Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 17, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119201759
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119201759.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, D., zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. PhDr. Peter Ďurkovský, PhD., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovanému: Slovenská republika – zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .

II.Žalovanémuprotižalobkyni priznáva nároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahutrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.2.2019 domáhala konštatovania, že k nesprávnemu úradnému

postupu zo strany registrového Okresného súdu v Žiline došlo a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 30.008 eur spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Žilina ako súdom registrovým. Nesprávny úradný postup Okresného súdu
Žilina spočíval v prieťahoch v konaní a v tých skutočnostiach, že na základe jej podnetov mal konať
z vlastnej iniciatívy, pri rozhodovaní o výmaze spoločnosti IDOS, a.s. nezobral do úvahy upozornenia
žalobkyneohľadomskutočnosti,želikvidátorE.C.F.sožalobkyňouneukončilpracovnýpomer,ignoroval
nezrovnalosti, spočívajúce v neschválení účtovnej závierky za rok 2016 a v pochybnom schválení

účtovnej závierky za pomernú časť r. 2017 spoločnosti IDOS, a.s. a následne aj IDOS, a.s. v likvidácii
a zároveň, že likvidátor fakticky a právne nepredložil registrovému súdu všetky písomnosti potrebné
k likvidácii. Žalobkyňa je toho názoru, že registrový súd vedome obchádzal skutkový stav a výmaz
spoločnosti z obchodného registra SR nezákonne nesprávnym úradným postupom dňa 15.9.2017
vykonal. Za nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina ako súdu registrového požaduje žalobkyňa
náhradunemajetkovejujmyvsume30.008eur,ktorájejnevzniklasícefinančnoustratou,alejemorálnou
a psychickou ujmou, nakoľko zo strany Okresného súdu Žilina a následne i zo strany ministerstva

spravodlivosti SR došlo k ignorovaniu skutkového stavu a platnej legislatívy.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tiež tým, že dňa 13.6.2017 upozornila registrový súd v Žiline na závažné
pochybenia, ktoré sprevádzali proces likvidácie predmetnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii. Prvé
vyjadrenie sudkyne JUDr. Ing. Murárikovej zo dňa 14.9.2017 prevzala dňa 22.9.2017, pričom o výmaze
spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii, ku ktorému došlo dňa 15.9.2017 sa však nezmienila. Ďalej podaním
zo dňa 12.7.2017 upozornila registrový súd v Žiline, že predmetná firma IDOS, a.s. v likvidácii nemá

schválenú účtovnú závierku za rok 2016, a tým pádom sa schválenie účtovej závierky za pomernú
časť r. 2017 na valnom zhromaždení dňa 8.6.2017 má považovať za absolútne neplatný právny akt.
Navrhovateľkou označené pochybenia, ktoré sprevádzali proces likvidácie predmetnej spoločnosti sútak vážne, že výmaz predmetnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii z obchodného registra mal byť do
ich vyriešenia zastavený.

3. Dňa 18.9.2017 podala na Okresnom súde v Žiline sťažnosť na nečinnosť (na podania z 13.6.2017
a 12.7.2017 nedostala od registrového súdu odpoveď). Dňa 22.9.2017 prevzala písomnosť registrového
súdu v Žiline zo dňa 14.9.2017 pod zn.43CbR/57/2017, v ktorom je konštatované, že Okresný súd
v Žiline nezistil dôvody na začatie žiadneho konania, ktoré by mohli začať aj bez návrhu a nezistil súd,
že by likvidátor E. C. F. porušoval povinnosti likvidátora stanovené Obchodným zákonníkom. Súd úplne

ignoroval fakt, že stále so žalobkyňou nebol rozviazaný pracovný pomer a že likvidátor aj v prípade
nezákonne prevedených firemných áut si povinnosti likvidátora neplnil, čiže nekonal, aby tieto boli
prevedené späť na spol. IDOS, a.s. v likvidácii, následne odpredané za trhovú cenu a výťažok z tohto
predaja použitý na úhradu nedoplatku jej mzdy, stravných lístkov, nevyčerpanej dovolenky, odchodného
a odstupného a zvyšok mal byť rozdelený medzi akcionárov spoločnosti.

4. Podaním zo dňa 25.9.2017 registrový súd opakovane upozornila, že pracovný pomer s ňou nebol
ukončený, že nebola schválená účtovná závierka za r. 2016 a nebolo schválené ani hospodárenie
s finančnými prostriedkami za r. 2016, k čomu podľa zákona malo dôjsť v priebehu likvidácie, čo má tiež
robiť zo schválenia závierky za r. 2017 absolútne neplatný právny akt pričom registrový súd má dohliadať
na zákonnosť registrácie a nemá legalizovať arogantné tvrdenie likvidátora. Upozornila, že rozhodne

nežiadala po registrovom súde (ako jej súd podsúva) ani o odvolanie likvidátora a ani o riešenie jej
hmotnoprávnych nárokov z pracovného pomeru, ale upozornila registrový súd, že likvidátor má konať
podľa platných noriem a súd nesmie jeho svojvôľu schvaľovať. Zároveň uviedla, že podľa § 6 zákona
o obchodnom registri v ods. 1 písm. b) registrový súd skúma, či je návrh na zápis úplný a podľa písm. c)
§ 6 ods. 1 tohto zákona registrový súd skúma, či sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy

ustanovené osobitným predpisom. Má zato, že registrový súd z úradnej povinnosti mal konať, keď zistil,
že predmetná firma IDOS, a.s. v likvidácii nemá schválenú účtovnú závierku za r. 2016 a taktiež mal
ex offo konať, pokiaľ zistil, že hoci účtovná závierka za r. 2016 nie je schválená z iniciatívy likvidátora,
prebehol absolútne neplatný úkon schválenia účtovnej závierky za pomernú časť r. 2017 a takisto mal
ex offo konať, pokiaľ sa zistilo, že v súlade so skutkovým stavom nie sú informácie v správe likvidátora

o domnelom rozviazaní všetkých pracovných pomerov a o uspokojení pohľadávok všetkých veriteľov,
o čom však pri protiprávnom prevode firemných áut tesne pred procesom likvidácie, a tým pádom pri
poškodení akcionárov ako veriteľov nemožno hovoriť, teda, že správu likvidátora nemôže súd ex offo
brať do úvahy, čiže daný stav sa má brať aj tak, ako keby správa likvidátora nebola priložená a ako keby
neboli priložené aj ďalšie zákonom požadované listiny.

5. Dňa 25.9.2017 podala na Okresnom súde v Žiline sťažnosť na prieťahy. Dňa 6.10.2017 prevzala
písomnosť registrového súdu v Žiline zo dňa 27.9.2017 pod zn. 43CbR 57/2017 s konštatovaním, že jej
upozornenia nespĺňali podmienky na vydanie uznesenia o začatí konania a v závere je uvedené, že jej
podania, skutkové tvrdenia v nich nie sú spôsobilé zabrániť výmazu predmetnej spoločnosti IDOS, a.s.

z obchodného registra. Dňa 17.10.2017 prevzala vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy od predsedu súdu
pod zn. 1SprS/504/2017 a 43CbR/57/2017 zo dňa 4.10.2017.

6. Dňa 11.7.2018 žalobkyňa podala žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody (v sume 30.008
eur) spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo veciach obchodného registra. Porušenie práva

vidí v tom, že Okresný súd v Žiline mal na základe jej podnetov konať z vlastnej iniciatívy, keďže
bol informovaný, že listiny, ktoré mu pred výmazom z obchodného registra predložil likvidátor E. C.
F. obsahujú nepravdivé údaje, a preto k výmazu predmetnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii dôjsť
nemalo. Jej podaniami, upozorneniami pre registrový súd sa svojich práv domáhala dostatočne, no
okresný súd jednak ani nekonal ex offo a ani nebral do úvahy skutkový stav vo veci likvidácie spol.

IDOS, a.s./IDOS, a.s. v likvidácii a vykonal nezákonný výmaz tejto spoločnosti z obchodného registra.
Dňa 23.1.2019 prevzala zamietavú odpoveď ministerstva spravodlivosti.

7. Pokiaľ ide vyčíslenie výšky škody 30.008 eur žalobkyňa požadované odškodnenie odôvodnila tým,
že ide o nemajetkovú, psychickú a morálnu ujmu (nie finančnú), ktorú utrpela ignorovaním skutkového

stavu a platnej legislatívy zo strany registrového súdu. Má za to, že registrový súd nesprávnym úradným
postupom nesplnil jeho zákonnú povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona o obchodnom registri a výmaz
obchodnej spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii nebol dôvodný, lebo likvidátor predložil registrovému
súdu písomnosti, ktoré sa nemôžu en bloc považovať za predloženie všetkých náležitých listín. Tentonedôvodný výmaz žalobkyni vo veľkom rozsahu spôsobil komplikácie v ďalších úradných konaniach
a značne sťažil a pravdepodobne aj zmaril vymáhanie mnohých jej práv.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 61) žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol,
že postup Okresného súdu Žilina ako súdu registrového pri výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii
na základe návrhu samotnej spoločnosti na dobrovoľný výmaz nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, nakoľko súd, ktorý rozhoduje o výmaze spoločnosti skúma splnenie náležitostí návrhu
na výmaz spoločnosti len z formálneho hľadiska, nie z materiálneho hľadiska a teda, ak sú splnené

všetky podmienky potrebné pre výmaz spoločnosti z obchodného registra predpokladané v ust. §
6 a 7 zákona č. 530/2003 Z. z. registrový súd je povinný vykonať výmaz spoločnosti. Žalobkyňou
tvrdené a namietané neschválenie účtovnej závierky za r. 2016, pochybné schválenie účtovnej závierky
za pomernú časť r. 2017, pracovnoprávne nároky žalobkyne voči spoločnosti a na tieto skutočnosti
nadväzujúce tvrdenia o nepredložení všetkých potrebných písomností likvidátorom, nie sú prekážkou
pre výmaz spoločnosti registrovým súdom, ktorý sa povinnosťami preňho vyplývajúcimi zo zákona č.

530/2003 Z. z. musí riadiť. Likvidátor je v zmysle § 71 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník ústrednou postavou likvidácie spoločnosti, ktorý riadi celý priebeh likvidácie, a to so všetkými
z tejto funkcie zodpovedajúcimi právami a povinnosťami, nakoľko práve likvidátor nesie zodpovednosť
za zákonný a riadny priebeh likvidácie firmy. Likvidátorom je zvyčajne štatutárny orgán spoločnosti
(konateľ, predseda predstavenstva, iný štatutár), pričom práve spoločnosť, ktorej bola sama žalobkyňa

včlenstvepredstavenstva,sivyberálikvidátora.Upozorneniamižalobkynezodňa12.6.2017a11.7.2017
sa registrový súd opakovane zaoberal, pričom skúmal existenciu dôvodov na začatie konania o odvolaní
likvidátora, nakoľko bol zo strany žalobkyne spochybňovaný riadny výkon činnosti likvidátora. Registrový
súd však pochybenie, ktoré by mohlo zapríčiniť odvolanie likvidátora nezistil ani z obsahu registrového
spisu, o čom bola žalobkyňa informovaná oznámením zo dňa 14.9.2017 a zo dňa 27.9.2017. Sama

žalobkyňa v žalobe niekoľkokrát uviedla, že svojimi podaniami nežiadala ani odvolanie likvidátora,
ani riešenie hmotnoprávnych nárokov z jej neukončeného pracovného pomeru. V podstate žiadala,
aby registrový súd i napriek splneniu požiadaviek predpokladaných zákonom nepristúpil k výmazu
spoločnosti, hoci registrový súd spĺňa skúmanie zákonom predpísaných príloh na uskutočnenie výmazu
spoločnosti len z formálneho hľadiska, ktoré bolo naplnené. Okrem nesprávneho úradného postupu

registrového súdu spočívajúcom vo výmaze spoločnosti žalobkyňa žalobou namieta i údajné prieťahy
v konaní spôsobené registrovým súdom. Žalobkyňa podala dňa 18.9.2017 sťažnosť na nečinnosť
a postup súdu v konaní pod sp. zn. 43CbR/57/2017 a dňa 4.10.2017 bola žalobkyni doručená odpoveď,
pričom jej sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko v tom čase už neprebiehalo žiadne
konanie podľa zákona č. 530/2003 Z. z., v ktorom by bolo možné podať námietky a taktiež neprebiehalo

žiadne konanie o zosúladení stavu zapísaného v obchodnom registri so skutočným stavom.

9. Žalovaný namietal existenciu nesprávneho úradného postupu pri výmaze spoločnosti IDOS, a.s.
v likvidácii, nakoľko registrový súd si riadne splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 530/2003 Z.
z., keď registrový súd si svoju dvojdňovú povinnosť na výmaz spoločnosti splnil a navyše, žalobkyni bola

zaslaná odpoveď na každé jedno podanie. Existencia nesprávneho úradného postupu i čo do prieťahov
v konaní preukázaná nebola. Žalobkyňou tvrdené prieťahy v konaní ako nesprávny úradný postup neboli
konštatované príslušným orgánom v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Navyše, rozhodovať
o nesprávnom úradnom postupe spočívajúcom v prieťahoch v konaní, keď prieťahy neboli príslušným
súdom konštatované, neprináleží bez ďalšieho civilnému súdu v konaní o náhradu škody. Rešpektujúc

vyrozumenie predsedu Okresného súdu Žilina zo dňa 4.10.2017 nemohlo dôjsť k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobkyňa
domáha vo výške 30.008 eur, ktorá je spojená s morálnou a psychickou ujmou, ktorú žalobkyňa utrpela,
žalovaný uviedol, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru
zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť výlučne súd,

a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých zásahu
do osobnostnej sféry osoby, resp. žalobkyne došlo, pričom však nie je možné priznávať neprimerané
sumy. Žalobkyňa je v prvom rade povinná preukázať negatívny vplyv nesprávneho úradného postupu
či už toho, že registrový súd vymazal spoločnosť, hoci tak podľa žalobkyne vykonať nemal alebo toho,
že v konaní pod sp. zn. 43CbR/57/2017 sudkyňa JUDr. Ing. Katarína Muráriková konala prieťahovo

v jej osobnej sfére. Pokiaľ ide o tretí predpoklad, v danom prípade absentuje príčinná súvislosť
medzi vzniknutou nemajetkovou ujmou, ktorá nebola preukázaná a nesprávnym úradným postupom
okresného súdu. Príčinná súvislosť je jednou z troch podmienok pre existenciu zodpovednosti za škodu,pričom žalobkyňa jej existenciu medzi namietaným titulom a uplatnenou nemajetkovou ujmou žiadnym
spôsobom nepreukázala.

10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručené súdu 14.10.2019 (č.l. 74) uviedla,
že sťažnosť u predsedu súdu voči nečinnosti sudkyne podávala z dôvodu, že na jej podnety v 30 dňovej
lehote neodpovedala. K vyjadreniam žalovaného, že registrový súd nemá povinnosť skúmať pri výmaze
aj materiálnu stránku veci, uviedla, že ona má zato, že túto povinnosť registrový súd má. Registrový
súd skúma či údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených

príloh a pokiaľ registrový súd upozornila, že sú nezhody v listinách predložených likvidátorom už len
z dôvodu neukončenia pracovného pomeru, že účtovná závierka za r. 2016 valným zhromaždením
predmetnej spoločnosti schválená nebola, a teda, že schválenie účtovnej závierky za pomernú časť r.
2017 je absolútne neplaným právnym úkonom, na konštatovanie čoho nebolo potrebné žiadne osobitné
určovacie súdne konanie. Teda, registrový súd mal ex offo vedieť, že podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č.
530/2003Z.z.návrhnazápis/výmazniejeúplnýaúdajeuvedenévnávrhunazápis/výmazsanezhodujú

s predloženými údajmi. Teda, registrový súd nekonal podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z.,
hoci tak konať mal, čiže nepreveril, či údaje, ktoré sa majú zapísať do obchodného registra sú v súlade
s aktuálnymi hodnotami referenčných údajov, a teda návrh na zápis/výmaz predložený likvidátorom
mal považovať za neúplný. Tiež sudkyňa sa mala predovšetkým zdržať konzultácií s ňou, no keďže
konzultáciu pripustila, dopustila sa hrubého procesného pochybenia, ktoré samotné má stačiť na to, aby

sa konštatovali pochybenia pri výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii z obchodného registra a aby
sa konalo o odškodnení za nesprávny úradný postup.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa
vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

12. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní zotrvala na skutkovom
odôvodnení podaného žalobného návrhu v zmysle vyššie uvedených písomných podaní. Na doplnenie
uviedla, že registrový súd bol upozornený na to, že listiny, ktoré predkladal likvidátor nie sú úplné, resp.
obsahujú zjavné nepravdy, čo bolo dokázateľné, registrový súd bol povinný skúmať vec, bol upozornený,

že likvidátor fakticky právne nepredložil všetko, čo predložiť mal a jeho nesprávny postup vyplýva z ust.
§ 6 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z.. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nepredkladal.

13. Žalovaný v priebehu konania sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení, žalobu žiadal zamietnuť,
má zato, že neboli splnené podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

14. V konaní zo skutkových zistení nebolo sporné, že žalobkyňa doručila súdu (obchodný register)
podanie dňa 13.6.2017 s označením „IDOS, a.s. v likvidácii, dátum vstupu do likvidácie 5.12.2016,
upozornenie na závažné pochybenia, ktoré sprevádzali proces likvidácie, upozornenie na nepredloženie
a na neschválenie účtovnej závierky za r. 2016, upozornenie na obchádzanie práv, ktoré vyplývajú

z pracovnoprávneho pomeru zo strany spol. IDOS, a.s. a likvidátora spoločnosti (č.l. 18). Ďalším
podaním doručeným súdu 12.7.2017 označené „Doplnenie a spresnenie podania zo dňa 13.6.2017“
doplnila o skutočnosť, že vo firme IDOS, a.s. v likvidácii nebola schvaľovaná účtovná závierka za r.
2016. Mimoriadna účtovná závierka za r. 2017 bola schvaľovaná bez toho, aby tomuto schváleniu
predchádzalo schválenie závierky za r. 2016 a ďalej jej mzdové nároky, pre riešenie ktorých nemá

dôjsť k výmazu. Poukázala na prevod vozidiel niekoľko dní pred vstupom spoločnosti do likvidácie
a v závere uviedla, že má zato, že výmaz má byť zastavený už len z dôvodu, že stále je zamestnancom
spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii. Spoločnosť nemá za r. 2016 schválenú účtovnú závierku a ide
o závažné pochybenia, a teda nemôže dôjsť k výmazu predmetnej spoločnosti z obchodného registra.

15. Je nesporné, že Okresný súd v Žiline na jej podania zo dňa 12.6.2017 spolu s doplnením 11.7.2017
listom č. k. 43CbR/57/2017 zo dňa 14.9.2017 (č.l. 25) oznámil, že jej podaniami sa oboznámil, pričom
neboli zistené dôvody na začatie žiadneho konania, ktoré by mohol súd začať aj bez návrhu, v súvislosti
s podaniami skúmal najmä existenciu dôvodov na začatie konania o odvolaní likvidátora, nakoľko
v podaniach bol spochybňovaný riadny výkon činnosti likvidátora, avšak z obsahu registrového spisu

ani z podaní porušenia povinnosti likvidátora stanovených Obchodným zákonníkom, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odvolanie z funkcie, súd nezistil, pričom porušenia povinnosti likvidátora neboli zistené
ani dopytom likvidátora. Taktiež, pokiaľ ide o tvrdenia týkajúcich sa neuspokojenia nárokov vyplývajúcich
z pracovnoprávneho vzťahu, súd uviedol, že otázka uspokojovania týchto nárokov v likvidácii, ako ajďalšie otázky spojené s pracovným pomerom sú otázky hmotnoprávne, ktoré súd v tejto veci nebol
oprávnený riešiť. Rovnako tak nebol súd oprávnený riešiť ani tvrdenia týkajúce sa majetku spoločnosti
a jeho speňažovania pred likvidáciou, prípadne týkajúce sa postupu likvidátora vo vzťahu k právnym

úkonom učineným pred vstupom spoločnosti do likvidácie, nakoľko tieto by bolo možné prejednať iba
v konaniach, ktoré by mohli začať návrhom na začatie konania (žalobou), pričom takýto úkon podaním
zo dňa 12.6.2017, ani jeho doplnením s prihliadnutím na obsah týchto podaní učinený nebol. Súčasne
súd konštatoval, že tieto tvrdenia nemôžu byť ani dôvodom na to, aby súd nevyhovel návrhu na výmaz
spoločnosti z obchodného registra, pokiaľ návrh podaný likvidátorom bude spĺňať všetky náležitosti

návrhu na výmaz po ukončení likvidácie.

16. Žalobkyňa listom zo dňa 18.9.2017 (č.l. 23) adresovaným predsedovi súdu v Žiline označeným
„Obchodný register – sťažnosť na nečinnosť a sťažnosť na postup sudcu. IDOS, a.s. v likvidácii, dátum
vstupu do likvidácie 5.12.2016“, podala sťažnosť v ktorej uvádzala, že na jej podnet zo dňa 13.6.2017
doplnený 12.7.2017 uplynulo už viac než tri mesiace a v nich upozornila na závažné pochybenia

likvidátora spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii a k výmazu spoločnosti z obchodného registra nemôže
už len z tohto dôvodu, že ešte stále je zamestnankyňou firmy IDOS, a.s. v likvidácii dôjsť, nedošlo
k schváleniu účtovnej závierky valným zhromaždením akcionárov za r. 2016. Vyslovila podozrenie,
že nečinnosťou registrového súdu bol porušený čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorý garantuje právo na
spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

17. Žalobkyňa podaním dňa 25.9.2017 (č.l. 27) adresovaným predsedovi súdu v Žiline označeným
„Obchodný register - IDOS, a.s. v likvidácii sťažnosť na postup sudkyne...“ v obsahu listu reaguje na
postup sudkyne v oznámení listom č. k. 43CbR/57/2017 zo dňa 14.9.2017.

18.Jenesporné,žeOkresnýsúdvŽilinenapodaniezodňa25.9.2017listomč.k.43CbR/57/2017zodňa
27.9.2017 (č.l. 30) oznámil, že vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie, voči ktorému by bolo možné
podaťodvolanie.Podaniezodňa25.9.2017vyhodnotilsúdpodľaobsahuakopodanie,ktorýmžalobkyňa
vyjadrila svoj nesúhlas s procesným postupom súdu a opätovne skutkové tvrdenia a listiny posúdil.
Tak, ako už súd oznámil listom zo dňa 14.9.2017, podanie nevyhodnotil ako podanie vo veci samej

a nepovažoval za dôvodné ani začať žiadne konanie, ktoré by mohlo začať aj bez návrhu. Súčasne bolo
oznámené, že podania a skutkové tvrdenia v nich uvedené nie sú spôsobilé zabrániť výmazu spoločnosti
z obchodného registra, pokiaľ na vykonanie výmazu budú splnené podmienky podľa zákona č. 530/2003
Z. z. o obchodnom registri.

19. Predseda Okresného súdu Žilina „vyjadrením k sťažnosti“ listom zo dňa 4.10.2017 (čl. 32)
adresovaný žalobkyni k sťažnosti doručenej dňa 18.9.2017 na nečinnosť a postup sudcu v konaní
vedenom pod sp. zn. 43CbR/57/2017 sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. V konaní bolo nesporné, že žalovaný k žiadosti žalobkyne zo dňa 11.8.2018 o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo strany
Okresného súdu v Žiline vo veciach obchodného registra listom zo dňa 11.1.2019 oznámil, že nároku na
náhradu škody nevyhovuje a žiadosť vyhodnocuje ako nedôvodnú; písomné oznámenie bolo žalobkyni
doručené dňa 23.1.2019 (čl. 35, 41).

21. Súd základ nároku žalobkyne na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. d) zákona č.
514/2003 Z. z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (§ 3 ods. 2).

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivostiSlovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

24.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
25. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

26. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

28. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

30. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. ( platného a účinného ku dňu podania návrhu na výmaz tj.
od15.6.2017do7.11.2017),registrovýsúdpredzápisomúdajovdoobchodnéhoregistrazápisomzmeny

zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov (ďalej len „zápis“) z predložených listín preverí, či
a) návrh na zápis podala oprávnená osoba,
b) je návrh na zápis úplný,
c)súspolusnávrhomnazápispredloženévšetkyprílohyustanovenéosobitnýmpredpisom,d)súprílohy
predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom,

e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených
príloh,
f) bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona
nepodliehajú poplatkovej povinnosti.31. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z. z., za neúplný sa považuje návrh na zápis ,

a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, to neplatí, ak sa návrh na zápis
podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta,
b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom,
c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon neustanovuje, že sa zapisujú
do obchodného registra,

d) ktorý je nezrozumiteľný.

32. Podľa § 8 ods. 1 veta prvá a piata zákona č. 530/2003 Z. z., ak sú splnené podmienky podľa § 6
a 7, registrový súd vykoná zápis v lehote dvoch pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. Proti
vykonaniu zápisu v súlade s návrhom na zápis nie sú prípustné námietky.

33. V danej prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňovala nesprávny úradný postup registrového súdu
(Okresného súdu Žilina) v jeho nečinnosti pri rozhodovaní o výmaze spoločnosti IDOS, a.s. v likvidácii,
v prieťahoch sudcu v konaní a skutočnosti, že na základe jej upozornení a podnetov (návrh na výmaz
neúplný, v listinách predložených likvidátorom spoločnosti sa neuvádzajú pravdivé skutkové tvrdenia,
ignoroval nezrovnalosti spočívajúce v neschválení účtovnej závierky obchodnej spoločnosti za rok

2016, neukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou) mal konať z vlastnej iniciatívy a nezákonne
nesprávnym úradným postupom dňa 15.9.2017 výmaz spoločnosti vykonal.

34. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik

škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

35. Zákon definuje „nesprávny úradný postup“ ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z takto vymedzeného pojmu „nesprávny úradný postup“
vyplýva, že ide o postup porušujúci pravidlá konania (počínania, správania) orgánu verejnej moci.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri
úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej
činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia
v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť orgánu verejnej moci alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná

v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných
prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

36. Obchodný register je verejne prístupným zoznamom údajov o zapísaných osobách, ktorého
súčasťou je aj verejne prístupná kolekcia listín zapísaných osôb, z ktorých sa zoznam údajov

o zapísaných osobách tvorí. Obidve zložky obchodného registra vedie registrový súd a majú zabezpečiť
informovanosť tretích osôb o skutočnostiach, ktoré sú významné vo vzťahu tretích osôb k osobám
zapísaným v obchodnom registri (§ 27 ods. 1 ObZ). Skutočnosti, ktoré registrový súd preveruje pred
vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov, vyplývajú z ustanovenia § 6 a
§ 7 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o obchodnom registri). Registrový

súd v zásade nepreskúmava správnosť údajov uvedených v návrhu, ani správnosť priložených listín, ale
len to, či návrh je úplný, či sú priložené všetky prílohy v predpísanej forme a zhodu údajov uvedených
v návrhu s údajmi v prílohách, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne stanovených formálnych
predpokladovzápisu.Zodpovednosťzaobsahovústránkunávrhuapríloh,atedaajzaobsahovústránku
údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra, je teda na navrhovateľovi zápisu, resp. na

osobe osvedčujúcej listinu tvoriacu prílohu na zápis. Spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti môže
rozhodnúť o zrušení spoločnosti a tak ako založenie, aj zrušenie spoločnosti je v dispozícii spoločníkov,
resp. príslušných orgánov spoločnosti.37. Z výpisu OR vložka č. 36/L odd. Sa vyplýva, že na základe návrhu na výmaz zapísanej osoby z
obchodného registra zo dňa 05.09.2017, na základe uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia
o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie ku dňu 05.12.2016, na základe predloženej konečnej

správy likvidátora o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku, tiež na základe
predloženej účtovnej závierky, súhlasu správcu dane - Daňového úradu Žilina zo dňa 28.08.2017
a čestného prehlásenia likvidátora spoločnosti o zničení všetkých akcií spoločnosti sa obchodná
spoločnosť s obchodným menom IDOS, a.s., v likvidácii so sídlom Štefánikova 34, 010 01 Žilina, IČO:
30 229 201 z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 15.09.2017 VYMAZÁVA.

38. Súd má za preukázané, čo v konečnom dôsledku vyplynulo aj z dokazovania, že súd podania
žalobkyne zo dňa 12.6.2017 spolu s doplnením 11.7.2017 posúdil a tieto nevyhodnotil ako podanie
vo veci samej a nepovažoval za dôvodné ani začať žiadne konanie, ktoré by mohlo začať aj bez
návrhu, čo vyjadril vo svojom oznámením listom č. k. 43CbR/57/2017 zo dňa 14.9.2017 (č.l. 25). Na
podanie žalobkyne zo dňa 25.9.2017 listom č. k. 43CbR/57/2017 zo dňa 27.9.2017 (č.l. 30) oznámil,

že vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie, voči ktorému by bolo možné podať odvolanie. Podanie
vyhodnotil súd podľa obsahu ako podanie, ktorým žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas s procesným
postupom súdu a opätovne skutkové tvrdenia a listiny posúdil. Súčasne žalobkyni oznámil, že podania
a skutkové tvrdenia v nich uvedené nie sú spôsobilé zabrániť výmazu spoločnosti z obchodného
registra, pokiaľ na vykonanie výmazu budú splnené podmienky podľa zákona č. 530/2003 Z. z.

o obchodnom registri. Keďže zákon jasne ustanovuje skutočnosti, ktoré registrový súd preveruje pred
vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov a nepreskúmava správnosť
údajov uvedených v návrhu, ani správnosť priložených listín v tomto prípade podľa názoru súdu nemohlo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu súdu, keďže zodpovednosť za obsahovú stránku návrhu
a príloh je na navrhovateľovi zápisu.

39. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca
strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej
aktívnej účasti na konaní. Procesný postup nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na

meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu
posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku. Sama skutočnosť, že registrový
súd nepostupoval podľa predstáv žalobkyne a ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, podľa názoru súdu ešte neznamená jeho nesprávny procesný postup.

40. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu môže súd vychádzať len z výsledkov vybavenia
žiadosti o preskúmanie postupu sťažnosti na prieťahy a žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na
prieťahy, pričom v danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sťažnosť žalobkyne zo dňa
18.9.2017 na nečinnosť a postup sudcu v konaní vedenom pod sp. zn. 43CbR/57/2017 bola predsedom
súdu vyhodnotená ako nedôvodná. Zároveň vo vyjadrení zo dňa 4.10.2017 (čl. 32) bolo konštatované,

že lustráciou súdnych registrov nebolo a v súčasnosti nie je vedené žiadne konanie, kde by bolo možné
podať námietky a rovnako neprebieha ani konanie o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom
registri so skutočným stavom. V danom prípade však spoločnosť už bola zrušená skôr spoločníkmi,
a to na návrh likvidátora.

41. Súd viazaný dispozičnou zásadou konkrétne viazaný návrhom o právne významných
skutočnostiach, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné žalobkyni priznať uplatňované peňažné plnenie
(nemajetkovú ujmu) na ňou tvrdenom skutkovom základe. Žalobkyňa ani len sčasti nepreukázala
základ uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (nepreukázala nesprávny úradný postup

registrového súdu) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobkyne
bolo nepreukázanie naplnenia atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti
štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd

považoval za nadbytočné zaoberať sa výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy a vyjadrovať sa
podrobnejšieksplneniuďalšíchpodmienok,atokvznikuškody(nemajetkovejujmy)apríčinnejsúvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.42. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní
nepreukázalaňoutvrdenýzákladuplatnenéhonárokunanáhradunemajetkovejujmy,apretosúdžalobu
v celom rozsahu zamietol. Nepriaznivé procesné dôsledky, neúspech v spore stíhajú v sporovom konaní

toho, ktorý neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
(o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí)
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. S poukazom na plný úspech žalovaného vo veci súd rozhodol tak, že žalovanému priznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

45.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).