Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Világiová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211730
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714211730.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. D. O., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Ing. Y. O., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom Q., časť S. Q., Q. XX/XX, obaja zast. JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou,
Bratislava, ul. Podbrezovská 34 proti žalovanému: Združenie F. - nadstavba so sídlom v S. Q., Q.
XX, Q., IČO: 37796887, o splnenie povinnosti previesť vlastnícke právo k rozostavanému bytu, o
odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10C/267/2014-37 zo dňa 26.01.2015

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu 1.stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust.§ 10 ods.1, 3 zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch v platnom znení, zároveň podľa položky 1 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov s použitím poznámky č. 8 k tejto položke.

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovia podali na Okresný súd Poprad dňa 17.10.2014 voči
žalovanému žalobu s alternatívnym petitom žaloby v znení, že „ žalovaný je povinný do 15 dní podať
návrh na zápis do katastra nehnuteľnosti riadnu zmluvu o nadstavbe bytového domu rozostavaným

bytom č. X - D na X. posch. bytového domu s.č. XX Q. ul. v S. Q., v prospech žalobcov. Tohto záväzku sa
môže zbaviť aj zaplatením sumy 53.134,38 Eur v rovnakej lehote“. Súčasne pri podaní žaloby žalobcovia
zaplatili súdny poplatok v kolkoch v sume 33,50 Eur.

Písomnou výzvou zo 16.12.2014 súd vyzval oboch žalobcov spoločne a nerozdielne doplatiť súdny
poplatok za alternatívny návrh v sume 3.154,50 Eur, vypočítaný podľa položky 1, písm.a/ Sadzobníka

súdnych poplatkov podľa Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a to vo výške 6 % z toho
alternatívneho návrhu, z ktorého sa podľa uvedeného zákona vyberá vyšší poplatok, t. j. zo sumy
53.134,38Eur.Predpísanávýškasúdnehopoplatkupozaokrúhleníčinísumu3188,-eurapoodpočítaní
zaplatenej sumy 33,50 Eur, zostáva doplatiť 3.154,50 Eur. Písomnú výzvu prevzala právna zástupkyňa
žalobcov dňa 22.12.2014 a v súdom určenej lehote 18 dní od doručenia výzvy napriek poučeniu súdu o
následkoch nezaplatenia (nedoplatenia) súdneho poplatku predpísaný súdny poplatok nezaplatila.

Súd konanie pre nezaplatenie (nedoplatenie) súdneho poplatku žalobcami 1/ a 2/ za alternatívny
návrh, z ktorého sa podľa zákona o súdnych poplatkoch vyberá vyšší poplatok, zastavil.

Súd prvého stupňa zároveň dodal, že v prípade zákona o súdnych poplatkoch, aj poznámky č. 8
k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov ide o fiškálny predpis upravujúci záväzný postup pri

vyberaní súdnych poplatkov za alternatívne návrhy a uvedená právna úprava nerozlišuje, o aký druh
alternatívneho návrhu ide. V danom prípade ide o tzv. alternatíva facultas, t. j. , že súd priznáva jedinéplnenie, ale s možnosťou náhradného plnenia a teória práva pozná ešte ďalšie 2 druhy alternatívnych
návrhovatonaalternatívneplnenie (priznávajúsaobaplnenia)atzv.žalobasprimárnymaeventuálnym
petitom (priznáva sa len jedno z týchto dvoch plnení). Pri všetkých troch druhoch alternatívnych návrhov

je zákonný postup pri vyberaní súdnych poplatkov ten istý.

Proti tomuto uzneseniu včas podali odvolanie žalobcovia. Navrhli uznesenie zrušiť a to autoremedúrou
alebo inštančným postupom. Namietali, že: 1. v materiálne ponímanom demokratickom a právnom
štáte nemožno pripustiť interpretáciu a aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia právnej normy spôsobom,

ktorý nerešpektuje fundamenty slovenského ústavného poriadku, 2. že účel a zmysel interpretovanej a
aplikovanej normy preto nie je možné hľadať iba v slovách a vetách tejto normy, pretože v nej sú vždy
prítomné aj princípy právneho štátu, 3. citovali znenie položky č.8 poznámky, 4. uviedli, že teória a súdna
praxpripúšťaarozlišujeprizložitompetitea/spojenieviacžalobnýchnárokovzrôznychdôvodovvjednej
žalobe (tzv.objektívna kumulácia), ktorú pre spoplatnenie možno a treba podradiť pod poznámku č. 8
položky č.1 Sadzobníka, b/ prípady, v ktorých je viac nárokov uplatňovaných v jednej žalobe, eventuálne

alebo alternatívne tak, že sa vzájomne vylučujú. Žalobcovia sa zmienili (iii) aj o zvláštnom druhu petitu
tzv.fakultatívne plnenie (alternatíva facultas alebo alternatívne splnomocnenie), ktoré neupravuje ani
hmotné ani procesné právo, ale súdna prax ho akceptuje. Ide o procesnú ponuku žalobcu žalovanému,
ktorý je zaviazaný na určité plnenie, že sa môže zbaviť svojej povinnosti poskytnutím iného, spravidla
peňažného plnenia. Preto súd môže uložiť len plnenie primárne, teda iba to, čo je predmetom sporu,

či konania aj z hľadiska poplatkového zákona podľa § 7, avšak do rozsudku prevezme žalobcovo
vyhlásenie obsiahnuté v petite žaloby, takže žalovaný má potom možnosť sa ponúknutým spôsobom
svojej povinnosti zbaviť. Žalobca však môže nútene vymáhať iba primárne plnenie. 5. Z uvedeného
žalobcovia vyvodili, že v danej veci uplatnili iba jeden návrh, nie viac návrhov ako hovorí poznámka
8 s jedným primárnym predmetom sporu. Preto nielen gramaticky, ale aj teologicky výklad aplikovanej

právnej normy hovorí iné, než v tomto smere nepreskúmateľné a svojvoľné uznesenie súdu prvého
stupňa o zastavení konania. 6. Ak by podľa súdu išlo o dva samostatné nároky uplatnené žalobcami v
podanomnávrhuatítozprimárnehonárokusúdnypoplatok zaplatili,súdnemalnajmenšídôvodzastaviť
konanie v tejto samostatnej časti. Teda uloženie povinnosti žalovanému podať návrh na zápis do KN
riadnu zmluvu. Mohol zastaviť konanie iba v časti fakultatívneho plnenia, naviac keď vecou samou podľa

§ 152 O.s.p. je iba primárne plnenie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

Z obsahu spisu, ale i dôvodov uvedených v uznesení súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobcovia podali
na súd dňa 17.10.2014 voči žalovanému žalobu s alternatívnym petitom žaloby v znení, že „ žalovaný je
povinný do 15 dní podať návrh na zápis do katastra nehnuteľnosti riadnu zmluvu o nadstavbe bytového
domu rozostavaným bytom č. X - D na X. posch. bytového domu s.č. XX Q. ul. v S. Q., v prospech

žalobcov. Tohto záväzku sa môže zbaviť aj zaplatením sumy 53.134,38 Eur v rovnakej lehote“. Súčasne
pri podaní žaloby žalobcovia zaplatili súdny poplatok v kolkoch v sume 33,50 Eur.

Súdprvéhostupňapísomnouvýzvouzodňa16.12.2014vyzvalžalobcovspoločneanerozdielnedoplatiť
súdny poplatok za alternatívny návrh v sume 3.154,50 Eur.

Podľa položky 1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou Zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a s použitím poznámky č. 8 k tejto položke je výška súdneho poplatku z ceny
predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 Eur a najviac 16.596,50 Eur, v
obchodnýchveciachnajviac33.193,50Eur.Aknavrhovateľuplatníalternatívneviacejnávrhovnazačatie

konania, poplatok sa platí iba z toho návrhu, z ktorého sa podľa tohto zákona vyberá vyšší poplatok.

Možno prisvedčiť žalobcom, že v danom prípade bolo potrebné použiť teologicky výklad právnej normy.
Ide o dynamický výklad zo zmyslu zákona, ktorý skúma aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel
rozoberanej právnej normy.

S použitím tohto výkladu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o alternatívny petit,
tak ako to má na mysli položka č.1 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou Zákona o
súdnych poplatkov a poznámka č.8 k tejto položke.Čo do alternatívneho petitu možnosť voľby sa spravidla vyjadruje slovom „alebo“, keď žalobca uvedie
všetky plnenia, z ktorých môže si žalovaný zvoliť jedno. Je to v prípade, ak to stanoví právny predpis

alebo právny úkon (zmluva), keď dlžník môže poskytnúť veriteľovi plnenie podľa svojej voľby z viacerých
možností (z viacerých plnení), musí veriteľ, ktorý sa domáha splnenia tejto povinnosti v konaní pred
súdom rešpektovať možnosť voľby plnenia dlžníka i v žalobnom petite.

Žalobný petit však môže obsahovať aj tzv.alternatívu facultas, ako je to v danom prípade. Uplatnením

tohto petitu žalobca prejavuje ochotu prijať od žalovaného miesto plnenia, ktoré mu podľa právneho
predpisu alebo podľa zmluvy patrí plnenie iné, ktoré je vyjadrené v petite, na ktoré podľa hmotného
právanemánárok.Akbudeprimárnemunárokuvyhovené,stanovísúdtiežplnenienáhradné.Posudzuje
pritom či ide o plnenie právne možné, ale prípadnú primeranosť náhradného plnenia a to ani z hľadiska
výšky súd nepreskúmava a vychádza iba z údajov žalobcu. Žalobca sa môže domáhať iba plnenia, ktoré
mu patrí, ktoré je uplatnené primárnym návrhom. Súčasne je zaviazaný prijať aj náhradné plnenie, tzv.

alternatívu facultas, lebo žalovaný môže splniť svoju povinnosť i tým, že žalobcovi poskytne v rozsudku
stanovené náhradné plnenie. Ak však bude žalobca neúspešný čo do primárneho návrhu, nemôže mu
byť priznané ani náhradné plnenie. Žalobca ako oprávnený môže viesť exekúciu len pre plnenie, ktoré
bolo predmetom tohto konania; dlžník by sa však mohol zbaviť záväzku plnením predmetu k prijatiu
ktorého na miesto pôvodného plnenia prejavil oprávnený ochotu do času, pokiaľ nebolo pôvodné plnenie

vymožené celé (napríklad R 21/1964 alebo R 48/2005). Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď
konanie zastavil. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 221 ods.1 písm.i/ O.s.p. uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods.2 O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa vo veci bude ďalej konať a rozhodnúť.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dôvodnou bola i odvolacia námietka žalobcu, že nebolo možné
konanie zastaviť, pokiaľ žalobcovia zaplatili súdny poplatok z primárneho nároku. V tejto súvislosti
odkazuje odvolací súd na Komentár zákona o súdnych poplatkoch pri poznámke 6, z ktorého vyplýva,
že žalobca môže zaplatiť poplatok len za jeden z uplatnených nárokov a súd potom musí konať o nároku

za ktorý je poplatok zaplatený a nie je oprávnený konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil
čo sa týka toho nároku, za ktorý si žalobca poplatkovú povinnosť v plnom rozsahu plnil (uznesenie NS
SR sp.zn. 5 Obo 122/2008).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.