Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 21, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321203625
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8321203625.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou,
so sídlom Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 42109094, proti žalovanému: A. E. F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, so sídlom

Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 42085934, o zaplatenie hodnoty daru 10.000,- eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/7/2022-72 zo dňa 20.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciekonaniezastavil.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalobca
nemá voči žalovanému právo na náhradu trov konania a zároveň žalovanému voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa
12.10.2022 vzal žalobca žalobu v zmysle § 144 CSP v celom rozsahu späť a žiadal konanie v zmysle
§ 145 CSP zastaviť. Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2022 žalovaný oznámil, že súhlasí so
späťvzatím žaloby žalobcu v zmysle § 146 ods. 1 CSP a zastavením konania v zmysle § 145 ods. 1 CSP.
Keďže žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie v danej
právnej veci, súd so súhlasom žalovaného konanie podľa § 145 ods. 1 CSP v celom rozsahu zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP. Vychádzal z toho, že zastavenie konania
v danom prípade procesne zavinil žalobca, keďže vzal svoju žalobu voči žalovanému v celom rozsahu
späť bez toho, aby došlo v priebehu konania zo strany žalovaného k úhrade pohľadávky žalobcu, ktorá
je predmetom tohto konania. Preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Neúspešný žalobca nemá voči žalovanému právo na náhradu
trov konania. Žalobca neuviedol a nepreukázal existenciu žiadnych takých výnimočných okolností a
dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich realizáciu moderačného práva súdu podľa § 257
CSP. Úmrtie právneho zástupcu žalobcu G. G. H., na ktorého výhradné odporúčanie bola podaná

žaloba a tým mala byť zmarená možnosť úspešne domáhať sa v súdnom konaní vrátenia daru-akcií v
spoločnosti Chemkostav HSV Humenné, a.s. v konkurze, a to z dôvodu ich odpredaja žalovaným inémupodnikateľskému subjektu, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý predpokladá
ustanovenie § 257 CSP.

Proti uzneseniu, a to len voči výrokom o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky o trovách konania zmenil tak, že žiadnej zo sporových
strán nárok na náhradu trov konania neprizná.

Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

Namietal, že v písomnom podaní, ktorým žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť dostatočným
spôsobom ozrejmil dôvody jej späťvzatia. Z tohto ozrejmenia dôvodov je zrejmé, že žalobca sa nie
vlastnou vinou nezávislou od jeho vôle dostal do stavu, kedy mu bolo objektívne znemožnené tvrdenia
uvádzané v žalobe dostatočne preukázať, v dôsledku čoho zobral žalobu späť. Súd na skutočnosti

ozrejmené žalobcom vôbec neprihliadol a nijako sa s nimi nevysporiadal, len bez bližšieho odôvodnenia
konštatoval, že dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý predpokladá ustanovenie § 257 CSP nevzhliadol.
Dôvodom hodným osobitného zreteľa, vyplývajúcim z podania žalobcu, ktorým vzal žalobu späť je, že
predmetná žaloba bola podaná na výslovné naliehanie jeho vtedajšieho právneho zástupcu, ktorý sa cítil
zodpovedný za to, že jeho postupom bola žalobcovi zmarená možnosť úspešne sa domáhať vrátenia

daru - akcií v spoločnosti Chemkostav HSV Humenné, a.s. v konkurze, a to z dôvodu, že tie žalovaný
odpredal účelovo inej obchodnej spoločnosti. Žalobca späťvzatím žaloby s uvedením konkrétneho
dôvodu späťvzatia postupoval tak, aby nadmerne časovo a ekonomicky nezaťažoval nielen seba, ale
ani žalovaného a súdy, čím konal v súlade s princípom hospodárnosti súdneho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní boli preskúmavané len napadnuté výroky
o trovách konania, a preto výrok uznesenia o zastavení konania, ktorý napadnutý nebol, v odvolacom

konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo

všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčovézistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú

žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Výnimkou zo zásady
zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, vo výnimočných prípadoch
z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto
náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí

mať výnimočnú povahu.

V sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje vo všeobecnosti zásada zavinenia
vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení

konania. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (nález zo dňa 20.03.2018, sp. zn. II. ÚS
569/2017) konštatoval, že z obsahového hľadiska je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP (na základe ktorého
súdprvejinštancieposudzovalotázkunáhradytrovkonania-pozn.odvolaciehosúdu)vpodstatezhodné
so skorším ustanovením § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý stratil
účinnosť dňa 30.6.2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúcu

sa predmetného § 146 ods. 2 O.s.p. Aj v čase jeho účinnosti sa otázka, či strana sporu (účastník) zavinila
zastavenie konania posudzovala podľa procesného výsledku. Judikatúrou bolo pritom ustálené, že ak
došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, bolo možné žalovanej strane uložiť povinnosť
nahradiť trovy zastaveného konania len v prípade, ak pre jej správanie bola vzatá žaloba späť, ktorá
bola podaná dôvodne.

V skúmanej veci založil súd prvej inštancie rozhodnutie o náhrade trov konania na zistení, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu späť bez preukázania, že k nemu pristúpil pre
správanie žalovaného. S týmto právnym názorom konajúceho súdu sa možno stotožniť.

Z obsahu procesného úkonu žalobcu vyplýva, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo úmrtie vtedajšieho
právneho zástupcu žalobcu G. G. H., na ktorého výhradné odporúčanie bola podaná predmetná žaloba
o zaplatenie hodnoty daru z dôvodu, že postupom právneho zástupcu bola zmarená možnosť úspešne

sa domáhať v súdnom konaní vrátenia daru – akcií spoločnosti Chemkostav HSV Humenné, a.s.
v konkurze z dôvodu ich odpredaja žalovaným inému podnikateľskému subjektu. Zároveň tento dôvod
žalobca označil za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.
Na tomto základe žalobca zhodnotil, že späťvzatím žaloby konal v súlade s princípom hospodárnosti
súdneho konania. Je pritom zrejmé, že v čase späťvzatia žaloby nebol dosiahnutý účel ním sledovaný,

keďže žalovaný v priebehu konania nepristúpil k takému správaniu, ktoré by zodpovedalo požiadavkám
žalobcu, t.j. nezaplatil žalobcovi požadovanú peňažnú sumu 10.000,- eur. V súvislosti s posúdením
zavinenia (na zastavení konania) potom nemožno vyvodiť, že žalobca vzal späť dôvodne podanú žalobu
pre správanie žalovaného; práve naopak, z tohto pohľadu uskutočnil svoj dispozičný úkon predčasne,
čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Zároveň žalobcom uvedený dôvod späťvzatia

žaloby nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady
trov konania žalovanému v zmysle ustanovenia § 257 CSP, ktorý navyše na zastavení konania nenesie
žiadnu vinu.

S poukazom na vyššie uvedené, vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v odvolaní za nedôvodné,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o náhrade trov konania ako vecne
správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustálipostupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).