Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204512
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2715204512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudcov:JUDr.

Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: Stanislav Antala GAZ - mont, so sídlom
Pezinok, Zámocká 20, IČO: 30 936 535, zastúpeného advokátkou: JUDr. Oľga Šajdíková, so sídlom
Bratislava, Nevädzová 5, proti žalovanému: I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. XXX, zastúpeného: 1.
JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Skalica, Škarniclovská 124/1, 2. splnomocnencom: Michal
Mrva - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Nevädzová 6, IČO: 50 145 860, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k.
2C/183/2015-67 zo dňa 2. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalovanémuvplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že právny úkon, ktorým došlo dňa
20.12.2012 k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo výške 33 445,90 Eur uzatvorený medzi
spol. MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným je voči žalobcovi právne neúčinný, II. výrokom žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 42a ods. 1, 2, 4 písm. a), § 42b ods.
1, 2, 4, § 34, § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 6ods. 3, § 61 ods. 1, § 123 ods. 1, 2, 4, § 125
ods. 1 písm. b), § 131 ods. 1, § 132 ods. 1, § 135a ods. 1, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, a aj s
poukazom na procesné ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.
k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 bola spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238

821, so sídlom Petroveská 187, Gbely zaviazaná zaplatiť (žalobcovi) Stanislav Antala GAZ - mont,
IČO: 30 936 535 sumu 20.702,67 Eur spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 7.4.2007 do
30.6.2007 a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 1.7.2007 do zaplatenia a náhradu trov
konania k rukám advokátky JUDr. Oľgy Šajdíkovej v sume 2.843,43 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č. k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa 4.7.2013, ktorým bol potvrdený napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a zároveň bola žalovaná spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 377,77 € k rukám advokátky JUDr. Oľgy Šajdíkovej do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 3Cb/396/2008-223 sa stal
vykonateľným dňa 6.8.2013. Podľa spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/952/2013 dňa 28.8.2013
oprávnený Stanislav Antala GAZ - mont, IČO: 30 936 535 podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemuexekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, ktorým sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky proti
povinnému MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821 vo výške 20.702,67 Eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011

v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu). Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík
dňa 3.9.2013 požiadal Okresný súd Skalica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
návrhu oprávneného. Exekučný súd poveril JUDr. Ing Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie poverením
č. 5206 036063 zo dňa 6.9.2013. Poverený súdny exekútor dňa 11.9.2013 vydal upovedomenie o začatí
exekúcie, vec je vedená u exekútora pod sp. zn. EX 3842/2013. Povinný vzniesol v zákonnej lehote

námietky proti exekúcii, ktoré boli zamietnuté uznesením vyššej súdnej úradníčky č. k. 5Er/952/2013-41
zo dňa 11.11.2013 a po podaní odvolania zo strany povinného boli námietky proti exekúcii zamietnuté aj
rozhodnutím sudcu č. k. 5Er/952/2013-49 zo dňa 7.3.2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.3.2014. Exekučné konanie doposiaľ nebolo skončené. Správou zo dňa 29.7.2015 súdny exekútor
JUDr. Ing. Štefana Hrebíka oznámil advokátke žalobcu, že šetrením majetku povinného MONTPETROL,
spol. s r.o., IČO: 36 238 821 v zákonnom rozsahu bolo zistené, že povinný nie je vedený na DI

ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla, na území SR nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti,
vlastníctvo hnuteľných vecí nebolo zistené, na adrese sídla podľa výpisu z OR povinný nesídli, nie
je vedený v registri Sociálnej poisťovne, ústredie a je zrejmé, že nevykonáva obchodné aktivity. Na
základe zákonného šetrenia zo strany súdneho exekútora nie je možné vykonať exekúciu žiadnym zo
zákonom stanovených spôsobov. Správou zo dňa 20.9.2016, sp. zn. EX 3842/2013 súdny exekútor

opätovne oznámil advokátke žalobcu, že šetrením majetku povinného MONTPETROL, spol. s r.o.
nebol zistený žiaden majetok, proti povinnému nie je možné vykonať exekúciu žiadnym spôsobom.
Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Skalici ČVS: ORP-353/OEK-SI-2013 zo dňa 23.3.2015 bol žalovaný
obvinený pre prečin zavineného úpadku podľa § 228 ods. 1 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, lebo na
podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že ako osoba konajúca za obchodnú

spoločnosť Montpetrol, spol. s r.o., so sídlom Petroveská 187, Gbely, IČO: 36 238 821 spôsobil úpadok
spoločnostiMontpetrol,spol.sr.o.Gbely,atotýmspôsobom,ženajmenejodroku2009znižovalhodnotu
pomernej časti majetku tejto spoločnosti takým spôsobom, že tento majetok, najmä jeho predajom
pretransformovalnahotovosťvpokladniatútohotovosťnáslednepoužilnavyplateniedividendpresvoju
osobu v celkovej výške 252.686,85 Eur, v dôsledku čoho už spoločnosť v súčasnosti nevykonáva žiadnu

ekonomickú činnosť, čím došlo k zmareniu uspokojenia jej veriteľov, a to Stanislava Antalu GAZ - mont,
IČO;30936535vovýškenajmenej20.702,67EuraMarkoGas,s.r.o.sosídlomPasienková7,Bratislava,
IČO: 35 840 323 vo výške najmenej 34.882,92 Eur. Zo záverov znaleckého posudku číslo 50/2014
vypracovaného znalcom GemerAudit spol. s r.o., Rožňava pre účely trestného konania č. k. ORP-353/
OEK-SI-2013 vyplýva, že v období rokov 2009 až 2013 došlo k zníženiu majetku spoločnosti Montpetrol

spol. s r.o., so sídlom Petroveská 187, Gbely, IČO: 362 38 821 (ďalej len Montpetrol). V priebehu
znaleckého dokazovania boli identifikované výbery hotovosti z pokladne spoločnosti Montpetrol za
účelom vyplatenia dividend I. J. v nasledovnej výške: dňa 3.8.2009 - splátka podielu zo zisku suma
30.000,- Eur, dňa 30.9.2010 - splátka podielu na zisk za rok 2009 v sume 30.000,- Eur, dňa 31.12.2010
- splátka podielu na zisku za rok 2009 v sume 20.000,- Eur, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku

za rok 2007 v sume 29.208,71 Eur, dňa 30.9.2011 výplata podielov zo zisku v sume 63.300,72 Eur,
dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za rok 2005 v sume 12.204,64 Eur, dňa 30.9.2011 - výplata
podielov zo zisku za rok 2006 v sume 34.526,88 Eur a dňa 20.12.2012 - výplata podielov zo zisku za
rok 2008, 2009 v sume 33.445,90 Eur. Celkom bola na dividendách vyplatená suma 252.686,85 Eur.
K zníženiu majetku spoločnosti Montpetrol došlo tým, že majetok spoločnosti bol transformovaný na

hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy pre I. J.. Splatnosť faktúr Stanislava Antalu
GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o. bola v roku 2007. V čase po dátume splatnosti týchto pohľadávok boli
spoločnosťou Montpetrol vyplatené dividendy vo výške 252.686,85 Eur. Spoločnosť Montpetrol bola
platobneschopná,nakoľkomalafinančnéprostriedkynavyplácaniedividend.Vpredloženýchdokladoch
za roky 2007 a 2012 nebol identifikovaný záväzok voči uvedeným spoločnostiam. Spoločnosť Montpetrol

v tomto období plnila pohľadávky voči iným veriteľom, spoločnosť mala viac majetku ako záväzkov.
V priebehu znaleckého dokazovania boli do súvah doplnené záväzky voči Stanislavovi Antalovi GAZ
- mont a Marko Gas, s.r.o., po ich doplnení bol rozdiel majetku a záväzkov spoločnosti Montpetrol
záporný, a to - 15.514 Eur k 31.12.2011, - 41.007 Eur k 31.12.2012 a - 41.339 Eur k 31.12.2013, teda
spoločnosť Montpetrol mala k 31.12.2011, 31.12.2012 a k 31.12.2013 podľa upravenej súvahy viac

záväzkov ako majetku. Znalec sa v závere posudku vyjadril, že pohľadávky Stanislava Antalu GAZ -
mont a Marko Gas, s.r.o. mohli byť uhradené z prostriedkov vyplatených na dividendy v plnej výške.
Rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti
MONTPETROL s.r.o., so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely, IČO: 36 238 821 zo dňa 1.11.2012,I. J., nar. XX.X.XXXX ako jediný spoločník spoločnosti pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia
spoločnosti (§ 132 Obchodného zákonníka) prijal rozhodnutie, ktorým rozhodol o vyplatení podielu zo
zisku za rok 2008 vo výške 30.000 Eur so splatnosťou do 31.12.2012 a o vyplatení podielu zo zisku za

rok 2009 vo výške 3.445,90 Eur so splatnosťou do 31.12.2012. Uznesením Okresného súdu Trnava sp.
zn. 25K/16/2014 zo dňa 23.10.2014 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 228/2014 vydaného dňa
28.11.2014, bolo zastavené konanie v právnej veci navrhovateľa Stanislav Antala GAZ-mont, IČO: 30
936 535 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238
821. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 12221/T,

žalovaný je jediným spoločníkom a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s
r.o., IČO: 36 238 821, so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely.

4. Prvoinštančný súd právne uzavrel, že žalobe je možné vyhovieť. V konaní nebolo medzi stranami
sporné, že spoločnosť Montpetrol skutočne dňa 20.12.2012 vyplatila žalovanému čiastku 33.445,90 Eur
titulom jeho podielu na zisku spoločnosti, pričom predmetný právny úkon vyplýva z listinného dôkazu

(predložený žalobcom) znaleckého posudku číslo 50/2014 vyhotoveného znalcom GemerAudit spol.
s r.o. pre zadávateľa OR PZ v Skalici vo veci trestného stíhania žalovaného pre prečin zavineného
úpadku, v ktorom bol identifikovaný výber hotovosti z pokladne spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o.
za účelom vyplatenia dividend v prospech žalovaného (výplata podielov na zisku za rok 2008, 2009
dňa 20.12.2012 vo výške 33.445,90 Eur). Žalovaný nepoprel podstatné skutkové tvrdenia žalobcu, jeho

obrana v konaní spočívala v odlišnom právnom posúdení žalovaného nároku, keď mal za to, že žaloba
má nedostatky, ktoré bránia jej vecnému prejednaniu, nakoľko žalobca neoznačil právny úkon, ale len
faktickú činnosť dlžníka, ďalej že vyplatenie podielu zo zisku nie je právnym úkonom, ale inou právnou
skutočnosťou a taktiež uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným nie je
právny úkon, a preto ho nemožno napadnúť žalobou o neúčinnosť právneho úkonu, a napokon, že

neboli splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu stanovené v § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca nemal v čase vykonania úkonu vymáhateľnú pohľadávku, nie je preukázaný
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a nebolo preukázané ani ukrátenie veriteľa, t.j. kvalifikované zmenšenie
majetku dlžníka. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými uvedenými námietkami žalovaného a dospel
k záveru, že nie sú dôvodné.

5. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim
na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní),
a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli

z dlžníkovho majetku. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe,
ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného
právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne
úkony dlžníka. Zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov, neobsahuje žiadne taxatívne vymedzenie,
teda môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné aj iné právne úkony. Podstatné

je to, že ide o právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.
Nemusia to byť len úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí, že zmenšujú majetkovú
podstatu dlžníka na úkor veriteľa, a tým ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ďalším
predpokladom odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných
troch rokoch pred podaním žaloby na súd, nárok na odporovanie začína plynúť od urobenia právneho

úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na
odporovanie zaniká, ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Podmienkou odporovateľnosti je tiež úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom v niektorých prípadoch
sa tento úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona
predpokladá. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek

veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku. Druhou stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu prospech.

6. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby v intenciách ust. § 42a

ods. 2 až 5, nakoľko právnym úkonom dlžníka možno úspešne odporovať v prekluzívnej trojročnej
lehote, v ktorej musí byť žaloba podaná na súd. Nakoľko bol odporovaný právny úkon urobený dňa
20.12.2012 a žaloba bola podaná na súd dňa 24.6.2015, žaloba bola podaná včas, v rámci plynutia
trojročnej doby. Ďalej skúmal zákonné podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričomvychádzal z ustanovenia § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď v prejednávanej veci ide o
právny úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi
dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu (spoločníkom). Ďalej mal

preukázané, že žalobca disponuje pohľadávkou voči obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o.
vo výške 20.702,67 Eur spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 7.4.2007 do 30.6.2007 a
s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 1.7.2007 do zaplatenia, ako aj pohľadávkou vo
výške 2.843,43 Eur titulom náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a vo výške 377,77 Eur
z titulu priznaného nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca túto pohľadávku exekučne

vymáha v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5Er/952/2013. Exekučným titulom je
rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa 4.7.2013. Rozhodnutie, ktorým
bola žalobcovi priznaná pohľadávka voči dlžníkovi Montpetrol, nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2013
a vykonateľným sa stal dňa 6.8.2013. Žalobca ako veriteľ spoločnosti Montpetrol je v konaní aktívne
legitimovaný a žalovaný je pasívne legitimovaný, nakoľko mal z právneho úkonu dlžníka prospech,

keďže bol prijímateľom podielu zo zisku, ktorý mu spoločnosť Montpetrol vyplatila.

7.Okresnýsúdmázato,žežalobcavdanomprípadeneoznačillensamotnúfaktickúčinnosťdlžníka,ale
označil aj právny dôvod výplaty peňažných prostriedkov, keďže k faktickej činnosti dlžníka spočívajúcej
vo vyplatení peňažnej čiastky vo výške 33.445,90 Eur došlo titulom výplaty podielu zo zisku za roky

2008 a 2009, čím podľa názoru okresného súdu žalobca dostatočne označil odporovateľný právny
úkon. Žalobca sa nedomáha určenia neúčinnosti samotného aktu vyplatenia, ale domáha sa určenia
neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník MONTPETROL, spol. s r.o. splnil svoj záväzok voči veriteľovi
(konateľovi) na výplatu podielu zo zisku. Rozhodnutie o rozdelení zisku patrí do pôsobnosti valného
zhromaždenia (§ 125 ods. 1 písm. b/ ObZ). Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento

spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia (§ 132 ods. 1 ObZ). Okresnému súdu je známa judikatúra,
v zmysle ktorej uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nie je právnym úkonom,
a teda sa logicky nemožno domáhať určenia jeho neúčinnosti (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obo
191/2003 zo dňa 1.3.2005, rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obo 109/2007 z 23.7.2007). Relevantným
kritériom pre posúdenie platnosti uznesenia valného zhromaždenia môže byť len jeho rozpor so

zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ako to vyplýva z § 131 ods. 1 ObZ.
Prípadný rozpor uznesenia so zákonom má za následok relatívnu neplatnosť uznesenia. Uznesenie
valného zhromaždenia od okamihu prijatia spôsobuje právne účinky, považuje sa za bezvadné -
platné až do právoplatného určovacieho výroku súdu v meritórnom rozsudku, že toto uznesenie je
neplatné. Právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia majú len

spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej
rady, prípadne aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka.
Toto právo sa musí uplatniť do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo
ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ani nespadá do okruhu osôb zo zákona oprávnených

napadnúť platnosť uznesenia valného zhromaždenia, teda toto uznesenie ostáva v platnosti. Žalobca
sa však v skutočnosti nedomáha určenia neplatnosti/neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia
dlžníka žalobcu, ale určenia neúčinnosti právneho úkonu spočívajúceho vo výplate podielov zo zisku
spoločnosti, čo treba považovať za prejavenie vôle obchodnej spoločnosti navonok. Z uvedeného
dôvodu rozsudok prezentovaný žalovaným nie je v tejto veci aplikovateľný.

8. Okresný súd nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že vyplatenie podielu zo zisku spoločnosti s
ručenímobmedzenýmniejeprávnymúkonom.Podľa§34Občianskehozákonníkaprávnyúkonjeprejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi

splní včas a riadne. Prvoinštančný súd zastáva názor, že prejav vôle, ktorým dlžník plní dlh (peňažný
záväzok) svojmu veriteľovi, je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide
o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh (záväzok). Poukazuje na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu ČR, napr. rozsudok sp. zn. 29 Cdo 677/2011-61 z 27.2.2014. Podľa § 123 ods. 1
Obchodného zákonníka majú spoločníci nárok na podiel zo zisku, ak spoločenská zmluva neurčuje

inak. Z ust. § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že rozhodnúť o rozdelení zisku má právo
valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Bez tohto rozhodnutia spoločnosť nemôže
rozdeliť zisk a vyplatiť ho spoločníkom. Dňa 1.11.2012 bolo vydané rozhodnutie jediného spoločníka
pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., nazáklade ktorého žalovaný ako jediný spoločník Montpetrolu prijal rozhodnutie o vyplatení podielu zo
zisku za rok 2008 vo výške 30.000,- Eur a podielu zo zisku za rok 2009 vo výške 3.445,90 Eur so
splatnosťou do 31.12.2012. Uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločnosti je právnou

skutočnosťou spôsobilou založiť na jednej strane záväzok spoločnosti voči spoločníkovi a na druhej
strane pohľadávku spoločníka. Spôsoby zániku záväzku v prípade obchodnoprávnych vzťahov sú
predmetom úpravy v § 324 až § 364 Obchodného zákonníka. V danom prípade právo žalovaného na
podiel zo zisku (t. j. pohľadávka voči spoločnosti) vzniklo rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone
pôsobnosti VZ zo dňa 1.11.2012 (č.l. 48 spisu). Toto rozhodnutie je platné, nakoľko nebolo napadnuté

žalobou o jeho neplatnosť v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vyplatením podielu zo zisku
dňa 20.12.2012 podľa okresného súdu došlo k zániku záväzku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o.
ako dlžníka vyplatiť podiel na zisku svojmu jedinému spoločníkovi ako veriteľovi. Právnym úkonom sa
vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju spoločnosť prejaví navonok. Navonok ju neprejavuje
valné zhromaždenie, ale orgány, prostredníctvom ktorých spoločnosť koná. Pri spoločnosti s ručením
obmedzeným sú to konatelia. Ich konanie je právnym úkonom spoločnosti (rozsudok NS SR sp. zn. 6

Obo 191/2003 zo dňa 1.3.2005). Okresný súd má za to, že fyzická výplata podielu zo zisku je prejav
vôle spoločnosti s ručením obmedzeným smerujúci k zániku jej záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia
jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a možno ho považovať za právny
úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý je napadnuteľný žalobou o neúčinnosť právneho
úkonu. Pričom už boli vydané rozhodnutia súdov nižších inštancií, vydané v konkurzných konaniach,

ktoré určujú neúčinnosť právneho úkonu spočívajúceho vo vyplatení podielu na zisku (napr. rozsudok
OS Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 zo dňa 22.4.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 4CoKR/32/2014 zo dňa 24.2.2015). Hoci sa nejedná o rozhodovaciu prax najvyšších
súdnychautorít,okresnýsúdmázato,ževsúladesprincípomprávnejistotyzakotvenýmvčl.2Civilného
sporového poriadku niet dôvodu odkloniť sa od týchto rozhodnutí a posúdiť vyplatenie podielu na zisku

tak, že sa o právny úkon nejedná.

9. Ďalej žalovaný argumentoval, že sa musí jednať o takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom), pričom v čase vykonania právneho úkonu
(20.12.2012) dlžníka žalobca takouto pohľadávkou ešte nedisponoval, pretože rozsudok Okresného

súdu Skalica č. k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 nadobudol vykonateľnosť až dňa 6.8.2013. K
uvedenému okresný súd poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, zákonnému
pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne uplatniť pred
súdom v základnom (naliezacom) konaní (R 44/2001, rozsudok NS SR z 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo
102/99). Vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka žalovateľná, ktorej sa možno domáhať na súde, je

zročná, čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá ani nezanikla. Konštantná judikatúra
vykladá pojem vymáhateľná pohľadávka v zmysle vyššie uvedeného (rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo
69/2012 z 30.10.2013, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 198/2010 z 1.7.2012). Žalovaným uvedené
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 253/2012 zo dňa 17.12.2013 bolo rozhodnutie tzv. „revolučné“, ktoré
je excesom z ustálenej judikatúry. Podľa tohto rozhodnutia, vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka

vykonateľná, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa
ktorého možno vykonať exekúciu. V každom prípade však na úspech odporovacej žaloby vždy stačí,
ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho
konania (v čase rozhodovania súdu), čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 253/2012 zo
dňa 17.12.2013, na ktoré poukázal žalovaný. Pre úspešnosť odporovacej žaloby teda nie je potrebné,

aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase urobenia právneho úkonu. Dôležité je, aby v
čase vykonania právneho úkonu veriteľ mal pohľadávku voči dlžníkovi, avšak ešte nemusí byť priznaná
veriteľovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon
rozhodnutia. V danom prípade pohľadávka žalobcu vznikla dňa 6.4.2007 (dátum splatnosti faktúry).
Právny úkon vyplatenia podielu zo zisku bol vykonaný dňa 20.12.2012, teda v čase vykonania právneho

úkonu žalobca už mal pohľadávku voči dlžníkovi. Rozsudok, na základe ktorého žalobcovi svedčí
pohľadávka voči Montpetrolu, sa stal vykonateľným dňa 6.8.2013, preto v čase podania odporovacej
žaloby a rozhodovania súdu o tejto žalobe je pohľadávka žalobcu vymáhateľná aj vykonateľná.

10. Ohľadom argumentu žalovaného, že nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa

(žalobcu), okresný súd dáva do pozornosti, že v jednotlivých odsekoch § 42a Občianskeho zákonníka
sú uvedené rôzne skutkové podstaty, ktoré sa líšia najmä tým, či zákon predpokladá úmysel strán
odporovateľného právneho úkonu alebo tento úmysel nevyžaduje vzhľadom na osobitný vzťah medzi
dlžníkom a nadobúdateľom prospechu. Niektoré majú subjektívnu povahu (§ 42a ods. 2 Občianskyzákonník) a niektoré objektívnu povahu. Ustanovenie § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka predstavuje
osobitnú skutkovú podstatu, ktorá má objektívnu povahu a vyznačuje sa tým, že k odporovateľnosti
právnych úkonov sa nevyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto

úmysle dlžníka, ak medzi dlžníkom a nadobúdateľom prospechu existuje osobitný vzťah vzhľadom
na ich personálne alebo kapitálové prepojenie. V tomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov,
ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona predpokladá, platí tu tzv. vyvrátiteľná
právna domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje žalovaného, keďže
ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak žalovaný preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti

nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Pre úspešnú odporovateľnosť podľa § 42a ods. 4
Občianskeho zákonníka stačí preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky ako objektívnu
skutočnosť, včasnosť uplatnenia nároku a prepojenie dlžníka a druhej strany niektorým zo zákonom
špecifikovaných spôsobov. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaný je spriaznenou osobou
dlžníka, keďže v rozhodnom čase bol jeho jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom, teda je
preukázané prepojenie medzi dlžníkom a tým, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech.

Vzhľadom na uvedené, žalobca úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa preukazovať nemusí. Na druhej strane
žalovaný neprodukoval také dôkazy ani skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť
k záveru, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, s
prihliadnutím na skutočnosť, že dlžníkom je jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej
jediným spoločníkom je práve žalovaný. O tomto nemôže svedčiť ani samotná skutočnosť, že konkurzné

konanie voči dlžníkovi bolo zastavené, a že dlžník si podľa vyjadrenia žalovaného plnil záväzky voči
iným veriteľom, nebol v úpadku ani v predĺžení a vyplatením podielov zo zisku nesledoval úmysel
ukrátiť veriteľov, ale boli tým len plnené majetkové práva spoločníka. Okresný súd poukazuje, že v
čase výplaty podielu zo zisku za roky 2008 a 2009 už bol vydaný rozsudok Okresného súdu Skalica
č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011, hoci ešte nebol právoplatný. Žalovaný aj dlžník teda vedeli

o existencii pohľadávky žalobcu, ktorá bola uplatnená v súdnom konaní, avšak namiesto toho, aby
žalovaný vyčkal na právoplatné skončenie tohto sporového konania (kde zatiaľ neprávoplatne bolo
rozhodnuté v jeho neprospech), rozhodol o výplate podielu zo zisku za roky 2008 a 2009 a uprednostnil
tak svoj záujem (nárok spoločníka na podiel zo zisku) pred splnením záväzku spoločnosti voči žalobcovi,
ktorý záväzok navyše ani nezahrnul do účtovnej evidencie, následkom čoho spoločnosť vykazovala zisk

a z toho plynúce právo spoločníka na podiel zo zisku.

11. Úlohou konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným je overiť, či v čase výplaty podielu na zisku
je spoločnosť reálne schopná zo svojho čistého obchodného imania všetky podiely na zisku vyplatiť.
Ak tomu tak nie je, musí výplatu podielov na zisku odoprieť kvôli § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka.

V takom prípade konatelia nie sú viazaní uznesením valného zhromaždenia. Ak sa podiel na zisku
napriek tomu vyplatí, ukracuje tým veriteľov záväzkov súvisiacich s podnikaním, až odpočítaním ktorých
sa určuje čisté obchodné imanie ako základ pre výpočet podielu spoločníka. Táto povinnosť je osobitne
dôležitá v prípadoch, keď sa rozhoduje o rozdelení zisku z minulých období (z nálezu ÚS SR sp. zn.
II. ÚS 273/2012 z 16.12.2015). Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní

vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých
jej spoločníkov, pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy. Popísané konanie
žalovaného, ktorý rozhodol o výplate podielu zo zisku spoločnosti bez uspokojenia pohľadávok všetkých
jej veriteľov, nemožno podľa okresného súdu považovať za konanie s odbornou starostlivosťou.

12. Prvoinštančný súd konštatuje, že faktúra žalobcu na sumu 623.688,50 Sk bola splatná dňa 6.4.2007.
Zo znaleckého dokazovania v trestnom konaní vedenom proti žalovanému vyplynulo, že spoločnosť
Montpetrol bola v čase splatnosti faktúr a aj po tomto období platobne schopná, nakoľko mala finančné
prostriedky na vyplácanie dividend. Podľa účtovných dokladov mala spoločnosť Montpetrol viac majetku
ako záväzkov, avšak do účtovnej evidencie nebol zahrnutý záväzok voči spoločnosti Marko Gas, s.r.o.,

ani záväzok voči žalobcovi. Znalec uzavrel, že v prípade započítania týchto záväzkov by spoločnosť
mala podľa takto upravenej súvahy viac záväzkov ako majetku. Keďže však účtovne neboli evidované,
spoločnosť vykázala zisk a žalovaný ako jediný spoločník rozhodol o vyplatení podielu z tohto zisku.
Zo záverov znaleckého dokazovania tiež vyplýva, že pohľadávka žalobcu mohla byť v plnej výške
uspokojená z prostriedkov vyplatených na dividendy. K zníženiu majetku spoločnosti došlo tým, že

majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy
pre žalovaného. V čase po dátume splatnosti pohľadávky žalobcu boli žalovanému vyplatené dividendy
celkom vo výške 252.686,85 Eur napriek neukončenému sporovému konaniu, predmetom ktorého
bolo posúdenie opodstatnenosti pohľadávky žalobcu, zahrnutie ktorej do účtovníctva spoločnosti byznamenalo, že spoločnosť zisk nevykazuje a nevznikol by tak ani nárok žalovaného na podiel zo zisku.
Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru okresného súdu nemôžu svedčiť o tom, že neexistoval úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa.

13. Okresný súd má za to, že tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie
majetku dlžníka, bolo vyvrátené správami súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka o nemajetnosti
povinného (spoločnosti MONTPETROL, spol. s.r.o.). V konaní bolo preukázané, že žalobca dal
svoju pohľadávku exekučne vymáhať bezprostredne po získaní exekučného titulu (rozsudok nadobudol

vykonateľnosť dňa 6.8.2013 a exekučné konanie bolo začaté dňa 28.8.2013). Poverený súdny exekútor
listom zo dňa 29.7.2015 informoval žalobcu, že spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. nemá žiadny
exekvovateľný majetok alebo príjem, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Súdny
exekútor je subjektom zo zákona povolaným na zisťovanie majetku fyzických aj právnických osôb.
Ak súdny exekútor žiadny majetok povinného nezistí, exekúciu nemožno vykonať. Z poslednej správy
súdneho exekútora zo dňa 20.9.2016 vyplýva, že proti dlžníkovi nemožno vykonať exekúciu žiadnym

zo zákonom stanovených spôsobov. Podľa okresného súdu žalobca preukázal kvalifikované zmenšenie
majetku dlžníka, nakoľko uspokojenie jeho pohľadávky už nie je možné zákonnou cestou, exekúciu
nemožno vykonať žiadnym spôsobom. Okrem toho poukazuje na to, že dlžník napriek tomu, že
rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008 zo dňa 12.10.2011 sa stal vykonateľným dňa
6.8.2013, do dnešného dňa pohľadávku žalobcu dobrovoľne neuspokojil, hoci žalovaný argumentuje,

že dlžník nie je v úpadku ani v predlžení. Ak žalovaný namietal, že dlžník si svoj záväzok nesplnil z
dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola sporná, táto prekážka právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu
Skalica č.k. 3Cb/396/2008 zo dňa 12.10.2011 odpadla a žalovaný neuviedol jediný argument, prečo
vykonateľnú pohľadávku žalovaného do dnešného dňa neuhradil, hoci tvrdí, že je platobne schopný.
Suma 33.445,90 Eur bola vyplatená žalovanému dňa 20.12.2012 z pokladne v hotovosti. Spoločnosť

Montpetrol vyplatením dividend uprednostnila pohľadávku svojho spoločníka pred pohľadávkami iných
veriteľov. Odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen scudzovací právny úkon, ale akýkoľvek
úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka na uspokojenie jeho pohľadávky (uzn. NS SR 1 Obo
102/2010 z 21.3.2013), každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia
veriteľom vymáhanej pohľadávky (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 181/2010 z 1.7.2011). Podľa

znaleckého dokazovania v trestnom konaní, k zníženiu majetku spoločnosti Montpetrol došlo tým, že
majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy
pre žalovaného vrátane sumy 33.445,90 Eur titulom výplaty podielu na zisku za roky 2008 a 2009,
ktorému úkonu žalobca odporuje. Vyplatením dividend žalovanému sa teda zhoršila (zmarila) možnosť
žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka, nakoľko po tomto vyplatení podielu na zisku

sa zmenšila majetková podstata dlžníka a dlžník už nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom,
ako vyplýva zo správ súdneho exekútora.

14. Záverom prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca preukázal, že bol dlžníkovým právnym úkonom
ukrátený pri uspokojovaní svojej vymáhateľnej pohľadávky, pričom boli preukázané všetky predpoklady

odporovateľnosti právneho úkonu v podľa § 42a ods. 1 v spojení s § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka.

15. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže jeho
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v celom rozsahu, pričom navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, alternatívne zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie, žalobcu zaviazať k plnej náhrade trov konania. Poukázal na odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že rozsudok

je neurčitý, nezrozumiteľný a dostatočne neodôvodnený, porušujúce základné zaručené právo na
spravodlivý proces, keďže výrok kopíruje znenie žalobcovho neurčitého petitu. Presný a určitý petit
je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch konaní, ktoré možno začať i bez návrhu. V danej veci je presné označenie/
určenie právneho úkonu, ktorého neúčinnosť sa vlastne žalobca domáha základným a nemožno

pripustiť, aby sú na základe neurčitého petitu vydal bezvadné rozhodnutie. Konanie súdu prvej inštancie
považuje v rozpore so zákonom, kedy mal postupovať podľa § 129 Civilného sporového poriadku
a tiež v rozpore so základnými zásadami Civilného sporového poriadku, a to práva na spravodlivý
proces. Poukázal na odsek 42 napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd nad rámec kompetenciízverených mu zákonom dotvára a nahradzuje vôľu a procesné povinnosti žalobcu a prijaté závery
nedostatočne odôvodňuje „....Žalobca sa nedomáha určenia neúčinnosti samotného aktu vyplatenia,
ale domáha sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník MONTPETROL, spol. s r.o. splnil

svoj záväzok voči veriteľovi (konateľovi) na výplatu podielu zo zisku“. Zo žalobného návrhu nie je
jednoznačné a zrozumiteľné, neúčinnosť akého konkrétneho právneho úkonu sa žalobca dovoláva, a
tým že okresný súd rozhodol výrokom totožným so žalobným návrhom považuje tiež výrok rozsudku
za neurčitý a nezrozumiteľný. Okresný súd sa v odôvodnení snaží produkovať a obhajovať vôľu
žalobcu, a bez hlbšieho odôvodnenia rovnaký akt „vyplatenia“ hodnotí odlišne (odsek 42 napadnutého

rozsudku). V odseku 44 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie prezentuje nesprávny právny názor
a formalisticky sa obmedzuje len na konštatovanie doslovného znenia zákonného ustanovenia § 34
Občianskeho zákonníka bez bližšieho odôvodnenia názoru a rozlíšenia pojmov právne konanie a
právny úkon. Názor pre toto konanie absolútne zásadný, okresný súd ďalej neodôvodňuje a podporne
nelogicky bez ďalšieho odôvodnenia či vysvetlenia poukazuje na judikatúru pre podporu jeho názoru
o právnom úkone nesúvisiacou. Podľa právnej teórie je právny úkon najdôležitejšia, avšak nie jediná

subjektívna právna skutočnosť, ktorá smeruje k vzniku, zmene a zániku práv a povinností. I právna
prax dlhodobo akcentuje a poukazuje na dôležitosť vymedzenia deliacej čiary medzi právnym konaním
a právnym úkonom a to z dôvodu, že práve iba na právne úkony sa vzťahujú ustanovenia § 34
a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä ustanovenia o platnosti a účinnosti právneho úkonu. Právna
teória medzi právne konania (nie právne úkony), ktoré sú viac či menej výsledkom prejavu vôle,

radí napr. právne konanie, ktoré má charakter právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka
alebo má povahu faktickej činnosti. Teda právnym úkonom nie je faktická činnosť, i keď pri nej ide
o vôľové konanie. V súlade s uvedeným doktrína nepovažuje za právna úkony reálne akty, s ktorými
zákon spája právne následky, bez ohľadu na vôľu konajúceho. Na reálne akty sa ustanovenia zákona
o právnych úkonom nevzťahujú ani analogicky. To, že faktická činnosť nie je právnym úkonom je

uznávaná aj dlhodobou judikatúrou. Právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka nie je faktická
činnosť, aj keď sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť treba považovať aj výplatu
peňažných súm vykonaným dlžníkom, ako je zrejmé z údajov v pokladničnom denníku dlžníka pod
označenou položkou (Uznesenie NS ČR sp. zn. 30Cdo/531/2003). Poukaz okresného súdu v odseku
45 napadnutého rozsudku na rozhodnutia súdov nižšej inštancie (Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

9Cbi/10/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/32/2014) považuje za
irelevantný a pre podklad a odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu právnej istoty nedostačujúce. Navyše
v daných prípadoch sa jedná o rozhodnutia vo veciach konkurzných, ktorých neúčinnosť úkonov nie je
regulovaná občianskym zákonníkom. Podľa žalovaného je v danom prípade akt vyplatenia úplne totožný
so splnením záväzku na výplatu a okresný súd v odseku 42 napadnutého rozsudku v jednej vete totožnú

činnosť vyplatenie zisku označí ako faktickú činnosť a vzápätí ako právny úkon. Žalobcom označený čin,
či akt vyplatenia finančných prostriedkov spoločníkovi na základe rozhodnutia valnej hromady nie je, ani
pri použití výkladových pravidiel, nemôže byť právnym úkonom, a teda nemôže spadať pod reguláciu
§ 34 Občianskeho zákonníka. Čím je na uvedenú faktickú činnosť, absolútne vylúčená tiež aplikácia
noriem o neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, ktorá sa výlučne vzťahuje len na právne úkony

podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Okresný súd v rozsudku nepodložene konštatuje nezákonnosť
výplaty predmetného podielu na zisku dlžníka a navyše nad rámec svojich právomocí konštatuje
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v trestnej veci právomocne neskončenej. Poukázal na
základnú zásadu trestného konania, a to prezumpciu neviny, pričom ak by bol aj žalovaný v rámci
trestného konania odsúdený za prečin zavineného úpadku, nemohlo by to mať bez ďalšieho vplyv na

naplnenie zákonných podmienok odporovateľnosti právnych úkonov. Okresný súd neberie do úvahy
skutočnosť zastaveného konkurzného konania sp. zn. 25K/16/2014, práve z dôvodu, že spoločnosť sa
nenachádzala v úpadku, nemala viac ako jedného veriteľa. Dlžník popiera pohľadávku žalobcu, ktorá
bolaprejudikovanáažvroku2013zdôvodovprocesnejabsencievtedajšiehoprávnehozástupcudlžníka
a nesúhlasí s aplikáciou § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď absentuje podmienka ukracujúceho

aktu, ak veriteľova pohľadávka v čase výplaty vôbec neexistuje, ani ako vymáhateľná či nevymáhateľná.
Pridržiava sa judikatúry (NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013), ktorá je na v porovnaní s
prvoinštančným súdom prezentovanými judikátmi, judikatúrou najnovšou. Má za to, že okresným súdom
neboli dodržané základné zásady hodnotenia dôkazov (§ 191 Civilného sporového poriadku), niektorým
bola bezdôvodne pripísaná väčšia legálna sila (neprávomocné trestné konanie).

17. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovanému v žiadnom prípade nebolo znemožnené,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Sám nekonkretizuje, ako malo byť jeho právo naspravodlivý proces porušené, jedine ak tým, že okresný súd vydal pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo
veci samej. Petit žaloby bol určitý a bolo z neho zrejmé, čoho sa týka a čo ním žalobca sleduje, bolo
vylúčené, aby okresný súd postupoval podľa § 129 Civilného sporového poriadku. Žalovaný v odvolaní

nekonkretizuje, ako mala žaloba znieť (aký mal byť petit). Okresný súd správne poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4CoKR/32/2014, v konaní ktorého bol petit žaloby v zásade identický ako v predmetnom
konaní. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii síce obsahuje osobitnú hmotnoprávnu
úpravu ohľadom odporovateľnosti právnych úkonov, ktorá je vo vzťahu k § 42a Občianskeho zákonníka

špeciálnou právnou úpravou, avšak k procesnému postupu okresného súdu, vo vzťahu k formulácii
žalobného petitu je poukaz na odlišnú hmotnoprávnu úpravu absolútne nesprávny a nemôže obstáť.
Úvahy žalovaného ohľadom právnych skutočností, keď žalovaný interpretuje pojem právne konanie
a pojem právny úkon, pri ktorých uvádza, že právne konanie môže mať povahu faktickej činnosti a
toto ho odlišuje od právneho úkonu, ktorý nie je faktickou činnosťou, sú zarážajúce. Je vylúčené,
aby v prípade, ak je reč o právnom konaní išlo iba o akési faktické konanie. S faktickým konaním

právo nespája právne následky, a preto nemôže byť považované za právnu skutočnosť a teda ani za
právne konanie. Najvýznamnejšou formou právneho konanie je právny úkon, ktorý je definovaný v § 34
Občianskeho zákonníka. Prevod sumy peňazí bez špecifikácie prejavu vôle, ktorým sa sleduje vznik,
zmena alebo zánik práv a povinností subjektu je iba faktickým konaním, ktoré nie je právnym úkonom.
Ak sa ale v žalobe konkretizuje právny dôvod, ako aj následky smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku

práv a povinností, ku ktorým došlo v súvislosti s vôľovým správaním sa subjektu právneho vzťahu,
potom už jednoznačne ide o právny úkon, ktorý môže byť platný, neplatný alebo účinný, neúčinný.
Okresný súd v odseku 44 napadnutého rozsudku jasne a logicky aj s poukazom na rozsudok NS ČR
sp. zn. 29Cdo/677/2011 uvádza, prečo v danom prípade išlo o právny úkon a prečo žalobe vyhovel.
Súhlasí s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, preto mu

nemohlo byť účinne odporované. Takého rozhodnutie je však predpokladom pre vykonanie právneho
úkonu, ktorým je výplata podielu na zisku spoločníkovi, a ktorým zaniká záväzok spoločnosti voči
spoločníkovi, ktorý je nárokovateľným plnením. Argumentácia žalovaného spočívajúca v neexistencii
pohľadávky žalobcu voči spoločnosti MONTPETROL, spol. s r. o. je nedôvodná, keďže vymáhateľnosť a
existencia pohľadávky v čase vydania napadnutého rozsudku bola preukázaná rozsudkom Okresného

súdu Skalica č. k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011.

18. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalobca vyjadril a uviedol, že sa pridržiava odvolania
zo dňa 23.6.2017. Pri konštruovaní právneho názoru vychádzali z písanej právnej teórie, ktorá výslovne
uvádza definíciu právneho konania a následné delenie právneho konania na právne úkony a faktickú

činnosť s poukazom na ich pojmové znaky. V odvolaní čerpali z doktrinárskeho výkladu, a to Občiansky
zákonník, Veľký komentár, 1. zväzok Všeobecná časť (§ 1- § 122) verzia diela JUDr. Imricha Feketeho,
CSc., ktorý jednoznačne podporuje názor žalovaného ohľadom zásadnej otázky vymedzenia právneho
úkonu.

19. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/,
f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia
dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu vyhovel z dôvodu
preukázania zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým došlo dňa 20.12.2012
k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo výške 33 445,90 Eur uzatvorený medzi spol.
MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným, s poukazom na odvolacie dôvody žalovaného, ktorý tvrdí,

že rozsudok je neurčitý, nezrozumiteľný a dostatočne neodôvodnený, porušujúce základné zaručené
právo na spravodlivý proces, keďže výrok kopíruje znenie žalobcovho neurčitého petitu, okresný súd mal
postupovať podľa § 129 Civilného sporového poriadku, keďže zo žalobného návrhu nie je jednoznačné a
zrozumiteľné,neúčinnosťakéhokonkrétnehoprávnehoúkonusažalobcadovoláva,žalobcomoznačený
čin, či akt vyplatenia finančných prostriedkov spoločníkovi na základe rozhodnutia valnej hromady nie je,
ani pri použití výkladových pravidiel, nemôže byť právnym úkonom, a teda nemôže spadať pod reguláciu

§ 34 Občianskeho zákonníka, poukaz v odseku 45 napadnutého rozsudku na rozhodnutia súdov nižšej
inštancie (Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 4CoKR/32/2014) ako podklad pre odôvodnenie rozhodnutia nie je postačujúci, nad
rámec svojich právomocí konštatuje okresný súd naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v trestnej
veci právomocne neskončenej, dlžník popiera pohľadávku žalobcu, ktorá bola prejudikovaná až v roku

2013 z dôvodov procesnej absencie vtedajšieho právneho zástupcu dlžníka a nesúhlasí s aplikáciou
§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď absentuje podmienka ukracujúceho aktu, neboli dodržané
základnézásadyhodnoteniadôkazov(§191Civilnéhosporovéhoporiadku),niektorýmbolabezdôvodne
pripísaná väčšia legálna sila (neprávomocné trestné konanie).

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku
náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody
odvolateľ prezentoval už počas prvoinštančného konania. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom
uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie

nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,
pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom vyhovujúcom
rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto
i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP odvolací súd odkazuje na

správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu
prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi (v napadnutej vyhovujúce časti
rozsudku).

23. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho
dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

24. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle § 42a a nasl.

Občianskeho zákonníka.

25. Z obsahu žaloby je nesporné, že predmetom konania je určenie neúčinnosti t. j. odporovateľnosti
právneho úkonu, ktorým došlo dňa 20.12.2012 k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009
vo výške 33 445,90 Eur uzatvorený medzi spol. MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že voči spoločnosti MONTPETROL spol. s r.o. mal vymáhateľnú
pohľadávku vo výške 20.702,67 Eur s príslušenstvom priznanú mu rozsudkom Okresného súdu Skalica
č. k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa 4.7.2013 (faktúra č. 20070014 zo dňa 6.3.2007 vystavená na sumu
623.688,50 Sk so splatnosťou 6.4.2007).

26. Žalobca žalobu o neúčinnosť právneho úkonu podal včas na okresný súd a treba ustáliť i to, že
zostalo nesporným, že vzťah žalovaného k dlžníkovi treba považovať za vzťah v zmysle § 42a ods. 4
Občianskeho zákonníka, keď žalovaný bol aj ku dňu 20.12.2012 jediným spoločníkom a štatutárnymorgánom dlžníka (MONTPETROL spol. s r.o.), t. j. bol spriaznenou osobou dlžníka a správne okresný
súd uzavrel, že má preukázané prepojenie medzi dlžníkom a tým (žalovaným), kto mal z odporovaného
právneho úkonu prospech (vyplatený podiel zo zisku spoločnosti dlžníka za rok 2008 a 2009 vo výške

33 445,90 Eur).

27. Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle už uvedeného § 42a Občianskeho zákonníka
predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu
alebo aspoň sčasti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú

uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (pozri napríklad rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001,
sp. zn. 30 Cdo 2435/2006). Dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti
právnemu úkonu bola splnená, je teda na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa
zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku.

28. V danom prípade sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia naplnením tohto
predpokladu odporovateľnosti zaoberal a dospel k správnemu názoru, že žalobca preukázal
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka s poukazom na záver v odseku 50 napadnutého rozsudku.

29. Z hľadiska právneho posúdenia veci, účelom ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka o

odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj
majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi,
ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného
právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne
úkony, ktorých okruh zákon nijako neobmedzuje. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná,
ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo
102/99). Ďalej odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/69/2012 zo dňa 30.10.2013
(na ktorý už v odseku 46 napadnutého rozsudku poukázal okresný súd), v ktorom sa dovolací súd
stotožňuje so závermi vyslovenými už v rozsudku sp. zn. 3Cdo 102/99, ako aj v uznesení NS SR sp. zn.

4Cdo/198/2010,ktoréustálili,žepodaniežalobyoneúčinnosťprávnehoúkonupodľa§42aObčianskeho
zákonníka sa viaže na „vymáhateľnú pohľadávku“, ktorá nie je podmienená na existenciu „vykonateľnej
pohľadávky“, t. j., ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa
ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Hoci v uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012
zo dňa 17.12.2013 (na ktoré poukázal žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v

odvolaní) dovolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/99 (ohľadom výkladu pojmu „vymáhateľná pohľadávka“) a
má za to, že pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka treba
rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným
titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu, zároveň uzavrel, že s prihliadnutím na skutočnosť,

že pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane
vymáhateľnou(vykonateľnou)vpriebehuodporovaciehokonania(včaserozhodovaniasúdu),čovdanej
veci bolo splnené, keďže okresný súd rozhodol dňa 2.5.2017 a pohľadávka žalobcu mu bola právoplatne
priznaná Okresným súdom (v konaní sp. zn. 3Cb/396/2008 dňa 1.8.2013) a to ešte predtým ako žalobca
dňa 24.6.2015 podal v danej veci žalobu na okresný súd.

30. Ďalej odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by
predpokladom odporovateľnosti muselo byť ukrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
Požiadavka, aby žalujúci veriteľ mal vymáhateľnú pohľadávku, je otázkou vecnej legitimácie; k tomu, aby
žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný k odporovacej žalobe, postačuje, aby pohľadávka voči dlžníkovi

bola vymáhateľnou v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe.

31. S odvolacou námietkou žalovaného, ktorý popiera pohľadávku žalobcu, ktorá bola prejudikovaná
až v roku 2013 z dôvodov procesnej absencie vtedajšieho právneho zástupcu dlžníka a nesúhlasí s
aplikáciou § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď absentuje podmienka ukracujúceho aktu, ak

veriteľova pohľadávka v čase výplaty vôbec neexistuje, ani ako vymáhateľná či nevymáhateľná, sa
odvolací súd nestotožňuje, keď poukazuje už na uvedené v odseku 29, ako aj na to, že je irelevantné
ako v konaní sp. zn. 3Cb/396/2008 (vedenom na Okresnom súde Skalica) postupoval právny zástupca
dlžníka, podstatné je, že rozsudok v spomínanom konaní nadobudol síce právoplatnosť dňa 1.8.2013(teda až po právnom úkone zo dňa 20.12.2012, ktorý sa odporuje), pričom žalobcovi bola voči dlžníkovi
MONTPETROL spol. s r.o. prisúdená pohľadávka vo výške 20.702,67 Eur s príslušenstvom, avšak
žalobca ako veriteľ fakturoval dlžníkovi prisúdenú sumu už faktúrou č. 20070014 zo dňa 6.3.2007,

splatnou dňa 6.4.2007 teda ešte pred dňom 20.12.2012 mal žalobca pohľadávku voči dlžníkovi a
zároveň okresný súd správne aplikoval § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka a vo veci rozhodol
rozsudkom dňa 2.5.2017. V tejto súvislosti ešte odvolací súd konštatuje, že veriteľom môže byť, tak
ako je uvedené vyššie len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Z hľadiska § 42a Občianskeho
zákonníka nie je rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu; významné

je, že vznikol záväzkovo právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka, alebo z ktorého má pohľadávka
v budúcnosti vzniknúť. Aktívne vecne legitimovaný k odporovacej žalobe je preto len ten, kto má
voči dlžníkovi pohľadávku v dobe, kedy bol urobený odporovateľný právny úkon a to i pohľadávku
nesplatnú alebo pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkovo právneho vzťahu vzniknúť až
v budúcnosti. Pohľadávka voči dlžníkovi pritom nemusí byť v tejto dobe ešte vymáhateľná; z hľadiska
vecnej legitimácie k odporovacej žalobe, ako už bola uvedené vyššie stačí, aby pohľadávka voči

dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodovania súdu o podanej odporovacej žalobe. Obsahom
práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k
súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý
súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v

zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

32. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na
spravodlivý proces a to odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré je podľa žalovaného nedostatočné,

keď výrok rozsudku kopíruje neurčitý (podľa žalovaného petit). V tejto súvislosti poukazuje na to,
že právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.

Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa v odôvodnení napadnutom rozsudku vyrovnal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na jeho prijaté
právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
však neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, keď z

odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie vyplýva, tento spĺňa kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzené v uvedenom
ustanovení § 220 CSP. Pričom nemožno stotožňovať podľa tvrdenia žalovaného neurčitosť žalobného
petitu a rozsudku.

34. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

35. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.36. Pravidelným a najčastejším spôsobom začatia konania je podanie návrhu na jeho začatie. V súlade
so zásadou dispozičnou, ktorá pre občiansky proces je charakteristická, je na samotnej strane, či vyvolá
občiansky súdny spor zodpovedajúcim procesným prostriedkom. Návrhom na začatie konania sa strana

môže domáhať rôznych svojich nárokov uvedených napr. v § 137 CSP. Čoho sa strana konkrétne pre
seba domáha, musí byť uvedené v tzv. „konečnom návrhu“, petite alebo žalobnej žiadosti, ktorá musí
byť presná a určitá, lebo určuje samotný predmet konania. Žalobný petit určuje rozsah, v ktorom súd
danú vec prejedná a rozhodne. Stranou určený predmet konania tak musí súd jednak celkom vyčerpať,
ako ho aj nesmie prekročiť.

37. Ak dôjde na súd neúplné alebo nepresné podanie (návrh na začatie konania), je treba si vždy
predovšetkým ujasniť, či jeho nedostatky sú také, že pri ich neodstránení nie je možné v konaní
pokračovať. Ak sú nedostatky takého charakteru, že v konaní nemožno pokračovať, je potrebné stranu
vyzvať na ich odstránenie. Či ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné ďalej v konaní pokračovať, je
nutné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom jednoznačne nie je možné ďalej konať pre

nedostatok zrozumiteľného, určitého žalobného návrhu (petitu) a to vzhľadom na popísané v odseku
vyššie. Určitý návrh na začatie konania tak nepochybne patrí medzi podmienky konania. Zákon súdu
určuje z úradnej povinnosti prihliadať, či nie je daný nedostatok podmienky konania, teda aj prípadnej
neurčitosti návrhu na začatie konania, a to nie len na začiatku konania, ale spravidla počas doby celého
ďalšiehopriebehukonania(§161ods.1CSP).Nedostatokpodmienkykonania,ktorýjemožnéodstrániť,

súd rieši v závislosti od povahy podmienky konania, a ak sa nepodarí pri použití vhodných opatrení
tento nedostatok odstrániť (kvalifikovanou výzvou, v ktorej poučí, o následkoch neodstránenia zisteného
nedostatku), súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2, 3 CSP).

38. Petit je nevyhnutnou obsahovou súčasťou tak žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada (aké

rozhodnutie požaduje od súdu). Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd
rozhodnúť; žalobný petit sa môže týkať aj viacerých nárokov.

39. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil
prejednávanú vec, ak dospel k záveru, že žalobcom uvedený petit (v spojení s obsahom samotnej

žaloby) spĺňa požiadavku jasnosti, určitosti, zrozumiteľnosti a aj vykonateľnosti a teda nebol dôvodný
postup podľa vyššie uvedeného § 129 ods. 1 CSP v odseku 34, ktorého sa v odvolaní domáha žalovaný.
Nemožno súhlasiť ani s argumentom žalovaného, že okresný súd v odseku 42 napadnutého rozsudku
nad rámec mu zverených kompetencií dotvára a nahradzuje vôľu a procesné povinnosti žalobcu
konštatovaním„... domáha sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník MONTPETROL, spol.

s r.o. splnil svoj záväzok voči veriteľovi (konateľovi) na výplatu podielu zo zisku“, keď uvedené vychádza
z tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe konkretizujúceho odporovateľnosťou napadnutého právneho
úkonu žalovaného (na základe ktorého spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. vyplatila žalovanému ako
jedinému spoločníkovi spoločnosti z pokladne v hotovosti sumu 33.445,90 Eur, a to titulom vyplatenia
podielov zo zisku za rok 2008 a 2009).

40. Občianskoprávne vzťahy vznikajú na základe rozmanitých právnych skutočností. Sú nimi len také
skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik, zmenu a zánik občianskoprávnych vzťahov. V § 2 ods.
1 Občianskeho zákonníka sú právne skutočnosti rozdelené do dvoch skupín: právne úkony a iné
skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik, zmenu a zánik občianskoprávnych vzťahov, vyvolávajúce

právne následky možno zaradiť do širšej skupiny právnych skutočností, ktorú označujeme ako právne
konanie. Právne konanie nemusí vždy spočívať na vôli konajúceho, ako je tomu v prípade právneho
úkonu. Právny úkon je právna skutočnosť spočívajúca v ľudskom konaní, pričom toto správanie sa, resp.
jeho následok je právnym poriadkom aprobovaný. Právny úkon definuje § 34 Občianskeho zákonníka
ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy

spájajú s takýmto prejavom.

41. Odvolací súhlasí s názorom žalovaného, že aplikácia normy neúčinnosti právnych úkonov (§ 42a a
§ 42b Občianskeho zákonníka) sa výlučne vzťahuje na právne úkony definované v § 34 Občianskeho
zákonníka. Možno taktiež súhlasiť so žalovaným v tom, že tým, že dňa 20.12.2012 spoločnosť

MONTOPETROL spol. s r.o. vyplatila a žalovaný prijal sumu 34.445,90 Eur z pokladne tejto spoločnosti
(podiely zo zisku za rok 2008 a 2009) a zároveň tým bol splnený dlh tejto spoločnosti voči žalovanému.
Pričom aj okresný súd v odseku 44 napadnutého rozsudku správne poukázal na rozhodnutie jediného
spoločníka spoločnosti MONTPETROL spol. s r.o. (uznesenie VZ zo dňa 1.11.2012), ktorým rozhodol ovyplatení podielu zo zisku za rok 2008 a 2009 (vo výške 34.445,90 Eur) so splatnosťou do 31.12.2012
a správne aj uzavrel, že predmetné uznesenie je právnou skutočnosťou spôsobilou na jednej strane
založiť záväzok spoločnosti voči spoločníkovi a na druhej strane pohľadávku spoločníka, keď toto

rozhodnutie nebolo napadnuté žalobou o neplatnosť, je platné. A zároveň v odseku 45 napadnutého
rozsudku správne uzavrel, že právnym úkonom sa vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju
spoločnosť prejaví navonok, pričom navonok ju neprejavuje valné zhromaždenie ale pri spoločnosti s
ručením obmedzeným sú to konatelia prostredníctvom, ktorým spoločnosť koná (čo nebolo v konaní
sporné). Taktiež správne uzavrel, že fyzická výplata podielu zo zisku je prejav vôle spoločnosti smerujúci

k zániku jej záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia a považuje ho za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vyjadril
názor, že prejav vôle, ktorým dlžník plní dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi je právnym úkonom
podľa § 34 Občianskeho zákonníka a na podporu uvedeného poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn.
29Cdo 677/2011 zo dňa 27.2.2014, ktorého spomínaná právna veta je na danú vec aplikovateľná.
Žalovaný aj v odvolaní poukázal na Uznesenie NS ČR sp. zn. 30Cdo/531/2003, ktoré však podľa

odvolacieho súdu nie je na danú vec použiteľné, keďže išlo o rozhodnutie zaoberajúce sa vadami žaloby
(procesného úkonu), teda cielene nesmerovalo k výkladu ustanovení § 34 a § 42a Občianskeho
zákonníka v rovine hmotnej. Pričom ani žalovaným citovaná časť tohto rozhodnutia nie je v rozpore
so záverom formulovaným už vyššie s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo 677/2011 zo dňa
27.2.2014. Podporne odvolací súd poukazuje na Uznesenie NS ČR sp. zn. 32Cdo/959/2008, podľa

ktorého „v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom nepochybne i prejav vôle určitého
subjektu smerujúci k splneniu záväzku. Platba je teda dôsledkom prejavu vôle účastníka splniť peňažný
záväzok...“ ako aj na Uznesenie NS ČR sp. zn. 23Cdo/42/2008, v ktorom sa konajúci súd priklonil k
záveru v zmysle už uvedeného Uznesenia NS ČR sp. zn. 32Cdo/959/2008.

42. S námietkou žalovaného, že poukaz okresného súdu v odseku 45 napadnutého rozsudku na
rozhodnutia súdov nižšej inštancie (Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/32/2014) ako podklad pre odôvodnenie
rozhodnutia nie je postačujúci sa odvolací súd nestotožnil, z dôvodu, že uvedené rozhodnutia neboli
jedinými ani nosnými rozhodnutia, na ktoré okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku na podporu

konštatovaných záverov ohľadne právneho úkonu napadnutého odporovateľnosťou poukázal. I keď
možno súhlasiť so žalovaným v tom, že v prípade žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu
sa postupuje podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 57 až § 66) a nie podľa §
42a a nasl. Občianskeho zákonníka.

43. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nad rámec svojich právomocí konštatuje naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu v trestnej veci právomocne neskončenej, avšak bližšie nekonkretizuje,
v ktorom odseku sa tento záver konštatuje. Podľa odvolacieho súdu sa takýto záver v napadnutom
rozsudku nenachádza, a preto uvedenú námietku nepovažuje za neopodstatnenú, pričom aj samotný
žalovaný konštatuje, že ak by bol aj žalovaný v rámci trestného konania odsúdený za prečin zavineného

úpadku, nemohlo by to mať bez ďalšieho vplyv na naplnenie zákonných podmienok odporovateľnosti
právnych úkonov. Tu odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd postupoval podľa § 42a a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré nepočítajú ani s právoplatným odsúdením za prečin zavineného úpadku
a ani s tým, či konkurzné konanie bolo zastavené.

44. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisúdená hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti,

poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové
zistenia. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o
ktorých dôkazy podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie
dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy

podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva.

46. Námietku žalovaného, že neboli dodržané základné zásady hodnotenia dôkazov (§ 191 Civilného
sporového poriadku), niektorým bola bezdôvodne pripísaná väčšia legálna sila (neprávomocné trestnékonanie), sa odvolací súd považuje za neopodstatnenú, keďže žalovaný túto ani bližšie nekonkretizuje.
Pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd v ňom konštatuje
skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu znaleckého posudku č. 50/2014 (jeho záverov) vyhotoveného v

trestnom konaní ČVS:ORP-353/OEK-SI-2013, ktoré neboli v konaní sporné a nijakým spôsobom sa
nezaoberal tým, či trestné konanie bolo a akým výsledkom skončené.

47. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

48. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel, rozhodol
vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, včítane závislého výroku
o náhrade trov konania medzi žalobcu a žalovaným (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého),
potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).