Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Világiová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211730
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714211730.2
Uznesenie
Krajský v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov: 1/ G.. D. O., nar. XX.X.XXXX, trv.
bytom E. Q., časť S. Q., Q. XX/XX a 2/ G.. Y. O., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom Q., časť S. Q., Q. XX/
XX, obaja zast. JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, Bratislava, ul. Podbrezovská 34, IČO:30800731
proti žalovanému: Združenie Pálenica - nadstavba so sídlom v Tatranskej Štrbe, Štefánikova 68,
Štrba, IČO: 37796887, zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát, so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65,
pracovisko Poprad, Mnoheľova 17, IČO: 37877291,o splnenie povinnosti podať návrh na zápis do
katastra nehnuteľností riadnu zmluvu o nadstavbe bytového domu, o odvolaní žalobcov i žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/267/2014-162 zo dňa 27.03.2017 takto,
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v
2. rade sumu 53.134,38 eur a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd
alternatívny návrh žalobcov v 1. a v 2. rade zamietol. Vyslovil, že žalobcovia v 1. a v 2. rade majú nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdeného plnenia.
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 451 ods. 1, § 454, § 488 a
§ 489 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vyhodnotení výsledkov dokazovania a to jednak prostriedkov
procesného útoku ako aj prostriedkov procesnej obrany, nepochybne dospel k právnemu záveru, že
druhá časť alternatívneho petitu žaloby je dôvodná . Keďže prvá časť alternatívneho petitu žaloby nie
je vykonateľná, pretože kúpna zmluva medzi stranami nebola uzavretá a podpísaná a žalobcovia 1/a 2/
jej návrh nimi podpísaný nepredložili ani k podanej žalobe. Bez existencie kúpnej zmluvy nie je možné
rozhodnúť rozsudkom o uložení povinností prejavu vôle nahradzujúceho chýbajúce prejavy vôle za obe
strany zmluvy . Minimálne takáto kúpna zmluva by musela existovať a museli by ju podpísať aspoň
žalobcovia 1/ a 2/ . Preto súd druhým výrokom túto časť alternatívneho návrhu žalobcov zamietol pre
rozpor so zákonom. Prvým výrokom rozsudku súd vyhovel druhej časti alternatívneho petitu žaloby
a zaviazal žalovaného zaplatiť obom žalobcom sumu 53 134,38 eur , ktorú investovali do bytu č.
4-.T. , teraz bytu č. XX s prísl., ktorý na nich žalovaný odmieta previesť , a preto je povinný vrátiť im
túto peňažnú sumu. Aktívna legitimácia oboch žalobcov je daná tým, že ide o peňažné prostriedky
patriace do ich zaniknutého BSM rozvodom manželstva a podľa § 149 ods. 4 obč. zák. sú ich podiely
rovnaké. Súd dáva za pravdu žalobcom 1/ a 2/, že žalované peňažné prostriedky boli zaplatené za
výstavbu žalovaného bytu s mezonetom s prísl. a ktorého vlastníkom je stále žalovaný. Preto pokiaľ
im nechce tento byt s prísl. previesť do ich vlastníctva, musí im vrátiť sumu vloženú do výstavby bytu.
Keďže žalovaný nepreukázal súdu aká je reálne hodnota bytu s prísl., súd vychádzal z toho, že tátoreálna hodnota zodpovedá výške preinvestovaných peňažných prostriedkov do bytu oboma žalobcami
a inú hodnotu ani žalobcovia nežiadajú vrátiť. Preto sa súd bližšie nezaoberal následnou otázkou tržnej
hodnoty bytu, za ktorú ju môže žalovaný v rámci dispozície so svojím vlastníctvom predať inému.
Keďže ide o povinnosť žalovaného zaplatiť prisúdenú sumu spoločne obom žalobcom, podľa § 512
ods. 1 Obč. zák. má žalovaný plniť každému zo žalobcov rovnaký diel z prisúdenej sumy.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že v danom spore boli žalobcovia v prvom a v druhom
rade celkom úspešní preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovia v prvom a v druhom rade
majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z prisúdeného plnenia. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením
ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to čo do výroku číslo 1 a 3. Právne
odôvodnil odvolanie ustanovením § 359 a § 362 CSP s tým, že ako odvolacie dôvody uvádza dôvody
uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. S rozhodnutím súdu prvej inštancie okrem
napadnutého výroku žalovaný nesúhlasí. Súd prvej inštancie dôvody vyhovenia žalobe popísal v bode
5 odôvodnenia rozsudku kde uviedol, že prvej časti alternatívneho petitu nevyhovel pretože táto časť
bola nevykonateľná z dôvodu neexistencie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 32 spolu s
návrhom na vklad. Druhej časti alternatívneho petitu t.j. zaplatenia požadovanej sumy 53.134,38 eur
súd prvej inštancie vyhovel z dôvodu, že mal za to, že žalobcovia preukázali zaplatenie sumy 53.134,38
eur na výstavbu bytu. Podľa súdu prvej inštancie táto suma je porovnateľná s kúpnymi cenami za
ktoré nadobudli svoje byty vlastníci ostatných piatich bytov. Podľa názoru žalovaného súd v rámci
rozhodovania opomenul vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalovaného ktoré boli súčasťou jeho prípisu
zo dňa 13.03.2017 ktorým sa žalovaný vyjadril k jednotlivým položkám ktoré tvorili žalovanú sumu
53.134,38 eur. V tomto podaní žalovaný predložil do súdneho spisu znalecký posudok č. 16/2008 o cene
hodnoty stavebných prác vykonaných spoločnosťou TATRAMAT - ECO PLAST s.r.o. podľa Zmluvy o
dielo č. 1/2004, zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 17.11.2012, z ktorej vyplýva ako
žalovaný dospel k sume 28.000,- eur, ktorú požaduje zaplatiť od žalobcov pre účely následného prevodu
vlastníctva k bytu č. X/D v prospech a uviedol dôvody neuznávania jednotlivých položiek tvoriacich
žalovanú sumu. Tieto položky konkretizoval tak, že sumu 2.000,- SK dňa 20.01.2000 uhrádza za projekt,
sumu 24.864,- SK dňa 24.07.2002 členský príspevok SVB, suma 300.000,- SK dňa 07.12.2004 úhrada
faktúry č. 32/04 od TATRAMAT- ECO PLAST s.r.o. suma 30.000,- SK, dňa 28.01.2005 úhrada faktúry
č. 17/04 od TATRA MAT- ECO PLAST s.r.o. suma 75.000,- SK dňa 13.04.2005 úhrada faktúry č. 43/4
čiastočná od TATRA MAT- ECO PLAST s.r.o., suma 70.000,- SK dňa 01.07.2005 úhrada faktúry č. 43/04
čiastočná, suma 70.000,- SK dňa 04.08.2005 úhrada faktúry č. 43/04 čiastočná, suma 40.000,- SK dňa
24.10.2005 úhrada faktúry č. 43/04 čiastočná. Dané položky žalovaný neuznal z toho dôvodu, že nie je
ich možné zahrnúť ako súčasť kúpnej ceny za zhotovenie bytu s tým, že pokiaľ ide o faktúry č. 17/04,
32/04 a 43/04 tak tieto boli vystavené priamo na meno žalobcu v prvom rade subjektom TATRAMAT a.s.
kde má žalovaný za to, že tieto vôbec nesúviseli s výstavbou predmetného bytu. Pokiaľ ide o úhrady k
Faktúre č. 43/04 žalovaný tieto neuznal preto, že na vkladových listoch ČSOB a.s. nie je nikde uvedené
meno vkladateľa ktorým by bol žalobca v prvom rade alebo žalobkyňa v druhom rade. Tieto skutočnosti
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil preto je rozhodnutie arbitrárne a nie je z neho
zrejmé akým spôsobom sa súd s týmito vyjadreniami žalovaného vysporiadal z hľadiska nároku žalobcu.
Žalovaný z opatrnosti v rámci odvolania vznáša voči nároku žalobcu námietku premlčania pretože tak
ako vyplýva z dokladov predložených žalobcami platby ktoré požadujú vrátiť v celkovej výške 53.134,38
eur boli vykonané v čase od 31.12.2006 a žaloba v tejto veci bola podaná na súd dňa 17.10.2004 avšak
alternatívny petit ktorý súvisí so zaplatením peňažného plnenia bol na súde uplatnený až 23.05.2016.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom ktoré podlieha premlčaniu, pričom
premlčaciadobaje3rokyktoráužkudňupodaniažalobyuplynula.Žalovanýmázato,ženatentoprípad
nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ktoré nepripúšťa možnosť
vzniesťtútonámietkuprizmluvektorájeneplatnáalebobolazrušenázdôvoduzabezpečeniarovnakého
právneho postavenia pre oboch účastníkov zmluvy a to z dôvodu, že žalobcovia v prvom a v druhom
rade platili finančné prostriedky žalovanému nie titulom zmluvy, ale z dôvodu založenia občianskeho
združenia ktorého boli členmi a ktoré bolo stavebníkom všetkých bytov v nadstavbe bytového domu.
Dôkazom o tom je to, že združenie bolo založené dňa 02.06.2001. Žalobcovia realizovali platby ktoré sú
zahrnuté v čiastke 53.134,38 eur v dobe od 20.01.2000 do 31.12.2006 a zmluva č. 4D/P/N-2004 bolauzavretá dňa 12.09.2004. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že platby žalobcovia vykonávali pre
žalovaného titulom založenia združenia a plnenia si povinností v tomto združení a nie titulom plnenia si
povinností vyplývajúcich zo zmluvy č. 4D/P/N-2004. Vzhľadom na to žalovaný navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
alebo aby rozsudok zmenil sám tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie i žalobcovia a to čo do zamietavého výroku. Aj
keď vyslovili spokojnosť s prebehnutým konaním nemyslia si, že sa súd dôkladne zaoberal materiálnym
predmetom sporu tak, ako si ho strany pôvodne vymedzili v dobe pred realizáciou nadstavby či vstavby
sporného bytu a po jeho ukončení. Ďalší kontraktačný postup na jeho prevod zo žalovaného na
žalobcovnajmäkeďsúčasnáprávnaúpravaobsiahnutávObčianskomzákonníkutýkajúcasazmluvných
záväzkov vo vzťahu k prevodom bytov nemá kogentný charakter a možno tak konštatovať, že odráža
ústavný princíp (článok 2 ods. 3 ústavy) i základné právo jednotlivcov na rešpektovanie ich autonómie
vôle (zmluvnej slobody). Uvedená skutočnosť má z hľadiska priamych dopadov významnú relevanciu
aj pre teraz prejednávaný prípad tak ako demonštrovali žalobcovia v doterajších procesných úkonoch.
Žalovaný znáša námietku neplatnosti zmluvy až po doručení hrubej stavby bytu či spochybňovaním
nákladov žalobcov na jeho vybudovanie, ale bez toho, že by tvrdil čo z vlastných prostriedkov vynaložil
v súvislosti s následným uzavretím kúpnej zmluvy. Je preto možné usúdiť, že zo strany žalovaného
ide o špekulatívnu procesnú taktiku tak, aby mohol žalobcami vybudovaný byt predať tretej osobe a
rozdeliť si zisk mimo participáciu žalobcov ktorých v minulosti z družstva vylúčil. Takto z jeho strany
ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi respektíve o zneužitie práva na úkor žalobcov a tomu
musia súdy zabrániť, pretože majú ústavnú povinnosť chrániť základné práva žalobcov a to majetkové
alebo vlastnícke v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov sa vec
dostala na súd, aby sa rozhodlo, ktorá z dvoch sporiacich sa strán má na svojej strane hmotné právo.
Žalobcovia žiadali vydať rozsudok vyslovujúci alternatívne splnomocnenie tzv. alternatíva facultas tak,
že od žalovaného ako svojho dlžníka sú žalobcovia ochotný prijať namiesto žalovaného nepeňažného
plnenia aj peňažné plnenie. V dôsledku takého návrhu mal súd uložiť žalovanému povinnosť uzavrieť
so žalobcami kúpnu zmluvu bez zaplatenia ceny bytu tak ako u ostatných staviteľov u ktorých sa
táto cena započítala s pohľadávkou žalobcov (viď bod VI. z predložených kúpnych zmlúv) ktorých sa
žalovaný mohol zbaviť zaplatením konkrétne určenej peňažnej sumy. Tým by sa žalovanému rozsudkom
priznala tzv. alternatíva facultas. Súd však vyhovel len jednej časti petitu a to na peňažné plnenie ktoré
však nemusí byť vymožiteľné v plnej výške. Pre žalobcov však kvôli jej zabezpečeniu je podstatná
aj nepeňažná časť petitu ktorý však súd prvej inštancie nesprávne zamietol iba s poukazom na to,
že žalobcovia nepripojili k žalobe aj riadnu kúpnu zmluvu aspoň žalobcami podpísanú čo by malo
byť v rozpore so zákonom, ale už neuviedol s ktorým zákonom a prečo. Odvolaciemu súdu pripojili
žalobcovia publikované a stále aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky uverejnené
v Zborníku rozhodnutí č. IV. z ktorého pôvodne žalobcovia čerpali a z ktorého vyplýva, že až po
právoplatnosti rozsudku spolu s ním - ktorý nahradzuje prípadný prejav vôle žalovaného, ak by kúpnu
zmluvu so žalobcami odmietol podpísať aj napriek judikovanej povinnosti ju podpísať by žalobcovia
katastru nehnuteľností spolu s návrhom na vklad predložili kúpnu zmluvu podpísanú iba žalobcami
ako kupujúcimi. Skôr to nemalo žiaden význam pretože pri vyslovení povinnosti žalovanému uzavrieť
kúpnu zmluvu tento by mohol ju aj podpísať v čo stále žalobcovia dúfajú najmä keď nemá zbytočné
prostriedky na vedenie tohto preňho zbytočného sporu. V petite bol predmet zmluvy podľa názoru
žalobcov dostatočne identifikovaný takže po jeho prevzatí do rozhodnutia súdu sa tento dostane do
žalobcami napísanej kúpnej zmluvy ktorú spolu s rozsudkom a návrhom na vklad predložia žalobcovia
príslušnému katastru na konanie o jej vklade. Preto žiadali, aby odvolací súd rozsudok v zamietavej
časti zmenil tak, že návrhu aj v tejto časti vyhovie a žalobcom prizná náhradu trov konania.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Konštatovali, že všetky námietky žalovaného nie
sú dôvodné. Tento účastník ani na urgenciu súdu zo dňa 14.03.2017 nesplnil jednu zo základných
povinností podľa ustanovenia § 151 ods. 2 CSP tvrdiť nestačí, aby bol úspešný musí uniesť popri
bremene tvrdenia i bremeno dôkazné, inak je popretie neúčinné. Žalovaný aj v odvolaní popiera úhrady
niektorých faktúr súvisiacich s výstavbou predmetného bytu žalobcami, ale bez toho, že by preukázal
opak. Nielenže nereagoval na výzvy súdu a jeho urgencie, ale sa ani nezúčastnil pojednávania hoci
sa vtom čase nachádzal na súde. Takže odvolací súd by na túto námietku mal reagovať tak ako mu
to prikazuje zákonná norma ustanovenie § 151 ods. 2 CSP. Kvalifikovanie nároku žalobcov z titulu
bezdôvodného obohatenia je opäť svojvoľné pretože zreteľne ide o majetkový nárok v jeho peňažnej
alebo vecnej podobe o ktorom bude rozhodovať odvolací súd a ktorý si žalobcovia uplatnili až vtedy keďžalovaný ho odmietol splniť dobrovoľne, teda mimosúdne. Takže žiadna premlčacia doba ani nezačala
plynúť. Na záver ešte žalobcovia dodali, že odvolací súd by si mal splniť povinnosť a poskytnúť ochranu
základnému právu žalobcov v podobe legitímneho očakávania nadobudnutia majetku (predmetného
bytu) plnením zo zmluvy o jeho výstavbe z ich výlučných prostriedkov.
8. Vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie v lehote 10 dní ďalšie
vyjadrenie súdu doručené nebolo.
9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie
žalobcov i odvolanie žalovaného sú dôvodné.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali na súd dňa 17.10.2014 voči žalovanému žalobu
s alternatívnym petitom žaloby v znení, že „ žalovaný je povinný do 15 dní podať návrh na zápis do
katastra nehnuteľnosti riadnu zmluvu o nadstavbe bytového domu rozostavaným bytom č. 4 - D na 5.
posch. bytového domu s.č. XX Q. ul. v S. Q., v prospech žalobcov. Tohto záväzku sa môže zbaviť aj
zaplatením sumy 53.134,38 Eur v rovnakej lehote“.
11. Súd prvej inštancie písomnou výzvou zo dňa 16.12.2014 vyzval žalobcov spoločne a nerozdielne
doplatiť súdny poplatok za alternatívny návrh v sume 3.154,50 Eur.
12. Žalobcovia súdny poplatok nezaplatili a podali proti uzneseniu č.k. 10C267/2014-37 zo dňa
26.01.2015 odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k. 5Co88/2015-45 zo dňa 19.11.2015 zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.
13. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení konštatoval, že možno prisvedčiť žalobcom, že v danom
prípadebolopotrebnépoužiťteologickyvýkladprávnejnormy.Ideodynamickývýkladzozmysluzákona,
ktorý skúma aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy.
14. S použitím tohto výkladu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o alternatívny petit,
tak ako to má na mysli položka č.1 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou Zákona o
súdnych poplatkov a poznámka č.8 k tejto položke.
15. Čo do alternatívneho petitu možnosť voľby sa spravidla vyjadruje slovom „alebo“, keď žalobca uvedie
všetky plnenia, z ktorých môže si žalovaný zvoliť jedno. Je to v prípade, ak to stanoví právny predpis
alebo právny úkon (zmluva), keď dlžník môže poskytnúť veriteľovi plnenie podľa svojej voľby z viacerých
možností (z viacerých plnení), musí veriteľ, ktorý sa domáha splnenia tejto povinnosti v konaní pred
súdom rešpektovať možnosť voľby plnenia dlžníka i v žalobnom petite.
16. Na tomto právnom názore odvolacieho súdu sa doposiaľ nič nezmenilo. Odvolací súd má za to, že v
danomprípadežalobnýpetitobsahujetzv.alternatívufacultas.Uplatnenímtohtopetitužalobcaprejavuje
ochotu prijať od žalovaného miesto plnenia, ktoré mu podľa právneho predpisu alebo podľa zmluvy patrí
plnenieiné,ktoréjevyjadrenévpetite,naktorépodľahmotnéhoprávanemánárok.Akbudeprimárnemu
nároku vyhovené, stanoví súd tiež plnenie náhradné. Posudzuje pritom či ide o plnenie právne možné,
ale prípadnú primeranosť náhradného plnenia a to ani z hľadiska výšky súd nepreskúmava a vychádza
ibazúdajovžalobcu.Žalobcasamôžedomáhaťibaplnenia,ktorémupatrí,ktoréjeuplatnenéprimárnym
návrhom. Súčasne je zaviazaný prijať aj náhradné plnenie, tzv. alternatívu facultas, lebo žalovaný môže
splniť svoju povinnosť i tým, že žalobcovi poskytne v rozsudku stanovené náhradné plnenie. Ak však
bude žalobca neúspešný čo do primárneho návrhu, nemôže mu byť priznané ani náhradné plnenie.
Žalobca ako oprávnený môže viesť exekúciu len pre plnenie, ktoré bolo predmetom tohto konania; dlžník
by sa však mohol zbaviť záväzku plnením predmetu k prijatiu ktorého na miesto pôvodného plnenia
prejavil oprávnený ochotu do času, pokiaľ nebolo pôvodné plnenie vymožené celé (napríklad R 21/1964
alebo R 48/2005).
17. K tomu odvolací sú uvádza, že aj napriek tomu, že primárnemu nároku nebolo vyhovené, bolo
vyhovené nároku týkajúcemu sa náhradného plnenia čo považuje odvolací súd za rozhodnutie ultra
petitum. Ak je žalobca neúspešný čo do primárneho návrhu nemôže mu byť priznané ani náhradnéplnenie tak ako to odvolací súd konštatoval už v svojom zrušujúcom uznesení č.k. 5Co88/2015-45 zo
dňa 19.11.2015.
18. Súd 1.inštancie konštatoval, že prvá časť alternatívneho petitu žaloby (tak ako bolo uvedené vyššie
nejde o alternatívny petit) nie je vykonateľná, pretože kúpna zmluva medzi stranami nebola uzavretá a
podpísaná a žalobcovia v prvom a v druhom rade jej návrh nimi podpísaný nepredložili ani k podanej
žalobe. Zároveň konštatoval, že bez existencie kúpnej zmluvy nie je možné rozhodnúť rozsudkom o
uložení povinnosti prejavu vôle nahradzujúceho chýbajúce prejavy za obe strany zmluvy. Minimálne
takáto kúpna zmluva by musela existovať a museli by ju podpísať aspoň žalobcovia. Odvolací súd
však poukazuje na podanie, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Poprad dňa 23.05.2016 na čl. 56
a 57 spisu z ktorého vyplýva, že žalobcovia opravili a doplnili návrh doručený dňa 17.10.2014 tak, že
petit návrhu znie. Odporca združenie PÁLENICA - nadstavba ako predávajúci je povinný v lehote do
15 dní podať správe katastra návrh zápis kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu súpisné číslo
32 s príslušenstvom (kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC a logia), ktorý sa nachádza vo vchode č. XX,
piate poschodie o výmere 112,14 m2 (logia o výmere 4,5 m2) spolu s podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu súpisné číslo XX a spoluvlastníckeho podielu 10.900/216.500 k parcele číslo
2276/9 katastrálne územie Q. zapísaný na liste vlastníctve č. XXXX obce Q. v prospech žalobcov G..
D.Y. O. Y. G.. Y. O. ako kupujúcich v rozsahu po 1/2 a to podľa článku X. zmluvy č. 4D-P-N-2004 z
15.10.2004 o prevode vlastníctva bytu vzniknutého nadstavbou. Žalobcovia zmluvu č. 4D-P-N-2004
z 15.10.2004 predložili a nachádza sa na čl. 7 až 12 spisu. V bode X. však chýba v bode 2 ďalší
text. Obsahom tejto zmluvy sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Nezaoberal sa ani tým,
či petit návrhu neobsahuje samotnú zmluvu, prípadne, či sa v tejto časti nejedná o vadu žaloby. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že uvedený petit obsahuje aj alternatívu fakultas popísanú vyššie teda,
že tohto záväzku sa odporca môže zbaviť aj zaplatením sumy 53.134,38 eur obidvom navrhovateľom
v lehote 15 dní. Zároveň v tejto doplnenej žalobe žalobcovia uviedli, že povinnosť žalovaného vznikla
17.11.2002 kedy valné zhromaždenie rozhodlo o predaji bytu 4D pre navrhovateľov za kúpnu cenu
28.000,-Eur. Tútoalenemajúpovinnosťzaplatiťpretožemalabyťzahrnutávcelkovýchnákladoch,ktoré
žalobcovianavýstavbupredmetnéhobytuužvynaložili.Vydanieužívaciehopovoleniajepotrebnéžiadať
od žalovaného. Žalobcovia zároveň oznámili, že sú už rozvedení rozsudkom č.k. 10C180/2007-16 zo
dňa 16.10.2007. Zaslali zároveň aktuálny výpis listu vlastníctva č. XXXX obce Q. kde čo do bytu č. XX je
zapísaný ako vlastník združenie F. - nadstavba, Q. XX, S. Q., F.: XXX XX Slovenská republika na základe
Zmluvy o nadstavbe bytového domu V2373/07. Vzhľadom na situáciu ktorá vznikla možno prisvedčiť
žalobcom, že je potrebné nájsť optimálny úžitok pre zmluvné strany ktoré by sa mali pokúsiť vyriešiť
danú situáciu dohodou. Žalobcovia namietajú aj rozpor výkonu práva žalovaných s dobrými mravmi
respektíve zneužitie práva na úkor žalobcov vo svojom vyjadrení. Naopak žalovaný vzniesol námietku
premlčania vo vzťahu k žalobcom priznanej sume 53.134,38 eur v trojročnej premlčacej dobe. K tejto
otázke odvolací súd znova uvádza, že ide o alternatívu fakultas tzn. náhradné plnenie lebo žalovaný
môže splniť svoju povinnosť i tým, že žalobcom poskytne v rozsudku stanovené náhradné plnenie tzn.,
že dlžník sa môže zbaviť záväzku plnením k predmetu k prijatiu ktorého namiesto pôvodného plnenia
prejavil oprávnený ochotu do času pokiaľ nebolo pôvodné plnenie vymožené celé. Predmetom konania
je povinnosť žalovaného podať návrh na zápis do katastra nehnuteľností riadnu zmluvu o nadstavbe
bytového domu. Pokiaľ bude mať súd prvej inštancie pochybnosti o žalobe, bude účelné vyzvať žalobcu
na spresnenie, prípadne doplnenie žaloby tak, aby bolo možné o nej riadne rozhodnúť.
19. Preto odvolací sú zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 CSP a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Úlohou prvoinštančného súdu ďalej bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť v kontexte uvedeného
s tým, že je povinný zohľadniť skutočnosti na ktoré už vyššie poukázal odvolací súd. Hlavne sa zaoberať
tým, čo je predmetom konania. Zároveň rozhodne riadne v zmysle ust.§ 220 C.s.p. odôvodniť.
21. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o trovách tohto odvolacieho konania podľa ust.
§ 396 ods. 3 CSP.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.