Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200929
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8518200929.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v sporovej veci žalobcu: KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., advokátka, so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: U. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Dávid
Hoffman, advokát, so sídlom ul. Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, v konaní o zaplatenie 5.455,05
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.6.2018 domáhal zaplatenia sumy 5.455,05
eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 6.9.2015 a náhrady trov konania. Uviedol, že
so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. 6583825684 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Dňa 13.5.2015 došlo k poistnej udalosti. Uvedenú poistnú udalosť
likvidoval a v prospech poisťovne poškodeného UNIQUA poisťovňa a.s. uhradil poistné plnenie v
sume 6.818.82 eur. Žalovaný bol povinný žalobcovi uhradiť sumu 5.455,05 eur ( 80 % zo žalobcom

poskytnutého poistného plnenia) ako regresný nárok žalobcu, nakoľko žalovaný neohlásil dopravnú
nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou (neprivolal políciu).

2. Okresný súd Stará Ľubovňa návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k.
4C/41/2018-25 z 18. septembra 2018. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dňa 13.5.2015 spôsobil škodovú udalosť. Žalovaný sa s
poškodeným zhodol, že sa nejedná o dopravnú nehodu definovanú v § 64 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto žalovaný pristúpil k nahláseniu
škodovej udalosti poisťovni prostredníctvom vyplnenia Správy o nehode s poukázaním na § 64 ods.
3 zákona o cestnej premávke. Ustanovenie § 64 zákona o cestnej premávke nezakotvuje preventívnu
povinnosť účastníkov škodovej udalosti spočívajúcu v ohlásení škodovej udalosti Policajnému zboru
Slovenskej republiky za účelom stanovenia výšky vzniknutej hmotnej škody a ani od nich nevyžaduje
odborné zhodnotenie výšky vzniknutej škody, aké možno vyžadovať od znalcov v príslušnom odbore.
Z uvedeného má žalovaný preukázané, že regresný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie

sumy vo výške 5.455,05 eur s prísl. je neoprávnený. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. e) zákona o PZP
možno aplikovať vtedy, keď sú splnené podmienky zakotvené v § 64 ods. 1 a 2 zákona o cestnej
premávke s výnimkou zrejme nesprávne odhadnutej výšky hmotnej škody na poškodenom motorovom
vozidle zo strany účastníkov škodovej udalosti (v prípade, že výška hmotnej škody nie je účastníkmiškodovej udalosti zrejme a účelovo podhodnotená). Z kalkulácie opravy je totiž zrejmé, že v prípade
škodovej udalosti sa jednalo aj o vnútorné poškodenie motorového vozidla, ako napríklad predná
nápravnica, nosník zámku, medzichladič vzduchu a iné, ktoré nie je možné objektívne odhadnúť v čase

vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje návrh žalobcu v celom rozsahu
za nedôvodný a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania
žalovanému.

3. Dňa 21.11.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného. Žalobca vo

svojomvyjadreníuviedol,žetentonárokmuvznikolzozákona,atozdôvodu,žežalovanýpreukázateľne
porušil svoju zákonnú povinnosť, keď ako účastník dopravnej nehody, ktorá je poistnou udalosťou,
túto neohlásil policajtovi podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Z dikcie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a) jasne a zreteľne vyplýva povinnosť účastníka dopravnej
nehody ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, nejedná sa teda o možnosť alebo o právo voľby, či volať
alebo nevolať policajta. Zákon teda prikazuje účastníkovi dopravnej nehody ohlásiť udalosť v cestnej

premávke, ktorá je dopravnou nehodou. Okrem tejto zákonnej povinnosti má žalovaný aj generálnu
preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, a preto o. i. bolo aj
v záujme samotného žalovaného, aby predmetnú dopravnú nehodu ohlásil policajtovi. Žalobca má za
to, že je právne bezvýznamné, či žalovaný subjektívne určil, že škoda poškodeného nebude prevyšovať
1,5 - násobok väčšej škody podľa Trestného zákona a že konkrétna výška škody sa preukázala až pri

oprave/odstránení škody na poškodenom motorovom vozidle.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu doručenom tunajšiemu súdu dňa
1.7.2019 zotrval na podanom odpore a uviedol, že v danom prípade nemožno poistnú udalosť zo
dňa 13.5.2015 kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale je ju potrebné kvalifikovať ako škodovú udalosť

podľa § 64 ods. 3 Z.z. o cestnom zákone. Poistná udalosť zo dňa 13.5.2015 napĺňa všetky znaky
škodovej udalosti podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Z ust. § 415 OZ nevyplýva generálno-
preventívna povinnosť a je nespravodlivé požadovať, aby v čase krátkom po vzniku škodovej udalosti
mohol žalovaný odhadnúť úplne presne výšku nákladov spojených s opravou vozidla poškodeného.
Sám zákonodarca ponechal v ustanovení § 64 ods. 1 písm. d) cestného zákona určitú únosnú mieru

nepresnosti vo vyčíslení škody, pretože účastník škodovej udalosti nemá ani len objektívnu možnosť
zistiťskutočnúškodu.Čosatýkarozdielumedziskutočnouškodou(6818,82eur)ajedenapolnásobkom
väčšej škody podľa TZ (3 990,- eur) tak tento rozdiel v matematickom ponímaní predstavuje hodnotu 2
828,82 eur a v žiadnom prípade sa nejedná o násobne väčšiu škodu ako to uvádza žalobca. Aj účastník
škodovej udalosti sa stotožnil s názorom, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť.

5. Žalobca na pojednávaniach v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, keď bol toho názoru,
že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii, keďže škoda presiahla a nie
zanedbateľne, zákonom stanovenú hranicu, pritom § 51 zákona č. 315/96 hovorí o tom, že ak
vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca 10 násobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného

mesačnou mzdou je potrebné ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi. V čase dopravnej
nehody suma 10- násobku minimálnej mzdy činila sumu 3800,- eur. Nejaké základné technické
vedomosti podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu musí mať každý absolvent autoškoly. Z danej
fotodokumentácie bolo zrejmé, že bol rozbitý takmer celý predok vozidla, takže tam už naozaj bolo
možné uvažovať nad tým, že tá škoda bude vysoká. Zároveň pokiaľ žalovaný nemal istotu a volal

svojím známym, mohol pokojne či už on alebo poškodená zavolať aj do poisťovne a spýtať sa na ďalší
postup.Požadovanávýškaregresnéhonárokuvychádzazregresnýchsmerníc,ktorésikaždápoisťovňa
stanovuje sama. Žalobca sa nestotožnil ani so stanoviskom Národnej banky Slovenska predloženým
žalovaným, nakoľko právny zástupca žalovaného opomenul uviesť to, čo Národná banka uviedla v
zátvorke a to, že s výnimkou zrejme nesprávne odhadnutej výšky hmotnej škody na poškodenom

motorovom vozidle v prípade, že výška hmotnej škody nie je účastníkmi škodovej udalosti zrejme a
účelovo podhodnotená. Národná banka svoje stanovisko opiera o nejaké skryté vady, žalobca Národnej
banke predložil kalkuláciu škody, ktorú žalobcovi zaslala poisťovňa poškodenej, je to prvotná škoda,
ktorú si robí poisťovňa sama a potom následne vychádzali z faktúry autoservisu. Už v tejto kalkulácii
škoda dosahovala 3.000 eur a z kalkulácie je zrejmé, že žiadne skryté vady škodu nenavýšili.

6. Žalovaný na pojednávaniach zotrval v celom rozsahu na svojich písomných vyjadreniach. Uviedol, že
si splnil všetky povinnosti zo zákona, ktoré mu náležali. Dopravná situácia, ktorá sa stala spĺňala znaky
škodovej udalosti, nakoľko nebola usmrtená alebo zranená žiadna osoba, nebolo poškodené žiadneverejnoprospešné zariadenie, neunikli nebezpečné veci. Na žiadnom z vozidiel nevznikla hmotná škoda
zjavne prevyšujúca 1a 1 násobku väčšej škody podľa Trestného zákona, išlo o staršie motorové vozidlá.
Výška škody bola taká istá v tom roku ako je dnes lebo zákon hovorí jednak o násobku škody, väčšej

škody bola spresnená zo zákona, ktorá je 2.660,- eur a 1,5 násobok je 3.990 eur a určuje sa podľa
Trestnéhozákonaaniepodľa10-násobkuminimálnejmzdy.Účastnícisanamiestedohodlinazmieri.Zo
samotnejkalkulácieopravyjezrejmé,ževprípadeškodovejudalostisajednaloajovnútornépoškodenie
motorového vozidla, ktoré nie je možné objektívne odhadnúť v čase vzniku škodovej udalosti. V danom
prípade škoda nebola niekoľkonásobne vyššia, ale tu bola škoda o niečo vyššia. Žalovaný poukázal tiež

na stanovisko Ministerstvo vnútra podľa ktorého najdôležitejším rozlišovacím znakom popri výške škody
je výslovná dohoda účastníkov škodovej udalosti na zavinení škodovej udalosti.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov, a to s poistnou zmluvou č. 6583825684 zo dňa 20.3.2015, so správou
o nehode zo dňa 13.5.2015, s oznámením poisťovne UNIQA o škodovej udalosti z havarijného

poistenia z 13.5.2015, s uplatnením práva na náhradu škody poisťovne UNIQA z 10.7.2015, s krycím
listom poisťovne UNIQA z 9.7.2015, s prísľubom poistného plnenia poisťovne UNIQA z 10.7.2015,
s osvedčením o evidencii motorového vozidla poškodenej, so stanovením hodnoty cestného vozidla
a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu vzniku škody oznámením o poistnom plnení z 29.7.2015
poisťovňou Kooperativa, s výzvou na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti z 14.8.2015,

so stanoviskom Národnej banky Slovenska zo dňa 13.1.2016, s fotodokumentáciou dopravnej nehody,
s kalkuláciou opravy poškodeného vozidla, so zápisom o poškodení motorového vozidla poškodenej
zo dňa 19.5.2015, s faktúrou č. 1507002 dodávateľa AUTOVENDY SLOVAKIA, s.r.o., s Metodikou
pre postup pri uplatňovaní regresov voči poistenému, resp. poistníkovi pri likvidácii škôd z Povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s potvrdením

z ÚPSVaR Stará Ľubovňa zo dňa 8.7.2020 a 25.9.2020, s výplatnými lístkami žalovaného, na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 20.3.2015 zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6583825684, a to na obdobie od 20.3.2015 na neurčito.

Poisteným motorovým vozidlom bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: SL XXX AU.
Zo správy o nehode a z oznámení o vzniku škodovej udalosti vyplýva, že dňa 13.5.2015 o 6.50 hod
v B. nad M. žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla prešiel do protismeru a narazil do
protiidúceho motorového vozidla továrenskej značky Kia - Sportage, EČV: SL XXX AU, čím došlo k
poškodeniu prednej časti tohto motorového vozidla. Nehodu zavinil žalovaný ako vodič motorového

vozidla poisteného u žalobcu. V uvedených dokumentoch je ako viditeľné poškodenie uvedené
poškodenie predného nárazníka, ľavého predného svetla, ľavého predného blatníka, ľavého predného
kolesa, airbagu a chladiča turba. Rozsah poškodenia potvrdzujú aj fotografie predložené žalobcom. Z
uvedených dokumentov tiež vyplýva, že žalovaný a ani poškodená neohlásili dopravnú nehodu polícii,
preto dopravná nehoda nebola šetrená Políciou SR.

9. Z kalkulácie opravy a z faktúry autoservisu vyplýva, že oprava poškodeného motorového vozidla stála
6.818,82 eur s DPH, resp. 5 682,35 eur bez DPH.

10. Z oznámenia o poistnom plnení a z výpisu z databázy o poskytnutom poistnom plnení (Exkaso)

vyplýva, že žalobca poskytol dňa 29.7.2015 poistné plnenie vo výške 6 818,82 eur, a to poisťovni
poškodenej UNIQA poisťovňa, a.s..

11. Výzvou zo dňa 14.8.2015 žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v zmysle §
12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon
o PZP“) z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného
predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia vo
výške 5 455,05 eur, t.j. vo výške 80 % poskytnutého poistného plnenia.

12. Z osvedčenia o evidencii poškodeného motorového vozidla vyplýva, že toto bolo vyrobené v roku
2008, a teda v čase poistnej udalosti malo sedem rokov.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:13. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten,
na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti

právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného

predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

17. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť
v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom
zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda

zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

18. Podľa § 64 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. OPZP za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová
udalosť podľa odseku 3, ak - c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

19. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke,
pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú
za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

20. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody

je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

21. Podľa § 125 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona škodou malou
sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
desaťnásobok takej sumy.

Právne posúdenie veci:

22. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
regresného práva v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, t.j. náhrady poistného

plnenia, ktoré žalobca za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou poisteného
motorového vozidla. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný. V konaní bolo teda nesporné, že
žalovaný zavinil škodovú udalosť a že v dôsledku tejto škodovej udalosti bola spôsobená škoda
prevádzkou motorového vozidla. Nesporné bolo tiež, že predmetné motorové vozidlo bolo poistné u
žalobcu a že žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu. Spornou skutočnosťou medzi stranami

je, či na poškodenom motorovom vozidle vznikla škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej
škodypodľaTrestnéhozákona(t.j.sumu3.990,-eur)ateda,čižalovanýporušilsvojuzákonnúpovinnosť
ohlásiť dopravnú nehodu podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke.

23. Pojem "hmotná škoda" uvedený v ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
je podľa názoru súdu potrebné vykladať v zhode (jednotne) s pojmom "skutočná škoda" v zmysle § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pojem hmotná škoda, ktorý nie je pojmom Občianskeho zákonníka (ani
pojmom Zákonníka práce), užíva právna teória pre označenie škody na majetku (na hmotných statkoch).
Z toho vyplýva, že v podstate nie je obsahový rozdiel medzi pojmami skutočná škoda (ako predpokladom

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu) a hmotná škoda. Skutočnou (a teda i hmotnou) škodou sa
rozumie majetková ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a
predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošléhostavu (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 18. januára
1970 sp. zn. Cpj 87/70, publikované pod č. R 55/1971).

24. Na vznik povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa § 66 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64
ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa vyžaduje, aby na niektorom z poškodených
motorových vozidiel vznikla hmotná (skutočná) škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej
škody podľa Trestného zákona (t. j. sumu 3.990,- eur). Uvedené ustanovenia je podľa názoru súdu
potrebné vykladať tak, že už v čase a na mieste škodovej udalosti sa musí priemerne rozumovo vyspelej

osobe objektívne javiť (musí jej byť zrejmé), že na niektorom z poškodených motorových vozidiel (príp.
na inom majetku) vznikla skutočná škoda zrejme prevyšujúca sumu 3.990,- eur. Musí ísť o škodu
zrejmú, teda o škodu priamo na mieste udalosti očividne, viditeľne a jasne prevyšujúcu sumu 3.990,-
eur (porovnaj význam slov "zrejmý, zrejme" v kodifikačnej príručke Krátky slovník slovenského jazyka).
Pri úvahe, či škoda zrejme prevyšuje sumu 3.990,- eur, je povinnosťou účastníkov škodovej udalosti
vyhodnocovať len poškodenie viditeľné voľným okom (vnímateľné zmyslami); zákon od nich v žiadnom

prípade nevyžaduje, aby pri svojich úvahách zohľadňovali (predvídali) vznik prípadných skrytých škôd.
Takýto výklad príslušných zákonných ustanovení by v konečnom dôsledku mohol viesť k tomu, že by
účastníci škodových udalostí ohlasovali preventívne ("pre istotu") každú škodovú udalosť ako dopravnú
nehodu. To však zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu. Pokiaľ pri škodovej udalosti nedošlo k ujme
na zdraví, k poškodeniu majetku tretích osôb či k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešných

zariadení, pokiaľ škoda vzniknutá na poškodených motorových vozidlách zjavne (zrejme) neprevyšuje
zákonný limit a pokiaľ sa účastníci škodovej udalosti dohodli na jej riešení (na zavinení), nie je žiadny
dôvod na to, aby bola škodová udalosť prejednaná políciou ako dopravná nehoda.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Asan/3/2016 zo

dňa 30.11.2017 z ktorého vyplýva, že ak konanie účastníka škodovej udalosti síce po formálnej stránke
vykazuje znaky porušenia povinnosti uvedených v ustanovení § 66 zákona č. 8/2009 Z.z., vychádzajúc
z účelu tohto zákona prihliadajúc na postoj účastníka po vzniku škodovej udalosti nemusí byť vždy
spravodlivé trvať na jeho sankčnom postihu. Zákonodarca v snahe odbremeniť orgány objasňujúce
priestupky v doprave od objasňovania každej škodovej udalosti vytvoril tento inštitút a jednoznačne

mienil vysporiadať záujmy účastníkov dopravnej udalosti bez zasahovania policajných orgánov, pokiaľ
sú na to splnené podmienky. Domýšľanie dôvodov, či sprísňovanie podmienok kedy sa ešte môžu
účastníci škodovej udalosti dohodnúť a kedy už musí zasiahnuť štátny orgán nie je namieste. Škodovú
udalosť charakterizuje to, že v nej ide len a výlučne o škodu a nič iné, ktorú si môžu účastníci škodovej
udalosti vysporiadať medzi sebou a bez asistencie kohokoľvek iného, pokiaľ o to nepožiadajú a zároveň

sú splnené podmienky. Ak po škodovej udalosti dôjde k relevantnému prejavu vôle toho kto škodu
spôsobil, smerujúcu k jej náhrade, akýmkoľvek spôsobom a druhý účastník nemá dôvod takýto návrh
neprijať, bola spôsobená len škoda na majetku, ktorá je nahraditeľná v peniazoch, nie je ingerencia
policajných orgánov namieste. V prípade, ak k dohode nedôjde, ak je nezhoda medzi účastníkmi
škodovej udalosti, podozrenie na alkohol, neochota niektorého z účastníkov nehody komunikovať, či

oznámiť potrebné údaje a byť súčinný je namieste zásah policajných orgánov. V opačnom prípade
účastníci škodovej udalosti si dokážu uspokojiť svoje nároky z nej vyplývajúce aj sami.

26. Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že na poškodenom motorovom vozidle vznikla hmotná
škoda v rozsahu, ktorý v čase a miestne vzniku poistnej udalosti zrejme prevyšoval jedenapolnásobok

väčšej škody podľa Trestného zákona (t.j. sumu 3.990,- eur). Je síce pravdou, že škoda na motorovom
vozidle prevýšila sumu 3.990,- eur, ale zrejmosť výšky škody nie je možné posúdiť podľa tohto, aká
škoda bola odborným servisom nakoniec skutočne zistená. Dôležité je, ako sa škoda javila na mieste
samom v čase po nehode. Nesporný opis priebehu škodovej udalosti a vznik škody na poškodenom
motorovom vozidle, ako ani fotografie poškodeného motorového vozidla podľa názoru súdu pre bežného

človeka neindikujú zrejmý predpoklad o škode prevyšujúcej sumu 3.990,- eur.
Žalobcovi sa teda nepodarilo spochybniť tvrdenie žalovaného, že nemusel mať dôvodné pochybnosti v
tom, že by zrejmá, resp. viditeľná výška škody prevyšovala sumu 3990,- eur. Naviac ak konečná výška
škody bola 6818,- eur nejde o tak výrazný finančný rozdiel.

27. Ani z tvrdenia žalobkyne, že poškodené motorové vozidlo bolo vozidlom vyššej triedy, nie je možné
vyvodiť záver, že žalovaný musel mať vedomosť o tom, že škoda na poškodenom motorovom vozidle
bude vo výške zrejme prevyšujúcej sumu 3.990,- eur. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného,
že v danom prípade išlo o staršie (sedemročné) vozidlo.28. Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na okolnosti škodovej udalosti, postoj účastníkov škodovej
udalosti, uznanie viny žalovaného pri škodovej udalosti, zabezpečenie fotodokumentácie, splnenie

oznamovacej povinnosti a podanie oznámenia o škodovej udalosti /č.l. 6/, ako aj spísaný záznam o
nehode / č.l. 5/ podpísaný účastníkmi škodovej udalosti, nie je spravodlivé zo strany žalobcu trvať na
sankčnom postihu v podobe uplatneného regresu.
S poukazom na ust. § 64 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. OPZP možno konštatovať, že nešlo o
dopravnú nehodu ale o škodovú udalosť / o ktorej bol spísaný záznam o poškodení motorového vozidla/ ,

keďže účastníci sa dohodli na jej zavinení. Žalovaný teda neporušil právnu povinnosť ohlásiť škodovú
udalosť policajtovi.

29. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že podľa § 51 zákona č. 315/1996 Z.z., ak vznikla hmotná škoda
zrejme prevyšujúca 10 násobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou je

potrebnéohlásiťbezodkladnedopravnúnehodupolicajtovi,súdudáva,žezákonč.315/1996bolzrušený
a na predmetné konanie je potrebné aplikovať § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009, podľa jeho
horeuvedenej citácie.

30. Súd okrem uvedeného upriamuje aj na primeranosť uplatňovanej výšky regresnej náhrady a stým
súvisiaci účel regresnej náhrady, ktorá má plniť výchovný účel a nie existenčne ohroziť poisteného a
má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Tu súd poukazuje na osobné, majetkové a
zárobkové pomery žalovaného a poznamenáva, že žalovaný v dôsledku pandémie Covid-19 prišiel o
prácu v spoločnosti gr8owork s.r.o. ku dňu 31.5.2020, od 1.6.2020 čakal ako sa situácia vyvinie, aj si

prácu hľadal, v júni bol vedený ako dobrovoľne nezamestnaný a následne bol v období od 1.7.2020 do
9.9.2020 v evidencií uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Od 1.9.2020 je znova zamestnaný v
uvedenej spoločnosti, kde jeho príjem je cca 450,- eur mesačne. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok,
vlastní iba osob. motorové vozidlo Škoda, rok v. 2009, býva u rodičov.

30. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,ktorévzniklivkonanívsúvislostisuplatňovaním
a bránením práva.

32. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu vzniknú.

33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, podľa ktorého strane, ktorá
mala vo veci plný úspech, sú prizná náhradu trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebonesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.