Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6913218286.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Stredoslovenská distribučná,
a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovaným 1/ X. W., narodenej XX. XX. XXXX,
trvale bytom J. mieru XXXX/XX, D., 2/ X. V., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.F. zastúpeným
JUDr. Andrejom Bartakovičom, advokátom, so sídlom Veterná 1736/79, Rimavská Sobota, o zaplatenie

istiny vo výške 3.892,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota č.k. 7C/22/2014-348 z 21. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7C/22/2014-388 z 26. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/22/2014-348 z 21. novembra 2019 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/22/2014-388 z 26. apríla 2022 vo
výroku, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
3.892,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z dlžnej sumy od 30. 01. 2013 až do

zaplatenia (prvý výrok), p o t v r d z u j e a v závislom výroku o trovách konania (druhý výrok) m e
n í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.

II. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov tohto

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRimavskáSobota (ďalej aj„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 11. 2019 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 26. 04. 2022 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
3.892,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z dlžnej sumy od 30. 01. 2013 až do
zaplatenia; všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). O nároku na náhradu

trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny
3.892,11 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s neoprávneným
odberomelektriny.Žalobuodôvodniltým,žežalovaní1/,2/neoprávneneodoberalizozariadeniažalobcu
pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste X/, - P. č. XX/X, odberné miesto č. XXXXXXX,

kde zmluvnou odberateľkou elektrickej energie bola žalovaná 1/, pričom kontrolou vykonanou
pracovníkmi žalobcu dňa 09. 01. 2013, ktorí v protokole o zistení neoprávneného odberu elektrickej
energie konštatovali, že na elektromere č. XXXXXXX boli falošné ciachované plomby C. v počte 3ks a rok overenia je rok 2006. Faktúrou za neoprávnený odber elektriny č. XXXXXXXXXXXXXXXXX
vyúčtoval žalobca sumu 3.892,11 Eur, ktorá nebola žalobcovi uhradená.
Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na tú skutočnosť, že zásah do elektromera nebol

vykonaný, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, keď znalec dospel k záveru, že aj po
zohľadnení skutočností, že bola vykonaná výmena pôvodného elektromera za nový, kryt ostal pôvodný
a bez porušenia vonkajšej ciachovanej plomby, ktorá slúži na vonkajšiu vizuálnu kontrolu elektromera
spotrebiteľom nie je možné, aby sa vymenili resp. poškodili alebo sa inak manipulovalo s ciachovanými
plombami umiestnenými na elektromere. Tiež znalcom nebolo zistené, že by bol vykonaný neoprávnený

zásah do elektromera. Z obsahu protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa
09. 01. 2013 nevyplynulo, že by štvrtá vonkajšia plomba chýbala, bola zamenená alebo sfalšovaná.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej aj ,,odvolací súd“) č. k. 13Co/68/2018-322 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie na nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že predmetom
konania je nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie škody za neoprávnený odber elektrickej energie

podľa § 46 ods. 1 písm. c) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ,,Zákon o energetike“). Ide o právny predpis, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku predpisom špeciálnym a tento taxatívnym spôsobom vymenúva prípady neoprávneného
odberu elektriny. V § 46 ods. 2 Zákona o energetike je uvedené, kto je povinný uhradiť škodu pri
neoprávnenom odbere (je ním odberateľ), pričom pokiaľ ide o výšku škody, táto je uvedená v § 46

ods. 2, 3 Zákona o energetike. Za neoprávnený odber je charakterizovaný podľa § 46 ods. 1 písm. c)
Zákona o energetike taký, ktorý je meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. V danom prípade
dodávateľjevtomtoprípadezodpovednostnéhovzťahupovinnýtvrdiťapreukázaťexistenciuzmluvného

vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu
v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení, ktorým sa
nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával odber elektriny a že takýmto spôsobom meraný odber
elektriny odoberal odberateľ, čím vznikla dodávateľovi škoda. Odberateľ sa môže zodpovednosti za
neoprávnený odber zbaviť, ak preukáže, že poškodenie spôsobila tretia osoba, resp. že k poškodeniu

došlo mimo sféru jeho zodpovednosti. Ide o objektívnu zodpovednosť, keď dodávateľ musí preukázať,
že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že toto zariadenie nezaznamenávalo
alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.
Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. XXXX. zo dňa 19. 01. 2013 vyplynulo,
že pracovníci žalobcu na odbernom mieste č. XXXXXXX zistili na elektromere č. XXXXXXX falošné

ciachované plomby X v počte troch kusov s rokom overenia 2006. Zamestnanci dcérskej spoločnosti
SEE-metrológia s.r.o., oddelenia kontroly odberných miest U. S., F. D. a W. Z. na podnet servisného
strediska v Rimavskej Sobote vykonali kontrolu dňa 09. 01. 2013 na odbernom mieste, kde zistili, že
na meradle elektrickej energie č. XXXXXXX sa nachádzajú 3 ks falošných ciachovaných plomb X Z
tohto dôvodu mal žalobca za to, že sa jedná jednoznačne o neoprávnený odber v zmysle § 46 ods. 1

písm. c) Zákona o energetike, nakoľko na elektromere, ktorý bol namontovaný na odbernom mieste,
boli umiestnené falošné ciachované plomby X v počte 3 ks, a teda došlo k porušeniu zabezpečenia proti
neoprávnenejmanipuláciitakýmspôsobom,ženaelektromereboliodstránenéoriginálneplombyXktoré
boli nahradené falošnými plombami s tým, že odberateľ mal záujem pretočiť spotrebu elektrickej energie
nameranej na elektromere a to tak, že sa odstránia originálne plomby, elektromer sa otvorí a na číselníku

sa pretočí spotreba elektrickej energie a následne sa namontujú falošné plomby. Žalobca tvrdil, že do
elektromera bolo zasahované v tom zmysle, že originálne plomby umiestnené na elektromer zo strany
ciachovne boli jednoznačne odstránené a na elektromer boli dodatočne umiestnené falošné plomby.
Svedok F. V., ktorý je zamestnancom žalobcu a pracuje ako montér, elektrikár, uviedol, že bol na
predmetnom odbernom mieste, kde vykonával obyčajnú kontrolu, zistil, že chýba jedna plomba, ktorou

bol zaplombovaný kryt, ktorý kryje elektromer. Uviedol, že rok výroby na elektromere, ktorý je pod krytom
elektromerar.2005anaelektromeresútriplomby,čodávajúvciachovniBanskáBystrica,následnevidel
3 plomby, na ktorých bol rok ciachovania 2004, z toho vyplýva, že nemohli byť tieto plomby ciachované
v r. 2004, keď elektromer bol v r. 2005 vyrobený. Skutok nahlásil do Lučenca a zabezpečil krycí plech
svojimi plombami. Na kryte plomba chýbala jedna, drôtik bol poškodený a bol položený pod krytom

aj s tou plombou. Svedok ďalej uviedol, že hneď na mieste samom bolo jasné, že tieto plomby nie
sú originálne, následne zistil, že rok ciachovania bol 2006 na tomto konkrétnom elektromere. Svedok
uviedol, že takýchto prípadov bolo viac, ľudia sa však k tomu priznali. Nejaký človek, ktorý za to bralpeniaze, zrejme mal rôzne plomby, ktoré používal a v danom prípade sa asi pomýlil, keď dal z roku 2004,
sú to falošné plomby. Prípady, ktoré spomínal boli väčšinou v Rimavskej Sobote.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 46 ods. 1 písm. b), c), § 46 ods. 2 Zákona o energetike.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na zodpovednosť za škodu v prípade neoprávneného odberu
elektriny s určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie spôsobom, ako popísal žalobca,
sa aplikuje špecifický princíp objektívnej zodpovednosti. Pri tejto zodpovednosti za škodu musia byť
naplnené znaky: existencia protiprávneho úkonu, teda neoprávnený zásah zo strany odberateľa,
škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu odberateľa a škodou. Skutková

podstata neoprávneného je naplnená vtedy, ak vada určená v meradle majúca za následok, že meradlo
nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, je dôsledkom zavineného konania odberateľa.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je síce objektívna ale aj pri tomto
druhuzodpovednostimusiabyť súčasnenaplnenévšetkyznakyzodpovednostizaškodu,t.j.protiprávny
úkon odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a škodou.
K záverom znalca E.. N. H. súd prvej inštancie uviedol, že znalec odpovedal na otázky súdu prvej

inštancie bez toho, aby videl konkrétny elektromer, nakoľko elektromer bol už žalobcom vymenený
pred znaleckým dokazovaním. Odpovede znalca možno teda hodnotiť len v teoretickej rovine, naviac
odpovede znalca týkajúce sa možného použitia plomb z roku 2004 v elektromere vyrobenom v roku
2005 boli vyvrátené samotným žalobcom, ktorý uviedol, že v r. 2005 plomby sa môžu používať len v tom
roku a nikdy nie spätne, ako to bolo v danom prípade za rok 2004. Súd prvej inštancie sa teda priklonil

k záverom svedka F. V., ktorý mal možnosť posúdiť konkrétny elektromer, pričom vo svojej výpovedi
podrobne opísal dôvody, pre ktoré vyhodnotil použité plomby ako neoriginálne. Obrana žalovaných 1/,
2/ sa obmedzila len na poukázanie na závery znaleckého posudku, žalovaní 1/, 2/ žiadne iné dôkazy
na podporu svojich tvrdení neuviedli a nenavrhli ani dôkazy na spochybnenie výpovede svedka F. V.,
preto mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu.

Po citácii Čl.8, § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. l, 2, § 155 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového
poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“) súd prvej inštancie uviedol, že Civilný
sporový poriadok zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť
tvrdiť.Stranusporuzaťažujebremenotvrdenia.Schopnosťstranysporuuniesťbremenotvrdeniaspolus
dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech sporu. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie

povinnosti ,,relevantne tvrdiť“ (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a
rozhodujúce), má pre stranu sporu procesno-právnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu.
Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci.
Ako to vyplýva z čl. 8 CSP povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo
základných princípov civilného procesu.

Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany
poprieť tvrdené skutočnosti. Jedná sa v danom prípade o samostatnú procesnú povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 151 CMP, ktoré upravuje aj procesné následky za jej nesplnenie.
V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno
ohľadom tvrdených skutočností, nepreukázali ani neuviedli žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali ich

tvrdenia. Skutkové tvrdenia žalobcu nijakým presvedčivým spôsobom nepopreli a iné skutkové tvrdenia
opredmetnýchskutočnostiachnepredložiliatonapriektomu,žeakotovyplývazustanovenia§151CSP
stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Nesplnenie povinnosti
tvrdiť (resp. ,,relevantne tvrdiť“), viedlo k neúspechu žalovaných 1/, 2/ v súdnom spore, pričom súd prvej
inštancie vychádzal aj z ustanovenia § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd prvej inštancie
rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaní 1/-2/ podali včas odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol a priznal im náhradu trov
konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania vrátane trov
právneho zastúpenia voči žalobcovi v rozsahu 100% eventuálne, aby odvolací súd postupom podľa §
389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 a), b), f), h) CSP.

Poukázali na to, že uznesením odvolacieho súdu č. k. 13Co/68/2018-322 bol rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá (v poradí prvý rozsudok) zrušený a
vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie na nové rozhodnutie, pričom odvolací súd uložil
prvoinštančnému súdu, aby v ďalšom konaní súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v súlade s §220 ods. 2, 3 CSP okrem iných jasne, stručne uviedol, aký zistil skutkový stav, ako vyhodnotil dôkazy
vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd
prvej inštancie každý dôkaz jednotlivo hodnotil a ako vyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti

vrátane ich hodnotenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti, tiež ako vzhľadom na zistený skutkový
stav vyhodnotil vzájomne si odporujúce dôkazy.
Z uznesenia odvolacieho súdu nevyplynulo, že rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý)
bol právne nesprávny, ale z dôvodu, že bol nepreskúmateľný a to z dôvodu absencie jeho riadneho
odôvodnenia a riadneho vyhodnotenia dôkazov.

Súd prvej inštancie napriek pokynu nadriadeného súdu len „prerobiť“ odôvodnenie zrušeného rozsudku,
rozsudok úplne zmenil v prospech žalobcu a to i napriek tomu, že nebol vykonaný žiadny iný dôkaz, a
teda sa nezmenila dôkazná situácia, čím došlo jednoznačne k nesprávnemu procesnému postupu, čím
súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Vkonanísaoni mohlibrániťlentýmspôsobom,žemohlipoukázaťnalistinnédôkazy,ktorévyprodukoval

sám žalobca ohľadne plomb, ktorými sa malo manipulovať. Od začiatku sa bránili a poukazovali na
to, že vonkajšia plomba, ktorá slúži na vizuálnu kontrolu, bola neporušená. Skutočnosť, že vonkajšia
plomba na elektromere nebola porušená, preukazujú záznamy - listinné dôkazy, ktoré vyprodukoval
žalobca, kde nie je žiadna zmienka o chýbajúcej alebo porušenej vonkajšej plombe. V prípade, ak by
bola porušená alebo by chýbala, tak by o tom musel existovať záznam alebo protokol. Takýto dôkaz však

absentuje a túto absenciu takéhoto dôležitého dôkazu sa žalobca snažil nahradiť výpoveďou svojho
zamestnanca, ktorý v konaní tvrdil, že táto plomba chýbala. Inú možnosť, ako vypovedať ani nemal,
keďže je zamestnancom žalobcu.
Vzhľadom na to, že v listinných dôkazoch absentoval záznam o porušení vonkajšej plomby a na túto
skutočnosť žalobca nepoukazoval ani vo svojej žalobe a ani vo vyjadrení k odporu, má sa za to, že

vonkajšia plomba na elektromere bola.
Na základe návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, či bez porušenia vonkajšej plomby mohlo
dôjsť k manipulácii s vnútornými plombami na elektromere, ktorý nebol zo strany žalobcu namietaný,
kým sa neoboznámil s jeho závermi, znalec jednoznačne vyvrátil
a vylúčil možnosť, že by niekto mohol manipulovať s vnútornými plombami bez porušenia vonkajšej

plomby, a tým oni vyčerpali všetky možnosti svojej obrany a súčasne preukázali, že poškodenie
spôsobila tretia osoba prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru ich zodpovednosti.
Všetky ďalšie dôkazy boli vzhľadom na uvedené bezpredmetné, pretože nijakým spôsobom nemôžu a
ani nevyvrátili tú skutočnosť, že oni nemohli manipulovať s vnútornými plombami na elektromere.
Znalecké dokazovanie bolo správne vykonané hneď na začiatku celého konania, nakoľko potom by to

už nebolo možné, pretože elektromer i napriek tomu, že bol predmetom dokazovania, dal žalobca zničiť,
čo potvrdil aj žalobca.
Zdôraznili, že vzťah medzi žalobcom a nimi je spotrebiteľským vzťahom, pričom sa jedná o absolútne
nevyrovnaný vzťah, kde silnejšou procesnou stranou je žalobca s finančnými prostriedkami a s ľudskými
kapacitami a na druhej strane je dôchodkyňa starajúca sa o chorého otca a otec troch detí, t.j. bežní

ľudia, ktorí majú vedomosť o elektromere asi takú, že meria elektriku a z vonkajšej strany je plomba,
ktorá slúži na to, aby bolo zrejmé, že nikto nemanipuloval s elektromerom.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ uviedol, že súhlasí s rozsudkom súdu prvej
inštancie, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie zistil

riadne skutkový stav a riadne aplikoval súvisiace ustanovenia zákona a rozhodnutie dostatočne aj
odôvodnil.

4. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nespravodlivý a zároveň je aj právne nesprávny, a to z objektívneho hľadiska i z dôvodov uvedených

v odvolaní, preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa odvolacieho
návrhu.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario

a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a v závislom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa ustanovenia
§ 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho
zrušenie (§ 389 CSP).6. Odvolací súd konštatuje, že predmetom sporu bola náhrada škody vo výške 3.892,11 Eur s
príslušenstvom za neoprávnený odber elektriny.

7. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaných 1/, 2/ odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
žalovaní 1/, 2/ v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne
nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v
ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej

povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v
rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok
vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov.
Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti

a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať
zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu
dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy
zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti.

Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr
izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom
pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných
súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a
logicky usporiadanú reťaz.

10. Odvolací súd konštatuje, že pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo
zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada
znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po
vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy
dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti
konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska

vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo
nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak,
aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú
reťaz.

11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, podľa
ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Podstatou tzv. materiálneho
vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

12. Súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy (znalecký posudok, listinné dôkazy, výsluchy
svedkov, strán) podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal
jednotlivým dôkazom súd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu
voľného hodnotenia dôkazov.13. Pokiaľ súd prvej inštancie pro svojom rozhodovaní neprihliadol na závery znaleckého dokazovania s
odkazom na znalecký posudok č. 4/2015 zo dňa 04. 05. 2015 E.. N. H., znalca z odboru Elektrotechnika

(ďalejaj,,znaleckýposudok;“č.l.135-157spisu),postupovalsprávne,keďžesúdnyznalecnezodpovedal
na všetky súdom prvej inštancie položené otázky určite a zrozumiteľne, znalecký posudok trpí
rozpormi, nemá oporu v podkladových materiáloch, pričom závery znaleckého posudku boli v rozpore
s výsledkami ostatných dôkazov.

14. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že elektromer č. XX., ktorým malo dochádzať k neoprávnenému
odberu elektriny na odbernom mieste P. XX/X NO, Z., D. XXXXXXX, znalec nemal reálne v dispozícii,
keďže sa na odbernom mieste (na mieste obhliadky dňa 28. 03. 2015) nenachádzal, pričom znalec pri
vypracovaní vychádzal jedine z fotodokumentácie elektromera.

15. Znalec na otázku č.5, či je možné, aby elektromer č. XXXXXXX vyrobený v roku 2005, bol

metrologickyoverený-ociachovanývroku2004,odpovedal:,,Vovšeobecnostijeznáme-keďniečobolo
vyrobené v roku X, nemohlo toto byť overené či ociachované v roku X-1, pretože to ešte neexistovalo.
Preto elektromer č. XXXXXXX vyrobený v roku 2005, nemohol byť metrologicky overený- ociachovaný
v roku 2004.“
Následne znalec na otázku č. 6, či je možné, aby elektromer č. XXXXXXX vyrobený v roku 2005 a

metrologicky overený v r. 2006, obsahoval originálne overovacie značky laboratória s rokom overovania
2004,bezzásahuneoprávnenejosoby,odpovedal:,,Keďzadávateľtejtootázkyuvádza,žetoboliznačky
laboratória a originálne s rokom overenia 2004, znalec s týmto konštatovaním môže len súhlasiť. Je to
predovšetkým z toho dôvodu, pretože - vyrobiť takéto overovacie značky nie je to jednoduchá záležitosť.
Už len výroba plomb a samotných plombovacích lieští - to by chcelo veľkého profesionála a najmä veľmi

technicky zdatného a navyše v danej problematike maximálne znalého.
Tak teda - je možné, aby elektromer č. XXXX vyrobený v roku 2005 a metrologicky overený v roku 2006,
obsahovaloriginálneoverovacieznačkylaboratóriasrokomoverovania2004,bezzásahu neoprávnenej
osoby. Znalec túto možnosť teda nevylučuje a zastáva názor, že toto jeho stanovisko potvrdzuje
holá skutočnosť, že tieto originálne značky neporušené boli nájdené pracovníkom Stredoslovenská

energetika - Distribúcia, a.s. a to až dňa 09. 01. 2013.“

16. Súd prvej inštancie správne vychádzal z výsluchu svedka Jánoša V., ktorý zistil neoprávnený
odber elektrickej energie (viď Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. NO *
XX. zo dňa 09. 01. 2013). Jeho výpoveď bola vierohodná, a to s prihliadnutím na vzťah k stranám

a k posudzovanej veci, s prihliadnutím na jeho rozumovú a duševnú vyspelosť, na okolnosti, ktoré
doprevádzali jej vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedal, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto
skutočností a na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať
na otázky a podobne) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je
dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne dopĺňajú).

Výpoveď svedka XX. V. bola v zhode so skutočnosťami zistenými dňa 09. 01. 2003 na mieste samom, t.j.
že na elektromere boli falošné ciachované plomby na X v počte 3 ks a rok overenia bol 2006. Výpoveď
svedka bola súladná i s výpoveďami ďalších svedkov (U. J. - viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 13. 10.
2015;č.l. 172-173, V. Z., vedúceho metrologické laboratória SSE - Metrológia s.r.o., Žilina - viď Zápisnica
o pojednávaní zo dňa 19. 01. 2016; č.l. 244-245).

17. Svedok F. V. pri výsluchu pred súdom prvej inštancie dňa 19. 11. 2015 uviedol: ,,Ja som bol na
predmetnom odbernom mieste, kde som vykonával obyčajnú kontrolu a zistil som, že chýba tá plomba
jedna, ktorou bol zaplombovaný kryt, ktorý kryje elektromer. Pracujem už 25 rokov a hneď som videl,
že tam niečo nesedí, pretože rok výroby na elektromere, bolo vidno rok výroby elektromera, ktorý je

pod krytom elektromera - r. 2005 a na elektromere sú tri plomby, čo dávajú v ciachovni Banská Bystrica;
následne som videl 3 plomby, na ktorých bol rok ciachovania r. 2004. Z toho vyplývalo, že nemohli byť
tieto plomby ciachované v r. 2004, keď elektromer bol v r. 2005 vyrobený. Rok výroby bol 2005, teda
nemohol byť skôr overený ako vyrobený. Tento skutok som nahlásil do Lučenca a zabezpečil som krycí
plech svojimi plombami. Ja som to už ďalej neriešil, pretože na to je špeciálna skupina v Lučenci, ktorá

sa tým zaoberá. Ja uvádzam, že na kryte plomba chýbala - jedna, ako to vyplýva aj z fotodokumentácie,
táto tam nebola. Tento drôtik bol poškodený a bol položený pod krytom aj s tou plombou. Potom som
sa dostal k samotnému elektromeru, tam boli tie ciachované plomby z r. 2004. Mne to bolo hneď namieste samom jasné, že tieto plomby nie sú originálne. Následne som zistil, že rok ciachovania v tomto
konkrétnom elektromere bol rok 2006, vtedy bol ciachovaný elektromer.“

18. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že svedok F. XX. bol zamestnancom žalobcu a
o neoprávnenom odbere elektriny sa dozvedel pri výkone svojej práce, neznamená, že svedok je
nevierohodný, resp. pred súdom prvej inštancie klamal.

19. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo na odbernom mieste č. XXXXXXX k

neoprávnenému odberu elektriny, keďže na elektromere č. XXXXXXX boli falošné ciachované plomby
X v počte troch kusov s rokom overenia 2006, vznikol žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu
škody z titulu neoprávneného odberu elektriny vo výške 3.892,18 Eur s príslušenstvom, a to s odkazom
na faktúru za neoprávnený odber elektriny zo dňa 15. 01. 2013, splatnú dňa 29. 01. 2013 (č.l. 4 spisu).

20. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných 1/, 2/ dodáva, že v posudzovanej

veci sa nejedná o spotrebiteľský spor v zmysle ustanovenia § 290 CSP, a to spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, pretože
predmetom sporu (konania) bola náhrada škody z titulu neoprávneného odberu elektriny.

21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť rozsudok súdu prvej inštancie v

odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdiť.

22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že síce súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o náhrade
trov konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: ,,Súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,“ avšak formulácia výroku rozsudku súdu prvej inštancie

o trovách konania (druhý výrok) je nesprávna, keďže z výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania nie je možné vyvodiť, ktorý subjekt má povinnosť žalobcovi (ktorý mal vo veci úspech) nahradiť
trovy konania, preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania (druhý výrok) tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie

o výške náhrady trov konania.

23. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto
odvolací súd rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo

podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej

pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.