Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 6, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322204085
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322204085.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s. r. o., so sídlom
Puškinova 700/90, Galanta, IČO: 43 989 268, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária
SPÁL & Partners, s. r. o., so sídlom Paulínska 24, Trnava, IČO: 54 252 601, proti žalovaným: 1/
A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. E. XX, obaja zastúpení

splnomocnencom: Advokátska kancelária Gabrišová, s. r. o., so sídlom Poľná 15, Senec, IČO: 54
319 129, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 22. novembra 2022 č.k. 30C/75/2022-60, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol, výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom III. žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326

ods. 1 a 2, § 328, § 329 ods. 2, § 343 ods. 1 a § 344 CSP, keď po oboznámení sa s návrhom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane príloh, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože neosvedčil obavu z ohrozenia
exekúcie, ani danosť nároku žalobcu voči žalovanému 1/ (v rozsahu ako uvádza v návrhu – 66.592,23
eur), keď zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť žalovaných by predstavovalo neprimeraný zásah
do vlastníckeho práva žalovaných. Žalobca v návrhu tvrdil, že dňa 5.10.2022 bol na portáli bazos.sk

zverejnený inzerát s ponukou predaja rodinného domu v katastrálnom území D. E. s tým, že podľa
identifikácie fotografií z inzerátu s verejne dostupnými zábermi nehnuteľností na Google Maps je zrejmé,
že predmetom inzercie sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných s tým, že ku dňu
podania návrhu už inzerát nie je dostupný, ako aj že nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovaného 1/,
ktorý v rámci svojich možností z verejne dostupných evidencií majetku dokáže dohľadať. I keď žalobca
odkazoval na inzerciu na bazos.sk zo dňa 5.10.2022, v súvislosti s ktorou tvrdil, že žalovaní začali s

úkonmi smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, túto inzerciu súdu nepredložil,
ani nijako bližšie neozrejmil existenciu dôvodnej hrozby, že exekvovateľný majetok žalovaného 1/ sa v
dôsledku jeho správania zmenší. Sám pritom v návrhu uviedol, že predmetná inzercia je už nedostupná.
Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností teda žalobca neposkytol súdu také dôkazy, ktoré by
jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
Len tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ nateraz nepristúpil k vydaniu bezdôvodného obohatenia, a že

nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovaného 1/, ktorý dokázal dohľadať, nemožno bez ďalšieho
považovať za osvedčenie ohrozenia výkonu rozhodnutia, resp. osvedčenia majetkových pomerovžalovaného 1/. S poukazom na uvedené by bolo preto nadbytočné zaoberať sa otázkami proporcionality
a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd však dodal, že zriadením záložného
práva v navrhovanom rozsahu by tu bol zrejmý nepomer, pretože hodnota zálohu (rodinný dom

s prístavbou a pozemkami) by niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu zabezpečovanej peňažnej
pohľadávky žalobcu (ktorej výška tak ako ju žalobca uvádza v návrhu ani nebola osvedčená v celom
rozsahu, a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/89/2020-807 zo
dňa 11.10.2022, ktorým odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 31.673,06 eur
s príslušenstvom, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 25Cb/10/2013-462 zo dňa

21.11.2016 zrušil a konanie zastavil - žalovaný 1/ zobral svoju žalobu v predmetnom konaní späť z
dôvodu, že mu žalobca uhradil istinu spolu s úrokom z omeškania dňa 7.2.2019, pričom odvolací súd
skonštatoval, že v uhradenej časti zanikol nárok žalovaného 1/ na plnenie, čiže plnenie žalobcu malo za
následok zánik záväzku splnením, t. j. v tejto časti nie je daný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia). Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom
súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k

ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne
hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane
žalobcu. Jeho účelom je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez
okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie
tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila

právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného
opatreniamusíosvedčiťdôvodynajehonariadenie,t.j.potrebuneodkladnejúpravypomerovstránalebo
obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí preto skúmať, či sú splnené podmienky naliehavosti (§ 325 ods. 1 CSP), ale aj či je
uplatňovaný nárok dôvodný a či trvá (§ 326 ods. 1 CSP). Predovšetkým treba zdôrazniť, že medzi

potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán a výrokom nariadeného neodkladného opatrenia musí byť
ipso facto bezprostredná súvislosť. Platí to najmä v prípade, keď sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
dožaduje, aby súd uložil žalovanému zákaz určitých úkonov. Tento zákaz musí reagovať na obavy,
o ktoré navrhovateľ svoj návrh opiera, a musí byť nevyhnutne spôsobilý ich rozptýliť úplne alebo aspoň
v podstatnej miere, inak by sa neodkladné opatrenie míňalo účinkom. Je preto úlohou navrhovateľa, aby

vysvetlil, aká obava súvisí s tým-ktorým zákazom, ktorého uloženia sa domáha. Potrebu bezodkladného
zásahu žalobca odôvodňoval totožne ako nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (uvedené v bode 21.
odôvodnenia). Aby bolo možné na účely nariadenia neodkladného opatrenia uzavrieť, že tu je naliehavá
potrebaúpravypomerovstrán,musíexistovaťskutočnáhrozba,žedôjdekzásahudoprávaleboprávom
chránených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia. Účelom neodkladných opatrení - ako je

uvedené vyššie (a naznačuje to aj názov tohto inštitútu) - je riešiť pomery v situáciách, ktoré neznesú
odklad. Preto nepostačuje, ak jedna zo strán disponuje podľa aktuálneho právneho stavu právom
umožňujúcim nakladať s nehnuteľnosťami. Existencia takéhoto oprávnenia sama o sebe znamená
hrozbu len čisto v teoretickej rovine. Všeobecné tvrdenie žalobcu, že v dôsledku zverejnenia inzerátu
na bazos.sk pociťuje dôvodnú hrozbu, že exekvovateľný majetok žalovaného v 1. rade sa v dôsledku

jeho správania zmenší/zmení, nie je preto v tejto súvislosti bez ďalšieho spôsobilé vyvolať potrebu
nariadiť neodkladným opatrením zákaz dispozície s týmito nehnuteľnosťami. Na účely neodkladného
opatrenia je v prvom rade nevyhnutné ustáliť, aká je skutočná hrozba, ktorej žalobca v tejto súvislosti
čelí. Z návrhu uvedené nevyplýva. Žalobca ďalej požadoval, aby súd zakázal žalovaným zaťažiť sporné
nehnuteľnosti. V tejto súvislosti ale neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodňoval hrozbu, že

žalovaní sporné nehnuteľnosti zaťažia. Všeobecne formulovaná požiadavka žalobcu bez relevantného
skutkového odôvodnenia neumožňuje riadne vyhodnotiť, či je medzi tvrdenou potrebou bezodkladného
zásahu a samotným zásahom logická súvislosť, a teda nie je vôbec spôsobilá na to, aby sa prejavila v
rozhodnutí súdu, ktorým sa takémuto návrhu vyhovie. V predmetnom konaní mali plný úspech žalovaní
1/ a 2/, avšak nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne
neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedol, že vo svojom návrhu zo dňa 24.10.2022 dostatočne,
určito a zrozumiteľne skutkovo odôvodnil právny titul, na podklade ktorého sa bude voči žalovanému

1/ domáhať svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Rovnako nesporne uviedol výšku
pohľadávky, ktorú bude uplatňovať voči žalovanému 1/. Taktiež špecifikoval hrozbu, aká mu hrozí
v prípade zamietnutia tohto návrhu. Rovnako osvedčil dôvodné podozrenie, že jeho pohľadávka je
ohrozená, resp. že budúci výkon exekúcie z titulu uplatnenia právneho nároku tejto pohľadávky, môžebyť zo strany žalovaného 1/ zmarený z dôvodu, že môže dôjsť k scudzeniu tohto celého majetku.
Právny nárok žalobcu by tak následne bol nevymožiteľný z dôvodu neexistencie dostatočného majetku
žalovaného. Žalobca v návrhu uviedol, že toto dôvodné podozrenie znáša zo zistených skutočností,

ktoré nadobudol z verejnej internetovej inzercie nehnuteľností, kde bol uverejnený celý verejne zistiteľný
majetok žalovaného 1/ v podobe ponuky k scudzeniu. Žalobca nemá vedomosť o inom majetku,
ktorým by žalovaný 1/ disponoval, čím by sa vylúčila pochybnosť žalobcu v zmarení uspokojenia jeho
pohľadávky v exekučnom konaní. Tiež uviedol, že žalovaní sú dôchodcovia, žalovaný ukončil svoje
živnostenské podnikanie, a teda hypoteticky jediná možnosť, ako získať zaplatenie nároku žalobcu

v budúcnosti, by po predajni nehnuteľnosti bolo nanajvýš z ich dôchodku, a keďže žalovaný bol
živnostník, je vysoko pravdepodobné, že jeho dôchodok je minimálny, a teda nárok žalobcu nebude
z príjmov žalovaných reálne vymožiteľný. Žalobca tiež uviedol, že žalovaného bezdôvodné obohatenie
je z titulu zrušeného súdneho rozhodnutia, na základe ktorého žalobca dobrovoľne plnil a žalovaný 1/ po
zrušení tohto titulu v dovolacom konaní Najvyšším súdom SR svoju žalobu zobral späť a ďalej v konaní
nepokračoval a majetkový prospech žalobcovi nevydal, pričom vydanie bezdôvodného obohatenia

odmieta i v súčasnosti. Žalobca skutkovo vymedzil podstatné skutočnosti návrhu, ktoré osvedčovali
uplatňovaný právny nárok v podobe súdnej garancie a ochrany vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Súdom
uvádzané právne závery neboli skutkovo stotožniteľné so žiadnymi okolnosťami predloženými žalobcom
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne neodkladného opatrenia, ako ani
s inými dostupnými skutočnosťami, o ktoré by sa mohol a mal súd opierať. Ak súd prvej inštancie

konštatuje prijatý právny záver bez akýchkoľvek objektívnych skutočností alebo bez akéhokoľvek
právneho podkladu, dochádza podľa názoru žalobcu k vydaniu uznesenia, ktoré má prvky svojvôle
a arbitrárnosti. Súd prvej inštancie nemá suplovať v takomto osobitnom civilnom procesnom konaní
protistranu, ktorá nemá priestor sa procesne vyjadriť k návrhu v rámci princípu kontradiktórnosti, ale má
procesnú úlohu dohliadať na opodstatnenosť, nestrannosť a zákonnosť takéhoto konania. Ak súd prvej

inštancie uviedol, že v súčasnosti nemá osvedčené, že žalovaný 1/ odpredá celý svoj majetok, tak akým
iným procesnoprávnym spôsobom, ako žalobcom navrhovaným spôsobom, vie žalobcovi garantovať,
že nedôjde k jeho scudzeniu pred, počas alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej?! Ako garantuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ak mu nevie garantovať,
že sa žalovaný 1/ nedostane do stavu insolventnosti „nemajetnosti“?! Poukázal tiež na to, že na

strane žalovaných nedochádza k žiadnemu významnejšiemu zásahu do ich majetkových práv v prípade
nariadenia opatrenia, či už neodkladného, alebo zabezpečovacieho. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uznesenia nevzal do úvahy ani ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré žalobca v návrhu uvádzal,
najmä sledovaný dočasný účel návrhu žalobcu. V otázke užívania nehnuteľných vecí nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia nemá žiadny právny ani faktický vplyv na

výkonprávžalovanýchkpredmetnýmnehnuteľnostiam.Súdprvejinštancievôbecnekonkretizuje,včom
v porovnaní s garanciou vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu má byť nepriaznivé nariadenie takéhoto
opatrenia voči žalovaným. Výška pohľadávky žalobcu a výška hodnoty nehnuteľností žalovaných podľa
právneho názoru žalobcu nie je vôbec zanedbateľná. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným
postupom prakticky znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, a to porušením rozhodujúcich

charakteristík spravodlivého procesu v takej intenzite, ktorú nemožno nijako objektívne zdôvodniť, a ani
ospravedlniť. Legitímne očakávanie žalobcu, že jeho budúce procesné práva vo veci samej budú
zabezpečené zabezpečovacím opatrením, alternatívne neodkladným opatrením, prijatím uznesenia
s platnosťou na nevyhnutný čas, sa vydaným uznesením celkom rozplynuli, keď na jeho základe nebude
mať žalobca ani právnu istotu vo vymožiteľnosti svojho právneho nároku v peniazoch, a to ani do

podania žaloby, ani po vydaní žaloby vo veci samej. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že vzniknutý
právny stav bol spôsobený práve účelovým procesným postupom žalovaného 1/ v predchádzajúcom
súdnom konaní, z ktorého pochádza práve neoprávnený majetkový prospech žalovaného 1/. Náklady
žalobcu ako strany sporu v predchádzajúcom konaní, ale aj v nastávajúcom konaní, ktoré investoval do
spravodlivého prešetrenia veci pred nestrannými a nezávislými súdmi, môže byť zo strany žalovaného

1/ v súčasnom právnom nastavení zmarená tým, že sa žalobca ako strana sporu napriek úspechu
v právnom nároku nebude môcť vzhľadom na prípadnú insolventnosť, nemajetnosť žalovaného 1/
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej

správnosti potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedli,
že tvrdenie žalobcu o existencii inzercie na portáli bazos.sk je vykonštruované. Poukázali na to, že
žalobca síce existenciu tejto inzercie tvrdí, avšak na podporu svojho tvrdenia listinné dôkazy nepredložil.
Pokiaľ sa aj na portáli bazos.sk nachádzala žalobcom tvrdená inzercia, oni ich nehnuteľnosti na predajneponúkali, a ani nemajú v úmysle ponúkať. Poukázali na to, že žalobca bližšie vo svojom návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia neozrejmil dôvody, pre ktoré sa domnieva, že
existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti dôvodil len údajnou inzerciou na

portáli bazos.sk, ktorej existenciu však nepreukázal. Samotná existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť
pri výkone rozhodnutia, alebo inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R

20/1998). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia nebolo preukázané, že by
žalovaní akýmkoľvek spôsobom podstupovali kroky smerujúce k zmenšeniu ich majetku, či smerujúce
ksťaženiuvymožiteľnosti,prípadnejsúdompriznanejpohľadávkyvexekučnomkonaní.Súčasneuviedli,
že kroky smerujúce k zmenšeniu majetku, či k sťaženiu exekúcie nepodnikajú, ani nemajú dôvod
takéto kroky uskutočňovať v budúcnosti, pretože nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
nepovažujú za dôvodný. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia

uviedol, že voči žalovanému 1/ eviduje pohľadávku vo výške 66.598,23 eur titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalobca v tejto súvislosti spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného
opatrenia súdu predložil aj viaceré rozhodnutia, ktoré boli vo veci vydané. Žalobca však opomenul
predložiť súdu rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11.10.2022 sp. zn. 21Cob/89/2020, na ktorý
odkazuje aj súd v bode 21. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom je konštatované, že žalovaný

1/ zobral žalobu v časti zaplatenej istiny a úroku z omeškania späť. Záväzok žalobcu tak zanikol
jeho splnením, preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný. Poukázali
na to, že nárok žalovaného 1/ v tomto ohľade je teda nárokom, ktorý vyplýva z hmotného práva,
pričom poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.4.2014 sp. zn. 7 Cdo 85/2013, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 74/2019,

z ktorého vyplýva, že ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené
alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod
plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol,
potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné alebo vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo
iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť. Poukázali na to, že uznesením

Najvyššieho súdu SR z 2.6.2020 sp. zn. 5 Obdo 79/2019 síce došlo k zrušeniu rozsudku Krajského
súdu v Trnave z 18.12.2018 sp. zn. 21Cob/109/2017 v znení opravného uznesenia z 24.10.2019
sp. zn. 21Cob/109/2017 v dôsledku dovolania, dovolacím dôvodom však bol nesprávny procesný
postup podľa § 420 písm. f) CSP, a nie dôvody podľa § 421 CSP, ktoré sa týkajú riešenia právnej
otázky veci. Stotožnili sa s právnym názorom prvoinštančného súdu vo veci zrejmého nepomeru

žalobcom navrhovaného rozsahu zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia k žalobcovej pohľadávke,
nakoľko hodnota nehnuteľností žalobcovu pohľadávku prevyšuje. Žalobca primeranosť medzi hodnotou
nehnuteľností a pohľadávkou, ktorá sa má zabezpečovať, nezdôvodnil, hoci tak urobiť mohol.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba – strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj postup súdu, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuauzneseniasúduprvejinštancie,
ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho alternatívne neodkladného
opatrenia.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci (s prihliadnutím na charakter
navrhovaného zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia), výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i
správne práve posúdil a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôžepreto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom
žiada dodať už len nasledovné:

8. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9.Nevyhnutnoupodmienkounariadeniazabezpečovaciehoopatreniajepreukázanieobavy,žeexekúcia
bude ohrozená. Civilný sporový poriadok bližšie obsah takejto obavy nevymedzuje. Presná a konkrétna

špecifikácia všeobecnej požiadavky na existenciu „obavy z ohrozenia exekúcie“ by v procesnej právnej
norme bola sotva možná. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia majú špecifický charakter, sú to
procesné postupy, ktoré je možné aplikovať iba v prípadoch, kedy je nutné zasiahnuť do právneho
vzťahu medzi stranami sporu tak naliehavo, že je odôvodnený postup, pri ktorom súd nevykonáva
dokazovanie a o návrhu rozhoduje spravidla iba na základe skutočností, ktoré v ňom uvedie navrhovateľ.
Súd je preto pri tak závažnom zásahu povinný postupovať v súlade so základnými princípmi Civilného

sporového poriadku, najmä čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Z uvedeného vyplýva, že výklad pojmu „obava“ z ohrozenia exekúcie súd vykoná vždy vzhľadom
na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím na účel navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a
proporcionalitu jeho nariadenia vzhľadom ku chránenému záujmu.

10. Obava zo zmarenia exekúcie musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak
závažný zásah do práv, akým je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti (vrátane rodinného domu).
Obava zo zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu,
aby bola plne v súlade s vymedzením zabezpečovacieho opatrenia, pre ktoré sa podľa § 343 CSP

primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí
byť reálna, hypotetické predpoklady nestačia na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotná
existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Dôvodom
na jeho nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu
pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného

núteného výkonu rozhodnutia. I keď je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že nie vždy je nutné
čakať na prejavenie úmyslu dlžníka scudziť majetok, pretože už po jeho prevode sa môže zhoršiť
postavenie veriteľa do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať o súdnu ochranu vo veci samej, tento
záver nie je možné vykladať tak, že súd má automaticky nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je
osvedčená existencia dlhu, bez ohľadu na správanie sa dlžníka, pretože dlžník by hypoteticky raz mohol

vykonať zásahy do svojho majetku, aj keď tomu zatiaľ nič nenasvedčuje. Takýto postup súdu by bol
v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Súd je v každom konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú
obavu z ohrozenia exekúcie.

11. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (rovnako i v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia) nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pretože
to je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na
rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je
to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti.

Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom
na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho
opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu
nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, a tiež je splnená zákonná podmienka
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia

exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie,že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd zdieľa v celom rozsahu závery prvoinštančného súdu o nedôvodnosti návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia z dôvodu potreby nariadenia týchto opatrení
vzhľadom na neosvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie, keď zo strany žalobcu neboli
dostatočne osvedčené úkony žalovaného 1/ smerujúce k zbaveniu sa, prípadne k zmenšeniu jeho
majetku, a tiež neboli osvedčené majetkové pomery žalovaného 1/. Rovnako súd správne poukázal na

otázkuproporcionalityaprimeranostižalobcomnavrhovanéhoopatrenia.Vpodrobnostiachodvolacísúd
poukazuje na závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu, ktoré považuje v celom
rozsahu za správne.

13. Odvolací nemal dostatočným spôsobom osvedčenú ani pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana navrhovaným dočasným opatrením, pričom žalobca v návrhu na jeho nariadenie len

uviedol, že ide o nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď tento žalovanému 1/ plnil na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia – rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18.12.2018
sp. zn. 21Cob/109/2017 v spojení s opravným uznesením z 24.10.2019 sp. zn. 21Cob/109/2017, ktoré
rozhodnutia boli následne uznesením Najvyššieho súdu SR z 2.6.2020 sp. zn. 5Obdo/79/2019 zrušené
a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie.

14. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu správne poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9.4.2014
sp. zn. 7 Cdo 85/2013 (R 74/2019), z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že ten, komu bolo plnené na
základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa procesných predpisov účinky,
sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Ak

právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo, bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju
účinnosť.

15. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 2.6.2020 sp. zn. 5Obdo/79/2019 vyplynulo,

že k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18.12.2018 sp. zn. 21Cob/109/2017 v spojení
s opravným uznesením z 24.10.2019 sp. zn. 21Cob/109/2017 došlo práve z procesných dôvodov,
preto len z uvedeného dôvodu nemožno posúdiť plnenie žalobcu voči žalovanému 1/ ako plnenie bez
právneho dôvodu, ale je potrebné sa zaoberať tým, či právny dôvod plnenia spočíval, resp. nespočíval
v hmotnom práve. Uvedené skutočnosti žalobca nielenže v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho/

neodkladného opatrenia nepreukazoval (neoznačil dôkazy na ich preukázanie), ale ich ani netvrdil.
Vzhľadom na to nemožno mať dostatočným spôsobom osvedčený nárok žalobcu.

16. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd správne rozhodol i o nároku na náhradu trov
konania.

18. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255

ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).