Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116202379.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a
sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu F. P., nar. X.XX.XXXX, bytom
V. XX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, 080
05 Prešov, proti žalovanému SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné
námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice, IČO:

36022047, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 9C/37/2016-476 zo dňa 05.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v rozsahu prevyšujúcu plnenie priznané
čiastočným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/37/2016-238 zo dňa 13.11.2017 zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 21,18 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, uviedol, že predmetom konania je
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.02.2014 do 04.02.2016 vo výške 6.918,10 eura

spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 04.02.2016 až do zaplatenia, a to z dôvodu, že
žalobca je výlučným vlastníkom parc. č. KN-E XXX o výmere 203 m2 a podielovým spoluvlastníkom
parcely KN-E XXX o výmere 231 m2 v rozsahu 1 v pomere k celku, nachádzajúce sa v k.ú. W.. Na
týchto nehnuteľnostiach sa nachádza koryto toku P., ktoré je v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu
životného prostredia v V. umelým vodným tokom, ktorého správcom je žalovaný, ktorý pozemok užíva
bez právneho dôvodu. V priebehu konania žalovaný predložil súdu komunikáciu vedenú so žalobcom

ohľadne uzatvorenia nájomných zmlúv k parcelám KN-E XXX, XXX k.ú. P., kde žalobca požadoval
nájomné vo výške 1,008 eura za m2 na rok. Z tejto komunikácie vyplýva, že s predloženým návrhom
žalovaný súhlasil, avšak následne zo strany žalobcu došlo k zamietavej odpovedi z dôvodu, že cena
uvedená v zmluve je nízka a nezodpovedá trhovej cene za nájom. V podaní zo dňa 20.03.2017
žalovaný uviedol, že za adekvátnu cenu za nájom parciel KN-E č. XXX a XXX považuje sumu 4,285
eura za m2 na rok, pričom vychádzal zo záveru znaleckého posudku vypracovaného H.. P. W. č. X/

XXXX zo dňa 18.01.2017. Súd poukázal na podanie žalobcu zo dňa 21.03.2017, ktorý uviedol, že
cena nájmu určená znaleckým posudkom TUKE zodpovedá trhovému nájomnému v danom mieste a
čase, pričom podľa jeho názoru, oceňovanie má vychádzať z toho, aké nájomné by platil žalovaný za
pozemok a nie za pozemok zastavaný vodnou stavbou. Ďalej v podaní zo dňa 30.10.2017 žalobca
uviedol, že nemožno vychádzať zo znaleckého posudku spracovaného H.. P. W. č. X/XXXX, lebo sa
netýka pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Súd prvej inštancie poukázal na predbežne vyslovený

právny názor na pojednávaní dňa 13.11.2017, v ktorom uviedol, že má pochybnosti o aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu z dôvodu, že je sporné, či tento je vlastníkom parciel tvoriacich koryto vodnéhotoku P. a rovnako má pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácií žalovaného. Žalovaný predložil súdu
znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom H.. X. Q., kde je uvedená všeobecná hodnota
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o výšku nájomného za obdobné pozemky, podľa žalovaného táto sa pohybuje

v rozpätí od 3,62 eura za m2 a na rok do 3,87 eura za m2 a rok. Následne súd prvej inštancie na základe
čiastočného uznania nároku žalovaným rozhodol rozsudkom č.k. 9C37/2016-238 zo dňa 13.11.2011,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.726,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške5%ročneododňa29.11.2016.Kvecnejaktívnejlegitimáciížalobcusúdprvejinštancieuviedol,že
žalobca sa stal vlastníkom predmetných pozemkov dedením po Q. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 26D/2707/2005, Dnot 316/2005 nadobudlo právoplatnosť 19.01.2006,
pričom v tom čase zdedená parcela KN-E č. XXX mala výmeru 3.424 m2 a parcela KN-E č. XXX mala
výmeru 3.194 m2. Žalobca podaním zo dňa 29.12.2008 adresovaným Správe katastra V. na základe
geometrického plánu č. XXX/XXXX o zápis parciel KN-E XXX a XXX, ktoré boli rozdelené na nové
parcely KN-C, pričom parcele KN-E zostala výmera 475 m2 a parcele KN E výmera 140 m2, pričom
ide o výmeru nezodpovedajúcemu terajšiemu zápisu v katastri nehnuteľností a tak sa súdu nepodarilo

objasniť, akým spôsobom sa výmery tak, ako sú uvedené v súčasnosti v katastri nehnuteľností do tohto
zapísali. Následne žalobca predložil súdu vyjadrenia spolu s rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky,
v ktorých znova predkladá svoju právnu argumentáciu o tom, že žalovaný ako štátny podnik je pasívne
legitimovaný v spore.

Súd prvej inštancie poukázal na čl. 10 ods. 1 Ústavy Československej socialistickej republiky -
Ústavného zákona č. 100/1960 Zb., ďalej § 31 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ako aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo38/2007, ďalej na dôvodovú správu k
zákonu č. 184/2002 Z.z. o vodách a uviedol, že podľa § 39 ods. 1 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách,
vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v

prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného
útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách,
ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte vodného
toku. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo
zakrytými úsekmi. Z tejto definície vyplýva, že vodným tokom už nebolo aj koryto vodného toku, ktoré

je samostatne definované v § 39 ods. 2 zákona č. 184/2002 Z.z. Týmto zákonom došlo aj k novelizácií
Občianskeho zákonníka v § 120 ods. 2 ktorý znel, „že stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú
súčasťou pozemku“. Aj z tohto vyplýva, že došlo k zmene v rámci právneho poriadku tak, že sa naďalej
užvodnétokynepovažovalizasúčasťpozemku,zčohovyplýva,žejepotrebnérozlišovaťmedzivodným
tokom a jeho korytom. Na základe uvedeného je zrejmé, že do citovanej novely Občianskeho zákonníka

zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách, ktorý nadobudol účinnosť 1.6.2002, nemohol byť rozdielny režim
vlastníctva vody a koryta vodného toku. Uvedené predmety nemohli byť ani predmetom vydržania podľa
§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného preto súd prvej inštancie uzavrel, že v čase smrti
Q. P. dňa XX.XX.XXXX, táto nebola vlastníčkou parciel KN-E č. XXX a XXX v časti tvoriacej koryto
vodného toku P., a preto predmetné pozemky nemali byť predmetom dedičského konania. Žalobca sa

vlastníkom mohol stať iba na základe vydržania, k čomu však podľa názoru súdu nedošlo. Tento záver
súd založil na právnych názoroch najvyšších súdnych autorít iného členského štátu, na ktoré poukázal
(Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 22Cdo/4027/2009, Ústavný súd Českej republiky sp.zn. III.ÚS
4875/14). Vzhľadom na uvedené právne závery súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dedením sporné
pozemky nenadobudol. Vzhľadom na zmenenú právnu úpravu vlastníctva korýt, vodných tokov však

pozemky mohol vydržať. Prvým preukázateľným úkonov právneho panstva nad vecou bolo vyhotovenie
geometrického plánu a jeho zápis do katastra nehnuteľností v roku 2008. Predbežný právny názor súdu
bol vyslovený v roku 2017, teda pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby. Nakladanie s vecou ako s
vlastnou v skoršom období žalobca nepreukázal a pojednávania sa napriek predvolaniu nezúčastnil.
Do vydržacej doby nemožno započítať držbu právneho predchodcu žalobcu, nakoľko tento na základe

zrejmej právnej úpravy zákona č. 138/1973 Zb. o vodách musel vedieť, že vlastníkom pozemkov
tvoriacich koryto vodného toku nie je a zároveň nebol preukázaný úkon právneho panstva nad vecou.
Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie žalobu zamietol. Pre úplnosť podotkol,
že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná. Poukázal na § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Z.z.
o štátnom podniku s tým, že uviedol, že otázka postavenia štátneho podniku v súdnom konaní bola

riešená pričom poukázal na dôvodovú správu k novele vykonanej zákonom č. 273/2007 Z.z. na ktorý
obsah poukázal jeho citovaním. Zdôraznil, že označovanie štátu v týchto prípadoch napríklad Slovenská
republika - štátny podnik je nadbytočné.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 a zásadou
úspechu vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že stanovením pomeru
úspechu a neúspechu strán v spore uviedol, že žalobca požadoval zaplatenie sumy 6.918,10 eura, bola

mu priznaná suma 2.726,36 eura, úspech žalobcu bol 39,41 %, úspech žalovaného 60,59 %, a preto
čistý úspech žalovaného je 21,18 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že dôvodom zamietnutia žaloby je nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že je sporné, či žalobca je vlastníkom parciel tvoriacich
koryto vodného toku P.. Poukázal na LV č. XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom parcely KN-E č. XXX v pomere 1 k celku v k.ú. W., ďalej na LV č. XXXX, z ktorého
vyplýva,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomparcelyKN-Eč.XXX,k.ú.W..Nebolosporné,žetietoparcely

tvoria koryto vodného toku P., ako aj bolo ustálené, že sa jedná o umelý vodný tok. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že je pravdou, že ústavou z roku 1960 boli všetky vodné toky na území Československej
socialistickej republiky vyhlásené za národný majetok. Za vodné toky podľa dovtedy platného zákona
č. 11/1955 Zb. v znení zákona č. 12/1959 Zb. sa považovali len povrchové vody tečúce v prírodnom
alebo umelom koryte, ale nie pozemky zakryté vodou. Zmenu priniesol práve zákon č. 138/1973 Zb.

a zaradením § 31 ods. 1 do vodného zákona do pojmu vodných tokov boli zahrnuté aj ich korytá, či
už prirodzené, upravené alebo umelé. Vlastnícky to znamenalo, že ku dňu účinnosti vodného zákona
(t.j. k 1.4.1975) došlo k poštátneniu týchto pozemkov. Súd prvej inštancie síce poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo38/2007, avšak z jeho strany bolo opomenuté, že
v danej veci je rozhodujúcou skutočnosťou to, že koryto vodného toku P. nebolo ku dňu účinnosti

vodného zákona, t.j. k 1.4.1975 tvorené pozemkami žalobcu. Pôvodné (prirodzené) koryto vodného toku
bolo mimo parciel žalobcu. Až v roku 1983 došlo k tzv. prekládke vodného toku P., a to rozhodnutím
Okresného národného výboru v V.e, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, č.
Pôd 835/82 zo dňa 14.8.1983, kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pre stavbu „úprava P. v
V.e, I. a II. Stavba, ktorým ONV v V.e povolil túto stavbu užívať. Podľa názoru právneho zástupcu

žalobcu, z uvedeného vyplýva, že pozemkov žalobcu sa zákon č. 138/1973 Zb. nedotkol, pretože v
čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona tieto parcely netvorili koryto potoka, ale boli vyžívané na
pôvodný účel ako orná pôda. K ich zoštátneniu tak nedošlo. Rovnaký výklad ust. § 31 ods. 1 zákona č.
138/1973 Zb. podalo aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky listom zo dňa 28.06.199
č. 608/99-OOV, na ktorý záver poukázal s tým, že z neho vyplýva, že pokiaľ pozemky nachádzajúce sa

v korytách vodných tokov neboli národným majetkom, tak sa s účinnosťou zákona, t.j. dňom 1.4.1975
ním stali. Ďalej poukázal na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo vzťahu
k § 31 ods. 3 zákona č. 138/1973 Zb. Z tohto dôvodu namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj
nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že v čase smrti Q. P. dňa XX.XX.XXXX, táto už nebola
vlastníčkou parciel KN-E č. XXX a XXX v časti tvoriacej koryto vodného toku P.. Poukázal na iné

konania všeobecného súdu týkajúce sa obdobnej veci, ako aj na princíp predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia s tým, že súd prvej inštancie predchádzajúcim rozhodnutím skutkovo a právne totožnej veci
sa vôbec nevysporiadal. V odôvodnení ich úplne opomenul, a preto napadnuté rozhodnutie považoval
za arbitrárne, porušujúce zásadu právnej istoty. Zároveň poukázal na register obnovenej evidencie
pozemkov, ktorý bol realizovaný v k.ú. W. v roku 2011, v rámci ktorého procesu sa nedospelo k záveru,

že by tieto pozemky boli zoštátnené. Práve naopak, boli ponechané vo vlastníctva žalobcu. Upravili sa
len výmery týchto parciel, došlo k ich zvýšeniu oproti pôvodnému zápisu na liste vlastníctva. Otázky
vlastníctva sa však register obnovenej evidencie nedotkol, a preto pritom je nepochybné, že v prípade,
ak by došlo k zoštátneniu týchto pozemkov tak by v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov by
bol korigovaný vlastník a zapísaná Slovenská republika v správe žalovaného. Vlastnícke právo žalobcu

zostávalo zachované. Za nesprávny považoval právny zástupca žalobcu aj záver súdu o tom, že ak by
došlo k zoštátneniu pozemkov tvoriacich koryto P., že by ich žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa
nemohla tieto pozemky vydržať. Poukázal na rozhodnutie iného všeobecného súdu iného členského
štátu s tým, že uviedol, že záver súdu nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Parcely KN E-E č. XXX
a č. XXX boli pôvodne vo vlastníctve F. P. zomrelého XX.X.XXXX, dedičským rozhodnutím D1331/83,

parcely nadobudol jeho syn X. P., ktorý v roku XXXX uzatvoril so svojimi súrodencami vo forme Notárskej
zápisnice č. N139/93, Nz138/93 dohodu o vyrovnaní znížených dedičských podielov podľa zákona č.
293/92 Zb., na základe ktorej parcelu č. XXX (zapísanú vo vložke č. 10) a parc. č. XXX zapísanú vo
vložke 23 nadobudla Q. P.. Uvedenú dohodu je potrebné považovať za prejav faktického ovládaniaveci. Následne dňa XX.XX.XXXX žalobca spolu s bratom žiadal žalovaného o vysporiadanie pozemkov
zabratých na úpravu vodných tokov (medzi nimi aj parc. č. XXX a č. XXX). Po smrti Q. P. nadobudol
tieto parcely dedením žalobca. Dňa XX.X.XXXX, okrem iných, aj žalobca predal časť parcely XXX Mestu

V., a to kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX a časť parcely XXX kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX. Súd
pochybil, ak za právny úkon panstva nad vecou považoval až geometrický plán z roku 2008, keďže
už právna predchodkyňa žalobcu v roku XXXX urobila úkon, ktorým prejavila vôľu nakladať s vecou
ako vlastnou (dohoda o vyrovnaní dedičských podielov, v ktorej si vymienila nadobudnutie práva týchto
parciel), najneskôr však v roku 2006, kedy vo vzťahu k časti týchto parciel samotný žalobca uzatvoril

kúpnezmluvy.Akbytedaajteoretickydošlokzoštátneniutýchtoparciel,taknajneskôrvroku2016,resp.
už v roku 2003 uplynula 10-ročná vydržacia doba, v ktorej mal žalobca tieto parcely v oprávnenej držbe,
svedčil mu zápis v katastri nehnuteľností a jeho vlastnícke právo nebolo spochybnené ani vykonávaním
registra obnovenej evidencie pozemkov. Nesprávne právne posúdenie namietal z dôvodu, že súd prvej
inštancie aplikoval vodný zákon aj na pozemky, ktoré v čase jeho účinnosti netvorili koryto vodného toku
a teda nedošlo k ich zoštátneniu. Aj v prípade zoštátnenia žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa

vydržali vlastníckeho právo k predmetným nehnuteľnostiam, a preto záver súdu, že žalobca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu, považoval za nesprávny. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasťou podaného odvolania sú aj listinné
dôkazy, na ktoré poukázal v odvolaní (č.l. 484, 497 spisu). Podaním zo dňa 7.5.2018 právny zástupca
žalobcu doplnil dôvody odvolania s tým, že uviedol, že žalobca odvodzuje vlastnícke právo k pozemkom,

ktorých užívanie bez právneho dôvodu je predmetom sporu, a to k parcele KN-E č. XXX - orná pôda o
výmere 231 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. W. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/4, KN-E č. XXX
- orná pôda o výmere 203 m2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. W., ktorej žalobca je výlučným vlastníkom.
Poukázal na skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva, ako aj podielového spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam, ďalej na judikatúru najvyššieho súdu iného členského štátu Európskej únie s

tým,žezdôraznil,žeprávnipredchodcoviažalobcuspozemkami,okreminéhoajstými,ktorýchužívanie
je predmetom sporu, nakladali ako s vlastnými už dávno pred rokom 2008, ako to vyplýva aj z listu H.
P., V. XX, V., X.a P., X., V. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyzývali žalovaného na poskytnutie náhrady
za pozemky zabraté úpravou vodných tokov k.ú. B., W. a V.. Vo vzťahu k zoštátneniu predmetných
pozemkov žalobcu opätovne poukázal na svoju argumentáciu zo dňa 4.3.2018 s tým, že uviedol, že

zákonodarca neuviedol, že jeho súčasťou je aj koryto tohto vodného toku. Nejedná sa o prieplav,
vodný kanál, ani nádrž, ďalej poukázal na ust. § 31 ods. 3 zákona č. 138/1973 Zb., v zmysle ktorého
zákonodarcanepriznalnáhraduzapozemkytvoriacepodľapredchádzajúcichodsekovprirodzenékoryto
a za iné pozemky vlastníkom týchto pozemkov náhradu priznal, obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.
Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v súvislosti s vyvlastnením, poskytnutím náhrady

za vyvlastnenie s tým, že zdôraznil, že žalobcovi ako vlastníkovi pozemkov nebola poskytnutá náhrada,
nedošlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva, teda k poštátneniu pozemkov. Ďalej poukázal
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú špecifikoval, ako aj na judikatúru všeobecného
súdu iného členského štátu Európskej únie s tým, že zdôraznil, že z uvedenej judikatúry vyplýva, že
vyvlastnenie bez poskytnutia primeranej náhrady je v príkrom rozpore s čl. 11 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a teda aj s čl. 20 ods. 4 ústavy. Ďalej poukázal na kúpne zmluvy uzatvorené žalovaným v
roku 2018 týkajúce sa rôznych vodných tokov, z ktorých vyplýva, že žalovaný nemá za to, že by došlo
k poštátneniu pozemkov v zmysle zákona č. 138/1973 Zb., na ktorých sa nachádzajú vodné toky, ktoré
pozemky sú predmetom kúpnych zmlúv. Listinné dôkazy, na ktoré právny zástupca žalobcu poukázal v
podanom odvolaní sa nachádzajú na č.l. 505, 541 spisu.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 22.6.2018 predložil vyjadrenie, ako aj listiny s tým, že
upresnil čísla listov súdneho spisu, na ktorých sa listiny, na ktoré poukazoval v odvolaní nachádzajú.

Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil s obsahom rozsudku Okresného súdu
Košice 1 č.k. 36C/45/2008-266 zo dňa 1.4.2014, ak nezohľadnil skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu X. P. spolu s H. P.m už listom zo dňa XX.XX.L. žiadali V. O. o majetkoprávne vysporiadanie
pozemkov, medzi nimi aj parc. mpč. XXX a XXX. Vo vzťahu k úvahe súdu prvej inštancie o „poštátnení“,
či „zoštátnení“ pozemkov žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu v zmysle § 31 ods. 1 zákona č.

138/1973Zb.,žalobcapredložilsúdunálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.III.ÚS307/99zodňa
18.5.2000, ktorý vo vzťahu k otázke potlačenia vlastníckeho práva práve v ust. § 31 ods. 1 vyslovil svoj
právny záver, na ktorý poukázal. Zdôraznil, že právni predchodcovia žalobcu neboli účastníkmi žiadnych
(správnych konaní) v súvislosti s vodnou stavbou úpravy potoka P. v V.e, ani nedali súhlas so zriadenímtejto stavby na ich pozemkoch. Rozhodnutia vydané v takýchto konaniach sa nemohli dotknúť ich práv.
Súčasťou podaného vyjadrenia sú aj listinné dôkazy, na ktorých obsah poukázal (č.l. 555-564).

5.KrajskýsúdvV.e(ďalejlenodvolacísúd)príslušnýnarozhodnutieoodvolaní(§34zákonač.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.9.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) v
spojení s § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359
v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, skutkovými závermi
ustálenými súdom prvej inštancie, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku, odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo náležite nevyhodnotil všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v
spise, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ako aj následne nesprávne posúdil
dôvodnosť uplatneného nároku a najmä aktívnu legitimáciu na strane žalobcu. Uplatnené námietky
týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd
považoval za dôvodné.

7. Podľa čl. 2 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak,
každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

8. Predmetom uplatneného nároku žalobcu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
žalovaným nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to parc. KN-E č. XXX o výmere
203 m2, druh pozemku orná pôda zapísané na LV č. XXXX (č.l. 13 spisu) a parc. KN-E č. XXX o
výmere 231 m2, druh pozemku orná pôda zapísané na LV č. XXXX (č.l. 12 spisu), vo vzťahu ku ktorej

nehnuteľnosti je žalobca podielovým spoluvlastníkom v rozsahu podielu 2/4, t.j. podľa jeho vyčíslenia o
výmere 115 m2, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. W., ktoré sú na základe rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia V. zo dňa 19.10.2011 umelým vodným tokom z dôvodu, že došlo k preloženiu
koryta toku P. v km 0,070-0620 podľa projektovej dokumentácie č. 14/64 „Ochrana kúpaliska na P. v
V.e - proti zanášaniu“. Jedná sa o rozhodnutie č.j. 1/2011/01250-007/VK. Žalobca sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia od žalovaného za obdobie od 3.2.2014 do 4.2.2014 pôvodne vo výške
6.918,10 eura podľa špecifikácie žalobného návrhu zo dňa 20.7.2016 (v spise na č.l. 35-36), a to za 730
dní celkom vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností nachádzajúcich sa k.ú. W., ktorá
bola stanovená Znaleckým ústavom Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta, Vysokoškolská
4, 042 00 Košice, podľa predloženého znaleckého posudku v spise na č.l. 37-83, a to zo všeobecne

stanovenej hodnoty nájmu v roku 2014 vo výške 10,868 eura/m2 pozemku ročne, v roku 2015 vo výške
10,857 eura/m2 pozemku ročne a v roku 2016 vo výške 10,825 eura/m2 pozemku ročne, t.j., za obdobie
roku 2014 v sume 3.129,54 eura, za rok 2015 v sume 3.457,95 eura a za rok 2016 v sume 330,61 eura.

Súd prvej inštancie vo veci rozhodol, a to na základe uznania nároku žalovaným v sume 2.726,36 eura,

a to rozsudkom pre uznanie č.k. 9C/37/2016-238 zo dňa 13.11.2017 s právoplatnosťou od 14.12.2017
s tým, že pred vydaním tohto rozhodnutia stranám sporu v rámci predbežne vysloveného názoru súdu
uviedol, že má odôvodnené pochybnosti o aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácii, ktorý právny
názor vysvetlil, a to na pojednávaní zo dňa 13.11.2017 (č.l. 196,197 spisu). Uplatnený nárok v častiprevyšujúcej 2.726,36 eura istiny s prísl. bol vylúčený na samostatné konanie a je predmetom posúdenia
odvolacím súdom.

9. Odvolací súd súhlasí s uplatnenou námietkou právneho zástupcu žalobcu, že súd prvej inštancie
nesprávne procesne postupoval, ak pre rozhodnutie o nároku sa náležite nevysporiadal so všetkými
listinnými dôkazmi, ako aj navrhnutými dôkazmi žalobcom v danej veci. Žalobca k žalobe pripojil
rozhodnutia týkajúce sa obdobnej veci, a to veci vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn.
36C/45/2008, a to rozsudok č.k. 36C/45/2008-226 zo dňa 1.4.2014, ktorým bolo vyhovené žalobe

o vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že z jeho odôvodnenia vyplývajú rozhodné skutočnosti
pre posúdenie dôvodnosti aj uplatneného tohto nároku najmä vo vzťahu k posúdeniu, či preložené
koryto P. v km 0,070-0,420 v zmysle priloženej projektovej dokumentácie č. XX/XX sa považuje za
prirodzené koryto alebo umelé koryto s poukazom na § 43 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Zo
záveru znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom konaní znalcom H.. X. V., znalcom z odboru
stavebníctvo, odvetvie vodohospodárske stavby, znalecký posudok č. XX/XXXX vyplýva, že za obdobie

cca 40 rokov vodný tok si sám upravoval profil koryta, a to najmä pri pretekaní zakrivenou traťou
toku. Ďalej okrem iného vyplýva, že brehy vodného toku P. neboli pravidelne upravované, čo je
evidentné aj z fotodokumentácie s tým, že poukázal na to, že vodný tok je ťažko porovnateľný v
zmysle predloženej dokumentácie, nie je súladný ani s mapovo vytvorenou dokumentáciou Slovenského
vodohospodárskeho podniku š.p. Košice, čím potvrdil aj zameranie šírky koryta medzi lomovými bodmi

č. 6 a č. 7 znalcom H.. X. O., kde je vodný tok širší o 2,73 m2. Zo záveru tohto znaleckého posudku
však ďalej vyplýva, že o tom, či je vodný tok prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta
rozhoduje orgán štátnej vodnej správy. Záver o tom, že preložené koryto toku P. v km 0,070-0,620 v
zmysle projektovej dokumentácie č. XX/XX „Ochrana kúpaliska na P. v V.e proti zanášaniu“ k.ú. W.
vyplýva z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v V.e č.j. 1/2011/01250-007/VK zo dňa

19.10.2011 (č.l. 16 spisu), a to, že preložené koryto P. je umelým vodným tokom. K úprave prirodzeného
toku koryta P. došlo rozhodnutím Okresného národného výboru v V.e, odborom poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva v V.e zo dňa 14.8.1983 pod č. Pôd. 03502, ktorým bolo povolené
užívať stavbu „úprava P. v V.e“ s tým, že bolo povinnosťou žiadateľa do 31.12.1983 majetkoprávne
vysporiadať pozemky dotknuté výstavbou oboch stavieb. Súd prvej inštancie sa s týmito rozhodnými

skutočnosťami pre posúdenie dôvodnosti prijatého záveru súdom prvej inštancie náležite nevysporiadal,
pokiaľ uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že v čase smrti Q. P., právnej
predchodkynežalobcudňa XX.XX.L.,tátonebolavlastníčkouparcielKN-Eč.XXXaXXXvčastitvoriacej
koryto vodného toku P., a preto predmetné pozemky nemali byť predmetom dedičského konania.
Žalobca v konaní preukázal, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti dedením po Q. P., ktorá zomrela

XX.XX.XXXX (č.l. 406 spisu), na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 26D/2707/2005, Dnot 316/2005,
ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX, pričom v tom čase zdedená nehnuteľnosť parc. KN-E č.
XXX mala výmeru 3.424 m2 a parc. KN-E č. XXX výmeru 3.194 m2.

10. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu síce správne poukázal na právnu úpravu

vyplývajúcu z čl. 10 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. v znení účinnom od 8.2.1991, ako aj § 31
ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ako aj právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/38/2007, v zmysle ktorého do pojmu vodných tokov sú zahrnuté
aj korytá, či už prirodzené, upravené alebo umelé, a teda ku dňu účinnosti zákona č. 138/1973
Zb. o vodách, t.j. k 1.4.1975 došlo k poštátneniu týchto pozemkov. Vo vzťahu ku konkrétnym

skutkovým okolnostiam danej veci, a to najmä k skúmaniu, či nehnuteľnosti boli k 1.4.1975 súčasťou
vodného toku, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Bez náležitého zistenia
rozhodných skutočností pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre uplatnenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, preto aj uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia bola
dôvodná.

11. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z citovaného ust. § 191 CSP v súlade s čl. 15

Základných princípov CSP, vychádza z ústavného princípu nezávislosti súdov a znamená, že záver, ku
ktorému sudca dospeje o vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie,
je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov
úvahou súdu však neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha musí vždyzodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť
preskúmateľná. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, lebo z ust. §
220 ods. 2 CSP vyplýva, že je povinnosťou súdu v odôvodnení stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré

skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Len jednostranný selektívny
výber dôkazov súdom však nie je v súlade s týmto princípom.

Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa náležite nevysporiadal so všetkými listinnými

dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, na ktoré žalobca poukázal v rámci svojej dôkaznej povinnosti
vyplývajúcej mu nielen z čl. 8 Základných princípov CSP, ale aj z ust. § 150 CSP, len na základe
selektívnehovýberujednotlivýchlistinnýchdôkazov,súdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovým
zisteniam, ako aj dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nesprávne
posúdil.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
z dôvodu, že nesprávnym postupom súdu, ktorý náležite nevyhodnotil všetky listinné dôkazy rozhodné
pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, najmä pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
mali za následok nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku čoho došlo postupom súdu k porušeniu práva
strany na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 a nasl. ústavy. Zároveň v
dôsledkunesprávnychskutkovýchzáverovdošloajknesprávnemuprávnemuposúdeniuaktívnejvecnej
legitimácie na strane žalobcu, a preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj v zmysle ust. § 381 ods.
1 písm. c) CSP pre nesprávne právne posúdenie a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

Nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu spočívalo v závere
súdu prvej inštancie uvedeného v bode 11.6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa
skutočnosti, že v čase smrti Q. P., zomrelej XX.XX.L., táto nebola vlastníčkou parciel KN-E č. XXX a
XXX v časti tvoriacej koryto vodného toku P., a preto nemali byť tieto pozemky predmetom dedičského

konania. Z obsahu tohto bodu odôvodnenia nevyplýva, či skutočne došlo k poštátneniu pozemkov v
súvislosti s účinnosťou zákona č. 138/1973 Zb. o vodách k 1.4.1975, § 31 ods. 1 v spojení s čl. 10
ústavného zákona č. 100/1960 Zb. v znení platnom od 8.2.1991 (predtým čl. 8 ods. 2 ústavného zákona
č. 100/1960 Zb.).

13. V ďalšom konaní úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného
nároku, a to najmä vyhodnotením všetkých listinných dôkazov preukazujúcich aktívnu legitimáciu
žalobcu pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je potrebné skúmať právne
nástupníctvo právnych predchodcov žalobcu posúdením predložených listinných dôkazov žalobcu na
preukázanie vecnej legitimácie v spore, ako aj skúmať, či sporné nehnuteľnosti k nadobudnutiu účinnosti

zákona č. 138/1973 Zb. s účinnosťou od 1.4.1975 boli zoštátnené, pokiaľ k 1.4.1975 tvorili koryto
vodného toku P.. Podľa právnej teórie, pozemky tvoriace koryto riek (riečište) mohli byť do 1.4.1975
v súkromnom vlastníctve. Breh a koryto (riečište) riečnej vody sú však neoddeliteľnými súčiastkami
pobrežného pozemku, takže ich ani nemožno previesť na iného oddelene bez pobrežného pozemku.
Riečna voda nie je predmetom vlastníctva. Koryto riek (riečište) je vždy v súkromnom vlastníctve. Podľa

platných právnych predpisov - Uhorského zákonného článku XXIII./1875 v znení zákonného článku
XVIII./913 a neskôr zákona č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve, pozemky, na ktorých sa nachádzalo
koryto vodných tokov, boli súčasťou pobrežných pozemkov s tým, že výkon vlastníckeho práva k nim bol
obmedzený. V nadväznosti na čl. 8 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. a následne zákona č. 138/1973
Zb., sa s účinnosťou k 1.4.1975 z hľadiska vlastníctva tieto pozemky stali vlastníctvom štátu. Tieto

skutočnosti týkajúce sa posúdenia sporných nehnuteľností sú rozhodné, lebo z rozhodnutia Obvodného
úraduživotnéhoprostrediavV.ečj.1/2011/01250-007/vkz19.10.2011vyplýva,žeuvedenýorgánštátnej
správy v zmysle ust. § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách rozhodol o pochybnostiach, či sa
jedná o vodný tok tak, že určil, že preložené koryto toku P. v km 0,070-0,620 v zmysle projektovej
dokumentácie č. XX/XX „Ochrana kúpaliska na P. v V.e - proti zanášaniu“, k.ú. W. je umelým vodným

tokom. Či sporné nehnuteľnosti tvorili vodný tok definovaný podľa § 31 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb.
o vodách je potrebné skúmať, lebo vodným tokom boli vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi
brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte, ako bystrinky, potoky, rieky, alebo v umelom
koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenáchvodných tokov, vrátane ich korýt. Vlastnícky to znamenalo, že ku dňu účinnosti zákona č. 138/1973 Zb.
o vodách, t.j. k 1.4.1975 došlo k poštátneniu týchto pozemkov, ktoré sa stali vlastníctvom štátu (čl. 8 ods.
2 ústavného zákona č. 100/1960 Zb.) s tým, že za pozemky tvoriace prirodzené toky nepatrila náhrada

a v ostatných prípadoch patrila náhrada podľa predpisov o vyvlastnení. Ide o rozhodnú okolnosť, ktorú
je potrebné posúdiť vyhodnotením jednotlivých listinných dôkazov, ako aj skutkových tvrdení žalobcu v
jednotlivých podaniach právneho zástupcu žalobcu s tým, že zároveň je potrebné sa vysporiadať aj s
posúdenímzákonnýchpredpokladovprenadobudnutievlastníckehoprávavydržaním,naktoréokolnosti
poukázal právny zástupca v podaných vyjadreniach.

Odvolací súd nezaujal vecné stanovisko k posúdeniu zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním z dôvodu spornosti a doposiaľ nezodpovedanej otázky týkajúcej sa
posúdenia sporných nehnuteľností v súvislosti zoštátnením vodných tokov k 1.4.1975. Poukazuje však
na to, že aj podľa ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky z čl. 4 vyplýva, že
nerastné bohatstvo, pozemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej

republiky s tým, že podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pokiaľ súd prvej
inštancie nedospeje k inému záveru, je potrebné skúmať aj v súvislosti s ust. § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.7.2004.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia je potrebné vyhotoviť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. §
220 ods. 2 CSP tak, aby bolo jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné, lebo je súčasťou základného
práva strany sporu na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, v ktorom je implikované aj právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 a nasl. ústavy.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu

strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.