Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 28, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/124/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202746
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1619202746.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: I. H., F.. XX.XX.XXXX, T. K.. X. E. XX/X, E.,
zastúpenéhoadvokátkou:Mgr.KatarínaBerkešová,advokátka,sosídlomBřeclavská3,90101Malacky,
proti žalovanému: Pasienkové spoločenstvo v Perneku, neznámy vlastník, zastúpenému Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
8. júla 2021, č.k. 5C/54/2019 - 195, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného
k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v okrese Malacky, Z. H., P. Ú. H., W. Okresným Ú.

E., P. Z., na A. R. Č. XXXX, Z. I. H. S. ".: H.É. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H., Z. R. XX.XXX E., - H. Č. XXXX/
X, C. H. Q. Q. H., Z. R. XXX.XXX E., - H. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H., Z. R. XX.XXX E., - H. Č. XXXX/
X, C. H. A. H., Z. R. X.XXX E., - H. Č. XXXX/X, C. H. A. H., Z. R. X.XXX E. I. R. W. H. J. Q., Ž. H. S.
".: H. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H., Z. R. XX.XXX E., - H. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H., Z. R.E. XX.XXX E.,
- H. Č. XXXX/X, C. H. A. H., Z. R. X.XXX E., - H. Č. XXXX/X, C. H. A. H., Z. R. X.XXX E., L. na A. R.
Č. XXXX pre P.Á. Ú. H., - H. H. S. L., H. Č. XXXX/X, C. H. Q. Q. H. Z. R. XXX.XXX E., P. T. R. na W.

G. H. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX R.É. D. H., G. J. I. D. Č.. XX, XXX XX D., O.: XXXXXXXX, I. Z. O.. I.
Ž., Ú. Z. Okresným Ú. E., P. Z. C. XX.XX.XXXX H. Č.. G.-XXXX/XXXX, H. C. R. R. Ž. R. H. X/X. Č. H.
H. S. B., H. Č. XXXX/XX, C. H. Z. H., Z. R. X.XXX E., P. T. R. na W.P. G. H. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX
R. D. H., G. J. I. D. Č.. XX, XXX XX D., O.: XXXXXXXX, I. Z. O.. I. Ž., Ú. Z. Okresným Ú.S. E., P. Z.
C. XX.XX.XXXX H. Č.. G.-XXXX/XXXX H. C. R. Ž. R. H. X/XXX I. Č. H. H. S. B., H. Č. XXXX/XX, C.
H. Z. H., Z. R.E. X.XXX E., P. T. R. na W. G. H. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX R. D. H., G. J. I. D. Č.. XX,

XXX XX D., O.: XXXXXXXX, I. Z. O.. I. Ž., Ú. Z. Okresným Ú. E., P. Z. C. XX.XX.XXXX H. Č.. G.-XXXX/
XXXX prikázal do vlastníctva žalovaného v podiele 113/116. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému na účet Slovenského pozemkového fondu, IČO: 17335345, so sídlom Búdková 36, 817 47
Bratislava, náhradu za vysporiadané podiely, a to v súhrnnej výške 197.321,77 eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, parciel reg. "E", v P.. Ú.. H., I. Q. Č.. XXXX/X Z. R.E. XX.XXX E. - Q. Q.
H., Č.. XXXX/X Z. R. XXX.XXX E. - Q. Q. H., Č.. XXXX/X Z. R. XX.XXX E. - Q. Q. H., Č.. XXXX/X Z. R.
X.XXX - A. H. I. Č.. XXXX/X Z. R.E. X.XXX E. - A. H., W. na A. Č.. XXXX Okresného Ú. E. P. Z. pre P..
Ú.. H., a to tak, že žalobca je podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti v podiele po 3/116 (v čase
podania žaloby v podiele 1/116) a žalovaný je podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti v podiele

po 113/116 (v čase podania žaloby v podiele 115/116). Predmetné nehnuteľnosti sú evidované ako trvalé
trávne porasty a lesné pozemky. Z územnoplánovacej informácie obce H. zo dňa 11.11.2019 č. XXX/XX zistil, že pozemky registra "E" KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/X nie sú
riešené v platnom územnom pláne obce H.. Poukázal tiež na to, že znalec O.. O. B., znalec z odboru
poľnohospodárstvo, odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, spracovanie

poľnohospodárskych produktov - vinárstvo a vinohradníctvo, stanovil všeobecnú cenu predmetných
nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie, a to tak, že určil jednotkovú hodnotu pozemkov sumou
0,2496 EUR/m2 a potom pri výmere 590.051 m2 stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov sumou
147.276,73 EUR, po zaokrúhlení na sumu 147.000,- EUR. Zákonný zástupca žalovaného, neznámeho
spoluvlastníka, súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva v prípade štyroch zo spoločných

pozemkov (parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X), nesúhlasil však s navrhovanou hodnotou
primeranej náhrady. Slovenský pozemkový fond podrobne vo svojom vyjadrení uviedol dôvody prečo
nesúhlasí s navrhovanou cenou 0,25 EUR/m2. Zástupca žalovaného navrhoval hodnotu primeranej
náhrady za odstúpené spoluvlastnícke podiely vo výške 0,35 EUR/m2, ktorú sumu považoval za
primeranú charakteru nehnuteľnosti a najmä jej lokalizácii. Je všeobecne známou skutočnosťou, že
v katastrálnom území obce P. sa nachádza jedno z najväčších R. A. I. J.. V bezprostrednej blízkosti

katastra Z. P. sa nachádza susedná obec H. a jej katastrálne územie. Z fotografií doložených sporovými
stranami a tiež z výpovede žalobcu vyplýva, že predmetné pozemky sa nachádzajú v smere pristávacej
a vzletovej dráhy R. A. P.. Vzdialenosť od hrany letiska predstavujú iba rádovo stovky metrov.
Takéto nehnuteľnosti nie je možné využiť na iný účel, ako na účel poľnohospodárskej výroby alebo
poľnohospodárskeho využitia. Aj obec H., v ktorého katastrálnom území sa nehnuteľnosti nachádzajú,

uviedla, že tieto nie sú riešené v územnom pláne obce H. na akýkoľvek účel. Žalobca predložil súdu
znalecký posudok v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 209 a § 207 C.s.p. Jedná sa teda
o taký znalecký dôkaz, ktorý má rešpektovať vedecké poznatky (§ 207 ods. 1 C.s.p.) a súd nemá
dôvod o jeho záveroch pochybovať. Znalec navrhoval cenu 0,25 EUR/m2 (presne 0,2496 EUR/m2).
Zákonný zástupca žalovaného žiadal s poukazom na svoje poznatky určiť všeobecnú hodnotu vo výške

0,45 EUR/m2. Súd prvej inštancie sa v tomto smere priklonil ku kompromisnému návrhu žalobcu, ktorý
navrhol cenu vyššiu, ako bola stanovená znaleckým dokazovaním, avšak nižšiu, ako bola požadovaná
Slovenským pozemkovým fondom, ako zákonným zástupcom žalovaného. Cenu 0,35 EUR/m2 preto
považoval za cenu primeranú.

3. Pri právnom posúdení veci vychádzal v prvom rade z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Poukázal na to, že spoluvlastníkov nemožno
zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali vo spoluvlastníckom vzťahu, a že žalobca nemusí tvrdiť
ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené.
Ak netvrdia a nepreukazujú žalovaní existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie
návrhunazrušenieavyporiadaniespoluvlastníctva,jenamiestespoluvlastníctvozrušiťavyporiadať.So

zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva zákonný zástupca žalovaných súhlasil v prípade
štyroch zo spoločných nehnuteľností a nesúhlasil v jednom prípade (parcela č. XXXX/X). Prednostným
spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. V prejednávanej veci zástupca žalovaného navrhoval
reálnu deľbu v prípade parcely č. XXXX/X. Argumentoval predovšetkým tým, že je to nehnuteľnosť,
ktorá je prístupná z miestnej komunikácie a práve reálna deľba ako zákonný spôsob zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva by mala mať v tomto prípade prednosť. Žalobca poukazoval
na to, že spoločná nehnuteľnosť sa reálne dlhodobo nevyužíva. Pozemok preto dlhodobo neplní účel, ku
ktorému by mohol slúžiť. Zákonný zástupca žalovaného uvádzané skutočnosti nenamietal. Slovenský
pozemkovýfondspravujepoľnohospodárskenehnuteľnostiapozemkynedoloženévlastníckymprávom.
V konkrétnom prípade však ani jeden zo spoločných pozemkov nie je možné prenajať, nedajú sa

predať tretej osobe, keďže sú v spoluvlastníctve strán sporu. Disponovať s týmito nehnuteľnosťami
by bolo možné až po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Slovenský pozemkový fond
síce spravuje nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, avšak iba formálne, žiadnu aktívnu činnosť
na týchto pozemkoch nevyvíja, čo nakoniec ani nie je jeho úloha. Na druhej strane existuje podielový
spoluvlastník, žalobca, ktorý vlastní síce menšinovú časť spoločných nehnuteľností (najskôr 1/116,

neskôr 3/116) a má záujem nehnuteľnosti prevziať v celom rozsahu do svojho vlastníctva za finančnú
náhradu. Žalobca preukázal, že je podnikateľom v oblasti poľnohospodárstva a práve takúto činnosť
chce na dosiaľ nevyužívaných pozemkoch vykonávať. Uviedol, že považuje za správne v tomto konaní
citovať odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/33/2010, R 37/2012 v nasledovnej časti: " z povahypodielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti
vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo

nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak
nie rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva,
ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci
posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti
rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre

rozhodnutie súdu komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Dovolací súd by úvahy súdov mohol spochybniť len v
prípade, že by boli zjavne neprimerané. Súd preto riadne musí odôvodniť, z akého dôvodu je kritérium,
ktoré použil v danom prípade, rozhodujúce". V prejednávanej veci sú spoločné nehnuteľnosti vo

vlastníctve konkrétnej fyzickej osoby a neznámeho vlastníka, ktorý je zo zákona zastúpený Slovenským
pozemkovým fondom, ktorý bol aj na tento účel zriadený. Zástupca neznámeho vlastníka však nikdy
nebude, a ani nemôže, vykonávať na pozemkoch ktoré spravuje aktívnu činnosť, keďže jeho úlohou nie
je podnikať. Predmetné pozemky nemôže ani prenajať, nemôže ich ani predať bez súhlasu žalobcu.
Takýto stav by mohol pretrvávať aj veľmi dlhé obdobie. Na druhej strane žalobca má záujem, a je

schopný,spoločnénehnuteľnostiúčelnevyužiť,čosúdvprejednávanejvecipovažovalzanajdôležitejšie
kritérium. Zástupca žalovaného neznámeho vlastníka nakoniec aj súhlasil s prikázaním štyroch z piatich
spoločných pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu a nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu v prípade jedného pozemku. Podľa názoru
súdu však pozemky, ktoré spolu susedia, je treba považovať za "jeden celok" a nie je dôvod prečo

by nemali byť všetky prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca naviac dal vypracovať
geometrický plán za účelom, aby nevznikli v budúcnosti problémy pre ďalších vlastníkov susediacich
pozemkov s prístupom na ich nehnuteľnosti. Súd tento geometrický plán trvale pripojí k rozsudku.
Zástupcažalovanéhonenavrholžiadnukonkrétnureálnudeľbuvprípadepozemku,priktoromnesúhlasil
s jeho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu. S poukazom najmä na kritérium účelného využitia

veci, zrušil podielové spoluvlastníctvo a určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalobca,
ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícke podiely tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C.s.p.
a nakoľko hoci vyhovel žalobe v celom rozsahu, žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, žiadnej zo
strán konania náhradu trov nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Konštatoval, že súd prvej inštancie pochybil, keď nerešpektoval poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
stanovené v § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre súd záväzné. Poukázal v tejto súvislosti
na odborný komentár k § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký
komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 810), podľa ktorého ustanovenie § 142 OZ stanovuje nielen

možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom
môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania, pričom názor, že § 142 ods. 1 OZ stanovuje
nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie,
v akom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania použité, zodpovedá konštantnej súdnej praxi
a tiež jasne vyplýva zo znenia zákona, a preto ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s

navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v
rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Rovnako poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa k § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak
súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového

spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov,
pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex)." (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5 Cdo 8/2008), pričom súd rozhodujúc o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozsudkom,
t. j. autoritatívne, musí poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušenéhopodielového spoluvlastníctva dodržať, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex ), takže
môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba

zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia
súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci." (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 234/2008).
Zdôraznil, že z dikcie ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka explicitne vyplýva, že
zákonným predpokladom na rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
formou prikázania veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nemožnosť

reálneho rozdelenia veci, avšak v konaní predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku nebol stranami sporu
predložený žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval existenciu nemožnosti reálnej deľby
spornej nehnuteľnosti parcely reg. "E" č. XXXX/X. Opakovane pritom poukazoval na skutočnosť, že
vzhľadom k polohe a výmere označenej nehnuteľnosti zistenej z geodetického informačného systému
Slovenského pozemkového fondu k dnešnému dňu nie sú dané žiadne prekážky pre rozhodnutie o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva formou reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti,

a k uvedenej skutočnosti súdu predložil i relevantné listinné dôkazné prostriedky. Skutočnosť, že vo
vzťahu k spornej nehnuteľnosti parcele reg. "E" č. XXXX/X nie je daná žiadna prekážka reálnej deľby
predmetnej nehnuteľnosti v súdnom konaní nebola ani medzi stranami sporná. Argumentácia súdu
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, v zmysle ktorej "podľa názoru súdu však pozemky, ktoré
spolu susedia, je treba považovať za " jeden celok" a nie je dôvod prečo by mali byť nemali byť

všetky prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu" nie je žiadnym spôsobom spôsobilá preukázať
nemožnosť reálnej deľby spornej nehnuteľnosti parcely reg. "E" č. XXXX/X. S poukazom na skutkový
a právny stav zistený v súdnom konaní potom podľa žalovaného nie je daný zákonný predpoklad
pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcele reg. "E" č.
XXXX/X formou prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu. Poukázal tie na to, že z dikcie § 142

ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd je pri rozhodovaní o spôsobe zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva povinný prihliadať na účelné využitie veci a súčasne na
veľkosť podielov podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnosti. Z napadnutého rozsudku však vyplýva,
že súd pri rozhodovaní o spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele
reg. "E" č. XXXX/X v rozpore s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadnym spôsobom nezohľadnil

kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného k spornej parcele. Parcela reg. " E"
č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 515.734 m2 je pritom evidovaná na LV č. XXXX v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu vo veľkosti podielu 3/116 a žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
113/116. Výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobcu k spornej parcele predstavuje
13.337,94 m2 a výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalovaného predstavuje 502.396,06

m2. Napokon namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým že, na
pojednávaní dňa 8.7.2021 prejednal v jeho neprítomnosti. Poukázal na to, že písomným podaním
označeným ako "Žiadosť o odročenie pojednávania k č.k. 5C/54/2019 zn. SPFZ088149/2021 zo dňa
24.06.2021 požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 08.07.2021 o
13.00 hod., odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu pojednávania z dôvodu kolízie s

pojednávaním vytýčeným v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod č.k. 38C/30/2020 na
deň 08.07.2021 o 12.30 hod. a nemožnosti personálneho zabezpečenia jeho účasti na predmetnom
pojednávaní. V predmetnom písomnom podaní zároveň uviedol, že nesúhlasí s konaním pojednávania
a s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti žalovaného a požiadal o zaslanie informácie o posúdení
žiadosti o odročenie pojednávania v elektronickej forme na e-mailovú adresu: H..sk. Súd prvej inštancie

mu však prostredníctvom emailu zo dňa 07.07.2021, doručenému dňa 07.07.2021 oznámil, že "súd
rozhodne o prípadnom ospravedlnení zástupcu nezistených vlastníkov na pojednávaní v súlade s §180
C.s.p."anapriekjehonesúhlasusrozhodnutímvoveciv neprítomnostinapredmetnompojednávanídňa
08.07.2021 vydal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a zároveň vyhlásil napadnutý
rozsudok, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. S poukazom na uvedené žiadal

odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Konštatoval, že napadnutý
rozsudok je vecne aj právne správny, odvolanie je nedôvodné a zákonné dôvody pre vyhovenie
odvolaniu nie sú dané. S odvolaním, čo do zákonných dôvodov a odôvodnenia zásadne nesúhlasí a v

plnej miere sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Malacky. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že
súd napriek predchádzajúcemu nesúhlasu Slovenského pozemkového fondu na pojednávaní konanom
dňa 08.07.2021 vydal v neprítomnosti žalovaného a Slovenského pozemkového fondu uznesenie,
ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a zároveň vyhlásil rozsudok sp. zn. 5C/54/2019-195, čímodňal žalovanému právo na záverečnú reč a porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa
§ 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa § 6 ods. 1 C.s.p. S týmto
konštatovaním zástupcu žalovaného zásadne nesúhlasí. Zo spisového materiálu vyplýva, že právny

zástupca zástupcu žalovaného predložil súdu plnú moc datovanú dňom 08.07.2021 a súčasne dňa
08.07.2021 žiadal o odročenie pojednávania, a teda v deň, kedy sa konalo pojednávanie. Súd vytýčil
pojednávanie dňa 23.6.2021. Zástupca žalovaného má právne oddelenie, rovnako spolupracuje s
vybranými advokátmi. Napriek tomu, že bol zároveň poučený v zmysle zákonných ustanovení o
dôvodoch odročenia pojednávania, zástupca žalovaného dôvody potencionálneho odročenia súdu

neoznámil bezodkladne, ale až v deň pojednávania. Súd dôvody rozhodnutia o vykonaní pojednávania
v neprítomnosti zástupcu žalovaného riadne odôvodnil na pojednávaní súdu dňa 08.07.2021, o čom
je aj vyhotovený zvukový záznam. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 68/1998 z 13.01.1999, podľa ktorého sama kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka,
resp. jeho zástupcu v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom
na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Konajúci súd preto rozhodol o konaní v

neprítomnosti zástupcu žalovaného zo zákonných dôvodov, konanie zástupcu žalovaného považuje
za obštrukčné, keď naviac v čase od uskutočnenia pojednávania (01.06.2021) nedošlo k žiadnej
zmene skutkového stavu, ku ktorej by sa mohol zástupca žalovaného vyjadriť nad rámec toho, čo
doteraz prezentoval písomne alebo ústne nad pojednávaní súdu, a teda k porušeniu práva zástupcu
žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nedošlo. Nesúhlasil ani s námietkou,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil,
že už v samotnej žalobe poukázal na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/33/2010, podľa
ktorého v konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe,
komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z
hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov

účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani
spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných
skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.
Z uvedeného vyplýva, že súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je povinný zohľadniť
výlučne kritéria vyporiadania, t.j. dôvody a postupnosť vyporiadania, ale rozhodujúce je komplexné

posúdenie súboru relevantných skutočností. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorý za jedinú
relevantnú skutočnosť v tomto smere považuje dodržanie poradia spôsobu vyporiadania. Poukázal na
to, že podanou žalobou sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania predmetných
nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, pričom žiadal, aby súd zohľadnil, že je síce menšinovým
spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, avšak spoluvlastníctvo ho limituje v možnostiach užívať

nehnuteľnosť a v prípade pozemkov parcely registra "E", parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok
o výmere 4.921 m2 a parcely registra "E", parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere
2.147 m2, nie je možné reálne nehnuteľnosti rozdeliť v dôsledku zákazu drobenia pôdy. Čo sa týka
ostatnýchnehnuteľností,ichreálnerozdeleniebybrániloúčelnémuvyžitiu,atopredovšetkýmsohľadom
na charakter a umiestnenie uvedených nehnuteľností, hlavne na skutočnosť, že žalobca mieni užívať

pôdu na poľnohospodárske účely. Ďalej uviedol, že nechce ďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so
žalovaným za situácie, že účelné využitie nehnuteľností nie je reálne možné, a z časti tiež nedeliteľné a
poukázal na zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v takomto spoluvlastníckom
vzťahu. V priebehu konania tiež poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. o
ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej

prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
konštatoval, že zástupca žalovaného v tomto smere vo vzťahu k predmetným pozemkom nevykonáva
žiadne ochranné opatrenia On je samostatne hospodáriaci roľník a na pozemkoch mieni vykonávať
poľnohospodársku činnosť a rovnako tak v plnej miere hodlá zabezpečiť ochranu poľnohospodárskej
pôdy podľa uvedených ustanovení zákona. V prípade reálnej deľby pozemkov hrozí, že zástupca

žalovaného nebude uvedené ochranná opatrenia vykonávať, čim by mohla byť ohrozená aj kvalita danej
pôdy v jeho vlastníctve. Je potrebné tiež uviesť, že žalovaný t.j. Pasienkové spoločenstvo v Perneku
zostane v zmysle platnej legislatívy pravdepodobne už navždy neznámym vlastníkom a jeho pozemky
v správe SPF, nakoľko lehota na uplatnenie reštitučného nároku už uplynula. Aktuálne neexistuje
žiadna stratégia o nakladaní s uvedenými pozemkami, rovnako zástupca žalovaného neuviedol ako

mieni s uvedenými pozemkami naložiť, t.j. súd nemohol za daných okolností zvážiť kritérium účelného
využitia veci v prípadne reálnej deľby pozemkov. Súd preto postupoval správne, keď zvážil komplex
všetkých skutočností dôležitých pre vyporiadanie, ktoré v priebehu konania uvádzal žalobca, hoci
za nerešpektovania poradia spôsobov vyporiadania, ale za rešpektovania kritéria účelného využitiaveci, ktoré v prípade argumentácie zástupcu žalovaného absentuje. Poukázal aj na to, že zástupca
žalovaného ostal počas celého konania pasívny a napriek tomu, že trval na tom, aby súd vyporiadal
spoluvlastníctvo pozemkov čiastočne ich deľbou, nenavrhol v tomto smere aby súd do konania pribral

súdneho znalca, ktorý by vypracoval znalecký posudok spolu s geometrickým plánom, na základe
ktorého by súd rozhodol, či vôbec možno vyporiadať spoluvlastníctva pozemkov ich rozdelením a za
akýchpodmienok.Súdpretoajztohtohľadiskanemoholrozhodnúťo rozdelenípozemkov,keďžektomu
nemal reálny podklad vo forme znaleckého posudku. Zástupca žalovaného síce neustále spochybňoval
všeobecnú hodnotu pozemkov určenú súdnym znalcom O.. B., na druhej strane bez akejkoľvek opory

v dokazovaní tvrdil, že všeobecná hodnota pôdy v inkriminovanej lokalite predstavuje 0,45 Eur/m2.
Rovnako k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov súdu nepredložil žiadne dôkazy a ani dokazovanie
v tomto smere nenavrhol doplniť. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011,
sp. zn. 1Sžr/38/2011 a z neho vyplývajúcu zásadu, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt" t. j. "práva
patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou, pričom zdôraznil, že zástupca žalovaného má v organizačnej štruktúre
právne oddelenie, takisto spolupracuje s viacerým advokátmi a napriek uvedenému žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie doručili súdu krátko pred pojednávaním dňa 08.07.2021, a preto súd
nemohol konať inak ako v neprítomnosti zástupcu žalovaného a rozhodnúť na základe skutkového
stavu ustáleného v danom čase. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie za neopodstatnené.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

7. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k
pozemkov nachádzajúcim sa v katastrálnom území H. a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal
tak, že všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou úhrady titulom
vyporiadania v sume 197.321,77 eur žalovanému.

8. Vprvomradejepotrebnékonštatovať,žeodvolacísúdpopreskúmaníprocesnéhopostupusúduprvej
inštancie na základe odvolacích námietok žalovaného dospel k záveru, že v konaní prvoinštančný súd
nesprávnym procesným postupom žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to tým, že napriek

ospravedlneniu žalovaného (jeho zástupcu) a jeho žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na
termín 08.07.2021 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, právnemu zástupcovi žalovaného v rozpore
s ust. § 183 ods. 4 C.s.p. neoznámil, že jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie neakceptuje a vec
bude prejednaná v jeho neprítomnosti, pričom naviac na predmetnom pojednávaní vykonal a zároveň
uznesením ukončil dokazovanie a napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej. Je pritom nesporné,

že takýto postup súdu, ktorý sporovej strane neoznámi, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania
nebola akceptovaná a vec bude prejednaná a prípadne aj rozhodnutá v jej neprítomnosti, predstavuje
zásah do práva danej strany na spravodlivý proces, ktorý je dôvodom na zrušenie rozsudku podľa §
389 ods. 1 písm. b) C.s.p. Na uvedenom nič nemení ani to, že súd prvej inštancie v nadväznosti na
žiadosť o odročenie pojednávania zaslal zástupcovi žalovaného oznámenie, že rozhodne o prípadnom

ospravedlnení zástupcu nezistených vlastníkov na pojednávaní v súlade s § 180 C.s.p. Z takto
formulovaného oznámenia súdu, ktoré naviac nezodpovedá dikcii ustanovenia § 183 ods. 4 C.s.p.,
totiž nie je možné zistiť, či súd vyhodnotil žiadosť ako opodstatnenú a či mieni vec prejednať aj v
jeho neprítomnosti, teda objektívne nemá možnosť na postup súdu akokoľvek reagovať. Treba však
tiež poukázať na to, že z hľadiska porušenia práva na spravodlivý proces je v preskúmavanej veci

dôležité, že nepriaznivé následky vyššie opísaného nesprávneho procesného postupu prvoinštančného
súdu neboli odstránené ani v ďalšom priebehu konania, keďže súd prvej inštancie na predmetnom
pojednávaní rozhodol vo veci samej a žalovaný tak už nemal príležitosť realizovať svoje procesné práva
ani dodatočne. Uvedené má potom za následok závažné porušenie práva žalovaného na spravodlivý
proces, ktoré nie je možné napraviť inak, než zrušením napadnutého rozsudku a vrátením veci na

opätovné prejednanie a rozhodnutie.

9. Zároveň však odvolací súd dospel k záveru, že dôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, že
súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nerešpektoval, že v súlades ustálenou judikatúrou i výkladovou praxou (žalovaný dôvodne odkázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 8/2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 234/2008) súd
rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí dodržať poradie a podmienky

použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd
záväzné, pričom v tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže aj proti vôli spoluvlastníka
prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho
podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.
Prvoinštančný súd sa totiž, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, prakticky vôbec nezaoberal možnosťou

reálneho rozdelenia predmetných pozemkov (najmä pokiaľ ide o pozemok parcely reg. "E" č. XXXX/
X), keď v rámci úvah o voľbe spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva poukázal len na
to, že zástupca neznámeho vlastníka nikdy nebude, a ani nemôže, vykonávať na pozemkoch ktoré
spravuje aktívnu činnosť, keďže jeho úlohou nie je podnikať, predmetné pozemky nemôže ani prenajať,
nemôže ich ani predať bez súhlasu žalobcu, takýto stav by mohol pretrvávať aj veľmi dlhé obdobie,
pričom na druhej strane žalobca má záujem a je schopný spoločné nehnuteľnosti účelne využiť, čo v

prejednávanej veci považoval za najdôležitejšie kritérium. Poukázal tiež na to, že zástupca žalovaného
neznámeho vlastníka nakoniec aj súhlasil s prikázaním štyroch z piatich spoločných pozemkov do
výlučného vlastníctva žalobcu a nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
prikázaním veci za náhradu v prípade jedného pozemku, avšak podľa jeho názoru pozemky, ktoré
spolu susedia, treba považovať za "jeden celok" a nie je dôvod prečo by nemali byť všetky prikázané

do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca naviac dal vypracovať geometrický plán za účelom, aby
nevznikli v budúcnosti problémy pre ďalších vlastníkov susediacich pozemkov s prístupom na ich
nehnuteľnosti, zástupca žalovaného nenavrhol žiadnu konkrétnu reálnu deľbu v prípade pozemku, pri
ktorom nesúhlasil s jeho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu a s poukazom najmä na kritérium
účelného využitia veci určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal žalobca. Z uvedeného

tak vyplýva, že súd prvej inštancie (prakticky) za jediné a rozhodujúce považoval hľadisko účelného
využitia predmetných pozemkov, no bez toho, aby pred tým čo i len čiastočne vyhodnotil, či nie je
možné zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať úplne prípadne čiastočne rozdelením daných pozemkov
medzi spoluvlastníkov, hoci uvedenou otázkou bol povinný zaoberať sa v prvom rade a až v prípade,
ak by vôbec neprichádzalo do úvahy reálne rozdelenie pozemkov, by mohli byť splnené predpoklady

na ich prikázanie do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov. Je pravdou, že (ako na to
poukazuje žalobca vo vyjadrení k odvolaniu) súd je v takomto konaní povinný dôsledne zohľadniť
všetky okolnosti, ktoré môžu byť pre určenie spôsobu vyporiadania významné. V tejto súvislosti však
odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaný opodstatnene namieta, že súd prvej inštancie okrem
uvedeného vôbec nezohľadnil ani skutočnosť, že parcela reg. " E" č. XXXX/X - trvalý trávny porast

o výmere 515.734 m2 je evidovaná na LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu vo veľkosti
podielu 3/116 a žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 113/116, čomu zodpovedá ideálna
výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobcu k spornej parcele predstavuje 13.337,94 m2
a výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalovaného predstavuje 502.396,06 m2. Uvedené
prvoinštančný súd celkom opomenul napriek tomu, že ani táto okolnosť nemôže pri voľbe spôsobu

vyporiadania zostať nepovšimnutá. Pokiaľ prvoinštančný súd všetky vyššie uvedené skutočnosti nevzal
do úvahy, nemožno jeho právne posúdenie veci považovať za správne. Pre úplnosť odvolací súd nad
rámec uvedeného poukazuje na to, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nemožno
považovať za dostatočné a správne ani skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keď doposiaľ ustálený
skutkovýstavvecizatiaľneumožňujepostupomvyplývajúcimzust.§142ods.1Občianskehozákonníka

zvoliť najvhodnejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k predmetným
pozemkom.

10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c)
C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor opätovne prejedná,

vychádzajúc zo záverov vyslovených odvolacím súdom, a to najmä v tom smere, že pri rozhodovaní
o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom musí dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva
vyplývajúcich z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto smere nie je viazaný
návrhmi účastníkov, náležite v tomto poradí vyhodnotiť splnenie predpokladov a vhodnosť spôsobov

vyporiadania, ktoré prichádzajú do úvahy vzhľadom na dokazovaním ustálené okolnosti prejednávanej
veci, vrátane zohľadnenia veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak na to vzhľadom na procesnú aktivitu
procesných strán budú splnené podmienky (prípadne) doplní dokazovanie a následne po dôslednom
vyhodnotení a zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov opätovne ustáli skutkový stav veci, na základektorého znovu rozhodne vo veci samej, pričom v neposlednom rade svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodní.

11. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).