Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, December 18, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209200176
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2209200176.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Benkovičová a sudcov:
JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod

sp. zn. EX 10876/2008, o vymoženie 764,79 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania
a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 6Er/10/2009-34 zo dňa 23.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. vyslovil, že
o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1, § 4 ods. 2
zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), § 41 ods. 2
písm. d), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 233a, § 243d ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo
„Exekučný poriadok“), § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“), § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZoRK“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. h), j), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že tamojší súd vydal dňa 30.01.2009 súdnemu exekútorovi
poverenie na vymoženie pohľadávky v prospech oprávnenej. Súdny exekútor doručil súdu dňa
02.07.2014 podanie povinného, ktoré posúdil ako návrh na čiastočné zastavenie exekúcie a žiadosť o
zníženie úroku z omeškania. V predmetnom konaní sa uplatňuje relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2
písm. b) ZoUNEK, nakoľko súd rozhoduje o návrhu povinného. Rozhodná doba podľa § 3 neuplynie
skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Keďže exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok, súd opätovne skúmal podmienky na jeho
vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom zistil, že exekučný titul, t. j. rozhodcovskýrozsudok vyvoláva pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na základe nekalej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu sa súd s rozhodcovskou doložkou musí
vysporiadať.

Súd preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 18.10.2007, ako aj Všeobecné obchodné podmienky úveru a
dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť. Z obsahu zmluvy zo dňa 18.10.2007
jednoznačne vyplýva, že medzi oprávnenou ako veriteľom a povinným ako spotrebiteľom a dlžníkom

bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Na základe zmluvy si povinný požičal od oprávnenej finančnú
hotovosť v sume 14.000,- Sk (464,71 eur). Povinný sa zaviazal zaplatiť sumu navýšenú o poplatok v
sume 13.360,- Sk (443,47 eur), spolu 27.360,- Sk (908,19 eur) v 12 mesačných splátkach vo výške
2.280,- Sk (75,68 eur). Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že oprávnená s povinným uzavrela zmluvu o
pôžičke, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou

obchodnou činnosťou alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v
rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnená pri poskytovaní pôžičky vystupovala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pri preskúmaní predložených listín súd dospel k záveru,
že zmluva o úvere zo dňa 18.10.2007 má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim
zákona o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako na spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná úprava

spotrebiteľských zmlúv uvedená v ust. § 52 a nasl. OZ.

Súd preskúmaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že v bode 17. je obsiahnutá
neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka. V zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátene sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s.,...... b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá
žalobu na súde.....“. Rozhodcovská doložka bola vopred pripravená na predtlačenom formulári a
splývala s ostatnými zmluvnými podmienkami v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto

skutočnosť neumožnila povinnému individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok uvedených v zmluvných
dojednaniach. V rozhodcovskej doložke bola priamo zakotvená dohoda strán na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní, pokiaľ sa podá žaloba na rozhodcovskom súde pred žalobou na súde. Povinný
ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mohol len dohodu ako celok odmietnuť alebo ju,

ako aj rozhodcovskú doložku akceptovať. Povinný teda nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu
ohľadom rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky a z toho vyplýva, že takáto zmluvná
podmienka nemohla byť individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul, napriek jej formálnemu vymedzeniu nesledovala zachovanie
rovnováhy medzi zmluvnými stranami a spôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach oprávnenej

a povinného. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje
ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, teda na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný
nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi,
a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí

zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. V čase uzavretia zmluvy
Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné
také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou
zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej sa za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy (18.10.2007) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj
rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ust. § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných

zmluvných podmienok, ako aj smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorou bola Slovenská republika po vstupe do Európskej únie viazaná.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskémukonaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a ako taká je v zmysle ust. § 53
ods. 4 OZ neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto
právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej

rozhodcovskej doložky.

V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený vykonaním
exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie

exekúcie podľa Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu
podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd postupoval tak, že podľa
ust. § 57 ods. 2 EP a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK exekúciu v plnom rozsahu zastavil.

Nakoľko súd v čase rozhodovania o zastavení exekúcie nemal predložené vyúčtovanie trov exekúcie,

ako aj exekučný spis súdneho exekútora, súd rozhodol tak, že o trovách exekúcie rozhoduje
samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Rozhodovanie o trovách
exekúcie osobitným uznesením je prípustné aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Cdo 6/2010. Povinnosťou súdneho exekútora bude predložiť súdu vyúčtovanie trov exekúcie bez ďalšej
výzvy, hneď po právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP. Oprávnená poukázala na skutočnosť, že dňa 18.10.2007 uzavrela s povinným zmluvu o úvere č.
4660116, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 14.000 Sk. Zmluva bola uzavretá

podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). V zmysle § 261
ods. 3 písm. d) ObZ má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, nie je možná. Obchodný zákonník v § 261 ods. 3 písm. d) uvádza, že explicitne uvedené
zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné
odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie. Navyše v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka.

Oprávnená uzavrela s povinným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje,
že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné
údaje zodpovedajú skutočnosti. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere, a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j.
zmluva o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,
resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere
jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 17. Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a
je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia
sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podľa
oprávnenej rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá v

neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Navyše časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nijakým
spôsobom neobmedzovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi
oprávnenou a povinným, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo

súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory
s oprávnenou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Oprávnená zároveň podotkla, že podľa § 19 ZoRK
podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.Oprávnená v odvolaní poukázala na viaceré rozhodnutia českých súdov týkajúce sa prípustnosti

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn.
12Cmo/13/2010 zo dňa 02.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2657/2007 zo dňa
30.10.2009, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co/481/2010 zo dňa 01.03.2011).

Záverom odvolania oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Zároveňžiadalapriznaťtrovyodvolaciehokonania.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods.
1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 ZoRK), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné
do 31.12.2014.

Odvolacísúdsavzmysleustanovenia§387ods.2CSPstotožňujesdôvodminapadnutéhorozhodnutia,
považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Zo zmluvy o úvere č. 4660116 zo dňa 18.10.2007, ktorej kópia je pripojená v spise, uzatvorenej medzi
oprávnenou a povinným vyplynulo, že oprávnená ako veriteľ sa zaviazala poskytnúť povinnému úver
v sume 14.000 Sk (464,71 eur), ktorý mal povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po 2.280 Sk
(75,68 eur). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých
bod 17. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde,rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“zmluvu, ktorej predtlač formulára mala oprávnená už pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne údaje
týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť ani neovplyvnil.

Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 OZ nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 3 ods. 3

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), keďže ide o zmluvu uzavretú podľa
Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch,
a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, v takomto prípade
sa má aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle
právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že

všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať i
na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 3 ods. 3 ZoOS.

Keďže oprávnená bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala v pozícii
dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle
§ 3 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné
ho v zmysle § 52 ods. 3 OZ v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v

zmysle § 3 ods. 2 ZoSÚ. Vzhľadom na to, že zmluvou sa zaviazala poskytnúť oprávnená ako dodávateľ
povinnému ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi
spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, keď zároveň nebolo
preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods.

2 ZoSÚ, a preto nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je
nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ ObZ),
ako i bez ohľadu na to, že v zmysle čl. 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné
strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. OZ, má

prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedeného bola podľa názoru odvolacieho súdu
medzi účastníkmi uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 ZoSÚ.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že
predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované ustanovenie ods. 1
sanevzťahujeibanapredmetplneniaalebonacenuplnenia(ods.2).Vods.3demonštratívnevymenúva

niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 účinnej od 21.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby
súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli

ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

Súdny dvor EÚ v rozsudku z 27.06.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil,
že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo

neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle
presného znenia a účelu smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd
zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe
neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy/doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát
i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva
s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským

súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ

osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej
zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej
ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej
podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011 zaujal stanovisko, že
pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuťrozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom
súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52

a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy je v priamom rozpore s § 53 ods.
4 písm. r) OZ v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky zákonník
citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 01.01.2008 neobsahoval a v zmysle
§ 879j OZ vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 01.01.2008 je potrebné posudzovať podľa
doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím
§ 53 ods. 1 OZ za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu,

závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), a preto je

neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3
a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.
Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný,
nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle §
41 EP a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M

Cdo 20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,
ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 4 OZ, § 45
ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia
je to dôvod na zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK, resp. podľa § 57

ods. 1 EP. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 393 ods. 1 CSP mal v odvolacom konaní úspešný povinný právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy mu však v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací

súd rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, i za použitia podľa čl. 4 ods. 1
CSP.

Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).