Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, May 22, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Er/10/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209200176
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2209200176.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, zast.: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom
Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: G. U., B.. XX.XX.XXXX, X. L.Á. XXX/X, XXX
XX O., L. L.: XXX XX W. B. Č.. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX 10876/08, o vymoženie 764,79 € s

príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 06.12.2008 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice,
ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinným na základe exekučného titulu - rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07057/08 zo dňa 05.08.2008.

2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 30.01.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech

oprávneného.

3. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred
1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje zákon č. 233/2019
Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK).

4.Súdnyexekútordoručilsúdudňa02.07.2014podaniepovinného,ktoréposúdilakonávrhnačiastočné
zastavenie exekúcie a žiadosť o zníženie úroku z omeškania.

5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017

a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie) a osobitosti
postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

6. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcie sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.8. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúciu súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak;

na zmenu súdneho exekútora sa neprihliada.

9. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, rozhodná doba podľa § 3
neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará
exekúcia zastaviť, rozhoduje o: a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c)

odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e)
návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka
exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.

10. V predmetnom konaní sa uplatňuje relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, nakoľko
súd rozhoduje o návrhu povinného. Rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

11. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

13. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

14. Nakoľko ide o konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z., pričom toto rozhodnutie bolo
vydané pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie sa začalo dňa 06.12.2008, súd na konanie použil
predpisy účinné do 31. decembra 2014 v zmysle § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.

15. Keďže v tomto konaní exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok súd opätovne skúmal
podmienky na jeho vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom zistil, že exekučný
titul, t.j. rozhodcovský rozsudok vyvoláva pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na
základe nekalej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu sa súd s rozhodcovskou
doložkou musí vysporiadať. Vzhľadom na uvedené závery, exekučný súd vyzval oprávneného na

predloženie zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok. Súd preskúmal Zmluvu o úvere zo
dňa 18.10.2007 ako aj Všeobecné obchodné podmienky úveru poskytovanej spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o., a dospel k záveru, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť a to z nasledovných dôvodov:
Z obsahu zmluvy zo dňa 18.10.2007 jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Je to zrejmé z obsahu

zmluvy, na základe ktorej si povinný požičal finančnú hotovosť v sume 14.000 Sk (663,87 Eur) od
oprávneného. Povinný sa zaviazal zaplatiť sumu navýšenú o poplatok v sume 13360 Sk (634,66 Eur),
spolu 27.360 Sk (1.298,54 Eur), v 12 mesačných splátkach vo výške 2.280 Sk (108,21 Eur). Nie sú
žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o pôžičke, pričom v tomto právnom
vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ.

Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo
podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani
nepreukázala. Oprávnený pri poskytovaní pôžičky vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
teda ako dodávateľ. Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že tento vzťah sa medzi nimi musí
riadiť len zákonnými ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho

zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takže je potrebné mu poskytnúť
právnu ochranu podľa režimu citovaných zákonov. Nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Pri
preskúmaní predložených listín súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 18.10.2007 má povahu
spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverocha subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedených v
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

17. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

18. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

20. Podľa ust. § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

21. Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

22. Podľa ust. § 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu
podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

23. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

24. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

25. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v
závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

27. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.28. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostímusíobsahovať ročnúúrokovúsadzbu;vprípade
variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny

variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú
variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

29. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

32. Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

33. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

34. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

35. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

36. Súd preskúmaním Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že v bode 17. je obsiahnutá

neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka. V zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru: ... „ Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátene sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťouSlovenská rozhodcovská, a.s.,...... b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana
podá žalobu na súde .....“.

37. Rozhodcovská doložka bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, ktorá splývala
s ostatnými zmluvnými podmienkami v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru, táto
skutočnosť neumožnila povinnému individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok uvedených v zmluvných
dojednaniach. V rozhodcovskej doložke bola priamo zakotvená dohoda strán na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní, pokiaľ sa podá žaloba na rozhodcovskom súde pred žalobou na súde. Povinný

ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Povinný mohol len dohodu ako celok odmietnuť alebo ju, ako aj
rozhodcovskú doložku, akceptovať. Povinný teda nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom
rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky, a z toho vyplýva, že takáto zmluvná podmienka
nemohla byť individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, napriek jej formálnemu vymedzeniu nesledovala zachovanie rovnováhy

medzi zmluvnými stranami, a spôsobil hrubý nepomer v právach a povinnostiach oprávneného a
povinného.

38. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná či neprimeraná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú

nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných
ustanovení neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom a je
absolútne neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako
bez návrhu súd exekúciu zastaví plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice,
t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí
nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08
ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nekalá

zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už boli
predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo veci C-40/08 ASTURCOM
súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom

stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel
možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva.
Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú
podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

39. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie exekučný súd je toho názoru, že zmluvná podmienka
dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky podľa ktorej prípadné budúce spory budú
prejedané rozhodcovským súdom, jediným rozhodcom podľa výberu žalobcu. Táto doložka núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred

štátnym súdom, teda na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom i dobrými
mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu
konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto
neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi

neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka
rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od
1. januára 2008, podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia

zmluvy (18.10.2007) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo
to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujeindikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok ako aj európska právna úprava a to smernica
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorou bola
Slovenská republika po vstupe do Európskej únie viazaná. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla

1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých
prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto
postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy, za účelom
čo najskoršieho privodenia exekúcie. V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom
konaní v § 45 upravuje prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v
exekučnom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona
o rozhodcovskom konaní je tak potrebné pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo

vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto
záveru napokon svedčí i doslovné znenie ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo
zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku
súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s
povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň
orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu,
ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).

40. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere je teda neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný
titul, je preto právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

41. Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o

rozhodcovskom konaní dáva nie možnosť ale ukladá povinnosť zastaviť exekučné konanie, ktoré začalo
na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje
materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre
oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá
prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

42. V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej
vykonaním. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie
exekúcie podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu
podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd postupoval tak, že podľa

ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK. exekúciu v plnom
rozsahu zastavil.

43. Nakoľko súd v čase rozhodovania o zastavení exekúcie nemal predložené vyúčtovanie trov
exekúcie ako aj exekučný spis súdneho exekútora, súd rozhodol tak, že o trovách exekúcie rozhoduje

samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Rozhodovanie o trovách
exekúcie osobitným uznesením je prípustné aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Cdo 6/2010. Povinnosťou súdneho exekútora bude predložiť súdu vyúčtovanie trov exekúcie bez ďalšej
výzvy, hneď po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajší
súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363
Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).