Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201000
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1220201000.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky/manželky/matky: I.
W., rod. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. XX, X., t.č. bytom: P. X. U.Ú.. Č.. XXX, zastúpená:
JUDr. Igor Klamár, advokát, so sídlom: Družstevná 5, Bratislava, proti manželovi/otcovi: T. W., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. - U. T., t.č. bytom: G. XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária Studio
Legale, s.r.o., so sídlom: Galandova 3, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: T. W., narodená XX.XX.XXXX a
Y. W., narodený XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, zo dňa 07.09.2021, č.k. 28P/25/2020-69, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 07.09.2021, č.k. 28P/25/2020-69, v
odvolaním napadnutom výroku IV o určení výživného m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na
výživu maloletej T. W., nar. XX.XX.XXXX sumou 180,- eur mesačne a na výživu maloletého Y. W., nar.
XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne a to vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva

II. Otec j e p o v i n n ý zaplatiť zročné výživné za obdobie od 29.10.2021 do 31.01.2023 na maloletú
T. vo výške 451,94 eur a na maloletého Y. vo výške 602,57 eur, a to všetko k rukám matky do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II manželstvo účastníkov I. W., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a T. W., nar.
XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. - U. T.,

vo zv. XX., ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX rozviedol a maloleté deti T. W., nar. XX.XX.XXXX
a mal. Y. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky.
Zároveň určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej T. W., nar. X.X.XXXX sumou 150,- eur mesačne a na
výživuY.W.,nar.XX.X.XXXXsumou110,-eurmesačnevždydo15.dňavmesiacikrukámmatkypočnúc
právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie styk otca s maloletými
deťmi na žiadosť rodičov neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické aani výchovné poslanie. Skonštatoval, že manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo
odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj
vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, súd prvej inštancie bol toho názoru, že ani v budúcnosti

nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov
a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto ich manželstvo rozviedol. Príčiny rozvratu
manželstvasúdprvejinštancieustálilnastraneobochmanželovvpovahovýchanázorovýchnezhodách.
Súd prvej inštancie mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých
detí, nakoľko spolužitie rodičov nevytváralo vhodné prostredie pre zdravý vývoj maloletých detí. Súd

prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko to navrhli obidvaja rodiča a
kolízny opatrovník s touto úpravou súhlasil. Zároveň súd prvej inštancie určil, že zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade
nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností a ponechal
oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom. Vzhľadom na návrhy
rodičov, ktorí styk nežiadali upraviť, styk otca s maloletými deťmi, súd prvej inštancie neupravoval, keďže

sa dokážu na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť. Čo sa týka výživného, súd prvej inštancie uviedol,
že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom upravil na základe všeobecných kritérií, ktoré sa
uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Tiež uviedol, že otec je aktuálne nezamestnaný,
je evidovaný na úrade práce, dávka na ktorú bude mať nárok je v zanedbateľnej výške, otec však

nedosahoval vysoký príjem ani v čase, keď bol zamestnaný v spoločnosti svojej matky, čo je zrejme
aj dôvodom nízkej dávky v nezamestnanosti. Súd prvej inštancie posudzoval možnosti otca nie podľa
deklarovaného príjmu, ale podľa celkových možnosti regiónu v ktorom otec žije, ktorý ponúka široké
možnosti zárobku, a to ako v riadnom pracovnom pomere, tak aj brigádnou formou. Súd prvej inštancie
uviedol, že otec je zdravý, relatívne mladý muž a nepreukázal existenciu žiadnych prekážok, ktoré by mu

bránili sa zamestnať. Súd prvej inštancie pripustil, že pandémia ochorenia Covid 19 utlmila ekonomiku a
obmedzila pracovné možnosti, na druhej strane nie je možné používať Covid ako univerzálny argument
a zakrývať ním iné príčiny. Ďalej uviedol, že otec má dve vyživovacie povinnosti a žiaľ musí ubrať
zo svojich kritérií pri hľadaní práce a prijať aj menej atraktívne pracovné pozície. Podľa súdu prvej
inštancie, pokiaľ by otec vyvinul isté úsilie, ktoré je po ňom spravodlivé požadovať, bolo by jednoznačne

v jeho možnostiach dosiahnuť mesačný príjem minimálne 700-800,- eur netto a z takejto sumy by bolo
bezpochyby možné prispievať na výživu maloletých detí sumou, ktorá bola určená v tomto rozhodnutí,
t.j. 260,- eur mesačne na obidve deti. Súd prvej inštancie vychádzal z potencionálneho príjmu otca cca
800,- eur, to predstavuje cca 30 %, čo považoval za primerané vzhľadom na vek a potreby detí. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že takto určené výživné je na pomyselnej dolnej hranici a bolo tak určené preto,

lebo zohľadnil stretávanie otca s deťmi a jeho podiel na voľnočasových aktivitách, a to hlavne u syna.
Čo sa týka výživného, ktoré otec navrhoval t.j. minimálne výživné, súd prvej inštancie ho považoval za
neprijateľné, a to vzhľadom na možnosti otca, jeho dobrý zdravotný stav, vek, pomoc rodiny, bohatý
pracovný trh v mieste bydliska - Bratislave. Súd prvej inštancie sa ustálil na výške výdavkov u maloletej
T. vo výške cca 350,- eur a u maloletého Y. vo výške cca 300,- eur mesačne a na rozdiel od otca ich

nepovažuje za neprimerane vysoké. Dodal, že časť týchto nákladov môže byť hradená z prídavku na
dieťa a daňového bonusu, čo predstavuje na dieťa sumu 50,- eur mesačne, mesačný náklad na výživu
maloletej T., tak dosiahne cca 300,- eur, na čo súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať v jednej
polovici. Ďalej dodal, že mesačný náklad na Y. dosahuje po odpočítaní štátnych príspevkov 250,- eur,
nakoľkosaotecvýznamnoumieroupodieľanavoľnočasovýchaktivitách,ustálilsanavýživnomvovýške

100,- eur mesačne. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

3. Matka podala proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku

proti výroku IV, ktorým súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom. Matka
svoje odvolanie odôvodnila tým, že s určeným výživným nesúhlasí, keďže náklady na mal. T. vyčíslila vo
výške 385,- eur mesačne a na mal. Y. vo výške 353,- eur mesačne. Matka zdôraznila, že tieto náklady
boli vyčíslené na dolnej hranici objektívnych nákladov na zabezpečovanie potrieb maloletých a výšku
týchto nákladov považuje v konaní za preukázanú a spochybňovanie týchto nákladov zo strany otca

považuje za ničím nepodložené a účelové. Taktiež nesúhlasí s tvrdením, že otec sa významnou mierou
podieľa na voľnočasových aktivitách. Uviedla, že otca zaujíma futbal, a preto ide syna pozrieť na tréning,
resp. zápas, na tréningy a zápasy ho však takmer výhradne vozí matka, resp. jej mama. Dodala, že
otec vozí syna v priemere 2x mesačne, a to vtedy, keď to vyhovuje jemu. Matka z uvedených dôvodovnepovažuje túto pomoc otca za tak významnú, že by ju mal súd prvej inštancie zohľadňovať pri určení
výšky výživného. Vzhľadom na vek, vzdelanie, zdravotný stav otca a skutočnosť, že žije v Bratislave je
podľa jej názoru neakceptovateľné, aby dlhodobo (prinajmenšom posledné 3 roky) mal jediný oficiálny

príjem 50,- eur mesačne v hrubom a len jeden deň pred prvým pojednávaním, ktoré sa konalo dňa
15.06.2021 sa zaevidoval na úrade práce. Podľa matkinho názoru, by za takejto situácie pri skutočnom
záujme o prácu, otec nemal mať žiadny problém získať zamestnanie so mzdou vo výške min. 800 - 1.000
eur mesačne. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie
zmenil, a to nasledovne: otec je povinný prispievať na výživu mal. T. W., nar. X.X.XXXX sumou 200,- eur

mesačne a na výživu mal. Y. W., nar. XX.X.XXXX sumou 170,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Na záver dodala, že
výška ňou požadovaného výživného korešponduje aj s návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý súdu prvej
inštancie navrhol zaviazať otca prispievať na výživu maloletých detí od výšky 300,- eur mesačne na
obidve deti. Tiež poukázala na prednes kolízneho opatrovníka, ktorý na súdnom pojednávaní upriamil
pozornosť na skutočnosť, že otec je zdravý a schopný nájsť si adekvátnu prácu a nepreukázal žiadnu

prekážku, ktorá by tomu bránila a zároveň odmietol tvrdenie otca, že celú ťarchu výživy má niesť matka.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol na
pojednávaní dňa 07.09.2021, a to, že navrhol zaviazať otca prispievať na výživu maloletých detí od
výšky 300,- eur mesačne na obidve deti.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s jej tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí, z
dôvodov, že on má za to, že prejavuje záujem o maloleté deti a snaží sa im aj finančne pomôcť podľa
možností a majetkových pomerov, ktorými momentálne disponuje. Otec uviedol, že nakoľko je odo dňa
14.06.2021 evidovaný na úrade prace ako uchádzač o zamestnanie a zo sociálnej poisťovne mu bola

priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, t.j. 1,6481,- eur na
obdobie 6 mesiacov, prispieva na maloleté deti maximum, ktoré mu situácia dovoľuje. Dodal, že záujem
prejavuje zúčastňovaním sa zápasov svojho syna, nakoľko futbal predstavuje spoločné voľnočasové
hobby otca so synom. Tvrdenie matky, že futbal je jeho hobby a len, preto chodí na zápasy svojho syna,
označil otec za účelové, nakoľko chodí na tieto zápasy, aby podporil svojho syna v športovej aktivite, čím

dochádza aj k uspokojeniu všestranného telesného a duševného vývoja dieťaťa. Zdôraznil, že častokrát
sú so zápasmi spojené náklady na prepravu, ktoré môžu predstavovať mesačne sumu aj okolo 150,-
eur, nakoľko nie vždy sa zápasy konajú v Dunajskej Strede. Taktiež dodal, že znáša aj náklady na
zabezpečovanie športového oblečenia maloletému. Otec uviedol, že prispieva na výdavky maloletej na
telefón a v čase, keď má maloleté deti u seba kúpi im aj oblečenie a iné veci, o ktoré si zažiadajú.

Otec má za to, že sa podieľa na úhrade a zabezpečovaní osobných potrieb detí, pričom poukázal na
skutočnosť,žesúdprvejinštanciepriurčenívýživnéhoprihliadalnaodôvodnenépotrebymaloletých,ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča, ktorého zaviaže k plateniu výživného. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a to, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru vo veci úplne zistil skutkový stav a
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil,

otec navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že tvrdeniami otca, že s futbalovými zápasmi syna sú
častokrát spojené náklady na prepravu, ktoré môžu predstavovať mesačne sumu aj okolo 150,- Eur,
ktoré síce otec neuvádza výslovne, že znáša on, ale uvedením týchto nákladov sa podľa nej snaží

pred súdom navodiť tento dojem, čo však nezodpovedá realite. Matka podotkla, že otec maloletého
na tréning od septembra neviezol ani raz a dopravu maloletého na tréningy a z tréningov zabezpečuje
výlučne ona a jej rodičia. Dodala, že za posledné tri mesiace (september - november) sa bol otec na
futbalový zápas maloletého pozrieť trikrát, pričom jedenkrát ho na zápas aj priviezol. Čo sa týka otcom
uvádzaného zabezpečenia športového oblečenia syna, matka uviedla, že toto oblečenie zabezpečil tak,

že maloletému priniesol nosené veci po kamarátovom synovi. Ani ďalšie tvrdenie otca, že prispieva na
výdavky maloletej na telefón a keď má maloleté deti, kúpi im aj oblečenie a iné veci, o ktoré si zažiadajú,
sa nezakladá podľa matky na pravde. Uviedla, že otec už dlhodobo nekúpil maloletým žiadne oblečenie
a aj faktúry za telefón, používaný maloletou T. hradila spoločnosť, v ktorej bol otec konateľ, avšak keďže
vjúni2021bolzfunkciekonateľaodvolaný,telefónnečísloboloprepísanénaňuaodmesiacanovember

platí aj faktúry za predmetný telefón ona. Podľa matky, otec v doterajšom priebehu konania a ani vo
svojom vyjadrení k odvolaniu nepreukázal výdavky, ktorými sa reálne podieľa na nákladoch maloletých
detí. Pre úplnosť matka uviedla, že okrem už v konaní preukázaných nákladov a platieb za telefón
maloletej T. hradí aj poplatok za skladovanie pupočníkovej krvi maloletých detí v sume 8 eur/mesiaca taktiež sa od septembra 2021 zvýšil klubový poplatok za futbalové tréningy mal. Y. o sumu 5,- eur/
mesiac. Na základe uvedeného matka naďalej trvá na svojom odvolaní zo dňa 27.10.2021 a navrhuje,
aby odvolací súd vo výroku IV. rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako to uviedla v predmetnom

odvolaní.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že súhlasí s matkou v časti, kde tvrdí, že maloletého
bol pozrieť na zápase jedenkrát, keďže to bolo a je zapríčinené covidovou situáciou a s tým súvisiacimi
obmedzeniami, nakoľko zápasy sa momentálne nekonajú na pravidelnej báze. Zároveň dodal, že v

momentálnej situácii, kedy sa mu pokazilo motorové vozidlo, čo taktiež prispelo k nemožnosti vozenia
maloletého na tréningy. Tvrdenia matky o tom, že neprispieva na výdavky maloletých detí a iné veci
nie sú podľa neho pravdivé, nakoľko častokrát dáva deťom aj vreckové, pričom vreckové im dáva
pomimo sumy, ktorá mu bola stanovená ako výživné na maloleté deti, keď si oň deti zažiadajú.
Dodal, že zabezpečuje pre deti oblečenie v rámci svojich schopností a nepovažuje za zlé, ak dokáže
zaobstarať maloletým oblečenie aj z druhej ruky, ktoré je značkové a nachádza sa vo veľmi dobrom

nositeľnom stave. Otec uviedol, že odo dňa 14.06.2021 je evidovaný na úrade prace ako uchádzač
o zamestnanie a zo sociálnej poisťovne mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 %
denného vymeriavacieho základu, t.j. 1,6481,- eur na obdobie 6 mesiacov. Otec má za to, že prispieva
na maloleté deti maximum, ktoré mu jeho aktuálna finančná situácia dovoľuje. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a tomu, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru vo veci úplne zistil skutkový stav a na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil,
navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem), a dospel k záveru, že odvolanie matky je sčasti dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378
C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení
zákonným spôsobom.

9. Matka sa odvolala do výroku o určení vyživovacej povinnosti otcovi na čas po rozvode. Odvolací súd
sa teda zaoberal tým, či určené výživné zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
otca, či zodpovedá oprávneným nákladom na maloleté deti. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia v
časti uloženia vyživovacej povinnosti, vychádzajúc zo zistených pomerov rodičov, schopností a možností

otca, ako aj nákladov na maloleté deti, dospel k záveru o potrebe zmeniť stanovenú výšku výživného
a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej T. sumou 180,- eur mesačne a na maloletého
Y. sumou 150,- eur mesačne. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie zistil riadne skutočný
stav veci, vykonal potrebné dokazovanie pre určenie vyživovacej povinnosti, avšak z riadne ustáleného
skutočného stavu veci, z možností a schopností otca ako aj oprávnených nákladov na maloletých určil

výživné v nižšej sume, ako je dôvodné určiť.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných
potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej,
ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné

je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,
spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným
schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam

ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri
rozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostimásúdvychádzaťjednakzovšeobecnýchhľadísk,
t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi

odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah
odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov
povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových

vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i
celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý
z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých
svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože
dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené

potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.

11. Odvolací súd vychádzajúc z týchto kritérií pre určenie výživného dospel k záveru, že vzhľadom
na zistené možnosti a schopnosti otca, a vzhľadom na náklady na maloleté deti, je dôvodné bežné
výživné stanoviť vo vyššej sume, ako upravil súd prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že otec je toho času nezamestnaný. Pred tým vykonával funkciu konateľa v spoločnosti, kde jeden

zo spoločníkov bola jeho matka. Túto funkciu vykonával za veľmi nízku odmenu. Otec má ukončené
stredoškolské vzdelania, je zdravý. Je nevyhnutné pri určení vyživovacej povinnosti prihliadať nie len
na deklarovaný príjem, ale aj k možnostiam a schopnostiam otca. Otec si nezamestnanosť spôsobuje
sám, pritom je stredoškolsky vzdelaný, v ešte produktívnom veku, žijúci v bratislavskom kraji s najnižšou
mierou nezamestnanosti a s najvyššími priemernými mzdami. Súd prvej inštancie ustálil, že je v jeho

možnostiach dosahovať príjem 800,- eur mesačne v čistom, čo odvolací súd považuje za minimum jeho
možnosti, keď priemerná mzda v bratislavskom kraji bola v roku 2022 podľa údajov Štatistického úradu
SR na úrovni 1.546,- eur v hrubom. Je potrebné vychádzať aj z nákladov na maloleté deti, kde matka
vyčíslila tieto náklady riadne, v primeranej výške veku maloletých. U maloletej T. náklady činia cca. 385,-
eur mesačne a je potrebné prihliadnuť i k tomu, že u maloletej sú vyššie výdavky spojené so stravou

z dôvodu, že je u nej diagnostikovaná histamínová intolerancia. Náklady na maloletého Y. sú vo výške
cca 353,- eur mesačne. Ďalej je potrebné prihliadnuť i k tomu, že matka si plní vyživovaciu povinnosť
aj výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti. Suma výživného určená súdom prvej inštancie nie
je dostatočná na pokrytie všetkých nevyhnutných nákladov maloletých a nezodpovedá možnostiam a
schopnostiam otca. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o určená výživného tak,

že na maloletú T. určil sumu 180,- eur mesačne a na maloletého Y. sumu 150,- eur mesačne. Odvolací
súd poukazuje aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletých detí, ktorý navrhoval určiť výživné
spolu na obe deti od 300,- eur mesačne. Otcov argument, že nie je schopný platiť vyššie výživné aj z
dôvodu, že chodí pravidelne na futbalové zápasy maloletého s čím má spojené výdavky na cestovanie
neobstojí. V prvom rade je nevyhnutné zabezpečiť zo strany rodiča, aby bola riadne zabezpečená výživa

detí, aby boli uspokojené ich nevyhnutné bežné náklady. Otcove možnosti a schopnosti určite sú na
takej úrovni, že aj popri určenom výživnom odvolacím súdom, je schopný aj výkonu styku s maloletými
a úhrady nákladov, ktoré má s tým spojené. Otec nemá žiaden dôvod k tomu, aby bol nezamestnaný,
tento stav si spôsobuje sám, a nemožno to zohľadniť na úkor potrieb jeho maloletých detí.

12. Z dôvodu, že došlo ku zmene rozhodnutia tak, že bežné výživné bolo určené vyššie ako súdom
prvej inštancie, odvolací súd sa musel zaoberať otázkou zročného výživného. Zročné výživné odvolací
súd počítal za obdobie od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (29.10.2021) po rozhodnutie
odvolacieho súdu (18.01.2023). Z dôvodu, že výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci, a rozsudok
odvolaciehosúdubolvyhlásenýpo15.dnivmesiaci,jesplatnévýživnézacelýmesiacjanuár2023,preto

je uvedené vo výroku rozhodnutia obdobie od 29.10.2021 do 31.01.2023. Otec mal podľa rozhodnutia
súdu prvej inštancie celkom za obdobie od 29.10.2021 do 31.01.2023 zaplatiť na bežnom výživnom na
maloletú T. sumu 2.259,67 eur (2 dni v mesiaci október 2021, t.j. 9,67 eur a 150 eur x 15 mesiacov, t.j.
2.250,- eur) a na maloletého Y. sumu 1.657,10 eur (2 dni v mesiaci október 2021, t.j. 7,10 eur a 110 eur
x 15 mesiacov, t.j. 1.650,- eur). Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, keď odvolací súd rozhodol

o určení výživného na maloletú T. v sume 180,- eur mesačne mal otec za obdobie od od 29.10.2021
do 31.01.2023 zaplatiť sumu 2.711,61 eur ( 2 dni v mesiaci október 2021, t.j. 11,61 eur a 180 eur x 15
mesiacov, t.j. 2.700,- eur) a na maloletého Y. sumu 150,- eur mesačne mal otec zaplatiť sumu 2.259,67
eur (2 dni v mesiaci október 2021, t.j. 9,67 eur a 150 eur x 15 mesiacov, t.j. 2.250,- eur). Rozdiel medzi
tým, čo mal otec zaplatiť na základe rozhodnutia odvolacieho súdu a tým, čo na základe rozhodnutia

súdu prvej inštancie tvorí zročné výživné. V danom prípade ide o sumu 451,94 eur na maloletú T. a
sumu 602,57 eur na maloletého Y.. Zročné výživné odvolací súd zaviazal otca zaplatiť do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP. Na použitie výnimky a uloženie
povinnosti platiť zročné výživné v splátkach odvolací súd nevidel dôvod.13. O trovách konania, z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).