Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 6, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010011
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823010011.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNámestovo,samosudkyňouJUDr.GabrielouKyseľovou,vtrestnejveciprotiobžalovanému

Q. C., H.. XX. X. XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. 2. 2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. C., H.. XX. X. XXXX v R., trvale bytom D., V. Č. XXX/XX, nezamestnaný, slobodný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 08. 01. 2023 v čase okolo 10.28 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky AUDI A4 evidenčné

číslo H. XXX C. po Ulici Radzovka v obci Hruštín, okres Námestovo, pričom na odstavnej ploche
pri rodinnom dome číslo 618/18 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Námestovo, počas kontroly javil známky ovplyvnenia nejakou návykovou látkou, preto bol po negatívnej
dychovej skúške na ovplyvnenie alkoholom vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu
formou odberu krvi alebo iného biologického materiálu na účely zistenia, či nie je ovplyvnený inou
návykovou látkou než alkohol, čo však bez relevantného medicínskeho dôvodu odmietol,

t e d a

sa pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obvinenému podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obvinenému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu po dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9. 1. 2023 prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala súdu obžalobu na obv. Q. C.
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, „že dňa 08. 01. 2023 v čase okolo 10.28 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky AUDI
A4 evidenčné číslo H. XXX C. po Ulici Radzovka v obci Hruštín, okres Námestovo, pričom na odstavnej
ploche pri rodinnom dome číslo 618/18 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ

Námestovo, počas kontroly javil známky ovplyvnenia nejakou návykovou látkou, preto bol po negatívnej
dychovej skúške na ovplyvnenie alkoholom vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu
formou odberu krvi alebo iného biologického materiálu na účely zistenia, či nie je ovplyvnený inou
návykovou látkou než alkohol, čo však bez relevantného medicínskeho dôvodu odmietol“.

Po podaní obžaloby súd vo veci vydal dňa 9. 1. 2023 trestný rozkaz, ktorým obv. Q. C. uznal vinným z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 1 mesiac, výkon trestu mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na 12
mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 26 mesiacov.
Proti trestnému rozkazu podal obvinený odpor v zákonnej lehote, preto bolo vo veci nariadené hlavné

pojednávanie.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníkonanomdňa7.2.2023,popoučenípodľa§257ods.1písm.a/Tr.
poriadku urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný a k súdenému skutku vypovedal, že išiel za kamarátom
zapáliť si a keď išiel z tejto vedľajšej (susednej) dediny, bol zastavený hliadkou, nevie prečo, mal rozbitý

plast na svetle, ale toto riadne svietilo, nemal papiere o tom, že je zaplatené PZP, ktoré sa dá stiahnuť
z e-mailu a preto nevie, prečo som bol zastavený hliadkou. On len išiel domov na obed. Uviedol, že
nechápe, prečo by sa mal podrobiť testom na drogy a to ešte v nedeľu na obed. Ak mali príslušníci OO
PZ podozrenie, že je pod vplyvom návykovej látky, nechápe prečo ho nechali jazdiť vozidlom a sledovali
ho až domov, kde auto odstavil. Skutok sa mal stať 8. 1. 2023 v čase okolo 10.30 hod. Potom, ako ho

policajti zastavili a zobrali si jeho doklady, sadli si do auta, on čakal 15 minút, bol trochu nervózny a preto
zašiel za nimi, aby mu povedali, či niečo nie je v poriadku, ani on nemal svoj deň. Potom ho vyzvali, aby
sa podrobil skúške na omamné látky. Chceli ho zobrať na testy, nevidel však na to žiadny dôvod. Nie je
žiadny feťák, nebol pod vplyvom drog. Nechce ani, aby si to rodičia mysleli. Ďalej uviedol, že policajti ho
poučili o tom, že mu bude obmedzená osobná sloboda a o tom, ako sa bude kvalifikovať jeho konanie.

Bolo to potom, ako sa podrobil skúške na alkohol, ktorá bola negatívna.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku, so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané
výpovede svedkov z prípravného konania Iva Gluštíka a Mariána Kružela.

Svedkovia Ivo Gluštík a Marián Kružel, príslušníkov polície OO PZ Námestovo zhodne vypovedali a
popísali okolnosti spáchaniu trestného činu. Uviedli, že v uvedený deň vykonávali hliadkovú službu v
obvode Námestovo. V čase okolo 10.25 hod. boli v obci Hruštín, kde spozorovali vozidlo Audi A4, čiernej
farby, ev. č. H., ktoré malo rozbitý ľavý predný svetlomet. Z uvedeného dôvodu toto vozidlo predpísaným
spôsobom zastavili a to na ulici Radzovka pri rodinnom dome s popisným číslom 618/18. Vodič vozidlo

odstavil a následne ho vyzvali, aby predložil potrebné doklady, na čo predložil občiansky preukaz a
vodičský preukaz. Po kontrole ho taktiež vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, čomu vyhovel,
vykonaldychovúskúšku,ktorábolanegatívna(svýsledkom0,00mg/l).Vodičbolnervóznyajavilznámky
požitia návykovej látky, preto ho vyzvali, aby sa podrobil odberu krvi alebo iného biologického materiálu
na zistenie či nie je pod vplyvom návykovej látky, čo on odmietol. Vysvetlili mu, že tým, že sa odmietne

podrobiť takému úkonu, môže sa dopúšťať trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 2 Trestného zákona, čomu rozumel aj napriek toto odmietol. Keďže vozidlo nepatrilo vodičovi,
namieste sa zisťovalo, kto je jeho majiteľom a po skontaktovaní sa s ním, zistili, že vodič nie je podozrivý
z iného trestného činu a že vozidlo užíva so súhlasom majiteľa (A.). Následne pristúpili k obmedzeniu
osobnej slobody.Podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápis o dychovej skúške,
evidenčná karta vodiča, odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, potvrdenie o
zadržaní vodičského preukazu a evidenčná karta vozidla.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o

vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v

ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto pri
výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniam na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou

skúškou a lekárskym vyšetrením odberom a vyšetrením krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako aj majetku.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel),
alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil
konania popísaného v skutkovej vete obžaloby a zároveň dospel k záveru, že konanie obžalovaného

vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.
Obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a
konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Vina obžalovaného bola preukázaná jednak jeho výpoveďou, keď potvrdil, že odmietol sa podrobiť

lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, a jednak
svedeckými výpoveďami svedkov Iva Gluštíka a Mariána Kružeľa, výpovede svedkov boli konzistentné
a potvrdzovali výpoveď obvineného o tom, že sa odmietol podrobiť vyšetreniu odberom a vyšetrením
krvi alebo iného biologického materiálu, hoci by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie
a to aj napriek tomu, že ho poučili o trestnoprávnych dôsledkoch.

Obžalovaný v podstate nepopieral to, že sa odmietol podrobiť odberu a vyšetreniu krvi alebo iného
biologického materiálu, ale obhajoval sa tým, že nevidel dôvod na to, aby sa javil ako podozriví z užitia
návykových látok, dôvod, z čoho tak príslušníci polície usudzovali mu nebol vysvetlený, oznámený,
pričom jeho skúška na alkohol bola negatívna. K obhajobe obžalovaného súd uvádza, že na naplnenie

skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky postačí, ak osoba javí známky
požitia návykovej látky, a preto je povinná dobrovoľne sa podrobiť odberu na zistenie prítomnosti
omamnej alebo psychotropnej látky. Svedok Ivo Glušík vypovedal, že obžalovaný bol celý čas nervózny,
javil známky požitia návykovej látky, bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu. Zhodne
vypovedal aj svedok Marián Kružel tvrdiac, že správaním sa vodič zdal, ako keby bol pod vplyvom

návykovej látky, bol strašne nervózny. Napokon sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že keď sedel v aute a čakal 15-20 minút (kedy sa zisťovala evidencia a súhlas majiteľa vozidla - pozn.
súdu) bol nervózny, zašiel za policajtmi, aby mu oznámili, či niečo nie je v poriadku. Bola potvrdená
dôvodná obava - podozrenie, že osoba obžalovaného javí známky ovplyvnenia návykovou látkou, apreto bol obžalovaný povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberu a vyšetreniu krvi alebo iného
biologického materiálu. Je to z dôvodu, aby sa zistilo, či osoba v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorá
si privodila užitím návykovej látky, nevykonáva inú činnosť - vedenie motorového vozidla, pri ktorej

by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí, ktoré sú chráneným
objektom súdeného trestného činu, aby sa tak zabránilo hroziacemu následku, ktoré takýmto konaním
obžalovaného môže hroziť (materiálny korektív).

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné

zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovaného, objektom trestného
činu, ktorým je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty pred

osobami, ktoré v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť,
pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo zdravie ľudí.

Súd k osobe obžalovaného zistil, že je slobodný, nemá vyživovacie povinnosti, je nezamestnaný.
Má jeden záznam v registri trestov na základe rozhodnutia Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa

8.7.2017, sp. zn. Pv 138/17/5507, ktorým bolo trestné stíhanie podmienečné zastavené so skúšobnou
dobou v trvaní 12 mesiacov za trestný činu podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona (zákon č. 300/2005 Z.
z.), t.j. trestný čin spáchaný formou prečinu za neoprávnené použitie cudzieho motorového vozidla,
obžalovaný sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, o čom okresný
prokurátor rozhodol dňa 03.01.2019, pod sp. zn. Pv 138/17/5507, právoplatným dňa 18.01.2019. Na

obžalovaného sa hladí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR súd
zistil, že obžalovaný má celkom 10 záznamov v evidencii priestupkov na úseku dopravy za porušenie
menej závažných povinnosti vodiča.

Súd po takto vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného vinným zo súdenej trestnej činnosti,

obžalovaný popísaním konaním naplnil všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, obžalovaný konal v priamom
úmysle, chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený trestným zákonom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4

Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd na strane obžalovaného konštatoval jednu

poľahčujúcu a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život - § 36 písm. j/ Tr. zákona. Pri prevahe poľahčujúcich
okolností obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnom pásme zákonnom stanovenej trestnej
sadzby vo výmere 1 mesiac, ktorý mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov.Zároveň obžalovanému uložil trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu
26 mesiacov. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného a
na všetky okolnosti spáchania trestného činu, jeho závažnosť, za dostatočné na jeho nápravu ako aj

ochranu spoločnosti. Zároveň súd takto uložené tresty považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v
prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú
dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresný súd Námestovo do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.)

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.