Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 13, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010916
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8317010916.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.02.2023, v trestnej
veci odsúdeného Y. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona a iné,
o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/153/2017 zo
dňa 23.11.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 69 ods. 1 Tr. zákona podmienečne upustil od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, ktorý
bol odsúdenému Y. T. uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 1T/153/2017-287 zo dňa
11.04.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/32/2018 zo dňa 28.11.2018,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2018, na dobu 5 rokov. Zároveň podľa § 69 ods. 2 Tr. zákona
určil skúšobnú dobu na 1 rok a 4 mesiace.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú neskôr
aj písomne odôvodnil. Po odcitovaní ustanovení § 34 ods. 4 a § 69 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, uviedol,
že v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona sa nachádza demonštratívny výpočet toho, na čo je potrebné

prihliadaťpriukladanídruhuavýškytrestu.Ideospôsobspáchaniačinu,jehonásledok,osobupáchateľa
a podobne. Prokurátor má za to, že všetky tieto, ako aj ďalšie iné skutočnosti, musia byť zohľadnené
nielen pri samotnom ukladaní druhu a výšky trestu, alebo aj pri rozhodovaní o podmienečnom upustení
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých
skupín. Zdôraznil, že trest zákazu činnosti bol odsúdenému Y. T. právoplatne uložený za dva rovnaké
skutky, pričom sa týchto skutkov dopustil jeden po druhom, v krátkom časovom období po sebe, z čoho

vyvodzuje záver o tom, že konanie odsúdeného sa nedá považovať za ojedinelé vybočenie z riadneho
dodržiavania a rešpektovania pravidiel cestnej premávky a ani za nešťastnú zhodu náhod. Ľahostajný
prístup odsúdeného k dodržiavaniu právnych noriem najmä na úseku dopravy podľa neho vyplýva aj zo
skutočnosti, že držiteľom vodičského oprávnenia sa stal 12.09.2014, pričom od tejto doby do novembra
2017sapriestupkovnaúsekudopravydopustilspolu11-krát.Zadôležitýfaktpovažujesťažovateľtiežto,
žeodsúdenýdvomarovnakýmiskutkami,zaktorébolprávoplatneodsúdenýohrozilnajdôležitejšíobjekt,

ktorý je trestným zákonom chránený na prvom mieste, a to je ľudský život, zdravie. Svojho konania
sa dopustil závažnejším spôsobom konania, a to vo forme hrubého porušenia dopravných predpisov,
spočívajúceho v tom, že opakovane nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal
cez priechod pre chodcov a tak svojím konaním spôsobil obidvom poškodeným závažné následky
na zdraví, a to následky vo forme ťažkej ujmy na zdraví. Odsúdený Y. T. sa počas celého trestného
konania usiloval o uloženie nižšieho trestu zákazu činnosti, a to prostredníctvom odvolania, ktoré bolo

Krajským súdom v Prešove zamietnuté, ako aj prostredníctvom „žiadosti o odpustenie polovice trestu a
vrátenie vodičského preukazu“, ktorá bola uznesením Okresného súdu Humenné taktiež zamietnutá. Ouloženie nižšieho trestu zákazu činnosti sa teda odsúdený usiloval bezprostredne po svojom odsúdení,
ako aj počas samotného vykonávacieho konania, avšak počas celého spomínaného obdobia sa ani do
dnešného dňa pomery na strane odsúdeného nezmenili a nenastali žiadne také mimoriadne okolnosti,

ktoré by odôvodňovali možnosť podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.
Aj keď odsúdený neporušil uložený trest zákazu činnosti, nespáchal iný trestný čin a ani priestupok
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky má prokurátor za to, že s prihliadnutím na osobu
odsúdeného ako vodiča, na spôsob spáchania trestného činu a najmä s prihliadnutím na následok
trestného činu možno účel trestu v tomto prípade dosiahnuť len vykonaním celého uloženého trestu

zákazu činnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností je preto podľa neho namieste nielen z
hľadiska individuálnej, ale i generálnej prevencie rozhodnúť o tom, že je potrebné vykonať celý trest
zákazu činnosti a zamietnuť návrh na podmienečné upustenie výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
odsúdeného. Z vyššie uvedených dôvodov preto postup súdu a teda v konečnom dôsledku sťažnosťou
napadnuté uznesenie považuje za nezákonné a s poukazom na uvedené skutkové a právne okolnosti
navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a tomuto vrátil vec na

opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom
napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je

dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že ods. Y. T. bol
rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/153/2017 zo dňa 11.04.2018, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/32/2018 zo dňa 28.11.2018, uznaný za vinného z dvoch prečinov

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 6 mesiacov,
výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok 6 mesiacov, a podľa § 61 ods. 1, 2
Tr. zákona tiež trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín na 5
rokov. Právoplatnosť nadobudol dňa 28.11.2018.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že nie je správne tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého podmienky
podmienečnéhoupusteniaodvýkonuzvyškutrestuzákazučinnostisúupravenév§34ods.4Tr.zákona.
V tomto ustanovení sú totiž stanovené kritériá pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré sa uplatňujú
v čase ukladania trestu, a nie po jeho uložení. Práve na základe týchto kritérií bol určovaný trest aj v

predmetnej veci, ktorý bol odsúdenému Y. T. uložený vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 1T/153/2017 zo dňa 11.04.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 2To/32/2018 zo dňa 28.11.2018.

Podmienky pre upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti sú v Trestnom zákone upravené v

ust. § 69, z ktorých pre tento prípad sú relevantné ustanovenia odsekov 1 a 2.

Podľa § 69 ods. 1, 2 Tr. zákona po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne
upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že
ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný. Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu

činnosti súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.

Správne súd prvého stupňa konštatoval, že odsúdený výkonom polovice trestu zákazu činnosti splnil
formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného upustenia od výkonu jeho zvyšku. Polovicu

trestu zákazu činnosti totiž odsúdený vykonal už 28.05.2021.

Rovnako správne okresný súd zistil, že splnená je aj materiálna podmienka, ktorú zákon požaduje pre
možnosť podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Táto podmienka vyžaduje,
aby odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už

nie je potrebný. Ďalší výkon trestu zákazu činnosti už nie je potrebný vtedy, keď bol dosiahnutý účel
sledovaný týmto trestom a odsúdený sa výkonom trestu napravil predovšetkým v tom smere, že možno
dôvodne predpokladať, že v budúcnosti sa viac nedopustí trestného činu v súvislosti so zakázanou
činnosťou.Účelom trestu podľa Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trestanie tak v sebe zahrnuje aj aspekt resocializácie odsúdeného a aspekt
individuálnej prevencie. Zmysel inštitútu podmienečného upustenia od výkonu trestu zákazu činnosti
spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby spôsobom svojho života v čase výkonu trestu preukázal, že
ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný. Ak vykonanou časťou trestu zákazu činnosti bol účel trestu

dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný, a teda aj neodôvodnený. Hroziace nariadenie výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti riziko možnej recidívy znižuje.

Správne preto okresný súd pri skúmaní materiálnej podmienky podmienečného upustenia zisťoval
spôsob života odsúdeného počas výkonu trestu, od ktorého predovšetkým sa odvodzuje potrebnosť
jeho ďalšieho výkonu. Je samozrejme potrebné prihliadať aj na povahu spáchaného trestného činu a

spôsob života odsúdeného pred jeho spáchaním, ale len v rámci podmienok uvedených
v § 69 ods. 1 Tr. zákona. Žiadosť o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
nie je možné zamietnuť len s odkazom na závažný následok činu, hrubé porušenie pravidiel cestnej
prevádzky či nekritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti, ktorý sa prejavoval v konaní o trestnom
čine, pre ktorý bol trest uložený (pozri bližšie R 43/1988).

S ohľadom na uvedené okresný súd správne zistil, že odsúdenie rozsudkom sp. zn. 1T/153/2017,
ktorým Y. T. bol uložený predmetný trest zákazu činnosti, je jediným odsúdením pre trestný čin v jeho
živote. Aj keď sa počas krátkej doby vodičského oprávnenia (2014-2018) dopustil až 10 priestupkov
v cestnej premávke, počas doby výkonu predmetného trestu, teda doby vyše 4 rokov, sa nedopustil

nielen žiadneho trestného činu, ale ani žiadneho priestupku a uložený zákaz rešpektoval. V súčasnosti
vykonáva podnikateľskú činnosť a pomáha pri zabezpečovaní činnosti prevádzky predaja štrkov a
pieskov aj mame, pričom z miesta bydliska dochádza okolo 35 km. Negatívne poznatky o odsúdenom
neboli zistené ani zo správy obce Papín, v ktorej má bydlisko.

Uvedeným spôsobom života počas výkonu trestu zákazu činnosti odsúdený aj podľa krajského súdu
preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

Zvyšku nevykonaného trestu zákazu činnosti zodpovedá aj súdom stanovená skúšobná doba, ktorú
okresný súd určil v trvaní 1 roka a 4 mesiacov.

Z dôvodov vyššie rozpísaných teda nepovažoval krajský súd sťažnosť prokurátora za dôvodnú, a preto
ju jednomyseľne podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.