Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 11, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/186/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122209435
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1122209435.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci návratu maloletého do cudziny
pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní za účasti: navrhovateľ (otec): T.. I. U., nar. XX. Y. XXXX,
bytom: Z. L. X, X., U. G. B., právne zastúpený: JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom: Farská 8, Nitra;
tá, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (matka): T.. T. U., nar. XX. T. XXXX, bytom: Z. L. X, X., U.

G. B., O.. Č.. W. XX, B., právne zastúpená: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka so sídlom: Zámocká 18,
Bratislava, a maloletého: H. U., nar. X. T. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately so sídlom: Štefánikova trieda 88, Nitra, o návrhu navrhovateľa na nariadenie
návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do U. G. B., pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní, o nariadení neodkladného (vhodného) opatrenia, v konaní o návrhu navrhovateľa,

otca maloletého dieťaťa, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.
novembra 2022 , č.k. 7P/61/2022-538, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. novembra 2022, č.k. 7P/61/2022-538,
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 30. novembra 2022, č.k. 7P/61/2022-538, nariadil vhodné

opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého dieťaťa vo forme neodkladného opatrenia
v znení, na základe ktorého je otec do času návratu maloletého H. U., nar. X. T. XXXX (ďalej aj
„maloletý“) na územie Spolkovej republiky Nemecko oprávnený stretávať sa s maloletým v každom
párnom kalendárnom týždni v utorok, vo štvrtok a v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti
matky dieťaťa a v neprítomnosti iných osôb, a to najmenej 50 m od bydliska matky. Za miesto realizácie
styku súd prvej inštancie určil mesto Nitra, pričom rodičia sú oprávnení určiť konkrétne miesto styku

otca s maloletou na základe ich dohody. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť
a v určenom čase priviesť na miesto určené dohodou rodičov. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh
otca na nariadenie vhodných opatrení zamietol. Zároveň určil, že uznesenie je vykonateľné dňom jeho
doručenia.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

7P/61/2022 sa vedie konanie o návrhu navrhovateľa - otca, na nariadenie návratu maloletého do
krajiny jeho obvyklého pobytu do Spolkovej republiky Nemecko (ďalej len „Nemecko“) pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

3.Dňa24.októbra2022doručilotecOkresnémusúduNitranávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
(č. l. 147 spisu) ktorým sa domáhal, aby súd upravil styk otca s maloletým synom tak, že otec je

oprávnený stretávať sa s maloletým za prítomnosti matky na verejnom priestranstve vo vzdialenosti
najmenej50modrodičovmatkyaleboinýchtretíchosôb,vždyvpárnomtýždnikalendárnehorokavčaseod 14:00 h do 16:00 h s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého, kde sa dieťa
zdržiava a na tom istom mieste maloletého matke včas a riadne odovzdá. V návrhu uviedol, že maloletý
má obvyklý pobyt v Nemecku, kde sa narodil a vyrastal. Matka sa dňa 28. júna 2022 odsťahovala aj so

synom na Slovensko. Od momentu, kedy došlo k premiestneniu maloletého je osobný kontakt otca s
maloletým komplikovaný, matka odmieta s otcom komunikovať a neumožňuje mu pravidelne sa stýkať
so synom v primeraných podmienkach. Otcovi bol umožnený styk len v prítomnosti matky a jej rodičov,
ktorí mu znepríjemňovali kontakt, čím si nemohol adekvátne užiť prítomnosť syna. Keďže ide o maloleté
dieťa, uvedomuje si dôležitosť jeho osobnej prítomnosti v živote syna. Otec do dňa podania návrhu sa

nedozvedel o dôvode jej odchode z Nemecka, v spoločnej domácnosti žijú od r. 2014, manželmi sú od
r. 2017, a spolužitie manželov bolo harmonické a vo vzťahu sa neobjavovali žiadne obvyklé problémy.
Maloletý má právo poznať a stretávať sa s oboma rodičmi, budovať s nimi vzťah, pretože ide o najbližšie
osoby v jeho života. Je presvedčený, že je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy
pomerov.

4. Matka sa bez výzvy vyjadrila k návrhu a uviedla, že tvrdenia otca považuje za zavádzajúce, účelové,
špekulatívne, nepravdivé a snaží sa ju zdiskreditovať. Ide len o subjektívne pocity otca. Otec styk so
synom má od 9. júla 2022, ale návrhy matky otec odmieta a na niektoré termíny styku ani neprišiel.
Poukázala na to, že otec neosvedčil potrebu úpravy styku s maloletým. Návrh nie je v súlade so záujmom
maloletého v požiadavke na vzdialenosť od bydliska matky, návrh je neurčitý v čase styku, kedy by sa

mal realizovať. Bližšie odkázala na vyjadrenie vo veci samej, kde popísala aktuálnu situáciu, dôvody
odchodu z Nemecka a okolnosti, ktoré ju k tomu viedli.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil článkom 1, čl. 2 Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov deti (Haagsky dohovor), a § 130 ods. 1, 2, 3

CMP a vecne tým, že zistil, že maloletý H., narodený dňa X. T. XXXX, má aktuálne necelých X mesiacov,
pochádza z manželstva jeho rodičova, ktorý až do júna 2022 žili v Nemecku. Z formulára „Žiadosť o
navrátenie“ (č. l. 10) je osvedčené, že dňa XX. Y. XXXX matka premiestnila maloletého z Nemecka
na územie Slovenskej republiky. Zo žiadosti vyplýva tiež, že otec hodlá uplatňovať svoje opatrovnícke
práva na súde v J., Nemecko. Z obsahu spisu nevyplýva, že by niektorý z rodičov mal obmedzené

opatrovnícke právo k maloletému tak, ako rozsah týchto práv vymedzuje čl. 5 písm. a) Dohovoru. Z
obsahov podaní účastníkov má súd za osvedčené zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, že aktuálne
žije maloletý s matkou v B. v bydlisku rodičov matky.

6. Po právnom zhodnotení uvedených skutočností vzťahujúcich sa na predmetnú vec a po posúdení

všetkých skutočností uvádzaných v návrhu otca dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade
sú splnené zákonné podmienky na nariadenie vhodného opatrenia podľa § 130 ods. 1 až 3 CMP, avšak
návrhu otca súd vyhovel čiastočne. Súd vhodným opatrením dočasne upravil styk otca s maloletým v
rozsahu, ktorý mu zabezpečí nerušene, bez prítomnosti tretích osôb, tráviť čas so svojím otcom tak, aby
do času návratu maloletého do Nemecka nedošlo k narušeniu vzťahu syna s otcom. Vzhľadom na vek

maloletého súd rozhodol, že styk bude prebiehať za prítomnosti matky.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku rozhodol s cieľom zabezpečiť podmienky pre nerušený
a bezpečný návrat, z hľadiska ktorého je v záujme maloletého zachovať a podporiť citové väzby
maloletého k otcovi a zabrániť tak poškodeniu záujmov maloletého dieťaťa, ako aj otca. Podľa vyjadrenia

otca matka bráni otcovi v styku s maloletým, pričom nerealizovanie styku otca s maloletým je v rozpore
so záujmom dieťaťa. Matka tvrdila, že styk umožňuje, a že je to otec, ktorý sa k styku nedostavuje,
resp. nereflektuje na jej návrhy. Je teda zrejmé, že medzi rodičmi je nezhoda v otázke priebehu a
pravidelnosti styku, ktorú je potrebné upraviť v rámci úpravy dočasných pomerov vhodným opatrením.
Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak by sa maloleté dieťa aj

naďalej nestýkalo so svojím otcom, vzhľadom na jeho vek by došlo k citovému strádaniu, k postupnému
pretrhnutiu všetkých citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, čo je proti záujmu dieťaťa, ako aj cieľu
návratového konania, preto je potrebné styk otca s maloletým upraviť v rámci vhodného opatrenia. Súd
vzhľadom na útly vek maloletého, jeho dojčenie a jeho prirodzenú väzbu s matkou upravil styk otca s
maloletým za prítomnosti matky, nakoľko v rámci rozhodovania o vhodnom opatrení súd prvej inštancie

nemal za osvedčené, že by stretávanie otca s maloletým bez prítomnosti matky nateraz nespôsobilo
maloletému akúkoľvek ujmu, preto v záujme ochrany maloletého súd podmienil styk otca s maloletou
prítomnosťou matky. To sa netýka tretích osôb (napr. rodičov matky, na prítomnosť ktorých súd nevidí
dôvod). Otec v návrhu nešpecifikoval dni v navrhovanom párnom týždni, kedy mieni realizovať styk,súd preto vychádzal z toho, že tento by sa podľa návrhu mal realizovať každý deň. Súd určil, že bude
postačujúce realizovať styk počas troch dní (utorok, štvrtok, sobota) v párnom kalendárnom týždni,
pretože každodenná realizácia styku v danom týždni zohľadňujúc, že má ísť o nevyhnutnú úpravu za

účelom zabezpečenia návratu a zachovania väzieb maloletého a otca by sa javila súdu ako neprimerane
zaťažujúcaaobmedzujúcamatkuvdennomrežimemaloletého.Tedavozvyškusúdnávrhotcazamietol,
pretože otcom navrhnutý rozsah styku (každý deň v párnom týždni) by prekročil rámec nevyhnutnej
úpravy požadovanej pre neodkladné opatrenie.

8. Súd prvej inštancie preto vychádzajúc z Dohovoru, ako aj z § 130 ods. 1, 2 CMP, ktoré je osobitným
druhom neodkladného opatrenia, postupoval v danom prípade analogicky podľa § 324 Civilného
sporového poriadku a zabezpečil formou nariadeného vhodného opatrenia udržanie rodinných väzieb
dieťaťa s otcom v rozsahu, aký zodpovedá veku dieťaťa a jeho potrebám, pričom mal za to, že takto
upravený styk otca s maloletým plne rešpektuje záujem dieťaťa a právo otca na stretávanie sa so synom
až do právoplatného skončenia konania o návrat maloletého dieťaťa do cudziny.

9. Pokiaľ ide o miesto realizácie styku, z uvedených dôvodov a tiež pre naliehavú potrebu upraviť styk
druhého rodiča s maloletým vo forme neodkladného opatrenia súd určil ako miesto realizácie styku Nitru,
kde matka aktuálne s maloletým žije, pričom rodičom ponechal možnosť na základe vzájomnej dohody
určiť konkrétne miesto styku. Súd akceptoval návrh otca, aby tento styk sa realizoval mimo bydliska

rodičov pre eliminovanie prípadných konfliktov medzi rodičmi a to vo vzdialenosti najmenej 50 m od
bydliskamatky,ktoráaktuálnežijeusvojichrodičov,čoboloosvedčenézosprávykolíznehoopatrovníka.
Súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné, aby styk prebiehal na verejnom priestranstve. Súd
návrh otca z uvedených dôvodov vo zvyšku zamietol.

10. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že bude pokračovať v konaní pod
sp.zn. 7P/61/2022, v ktorom po zabezpečení a vyhodnotení ďalších potrebných dôkazov, najmä v
smere zabezpečenia primeraných opatrení na ochranu maloletého pre prípad nariadenia jeho návratu,
rozhodne vo veci samej. V prípade, že dôjde medzi účastníkmi k zmieru v otázke návratu, prípadne aj
k rodičovskej dohode (v prípade podrobenia sa právomoci súdu), čo účastníci zhodne súdu avizovali,

súd bude postupovať v súlade s obsahom takého zmieru alebo rodičovskej dohody a nariadené vhodné
opatrenia zruší.

11. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá odôvodnila svoje odvolanie ustanovením
§ 357 písm. d/ CSP, ale aj z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP, a tiež z

dôvodov uvedených v ust. § 62 ods. 1 CMP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne,
nezákonné, v rozpore s najlepším záujmom maloletého, v rozpore so zisteným skutočným stavom veci
(v intenciách konania o neodkladnom opatrení), ktorý súd prvej inštancie zistil nesprávne, resp. neúplne,
ďalej za rozhodnutie v rozpore s vykonaným dokazovaním (vykonaným v rámci konania o nariadení
neodkladného opatrenia). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nakoľko sa v

odôvodnení uznesenia nevysporiadal s jej vyjadreniami a dôkazmi, ktoré predložila spolu s vyjadrením,
čo z neho robí rozhodnutie arbitrárne, čím zároveň došlo aj k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
Súd prvej inštancie v bode 12. uznesenia uvádza, že po právnom zhodnotení skutočností vzťahujúcich
sa na predmetnú vec a po posúdení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu otca, dospel k záveru, že
v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie vhodného opatrenia podľa § 130 ods.

1 až 3 CMP. Súd prvej inštancie, podľa názoru matky, na základe svojvôle upravil návrh otca. Keďže otec
vo svojom návrhu nešpecifikoval dni v navrhovanom párnom týždni, kedy mieni, resp. žiada realizovať
styk,súdprvejinštancievychádzalztoho,žestykotcabysapodľajehonávrhumalrealizovaťkaždýdeň.
Súd prvej inštancie tak určil, že sa styk bude realizovať počas troch dní (utorok, štvrtok, sobota) v párnom
kalendárnom týždni za prítomnosti matky, pričom vôbec nevzal do úvahy matkou predložené dôkazy,

ktoré jednoznačne zakladajú dôvod, prečo by sa styk otca s maloletým v jej prítomnosti realizovať
nemal. Súdu prvej inštancie matka predložila lekárske správy zo psychologickej, aj zo psychiatrickej
ambulancie, ktoré začala navštevovať z dôvodu psychického (ale aj fyzického) vyčerpania, ktorého
príčinoubolprimárneotecmaloletéhoajehonevhodné(necitlivé)správaniekmatke,ajkdieťaťu.Manžel
sa voči matke dopúšťal psychického násilia, jeho nátlakové a necitlivé správanie jej spôsobovalo traumu

a spôsobilo jej psychické problémy. Jej stav sa až po príchode na Slovensko, za odbornej pomoci a
pokojnom prostredí, stabilizoval. Bol u nej diagnostikovaný L. U. U.. Až psychologickou intervenciou, za
pomoci odborníkov, sa jej stav stabilizoval. V lekárskych správach (ktoré do konania predložila) je jej
zdravotný stav podrobne popísaný, lieky matka užívala len necelé 2 dni / 01.-02.07.2022/, počas ktorýchsi mlieko odsávala. V prítomnosti otca maloletého sa matka necíti komfortne, je vo veľkom psychickom
napätí,ktorésasamozrejmepridružneprenášaajnamaloletého.Akoužuviedla,vNemeckumalamatka
ťažkosti s tvorbou materinského mlieka, ale potom, čo sa v normálnom a kľudnom prostredí, v ktorom má

dostatok času venovať sa sebe a dieťaťu, maloletého stále dojčí. Psychický stres a napätie, ktoré vníma
v prítomnosti otca, opätovne môže spôsobiť jej diskomfort a nepohodu, čo sa pochopiteľne prenesie aj
na maloletého H.. Uvedené nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie aj napriek týmto
závažným skutočnostiam na uvedené neprihliadol, keď nariadil styk otca s maloletým v jej prítomnosti.
Súd prvej inštancie v bode 13. uznesenia uvádza, že o úprave styku rozhodol s cieľom zabezpečiť

podmienky pre nerušený a bezpečný návrat, z hľadiska ktorého je v záujme maloletého zachovať a
podporiť citové väzby maloletého k otcovi a zabrániť tak poškodeniu záujmov maloletého dieťaťa, ako aj
otca. Súd tiež uviedol, že tak urobil, aby do času návratu nedošlo k narušeniu vzťahu syna a otca. Súd
týmto konštatovaním, ako keby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, čo s prihliadnutím na závažnosť
jej argumentov a priložených dôkazov (s ktorými sa žiadnym spôsobom nevysporiadal), v tomto štádiu
konania je neprípustné. V danom prípade je potrebné posúdiť tak otázku obvyklého pobytu maloletého

dieťaťa, ako aj prípadnú aplikáciu čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných
únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z.z.), kedy súd nemusí nariadiť návrat dieťaťa. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že nerealizovanie styku otca s maloletým by bolo v rozpore so záujmom maloletého, a
to napriek tomu, že matka uviedla a aj preukázala, že otec má možnosť sa so synom stretávať. Súd
prvej inštancie nevzhliadol záujem maloletého v kontexte ňou uvedených skutočností a predložených

dôkazov. Napriek jej vyjadreniu k návrhu otca zo dňa 08.11.2022, v ktorom uviedla závažné dôvody,
ktoré mal súd prvej inštancie jednoznačne zohľadniť a vziať do úvahy pri svojej rozhodovacej činnosti
(nakoľko tieto zakladali dôvod, aby súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nenariadil), neurobil tak a
jej vyjadreniami sa ani nezaoberal. Súd prvej inštancie neprihliadol na matkine vyjadrenie o tom, že v
styku otca so synom nebráni. Matka poukázala na to, že predložila sms komunikáciu s otcom, z ktorej

súdu muselo byť jednoznačné zrejmé, že v styku otca so synom nebráni. Ani tento dôkaz súd prvej
inštancie nevyhodnotil ako dôvodný a postačujúci k tomu, aby návrh otca zamietol a opatrenie nenariadil
alebo nariadil len v takom rozsahu a za podmienok, ktorý by nebol v rozpore so záujmom maloletého.
Vo svojom vyjadrení uviedla, že otec sa so synom stretával, a to v čase, keď bol na Slovensku (nakoľko
otec žije a pracuje v NSR), a to v mieste ich súčasného pobytu, tzn. buď na dvore rodinného domu

alebo priamo v rodinnom dome jej rodičov. Otec maloletého tak mal a stále má možnosť nerušene
realizovať styk s maloletým, rozvíjať a budovať si s maloletým vzťah, a to v prostredí, ktoré maloletý
dôverne pozná a nemá z neho stres. Maloletý má v súčasnosti 9 mesiacov a je preto logické, že je silno
naviazaný na matku, je od nej závislý. Z dôvodu obavy, že sa otec maloletého bude voči matke správať
kriticky, obviňovať ju a vyvíjať na ňu nátlak, ktorý spôsobil jej psychické zdravotné problémy, navrhla

otcovi maloletého, aby sa styk realizoval bez jej prítomnosti, v prostredí, ktoré by bolo vyhovujúce aj pre
dieťa. Takto by mal otec maloletého vytvorené vhodné podmienky a mohol by sa venovať naplno len
maloletému, pričom našli miesto, ktoré je mimo bydliska jej rodičov a vyhovuje ako matke, tak aj otcovi.
Taktosastykotcasmaloletýmdieťaťomrealizovaldňa27.11.2022,vprítomnostimatkoupoverenejtretej
osoby, ktorej dôveruje a ona bola pre prípad potreby vo vedľajšej miestnosti a dieťa bola utíšiť a prebaliť,

keď bolo treba. Zároveň dodala, že aktuálne prebiehajú mimosúdne rokovania, v rámci ktorých sa rodičia
snažia dohodnúť aj na styku otca s maloletým. Zastáva názor, že súd prvej inštancie sa v danom prípade
nevysporiadal s jej vyjadreniami, matkou predloženými dôkazmi, tieto nesprávne vyhodnotil, čím dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Matka v
rámci svojho odvolania uviedla, že účelom neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí má byť

poskytnutie preventívnej ochrany ich práv a záujmov, a to ešte pred ich porušením alebo ohrozením.
Vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie je však zrejmé, že uvedeným sa súd prvej inštancie
očividne v danej veci neriadil, keďže neodkladné opatrenie nariadil. V podanom vyjadrení matka uviedla
a preukázala (nielen osvedčila) veľmi závažné skutočnosti odôvodňujúce nenariadenie neodkladného
opatrenia, čo platí aj pre neodkladné opatrenie nariadené vo forme vhodného opatrenia. Na tieto

skutočnosti však súd prvej inštancie nereflektoval a pristúpil k nariadeniu vhodného opatrenia vo forme
neodkladného opatrenia. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa matky nie je zrejmé, ako súd prvej
inštancie hodnotil tvrdenia a skutočnosti uvedené matkou v nadväznosti na matkou predložené dôkazy,
z dôvodu ktorého nie je rozhodnutie súdu dostatočným spôsobom odôvodnené a preskúmateľné. Z
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval, ako

vyhodnotil dôkazy, keďže k týmto sa nijakým spôsobom nevyjadroval, s výnimkou konštatovania v
jednej ucelenej vete v ods. 13 uznesenia: „. O., Ž. U. D. H. Ž. Y. O. C., W. U. W. U. B., G.. B. na Y.
B..“. Rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vyššie uvedenými vadami, pričom toto je tak, ako už bolo
uvedené aj vyššie, arbitrárne. Matka má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je z tohto dôvodunezákonné, nedostatočné, a týmto bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý súdny proces. Matka
v rámci podaného odvolania poukázala na judikatúru podľa ktorej „. W. U. C. na Y. O. U. B. Y. L. Z.
W. H. Ú. W., U. G. T. X. C. H. T. C. C. U. na P. H. L. U., W. P. W. G.. J. T. X. Š. U. C. na U. C. L.

H. B. I. C. na D. Č.H. Z. (Rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku sťažnosť č. 18390/91
zo dňa 9. decembra 1994, ako aj vo veci Hiro Balani proti Španielsku, ďalej Georgiadis proti Grécku),
Ako aj Uznesenie NS SR, sp.zn. 5Cdo/106/2010 zo dňa 15.07.2010), a nález ÚS SR, sp.zn. I. ÚS
578/2016-42). Nároky kladené na konanie o nariadení neodkladného opatrenia nie sú tak vysoké, ako
na konanie vo veci samej, no určité štandardy musia byť podľa názoru matky zachované. Avšak, aj

na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z ústavného práva na
súdnu ochranu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení musí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd), musí byť vydané príslušným orgánom (čl. 38 ods. 1. Listiny základných práv
a slobôd) a nemôže byť znakom svojvôle (čl. 1 Ústavy SR, čl. 2 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a
slobôd). Z rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, z akých dôvodov súd rozhodnutie vydal, ktoré tvrdenia sú
osvedčené, čím sú osvedčené a prečo považuje takéto osvedčenie za postačujúce. Pokiaľ tieto faktory

nie sú prítomné (vysvetlené) v úvahe súdu, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie je prejavom svojvôle.
Rozhodnutie, z ktorého nie je aspoň v základných rysoch zrejmé, akými úvahami bol súd pri formulácii
výroku vedený, je podľa ustálenej judikatúry potrebné považovať za nepreskúmateľné (nález Ústavného
súdu ČR z 3.9.2009, sp.zn. III. ÚS 346/2009). Vyššie uvedené naplnené v danom prípade podľa názoru
matky nebolo. Nemožno akceptovať situáciu spôsobenú súdom prvej inštancie, ktorý vyhovel návrhu

otca bez akéhokoľvek zohľadnenia zásadných skutočností, ktoré matka uviedla a matkou predložených
dôkazov,ktoréodôvodňovali,abysúdprvejinštancierozhodolvoveciinak.Vzhľadomnavyššieuvedené
navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, č.k. 7P/61/2022-253, zo dňa 30.11.2022
zrušil alebo zmenil tak, že návrh otca zamieta.

12. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

13. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie bude
potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (387 ods. 1, 2 CSP).

14. Podľa § 130 ods. 1 CMP súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok

pre návrat maloletého.
15. Podľa § 130 ods. 2 CMP súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým.
16. Podľa § 130 ods. 3 CMP o prijatí vhodných opatrení súd rozhoduje bezodkladne, spravidla bez
výsluchu účastníkov.
17. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom

odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
18. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.
19. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.
21. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,

že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
22. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pod sp.zn. 7P/61/2022 sa na súde prvej inštancie vedie
konanie o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do
krajinyobvykléhopobytu,vkonaníonávratmaloletéhodocudzinyprineoprávnenompremiestneníalebo

zadržaní. Predmetné konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Obaja účastníci prostredníctvom
svojich právnych zástupcov požiadali o odročenie pojednávania nariadeného na november 2022, a
následne na december 2022 z dôvodu možnosti doriešenia sporu mimosúdnou dohodou.23. Odvolací súd poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť
o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba
zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho

k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí
pritom byť záujem dieťaťa. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie a zároveň na
odvolacie námietky matky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rámci konania o návrhu
na nariadenie neodkladného, respektíve vhodného opatrenia (v rámci konania o nariadenie návratu

maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu) nie je povinný vykonávať dokazovanie, nakoľko vhodné
opatrenie rovnako ako neodkladné opatrenie má charakter neodkladnosti a bezprostrednosti, kde
prevláda požiadavka rýchlosti nad riadnym zistením skutočného stavu. Na druhej strane je treba uviesť,
že ak už súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej zistil určité skutočnosti, ktoré sú medzi
účastníkmi nesporné a zároveň dokresľujú skutočný stav veci, je potrebné k nim prihliadnuť. Matka
v rámci podaného odvolania argumentuje okrem iného aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktorým upravil styk otca s maloletým synom v jej prítomnosti nie je v záujme maloletého syna a
v konečnom dôsledku je v rozpore so skutočným stavom zisteným súdom prvej inštancie, nakoľko
matka v rámci konania vo veci samej lekárskymi správami zdokladovala, že prítomnosť otca a jeho
správanie k nej jej spôsobuje vážny stres, ktorý vyústil až do posttraumatickej stresovej poruchy.
Odvolací súd na tieto argumenty matky uvádza, že je pravdou, že matka do súdneho spisu doložila

lekársku správu z Fakultnej nemocnice Nitra od T.. X. Č. a taktiež lekársku správu z Fakultnej nemocnice
v Trenčíne od T.. O. J. L.. klinického psychológa, pričom v rámci lekárskej správy od T.. X. Č. je
na záver lekárskej správy uvedená diagnóza K. t.j. L. U. L.. Inými slovami L. U. L. je psychiatrická
diagnóza, charakterizovaná úzkostnými stavmi, vnucujúcimi sa spomienkami, vyhýbaniu sa mnohým
situáciám a inými zmenami správania a vnímania. Je následkom veľmi stresujúcej udalosti. Vplyv

na ňu má nielen stresujúca udalosť, ale aj osobnosť a emocionálne nastavenie pacienta. K týmto
lekárskym správam predložených matkou sa taktiež vyjadril otec v rámci svojho podania doručeného
súdu prvej inštancie dňa 23.11.2022 (č.l. 208), pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že spochybňuje
relevantnosť a objektivitu týchto lekárskym správ, z dôvodu, že lekár ktorý ich vystavil pracuje iba
niekoľko desiatok metrov od pracoviska svokra (otca matky) a má za to, že z jeho vyjadrenia vyplývajú

výlučne subjektívne tvrdenia matky. Otec zdôraznil, že pre určenie objektívneho psychického stavu
manželky a jeho príčin sú takéto lekárske správy absolútne nedostatočné, odhliadnuc od ďalších
rozporov. Na základe týchto vzájomných argumentov účastníkov má odvolací súd za to, že bez
riadneho preverenia zdravotného stavu matky, v rámci ktorého bude nepochybne ustálené, či príčinou
zdravotného stavu matky je výlučne otec a jeho správanie (resp. na uvedené má vplyv aj osobnosť

a emocionálne nastavenie matky) nie je možné bez ďalšieho konať tak, aby kontakt matky a otca bol
toho času úplne obmedzený, hlavne za situácie, že účastníci boli partnermi 10 rokov, a z toho 5 rokov
sú manželia. Inými slovami, v danom prípade medzi účastníkmi išlo o dlhodobé, relatívne harmonické
spolužitie, a preto záver o posttraumatickej stresovej poruchy matky výlučne v dôsledku správania sa
otca sa javí toho času ako predčasný (avšak nie nereálny). Inými slovami, je potrebné preveriť, prečo

sa práve po narodení maloletého syna situácia medzi manželmi vyhrotila až do takej miery, že zo
strany matky je charakterizovaná ako psychické týranie. Tieto rozporné skutočnosti budú predmetom
dokazovania v rámci konania o nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu v zmysle
čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001
Z.z.). Momentálne však tieto rozporuplné informácie nie sú dostatočné k tomu, aby styk otca s maloletým

synom neprebiehal v prítomnosti matky, hlavne pri veku maloletého 10 mesiacov. Inými slovami, je
potrebné, aby obaja rodičia využili aj tento čas strávený spoločne, a spoločne a obnovením vzájomnej
komunikácie sa dokázali spoločne dohodnúť na vzájomných pravidlách, pokiaľ ide o maloletého H.. Tieto
pravidlá a vzájomnú komunikáciu medzi manželmi nie je možné nahradiť „presunutím“ toho problému
na iných rodinných príslušníkov účastníkov. Na základe uvedeného vyššie uvedený argument matky

ohľadom jej zdravotného stavu a realizácie styku otca s maloletým synom bez jej prítomnosti uvedený
v rámci podaného odvolania odvolací súd nevyhodnotil ako dostatočný k zmene resp. k zrušeniu
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Matka v rámci podaného odvolania taktiež namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na

matkine tvrdenie, že styku otca s maloletým synom nebráni. Matka poukázala na to, že predložila sms
komunikáciu s otcom, z ktorej súdu prvej inštancie muselo byť jednoznačné zrejmé, že v styku otca so
synom nebráni. Ani tento dôkaz súd prvej inštancie podľa názoru matky nevyhodnotil ako dôvodný a
postačujúci k tomu, aby návrh otca zamietol a opatrenie nenariadil alebo nariadil len v takom rozsahu aza podmienok, ktorý by nebol v rozpore so záujmom maloletého. Otec v rámci svojho vyjadrenia k veci
samej uviedol, že od momentu únosu mu bolo umožnené maloletého H. vidieť iba párkrát za prítomnosti
svokrovcov v ich dome, ktorí mu prevažne neverbálnou komunikáciou (stálou prítomnosťou, uprenými

pohľadmi, gestikuláciou a pod.) znepríjemňovali kontakt so synom tak, aby si ho v plnej miere mohol užiť.
Otec uviedol, že prítomní svokrovci, prípadne sestra matky ho uprene pozorovali a mlčali. Vyjadrovali
sa prevažne neverbálne, pričom išlo o jasnú, nepriateľskú, neverbálnu komunikáciu výsmech a pod. Pri
každej návšteve stálo pred ich domom „. P. bezpečnostnej služby. Podľa otca bolo veľmi zvláštne, že
manželka na prvom stretnutí nahlas opakovala vetu „. O. J.. Na tieto argumenty odvolací súd uvádza, že

pokiaľ ide o tieto tvrdenia matky a jej predloženú SMS komunikáciu, ktorá sa nachádza v súdnom spise
z tejto podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by sa rodičia expressis verbis vedeli dohodnúť na
stretávaní sa otca s maloletým synom. Predmetná komunikácia doložená do súdneho spisu skôr pôsobí
ako „autoritatívne rozhodnutie matky“ určujúce, kedy sa otec s maloletým synom môže stretnúť a za
akých podmienok. Matka odvolaciemu súdu ani súdu prvej inštancie v rámci svojich podaní ani v rámci
podaného odvolania neuviedla presné dátumy a termíny, kedy sa otec maloletým stretol, ako dlho tieto

trvali stretnutia, za koho prítomnosti boli realizované, a za akých podmienok. Samotné konštatovanie
matky, že riadne umožňuje otcovi styk s maloletým synom, pričom otec uvedené tvrdenia namieta nie
je dostatočným preukázaním tvrdených skutočností zo strany matky, že styk otca s maloletým synom
prebieha riadne, pravidelne a v dostatočných časových intervaloch.

25. Na ďalšie argumenty matky taktiež uvedené v rámci podaného odvolania, a to konkrétne, že súd
prvej inštancie, podľa názoru matky, na základe svojvôle upravil návrh otca, keďže otec vo svojom
návrhu nešpecifikoval dni v navrhovanom párnom týždni, kedy mieni, resp. žiada realizovať styk, pričom
súd prvej inštancie vychádzal z toho, že styk otca by sa podľa jeho návrhu mal realizovať každý deň
odvolací súd uvádza, že súd v rámci týchto konaní (aj v rámci konania o nariadenie vhodného opatrenia)

nie je viazaný návrhom na nariadenie neodkladného/vhodného opatrenia, a v takomto prípade si súd
sám v rámci naplnenia účelu vhodného opatrenia a s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa môže
takpovediac nastaviť „najvhodnejší“ model stretávania sa otca s maloletým synom. Uvedené vyplýva
priamo z charakteru civilného mimosporového konania, pre ktoré je charakteristické, že súd nie je
viazaný návrhom ako takým. Na základe uvedeného tento procesný postup súdu prvej inštancie je

možné považovať za súladný so zákonom, a preto ani túto námietku matky vznesenú v rámci podaného
odvolania odvolací súd nevzhliadol ako dôvodnú.

26. Odvolací súd v závere uvádza, že v tomto konkrétnom prípade boli dané podmienky a predpoklady
pre nariadenie vhodného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že dôvody uvádzané otcom v návrhu

na nariadenie vhodného opatrenia slúžiaceho pre zabezpečenie podmienok návratu sú dôvodmi, ktoré
výraznou mierou môžu zasiahnuť do vzťahu medzi otcom a maloletým synom, ktorý nesmie byť podľa
názoru odvolacieho súdu znefunkčnený a to konaním matky, ktorá docestovala na územie Slovenskej
republikyazdržiavasatuspolusmaloletýmbezsúhlasuotca.Vdanomprípadeodvolacísúdzodvolania
matky ako aj z jednotlivých podaní matky nadobudol dojem, že výlučne matka rozhoduje o tom, akým

spôsobom sa bude otec s maloletým synom stretávať t.j. za koho prítomnosti a za akých podmienok. V
tomto prípade dáva odvolací súd do pozornosti matky, že takéto stretávanie otca s maloletým synom, ku
ktorému dochádza na základe autoritatívneho rozhodovania matky, v prítomnosti rodinných príslušníkov
matky nie v záujme maloletého dieťaťa. Treba zdôrazniť, že táto situácia spôsobuje konflikt medzi
rodičmi a z tohto konfliktu nedostatočné realizovanie stretávania sa otca s maloletým synom, preto

má odvolací súd za to, že je daná potreba bezodkladnosti úpravy pomerov spočívajúca v nariadení
vhodného opatrenia pre zabezpečenie podmienok návratu. V tomto prípade odvolací súd zdôrazňuje, že
bez ohľadu na rozhodnutie vo veci samej t.j., či návrat maloletého bude, respektíve nebude nariadený,
je potrebné za situácie, že sa matka nachádza na území Slovenskej republiky, riadne a pravidelne
umožniť otcovi styk s maloletým synom (vzhľadom na vek v prítomnosti matky) počas prebiehajúceho

konania o návrat maloletého. Obaja rodičia by sa mali v prvom rade naučiť spolu vychádzať a určitým
spôsobom si vychádzať v ústrety a v prvom rade by sa mali snažiť uzavrieť rodičovskú dohodu, ohľadom
úpravystretávaniasaotcasmaloletýmsynom,ktorábudemaťbezpochybyprednosťpredautoritatívnym
rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty matky uvedené v odvolaní vzťahujúce sa k dôvodom
pre nenariadenie návratu, týmito sa odvolací súd v rámci tohto konania nezaoberal, nakoľko sa nimi

bude zaoberať súd prvej inštancie v rámci rozhodovania vo veci samej. Na základe uvedeného odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).27. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).