Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116228334
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116228334.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: 1/ M., nar.

XX.X.XXXX, bytom: O. XXX XX Košice, štátna občianka SR, v zastúpení: JUDr. Romanom Frnčom,
advokátom, Uralská 11, 040 12 Košice, 2/ O. C., nar. XX.XX.XXXX., bytom: O., XXX XX Košice, štátny
občan SR, proti žalovanému: Územné bytové družstvo, Košice - Ťahanovce, Bukurešťská 12, 040 13
Košice, v zastúpení: JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Pražská 4, 040 11 Košice, o zrušenie výpovede
z nájmu

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobe žalobcu v 2. rade z a s t a v u j e .

II. Žalobu žalobkyne v 1. rade z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.12.2016 a následne upravenou
podaním zo dňa 5.5.2017 domáhali, aby súd určil, že Výpoveď z nájmu družstevného bytu č. XX,
nachádzajúceho sa v Košiciach, na ulici O., číslo vchodu X, na X. poschodí, daná dňa 24.10.2016, je

neplatná a žalobkyňa v 1. rade si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobcovia v žalobe tvrdili nasledovné skutočnosti: Celé je to len výmysel a snaha vedenia žalovaného
zobrať byt a predať, aby zarobili. Sú to nepravdy a klamstvá. Žalobkyňa v 1. rade nevie o žiadnom
nedôstojnom správaní. Vzájomné sympatie a nesympatie susedov nemôžu viesť k tomu, aby žalobkyňa
v 1. rade bola nútená odísť z bytu, v ktorom býva od roku 1990. Nie je dostatočne preukázané a vo
výpovedi z nájmu je potrebné vymedziť konkrétne dôvody, ktoré môžu viesť k takémuto záveru. Pokiaľ

ide o to, že by mala chovať agresívne psy, ktoré by mali znečisťovať priestory výkalmi, uvedené nie je
pravdou. Dva psy, ktoré žalobkyňa v byte chová, nie sú nijako agresívne. Psy sú prítulné a priateľské,
dokonca sa s nimi hrajú postihnuté deti. Žalobkyňa popiera, že by niekedy znečistila spoločné priestory
psami. Ak by sa to aj náhodou stalo, žalobkyňa vždy zabezpečí odstránenie nečistôt. 44 ľudí bývajúcich
na sídlisku Ťahanovce čestne prehlásili, že ak stretnú žalobcu v 2. rade, tento je slušný, nespráva
sa nedôstojne, ani ich ničím neohrozuje, ako aj jeho psíci Riki a Dragon, ktorí majú byť hraví a nie
agresívni. Pokiaľ má ísť o chov holubov na balkóne, žalobkyňa v 1. rade systematicky žiadne holuby

na balkóne nechovala. Ak sa nejaké holuby objavili na balkóne, tak išlo o holuby, ktoré bežne pristávajú
na balkónoch na sídliskách. Po doručení výpovede z nájmu bytu žalobkyňa v 1. rade skontrolovala
balkón, vyhnala akékoľvek holuby, ktoré by sa na balkóne nachádzali a balkón umyla. Navyše žalobkyňa
v 1. rade nebola vopred nijako písomne upozornená na vyššie uvedené nedostatky, aby ich tak mohlaprípadne odstrániť. Správanie žalobkyne v 1. rade musí totiž dosahovať dostatočnú intenzitu na to,
aby mohlo byť konštatované, že mala hrubo porúšať ustanovenie § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho
zákonníka a sústavne narúšať pokojné bývanie ostatných nájomcov a vlastníkov bytu. Nestačí domnelý

názor susedov či údajný aj drobný nedostatok k tomu, aby mohlo dôjsť k výpovedi z nájmu bytu navyše
nie za situácie, ak na domnelé nedostatky nebola písomne upozornená. Celá záležitosť je spôsobená
osobnou antipatiou p. U., na ktorú podali žalobu za ohováranie. Žalobca v 2. rade ako druh žalobkyne
v 1. rade dlhodobo po dobu niekoľkých rokov, konkrétne od roku 2012 žil v spoločnej domácnosti
so žalobkyňou v 1. rade. Žalobcovia nemajú medzi sebou uzatvorenú podnájomnú zmluvu, iba žijú

v spoločnej domácnosti ako druh a družka, teda ako blízke osoby. Táto skutočnosť bola susedom aj
žalovanému známa po dlhé roky, keď žalobca v 2. rade chodil pravidelne so žalovaným riešiť platby za
byt. Ak po dobu niekoľkých rokov takúto skutočnosť žalovaný akceptoval, právo dať výpoveď z nájmu
bytu pre údajný podnájom, je v rozpore so zásadou dobrých mravov a to aj v prípade, ak žalovaný v 2.
rade nebol oznámený ako spolubývajúci v spoločnej domácnosti v zmysle článku 36 stanov žalovaného.
V súvislosti s výpoveďou z nájmu bytu prebehla dňa 12.10.2016 schôdza vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, na ktorej mali ostatní prítomní vlastníci odhlasovať, že žalobca v 2. rade má narúšať pokojné
bývanie ostatných vlastníkov. Správcovi malo byť uložené zabezpečiť nápravu a informovať vlastníkov
bytov a nebytových priestorov o vykonaných úkonoch. Žalobcovia vedia dosvedčiť výpoveďou svedka
Nora Vintera, že nie všetci spoluvlastníci na schôdzi súhlasili s vysťahovaním žalobcov. Žalobkyňa v 1.
rade poukázala na jej zlé sociálne pomery, kedy nemá žiaden stabilný príjem, iba príjem z príležitostných

brigád.Výpoveďznájmubytuvjejnepriaznivejsociálnejsituáciihodnotíakovrozporesdobrýmimravmi,
kedy po dobu 27mich rokov v predmetnej bytovke bezproblémovo býva. Je v rozpore s dobrými mravmi,
aby jej za tejto situácie nebol zabezpečený zo strany žalovaného náhradný byt.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.3.2018 uviedol, že nárok v celom rozsahu neuznáva,

návrh považuje za nedôvodný a navrhuje žalobu zamietnuť. Žalobca v 2. rade nie je osobou, ktorá je
k podaniu žaloby aktívne legitimovaná. Dôvody výpovede z nájmu boli v čase dania výpovede boli
dané a preukázané a naďalej trvajú. Žalobkyňa v 1. rade v byte č. X na O. ulici č. X v C. dlhodobo
nebýva,neužívaho,nezdržiavasavňom,prikaždompokusečiužpracovníkmižalovanéhoalebočlenmi
kontrolnej komisie, nikdy nebola prítomný v byte a nesprístupnila byt ku kontrole bytu a byt prenajíma.

O skutočnosti, že v byte býva podnájomník, ktorý chová nebezpečných psov a holubov bol žalovaný
informovaný od ostatných nájomcov a vlastníkov bytov bývajúcich v bytovom dome O.. X a samotnou
žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade. Výpoveď z nájmu žalobkyni 1. rade bola daná podľa
§ 711 ods. písm. c) Občianskeho zákonníka pre sústavné narušovanie pokojného bývania ostatných
nájomcov a vlastníkov bytov, ohrozovania bezpečnosti a porušovaním dobrých mravov v dome, najmä

nedôstojným správaním, chovaním agresívnych psov, znečisťovaním spoločných priestorov výkalmi,
chovaním holubov na balkóne, znečisťovanie spoločných priestorov holubím trusom atď. správanie
podnájomníka bývajúceho v byte žalobkyne v 1. rade sa stalo pre ostatných nájomcov a vlastníkov
bytov neúnosné a okrem uvedeného spôsobilo aj strach pohybovať sa po spoločných priestorov a v
okolí domu a to nielen detí, ale aj dospelých ľudí. K riešeniu neudržateľnej situácie v dome spôsobenej

podnájomníkom bývajúcim v byte č. X, žalobcom v 2. rade bol žalovaný vyzvaný individuálnymi
sťažnosťami susedov a následne nájomníkmi bytov O. X, Košice po členskej schôdzi domu konanej
dňa 30.7.2014. Žalovaná odmietala so žalobcom na riešení problému spolupracovať, vec bola následne
riešenáKontrolnoukomisiouÚBDKošice-Ťahanovceaodpoveďbolazasielanátakpredsedovičlenskej
samosprávy O. X, Košice, p. Z. Z. ako aj žalobkyni v 1. rade - listy zo dňa 4.5.2015. Nájomníci domu

podpísali aj listinu „Petícia“, na ktorej svojimi podpismi potvrdili, že podnájomníkmi v byte žalobkyne v 1.
rade je neprispôsobivý. Uvedené vyvracia tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že o žiadnom probléme v dome
nikdy nemala vedomosť a že ju žalovaný nikdy k odstráneniu nedostatkov nevyzval. K náprave nedošlo,
stav sa stále zhoršoval. Dňa 25.9.2016 sa opätovne konala členská schôdza nájomníkov bytov O. X,
C., keď opätovne boli konštatované nedostatky v hygiene, agresivite psov, chovaní holubov, nečistote

a súčasne bol vyslovený nesúhlas ostatných nájomníkov domu s podnájmom bytu p. I.. Žalovanému
ako správcovi bytového domu O. X,X,X,X v Košiciach bola v súlade so zákonom č. 1821993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníckou schôdzou konanou dňa 12.10.2016 uložená
povinnosť riešiť sústavne narúšanie pokojného bývania vlastníkov bytov v dome podnájomcom v byte
vo vlastníctve žalovaného a v nájme žalobkyne v 1. rade. Uznesenie vlastníckej schôdze bolo prijaté 47

vlastníkmi bytov prítomných na schôdzi. Keďže žalobkyňa v 1. rade nikdy nesprístupnila byt žalovanému
ku kontrole, žalovaný predložil fotografiu balkónu bytu žalobkyne v 1. rade, z ktorej je zrejmý holubí
trus, špina, drevená búda. Arogancia p. C. a jeho psov sa aj napriek snahe žalovaného vyriešiť situáciu
vystupňovala a pre naplnenie zákonných dôvodov pre vypovedanie nájmu bytu bola žalobkyni v 1. radedaná výpoveď z nájmu. Dôvody výpovede v čase dania výpovede a ich pravdivosť potvrdzujú nájomníci
bytov O. X, C. a vlastníci bytov O. X,X,X,X, . C., čestné prehlásenie p. V. W., ktorý vykonával odpočty
pomerových rozdeľovačov nákladov v obytnom dome v roku 2016 a aj p. Y. O., ktorá vykonávala odpočty

v roku 2017, prehlásenie O. K. - BROT, ktorý vykonáva pre žalovaného upratovacie služby, čestné
prehlásenia susedov R. A., J A., Mgr. L. V., Ing. D. Z. a N. Z.. Podľa vedomosti žalovaného, úradom
bola psovi p. C. vydaná známka „nebezpečný pes“. Pán C. a jeho pes je známy na sídlisku Ťahanovce.
Na sociálnej sieti „ťahanovce ťahanovčanom“ sú zverejnené 3 oznámenia občanov uvádzajúcich, že ich
napadol pes p. C.. Pes napadol p. A., poranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie a napadnutie

bolo riešené OR PZ v Košiciach, odborom poriadkovej polície, Obv. Oddelením PZ Košice - Ťahanovce.
Vo veterinárnom osvedčení zo dňa 7.2.2017 je konštatované, že pes nebol vakcinovaný. Dôkaz „Čestné
prehlásenie“ predložené žalobkyňou v 1. rade nespĺňa základné predpoklady pre jeho verifikáciu, preto
navrhuje na tento dôkaz neprihliadať resp. predvolať dané osoby ako svedkov na overenie pravdivosti
prehlásenia. Žalobkyňou v 1. rade označený svedok G. Z. vôbec nebol prítomný na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, o čom svedčí prezenčná listina. Čestné prehlásenie p. Vidu a jeho

manželky poukazuje na strach ich detí zo stretnutia so psom p. C.. Výpoveď z nájmu žalobkyni v 1. rade
bola daná podľa § 711 ods. písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že prenechala byt inému do
podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Zhodne podľa článku 44 stanov žalovaného, prenajatý
byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo
bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Porušenie tejto povinnosti sa považuje

za podstatné porušenie povinnosti v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Na základe
Nájomnej zmluvy zo dňa 16.5.2012 v byte spolu s nájomníčkou - žalobkyňou v 1. rade mali bývať jej
synovia U. I., nar. XX.XX.XXXX a V. I., nar. XX.XX.XXXX. Z osôb uvedených v nájomnej zmluve v byte
nebýva nikto. Byt obýval t.č. obýva O. C. a jeho psi a to bez súhlasu prenajímateľa. O tom svedčia
svedectvá ostatných nájomníkov bytov a vlastníkov v dome, prehlásenie odpočtárov, status na sociálnej

sieti, zistenia kontrolnej komisie a samotné vyjadrenie žalobkyne v 1. rade v telefonickom rozhovore
dňa 26.3.2015. Tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že žije ako druh a družka s p. C. nie je pravdivé. Právny
poriadok Slovenskej republiky takéto spolužitie ani nepozná a nepriznáva takémuto spolužitiu osobitné
právne postavenie ani iné výhody, ktoré by mali vplyv na užívanie nájomných bytov. Pritom každú zmenu
osôb bývajúcich v byte bola žalobkyňa v 1. rade povinná žalovanému nahlásiť a tak isto aj ich počet, čo

nikdy neurobila. Preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa v 1. rade na uvedené reagovala replikou zo dňa 3.5.2018, kedy uviedla, že nie je pravdou,
že v byte dlhodobo nebýva. V byte býva, aj keď sa v ňom nevyskytuje každý deň, ale približne polovicu
mesiaca, keďže sa chodí starať o svoju matku. Preto sa mohlo stať, že byt nebol ňou sprístupnený.

Skutočnosť, že žalobca v 2. Rade býva v byte nemôže byť dôvodom výpovede z nájmu. To, že žalovaný
dlhodobo vedel, že pán C. býva v byte je zrejmé z jeho Odpovedi na sťažnosť zo dňa 4.5.2015. S
poukazom na článok 36 stanov žalovaného je zrejmé, že žalobca v 2. Rade ako druh žalobkyne v 1.
Rade je osobou, ktorá žije so žalobcom v spoločnej domácnosti a teda nejde o žiadneho podnájomníka,
ktorý by hradil nájomné žalobkyni v 1. rade. Právny poriadok takýto vzťah síce osobitne neupravuje, ale

práva teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné
spoločenstvo, t.j. žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu
starajú o deti. Je zrejmé, že takúto osobu je preto možné považovať za osobu, ktorá žije s nájomcom v
spoločnej domácnosti. Žalobkyňa v 1. rade poukázala na obsah Odpovede na sťažnosť zo dňa 4.5.2015,
čo dokazuje, že ak došlo k nejakým nezrovnalostiam medzi susedmi, žalovaný toto vedel riešiť so

žalobkyňou v 1. rade, ktorá v tejto veci vedela zjednať nápravu. Namiesto takéhoto bežného postupu,
žalovaný pristúpil k výpovedi z nájmu, čo nemožno považovať v tejto veci za primerané a spravodlivé.
Žalobkyňa predložila aktuálne fotografie bytu, balkónu a predmetného psa, z ktorých je zrejmé, že v
predmetnom byte ani na balkóne sa žiadne exkrementy nenachádzajú, ide o psa, s ktorým sa hrajú
aj cudzí ľudia a pes nie je „nebezpečným psom“. V byte je už teraz chovaný jeden pes, nie dva. K

listinám predloženým p. Surgentom o napadnutí psom žalobcu v 2. Rade, OR PZ v Košiciach nikdy
takúto skutočnosť nekonštatovalo, a teda ide o nepreukázané tvrdenia. Práve z strany žalovaného boli
predložené dôkazy - čestné prehlásenia, ku ktorým by súd nemal prihliadať.

5. Žalobca v 2. rade na uvedené reagoval replikou zo dňa 14.8.2018, kedy uviedol, že všetko je klamstvo

nahovorené p. U.. On nie je podnájomník, nespĺňa ani jeden znak podnájomníka, ale je na návšteve.
Majiteľka bytu býva v byte, ale stará sa o mamu, tak niekedy je u nej. Čo sa týka potvrdenia Okresnej
veterinárnej správy, nebolo to napadnutie, ale incident, keď bol pes maličký, teraz je už socializovaný.6.Žalovanýreagovalnauvedenéduplikouzodňa29.5.2018a19.9.2018,kedyuviedol,žežalobkyňav1.
rade v byte dlhodobo nebýva, ani sa v ňom nezdržiava, žalobca v 2. rade nie je jej druhom, v čase dania
výpovede došlo k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich nájom družstevných bytov a výpoveď z

nájmu bola daná dôvodne a v súlade so zákonom. Čestné prehlásenie predložené žalobkyňou v 1. rade
má nulovú vypovedaciu schopnosť a nie je možné verifikovať, nakoľko účastníkov v ňom uvedených
nie je možné stotožniť. Skutočnosti uvádzané v replike žalobcu v 2. rade žalovaný opätovne poprel a
opätovne namietol nedostatok aktívnej legitimácie na jeho strane. Žalovaný poukázal na rozhodnutie OÚ
Košice sp. zn. U. zo dňa 27.3.2015, ktoré potvrdzuje tvrdenia žalovaného o tom, že obyvatelia obytného

domu O. X, C. mali a majú problémy s p. C., ktorý býva v podnájme v byte žalobkyne v 1. rade bez
súhlasu prenajímateľa. Žalobkyňa a v1. rade a žalobca v 2. rade nie sú druh a družka a nezdieľajú
spoločnú domácnosť. Žalobkyňa v 1. rade v danom rozhodnutí uviedla, že býva v byte so svojou matkou
a že „má tiež byt, ktorý sa nachádza na O. ul. X, C., kde bývala spolu s manželom, ktorý ale pred tromi
rokmi zomrel, a v ktorom t.č. býva pán O. C. - obvinený.“ Žalobkyňa v 1. rade žiadosťou zo dňa 16.5.2018
požiadala žalovaného o mimosúdne vyriešenie sporu takým spôsobom, že ak by si mohla ponechať

predmetný byt, tak by zabezpečila, aby sa p. C. z bytu odsťahoval. Uvedené potvrdzuje, že žalobkyňa
v 1. rade v byte nebýva a byt v rozpore so stanovami družstva a občianskym zákonníkom prenechala
do podnájmu tretej osobe. Na základe žalobkyňou v 1. rade predložených dôkazov žalovaný mal za
to, že žalobkyňa v 1. rade nepreukázala dôvody, pre ktoré by mala byť výpoveď z nájmu bytu zo dňa
24.10.2016 neplatná, ale práve naopak, každý dôkaz potvrdzuje pravdivosť tvrdení žalovaného.

7. Žalobcovia v 1. a 2. rade na preukázanie svojich tvrdení označili a predložili nasledovné dôkazy:
elektronicky podpísané vyjadrenie žalobcu v 2. rade k pamfletu, zápis zo schôdze nájomníkov, oznam
p. U. na soc. sieti, príjem žalobcu v 2. rade z ÚP, Datovaný rovnopis podania z 5.12.2016 „Žiadosť
o zrušenie výpovede z nájmu“ podpísaní oboma žalobcami, Výpis z uznesení a výsledky hlasovania

zo schôdze z 12.10.2016, Výpoveď z nájmu, Vyjadrenie žalobcu v 2. rade z 2.12.2016, Fotografie
psov, Rozhodnutie o pridelení družstevného bytu z 1990, Čestné prehlásenie, Odpor voči Výpovedi z
nájmu žalobkyne v 1. rade z 14.12.2016, Žaloba za ohováranie, komunikácia s p. U., List z 28.3.2017,
Rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 4212/2017-KaKE zo dňa 15.3.2017, Nájomná zmluva,
výpoveď svedkyne O. B..

8. Žalobcovia v konaní použili nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a replike, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov a na pojednávaní dňa 21.2.2019 bola
vznesená námietka premlčania proti daniu výpovede zo strany žalovaného z dôvodu, že v danom byte
býva podnájomník pán C. už od roku 2012, o čom ÚBD vedelo a ako dôkaz pre výpoveď z nájmu to

použil až v roku 2016.

9. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Zápis zo schôdze
členskej samosprávy O. X, C. zo dňa 30.7.2014, Petícia zo dňa 4.8.2014, Odpoveď Kontrolnej komisie
žalovaného zo dňa 5.4.2015 p. Z. a p. I. spolu s doručenkami, Zápis zo schôdze členskej samosprávy O.

C. zo dňa 25.9.2016, Čestné prehlásenie p. Z. W. zo dňa 9.3.2018, Čestné prehlásenie p. Y. O. zo dňa
12.3.2018, Čestné prehlásenie p. P. K. zo dňa 9.3.2018, Čestné prehlásenie p. R. A. zo dňa 11.3.2018,
Čestné prehlásenie p. J. A. zo dňa 11.3.2018, Čestné prehlásenie Mgr. L. V. zo dňa 10.3.2018, Čestné
prehlásenie manželov Z., Potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 2.2.2017, Lekárske správy
zo dňa 2.2.2017 a nasl., Veterinárne osvedčenie zo dňa 7.2.2017, Fotografia balkóna, prezenčná listina

zo schôdze vlastníkov domu O., C. zo dňa 12.10.2016, statusy na sociálnej sieti o napadnutí psom p. C.,
dôkazdotazomnaMÚMČKošiceŤahanovceozáznamochúraduvevidenciipsovchovanýchvbyteč.X
na O. X v C., dôkaz dotazom na Obvodné oddelenie PZ Košice - Ťahanovce o oznámeniach obyvateľov
Mestskej časti Košice - Ťahanovce pre napadnutie psom pána C., či chovaním nebezpečných psov p. C..

10. Žalovaný v konaní použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo
vyjadrení k žalobe a duplike, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

11. Pred doručením žaloby žalovanému súd Výzvou zo dňa 21.6.2017 vyzval žalobcu v 2. rade, aby
v zmysle § 138 zákona č. 150/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zobral žalobu

späť, nakoľko zo skutočností uvedených v žalobe a jej doplnenia je po predbežnom právnom posúdení
zrejmé, že žaloba z jeho strany je zjavne nedôvodná. Žalobca v 2. rade tak učinil až pred otvorením
prvého pojednávania po opätovnom poučení zo strany sudkyne.12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

14. Na základe dispozičného úkonu žalobcu v 2. rade, ktorý žalobu zobral späť ešte pred otvorením
pojednávania, súd v zmysle § 144 CSP konanie o jeho žalobe voči žalovanému zastavil.

15. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu, svedkov a zistil

nasledovný skutkový stav:

16. Z Výpisu uznesení a výsledkov hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome O. konanej dňa 12.10.2016 súd zistil, že bolo prijaté uznesenie č. 3a v nasledovnom
znení: Vlastníci obytného domu O. zhodne konštatujú, že podnájomca bytu č. 14 obmedzuje výkon
vlastníckeho práva sústavným narušovaním pokojného bývania ostatných vlastníkov, ohrozovaním ich

bezpečnosti a porušovaním dobrých mravov v dome najmä svojim nedôstojným správaním, chovaním
agresívnych psov, znečisťovaním spoločných priestorov výkalmi, chovaním holubov na balkóne a
znečisťovaním spoločných priestorov holubím trusom a podobne. Byt č. XX je vo vlastníctve ÚBD
Košice-Ťahanovce, nájomcom bytu je p. I.. Vlastnícka schôdza ukladá správcovi zabezpečiť nápravu a
informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu o vykonaných úkonoch (č.l. 4,29).

17. Z predloženej písomnej telefonickej komunikácie súd zistil, že p. U. kontaktovala syna žalobkyne v 1.
rade - V. o tom, že je závažný problém s ich podnájomníkom, mali schôdzu, ľudia sa sťažujú, má tu psov,
všade sú výkaly, majiteľ je agresívny, nedá sa sním veľmi komunikovať, mamu tu nevidieť, nevedia, kde
býva a komu patrí byt, či jej, im (synom), ale treba s tým niečo robiť. Takže prosím urobte s tým niečo,

škoda aj ten byt, lebo ho on zdemoluje, toto už nie je v pohode, ľudia to chcú riešiť (č.l. 4rub, 41).

18. Listom zo dňa 24.10.2016 bola žalobkyni v 1. rade daná zo strany žalovaného Výpoveď z nájmu
bytu v zmysle čl. 44 ods. 1 Stanov družstva a Občianskeho zákonníka, konkrétne § 711 ods. 1 písm.
c) Občianskeho zákonníka hrubo porušila tým alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných

nájomcom a vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť a porušuje dobré mravy v dome, najmä nedôstojným
správaním, chovaním agresívnych psov, znečisťovaním spoločných priestorov výkalmi, chovaním
holubov na balkóne a znečisťovaním spoločných priestorov holubím trusom a § 711 ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka tým, že jej prenajatý byt prenechala do podnájmu tretím osobám bez súhlasu
prenajímateľa. Nakoľko sú splnené podmienky v ust. § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka nemá právo

na bytovú náhradu (č.l. 6,30).

19. Listom doručeným ÚBD Košice - Ťahanovce dňa 2.12.2016 žalobca v 2. rade podal žalovanému
Vyjadrenie k pamfletu zo schôdze vybratých a nahovorených nájomníkov, kde uviedol, že s celým textom
nesúhlasí, len so záverom, aby správca vykonal nápravu. Všetko je ničím reálne podložené, číri výmysel

p. U.. 1/ Agresívne psi?? Treba si pozvať odborníka, aby sa vyjadril, či pes je agresívny!!! Dragon
chodí bez vodítka, poslúcha. 2/ Výkaly: Kde?? Žiadam 47 hlasovateľov, aby sa poskladali na DNA!!!!!!
3/ Holuby: boli, aj keď som tam dával všetko možné. Odkedy mám rotvajlera, nie je tam ani jeden
holub. 4/ Čím ruší ostatných nájomníkov? Tým, že im kopem do psov, ako mne ten magor I.?? 5/ Ako
ohrozujem bezpečnosť??? Prečo to dávno nedali na políciu??? 6/ Čím dobrých mravov?? Tým, že p. I.

mi neslušne nadáva, tyká mi a chcel do mňa kopnúť, je to magor a psychopat !!!!!!!!!! 7/ Kde je znečistené
spoločné priestory od jeho psov??? Azda v lese, kde s nimi chodím. Požadujem aspoň jeden reálny
dôkaz !!!!!!!!!!!!!!!!!! Na p. U. podávam žalobu za poškodzovanie dobrého mena a ohováranie, ako aj
obťažovanie synov p. I. na sociálnych sieťach. O tom, že vo výťahu je často pocikané, nezaujíma ma
to, ani špačky na chodbe a ani keby boli výkaly na chodbe, nestarám sa o to, mám iné starosti. Do

nikoho nezapáram. Žiadam písomnú odpoveď !!!!!!!!!! (č.l. 31) Celý text uvedeného vyjadrenia žalobcu
v 2. rade mal nahnevaný agresívny podtón vyjadrený tvrdeniami vo forme otázok a použitím mnohých
interpunkčných znamienok.

20. Do spisu žalobcovia doložili fotografie čierneho rotvajlera s malým chlapcom, pri vozíkoch s dvomi

postihnutými deťmi, a s 3 dospelými pri lavičke (č.l. 32,33).

21. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu z 26.1.1990 súd zistil, že p. L. I. bol pridelený byt číslo
14 v bloku 213D vchod I. poschodie VII. (č.l. 34).22. Z Čestného prehlásenia bez dátumu súd zistil, že cca 40 osôb podpísalo nasledovné znenie: Svojim
podpisom prehlasujem, že ak stretnem pána C., je slušný, nespráva sa nedôstojne, ani ma ničím

neohrozuje, ako aj jeho psíci Riki a Dragon, sú hravý, a nie vôbec agresívny (35, 37).

23. Listom doručeným ÚBD Košice - Ťahanovce dňa 14.12.2016 žalobcovia v 1. a 2. rade dali Odpor k
Výpovedi z nájmu z dôvodov: p. U. ma všade ohovorila, že psi sú agresívny, ja že som tiež agresívny, môj
pes znečisťuje spoločné priestory ako aj iné nepravdy. Vyvolala schôdzu nájomníkov ňou nahovorených,

preto žiadam, aby mi každý povedal pravdu do očí. Nikdy sa môj rotvajler na chodbe alebo vo výťahu
neznečistil, iba keď bol maličký, tak keď sa vycikal, bolo hneď pozmývané. Máte jediný dôkaz, že dakoho
pohrýzli?? Rotvajler je šteniatko, 7 mesačné, čo sa len hrá (č.l. 38). List bol podpísaný oboma žalobcami,
ale z jeho obsahu je zrejmé, že ho písal iba žalobca v 2. rade.

24. Listom doručeným ÚBD Košice - Ťahanovce dňa 14.12.2016 žalobkyňa v 1. rade dala Odpor k

Výpovedi z nájmu, nakoľko § 711 ods. 1 písm. d neporušila. Má priateľa, ktorý je u nej na návšteve a
neprenechala byt žiadnej tretej osobe do podnájmu. Neporušuje ani § 711 ods. 1 písm. c, nakoľko ostatní
nájomcovia nevedia, že ona sa v byte nachádza, týmto ich nemôže ohrozovať a porušovať dobré mravy
v dome, nechová holuby a neznečisťuje holubím trusom spoločné priestory (č.l. 39).

25. Žalobcovia v 1. a 2. rade doručili do súdneho spisu nepodpísanú Žalobu za ohováranie podľa
nepravdivých skutočnosti čím mi spôsobila ohrozenie veľmi vážnej ujmy (č.l. 40) spolu s písomnou
telefonickou komunikáciou medzi p. U. a synom žalobkyne v 1. rade V. (č.l. 41). Zároveň bol predložený
v prílohe rukou písaný list (zrejme p. U.) pre žalobkyňu v 1. rade, kde bola žalobkyňa v 1. rade
informovaná, že spolubývajúci sa nevhodne správa k spoluvlastníkom bytov. Je sťažnosť, že sa psi

vyšpinia v schodiskovom priestore a nie je upratané. Nemáš právo ho ani mať v byte, lebo byt nie je
tvoj. Boli námietky kvôli psom. Suseda nad tebou sa sťažovala, že na malú potrebu nechodia von, ale
sa vyšpinia doma, tečie jej zo stropu (č.l. 42).

26. Nájomnou zmluvou zo dňa 16.5.2012 uzavretou medzi žalovaným - družstvom a žalobkyňou v 1.

rade ako členom bol dňom 31.3.2012 družstevný byt č. XX na 7.. poschodí v bloku XXX D ulica O.
X v C. prenechaný žalobkyni v 1. rade do užívania. Spolu s členom družstva v byte býva U. I., nar.
XX.XX.XXXX, V. I., nar. XX.XX.X. (č.l. 43).

27. Zo zápisnice spísanej na členskej schôdzi dňa 30.7.2014 súd zistil, že sa tam prejednával

neprispôsobivý nájomca O. C., so svojim psíkom sa nespráva, akoby mal, obťažuje susedov a to
neupratuje výkaly za psom, na schodišti boli 2 týždne neupratané. Nájomníci žiadali schôdzu a spísali
petíciu, chcú ho odtiaľ vysťahovať. Už bolo podané aj trestné oznámenie, dokonca že týra tohto
psíka, pes kňučí a znepríjemňuje spolunažívanie susedov (č.l. 91). Dňa 4.8.2014 bola uvedená petícia
doručená žalovanému (č.l. 92).

28. Listom zo dňa 5.4.2015 Kontrolná komisia žalovaného doručila p. Z. Z. Odpoveď na sťažnosť, v
ktorej bolo uvedené, že jej bola doručená Zápisnica z členskej schôdze zo dňa 30.7.2014 a sťažnosť
prerokovala. Kontrolná komisia bola na návšteve dňa 29.12.2014 opakovane informovaná o situácii
tak, ako bolo uvedené v zápisnici. Kontrolná skupina navštívila aj najbližších susedov pána C., ktorí

potvrdili vyjadrenia, že v spoločných priestoroch sa nachádzali neupratané zostatky moču. Kontrolná
skupina navštívila aj pána C., s ktorým sa však nepodarilo viesť súvislý dialóg. Kontrolná skupina sa
niekoľkokrát pokúšala získať kontakt na nájomníčku bytu pani I.. Dňa 26.3.2015 sa ona spojila s členom
kontrolnej skupiny a bola jej vysvetlená problematika v bytovom dome. Dňa 4.5.2013 (zrejme má byť
2015 - pozn. sudcu) na rokovaní Kontrolnej komisie bolo uvedené, že nie sú informácie o pretrvávaní

daného problému. KK má za to, že po intervencii nájomníčky bytu pani I., došlo u podnájomníka pána
Kamenského k náprave (č.l. 93). Listom zo dňa 5.4.2015 Kontrolná komisia žalovaného doručila p. I.
Odpoveď na sťažnosť, v ktorej bol uvedený totožný obsah ako vo vyššie uvedenej Odpovedi na sťažnosť
(č.l. 94). Oba listy boli riadne doručené adresátom do vlastných rúk (č.l. 95).

29. Listom doručeným žalovanému dňa 4.10.2016 Výbor členskej samosprávy XXXX O. X, XXX XX
Košice oznámilo žalovanému nesúhlas nájomníkov, aby podnájomník býval v byte M. I., nakoľko stále
porušuje domový poriadok a to zaobstaral si dvoch psov, po ktorých sú výkaly po chodbe a na schodišti,
psi sú agresívne, nedáva im nažrať, sú zablšavené, treba skontrolovať, či sú zaočkované, na balkónechová a kŕmi holuby, je tam trus, z čoho sú choroby (č.l. 96). V prílohe boli k tomuto podpisy nájomcov
a vlastníkov bytov zo dňa 25.9.2016.

30. Čestným prehlásením zo dňa 9.3.2018 p. Z. W. prehlásil, že pre žalovaného vykonával odpočty
pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov v obytnom dome O. mesiaci december 2016. Pre
vykonanie odpočtu v byte č. XX na X. poschodí sprístupnil byt muž, majiteľka nebola prítomná. Pri
vykonaní odpočtu chodil po tme, pretože svetlo nefungovalo, na podlahe bytu sa nachádzali psie
exkrementy, špina, odpad. Byt bol zanedbaný, nachádzal sa tam extrémny zápach a pes (č.l. 97).

31. Čestným prehlásením bez dátumu p. O. K. - BROT prehlásil, že vo vchode bytového domu na ul.
Pekinská 8 patriaceho pod správu ÚBD - Ťahanovce, ktorý firma O. K. - BROT upratuje, je vo zvýšenej
miere neustály neporiadok od psa, ako sú výkaly a pod., čo značne zaťažuje prácu osobe, ktorá tento
vchod upratuje (č.l. 98).
.

32. Čestným prehlásením zo dňa 11.3.2018 p. P. A. prehlásil, že podnájomník C. je neprispôsobivý
sused. Má psa bojového plemena. Pes sa pohybuje bez náhubku a vodítka. P. Kamenský stále po
susedoch povreskuje a vyhráža sa im súdom. Tvrdí, že pes je len šteňa, ale ten skáče na ľudí a potom
sa oni boja vychádzať z brány. Pred rokom ho jeho pes napadol a zaútočil, čo bolo riešené políciou a
on bol chirurgicky ošetrený. Taktiež to riešil Mestský úrad Košice. P. C. chodí špinavý, smradľavý a aj

pes smrdí. V lete chová na balkóne holuby. Pravdepodobne holubmi kŕmi psa, nakoľko pes bol videný
s holubom v papuli. Po nociach sa p. C. hrabe v kontajneroch a odpad nosí do bytu. Je tam príšerný
bordel, smrad, špina, preto sa obávajú, aby sa nerozmnožili ploštice a šváby (č.l. 99).

33. Čestným prehlásením zo dňa 11.3.2018 p. B. A. prehlásil, že podnájomník pán C. má dlhodobo

neprispôsobivé správanie: na balkóne mal holuby a holubí trus vo veľkých množstvách, každé ráno tieto
holuby robili hluk a špinu, má psa, ktorý v noci, cez deň breše, robí hluk, skáče po celom byte, pes je
bojového plemena, v spoločných priestoroch ho nemá ho uviazaného na vodítku, ani nemá náhubok,
pred výťahom veľa krát tento pes vykoná svoju potrebu, robí mláčky, ktoré pán C. neupratá, veľa krát
sa od neho dymí, obávajú sa aj požiaru, často je opitý a vykrikuje cez deň aj v noci, boja sa o hygienu,

bezpečnosť, majú s ním naozaj veľké, dlhodobé a nepríjemné problémy, má veľmi neprispôsobivé
správanie a ohrozuje všetkých susedov aj nehygienou, rizikom požiaru a rozmnoženia škodcov, epidémii
(č.l. 100).

34. Čestným prehlásením zo dňa 10.3.2018 p. L. V. prehlásila, že ich sused pán Kamenský pravidelne

chodí so svojimi agresívnymi psami bez obojku a náhubku. Na slušné upozornenia sa vyjadruje
agresívne. Má maloleté deti a oni všetci sa boja psov aj jeho. Keď sa podpísala pod petíciu, agresívne
na ňu vyskakoval, verbálne jej nadával a vyhrážal sa súdom. Jeho psy špinia v celom bytovom dome
a majú vážne obavy z ploštíc a švábov (č.l. 101).

35. Petíciou pán a pani Z. uviedli, že sused z horného poschodia, ktorý má psa bojového plemena, nie
je schopný sa oňho starať, kŕmiť, nereaguje na jeho povely, nenosí náhubok, bežne ho púšťa, nie je na
vodítku, skáče na ľudí a deti. Ona mal strach ráno ísť do práce, keď sa s ním stretla na chodbe a musela
čakať. Na deti pes bežne skáče a on tvrdí, že sa len hrá. Deti majú strach ráno ísť do školy, či sa s
ním nestretnú. Oni mu nosili zvyšky jedla, pretože pes je kŕmený iba odpadkami zo smetiska a keďže

je hladný, je agresívny (č.l. 102).

36. Zo Záznamu o podaní oznámenia zo dňa 2.2.2017 súd zistil, že p. P. A. dňa 2.2.2017 urobil
oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to konkrétne o tom, ako pri rannom behu
bol napadnutý psom O. C., ktorý ho venčil na O. ulici, pričom ho nemal na vôdzke a pes nemal ani košík.

Pes oznamovateľa opakovane uhryzol do oblasti ľavého ramena, ľavého stehna a pravého predlaktia,
pričom toto nebol prvý prípad , kedy tento pes napadol človeka. Svedok bol p. M. U. (č.l. 103). O tomto
boli predložené aj lekárske správy (č.l. 104-105).

37. Dňa 7.2.2017 bolo vydané Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré

poranilo človeka, kedy išlo o psa - rotwajlera čiernej farby menom Dragon, ktorého držiteľom je O. C. a
bolo konštatované, že pes nie je vakcinovaný, poranenou osobou bol p. A. dňa 2.2.2017 (č.l. 106).38. V konaní bola predložená fotografia balkóna predmetného bytu z obdobia pred podaním výpovede z
nájmu, z ktorej je zrejmé, že celý balkón je zanedbaný, hrubo znečistený, pokrytý špinou a v hrubej vrstve
holubím trusom, na balkóne je drevená búda a pohádzané špinavé vetrovky, rozbitý tanier, plechovky

a podobne (č.l. 107).

39. V konaní boli predložené oznamy zo sociálnych sietí ohľadom daného psa a správania jeho majiteľa
pána C. a to zo dňa 2.2.2017 p. A. uviedol informáciu o napadnutí týmto psom (č.l. 110), dňa 25.5.2017
p. O. uviedol varovanie ohľadom tohto psa, že napadol dve ženy (č.l. 111), dňa 28.7.2017 p. C. uviedla,

že je to otrepaná téma, zasa sa jedná o muža so psom, ktorý neakceptuje políciu, je podgurážený
alkoholom, v týždni pes pokusal psa na zastávke, nájomníčka bytu tu ani nebýva a on si robí z každého
dobrý deň (č.l. 112).

40. K vyjadreniu zo dňa 3.5.2018 žalobkyňa v 1. rade predložila aktuálne fotografie prázdnej gumenej
podlahy balkónu, psa v byte, psa vonku s bližšie neidentifikovanými osobami (č.l. 129-132), čestné

prehlásenia (č.l. 149-154), fotografie psa s deťmi (č.l. 155-156, 159), fotografiu schodišťa s drevenou
skrinkou, plastovými vrecami, obrazmi a pod. (č.l. 157), psa samého (č.l. 158, 160).

41. Okresný úrad Košice vydal dňa 27.3.2015 Rozhodnutie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť O. C. tak, že konanie zastavil, z dôvodu, že spáchanie skutku

nebolo obvinenému z priestupku preukázané. V odôvodnení rozhodnutia bola uvedená výpoveď p.
I., ktorá na ústnom pojednávaní dňa 25.3.2015 uviedla, že býva so svojou matkou, ale má byt aj
na O., v ktorom toho času býva pán O. C. - obvinený, ktorý má 11 mesačného psíka, ktorý je asi
dôvodom problémov s I. (susedmi). Na pojednávanie prišla, aby potvrdila slová obvineného, že jeho pes
v spoločných priestoroch nemočí (č.l. 163-164).

42. V Zápisnici Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto zo dňa 27.7.2017 bolo
zaznamenané prejednanie priestupku podľa § 48 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti za
účelom prešetrenia skutkového stavu vyplývajúceho z odstúpenej informácie o výsledku objasňovania
priestupku, keď pes p. C. opakovane poranil viaceré osoby a pritom nebol vakcinovaný proti besnote.

Menovaný podal vysvetlenie, že už vytvoril také opatrenia, ktoré zabraňujú spáchaniu podobného
incidentu. Jeho pes nikoho nenapadol, reagoval len na vzniknutú situáciu, iba sa hral, lebo je to stále
šteňa. Toto plemeno dospieva v 3 rokoch. Prehlásil, že má vytvorené podmienky zabraňujúce úteku
a útoku psa. Pes je vakcinovaný proti besnote a bol vyšetrený veterinárnym lekárom aj v mesiaci jún
2017. Úrad zistil, že pes je vakcinovaný, vo výbornom kondičnom a výživnom stave bez akýchkoľvek

známok týrania (č.l. 165).

43. Emailom zo dňa 16.5.2018 advokát žalobkyne v 1. rade zaslal advokátke žalovaného návrh o
mimosúdnevyriešeniesporutakýmspôsobom,ževprípade,akbysimohlaponechaťpredmetnýbyt,tak
by zabezpečila, aby sa pán Kamenský z bytu odsťahoval (č.l. 177). Žalovaný odpovedal prostredníctvom

advokátky listom zo dňa 7.8.2018, kedy uviedol, že Predstavenstvo žalovaného po prejednaní tejto
žiadosti rozhodlo tak, že žiadosti nevyhovelo (č.l. 178 rub).

44. Dňa 25.11.2017 bolo p. B. podané oznámenie o priestupku: proti poriadku v správe z dôvodu, že
pes p. C. bol bez vodítka, pustený na voľno a zaútočil na jeho psa (č.l. 213). Dňa 2.10.2018 bolo p.

C. podané oznámenie o priestupku: proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu pohryzenia psom p.
C. (č.l. 214). Dňa 12.11.2017 bolo p. Jalčom podané oznámenie o priestupku: proti poriadku v správe
z dôvodu, že p. C. v rozpore s povinnosťami podľa § 4 ods. 1 zákona o psoch nezabezpečil svojho
psa a tento napadol jeho psa (č.l. 215). ). Dňa 13.6.2017 bolo p. J. podané oznámenie o priestupku z
dôvodu, že pes p. C. V. naňho zaútočil, uhryzol do nohy (č.l. 216). ). Uznesením zo dňa 31.7.2108 OR

PZ, OOPZ Košice Ťahanovce vo veci podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, ku ktorému
malo dôjsť tak, že dňa 11.7.2018 pes p. C. venčený bez vodítka a náhubku zaútočil na oznamovateľku a
pohrýzol ju do ľavého predlaktia, ktoré zranenie je s predpokladanou dobou liečenia minimálne 14 dní,
bola vec odovzdaná OÚ Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku, lebo
výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol

byť priestupkom (č.l. 217).

45. Mesto Košice listom zo dňa 20.10.2017 rozhodlo o výkone rozhodnutia - prepadnutia veci, konkrétne
psa čiernej farby menom Šaršan Dragon, plemena rotvajler (č.l. 237). Na webovej stránke Aktuality boldňa 9.1.2019 uverejnený príspevok o poslednom incidente psa nosiaceho známku „nebezpečný pes“
počas víkendu, ktorý bol následne riešený a bolo oznámené, že pes prepadá štátu (č.l. 238).

46. Na webovej stránke Domáce správy bol dňa 29.1.2019 uverejnený príspevok s názvom „Košičanom
tečú nervy, toto sa v histórii Slovenska ešte nestalo: O. zoberie psa exekútor!“ s nasledovným obsahom:
Obyvatelia sídliska Ťahanovce v Košiciach majú z veľkého čierneho psa strach a hrôzu. Rotvajlera
Dragona necháva majiteľ pravidelne pusteného bez náhubku aj vôdzky. Zo strany rotvajlera evidujú
spolu 8 priestupkov pohryzenia psa, človeka i poškodzovania veci. Dragonovi bola 20.marca vydaná

známka nebezpečný pes. V závere je výpočet incidentov, ktorých sa dopustil pes Dragon: apríl 2016 -
voľný pohyb psa, november 2016 - majiteľ nechal psa vo výťahu, apríl 2017 - ohrozovanie psa psom,
pohryzenie, máj 2017 - fyzické napadnutie psa psom, august 2017 - útok na osobu, pohryzenie, jún
2018 - ohliadka, pes bez náhubku, júl 2018 - poškodenie majetku (lopty) v lesoparku, január 2019 -
pohryzenie psa psom (č.l. 275).

47.ZPriznaniaprepotrebyevidenciepsovvMČSídliskoŤahanovcezodňa24.8.2016súdzistil,žepsovi
rotvajlerovi menom Dragon vo veku 3 mesiacov bola pridelená evidenčná známka 2000/16 a označenie
Nebezpečný pes. Majiteľ O. C. odmietol napísať, že pes napadol človeka (2.2.2017) (č.l. 277).

48. Žalobkyňa v 1. rade doručila do spisu dôkaz o pribraní znalca v prebiehajúcom trestnom konaní vo

veci zločinu Ublíženie na zdraví, kedy bol fyzicky napadnutý p. C. (č.l. 278).

49. Mestská časť Košice - sídlisko Ťahanovce odpovedala na žiadosť p. C. o vrátenie psa tak, že
na základe exekučného konania č. 252Ex 280/18 mu bol odobratý pes Dragon a bol umiestnený v
Záchrannej stanici Animal Kuzmice - posledná šanca pre život. Všetky úkony sú vykonávané v zmysle

platnej právnej úpravy po vzájomnej dohode všetkých zainteresovaných strán. Pes Dragon je v dobrých
rukách a je o neho adekvátne postarané. (č.l. 279).

50. Zo zápisu z členskej schôdze zo dňa 17.10.2017 doručenej žalovanému súd zistil, že ohľadom
podnájomníka p. C. u M. I. si nájomníci želajú, aby sa odsťahoval. Nie sú spokojní kvôli neporiadku

a smradu. Balkón má plný od holubov, výkalov. Nafotené to má p. U. zo strechy. V byte má údajne
neporiadok od psa. Vonku ho nemá na vôdzke a nemá košík. Deti sa ho boja. Pohrýzol p. A.. Celé sa
to vlečie a stále opakuje. Nechcú to ďalej trpieť (č.l. 280).

51. Žalobkyňa v 1. rade v konaní vypovedala a uviedla, že si nasťahovala pána C. do bytu v roku 2012

a odvtedy buď žije tam s ním, alebo s jej mamkou, zdržiava sa u svojej mamy týždeň, týždeň a pol
maximálne, lebo potom s ňou už nevie vydržať a následne uteká naspäť do Ťahanoviec a tam ju vidia
ľudia, ktorí ju tam chcú vidieť. V roku 2016 tam boli problémy, že tam boli holuby. Bolo jej povedané,
že balkón má vypratať, tak sa tam musela zdržiavať, keď pánovi W. povedala, že to aj vyprace. Na
fotografii v spise je zachytený stav, ako to vyzeralo pred tým uprataním. Vetrovky tam dala, aby tam

nechodili holuby. V takom stave to bolo preto, že do spálne, kde je ten balkón nechodila a teda tam
neupratovala. Bolo to pred výpoveďou z nájmu. Čo sa týka psov pána C., tak najskôr mal pán C. psa
malého Rikina a vtedy už začali nejaké prvé ponosy zo strany susedov, že pes špiní na chodbe. Dostavili
sa na Okresný úrad a skončilo to tak, že je to len ohováranie voči nej a voči pánovi C. (rozhodnutie z
27.3.2015, poznámka sudcu: č.l. 166). Vo veci išlo o to, že pani I. povedala, že musí pred svojím bytom

upratovať, že ju ten malý pes napáda, že pred bytom musí stále zmývať, pričom oni pred bytom mali aj
koberec.Kuskutočnosti,žeonanežijevtombyte,tojehlúposť,pretožetamunikástáleodsvojejmamky,
pretože veľmi dlho by u nej psychicky nevydržala. V čase, keď sa k nej pán Kamenský nasťahoval, tak
mal príjem 4,90 mesačne, potom nejakých 69,- Eur mesačne ako nejakú podporu, takže nevie, z čoho
by jej platil podnájom. Pána C. nenahlásila v roku 2012 ako ďalšiu osobu bývajúcu v predmetnom byte,

ale on chodil na ÚBD vybavovať záležitosti, takže neexistuje, žeby ÚBD nevedelo, že žije s pánom C..
Žalobkyňa v 1. rade sa nezúčastňovala členských schôdzí v roku 2015, 2016, lebo sa nechcela dostať
do styku s ostatnými vlastníkmi, resp. nájomcami. Ona si myslela, že tie členské schôdze sú večne
kvôli nej a pánovi C.. Vedela, že kedy sú tie členské schôdze, ale nechodila tam. O pretrvávajúcich sa
problémoch so znečistením vchodu do bytu, o šírení zápachu, o prenájme bytu nevedela, lebo ona tam

chodila upratovať. Advokátovi posielala fotografie, ako to vyzerá po uprataní a to po podaní žaloby. V
roku 2016 do spálne, ani na balkón nechodila. Až potom, čo jej bolo povedané, že do 3 dní má upratať
balkón. Uvedené upratovala až v zimnom mesiaci. K otázke ako oni užívali tento byt, tak spálňa nebola
užívaná, spia v detskej izbe, nákupy robí pán C. z tých 69,- eur. Ona prispievala na nájom, elektriku aplyn. Pomáhala jej aj mamka. Takže keď žalobkyňa v 1. rade navarila, tak potom doniesla jedlo aj hore
na Ťahanovce. Čo sa týka otázky, či je s p. Kamenským druh a družka uviedla, že ho pozná mama, jej
synovia. P. C. nebol na svadbe jej syna. Psa Dragona nechodí venčiť, pretože by ho nezvládla, neudržala

na reťazi a preto chodí len s pánom C.. V byte niekedy ostane s Dragonom sama, je to miláčik.

52. V konaní vypovedal žalobca v 2. rade, ktorý po späťvzatí žaloby bol už iba v postavení svedka a tento
uviedol, že je žalobkynin priateľ. U p. I. začal byť na návšteve, už to bude asi 6 rokov. So žalobkyňou
chodia niekedy spolu na nákupy. M. sa stará o starú babku. Niekedy je týždeň, dva tam a potom je hore

na Ťahanovciach. Nie je podnájomník, je tam len na návšteve a zákon neuvádza, ako návšteva môže
dlho trvať. Nikde inde sa nezdržiava, iba u žalobkyne. Všetko vzniklo na základe pamfletu na nástenke
pred 2 alebo 3 rokmi. Všetko na pamflete bolo klamstvo od A-Z. Dole bolo podpísané, že tam bolo 40
ľudí, tak sa divil, ako môžu ľudia z iných vchodov vedieť, že v tomto vchode sú exkrementy a moč.
Ostatné bolo všetko klamstvo a potom prišiel pán Z., že to nebolo proti nemu, ale že to bola podpísaná
účasť. Čo sa týka balkónu, žiaden trus tam nebol. Pred tým, než bol v byte Dragon, tak tam chodili

holuby, žiadne zábrany nepomáhali, ale od kedy je tam Dragon, nie je tam ani pol holuba. Dragon má 2
roky a 4 mesiace, je to šteňa a to čo tam na neho napísali, je nahovorené pani U. a dôvod je taký, že jej
syn mu ukradol telefón za 500,- eur, polícia ho našla a to je jej pomsta mne spolu s pánom direktorom.
Čo sa týka fotografie stavu balkónu založenej v súdnom spise (č.l. 107), takto to vyzeralo. On býva v izbe
na druhej strane, čiže on na balkón nechodil. On nie je nebezpečný, ani jeho pes. Dragona dostal v máji

2016, Rikina dal mame žalobkyne. Dragon ho počúva na slovo, chodí pri ňom bez vodítka, bez všetkého,
bez náhubku a radšej sa hrá s deťmi a mládežníkmi ako so psíkmi. Náhubok nosí len v autobuse. Psa
má na vodítku len vtedy, keď vidí neprispôsobivých občanov. Pes stále čaká na ňho, keď aj vyjde z
brány, čaká, kde on pôjde. Keď bol Dragon malý, tak sa mu niekedy stalo, že sa vykakal dnu v obývačke
napríklad. Keď sa napr. vypiškal pri výťahu, alebo na chodbe, tak hneď volal M. a tá to upratala. To

trvalo maximálne dva týždne a to čo napísali na ňho, že v byte je zápach, exkrementy a bohviečo je
klamstvo nahovorené pani U. a podporené pánom direktorom, ktorý chcel pripraviť o byt aj iných ľudí,
nie len pani I.. Klamstvá sú napísané v záznamoch, ktoré spísali pracovníci ÚBD. S pani I. neuzavrel
nájomnú zmluvu, je len na návšteve. On býva v bývalej detskej izbe a psík s ním na gauči, upratuje tam.
Keď náhodou príde pani I., tak spí v spálni, alebo v obývačke. Úhrady, elektriku, plyn, vodu a podobne

platí s ťažkosťami pani I., on kupuje jedlo pre psíka a preňho, to je všetko.

53. V konaní vypovedal svedkyňa O. B., ktorá uviedla, že ona s pani I. nikdy konflikt nemala, aj keď tam
býva 20 rokov. Čo sa týka znečistenia priestorov, to sa prejednávalo na schôdzi niekedy v roku 2016,
ale to je zas, čo niekto povedal. Ona osobne nikdy nevidela nejaké znečistenie. Osobu p. C. svedkyňa

odmietla hodnotiť. Aj oni majú psa labradora a s pánom C. sa dohodli, že si budú vychádzať v ústrety
tým spôsobom, aby sa psy nestretávali, tak jeden z nich bude využívať prednú a jeden zadnú bránu, čo
rešpektovali. Čo sa týka vzťahov susedov s p. I., na schôdzach sa to dosť často preberalo, hlavne to,
že pán C. vodí psa na voľno a pred tými troma rokmi sa prejednávalo znečistenie spoločných priestorov
týmito psami. Ona osobne nevidela nejaký konflikt medzi pánom C. a inými osobami. Ona sa zúčastnila

asi na všetkých schôdzach, nebola asi len ja jednej. Vždy je tam ona, alebo manžel. Pani I. vlastne
nepozná, stretávajú sa len na ulici. Je niekedy obdobie, že pána Kamenského nevidí aj celý mesiac a
niekedy susedu aj 3 mesiace nevidí.

54. V konaní vypovedala svedkyňa Z. Z., ktorá uviedla, že je susedou , je domovníčka. Od roku 2014,

kedy mal pán C. dvoch psov, tak vtedy boli sťažnosti. Čo sa týka psov, tak že vraj napadol suseda p.
A., ona to nevidela. ale na schôdzi sa o tom rozprávalo. Nadávali aj susedia pod bytom pani I., že je
tam znečistenie zo strany psov a podobne, takže sa báli, či sa neroznesú nejaké šváby, alebo podobne.
Čo sa týka znečistenia spoločných priestorov, tak tieto boli znečistené, pri výťahu boli výkaly, resp. moč
od týchto psov, aj to keď boli malé. Ona to osobne nevidela, pretože hore na poschodie pani I. nešla,

býva na 2. poschodí, ale ten sused sa sťažoval. Družstvo sa dozvedelo informáciu o neprispôsobilom
nájomcovi v byte pani I. zo zápisnice zo schôdze, ktorú ona spísala a odniesla na družstvo. Od roku
2014, skoro každý rok sa bavilo o pánovi C. na týchto schôdzach. Naposledy v roku 2017 sa spisovala
petícia, aby sa s tým už urobil poriadok. O žalobkyni nevie povedať, či býva v byte, ale občas ju tam
videla 1-2 krát do mesiaca.

55. V konaní vypovedal svedok M. V., ktorý uviedol, že je zástupca vlastníkov bytov a z ich vchodu sa
mu sťažovali ľudia na tieto psy, že robia neporiadok, znečistenie, že sú nebezpečné. Bežne sa stávalo,
že v noci okolo jednej začal štekať jeden z týchto dvoch psov, zrejme ten rotvajler. Ľudia mu referovali,že treba s tým pánom so psom niečo robiť, pretože napadol pána A., keď išiel s dieťaťom, takže mal
som o tomto takúto informáciu a dožadovali sa, aby sa tým niečo robilo. Žiadali, aby sa zvolala schôdza,
aby sa prejednali tieto veci. Čo sa týka pána C., nikdy som ho nevidel, aby mal psov na vodíku. Pán U.

mu tiež povedal, že skoro ho ten pes napadol. Zároveň má takú informáciu od jedného jeho známeho,
že tento videl, že pes naháňa nejakú pani okolo auta. Zároveň sa mu sťažovali susedia, že cítiť smrad z
predmetného bytu, aj odpočtári, ktorí chodia robiť odpočty, odmietli vojsť do toho bytu kvôli zápachu. On
sám napadnutie psom nevidel. Tieto veci vie sprostredkovane, keďže je zástupca vlastníkov, tak za ním
prišli títo ľudia s tým, že teda ten pes cvakol ruku pána A.. To že štekal práve pes p. C. vedel, pretože

keď za ním prídu štyria ľudia, že celú noc nevedeli spať, lebo tam štekal pes zo X. poschodia, tak asi
ďalší iný pes tam nie je. On je sused z O. X. Vie, že pani I. sa odsťahovala k rodičom, on ju nikdy s
pánom Kamenským nevidel.

56. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

57. Podľa čl. 8 zákona CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu.

58. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom bytu

vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a
to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať
len z dôvodov ustanovených v zákone.

59. Podľa § 689 OZ, nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

60. Podľa § 690 OZ, nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby sa v dome vytvorilo
prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv.

61. Podľa § 700 ods. 1 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinnosti.

62. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej

lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

63. Podľa § 711 ods. 1 písm. c) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo ten,
kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory
alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo
vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.

64. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace.

65. Podľa § 711 ods. 2 OZ, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo

možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

66. Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

67.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.68. Podľa § 659 OZ, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu
bezplatne užívať.

69. Podľa § 50 ods. 1 OZ, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

70. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

71. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené a označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom

nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

72. Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. XX na X. poschodí na O., ktorá
bola daná žalobkyni v 1. rade žalovaným listom zo dňa 24.10.2016.

73. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd v prvom rade zaoberal v konaní otázkou platnosti, resp.
neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 24.10.2016 najmä z pohľadu formálnych náležitostí predmetnej
výpovede, kedy súd jednoznačne dospel k záveru, že výpoveď z nájmu bytu daná žalovaným žalobkyni
v 1. rade vyššie citovaným listom je platná. Žalovaný riadne v súlade so zákonom vo výpovedi uviedol
skutkové okolnosti, pre ktoré dáva žalobkyni v 1. rade výpoveď podrobným uvedením, v čom presne

vidí konanie žalobkyne v 1. rade ako nájomkyne, resp. členov jej domácnosti, ktorým oni hrubo
porušujú alebo sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozujú
bezpečnosť, alebo porušujú dobré mravy v dome, kedy žalovaný jasne a bez pochýb definoval, že
sa tak deje najmä nedôstojným správaním, chovaním agresívnych psov, znečisťovaním spoločných
priestorov výkalmi, chovaním holubov na balkóne a znečisťovaním spoločných priestorov holubím

trusom. Uvedená citácia tohto vyššie uvedeného správania je dostačujúcim definovaním a opisom
skutkových okolností, pre ktoré táto dostala výpoveď z nájmu. Teda nie je pravdou tvrdenie žalobkyne
v 1. rade, že vo výpovedi z nájmu bytu nestačí len stroho poukázať, že dochádza k nedôstojnému
správaniu, ale je potrebné vymedziť dôvody, ktoré môžu viesť k uvedenému záveru. Súd má za to, že
práve formulácia „nedôstojné správanie“ je už konkretizáciou dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) OZ.

Nemožnoopomenúť,žetzv.nedôstojnésprávanienebolojedinýmdôvodom,prektorýdostalažalobkyňa
v 1. rade výpoveď z nájmu, ale iba jedným z mnohých ďalších citovaných a uvedených dôvodov.

74. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava

vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na
súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznúaktorýchztohtodôvodupostihujebremenotvrdeniaadôkaznébremeno.Dokazovaťjepovinný
každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu.

Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej
povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny resp. zámerne neuvádza podstatné okolnosti veci,
unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne
spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.

75. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu).
V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu. Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu pri

porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto
skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri
rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň
povinnosť súdu normatívne zakotvená v ustanovení § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie apovinnosťstarostlivoprihliadaťnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo.Súdtedainconcretoprihliadne
i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia t.j.
pravdivo a úplne.

76. Súd následne zameral dokazovanie na skutočnosť, či dôvody výpovede boli v čase dania výpovede
naozaj dané, t.j. existovali. V prvom rade je potrebné uviesť základnú skutkovú okolnosť, ktorá medzi
stranami sporu nebola sporná a to že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a že žalobkyňa v 1. rade je
nájomkyňou bytu resp. členom družstva. Zároveň nebolo sporné, že predmetný byt užíva, obýva žalobca

v 2. rade. Spornou skutočnosťou bolo to, či v byte bývajú obaja žalobcovia v 1. a 2. rade ako druh
alebo družka, alebo ho v podstate obýva iba žalobca v 2. rade ako podnájomník, čo vlastne bolo ďalším
dôvodom na danie výpovede z nájmu žalobkyni v 1. rade v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ.

77.Spolužitiemuža(druha)aženy(družky)jefaktickýstav,ktorýnarozdielodmanželstvaniejevýslovne
právne upravený. Právo nepozná legálnu definíciu pojem druh a družka. Oba pojmy je možné vymedziť

ako muža a ženu, ktorí neuzavreli manželstvo, vytvárajú však životné spoločenstvo, najmä tým, že žijú
spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie spoločných potrieb a výdavkov, spoločne alebo na základe
vzájomne dohodnutého kritéria uhrádzajú spoločné náklady, spolu sa starajú o deti.

78. Z výpovedí samotných žalobcov v 1. a 2. rade ako aj z výpovedí svedkov či listinných dôkazov, ktoré

všetky dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobcom
v 1. a 2. rade nemožno priznať postavenie druha a družky, nakoľko títo spoločne nežijú, spoločne sa
nestarajú o upokojovanie spoločných potrieb a výdavkov, spoločne neuhrádzajú spoločné náklady a
nestarajú sa spoločne o žiadne deti. Súd vychádzal z výpovede žalobkyne v 1. rade učinenej ešte pred
podaním výpovede z nájmu v konaní pred OÚ v priestupkovom konaní, kedy táto sama na ústnom

pojednávaní dňa 25.3.2015 výslovne uviedla, že býva so svojou matkou, ale má byt aj na O.h, v ktorom
toho času býva pán O. obvinený. Týmto sama potvrdila tvrdenia žalovaného, že ona v danom byte
nebýva a prenechala ho do užívania žalobcovi v 2. rade. Dokonca aj v tomto civilnom konaní žalobkyňa
v 1. rade uviedla, že o pretrvávajúcich problémoch so znečistením vchodu do bytu, o šírení zápachu
nevedela, lebo ona tam chodila upratovať. Keď navarila u mamy, tak potom doniesla jedlo aj hore na

Ťahanovce. Tým sama opätovne nepriamo priznala, že sa v byte nenachádza, nebýva, pretože tam
chodí v podstate iba upratovať a nosiť jedlo uvarené u mamy p. C.. V prípade, ak by žalobkyňa v 1.
rade v byte naozaj bývala po celú dobu so žalobcom v 2. rade resp. aspoň po dobu dvoch týždňov z
mesiaca ako tvrdila, musela by mať vedomosť o exkrementoch, zápachu, špine v samotnom byte, na
balkóne či v spoločných priestoroch. Avšak žalobkyňa v 1. rade uviedla, že tam chodí iba upratovať.

Zároveň súd poukazuje na slovné formulácie samotného žalobcu v 2. rade v predložených listinných
dôkazoch, kedy tento uvádza napríklad: Keď náhodou príde pani I., tak spí v spálni, alebo v obývačke.
Úhrady, elektriku, plyn, vodu a podobne platí s ťažkosťami pani I., on kupuje jedlo pre psíka a preňho, to
je všetko (bod 52. rozsudku). To znamená, že aj žalobca v 2. rade sám nepriamo priznal, že žalobkyňa v
1. rade tam sústavne nebýva, nedržiava sa, ale len náhodou, t.j. občasne zrejme za účelom donesenia

jedla a upratania. Zároveň oni dvaja sa nepodieľajú na úhrade spoločných výdavkov. Žalobca v 2. rade
výslovne uviedol, že tento zakupuje jedlo len pre psa a pre neho samého, nie pre žalobkyňu v 1. rade. V
prípade, ak by žalobkyňa v 1. rade naozaj žila so žalobcom v 2. rade v spoločnej domácnosti v danom
byte, žalobca v 2. rade by i keď v minimálnom rozsahu určite zakupoval jedlo aj pre žalobkyňu v 1. rade.
Nakoľko tak nečiní, žalobcovia v 1. a 2. rade nenapĺňajú definíciu muža a ženy žijúcich v družobnom

zväzku.Uvedenépotvrdzujeajtáskutočnosť,žežalobcoviav1.a2.raderozdielnevypovedaliotom,kde
spia v danom byte. Aj napriek tomu, že žalobkyňa v 1. rade síce prehlásila na pojednávaní, že uvedenú
skutočnosť obývania bytu u mamy cca len polovicu mesiaca vie preukázať, nakoľko o užívaní bytu na
O. X vie jej mama aj synovia, následne žiaden takýto dôkaz v konaní nepredložila ani neoznačila a teda
v tomto smere potom neuniesla dôkazné bremeno. Takto vyjadrenia žalobcov v 1. a 2. rade o spôsobe

užívania bytu ostali iba v rovine ich ničím nepodložených tvrdení a najmä v rozpore s ostatnými dôkazmi.

79. Súd prihliadal aj na ďalšie písomné dôkazy založené v súdnom spise, kedy napríklad v liste
Kontrolnej komisie z 5.4.2014 bolo uvedené, že členovia tejto KK sa niekoľkokrát pokúšali kontaktovať
žalobkyňu v 1. rade, táto nebola zastihnutá. Ďalej p. C. na soc. sieti potvrdila, že nájomníčka bytu v byte

nebýva. Aj v odpovedi Kontrolnej komisie z 5.4.2015 bol žalobca v 2. rade označený ako podnájomník,
pričom žalobkyňa v 1. rade sa voči uvedenému ešte v tom čase taktiež neohradila tvrdením, že ide iba o
priateľa na návšteve resp. druha. A v neposlednom rade zo všetkých predložených čestných prehlásení
susedov, odpočtára meračov, majiteľa upratovacej služby a pod. je zrejmé, že bolo namietané správaniežalobcu v 2. rade, že je špinavý, podgurážený alkoholom, agresívny, byt a spoločné priestory neudržiava
v čistote, balkón a spoločné priestory sú zašpinené holubím trusom, chová agresívne psy, ktoré šíria
strach medzi obyvateľmi sídliska, pes Dragon nie je na vôdzke a bez náhubku, útočný a agresívny, ktorý

dokonca spôsobuje po dlhý čas aj zranenia ľuďom naokolo. Žalobcovia v 1. a 2. rade síce predložili
fotografie psa v prítomnosti iných osôb, detí ako aj čestné prehlásenia o kladnom správaní žalobcu v 2.
rade a o tom, že psi nie sú agresívni, ktorým však súd vzhľadom na mnohopočetnosť opačných dôkazov
v neprospech žalobcov v 1. a 2. rade, neuveril. Bolo by absolútne nelogické, že všetky osoby, ktoré učinili
určité prehlásenia proti obývaniu bytu č. XX žalobcom v 2. rade resp. prehlásenia voči jeho agresívnemu

správaniu a agresívnemu správaniu psov, neudržiavaniu čistoty atď. zachytených v záznamoch z
členských schôdzí, alebo v čestných prehláseniach alebo v podaných trestných oznámeniach, dokonca
i v médiách sa mýlili a nemali pravdu. Súd si dovoľuje uviesť, že už len z útočného agresívneho tónu
žalobcu v 2. rade vo všetkých písomnostiach adresovaných či žalovanému pred podaním žaloby, alebo
v rámci civilného súdneho konania, súd tvrdeniam o neprispôsobivom prípadne agresívnom správaní
žalobcu v 2. rade uveril.

80. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že vzhľadom na nepreukázanie odplatného užívania bytu
č. XX na O. X v C.alobcom v 2. rade, vzťah medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade možno
subsumovať pod zmluvu o výpožičke v zmysle § 659 OZ resp. zmluvu o bezodplatnom prenechaní
bytu v zmysle § 50 OZ. Nakoľko však právny poriadok nepozná sankciu vo forme výpovede z nájmu

za prenechanie bytu v rámci výpožičky resp. zmluvy o bezodplatnom prenechaní bytu do užívania bez
súhlasu prenajímateľa, ale iba prenechanie bytu do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, uvedená
skutková situácia mohla byť subsumovaná iba pod obsahovo najbližšie ustanovenie § 711 ods. 1 písm.
d) OZ. Naviac súd musí zopakovať, že samotná žalobkyňa v 1. rade v komunikácii so žalovaným nikdy
nenamietalaoznačeniežalobcuv2.radeakojejpodnájomníka,čímvlastnesamauviedlažalovanéhodo

omylu. Veď predsa žalovaný nemôže mať konkrétnu, presnú a určitú vedomosť o vzájomných vzťahoch
a dohodách medzi žalobcami v 1. a 2. rade bez toho, že by mu to žalobkyňa v 1. rade sama oznámila,
čo neučinila. V neposlednom rade je nutné poukázať na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade zhodne uviedli,
že žalobca v 2. rade je u žalobkyne v 1. rade len na časovo neohraničenej návšteve, čo znamená, že
oni sami týmito výrokmi vyvrátili, že žijú spolu ako druh a družka.

81. Súd z vykonaného dokazovania všetkými vyššie citovanými dôkazmi dospel k záveru, že boli
naplnené dôvody dania výpovede z nájmu tak podľa § 711 ods. 1 písm. c) ako aj písm. d) OZ. Je
zrejmé, že žalobca v 2. rade bol osobou užívajúcou byt nájomníčky - žalobkyne v 1. rade bez súhlasu
prenajímateľa. Ak sa žalobkyňa v 1. rade v konaní bránila, že žalovaný určite mal vedomosť o tom, že

žalobca v 2. rade užíva daný byt, nakoľko riešil rôzne záležitosti ohľadom úhrad za byt so žalovaným,
k tomuto je nutné uviesť, že ustanovenie § 711 ods. 1 psím. d) OZ používa pojem „bez súhlasu
prenajímateľa“, nie pojem „bez vedomosti prenajímateľa“. Vzhľadom na to, je irelevantné, či žalovaný
mal nejakú vedomosť o tom, že žalobca v 2. rade vybavuje záležitosti okolo platieb za žalovanú v 1.
rade, ak žalobkyňa v 1. rade ďalšiu osobu užívajúcu byt formálne a oficiálne žalovanému neoznámila a

nepožiadala o udelenie súhlasu. Naviac je nutné poznamenať, že podľa zákonnej úpravy sa vyžaduje
písomný súhlas prenajímateľa. Za uvedené nemožno považovať ani odpoveď Kontrolnej komisie z
5.4.2015, nakoľko výslovný súhlas tam udelený nebol.

82. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní dňa 21.2.2019 vzniesla námietku premlčania proti daniu

výpovede zo strany žalovaného z dôvodu, že v danom byte býva podnájomník pán Kamenský už od
roku 2012, o čom ÚBD vedelo a ako dôkaz pre výpoveď z nájmu to použil až v roku 2016.

83. Teória práva uvádza, ktoré práva sa premlčujú a ktoré nie. Premlčanie práva dať výpoveď z nájmu
nie je explicitne nikde v zákone vyjadrené. V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa premlčujú len majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Uvedené právo žalovaného dať výpoveď z nájmu v žiadnom prípade
nemá povahu majetkového práva a preto ani nemožno uvažovať o jeho premlčaní.

84. Žalobkyňa v 1. rade sa ďalej bránila, že vzhľadom na časové hľadisko dania výpovede z nájmu z
dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ je takéto konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi aj s

prihliadnutím na to, že žalobkyňa má daný byt v užívaní od roku 1990. Argumentácia žalobkyne v 1. rade
je v tomto smere neudržateľná, nakoľko takto by to znamenalo, že v prípade ak má nájomca byt v užívaní
po dlhšiu dobu, už len s poukazom na dobré mravy mu vzniká právo tam zotrvať aj napriek porušovaniu
zákonnýchpovinnostíresp.povinnostívyplývajúcichzostanovdružstva.Týmtoodôvodnenímžalobkynev 1. rade akýkoľvek prenajímateľ už len vzhľadom na časové hľadisko užívania bytu nájomcom by bol
vylúčenýpoužiťustanoveniaovýpovediznájmu,čojevrozporesakoukoľveklogikouaspravodlivosťou.
Vzhľadom na to k argumentácii žalobkyne v 1. rade o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi

spočívajúcom v daní výpovede zo zákonných dôvodov neprihliadol a neposkytol právnu ochranu.

85. V konaní vykonaným dokazovaním bolo jasne preukázané, že žalobca v 2. rade sa nespráva
primerane a dôstojne, ako by sa slušný človek mal, o čom svedčia čestné prehlásenia svedkov
žalovaného o tom, ako žalobca v 2. rade (možno aj pod vplyvom alkoholu) je slovne útočný, agresívny,

nedá sa s ním rozumne rozprávať, na slušné upozornenia reaguje nevraživo, povreskuje po susedoch,
nakoniec aj neupratuje a neudržuje byt a okolité spoločné priestory v čistote, nakoľko v byte aj na
balkóne bol neporiadok, zápach, špina, smrad, čo vyvolávalo strach ostatných nájomcov a vlastníkov
bytov zo vzniku a šírenia nákazy ploštíc, švábov a podobne.

86. V konaní nebolo sporné, že v čase dania výpovede z nájmu v roku 2016 sa v danom byte nachádzali

2 psi, pričom minimálne pes - rotvajler čiernej farby menom Dragon bol agresívny, nakoľko mu bola aj
MÚ MČ pridelená známka s označením „nebezpečný pes“ a zároveň je nepochybné, že daný pes bol
agresívny, nakoľko napadol niekoľko ľudí resp. iných psov, pričom dané chovanie psa nemožno označiť
len ako hru, ak táto „hra“ skončila chirurgickým ošetrením dotknutých osôb. Je nutné konštatovať, že
žalobca v 2. rade ako majiteľ psa tzv. nezvládol v danom momente, naviac ak bol pes pustený na voľno,

bez vôdzky, bez náhubku, čo je v rozpore so zákonnou úpravou. To, že pes sa niekedy inokedy choval
socializovane v prítomnosti detí resp. iných dospelých osôb ešte neznamená, že pes nebol útočný a
agresívny v inom momente a k iným osobám či zvieratám. Súd poukazuje na mnohé trestné oznámenia
osôb, rozhodnutia príslušných úradov, komentáre a príspevky na sociálnych sieťach, články v médiách,
ktoré jednoznačne potvrdili, že pes žalobcu v 2. rade Dragon bol agresívny, čo napokon vyústilo vo veľmi

zriedkavý spôsob riešenia problému a to prepadnutím psa štátu jeho zexekuovaním.

87. Dôvod dania výpovede z nájmu - znečisťovanie spoločných priestorov výkalmi a holubím trusom
na balkóne či spoločných priestoroch bol taktiež preukázaný či už fotodokumentáciou resp. samotnou
výpoveďou žalobkyne v 1. rade, ktorá vo svojom doplnení žaloby potvrdila, že holubí trus na balkóne

bol, pretože ona tam nechodila, neupratovala od úmrtia jej manžela pred 3 rokmi pred výpoveďou, čo
logicky naozaj muselo znamenať, že na balkóne bola hrubá vrstva neporiadku, špiny, holubieho trusu
a z toho určite aj zápachu, čo žalobkyňa odstránila po daní výpovede z nájmu v zimných mesiacoch.
Čo sa týka dôvodu - chovania holubov na balkóne, je nutné poznamenať, že už len neupratovaním
daného balkóna po dobu niekoľkých rokov, žalobkyňa v 1. rade sama vytvorila podmienky na to, že

holuby extrémne znečistili daný balkón, zalietavali tam, čo až dosahovalo rozmery chovu holubov. Nie
je prirodzené, aby hocijaký človek natoľko zanedbal hygienu priestorov, v ktorých sa nachádza, že by
to viedlo až takémuto nadmernému znečisteniu, ktoré naozaj mohlo viesť k určitej epidémii rôznych
chorôb. Vysvetlenie žalobkyne v 1. rade, že na balkón nechodila kvôli smrti manžela ešte nemôže byť
dôvodom, prečo žalobkyňa neudržiavala daný balkón v čistote už len s ohľadom na okolitých nájomcov

a vlastníkov bytu s poukazom na ustanovenia § 689 a 690 OZ.

88. Žalobkyňa v 1. rade namietala, že na uvedené nedostatky nebola upozornená písomne. Zároveň
však sama vypovedala, že na členské schôdze, kde sa dané nedostatky resp. sťažnosti prejednávali
naschvál nechodila, lebo mala za to, že tieto schôdze stále prejednávajú ju a žalobcu v 2. rade, čo

nakoniec vlastne bola aj pravda a takto sa sama žalobkyňa v 1. rade pripravila o možnosť dozvedieť
sa z prvej ruky o všetkých námietkach susedov voči nej resp. žalobcovi v 2. rade. Naviac nie je
pravdou, že žalobkyňa o uvedených sťažnostiach nevedela, nakoľko jej to bolo oznámené písomne
resp. prostredníctvom telefonickej komunikácie/ komunikácie na sociálnych sieťach p. U. (č.l. 17, 42),
o námietkach voči agresivite psov taktiež musela vedieť z mnohých priestupkových konaní resp.

komunikácie s kontrolnou komisiou žalovaného (č.l. 94,95,106,163-164,165,213-217). Okrem iného
žiaden právny predpis neukladá dať nájomcovi žiadosť o odstránenie nedostatkov, to znamená že danie
výpovede z nájmu nie je vôbec podmienené nejakou predchádzajúcou výzvou nájomcovi s uložením
lehoty na odstránenie nedostatkov ako je to upravené napríklad v ustanovení § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce. Dôvody dania výpovede z nájmu žalobkyni v 1. rade určite nie sú iba drobnými

nedostatkami, ale práve naopak súd mal za to, že skutkový stav veci dosahoval maximálnu intenzitu
na konštatáciu, že došlo k hrubému porušeniu ustanovenia § 711 ods. 1 písm. c) OZ. Naviac nejako
osobitne upozorňovať nájomcu na udržiavanie bytu a spoločných priestorov v čistote je nadbytočné a
nelogické, nakoľko to vyplýva z povinnosti nájomcu užívať byt riadne v zmysle § 689 OZ a povinnostinájomcu pri výkone svojich práv dbať, aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce nájomcom
výkon ich práv v zmysle § 690 OZ.

89. Žalobkyňou v 1. rade predložené fotografie o aktuálnom stave bytu, balkóna či spoločných priestorov
sú irelevantné k samotnému konaniu, nakoľko nezachytávajú stav v čase dania výpovede z nájmu, ale
následne. Súd musel zobrať do úvahy stav v čase dania výpovede z nájmu, nie aktuálny stav. Nakoniec
je nutné konštatovať, že sama žalobkyňa v 1. rade svojou žiadosťou o mimosúdne vyriešenie sporu
potvrdila dôvodnosť žaloby a dôvodnosť dôvodov výpovede z nájmu v roku 2016. Taktiež skutočnosť,

že svedkovia, ktorí vypovedali v konaní, nemali osobný konflikt so žalobkyňou v 1. rade alebo žalobcom
v 2. rade, resp. osobne nevideli znečistenie spoločných priestorov ešte neznamená, že nedochádzalo k
určitému nedôstojnému, neprimeranému správaniu, nečistote, chovu agresívnych psov a podobne, čo
vlastne bolo dôvodom výpovede z nájmu.

90. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalobkyňou v 1. rade resp. žalovaným v priebehu konania,

pričom súd nevykonanie daných dôkazov odôvodnil priamo na pojednávaní, čo je zachytené v zápisnici
o pojednávaní, nakoľko tieto boli vznesené po lehote uplatnenej sudcovskej koncentrácie a zároveň
tieto vzhľadom na už vykonané dokazovanie súd nepovažoval za potrebné, účelné a teda hospodárne.
Naviac pred vyhlásením rozsudku obaja právni zástupcovia prehlásili, že nemajú ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania.

91. Súd má za to, že vyššie uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali
pre vec podstatný význam a dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (ktoré títo v konaní viacnásobne
opakovali), nakoľko všeobecný súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 16/2002).

92. Dovolací súd považuje za žiaduce k tejto dovolacej námietke žalovanej hneď na úvod uviesť, že
podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003: "Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces." Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti

poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005,
podľa ktorého: "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v

opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní."

93. Európsky súd pre ľudské práva zaujal stanovisko, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje,

aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na
ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B). Ústavný súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 tiež vyslovil, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces“.

94. Aj v rozhodnutí ústavného súdu, na ktoré poukazujú samotní dovolatelia, je uvedené, že „všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (IV.ÚS 115/03). Obdobne v inom, navrhovateľmi tiež uvádzanom rozhodnutí, ústavný súd uviedol, že právo
na spravodlivý súdny proces porušuje súd, keď sa „nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou
účastníka konania“ (III. ÚS 196/09).

95. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
žalobu žalobkyne v 1. rade o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu najmä z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena ako nedôvodnú zamietol.

96. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

98.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

99. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom
o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením.

100. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

101. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového

poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z
účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba
použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

102. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže
uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami.

103. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobkyňa v
1. rade sama zapríčinila výsledok konania zamietnutím žaloby najmä neunesením dôkazného bremena
ku skutkovým tvrdeniam uvádzaným v žalobe, pričom svojej dôkaznej situácii či až núdze si mala
byť vedomá už pri podaní žaloby resp. následne po získaní právneho zastúpenia, avšak stále pred
doručením žaloby žalovanému na vyjadrenie sa. Čo sa týka žalobcu v 2. rade, tento sám zapríčinil

zastavenie konania o jeho žalobe voči žalovanému, nakoľko nerešpektoval výzvu súdu v zmysle § 138
CSP učinenú ešte pred doručovaním žaloby žalovanému, takže vlastne sám zapríčinil, že žalovanému
v súvislosti s vyjadrením k žalobe vznikli trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný

predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).