Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707203291
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8707203291.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

DanielyBabinovejaJUDr.VieryKandrikovejvprávnejvecižalobcov:1)R.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.
XXXX/X, V., 2) X. S., bytom K. J. č. XXX, 3) Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, J., 4) U. B., bytom
O.XXXX/X,V.,5)J.O.,bytomS.XXXX/XX,V.-B.,zast.advokátomJUDr.MartinomTomasom,sosídlom
Ul. 1. mája 216/7 Poprad, proti žalovaným: 1) Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, V. - Q., 2) H..
J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, V., 3) F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, V. - Q., 4) X.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, B., zast. advokátkou JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, so
sídlom Poprad, Okružná 36, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku

Okresného súdu Poprad sp.zn. 7C/64/2007-481 zo dňa 15.11.2019 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Poprad sp.zn. 7C/64/2007-550 zo dňa 12.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobcom v 1. až 5. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100
%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným

uznesením rozhodol tak, že:
„I. Určuje, že žalobcovia v 1/ až 5/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parc. č.
S. XXXX/XX o výmere 3 574 m2 v kultúre zastavané plochy a nádvoria - nehnuteľnosť vedená na LV
č. XXX k. ú. K. J., každý v podiele 1/5-iny k celku.
II. Žalobcom v 1/ až 5/ rade priznáva náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté v uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobcovia žalobou zo dňa 30.03.2007 žiadali určiť,
že kúpna zmluva medzi Obcou K. J. a spoločnosťou I.T.W., spol. s r.o. registrovaná na Správe katastra
v Poprade pod V2246/02 je neplatná, a určiť, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. S.
XXXX/X o výmere 339 m2 v kultúre orná pôda, parc. č. S. XXXX o výmere 2120 m2 v kultúre orná pôda,
parc. č. S. XXXX/X o výmere 1856 m2 v kultúre orná pôda sú žalobcovia v 1. až 5. rade každý v 1/5-tine
čiastke k celku. V žalobe uviedli, že uvedené parcely zdedili v rámci dedičského konania 4D/81/1999. Na
podnet obce K. J. bolo vydané Katastrálnym úradom Prešov, Správa katastra v Poprade rozhodnutie č.

X - 325/1/Sp zo dňa 11.01.2006, podľa ktorého boli z parciel žalobcov neoprávnene odčlenené výmery,
a to z parc. č. S. XXXX/X výmera 739 m2, z parc. č. S. XXXX výmera 1380 m2 a z parc. č. S. XXXX/
X výmera 1520 m2. Konštatovali, že proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie, pričom v odvolacom
konaní Katastrálny úrad Prešov svojim rozhodnutím XO 15/2002 rozhodnutie prvostupňového orgánuzrušil a vrátil vec na nové konanie. Napriek tomu obec K. J. odčlenené výmery odpredala spoločnosti
I.T.W., spol. s r.o. aj napriek tomu, že v poznámke na LV č. XXX bolo uvedené, že hodnovernosť údajov
k parc. registra A. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X bola spochybnená. Odčlenené výmery parciel boli na

Správe katastra v Poprade zapísané na I. T. W., spol. s r.o. na LV č.XXX, k.ú. K. J. ako parc. č. XXX/XX.
Ďalejsvojerozhodnutieodôvodniltým,žeprávnemupredchodcovižalobcovR.S.amanželkeZ.,rodenej
R. bol Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave daný Výmer o vlastníctve
pôdy dňa 19.11.2004, podľa ktorého im boli pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom
území K. J. o celkovej výmere 11288 ha označené ako parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 0,1319 ha,

parc. č. XXXX - roľa o výmere 0,2860 ha, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 0,1856 ha, parc. č. XXXX -
lúka o výmere 0,1270 ha, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 0,2928 ha, parc. č. XXXX/X - lúka o výmere
0,1055 ha. Vyššie uvedený výmer nikdy nebol zapísaný do pozemkovej knihy obce K. J. a ako vlastník
k žalovaným pozemkom figuroval štát, nakoľko vyššie uvedené pozemky boli skonfiškované v zmysle
nariadenia SNR č. 104/1945 občanom nemeckej národnosti, ktorí bývali v obci K. J.. Po zapísaní
uvedeného vlastníckeho výmeru do katastra nehnuteľností prebehlo dodatočné dedičské konanie po

neb. R. S., v ktorom boli okrem iných parciel predmetom dedičstva i parcely č. XXXX/X - orná pôda o
výmere 1319 m2, parc. č. XXXX o výmere 2120 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1856 m2,
pričom majetok patriaci do dedičstva nadobudli žalobcovia v 1. až 5. rade. Keďže vlastnícky výmer nebol
zapísaný do pozemkovej knihy Obce K. J., hospodárskou zmluvou zo dňa 21.11.1990 ONV v Poprade
previedol právo hospodárenia k uvedeným pozemkom na MNV K. J. za účelom majetkovoprávneho

vysporiadania športového areálu. K uvedenej zmluve bol vyhotovený aj geometrický plán č. XXX-XXX-
XXX-XX, podľa ktorého časti žalovaných pozemkov mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX boli začlenené
do novo vytvoreného pozemku parc. č. A. XXX. Týmto častiam korešponduje i po zmene žalobnej
žiadosti parc. S. č. XXXX/XX o výmere 3574 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.07.2002 uzavretou medzi
predávajúcim Obcou K. J. a spoločnosťou I.T.W., spol. s r.o. bol pozemok parc. č. XXX/X/X o výmere

15 372 m2, pozemok parc. č. XXX/X/X - zastavaná plocha o výmere 2013 m2 a pozemok parc. č.XXX/
X/XX - zastavaná plocha o výmere 14219 m2 odpredaný spoločnosťou I.T.W., spol. s r.o. pričom diel
tretieho novovytvoreného pozemku parc. č. XXX bol vytvorený z časti pôvodného pozemno-knižného
pozemku mpč. XXXX/X, diel X pozemku parc. č. XXX bol vytvorený z pôvodného pozemno-knižného
pozemku mpč. XXXX a diel X pozemku parc. č. XXX bol vytvorený z pôvodného pozemno-knižného

pozemku mpč. XXXX/X. Následne uvedená spoločnosť I.T.W., spol. s r.o. previedla uvedené pozemky
kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.2010 na Q. B., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Podľa osvedčenia o
dedičstve po neb Q. B. č.k. 7D/194/2014-382, Dnot 35/2015 zo dňa 21.12.2015 žalované nehnuteľnosti
nadobudli žalovaní každý v jednej štvrtine.
Ďalej je možné uviesť, že výmerom o vlastníctve pôdy č. 15649/48 zo dňa 19.11.1948, ktorého súčasťou

je aj výkaz, boli právnym predchodcom žalobcov v 1/ až v 5./ rade, a to R. S. a jeho manželke Z.,
rodenej R. pridelené pozemky, ktoré boli pôvodne označené ako parcela XXXX/X, XXXX, XXXX/X,
XXXX, XXXX/X a XXXX/X, všetko v k.ú. K. J.. Uvedený výmer možno považovať za právne perfektnú
listinu, dokonca je na nej nielen podpis povereníka, ale i samotného prídelcu, a to právneho predchodcu
žalobcov R. S.. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej OÚ Poprad, odbor katastrálny, K2-25/2014,

T-6/2014 zo dňa 02.07.2014 je zrejmé, že sčasti pôvodne žalovaných parciel sú v súčasnosti začlenené
do pozemku parcela D. XXXX/XX o výmere 3574 m2, v kultúre zastavané plochy a nádvoria, ktorá je
v súčasnosti vedená na LV č.XXX v k.ú. K. J. na mená žalovaných v 1. až v 4. rade. Na uvedenom
LV je uvedená poznámka, že hodnovernosť údajov bola spochybnená. Na základe takto vykonanej
identifikácie, žalobcovia v 1. až v 5. rade navrhli zmenu žaloby - resp. petitu.

Pre vznik vlastníckeho práva v danom prípade sa nevyžadoval zápis do pozemkovej knihy, pretože
tento mal iba deklaratórny charakter. Tomuto názoru žalobcov nasvedčuje aj nariadenie, teda znenie
§ 17 Nariadenia SNR č. 104/1945, ZP v odseku 2, kde povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy bolo uložené obstaranie pozemno-knižného prevedenia prídelu na vlastné trovy. Uvedené
ustanovenie neobsahovalo podmienku pozemno-knižného zápisu pre dovŕšenie prevodu vlastníctva.

Samotný výmer vo vlastníctve pôdy teda bol aj v súčasnosti je titulom na základe ktorého prídelcom
vzniklo vlastnícke právo k pridelenej nehnuteľnosti. Právni predchodcovia žalobcov na pridelených
nehnuteľnostiach riadne hospodárili tak ako na to poukazovali pri svojich výsluchoch žalobcovia. Otázku
vydržania vlastníckeho práva vyriešil krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.04.2018,
kedy uviedol, že obec nemohla nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, nakoľko nemala splnené

všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto originálnym spôsobom. Keďže žalobcom
v 1. až 5. rade boli neoprávnene odčlenené výmery z parciel S. č. XXXX/X, išlo o výmeru 739 m2, z parc.
č. XXXX bola odčlenená výmera 1380 m2 a z pozemku parc. č. XXXX/X odčlenená výmera 1520 m2
v prospech Obce Nová Lesná a táto následne odpredala právnemu predchodcovi, súčasný žalovaný ajnapriek tomu, že tieto nehnuteľnosti patrili na základe perfektnej listiny, a teda výmeru o vlastníctve pôdy
zo dňa 19.11.1948 do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov v 1.až v 5. rade, resp. po dedičskom
konaní tohto súdu sp.zn. 4D 81/1999, Dnot 50/1999 zo dňa 12.04.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 28.04.1999, patrili už samotným žalobcom v 1. Až v 5. rade vo výške 1/5-iny podielu časti k celku.
Po odčlenení týchto výmer svedčí aj spomínaná identifikácia parciel zo dňa 07.02.2014.
Súd má za to, že z rozhodnutia Správy katastra Poprad č. X 325/01/06/SP zo dňa 13.09.2006 (č.l. 359)
a navyše z citovanej identifikácie zo dňa 07.02.2014 je zrejmé, že sčasti pôvodne žalovaných parciel
registra A. sú v súčasnosti začlenené do pozemku parcely registra D. č.XXXX/XX o výmere 3574 m2

v kultúre zastavané plochy a nádvoria v k. ú. K. J.. Na druhej strane je možné súhlasiť s tvrdením
krajského súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 26.04.2018 (strana 4 odsek 9), v ktorom uvádza: Súčet
výmer parciel č. XXXX/X (1520 m2), parc. Č.XXXX/X (739m2) a parc. č. XXXX (1380m2), ktoré boli
začlenené do parcely S. XXXX/XX o výmere 3574 m2, je väčší ako výmera parcely registra D. XXXX/
XX. Rozdiel činí 65 m2 v neprospech žalobcov, inak povedané, žalobcovia sa touto žalobou domáhajú
menšej výmery akoby im v skutočnosti patrila. Ostatné časti výmer pôvodne pridelených parciel, majú

žalobcovia vysporiadané na svojom LV č. XXX, resp. XXX k.ú. K. J..
Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že i keď reštitučný nárok Okresný úrad Poprad neeviduje,
vlastnícke právo sa nepremlčuje a teda i po vykonaní tohto dôkazu v intenciách zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/220/2016-425 zo dňa 26.04.2018 je zrejmé, že zo strany
žalobcov nedošlo k zmene vlastníctva.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel po doplnení dokazovania k záveru, že žaloba je
dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní, ktorí navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, altnernatívne aby napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov konania. Žalovaní vytýkali súdu prvej
inštancie nevykonanie dôkazov o uplatnení reštitučných nárokov, pričom žalovaní žiadali tieto listiny
zabezpečiť prostredníctvom súdu. Súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal.
Súd sa v odôvodení rozhodnutia opätovne nevysporiadal s námietkou žalovaných týkajúcou sa výmeru

z roku 1948, od ktorého žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo vzhľadom na ďalšie existujúce
výmery, podľa ktorých boli predmetné pozemky pridelené p. W. a p. S., konečný prídelový plán, výkaz
nehnuteľností na čl.l. 147 a 152 spisu, vyjadrenie p. S. v dedičskom konaní, že jej manžel zomrel ako
bezmajetný. Tak ako uviedol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí krajský súd bod. 11 odôvodnenia tak od
vyriešenia tejto otázky následne závisí otázka, či Slovenská republika, resp. Československá republika,

bola vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Bez toho, aby sa súd vysporiadal s touto argumentáciou žalovaných, v odôvodnení uviedol, že „Keďže
vlastnícky výmer nebol zapísaný do pozemkovej knihy Obce K. Lesná, hospodárskou zmluvou zo
dňa 21.11.1990 ONV v Poprade previedol právo hospodárenia k uvedeným pozemkom na MNV Nová
Lesná za účelom majetkovoprávneho vysporiadania športového areálu.“ Toto tvrdenie vyvrátil žalovaný

predložením dostatočné množstvo dôkazov, ktoré odôvodňujú, že dotknuté nehnuteľnosti patrili do
vlastníctva štátu, poukazujúc tak na hospodársku zmluvu, evidenčný list, z ktorých jasne vyplýva, že išlo
o štátny majetok, ktorého správcom bol MNV Nová Lesná.
Súd sa rovnako nevysporiadal s argumentáciou žalovaných, ktorí namietali, že v zmysle výmeru
z roku 1948 č. 15649/48 (č.l. 46) nehnuteľnosti označené vo výmere boli pridelené prídelcom

v ideálnej časti, ktorej konečná platná výška bude však určená v prídelovej listine, ktorú vydá
Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Žalobcovia však prídelovú listinu nepredložili a
tým nepreukázali v akej ideálnej časti ich právnym predchodcom boli pridelené dotknuté nehnuteľnosti.
K výmeru bol žalobcami predložený výkaz, ktorý však nie je podpísaný a obsahuje len zoznam
nehnuteľností bez uvedenia ďalších informácií, ktoré nie sú v tomto výkaze vyplnené. Tento výkaz

nepreukazuje podiel prídelcov, ktorí mali výmerom nadobudnúť. Žalobcovia žalobou žiadali určiť
vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v celosti a nie v ideálnom podiele, čo je v rozpore s
predloženým výmerom a preto je v rozpore aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým priznal žalobcom
vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v celosti. Žalovaní predložili súdu ďalšie výmery, ktoré
preukazujú to, že dotknuté nehnuteľnosti boli prideľované v ideálnej časti viacerým prídelcom. Túto

skutočnosť súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil.
Poručiteľ R. S. mal uvedené pozemky nadobudnúť výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 19.11.1948.
Týmto výmerom sa mali prideliť konfiškované pozemky podľa nariadenia SNR č. 104/45 Zb. Na základe
nariadenia SNR č. 104/45 Zb. však bolo možné prideliť skonfiškované nehnuteľnosti až na základekonečného prídelového plánu, ktorým sa sledovalo, či prídelcovia spĺňajú podmienky podľa nariadenia
SNR č. 104/45 Zb. Z vyjadrenia štátneho archívu v Levoči vyplýva, že pozemky XXXX/X, XXXX a XXXX/
Xbolipodľakonečnéhoprídelovéhok.ú.K.J.plánupridelenéinýmosobám,apretosaR.S.smanželkou

nestal prídelcom.
Rovnako súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdením p. S. v dedičskom konaní, že jej manžel zomrel
ako bezmajetný. Poukazujeme na to, že poručiteľ R. S. zomrel v roku XXXX, sporné pozemky neboli
prejednané v pôvodnom dedičskom konaní, daň z pozemkov neplatili právny predchodcovia žalobcovi,
pričom k prejednaniu sporných pozemkov došlo až v roku 1999, teda 43 rokov po smrti poručiteľa. Za

obdobie 43 rokov sa vlastníctva sporných pozemkov nikto zo žalobcov a ani ich právni predchodcovia
nedomáhali. V uznesení Štátneho notárstva v Poprade D10/57 sa konštatuje, že nehnuteľnosti po
nebohom R. S. neostali. Poukazujeme na to, že súd prvého stupňa sa ani skutkovo ani právne
nevyporiadal v rozsudku s bezmajetnosťou prídelcu v čase jeho smrti a márnym uplynutím 43 rokov,
keď sa o pozemky nikto zo žalobcov nehlásil, čím rozsudok považujeme za nepresvedčivý.
Napriek tomu, že odvolací súd stanovil súdu prvého stupňa presne zidentifikovať nehnuteľnosti, ktoré

sú predmetnom vlastníckeho práva, súd prvého stupňa k identifikácii nepristúpil. Právna zástupkyňa
žalovanýchnatútoskutočnosťpoukázalanapojednávaní,avšakprávnyzástupcažalobcuargumentoval
tým, že identifikácia nehnuteľnosti bola vykonaná na základe dožiadania súdu prvého stupňa.
Odvolací súd v bode 9. odôvodnenia jasne uviedol, že pôvodne žalované parcely č. XXXX/X, XXXX/
X a XXXX boli dotknuté viacerými zmenami, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Rovnako sa

touto skutočnosťou nezaoberal súd prvej inštancie ani v novom rozhodnutí, pričom odvolací súd v
bode 9. odôvodnenia jasne uviedol, že z rozhodnutia Správy katastra Poprad č. X-325/01/06/SP zo
dňa 13.09.2006 (č.l. 359 spisu) vyplýva, že súčasťou tejto parcely je aj parc.č. XXXX/X, ktorá nie je
predmetom tohto konania a nie je ani vo vlastníctve žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že doposiaľ nie
je zrejmé a v konaní nebolo zidentifikované, ktorá konkrétna časť zemského povrchu je predmetom

konania.
Súd prvej inštancii k tejto skutočnosti uviedol v bode 28 odôvodnenia uviedol, že „z rozhodnutia Správy
katastra Poprad č. X 325/01/06/SP zo dňa 13.9.2006 (č.l. 359) a navyše z citovanej identifikácie zo
dňa 07.02.2014 je zrejmé, že sčasti pôvodne žalovaných parciel registra A. sú v súčasnosti začlenené
do pozemku parcely registra D. č.XXXX/XX o výmere 3574 m2 v kultúre zastavané plochy a nádvoria

v k.ú. K. J.. Na druhej strane je možné súhlasiť s tvrdením krajského súdu v zrušujúcom uznesení
zo dňa 26.04.2018 (strana 4 odsek 9), v ktorom uvádza: Súčet výmer parciel č. XXXX/X (1520 m2),
parc. Č.XXXX/X (739m2) a parc. č. XXXX (1380m2), ktoré boli začlenené do parcely S. XXXX/XX o
výmere 3574 m2, je väčší ako výmera parcely registra D. XXXX/XX. Rozdiel činí 65 m2 v neprospech
žalobcov, inak povedané, žalobcovia sa touto žalobou domáhajú menšej výmery akoby im v skutočnosti

patrila. Ostatné časti výmer pôvodne pridelených parciel, majú žalobcovia vysporiadané na svojom LV
č. XXX, resp. XXX k.ú. K. J..“ S argumentáciou žalobcov ako aj súdu prvého stupňa, že žalobcovia
sa touto žalobou domáhajú menšej výmery akoby im v skutočnosti patrila, nie je možné súhlasiť,
pretože žalobcovia si nárokujú aj na vlastníctvo tej časti zemského povrchu, ktorá im nepatrí, nakoľko
súčasťou dotknutej nehnuteľnosti je aj pôvodná parc.č. XXXX/X, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcov.

Aj keď je pravdou, že dotknutá parcela je o 65 m2 menšia oproti výmere pôvodných pozemkov, to
však nepreukazuje, že dotknutá nehnuteľnosť S. XXXX/XX je totožná s pôvodnými pozemkami. Práve
presnezidentifikovanienehnuteľnosti,takakotopožadovalodvolacísúdnielenvposlednomzrušujúcom
rozhodnutí, by stanovila predmet tohto konania.
Podľa R 65/1972 základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je

preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca je teda povinný nepochybne a jednoznačne dokázať,
že nehnuteľnosti, ktorých sa domáha, mu vlastnícky patria. Domnievame sa, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia svojho vlastníckeho práva.
Nakoľko sporové konanie je postavené na zásade kontradiktórnosti, bolo povinnosťou žalobcov presne
zidentifikovaťpredmetkonania,oktorommásúdkonať.Zdôvodutoho,ženebolasplnenáúlohauložená

odvolacímsúdomsúduprvéhostupňa,atozostranyžalobcov,beztejtoidentifikácieniejemožnéžalobe
vyhovieť a priznať žalobcom vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pri ktorej nie je presne určené, či ide o
nehnuteľnosť pozostávajúcu z pôvodných nehnuteľností patriacich žalobcom.
V závere odvolania odvolatelia namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie
považujú za správne, zákonné a vydané na základe náležitého zisteného skutkového stavu. Podľapredložených listín bolo preukázané, že výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 19.11.1948, bolo právnym
predchodcom žalobcov neb. p. R. S. a manž. Z. rod. R. celkom pridelené do vlastníctva 1.1288 ha,
ktoré boli označené ako parc.XXXX/X,XXXX,XXXX/X, XXXX,XXXX/X, XXXX/X v k.ú. K. J.. Povinnosťou

štátu, po vydaní prídelu bolo pridelené nehnuteľnosti do vlastníctva právnym predchodcom žalobcov,
vykonať zmenu v prospech prídelcov, tak ako to vyplýva priamo z dekrétu prezidenta republiky § 13 ods.
2 zákona č. 12/45 Sb. Túto povinnosť mal splniť Národný pozemkový fond na svoje útraty.
Súd prvej inštancie sa už predtým vysporiadal aj s Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným B. W. na parc.
XXXX/X a X. S. na parc. XXXX/X a parc. XXXX, ktorými žalovaní v odvolaní operujú, tieto výmery nie

sú nikým podpísané. Je spochybnená aj listina, ktorú vydal archív Ministerstva vnútra pobočka Poprad
zo dňa 29.06.2007, ktorú predložili žalovaní a nachádza sa v spise, nakoľko po našich šetreniach sme
súdu predložili doklad, že v spise B. W. sa nachádza prípis Miestnej roľníckej skupiny v Novej Lesnej zo
dňa 26.02.1947 adresovaný Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, v zmysle ktorého
B. W. nebol pridelený majetok podliehajúci konfiškácii v zmysle nar. SNR č.104/1945 a to z dôvodov, že
B. W. nie je ani hospodárom a má špatnú povesť v obci, vyhýba sa práci a robí v obci výtržnosti.

Nemožno súhlasiť s vyjadrením žalovaných v ich odvolaní, že štát nadobudol vlastníctvo k sporným
pozemkom, pretože táto otázka už bola zodpovedaná aj samotným krajským súdom v zrušujúcom
uznesení zo dňa 26.04.2018. Poukazujeme na to, že podľa HZ č.Fin.1608/1990 - máj, prešlo iba
právo hospodárenia k sporným pozemkom, ktoré právo hospodárenia malo bývalé ONV v Poprade. Po
vydaní výmeru do vlastníctva sporne pozemky už neboli vo vlastníctve štátu, a teda nemohli byť ani vo

vlastníctve bývalého ONV, ako aj MNV Nová Lesná.
Aj podľa rozhodnutia Správy katastra v Poprade sp.zn. X-325/01/06/SP zo dňa 13.09.2006 v odôvodnení
na str. 2 sa uvádza býv. ONV v Poprade touto HZ odovzdalo iba právo hospodárenia a nie vlastníctvo k
sporným pozemkom na právneho predchodcu žalovaných. Nakoľko Obec Nová Lesná sa nikdy nestala
vlastníkom sporných parciel, tak ani ich nemohla odpredať. Nikto nemôže na iného previesť viac práv

ako má sám.
Žalobcom vlastníctvo k odčleneným častiam výmerom bolo odňaté bez právneho dôvodu a dané do
vlastníctva právneho predchodcu žalovaných.
Žalobcovia nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené výmerom ich právnym predchodcom do vlastníctva
nemohli dať priamo na seba zapísať. Z toho dôvodu podali návrh na prejednanie novoobjaveného

majetku a dedičským osvedčením sp.zn. 4D81/1999 sa žalobcovia stali podielovými spoluvlastníkmi k
sporným parcelám, a to každý v 1/5 čiastke k celku.
Takisto je pravdou, že v rámci dedičského konania sp.zn. D10/57 tieto sporné parcely neboli prededené,
ale nie z toho dôvodu, že by im pozemky, ktoré tvoria predmet sporu nepatrili, ale z toho dôvodu, že aj
keby boli prededené, neboli by z nich úžitky brali pozostalí po neb. R. S., nakoľko tieto sporné pozemky

boli začlenené v socialistickom sektore, a dokonca pozostalí by boli nútení zaplatiť ešte aj dedičskú daň
z pozemkov, ktoré nemohli užívať. Z toho dôvodu pri zisťovaní majetku po neb. R. S. je uvedené „že
zomrel nemajetný“.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných v ich odvolaní, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu
nie sú riadne zidentifikované, nakoľko podľa identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Poprad,

kat. odbor K2-25/2014, P-6/2014 zo dňa 07.02.2014 je zrejmé, že časti žalovaných parciel E -KN sú v
súčasnosti začlenené do pozemku parc. D. č. XXXX/XX vo výmere 3574 m2 v kultúre zastavané plochy
a nádvoria, ktorá je vedená na LV č. XXX v k.ú. K. J. na mená žalovaných. Na uvedenom LV č. XXX k.ú.
K. J. je uvedená poznámka, že hodnovernosť údajov bola spochybnená. Túto identifikáciu dal vyhotoviť
súd prvej inštancie na základe pokynu odvolacieho súdu a dokonca žalobcovi žalujú menšiu výmeru o

65 m2 a navyše tento zostatok je vysporiadaný v parc. S. č. XXX/X k.ú. K. J. v prospech rodiny S. na
LV č. XXX k.ú. K. J.. Navyše poukazujeme aj na to, že ostatné časti výmer pôvodne pridelených parciel
majú žalobcovi vysporiadané na svojom LV č. XXX, resp. XXX k.ú. K. J.. Táto skutočnosť vyplýva z
identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom Poprad, kat. odbor K2-25/2014, P-6/2014 zo dňa
07.02.2014.

Na záver opätovne uviedli, že vydaním výmeru o vlastníctve pôdy č. 15649/48 zo dňa 19.11.1948 sa
právni predchodcovia žalobcov stali vlastníkmi tam uvedených nehnuteľností.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379
a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní na pojednávaní dňa 27.09.2022 oboznámil listiny zo spisu, vrátane
vyjadrenia žalobcov z č.l. 509, odvolanie žalovaných z č.l. XXX a oznámenia Okresného úradu Poprad,
katastrálny odbor z č.l. XXX, XXX a XXX a tak doplnil dokazovanie najmä o oznámenie Okresného úraduPopradu, katastrálny odbor, či parc. D. č. XXXX/XX o výmere 3574 m2 zapísanej na LV č. XXX, k.ú. K.
J. tvoria výlučne pôvodné parcely S. XXXX/X, predtým o výmere 1319 m2, S. XXXX, predtým o výmere
2120 m2 a S. XXXX/X, predtým o výmere 1856 m2, zapísané pôvodne na LV č. XXX, k.ú. K. J..

Katastrálny úrad po oprave oznámenia oznámil, že parcelu D. XXXX/XX (teda predmetnú parcelu) tvoria
výlučne pôvodné parcely S. XXXX/X, XXXX, XXXX/X.
K uvedeným dôkazom sa vyjadrili žalovaní, ktorí okrem iného uviedli to, že pôvodné parcely boli dotknuté
viacerými zmenami s poukazom na rozhodnutie správy katastra z č.l. 359 spisu vyplýva, že súčasťou
tejto parcely je aj parc. č. XXXX/X, ktorá nie je predmetom konania a nie je ani vo vlastníctve žalobcov.

Práve tieto zmeny podľa názoru žalovaných môžu ovplyvniť z čoho pozostáva súčasná parcela S. č.
XXXX/XX. Zároveň poukázali na to, že jediným dôkazným prostriedkom určenia vlastníckeho práva k
predmetu sporu je identifikácia nehnuteľnosti a oznámenie, ktoré si vyžiadal odvolací súd nie je možné
považovať za identifikáciu.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní,

vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením na okolnosti prípadu na procesné
prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne dôležité
relevantné otázky strán sporu, ktoré by mohli mať čo i len teoretický vplyv na vecnú správnosť rozsudku.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8.Vsúvislostisdlhodobýmužívanímnehnuteľnostisaotázkaexistenciedobrejvierydržiteľaposudzujez

hľadiskaobjektívneho,t.j.podľatoho,čidržiteľprinormálnejopatrnosti,ktorúmožnoodnehopožadovať,
nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vlastníckemu právu patrí.
Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí. Nejde preto o držbu dobromyseľnú,
pokiaľ držiteľ vedel od počiatku o skutočnostiach objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v

obdobnej situácii) spôsobilých vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí.

9. Pre naplnenie podmienok vydržania bez ďalšieho nepostačuje len užívanie pozemku alebo
vykonávanie práva, ktoré naplnenie z dôvodov vydržania je potrebné splnenie nasledovných náležitostí:
1) Faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Pritom fakticky vec ovláda nielen ten, kto

ju má priamo fyzicky u seba, ale aj ten, kto má príslušenstvo veci, ktoré mu umožňuje vec ovládať.
Nevylučuje sa ani spoločná držba veci alebo vykonávanie práva viacerými subjektami, napr. aj manželmi
ak sú splnené potrebné predpoklady oprávnenej držby. Vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so
svojimi. To znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, obdobne to platí aj vo
vykonávaní práva. Dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť držiteľ veci

alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide) treba vždy
zhodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného
držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný
psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, z ktorých sa tento
psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ

práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od
neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo
právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti
musí svoje preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul i keď neplatný, napr. kúpna
alebo darovacia zmluva). Takže subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany podľa § 130 ods.

2 bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho
dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva,
nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie psychický stav.

10. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže

vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.

11. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sámosebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenostidržbypráva.(RozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.5Cdo260/2008,zodňa10.decembra
2008).

12. Tak ako to už uviedol odvolací súd v uznesení sp.zn. 20Co/220/2016-425 zo dňa 26.04.2018: Z
obsahu spisu vyplýva, že vlastníctvo k predmetným pozemkom bolo zapísané duplicitne. Pri vynaložení
čo i len priemernej miery opatrnosti a aktivity bola obec objektívne schopná zistiť duplicitný zápis, čo
automaticky vylučuje jej dobromyseľnosť. Duplicitné vlastníctvo bolo zaevidované ešte v roku 1998 (teda

v čase plynutia vydržacej doby), a to číslami zmien 107/98 a 171/98 k časti parcely č. XXX a častiam
parciel registra A. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX (č.l. 7 spisu). Už samotná existencia duplicitného zápisu
vo verejnom registri je nezlučiteľná s dobromyseľnosťou osoby, ktorá by mala vlastníctvo k nehnuteľnosti
vydržať.
Navyše, svedok X. Q., bývalý starosta obce K. J., vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že
pán R. S. a spol. sa o pozemky začal uchádzať až v roku 1998, kedy prvýkrát predložil obci Nová

Lesná duplicitný list vlastníctva (č.l. 81 spisu). Týmto vyjadrením v podstate samotná obec priznala, že
v držbe nebola dobromyseľná minimálne od roku 1998, tak na tomto názore zotrváva a v ostatnom naň
poukazuje.

13. V súvislosti s princípom nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet odvolaciemu

súdu nedá nepripomenúť, že:
I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má
(nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo

k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.
III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch

právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.
IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra,
nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. (Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodol vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia zloženom z
predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Beáty Miničovej, JUDr. Aleny
Priecelovej, JUDr. Gabriely Mederovej, JUDr. Ivany Izakovičovej, JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Andrey
Moravčíkovej, PhD., dňa 27. apríla 2021, sp.zn. 1VObdo/2/2020, zdroj: nsud.sk; analytické právne vety:

nsud.sk).
Za takéhoto stavu žalovaní so zreteľom na nedobromyseľnosť obce - svojho právneho predchodcu
nemohli legitímne očakávať úspech v konaní, pretože obec nemohla previesť vlastníctvo k
prejednávanému pozemku, keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus
iuris ad alium transferre potest quam ipse habet).

14. V súvislosti s námietkami odvolateľov odvolací súd uvádza, že pokiaľ na dopyt odvolacieho
súdu, katastrálny odbor Poprad, uviedol, že predmetnú parcelu č. XXXX/XX o výmere 3574 m2
tvoria výlučne pôvodné parcely S. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, k.ú. K. J., potom je viac ako zrejmé, že
vytýkané katastrálne konanie X-325/01/06/SP zo dňa 13.09.2009 (č.l. 359 spisu), nemôže mať vplyv

na predmet sporu s tým, že by mal predmetný pozemok zahŕňať aj nejakú inú nehnuteľnosť, ktorá
nepatrí do vlastníckeho portfólia žalobcov a ich právnych predchodcov a čím došlo aj k dostatočnému
zidentifikovaniu pozemku.

15. Okresný úrad Poprad - pozemkový a lesný odbor odpoveďou na výzvu Okresného súdu Poprad zo

dňa 03.09.2019 (č.l. 473 spisu) oznámil, že neeviduje uplatnený reštitučný nárok žiadnym zo žalobcov
a uvedený dôkaz bol aj oboznámený súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.10.2019 (č.l. 477
spisu). So zreteľom na uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 29. napadnutého rozsudku
má svoj podklad vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd konštatuje správnosť uvedeného záveru(o tom, že nie je evidovaný žiadny uplatnený reštitučný nárok žalobcov na Okresnom úrade Poprad -
pozemkový a lesný odbor) a aj v tomto ohľade sú námietky odvolateľov neopodstatnené.
Inak povedané pokiaľ žalobcovia neuplatňujú reštitučné nároky v súvislosti s predmetom žaloby

a pozemok tvoria výlučne pôvodné pozemky, potom odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a neopodstatnenosť odvolacích dôvodov.

16. V súvislosti s ďalšími námietkami odvolateľov odvolací súd pripomína, že podľa § 1 ods. 1 nar. SNR
č. 104/1946 Sb. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením

prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctva pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945
Sb. v znení nar. č. 64/1946 n. SNR.
Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nar. č. 104/1945
Sb. N SNR).

Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len nariadenie) upravovalo, ako
to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945
Sb.n. SNR.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd
urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia
(§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným
subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho

vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú
zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto
listiny je skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá, a teda, že nie je spôsobilá vyvolať účinky
predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia.
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.

a nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. výmery o vlastníctve pôdy; okresné národné výbory podľa zákona
č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. vydávali prídelové listiny. Tieto výmery a prídelové listiny
boli, aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú v zásade
vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby mohli
byť vkladu schopné (so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi), museli byť tieto listiny právne perfektné

(rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 56/2003).
Správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať
a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd vychádzať. Ani
v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto
rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt,

ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu.
Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné
preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu
všeobecným súdom. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp.zn.
4Cdo123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor,

že výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny, boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, že mimo rámec správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať
len so zreteľom na to, či ide akt nulitný (ničotný), ako i to, že nulitným aktom je správny akt vydaný
tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej

republiky tiež v rozsudku sp.zn. 5Cdo110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/2001, ako aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp.zn. 2Cdo337/2006, obdobne aj v uznesení sp.zn.
4Sž88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č.
65/1995 a v uznesení sp.zn. 4Sž34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky pod č. 77/1998.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že výmer o vlastníctve pôdy právneho
predchodcu žalobcov spĺňal, tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke, všetky zákonné podmienky
a náležitosti. Bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda
orgánom podľa § 1 ods. 1 nariadenia k tomu kompetentným. Je v ňom uvedené, kto ho vydal,označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované a podpísané
povereníkom, obsahuje bývalého vlastníka, označenie osoby, v prospech ktorej sa vydáva, presné
označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k

tam uvedeným nehnuteľnostiam. Ide preto nepochybne o výmer, ktorý treba považovať za „perfektný“ a
ktorý má povahu verejnej listiny spôsobilej preukázať vlastnícke právo prídelcu.

17. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu
nemávplyvnavlastníctvokprídelu.Zhľadiskavlastníctvanebolapretoanivdanomprípaderozhodujúca

skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní.

18. Odvolací súd v súvislosti s účinnosťou a nevyvolaním želaných účinkov výmerov p. S. a p. W.
poukazuje na to že Výmer o vlastníctve pôdy je tak ako už bolo uvedené verejnou listinou dokazujúcou
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný
knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného

ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 Nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR). Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy vydávalo podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. a nariadenia SNR č.104/1946 Sb. výmery o
vlastníctve pôdy., okresné národné výbory podľa zák. č. 142/1947 Zb. a zák. č. 46/1948 Zb. vydávali
prídelové listiny. Tieto výmery a prídelové listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a sú v zásade vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého

vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby mohli byť vkladu schopné (so všetkými dôsledkami z toho
plynúcimi), museli byť tieto listiny právne perfektné (rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/56/2003). Všeobecné
súdyniesúoprávnenéskúmaťichplatnosť,čizákonnosťmimorámcasprávnehosúdnictva,alezásadne
lensozreteľomnato,čiišloonulitnéakty,tedaoakty,ktorýchvadysútakzávažné(čodozápornejkvality
vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie

vady (alebo aktov samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na
akty neexistujúce. Ak bol výmer vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné
náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer
nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované náležitosti, nejde o listinu
verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny nie je teda jej neplatnosť, ale skutočnosť, že listina

povahu verejnej listiny nemá, a teda, že nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v § 1 ods. 2
nariadenia.

19. Žalobcovia nadobudli predmet sporu do podielového spoluvlastníctva každý po 1/5 po svojom
poručiteľovi dedičským rozhodnutím (osvedčenie o dedičstve sp.zn. 4D 81/99 Dnot 50/99 zo dňa

12.04.1999), ktorý ich nadobudol z Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX zo dňa 19.11.1948
podpísaný povereníkom ako aj samotným p. S. - právnym predchodcom žalobcov (č.l. 46 spisu), čo
potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o perfektnej listine (bod 27 napadnutého rozsudku).
Na rozdiel od právneho predchodcu žalobcov - p. S. s manželkou a p. W. s manželkou mali nadobudnúť
vlastníctvo na základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 28.03.1950 a navyše výmery neboli nikým

podpísané, čo samo o sebe spochybňuje ich záväznosť, účinnosť a prezumpciu správnosti (č.l. 115 a
117 spisu). Naviac p. W. Miestna roľnícka komisia nepridelila majetok podliehajúci konfiškácii z dôvodu,
že nebol hospodárom a mal zlú povesť v obci, vyhýbal sa práci a robil v obci výtržnosti (č.l. 160 spisu).

Vzhľadom na uvedené dôvody spomínané výmery pre p. S. s manželkou a p. W. s manželkou sú bez

právneho významu k uplatnenému nároku žalobcov.
Čo sa týka vyjadrenia manželky poručiteľa, že zomrel bezmajetný, bez ďalšieho toto vyjadrenie
nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva jej manžela, naopak žalobcovia tieto pozemky
obhospodárovali (stála na nich stodola) do roku 1952, keď museli tieto odovzdať do družstva (č.l. 74
spisu).

20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-

I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie (pozri bod 25 až 28 napadnutého rozsudku) považuje žalobu
za dôvodnú aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v otázke dobromyseľnosti titulu vstupu do
oprávnenej držby žalovaných a ich právnych predchodcov (pozri bod 6 tohto rozsudku).21.Preneopodstanenosťodvolacíchdôvodovjenevyhnutnékonštatovaťvecnúsprávnosťnapadnutého
rozsudku a za stavu pokiaľ správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách

konania, odvolací súd rozsudok ako vecne správny so stotožnením sa s odôvodnením napadnutého
rozsudku potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP s poukazom na § 396 CSP a
úspešným žalobcom patrí 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).