Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Sunday, December 11, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121350371
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6121350371.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom tamtiež, IČO: 37 927
795, proti žalovanému: T. U. T.., B.. XX.X.XXXX, X. P. X., U. P. X, X. V., o zaplatenie 726,01 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21. septembra

2021 č.k. 4Csp/89/2021-80

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 726,01 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy
1.026,01 eur od 24.10.2018 do 15.12.2020, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 966,01 eur od

16.12.2020 do 19.1.2021, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 906,01 eur od 20.1.2021 do 18.2.2021,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 846,01 eur od 19.2.2021 do 16.3.2021, úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 786,01 eur od 17.3.2021 do 15.4.2021 a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 726,01
eur od 16.4.2021 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania proti žalovanému (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažnej sumy
s príslušným úrokom z omeškania titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na
základe zmluvy zo dňa 23.12.2014, ktorú uzatvorili žalovaný a právny predchodca žalobcu VÚB, a.s.

3. Potom, čo vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 až 3, § 9 ods. 1, ods. 3 až 11 zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom do 31.12.2014 a § 52 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom do 31.12.2014 konštatoval, že

žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo
žalovanému zaslané doporučene a teda zásielka s oznámením o postúpení pohľadávky bola zasielaná
doporučene do dispozičnej sféry žalovanému, a teda relevantným oznámením o postúpení pohľadávky
postupcom žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Žalobca predloženými výzvami
doručenými žalovanému na adresu uvedenú v zmluve preukazuje splnenie zákonných podmienok pre
platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V súlade s čl. Všeobecných obchodných

podmienok s označením „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa?
vyhlásil ku dňu 18.9.2018 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Pred samotným týmto vyhlásením
bol žalovaný tiež vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 3.8.2018, ktorá bola
doručovaná žalovanému dňa 3.8.2018. Napriek tejto výzve žalovaný svoj dlh nezaplatil a do omeškania
s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní, čím boli splnené zákonné predpoklady pre
platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. K postúpenie pohľadávky,

ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia v
spore. Žalovaným namietaná bezúročnosť je v tomto prípade irelevantná, nakoľko žalobca si v konaníuplatňuje iba nárok na zaplatenie istiny so zákonným úrokom z omeškania, t.j. neuplatňuje si nárok na
úroky a ani na poplatky. Preto súd nárok žalobcu považoval za dôvodný a preukázaný.

4. V súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi aj zákonné úroky z
omeškania z dlžných súm. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal vo
veci plný úspech, a preto mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, ktoré súčasne slovne označil.
Považoval rozsudok za nezákonný, nejasný, nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, vykazujúci znaky
arbitrárnosti. Uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu, ktorý sa nedostatočne a nesprávne
vysporiadal so skúmaním dôkazov priložených ku žalobe, kedy nevyvodil správny záver v súvislosti
s preukázaním platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetného úveru, z ktorého si žalobca
uplatňoval svoj nárok. Tiež v súvislosti s posúdením bonity žalovaného ako spotrebiteľa s odbornou

starostlivosťou, neposúdil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu ex offo a z toho dôvodu mu odoprel
spotrebiteľskú ochranu a nesprávne rozhodol o nároku uplatňovanom žalobcom. Okrem toho nevzal do
úvahy ani dôkazy o platbách, ktoré doložil do súdneho spisu spolu s podaným odporom. Zdôraznil, že
súd sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkou neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v
dôsledku čoho veriteľ nemohol postúpiť pohľadávku a z toho dôvodu žalobca nemôže byť aktívne vecne

legitimovaný. V ďalšom bode uviedol, že súd je povinný podrobiť súdnej kontrole každú spotrebiteľskú
zmluvu a z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18 - články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES a o zrušení Smernice Rady 87/107/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného
článku 23. Články 8 a 23 Smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej
právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím
zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou
spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod

podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne. Poukázal na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. a tiež § 7 ods. 1, keď mal za to, že prvoinštančný súd bez skúmania svojej zákonnej povinnosti ex
offorozhodolajztohtodôvodupredčasneonárokužalobcu,keďžežalobaneuniesoldôkaznébremenov
tvrdeniach,žebonituspotrebiteľaskúmal.Ajzastavu,žežalobcabyskúmalpríjemžalovaného,uvedené
nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinností podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. a v tejto súvislosti poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/11/12018.
Vyslovil názor, že súd riešil právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným
spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekonal
v súlade s princípom právnej istoty a tým mohol porušiť jeho právo na súdnu ochranu podľa č.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy,

ktoré boli v konaní predložené. Dodal, že porušenie povinností, resp. hrubé porušenie povinností
veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa, má za následok okrem bezúročnosti a
bezpoplatkovosti tiež to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.Navrholpretoodvolaciemusúdunapadnutýrozsudokvcelomrozsahuzrušiťavecvrátiťnaďalšie
konanie a nové rozhodnutie, eventuálne vo veci sám rozhodnúť tak, že žalobu odvolací súd zamietne.

6. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny.

7. Odvolateľ v nasledujúcom vyjadrení uviedol, že zotrváva na odvolaní a tiež na dôvodoch v nich
uvedených. Ku strohému vyjadreniu žalobcu považoval za potrebné uviesť, že žalobca sa zrejme

neoboznámil s predmetným spisom a mal za to, že jeho vyjadrenie sa nedá nazvať inak ako
praktizovaním nekalosti voči nemu ako žalovanému. Pokiaľ žalobca ctí princíp spravodlivosti, tak mal
dať čiastočne zastaviť žalobu vo výške 120 eur, keďže ako žalovaný preukázateľne dokázal, že po
podaní žaloby vykonal na predmetnú zmluvu v prospech žalobcu platby, a to 13.5.2021 vo výške 60 eur
a 12.6.2021 vo výške 60 eur. Zotrval na odvolacom návrhu.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadeniapojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Predmetom konania je zaplatenie sumy 726,01 eur s prísl. titulom nesplateného úveru, ktorý bol
žalovanémuposkytnutýnazákladezmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzodňa23.12.2014,ktorú
uzatvorili žalovaný a právny predchodca žalobcu VÚB, a.s., pričom žalobca svoju aktívnu legitimáciu
odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávky.

10. Odvolateľ podstatu svojich odvolacích námietok založil o.i. na poukaze na to, že súd neskúmal
aktívnu legitimáciu žalobcu aj z pohľadu tvrdeného porušenia veriteľa posudzovať bonitu žalovaného s
odbornou starostlivosťou.

11. Odvolací súd predmetnú odvolaciu námietku považuje za dôvodnú.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný už v podanom odpore namietal aktívnu legitimáciu žalobcu
a tiež, že veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou a
dostatočne neposúdil jeho schopnosť ako spotrebiteľa splácať predmetný úver.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ale vyplýva, že súd sa obranou žalovaného týkajúcou sa

preverením bonity spotrebiteľa nezaoberal vôbec a vecnú legitimáciu žalobcu mal za preukázanú
výlučne na základe oznámenia o postúpení pohľadávky.

14. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12. 2014, (1)
Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej

v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom. 17)

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.
2014, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

16. Okolnosť, či veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a v akom rozsahu, bola relevantnou pre následné zhodnotenie
aktívnej legitimácie žalobcu, pretože v prípade, že veriteľ neskúmal bonitu žalovaného vôbec, alebo
si túto povinnosť nesplnil s odbornou starostlivosťou, zákonodarca sankcionuje nemožnosťou veriteľa

predčasne zosplatniť poskytnutý úver. Ak by potom predmetom postúpenia mal byť zosplatnený úver,
išlo by o neplatné postúpenie a žalobca by v konaní z toho dôvodu nebol aktívne legitimovaný.

17. Súd prvej inštancie sa uvedeným nezaoberal vôbec a svoj záver o aktívnej legitimácii žalobcu založil
predčasne a z tohto dôvodu zatiaľ nesprávne výlučne na tom základe, že žalobca v konaní preukázal

svoju aktívnu legitimáciu oznámením o postúpení pohľadávky. Tým bol naplnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, na základe čoho odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Po vrátení veci bude úlohou súdu skutkovo ustáliť, či predmetom postúpenia bol už zosplatnený

úver alebo nie. V prípade, že súd ustáli, že predmetom postúpenia bola zosplatnená pohľadávka, bude
úlohou súdu skúmať, či veriteľ preveroval bonitu žalovaného v súvislosti s poskytnutím predmetného
spotrebiteľského úveru a ak áno, či si túto povinnosť splnil s odbornou starostlivosťou, pretože
v opačnom prípade bude súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že realizovanépostúpenie je neplatné, v dôsledku čoho žalobcovi z predmetného postúpenia nesvedčí aktívna vecná
legitimácia v spore. V prípade, že súd ustáli, že predmetom postúpenia nebola zosplatnená pohľadávka,
bude sa zaoberať obranou žalovaného o tom, že po podaní žaloby realizoval čiastočné úhrady.

19. Z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd k námietke žalovaného v súvislosti s preukázaním
platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetného úveru uvádza, že súd sa bude musieť
vysporiadať s obranou žalovaného o tom, že v čase výzvy zo dňa 3.8.2018 nebol v omeškaní viac
ako tri mesiace a posúdiť, či doklad predložený žalobcom- poštový podací hárok, spĺňa požiadavku

preukázania, že písomnosť ako hmotnoprávny úkon žalobcu bol žalovanému doručený podľa § 45 ods.
1 OZ.

20. V novom rozhodnutí súd rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).