Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6P/261/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622205884
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7622205884.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš Kuruc v právnej veci maloletého dieťaťa I. B., C..

XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka S. B. T., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XXX, M., a otec O. B., C..
XX.XX.XXXX, D. X, D., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na maloletú I. B., C.. XX.XX.XXXX v tomto
znení:

Zvyšuje sa výživné zo strany otca na maloletú I. B. zo sumy 30 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne,

počnúc od 01.12.2022 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k
rukám matky.

II. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/30/2011-17 zo dňa 30.05.2011
vo výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti
k maloletej I. B., C.. XX.XX.XXXX a to v časti, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť zo strany
otca na maloletú I..

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.11.2022 bol Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručený návrh matky (ďalej označená aj ako
„navrhovateľka“), ktorým sa domáhala, aby Okresný súd Spišská Nová Ves zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca O. B. na mal. I. B., C.. XX.XX.XXXX zo sumy 30,- eur na sumu 200,- eur mesačne od 1.11.2022,
do 20. dňa do rúk matky vopred.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová ves č. k.

5C/30/2011 zo dňa 30.05.2011 bolo ich manželstvo rozvedené a schválená rodičovská dohoda, podľa
ktorej bola dcéra zverená do matkinej osobnej starostlivosti a otec bol povinný prispievať na jej výživu
30 eur. Od určenia výživného došlo k podstatným zmenám v nákladoch a potrebách dcéry, ktorá v
súčasnosti navštevuje 9. ročník na Základnej škole, N. XXX, V. a následne bude pokračovať v štúdiu na
strednej škole v I.. Náklady na dcéru vzhľadom na jej vek sú zvýšené na hygienické potreby, oblečenie,
ale aj školské potreby a elektronické pomôcky do školy. Náklady sa zvýšili aj na cestovné, nakoľko dcéra
cestuje z M. do V., za ubytovanie, stravu a všetky odborné školské potreby. Navrhovateľka uviedla, že

ich doterajšie výdavky spočívajú v platení nasledovných položiek : bývanie, kde prispieva svojej sestre
120 eur, strava cca 150 eur, dcérin mobil 24 eur, drogéria a hygienické potreby 30 eur, lieky 30 + 17 eur,
oblečenie, bižutéria 50 eur, školské potreby 50 eur. Taktiež uhrádza cestové 20 eur + výlety zo školy 20
eur a vreckové 30 eur. Dcéra má oslabenú imunitu a kožné problémy, s čím súvisia ďalšie náklady. Otecdcére prispieva nad rámec výživným sumou 20 eur teda spolu 50 eur mesačne na základe vzájomnej
dohody. Neprispieva ničím iným ako oblečením, pozdravmi, či výletmi, kontaktuje ju asi 1 x mesačne
telefonicky.

3. Súčasťou podaného návrhu bol aj rodný list maloletej dcéry.

4. Súd uznesením sp. zn. 6P/261/2022-5 zo dňa 23.11.2022 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletej v tomto konaní.

5. Dňa 13.12.2022 sa v konaní uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti koordinátorky
Okresného súdu Spišská Nová Ves a za účasti kolízneho opatrovníka, na ktorom rodičia maloletej
I.Í. dospeli k rodičovskej dohode. Navrhovateľka na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že trvá
na podanom návrhu na zvýšenie výživného. Otec mal. I. jej už teraz zasielal o 20,- eur na viac. I. je
deviatačka na ZŠ v V.. Nemá mimoškolské aktivity. Matka uhrádzala ZRPŠ 5,- eur, maloletá nechodí na

obedy, kupovala učebnice, knihy v sume 40,- eur, dochádzanie do školy stojí 15,- eur mesačne. Okrem
mal. I. iné dieťa navrhovateľka nemá. Dieťa nemá vážnejšie zdravotné problémy. Navrhovateľky býva
u svojej sestry, ktorej prispieva 80 eur. Ďalej uviedla, že je zamestnaná vo firme S. W. ako operátor
výroby s mesačným príjmom vo výške 650,- eur a predložila súdu potvrdenie o príjme. Mal. I.K. sporí po
50,- eur mesačne, každý mesiac dcére pošle na účet 40,- eur ako vreckové. Budúci rok nastupuje na

strednú školu, rozmýšľa nad gymnáziom či už v V. alebo v I.. Čo sa týka návrhu, navrhovateľka zmenila
požadovanú sumu zvýšeného výživného, nakoľko sa s otcom dieťaťa dohodli na sume 100,- eur. Otec
mal. I. uviedol, že sa s ňou stretáva, minimálne raz do mesiaca chodí k nemu na víkend. Naposledy bola
u neho pred troma týždňami. Okrem I.C. nemá iné dieťa. Otec býva u svojich rodičov, ktorým prispieva
100,- eur mesačne. Je SZČO v oblasti strojárstvo s mesačným príjmom 1600,- eur v hrubom. Platí si

odvody v sume cca 280,- eur. Má taktiež úver a splátku vo výške 270,- eur mesačne. Ďalšími výdavkami
je jeho a dcérina poistka vo výške 33,- eur mesačne, platí dcére mobil vo výške 30,- eur mesačne,
pohonné hmoty do práce 300,- eur, ubytovanie v U. 200,- eur. Z dôvodu plánovaného rušenia živnosti
bude otec pracovať riadne vo firme ako strojár. Ide o pracovnú ponuku, kde bude zarábať 1000,- eur v
hrubom.Kolíznyopatrovníknainformatívnomstretnutírodičovuviedol,ženesúhlasísvýškouvýživného,

naktoromsadohodlirodičia,nakoľkozpríjmuotcajemožnéplatiťajvyššievýživné.Zpohľadukolízneho
opatrovníka je aj výška 130,- eur mesačne úplne minimálna. Navrhovateľka sa s otcom maloletej dohodli
na výške výživného vo výške 130 eur mesačne.

6. Dňa 3.1.2023 bola tunajšiemu súdu doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov,

z ktorej vyplynulo, že maloletá I. B., narodená XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov matky, S.
B. T., C.. XX.XX.XXXX a otca, O. B., C.. XX.XX.XXXX. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené
Okresným súdom Spišská Nová Ves č.k. 5C/30/2011 dňa 30.05.2011 a na čas po rozvode bola
schválená rodičovská dohoda na základe, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 30 eur. Maloletá I. býva so svojou mamou v 2-izbovom

byte v M. XXX u príbuznej matky. Je žiačkou 9. ročníka Základnej školy v V., kde dochádza denne z
miesta svojho bydliska. Matka dieťaťa je zamestnaná vo firme S. O. O..U..L.., W.. Pri pohovore uviedla,
že dcéra sa s otcom kontaktuje minimálne raz mesačne. Otec na výživu dieťaťa prispieva sumou 50
eur. Uhrádza aj poplatok za mobil pre dcéru a poistenie pre dieťa. Rodičia dňa 13.12.2022 uzavreli
rodičovskú dohodu na informatívnom stretnutí. Otec súhlasí so zvýšením výživného pre mal. dcéru

s účinnosťou od 01.12.2022 na sumu 130 eur. Navrhovaná dohoda je v záujme maloletého dieťaťa,
nakoľko od posledného rozhodnutia o výške výživného došlo na strane mal. I. k podstatným zmenám v
zabezpečení jej základných životných potrieb a tiež aj záujmov. V čase rozvodu bola mal. I. 3 ročným
dieťaťom a v súčasnej dobe je žiačkou 9. ročníka ZŠ, ktoré sa pripravuje na nástup na strednú školu.
Na základe zistených doterajších skutočností kolízny opatrovník odporučil, aby súd schválil navrhovanú

rodičovskú dohodu, uzavretú na informatívnom stretnutí na Okresnom súde Spišská Nová Ves.

7. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13.1.2023, na ktorom vykonal dokazovanie, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi, rodným listom maloletej, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov zo
dňa 13.12.2022, potvrdením o príjme navrhovateľky, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 3.1.2023,

pripojeným spisom č.k. 5C/30/2011-17 zo dňa 30.5.2011 a rozhodol vo veci samej. Súd pojednával
v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a žiadal o schválenie
dohody v jeho neprítomnosti.8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí

styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).21.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

24. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

25. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletého.

30. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

33. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodneinak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

34. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom

základe s ostatnými účastníkmi konania.

35. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

36. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

37. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletých poukazuje na judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom.

Predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého
dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách
rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine
preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (pozri § 35, § 36, §
25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv,

rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).

38. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletej I. oboznámil s
rodičovskou dohodou, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, s vyjadreniami oboch rodičov,
zápisnice z informatívneho stretnutia a správou kolízneho opatrovníka v smere zistenia aktuálnych

potrieb maloletej, výdavkov spojených s jej výživou a výchovou. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu
nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania a to, či rodičovská dohoda o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, ktorú účastníci zhodne navrhli a uzatvorili dňa 13.12.2022 spĺňa
predpoklady vyžadované v § 24 ods. 3 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletého
dieťaťa, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletému, výchovnej

a ďalších). Na základe uvedeného, súd dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že
navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, rešpektuje a zohľadňuje
jeho potreby, preto ju v celom rozsahu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na
odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý taktiež odporúčal súdu schváliť rodičovskú dohodu.

39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

42. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v

spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

43. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomný zástupca
kolízneho opatrovníka a matka vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového
poriadku).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.