvedené vyvracia SMS komunikácia predložená žalobcom. Z nej vôbec nemožno dovodiť pasivitu
žalovaného a tiež spokojnosť so zhotoveným dielom.
Žalovaný bez vedomia zhotoviteľa vymenil zámok na byte, keďže nechcel, aby sa tam pracovníci

zhotoviteľa bez jeho vedomia viac pohybovali. Nemal absolútne dôveru v to, že by dokázali vady
odstrániť. Aj revízna správa, ktorú doložil žalobca, je datovaná dňom, kedy už bol zámok na byte
vymenený, o čom ale žalobca nevedel. Preto jej závery žalovaný nemôže akceptovať a je presvedčený,
že revízny technik J. Q. Y. v byte ani nebol. Závery tejto revíznej správy žalovaný vyvrátil revíznou
správou J.. B., ktorý jasne konštatuje elektrické zariadenie nevyhovuje bezpečnej prevádzke a

predpisom STN. Nie je možné, aby bol žalovaný za takýchto okolností zaviazaný platiť cenu za dielo.
Za absurdný považujeme právny záver, že si žalovaný mohol dať vady elektroinštalácie a uplatniť si od
žalobcu náhradu škody. Takýto postup nemá absolútne oporu v právnej úprave, naproti tomu v zmysle §
634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Dielo
je ukončené jeho odovzdaním, nie opustením stavby. Dielo, a to ani v časti elektroinštalácie, ukončené

nebolo.
Uvedené odôvodnenie svedčí podľa nášho názoru o tom, že súd absolútne nesprávne chápe zásadu
rovnakého rozhodovania v rovnakých veciach, ktorá je v danej absolútne nepoužiteľná. Súd absolútne
ignoruje,ževzhľadomnarozdielnosťsubjektovnastranežalobcu,jecelkomináajdôkaznásituácia,inak
by nemohol konštatovať, že na skutkovom a právnom stave sa nič oproti pôvodnému konaniu nezmenilo.

Princíp právnej istoty je práve naopak postavený okrem iného na tom, že súdy budú rozhodovať v súlade
so zákonom, predvídateľne vzhľadom na hmotnoprávnu aj procesnoprávnu právnu úpravy a tiež na
tom, že svoje rozhodnutia náležite odôvodnia. Sme však toho názoru, že napadnutý rozsudok a jeho
odôvodnenie nespĺňa dané kritériá.
Nestotožňujesasprávnymzáveromsúduotom,žeprávnyúkonžalovaného„Zrušeniezmluvyodielo,zo

dňa 17.7.2017“ považoval za neúčinný, z dôvodu, že v ňom absentuje spôsob vyporiadania vád. Máme
za to, že v danom spore nemožno klásť na ťarchu žalovanému, že tento úkon adresoval spoločnosti
TOMAR best s.r.o., keďže práve táto spoločnosť sa domáhala zaplatenia ceny za dielo, pričom jej
obchodné meno je jednoducho zameniteľné s obchodným meno žalobcu.
Nie je jasné, akú právnu kategóriu mal súd na mysli, ak uviedol termín „neúčinný právny úkon“. Z tohto

dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Môžeme sa iba domnievať, či súd považuje uvedený právny
úkon za neplatný, čo však z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva. Absencia spôsobu vysporiadania vád
pri zrušení zmluvy nemôže toto zrušenie zmluvy robiť neúčinným.
Právny predpis nikde nestanovuje, že podstatnou náležitosťou, alebo podmienkou „účinnosti“ zrušenia
zmluvy v zmysle § 348 ods. 2 Občianskeho zákonníka je aj uvedenie „spôsobu“ odstránenia vád.

Uvedené je aj z podstaty veci vylúčené, keďže objednávateľ sa týmto zrušením zmluvy nedomáha
odstránenia vád, teda splnenia zmluvy riadne, ale naopak, domáha sa zrušenia zmluvy. Preto je
nelogické, aby takéto zrušenie zmluvy malo obsahovať spôsob odstránenia vád.
Zrušenie zmluvy zo dňa 17.07.2017 obsahuje spôsob, akým žalovaný navrhuje vysporiadanie
vzájomných práv a povinností. Jednoznačne sa tam uvádza, že požaduje uvedenie bytu do pôvodného

stavu a vrátenie uhradenej zálohy.
Žalovaným namietané vady sa týkali kvality vyhotovenia diela. Žalovaný nežiadal vyhotoviť dielo tak, že
vaňa bude osadená šikmo, že protiľahlé steny nebudú rovnobežné, že stierka bude na pohľad nekvalitná
a že elektroinštalácia bude nielen že nefunkčná, ale najmä nebezpečná a v rozpore s normami. Práve
existencia viacerých vád bola dôvodom na zrušenie zmluvy, čo aj žalovaný realizoval. Žalovaný je

presvedčený, že zhotoviteľ nie je schopný zhotoviť dielo riadne.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konaniemu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a
po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú opodstatnené.

4. Podľa § 507 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(1) Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne,
je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď
primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.
(2)Právavyplývajúcezozodpovednostizavadymôžubyťprijednotlivýchzáväzkochupravenézákonom

alebo dohodnuté účastníkmi inak.

5. Podľa § 637 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(1) Ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela,
zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má
zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.

(2) Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy
odstúpiť.

6. Podľa § 642 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi

sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť
mu účelne vynaložené náklady.
(2) Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové
alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

7. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

9. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v

ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.
Ako presne má vyzerať odôvodnenie rozhodnutia súdu explicitne v civilnom sporovom poriadku uvedené

nie je, odvolací súd nechce povedať, že heslovité odôvodnenie vždy bez ďalšieho vykazuje znaky
nepresvedčivosti.
Odvolací súd je zástancom stručných odôvodnení rozhodnutí avšak pri zachovaní rozumnej miery
transparentnosti dôvodoch prijatia či odmietnutia rozhodujúcich argumentov strany sporu.
Nepochybne každá causa je príbehom (minimálne strán sporu) a ruka v ruke s objasnením veci, strany

sporu legitímne očakávajú spravodlivé usporiadanie pomerov.
Za mimoriadne dôležité, je potrebné považovať, aby konečný verdikt obsahoval pre presvedčivosť
aspoň vysvetlenie ako súd zhodnotil výpovede svedkov (č.l. 106-108 spisu) v tomto konaní, ktoré už
nateraz anotáciu príbehu ponúknutého okresným súdom o bezvadnosti postupu žalobcu nepodporujú.Odvolací súd nevie zaujať názor o neaktivite spotrebiteľa žalovať dodávateľa o náhradu škody alebo
zodpovednosti za vady diela, nepochybne pokiaľ spotrebiteľ sa neodhodlal žalovať dodávateľa to bez
ďalšieho neznamená, že prípadne „uznáva“ opodstatnenosť postupov a požiadaviek (o kvalite a ceny

diela) dodávateľa.
Na margo postupov dodávateľa odvolaciemu súdu nedá nezareagovať, že pokiaľ spotrebiteľ atakuje
dodávateľa s presadzovaním technologických postupov v rozpore s technickými normami dodávateľ
má odmietnuť vykonanie takého to diela (pozri § 637 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Dodávateľ má totižto vždy za každých okolností garantovať kvalitu vykonaného diela a pokiaľ pokyny

a požiadavky spotrebiteľa tomuto odporujú dodávateľ má právo tieto postupy a požiadavky odmietnuť.
Dodávateľ ktorý tak neurobí, koná v rozpore s odbornou starostlivosťou.

10. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie
(hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa
žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana

žalovaná (porov. § 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“) a čl. 46 ods. 1 ústavy, pozri
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 192/2015-29 zo dňa 07.10.2015).
V prvom rade okresný súd má priznať princípu ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu ústavného
princípu (Ústavní soud připomíná, že v jeho judikatuře již byla ochrana slabší smluvní strany shledána
principem ústavně právního významu, jímž se orgány veřejné moci mají v aplikační praxi povinnost

řídit. Tento princip je obzvláště akcentován v oblasti právních vztahů specifického charakteru, jako
jsou spotřebitelské smlouvy, vztahy vyplývající z pracovního, směnečného či nájemního práva, apod.
[srov.např. nález sp. zn. II. ÚS 2164/10 ze dne 1.11.2011 (N 187/63 SbNU 171), usnesení sp. zn. III.
ÚS3436/12 ze dne 19.3.2013, dále např. nálezy sp. zn. I. ÚS 3512/11 ze dne 11.11.2013, sp. zn. III.
ÚS562/12 ze dne 24.10.2013 a sp. zn. II. ÚS 1774/14 ze dne 9.12.2014 (N 221/75 SbNU 485)]. Cílem je

nahradit formální rovnost smluvních stran rovností materiální. Od vstupu České republiky do Evropské
unie se zásada účinné ochrany spotřebitele promítá do českého právního řádu také prostřednictvím
evropského práva, v němž jsou jejím právním základem ustanovení Smlouvy o fungování Evropské unie
a článek 38 Listiny základních práv Evropské unie, prováděné celou řadou směrnic.
Okresný súd v ďalšom konaní prizná právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovanou spotrebiteľský

charakter a z uvedeného vyvodí konzekvencie vo vzťahu k dôkaznému bremenu a bude postupovať
podľa druhej hlavy CSP.
Ciele únijného práva, keďže na predmetný spoločenský vzťah dopadá smernica 1999/44/ES únie a
správne je tiež primerane aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2013 C-32/12; ďalej aj
rozsudok C-32/12).

Súdny dvor judikoval cit. ,,Smernica 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25.5.1999 o určitých
aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať v tom zmysle, že
bráni právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá v prípade,
keď spotrebiteľ, ktorý má právo na primerané zníženie ceny tovaru uvedenej v kúpnej zmluve, ale na
súde žiada výlučne odstúpenie od zmluvy, hoci toto odstúpenie nemožno dosiahnuť z dôvodu málo

významného nesúladu tohto tovaru so zmluvou, neumožňuje vnútroštátnemu súdu, aby priznal ex offo
takéto zníženie, a to aj keď uvedený spotrebiteľ nie je oprávnený ani spresniť svoj pôvodný návrh, ani
podať na tento účel novú žalobu.“

11. Odvolací súd je toho názoru, že právo zo zodpovednosti za vady v danej veci je opodstatnené, ak

reklamovaná vada, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie tohto práva 1. je skutočnou vadou, 2. vyskytuje
sa na predanej (zhotovenej, pozn. odv. súdu) veci v dobe uplatnenia práva zodpovednosti za vady, 3.
má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná (porov. R 22/1983).

12. Oproti roku 1983 a pri rešpektovaní judikatúry Súdneho dvora odvolací súd len spresňuje, že

ak spotrebiteľ vadu reklamoval, potom má právo zvoliť si právo v závislosti od zisteného skutkového
stavu aj v priebehu súdneho konania, keďže ako skonštatoval Súdny dvor, je značne problematické
predvídať výsledok preskúmania týkajúceho sa právnej kvalifikácie nesúladu tovaru so zmluvou, ktoré
musí v konečnom dôsledku vykonať príslušný súd, čo spôsobuje, že ochrana priznaná spotrebiteľovi
článkom 3 ods. 5 smernice 1999/44 je len čisto náhodná, a teda neprimeraná. To platí tým skôr, keď je

takétopreskúmanie-akovovecisamej-osobitnezložitézdôvodu,žeuvedenákvalifikáciarozhodujúcim
spôsobom závisí od dokazovania vykonaného súdom, ktorý vec prejednáva (bod 40 rozsudku C-32/12).13. Ak by súd neumožnil žalobcovi uplatnenie práva vzhľadom na v súdnom konaní zistenú intenzitu
nesúladu medzi tovarom a zmluvou, neskoršie uplatnenie ,,iného" práva by bolo zjavne po uplynutí
premlčacejdobyatedatakvýrazneoslabené,žebysatorovnalostavunemožnostiuplatneniapráva.Od

spotrebiteľa by sa tak vyžadovalo, aby bol takpovediac jasnovidcom a predpokladal vopred pomerne
zložité posúdenie veci súdom, na ktoré poukázal aj Súdny dvor (pozri predchádzajúci bod a tiež bod 40
cit. rozsudku), a to napriek tomu, že sa mu poskytlo vadné plnenie a vadu včas reklamoval. Zdá sa, že
v takom prípade by sa nedal konštatovať plný účinok smernice, ak by sa spotrebiteľom dodávali vadné
produkty, spotrebitelia by včas uplatnili reklamáciu, no pre nesúlad medzi zmluvou a produktom, čo do

intenzity, by ich práva boli neisté. Nemožno vylúčiť, že za takýchto okolností spotrebitelia z dôvodu
obavy o premlčanie tzv. menšieho práva ,,na zľavu“ by ho uplatnili len a len z dôvodu premlčania a
rezignovali by na iné právo, ktoré by im v inej situácii skutočne prináležalo.
Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že nízka intenzita rozporu zmluvy a kúpeného
vozidla nezodpovedá príliš silnému právu na odstúpenie od zmluvy. No vzhľadom na neuznanie vady
a jej pretrvávanie aj po prvom servisnom opatrení je daný dôvod na slabšie právo, ktorým je zľava z

kúpnej ceny ako pri neodstrániteľnej vade, ktorá úplne neznemožňovala používanie vozidla no jeho
užívanie sťažovala.. Odvolací súd sledoval cieľ smernice (čl. 6 ods. 5. Spotrebiteľ môže požadovať
primerané zníženie ceny alebo zrušenie zmluvy [odstúpenie od zmluvy]: ak spotrebiteľ nemá nárok ani
na opravu, ani na náhradu [výmenu], alebo ak predávajúci v primeranom čase neuskutočnil nápravu,
alebo ak predávajúci neuskutočnil nápravu bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.

Odvolací súd považuje judikatúru z obdobia pred spoločenskými zmenami pred zavedením trhovej
ekonomiky za nie celkom použiteľnú. Ochrana trhu vrátane efektívnosti uplatnenia práv z vadného
predaja produktov, jednoducho povedané, neboli na programe dňa. To platí aj na účely plynutia času.
Ak existuje nezanedbateľná obava, že spotrebiteľ negatívne doplatí na nesprávny výber práva, ktoré
zastabilizuje až súd po náročnom dokazovaní (v danej veci tri znalecké posudky), potom je daný

dôvod, aby spotrebiteľ mohol v rámci silnejšieho práva upresniť (zmeniť) návrh na právo primerané
okolnostiam daného prípadu, ak vadu reklamoval včas v záručnej prekluzívnej (prepadnej) dobe. Na
tento účel v záujme dosiahnutia cieľa citovanej smernice v jej čl. 6 odsek 5 (pozri bod 19 tohto
rozsudku) je treba považovať podanie žaloby na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy z dôvodu
zodpovednosti za vady implicitne aj za uplatnenie menšieho práva, ktorým oproti odstúpeniu od zmluvy

je zníženie kúpnej ceny (pozri Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/74/2017-497 zo dňa
22. februára 2018).
Závery týchto rozsudkov platia primerane aj na prejednávanú vec.

14. Vydaním nepresvedčivého rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní

riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

15. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. Po vrátení veci bude potrebné zo strany súdu prvej inštancie sa vyporiadať jednak s výpoveďami

svedkov v tomto konaní spoločne s uvedenými argumentmi o garantovaní kvality dodávateľa pri
zhotovení diela. Významným sú postoje strán spolu žalovaného o ochote dohodnúť sa na sume 1.500,-
eur (č.l. 104 spisu) a žalobcu o strate 1.000,- eur (č.l. 104 spisu) v spojení s dôkazným bremenom v
spotrebiteľskej veci.
Je zrejmá z obsahu prejavu žalovaného snaha pre nekvalitu prác žalobcu docieliť zľavu z ceny diela

nateraz nad sumu 1.500,- eur, čo so zreteľom na fotodokumentáciu v spise, výpovede svedkov (o tkzv.
„nivelizácii“ podlahy drťou z obkladačiek a iné) a správu o nevyhovujúcom el. zariadení (č.l. 35 spisu) je
nateraz rámcovo opodstatnená. Pokiaľ nedôjde k inému objasneniu veci zo strany súdu prvej inštancie,
z úvahy odvolacieho súdu možno sa opodstatnene domnievať, že suma od 1.250,- eur do 2.000,- eur
na prospech žalobcu, bude primeranou.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).