Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Beáta Javorková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/97/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221010158
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3221010158.5
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2023
prejednal odvolanie obžalovaného
L. G.,
nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom I. nad I., G. XXXX/X, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/39/2021 zo dňa 9.
septembra 2022 a takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/39/2021 zo dňa 9. septembra 2022
bol obžalovaný L. G. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. účinného do 30.04.2022 s poukazom na
§ 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe, na bližšie nezistenom
mieste v Prievidzi a v Bánovciach nad Bebravou, ako aj na iných doposiaľ nestotožnených miestach,
bližšie nezisteným spôsobom v bližšie nezistenom množstve, neoprávnene zadovažoval omamné
a psychotropné látky - pervitín (metamfetamín) a rastliny rodu Canabis (konopa), ktoré následne
neoprávnene prechovával do dňa 22.07.2021, kedy vo večerných hodinách na smetisku nachádzajúcom
sa za mestom Nováky v smere na Bánovce nad Bebravou ukryl 1 zatavenú plastovú striekačku s
obsahom bielej kryštalickej látky, ktorú dňa 23.07.2021 o 02.10 hod. polícii vydala S. J., pričom sa v tejto
plastovej striekačke nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 452 mg (stopa č. 9), v ktorom bola
zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), s priemernou
koncentráciou účinnej látky 71,7 % hmotnostného (vyjadrené ako voľna baza), obsahujúca 324 mg
absolútneho metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 8 bežných jednotlivých dávok
drogy, pričom uvedené omamné a psychotropné látky, ktoré si obžalovaný zabezpečoval aj pre vlastnú
potrebu, taktiež distribuoval viacerým osobám, a to:
- S. J., ktorej od bližšie nezistenej doby, približne dva až tri krát do týždňa bezodplatne dával
nezistené množstvo pervitínu a marihuany, naposledy dňa 22.07.2021 vo večerných hodinách na bližšie
nezistenom mieste v Prievidzi na ul. I.,
- K. G., ktorému od bližšie nezistenej doby roku 2020 najmenej 5 až 6 krát, predal vždy jeden diel
pervitínu, za ktorý mu K. G. platil 10 €, naposledy v bližšie nezistenej dobe mesiaca jún, alebo júl 2021,
na bližšie nezistenom mieste v Bánovciach nad Bebravou mu predal pervitín za sumu 30 €,-D.B.,ktorejodbližšienezistenejdobymesiacamáj2021,nabližšienezistenýchmiestachvBánovciach
nad Bebravou, najmenej tri krát bezodplatne dal pervitín, vždy v množstve jednej dávky,
pričom obžalovaný L. G. od bližšie nezistenej doby mesiaca jún 2021 až do dňa 22.07.2021, do 20.40
hod.,kedybolzadržaný,najmenej12až15krát,využilnadopravukosobám,odktorýchpervitínkupoval,
osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra, EČ: I VIN: R r. v. 2004, farba šedá, ktorého vlastníkom a
držiteľom je O. P., ktorý na uvedenom vozidle vozil obžalovaného L. G. z I. nad I. do Z., na bližšie
nestotožnené parkovisko na ul. I., za čo mu obžalovaný L. G. po každej jazde, ako odmenu, dal diel
pervitínu a 10 € na naftu, naposledy dňa 22.07.2021 okolo 18.30 hod. obžalovaný L. G. kontaktoval
O. P., aby pre neho prišiel k pohostinstvu F. v Bánovciach nad Bebravou, po čom išli do Prievidze, na
parkovisko pred bytovku na I. ulicu, kde následne obžalovaný L. G. išiel kúpiť pervitín a O. P. čakal v
aute, keď asi po pol hodine prišiel obžalovaný L. G. do auta mal pri sebe v plastovej striekačke pervitín
v množstve asi polovicu striekačky, následne jeden diel nasypal na papierik O. P., ktorý si ho dal do
červenej krabičky od cigariet a do prednej priehradky spolujazdca,
pričom metamefetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok,
rastliny rodu Cannabis - konope sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných
látok,
látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny
psychotropných látok,
pričom uvedeného konania sa obžalovaný L. G. dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského
súdu Trenčín, sp. zn. 2To 46/2015, zo dňa 04.06.2015, právoplatným dňa 04.06.2015, odsúdený za
pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno d) Trestného
zákona v bode 2 rozsudku spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na trest odňatia
slobody 6 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.
Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zák., aplikujúc § 38 ods.
2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne. Podľa
§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. okresný
súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a podľa § 76 ods.
1 Tr. zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 60 ods. 1
písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci, a to: mobilný telefón zn. Huawei
Y5, 2018, model DRA-L21, čiernej farby, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX,
spolu s 2 ks SIM kariet a časť zatavenej plastovej striekačky.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho do všetkých jeho výrokov ihneď po jeho vyhlásení
napadol obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z
nezákonne vykonaného služobného zákroku príslušníkov polície. Predovšetkým nebol daný dôvod na
zastavenie vozidla, v ktorom obžalovaný sedel, a vykonali ho nepríslušní policajti zaradení na okresnom
dopravnom inšpektoráte. Po zastavení vozidla bola celá posádka vozidla, teda obžalovaný, P. a J.
zadržaní, hoci sa u nich žiadne drogy nenašli. Až následne na základe donútenia príslušníkov odboru
kriminálnej polície J. uviedla miesto, kde sa nejaké drogy majú nachádzať. B. bola z tohto miesta získaná
nezákonne, keďže policajti nemali súhlas vlastníka pozemku ani prokurátora, nevykonali obhliadku
miesta nálezu a nebola vyhotovená fotodokumentácia. Zároveň sa nejednalo o vec, ktorú mala J. pri
sebe, nebola jej vlastníctvom a bola nájdená až vo vzdialenosti 20 km od miesta ich zadržania. Táto
nezákonne nájdená droga bola neskôr použitá ako dôkaz pri rozhodovaní o vine obžalovaného, hoci
spôsobila nezákonnosť vznesenia obvinenia a následne aj celého trestného stíhania. S poukazom na
teóriu tzv. plodov otráveného stromu obžalovaný odcitoval konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri podozrení zo spáchania trestného činu
majú príslušné policajné orgány postupovať podľa Trestného poriadku. Prokuratúra sa týmto vôbec
nezaoberala a podala obžalobu napriek závažným pochybeniam počas prvotných úkonov polície, čím
porušila základné práva a slobody obžalovaného garantované mu Ústavou Slovenskej republiky a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nesprávne postupovali príslušníci
polícieajpozadržaní,kedydošlokporušeniuzásadyzákazusebaobviňovaniaaobvineniablízkejosoby.Obžalovaný tiež poukázal na to, že vyšetrovacie úkony s ním, P., J. aj so svedkom G. boli vykonávané
v čase, keď boli pod vplyvom drog, teda tieto úkony sú ďalej v trestnom konaní nepoužiteľné. Ďalej
obžalovaný namietal, že v konaní boli začaté dve trestné stíhania v tej istej veci, Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou a Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trenčíne,
pričom k spojeniu veci nedošlo. Namietal aj výpovede svedkov G. a B. pred súdom, kedy odmietli
vypovedať a súd aj tak bral ich výpovede z prípravného konania do úvahy, čím porušil zásadu ústnosti
a bezprostrednosti. Taktiež výsledky získané informačno-technickými prostriedkami nie sú dostatočným
dôkazom proti jeho osobe, keďže z nich nie je s istotou zrejmé, že išlo o predaj drog. Obžalovaný
zároveň odvolal všetky svoje vyjadrenia k vlastnej trestnej činnosti, vypovedal tak len z dôvodu, aby
neprivodiltrestnéstíhaniesvojejdružkeS.J..Vzávereobžalovanýdôvodilajnesprávnosťouodmietnutia
vykonania ďalších ním navrhovaných dôkazov pred súdom prvého stupňa, ktorými by bolo možné
preukázať, že aj ostatné úkony príslušníkov polície boli vykonané nesprávne a nezákonne. Požiadal
odvolací súd, aby po preskúmaní veci rozhodol v jeho prospech, prípadne aby vec vrátil okresnému súdu
na nové konanie a prejednanie. Obhajca obžalovaného zhrnul odvolacie námietky do piatich bodov. V
prvejčastisavenovalsvedkomatvrdeniuobžalovaného,vrámciktorejpoukázalnato,žeobžalovanýna
hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti a treba prihliadnuť na zásadu bezprostrednosti
a ústnosti. Namietal zákonnosť vydania veci svedkyňou J., ktorá bola pod vplyvom drog aj v čase jej
výsluchu. Pred výsluchom sa nevyjadrovala ku vzťahu s obvineným G., a teda či sa nejedná medzi nimi
o príbuzenský alebo iný obdobný pomer. Obvinený sa pritom pri svojom výsluchu jasne vyjadril, že S. J.
je jeho družka. Rovnako aj svedkovia G. a B. neboli v prípravnom konaní riadne poučení, inak by odmietli
vypovedať už vtedy, nie až na hlavnom pojednávaní. Sám okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku pripustil, že svedkovia P. a J. boli pod určitým vplyvom drog. Pri spoluobžalovanom P. sa musí
vyžadovaťvyššístupeňkontrolyvzmyslerozhodnutiaústavnéhosúduSlovenskejrepublikyÚS14/2019.
V druhej časti obhajca poukázal na nedôvodnosť odmietnutia vykonať ďalšie obhajobou navrhované
dôkazy, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo relevatným spôsobom odôvodnené. V zmysle
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva právo na výsluch svedka predstavuje základnú procesnú
záruku každého trestného konania. V tretej časti odôvodnenia odvolania obhajca uviedol rovnaké
námietky ako sám obžalovaný vzťahujúce sa k nedôvodnosti, a tým nezákonnosti zastavenia vozidla, v
ktoromsanachádzalobžalovanýspolusoS.J.aO.P.anezákonnosťvydaniaveciS.J..Úkonzastavenia
vozidla mal vykonať vyšetrovateľ Policajného zboru, pričom okresný súd dostatočne neodôvodnil, prečo
sú podľa jeho názoru obhajobné dôvody nesprávne. Vo štvrtej časti obhajoba poukázala na dve začaté
trestné stíhania v tej istej veci, ktoré neboli doposiaľ spojené, a preto nebolo možné dôkazy z jedného
konania použiť v konaní druhom. V záverečnej časti obhajca predložil súdu návrh Okresného súdu
Bratislava IV. zo dňa 29. septembra 2022, ktorým sa u Ústavného súdu Slovenskej republiky domáha
vyslovenia nesúladu ustanovenia § 172 ods. 2 Tr. zák. s článkom 1 ods. 1 a iných Ústavy Slovenskej
republiky. S poukazom na predmetný návrh požiadal krajský súd o prerušenie konania do rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o tomto návrhu. Ak by krajský súd napriek tomu konal, požiadal
ho, aby zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. a podľa § 285 písm.
c) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný ďalším písomným podaním doplnil svoje odvolanie, v ktorom okrem už uvedených námietok
uviedol, že naďalej trvá na tom, že prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí opieral o nedostatočne
zistený skutkový stav. Namietol ustálenie obdobia páchania jeho trestnej činnosti okresným súdom na
obdobie od júna 2021 do 22.07.2021 a skutočnosť, že mal obchodovať s látkou THC. Tiež vyjadril
nesúhlas s tým, že boli úkony so spoluobvineným P. brané do úvahy napriek tomu, že tento trpel
a trpí duševnou poruchou, o čom orgány činné v trestnom konaní aj okresný súd mali vedomosť.
Bolo porušené aj jeho právo na obhajobu, keďže sa nemohol radiť so svojou obhajkyňou a právo na
spravodlivý súdny proces, nakoľko súdy a prokuratúra sa doposiaľ nevyjadrili k podaniam S. J.. V závere
navrhol krajskému súdu, aby ho spod obžaloby oslobodil.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý uviedol, že z odôvodnenia
prvostupňového rozsudku nepochybne vyplýva, že súd pri ustálení skutkových záver vychádzal zo
zákonne získaných dôkazov, ktoré boli v dostatočnej miere vykonané na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný je zo spáchania žalovaného skutku v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie odsudzujúceho
rozsudku usvedčovaný najmä výpoveďou spoluobžalovaného O. P. (bol vylúčený na samostatné
konanie), ďalej výpoveďami svedkov K. G. a D. B. z prípravného konania, ktoré boli za splnenia
zákonných podmienok prečítané na hlavnom pojednávaní, taktiež výpoveďou svedkyne S. J. z
prípravného konania a čiastočne i z hlavného pojednávania. Obžalovaný je čiastočne usvedčovanýaj vlastnou výpoveďou z prípravného konania, kedy vypovedal, že vždy po nákupe v Prievidzi drogu
pervitín bezodplatne poskytol O. P., keď si ju vypýtal. Tiež vypovedal, že drogy nepredával ďalej, ale
ich vedel poskytnúť aj známym. O poskytovaní pervitínu obžalovaným iným osobám vypovedala v
prípravnom konaní aj svedkyňa E. W.. Všetci menovaní svedkovia minimálne v prípravnom konaní
vypovedali, že si zadovažovali drogy od obžalovaného, a to opakovane. Okrem toho je obžalovaný
usvedčovaný zaistenými vecnými dôkazmi (stopami), ktoré podľa vykonaných znaleckých posudkov
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava obsahujú metamfetamín. Prokurátor sa vyjadril aj
k nepravdivosti tvrdeniu obžalovaného o tom, že trestné konanie sa vo veci začalo dvakrát, keď uviedol,
že išlo len o prevzatie veci miestne a vecne príslušným vyšetrovateľom z dôvodu právnej kvalifikácie.
Prokurátor sa nestotožnil s názorom obžalovaného ani ohľadom nezákonnosti konania príslušníkov
PZ vo vzťahu k vydaniu vecného dôkazu od svedkyne S. J.. Svedkyňa vec vydala dobrovoľne, čo
vyplýva zo zápisnice o vydaní veci a zo zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania. Prokurátor tiež
uviedol,žeobžalovanýbolvminulostizadrogovútrestnúčinnostiodsúdenýzazločinnedovolenejvýroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. a), c), d) Tr. zák., a to k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov
a 6 mesiacov, z výkonu ktorého bol dňa 09.05.2019 podmienečne prepustený s probačným dohľadom.
Z tejto konkrétnej skutočnosti je zrejmé, že stíhanej trestnej činnosti sa mal dopustiť v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za obdobné konanie,
a dokonca po tom, čo dňa 16.04.2021 vykonal posledný uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trestnej veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vedenej pod sp. zn. 0T/34/2020. Obžalovaný
má v registri trestov aj ďalších 10 záznamov za rôznorodú trestnú činnosť, pričom z celkových 11
jeho záznamov v registri trestov sa posledných 7 záznamov týka odsúdení na nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Obžalovaný bol v minulosti už trikrát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody. Je možné konštatovať, že trestná činnosť obžalovaného graduje a tento nie je schopný viesť
riadny život. Obžalovaného je dôvodné hodnotiť ako osobu s evidentnými sklonmi k páchaniu rôznorodej
protiprávnej činnosti. Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria vyplýva, že u obžalovaného
nebolo diagnostikované duševné ochorenie, bol však zistený syndróm závislosti od psychoaktívnych
látok, s preferenciou heroínu, kokaínu, marihuany a pervitínu. Z vyššie uvedených dôvodov považoval
prokurátor rozsudok prvostupňového súdu za zákonný a vecne správny. Navrhol podľa § 319 Tr. por.
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný na dôvodoch svojho odvolania zotrval.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
odvolacísúdsámnezistiltakéchyby,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.
Podľa názoru krajského súdu bolo v posudzovanej veci pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pri rešpektovaní
zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Boli objasnené všetky
základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. por., a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania
vychádzal.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá pre jeho označenie za arbitrárne, či podobne
nedostatočne odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných skutočností
potrebných pre rozhodnutie o vine a treste. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim
spôsobom popísal a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodnil.
Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech vsúdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných
súdov vykladať a aplikovať zákony (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04).
Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci ohľadom viny zákonným spôsobom všetky
do úvahy prichádzajúce dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil, a správne ustálil skutkový stav
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O vierohodnosti usvedčujúcich
dôkazov nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti. Výroku o vine obžalovaného zo spáchania
žalovanej trestnej činnosti bez akýchkoľvek pochybností nasvedčovalo viacero v konaní produkovaných
dôkazov. Okrem jeho vlastnej výpovede, výpoveď svedkov S. J., O. P., K. G., D. B., poznatky zistené
prostredníctvom informačno-technických prostriedkov, zápisnica o vydaní veci s fotodokumentáciou,
zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov, závery znaleckých posudkov Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ k zaistenej droge a k DNA profilu a k duševnému stavu obžalovaného.
Odvolacie námietky obžalovaného boli v podstate zhodné s jeho námietkami prednesenými počas
celého konania pred súdom prvého stupňa. S týmito sa okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal a logicky i vecne presvedčivým spôsobom svoje úvahy zdôvodnil.
Okresný súd vykonal aj dôkazy v zmysle návrhu obžalovaného, ktorý prioritne namietal správnosť, a
tým zákonnosť vykonaných prvotných úkonov príslušníkov PZ, spočívajúcich v zastavení vozidla, vydaní
veci S. J. a vykonávania výsluchov. Pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich
vzájomnom súhrne dospel k správnemu záveru, že namietaný procesný postup príslušníkov PZ netrpel
takými vadami, aby mali za následok konštatovanie nezákonnosti získaných dôkazov svedčiacich proti
obžalovanému L. G., s čím sa senát odvolacieho súdu v celom rozsahu stotožnil.
Ako vyplýva zo spisového materiálu a bolo verifikované aj výsluchmi príslušníkov PZ na hlavnom
pojednávaní, v čase zastavenia vozidla, ktoré viedol O. P. a nachádzali sa v ňom obžalovaný a S. J.,
už bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. c), d) Tr. zák.. V rámci tohto bolo vykonávané zákonným spôsobom odpočúvanie a
záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115 Tr. por. Pokiaľ ide o súčinnosť príslušníkov služby
dopravnej polície bezprostredne pred vykonaním zadržania podozrivých osôb (ktoré sa v momente po
spáchaní trestnej činnosti nachádzali v pohybujúcom sa osobnom motorovom vozidle), o ktorú požiadal
vyšetrovateľ služby kriminálnej polície, uvedený postup bol takisto zákonný a súladný s ustanovením
§ 7 ods. 2 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z o Policajnom zbore v znení
neskoršíchpredpisovarovnakoisčl.22NariadeniaministravnútraSlovenskejrepublikyz30.decembra
2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní v
účinnom a platnom znení. Na účely zabezpečenia riadneho priebehu vyšetrovania a úkonov, ktoré sa
v rámci nich vykonávajú, môže vyšetrovateľ vyžadovať zabezpečenie vykonania konkrétnych úkonov
od služieb Policajného zboru a vykonanie konkrétnych opatrení, ktoré sú nutné z hľadiska riadneho,
včasného a zákonného priebehu vyšetrovania. Bolo preto v celom rozsahu dôvodné a účelné požiadať
o súčinnosť spočívajúcu v zastavení vozidla inú službu Policajného zboru najmä z toho dôvodu, že
príslušník služby dopravnej polície má na rozdiel od vyšetrovateľa pri výkone služby oblečenú služobnú
rovnošatu, pohybuje sa na vozidle s označením „polícia“ a vozidlo je oprávnený zastaviť vztýčením
značky na zastavenie dopravného prostriedku. Po zastavení vozidla bolo vyšetrovateľom PZ vykonané
zadržanie osôb podozrivých z trestnej činnosti v súlade s § 85 ods. 1 Tr. por., podozrivé osoby boli riadne
poučené a ihneď po vykonaní zadržania bol o uvedenom postupe upovedomený prokurátor.
Rovnako nič nenasvedčuje tomu, že vydanie veci dôležitej pre trestné konanie v zmysle § 89a Tr. por.
od S. J. bolo vykonané v rozpore so zákonom. Zápisnica o vydaní veci bola riadne spísaná a podpísaná,
vydávajúcej osobe bolo dané dôležité poučenie o zákaze sebaobviňovania. K vydaným veciam bola
kriminalistickým technikom vyhotovená fotodokumentácia. To, že uvedený postup s odstupom času S.
J. tendenčne a účelovo spochybňovala, nespôsobuje bez ďalšieho jeho nezákonnosť. Aj z vyhodnotenia
jej výpovede pred súdom prvého stupňa, kedy sa bez logického vysvetlenia podstatne odchýlila takmer
od celej svojej usvedčujúcej výpovede z prípravného konania je zrejmé, že aktuálnym postojom chce
pomôcť obžalovanému vyviniť sa. Odhliadnuc od výpovede S. J. je dôležité uviesť, že jej výpoveď ani
skutočnosť, že dobrovoľne vydala dôkaz svedčiaci proti obžalovanému neboli jediným a podstatným
dôkazom svedčiacim proti obžalovanému.K námietkam obžalovaného, že boli O. P., S. J. a on vypočúvaní v trestnom konaní pod vplyvom
omamných a psychotropných látok je nevyhnutné uviesť, že uvedené sa nezakladá na pravde. Ako
vyplýva zo spisového materiálu, ich výsluchy po vznesení obvinenia obžalovanému boli vykonávané
s odstupom takmer dvoch dní od zadržania, a teda od času, kedy mali naposledy užiť omamnú a
psychotropnú látku. Zároveň z obsahu zápisníc o ich výsluchu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali predpoklad, že v uvedenom čase boli ovplyvnení omamnou a psychotropnou látkou. Zo
zápisníc jednoznačne vyplýva, že k uvedenému nemal žiadne indície ani vyšetrovateľ PZ, ktorý výsluch
viedol, neuvádzali to ani sami vypočúvaní, ani na to nepoukazovala prítomná obhajkyňa obžalovaného.
Okresný súd sa dôvodne vysporiadal aj s námietkou obžalovaného týkajúcou sa údajného vedenia
dvoch trestných stíhaní vo veci, aj s nepravdivosťou jeho tvrdení, že bolo porušené jeho právo na
obhajobu, keďže sa nemohol radiť s obhajcom. Na uvedené zdôvodnenie okresného súd krajský súd v
celom rozsahu odkazuje, a zároveň dodáva, že obžalovaný mal v trestnom konaní zachované všetky
obhajovacie práva v plnom rozsahu.
Rovnako správne okresný súd vysvetlil, z akého dôvodu pri rozhodnutí o vine podporne prihliadal aj na
výpoveď spoluobvineného O. P., ktorý má aktuálne výrazne zhoršený zdravotný stav. Aj s poukazom
na výpoveď znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. C. A. okresný súd správne vyhodnotil, že výpoveď
spoluobvineného O. P. možno považovať za hodnovernú a skutočnosti v nej za pravdivé, najmä v
kontexte s ďalšími zabezpečenými dôkazmi.
Zákonný procesný postup súdu prvého stupňa krajský súd konštatuje aj pri vykonaní výsluchu svedkov
K. G. a D. B. na hlavnom pojednávaní. Títo po zákonnom poučení uviedli, že využívajú svoje právo
nevypovedať z dôvodu, že by si mohli privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Okresný súd preto
na návrh prokurátora v súlade s ustanovením § 263 odsek 4 Tr. por. rozhodol o čítaní zápisnice o ich
výpovedi z prípravného konania. Zo zápisníc z ich výpovedí z prípravného konania vyplýva, že pred
výsluchom boli zákonným spôsobom poučení aj o práve nevypovedať. Oboch výsluchov sa dokonca
osobne zúčastnila obhajkyňa obžalovaného.
Obžalovaný namietal, že okresný súd odmietol vykonať vo veci ďalšie ním navrhované dôkazy, k čomu
odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s názorom okresného súdu, že vykonanie týchto dôkazov nebolo
pre rozhodnutie v merite veci podstatné a nevyhnutné a naopak by neúmerne predĺžilo trestné konanie.
Dôvod odmietnutia okresný súd aj logicky vysvetlil. Nespokojnosť obvineného s rozsahom vykonaného
dokazovania nemôže byť sama o sebe porušením práva obvineného na obhajobu. Súd vykonávajúci
dokazovanie vo veci čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne
na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie
ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné koľko dôkazov
je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (zásada argumenta ponderantur, non numerantur).
Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na prerušenie trestného konania z dôvodu podaného návrhu
Okresného súdu Bratislava IV. na Ústavný súd Slovenskej republiky pre neprimeranú prísnosť trestnej
sadzby v ustanovení § 172 ods. 2 Tr. zák. a jej nesúlad s v návrhu uvedenými článkami ústavy odvolací
súd uvádza, že návrh obžalovaného nepovažoval za dôvodný. Je právom obžalovaného návrh takého
obsahu odvolaciemu súdu podať, avšak tento nie je povinný sa s ním stotožniť.
S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, krajský súd v ďalšom odkazuje na jednotlivé vyhodnotenia skutkových okolností súdom
prvého stupňa, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožňuje.
Okresný súd správne určil aj právnu kvalifikáciu skutku ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. účinného do 30.04.2022 s poukazom na §
138písm.j)Tr.zák.,keďžeobžalovanýsi neoprávnenezadovažoval,prechovávalaposkytovalviacerým
osobám omamné a psychotropné látky - pervitín a marihuanu, pričom obžalovaný tak konal, hoci už bol
za taký čin odsúdený (rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/55/2014 zo dňa
21.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/46/2015 zo dňa 04.06.2015pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno
d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov).
Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd správne postupoval pri jeho určení a výmere, zohľadnil všetky
do úvahy pripadajúce okolnosti v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., následne zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne
trestaný, a nie všetky odsúdenia má toho času zahladené. Takisto správne bola upravená trestná sadzba
zvýšením dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby o jednu tretinu a uložený trest odňatia slobody pri
dolnej hranici tejto upravenej trestnej sadzby vo výmere 12 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia, keďže sa obžalovaný dopustil obzvlášť závažného zločinu.
Krajský súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že uložený trest a jeho výmera
sú primerané. Obžalovaný má v registri trestov 11 záznamov pre rôznorodú trestnú činnosť, z ktorých len
4 odsúdenia má toho času zahladené. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou sp. zn. 0T/34/2020 zo dňa 03.02.2021 pre prečin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov nepodmienečne. Tento trest vykonal 16.04.2021.
Za drogovú trestnú činnosť bol v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sp. zn. 3T/55/2014 zo dňa 21.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/46/2015 zo dňa 04.06.2015 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Napriek tomu, že si uložený trest v celom
rozsahu nevykonal, keďže z neho bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/201/18 dňa
09.05.2019 podmienečne prepustený, po krátkom čase od prepustenia opätovne začal páchať drogovú
trestnú činnosť, naviac závažnejšieho charakteru. Dobrodenie zákona spočívajúce v skrátení jemu
uloženého predchádzajúceho trestu tak obžalovaný vôbec nevyužil na to, aby zavŕšil svoju prevýchovu,
čím preukázal, že jeho náprava na slobode je značne sťažená. Zároveň uložený trest spĺňa atribúty
individuálnej represie a generálnej prevencie.
Správne a zákonné boli aj ďalšie výroky okresného súdu o spôsobe výkonu trestu, uloženom ochrannom
dohľade, treste prepadnutia veci a ochrannom liečení. Potreba uloženia protitoxikomanického liečenia
vyplynulazozáverovznaleckéhoposudkuvypracovanéhokduševnémustavuobžalovanéhoakzisteniu
jeho závislosti od viacerých omamných a psychotropných látok.
Z vyššie rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.