Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/121/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100899576
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4100899576.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: Jozef S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XX, E., zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava,
proti žalovanému: Ing. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Nitra, zastúpený: Advokátska
kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s. r. o., Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36856282, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 10 000,00 USD s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa voči žalovanému domáhal žalobou doručenou súdu dňa 26.05.2000 vydania

bezdôvodného obohatenia v sume 10 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od
06.08.1997 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný, ako konateľ spoločnosti CAMPRI s. r. o., prevzal
dňa 05.08.1997 od žalobcu zálohu v horeuvedenej výške podľa zmluvy o dielo č. 2072/97, avšak túto
nepoužil ako čiastkové plnenie žalobcu - objednávateľa podľa zmluvy o dielo, nevložil ju do firmy,
nezaúčtoval ju a ani ňou nezaplatil žiaden stavebný materiál ani realizované práce. Ako dôkaz predložil
súdu rukou písané prehlásenie žalovaného o prevzatí predmetnej sumy.

2. Žalovaný sa bránil tak, že nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže v čase prevzatia zálohy bol
konateľom spoločnosti CAMPRI s. r. o., s ktorou bol žalobca v zmluvnom vzťahu; ako konateľ vystupoval
aj pred žalobcom, ktorý mu zálohu zároveň odovzdal ako konateľovi a on si ju ako konateľ spoločnosti
CAMPRI, s. r. o. aj prevzal. Z tohto dôvodu mal žalobca podľa žalovaného správne žalovať spoločnosť
CAMPRI, s. r. o. Ďalej sa bránil, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný,
keďže po odovzdaní zálohy v sume 10 000,00 eur bolo žalobcovi spoločnosťou CAMPRI s. r. o. v roku
1997 vystavených niekoľko faktúr, kde ak predmetná suma zaúčtovaná nebola, o tomto sa žalobca ešte

v roku 1997 dozvedel a subjektívna premlčacia doba 2 rokov mu uplynula ešte pred podaním žaloby.
Napokon sa bránil tak, že nie je pravdou, že by predmetnú zálohu do firmy nevložil a tvrdil, že z nej bol
dokonca nakúpený stavebný materiál, ktorý si žalobca odmietol prevziať.

3. Súd uznesením č. k. 15C/121/2000 - 39 z 19.05.2005 prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17C/237/2000, ktorý rozhodol rozsudkom č.
k. 17C/237/2000 - 545 z 09.04.2015 v spojení s rozsudkom č. k. 15Cob/97/2015 - 579 z 23.02.2016,

právoplatné dňa 16.05.2016.

4. Súd rozhodol rozsudkom č. k. 15C/121/2000 - 205 z 10.08.2017 tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 10 000,00 USD do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.Krajský súd v Nitre po podaní odvolania zo strany žalobcu a tiež žalovaného rozhodol uznesením
č. k. 6Co/147/2018 - 267 z 29.11.2019 tak, že rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že v preskúmavanej veci došlo k zásahu do odvolateľovho práva

(žalovaného) na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz a to
výsluch svedkov: C. A., W. M., O. A., A.. K., A. Q., W. D., J. Y., Z. P. na okolnosti uvádzané na č. l. XXX
spisu. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz -
vypočutie svedkov, mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdenia odvolateľa.
Nevykonanie navrhovaných dôkazov, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z

doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, sa javí ako porušenie práva na spravodlivý
proces. Pokiaľ ide o odvolateľa - žalobcu, za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP, treba považovať aj taký postup súdu, keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako

celok je nepresvedčivé. V danej veci súd prvej inštancie v zmysle vyššie vedeného nepostupoval, keď
jeho rozhodnutie nespĺňa vyššie uvedené atribúty. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.
5. Vzhľadom na viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu obsiahnutého v
odôvodnení zrušujúceho uznesenia, súd vykonal ďalšie dokazovanie za účelom bezpečného ustálenia

skutkového stavu, a to oboznámenie sa s celým obsahom spisu 17C/237/2000, výsluchy svedkov Evy
A. a J. Y., ako aj oboznámením vyjadrenia O. A..

6. Súd zistil, že ide o spor týkajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia, pričom je nesporné, že žalobca
poskytol dňa 05.08.1997 žalovanému finančné prostriedky vo výške 10 000,00 USD, ktoré mali byť

použité na výdavky so stavbou rodinného domu žalobcu na základe zmluvy o dielo so spoločnosťou
CAMPRI s. r. o., ako aj to, že žalovaný bol v tom čase konateľom vo firme CAMPRI s. r. o. Taktiež
bolo nesporným, že žalovaný prevzal sumu 10 000,00 USD ako konateľ. Sporným ostalo, či si žalovaný
poskytnuté peniaze nechal, alebo ich ako konateľ vložil do firmy, kde mali byť použité v súvislosti a v
súlade so zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou CAMPRI s. r. o.

7. Zo spisu 17C/237/2000 bolo zistené, že O. S., ako žalovaný, si voči žalobcovi, spoločnosti T., s. r. o.,
uplatnil kompenzačnú námietku vo výške 10 000,00 USD, ako nárok, ktorý si v tomto konaní uplatňuje
od žalovaného, Ing. A. S.. Na viacerých miestach v spise 17C/237/2000 sa spoločnosť CAMPRI, s. r.
o. vyjadruje, že platba 10 000,00 USD zo strany pána S. nebola firme poukázaná, zaevidovaná ani

prijatá do účtovníctva, a to ani zo strany jej konateľa, Ing. A. S., a preto nemá predmetná kompenzačná
námietka opodstatnenie (č. l. 327, 371, 379 spisu 17C/237/2000). U.. S. sa ako svedok v konaní 17C
vyjadril, že 10 000,00 USD nebolo vo firme CAMPRI účtovne zaevidovaných, avšak boli pri vykonávaní
prác a nákupe materiálu zohľadnené, a to zo sumy v prepočte 334 000,00 Sk až do hodnoty 192 000,00
Sk, v ktorej bol nakúpený materiál, ktorý si pán S. neprevzal. V spise na č. l. 138 sa nachádza tzv.

Doklad č. 2 na hlavičkovom papieri spoločnosti CAMPRI, s. r. o., ktorý potvrdzuje tvrdenie svedka S. v
konaní 17C/237/2000, avšak ide len o rukou písaný rozpis súm a jednotlivých výkonov alebo materiálu,
ku ktorým sú priradené sumy. Nenachádza sa na ňom žiaden podpis ani pečiatka. Na č. l. 469 až 476
spisu 17C sa nachádzajú faktúry, z ktorých je bez bližšieho vysvetlenia relatívne náročné zistiť, ktoré
sumy pokrývajú aké položky, avšak zo súpisu vykonaných prác a dodávok z 31.10.1997 vyplýva nákup

dlažby ROMANTIKO COLORMIX, ktorá je uvedená aj v spomínanom Doklade č. 2 nachádzajúcom sa
na č. l. 138. Nie je však bez ďalšieho skúmania možné zistiť, či tieto položky predstavujú jednu a tú istú
položku. Zároveň, a poukázal na to aj zástupca žalovaného v konaní 15C/121/2000, na č. l. 407 spisu
17C sa pán Stümpel vyjadril, že: „Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že Ing. S. prevzal
odo mňa dňa 05.08.1997 sumu 10 000,00 USD ako konateľ navrhovateľa (spoločnosti CAMPRI s . r.

o.) a v priamej súvislosti s realizáciou diela podľa zmluvy o dielo č. 2072/1997 zo 14.03.1997. Priamo v
zmluve o dielo sa uvádza, že Ing. A. S. je ako štatutárny zástupca zhotoviteľa (konateľ) zároveň osobou
oprávnenou za zhotoviteľa konať v zmluvných veciach. Na pojednávaní konanom dňa 13.03.2002 U..
S. potvrdil, že som mu poskytol zálohu na nákup materiálu na stavbu garáže vo výške 10 000,00 USD,
pričom časť materiálu bola skutočne použitá na stavbu garáže.“

8. Dokazovaním vo veci 15C/121/2000 sa žalovaný snažil preukázať, že sumu 10 000,00 USD do
spoločnostiCAMPRI,s.r.o.vložilatotak,žedolárovúhotovosťsiponechalajejzodpovedajúcučiastkuv
slovenskýchkorunáchposlaldofirmy.Tútoskutočnosťpreukazovalajvýpisomzosaldokontazaloženýmna č. l. 182 spisu, z ktorého vyplýva, že dňa 22.12.1997 bolo z účtu Ing. M. S. do podniku CAMPRI s. r. o.
vložených 100 000,00 Sk a neskôr v ten istý deň 232 000,00 Sk, čo spolu predstavuje sumu 332 000,00
Sk, teda (v závislosti od kurzu) ekvivalent sumy 10 000,00 USD, avšak žalovanému sa dostatočným

spôsobom nepodarilo vysvetliť, prečo je k týmto sumám vo výpise priradené aj číslo dokladu a číslo
faktúry ak tvrdí, že v roku 1997 nebola suma 10 000,00 USD zaúčtovaná v žiadnej z faktúr.

9. Svedkyňa Eva A. výpoveďou na pojednávaní dňa 12.07.2021 uviedla, že v rokoch 1996 - 1999
pracovala v spol. CAMPRI, s.r.o. ako sekretárka v stavebnom stredisku, ktoré mal na starosti žalovaný.

Mala na starosti aj časť fakturácie a pokladne. Myslí si, že CAMPRI mala aj devízové účty a avšak
nevie, či aj dolárové. Ak by zákazník platil v hotovosti, musela firma vydať doklad o prijatí tejto platby
a museli ju zaúčtovať. Peniaze mohla prijímať aj hlavná účtovníčka. Každý mal vlastný druh pečiatky,
dalo sa z neho zistiť komu patrilo. Z príjmových pokladničných dokladov, ktoré jej predložil zástupca
žalovaného zistila, že sa na nich nachádza taký typ pečiatky, aký mala aj ona. Je na ňom uvedené
číslo 11 a toto jej asi patrilo. Minimálne raz mesačne, ale väčšinou to bola aj dvakrát sa zúčtovávali

prijaté platby na základe súpisu prác, ktoré zvyčajne poskytovali stavbyvedúci. Tieto faktúry mala na
starosti.Objednávateľmalprávo,abymufaktúrabolazaslaná,evidenciuvšetkýchfaktúrmalanastarosti
hlavná účtovníčka. Po prijatí zálohy vystavili zálohovú faktúru alebo príjmový pokladničný doklad, ak
bola poskytnutá v hotovosti. Myslí si, že sa nestalo, že by zákazník uhradil zálohu a na ďalší mesiac by
táto nebola zohľadnená vo faktúre. Súpis prác bol vždy totožný s faktúrou. Nemá vedomosť, že by pán

S. odovzdal v dolároch spoločnosti hotovosť. Nevie o tom, že by zamestnanci alebo štatutári vkladali
do firmy peniaze na bankový účet vo viacerých vkladoch v jeden deň. Nebola zodpovedná za bankové
účty. Nevie sa vôbec vyjadriť k saldokontu, ktoré jej predložil zástupca žalobcu k nahliadnutiu. V roku
1999 boli konateľmi určite žalovaný a pán D.. V prípade, ak bola poskytnutá záloha v ktorýkoľvek deň
mesiaca, koncom toho istého mesiaca, sa zúčtovala. V hotovosti sa prijímali peniaze iba na príjmový

pokladničný doklad. Spoločnosť CAMPRI mala zvyčajne viac ako jednu zákazku.

10. Svedok J. Y. výpoveďou na pojednávaní dňa 12.07.2021 uviedol, že v rokoch 1997 - 1999 bol
zamestnancom spoločnosti CAMPRI, ako majster stavebnej výroby. Mal na starosti zabezpečenie
stavieb a stavebníkov, súpisy prác a všetkého čo sa vykonalo. Vo veci stavby pre žalobcu asistoval

pánoviD.prisúpise anaceňovaníprác.Pamätási,žebolizrealizovanéajprácenaviac,alebližšiektomu
už viac uviesť nevedel. Pokiaľ sa robili práce navyše, vždy musela prísť požiadavka od objednávateľa.
Pamätá si že, p. S. odmietol prevziať zámkovú dlažbu Colormix z Rakúska, ktorá ostala na firme a
neskôr nevie uviesť čo sa s ňom stalo. V rokoch 1997 - 1998 mala firma viac zákaziek. Nevie z akého
dôvodu si žalobca odmietol prevziať dlažbu, viem len, že tam ostala a bola drahšia keďže bola špeciálna

z Rakúska, možno stála vtedy 350 korún na m2.

11. Predvolaný svedok O. A. sa písomne vyjadril, že počas celého pôsobenia v CAMPRI s. r. o. on ani
pán S. nemali problém so žiadnymi finančnými prostriedkami v spoločnosti, všetko bolo vždy riadne
zaúčtované a pri ich spoločnom odchode si vyporiadali všetky záväzky voči spoločnosti, pričom až 80

% majetku nechali v prospech p. D.. Nespomína si, že by stavebná činnosť pod vedením p. S. mala
nejaké nevysporiadané záväzky alebo spory v dodávateľskej činnosti. Pri ich odchode im bolo posledné
dva mesiace v roku 1999 zakázané konať vo vzťahu právnom, zmluvnom aj finančnom. Ak niečo v
účtovníctve chýba, je to iba na pokyn p. D.. Spomína si iba na to, že nejaká kúpená dlažba pre p. S.
zostala v CAMPRI s. r. o., ktorú p. D. použil na dvor v Ivanke pri Nitre v novom sídle. Z. D. totiž ukončoval

vzťah medzi spoločnosťou CAMPRI a p. S..

12. Zástupca žalobcu právom záverečnej reči uviedol, že po vykonanom dokazovaní sa bez akýchkoľvek
pochybností preukázalo, že predmetná suma 10 000,00 USD sa nikdy nepremietla v účtovníctve spol.
CAMPRI. Žalovaný túto sumu nevložil na účet spol. CAMPRI a táto suma nebola zohľadnená ani

vo fakturácii na vykonané práce, či dodaný materiál v zmluve o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a
spol. CAMPRI. Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil jediný relevantný a hodnoverný dôkaz,
namiesto toho v priebehu celého konania svoje tvrdenia a špekulácie mení s cieľom oddialiť uspokojenie
žalobcu. Poukazuje tiež na záver rozsudku Krajského súdu v Nitre sp .zn. 15Cod/97/2015 z 22.03.2015,
ktorý bol vydaný v konaní pod sp. zn. 17C/373/2000. Vzhľadom na uvedené považuje žalobu na vydanie

bezdôvodného obohatenia za dôvodnú a žiada konajúci súd, aby jej vyhovel v celom rozsahu, aby
uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v sume 10 000,00 USD spolu s úrokom z
omeškania vo výške 17,60 % ročne z tejto sumy od 06.08.1997 do zaplatenia a zároveň, aby zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov v celom rozsahu.13. Zástupca žalovaného právom záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiavam
všetkých doteraz predložených vyjadrení vo forme písomných aj ústnych. Žalobca sa dňom 08.05.2000

domáhal voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia úhrady 10 000,00 USD s úrokom z
omeškania vo výške 17,60 % od 06.08.1997 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný
od neho prevzal dňa 05.08.1997 sumu 10 000,00 USD a podľa opakovaného názoru žalobcu výlučne
ako štatutárny zástupca spol. CAMPRI s.r.o. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré sú uvedené v žalobe, ho
žalovaný ubezpečil, že sumu 10 000,00 USD zohľadní v rámci záloh na práce vykonané v zmysle

zmluvy o dielo č. 2072/97. Dňa 05.08.1997 neexistoval žiadny právny ani iný dôvod na to, aby žalobca
poskytol žalovanému ako osobe sumu 10 000,00 USD. Túto sumu vyplatil žalobca žalovanému výlučne
ako zálohu pre spol. CAMRPI z titulu zmluvy o dielo. Pre posúdenie celej veci je dôležité to, že žalobca v
súdnom spore 17C/237/2000 ako aj v konaní pred Krajským súdom v Nitre 15Cod/97/2015 sa domáhal
započítania tejto sumy 10 000,00 USD. Dokonca bol opakovane úspešný, až následne rozsudkom
krajského súdu sa situácia zmenila. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný je toho názoru, že v jeho

prípade nie je pasívne vecne legitimovaný, súd by mal žalobu zamietnuť. Ďalším dôležitým dôvod je, že
tvrdenie žalobcu, že až neskoršie dňom 10.05.2000 sa dozvedel z doručeného platobného rozkazu, že
žalovaný nepoužil sumu 10 000,00 USD, ako čiastkové plnenie na práce vyplývajúce zo zmluvy, pričom
na tvrdenie žalobcu, že táto suma nebola ani spol. CAMPRI zaúčtovaná, toto tvrdenie žalobcu nie je
pravdivé lebo z obsahu platobného rozkazu nie je zrejmé, že suma 10 000,00 USD nie je započítaná.

Práve naopak, žalovaný uvádza, že skutočnosť, že zložená záloha v sume 10 000,00 USD dňa 5.8.1997
nebola zaúčtovaná, sa žalobca mohol dozvedieť výlučne z jednotlivých mesačných faktúr. Pripadajú
do úvahy dve možnosti. Prvá, že žalovaný prevzal sumu ako fyzická osoba bez akejkoľvek súvislosti
s tým, že bol zároveň konateľ spoločnosti CAMPRI. Tejto variante zodpovedá skutočnosť, že žalobca
vo svojej žalobe zo dňa 18.05.2000 si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 06.08.1997 t. j. druhý deň

po tom, čo mu sumu 10 000,00 USD poskytol. Ak by sa súd priklonil k tomuto názoru, potom v súlade
s vyjadrením pôvodného zástupcu žalovaného, vznášame námietku premlčania v zmysle § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Druhá, ak pripustíme tvrdenie žalobcu o tom, že ho žalovaný ubezpečil, že
sumu 10 000,00 USD zohľadní v rámci záloh, musíme logicky vychádzať z toho, že sumu 10 000,00 USD
prevzal žalovaný ako konateľ a štatutárny zástupca spol. CAMPRI, a v tom prípade by nebol pasívne

legitimovaný. Pokiaľ ide o otázku premlčania, chcem upozorniť súd na to, že súdu boli predložené
doklady - faktúry a z výsluchu svedkyne pani A. jednoznačne vyplynulo, že všetky prijaté zálohy sa
zúčtovávali v tom istom mesiaci a táto záloha sa premietla do fakturácie prác a dodávok za ten konkrétny
mesiac. Za takejto právnej a dôkazom preukázanej konštrukcie by sa záloha v sume 10 000,00 USD pri
prepočte 332 000,00 až 334 000,00 korún premietla do faktúry číslo 4555/97, čo sa očividne nestalo.

Žalobca sa minimálne dňom doručenia faktúry číslo 4555/97 dozvedel, že ním poskytnutá záloha zo dňa
05.08.1997 nebola zúčtovaná a týmto dňom sa dozvedel kto a v akej výške sa obohatil. Z uvedeného
je zrejmé, že stanoviť termín začiatku behu lehôt premlčania na dátum 10.05.2000, kedy sa mal o tejto
skutočnosti údajne dozvedieť je nesprávna a subjektívna premlčacia lehota začína plynúť najneskôr od
19.09.1997, t. j. odo dňa, kedy faktúra číslo 4555/97 nadobudla splatnosť. Vzhľadom k tomu opätovne

vznášam námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. že do podania žaloby
uplynula subjektívna premlčacia lehota. Žalobca zároveň žiada zaplatenie úroku zo omeškania zo sumy
10 000,00 USD vo výške 17,60 % ročne od 06.08.1997, čo k dnešnému dňu predstavuje 422 % t. j.
sumu 42 200,00 USD. Žalovaný je toho názoru, že priznaný úrok z omeškania vo výške, ktorá je 4,2
x vyššia ako istina, by bolo jednak v rozpore s princípom spravodlivosti, ako aj v rozpore s dobrými

mravmi. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že konanie bolo prerušené 15 rokov, pričom po celý
čas bežal úrok z omeškania. Žalovaný nemal možnosť vstúpiť ako účastník do konania 17C/723/2000.
Vzhľadom k hore uvedenému navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

14. Podľa § 13 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka účinného k 05.08.1997, ak podnikateľom je
fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom
štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných
spoločnostiach a družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa, ak je tento
orgán zapísaný do obchodného registra.

15. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 05.08.1997, štatutárnym orgánom
spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti
každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak.16. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Po vykonaní dodatočného dokazovania vo veci a ustálení skutkového stavu tak, ako bolo uvedené
vyššie a ako to požadoval aj Krajská súd v Nitre, bolo nevyhnutné konštatovať nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného. Vo všeobecnosti k vecnej legitimácii. Či už aktívnou alebo pasívnou
vecnou legitimáciou sa v civilnom spore rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce
z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní
rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v

konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný

subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

19. Pre posúdenie a rozhodnutie sporu je nepochybne potrebné vychádzať z kľúčovej nespornej
okolnosti, ktorá ani vykonaným dokazovaním nebola vyvrátená a ani žiadnou stranou rozporovaná a to,
že sumu 10 000,00 USD žalobca odovzdal a žalovaný prijal ako zálohu zo zmluvy o dielo č. 2072/97

uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou CAMPRI s. r. o., ktorej bol žalovaný v čase prijatia zálohy
konateľom a osobou oprávnenou preberať od žalobcu platby z tejto zmluvy, pričom žalobca konštantne
od začatia konania až dosiaľ tvrdí, že peniaze odovzdal žalovanému, ako štatutárovi firmy a zároveň
ako zálohu. Napriek tomu, že žalovanému sa v priebehu sporu nepodarilo bez rozumných pochybností
preukázať (aj keď sa o to snažil), že prijatú zálohu do firmy CAMPRI s. r. o. vložil, respektíve, že by ju celú

zohľadnil v rámci realizovaných prác alebo zakúpeného materiálu, nemožno odhliadnuť od primárnej
povinnosti súdu preskúmať vecnú legitimáciu strán konania. Súd musí konštatovať, že sa stotožňuje
s tou argumentáciou žalovaného, ktorá poukazuje práve na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, ktorý nesporne konal, a pred žalobcom v rámci prijatia zálohy vystupoval, ako štatutár firmy
v rámci vyššie uvedenej platne uzavretej zmluvy o dielo. Súd registruje aj alternatívny výklad vzťahu

sporových strán zo strany žalobcu, že žalovaný v právnom vzťahu v podstate vystupoval ako fyzická
osoba a konal iba sám za seba, ktorú interpretáciu podporuje samotný fakt, že žalobca zdanlivo podal
žalobu na žalovaného ako fyzickú osobu (zdanlivo preto, že z obsahu žaloby vyplýva opak), ako aj
listinný dôkaz nachádzajúci sa na č. l. 3 spisu, a to prehlásenie žalovaného, že prijal od žalobcu zálohu, v
ktorom k svojej osobe - titulu, menu a priezvisku uvádza rodné číslo a číslo občianskeho preukazu. Tento

výklad je však v priamom rozpore so skutkovými tvrdeniami sporových strán, ktoré zhodne uvádzajú, že
žalovaný prijímal hotovosť ako zálohu zo zmluvy o dielo a ako konateľ spoločnosti CAMPRI s. r. o. Tento
záver podporujú ďalšie skutočnosti, a to napríklad, že v spore nebolo nijakým spôsobom preukázané,
že medzi stranami mohol byť ešte iný právny vzťah, ktorý by zo strany žalobcu odôvodňoval odovzdanie
sumy 10 000,00 USD žalovanému a nakoniec aj fakt, že sám žalobca aj v priebehu celého konania

17C/237/2000 dôvodil odovzdanie predmetnej sumy žalovanému ako konateľovi v rámci zálohy na
stavbu garáže. Aj keď Krajský súd v Nitre v rozsudku 15Cob/97/2015 z 23.02.2016 uviedol, že: „...z
písomného prehlásenia o prevzatí sumy 10 000,00 USD Ing. A. S. od žalovaného dňa 05.08.1997
nevyplýva, že pri preberaní tejto sumy konal v mene žalobcu ako jeho vtedajší štatutárny zástupca.“,
v tomto konaní bol zisteným skutkovým stavom preukázaný opak a súd v tomto konaní zároveň nie je

právnym názorom Krajského súdu v Nitre vo veci 17C/237/2000 viazaný.

20. Na tomto mieste odôvodnenia rozsudku súd poukazuje na úpravu štatutárnych orgánov obchodných
spoločností účinnú ku dňu odovzdania žalovanej sumy. Podľa § 13 Obchodného zákonníka, právnická
osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona

o jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je
konaním podnikateľa, ak je tento orgán zapísaný do obchodného registra. Pri spoločnostiach s ručením
obmedzeným § 133 určoval, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak
je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenskázmluva alebo stanovy neurčujú inak. Bolo nesporným a vyplýva to aj z Obchodného registra Slovenskej
republiky, že žalovaný bol v čase prijatia zálohy konateľom spoločnosti, pričom jeho oprávnenie
vyplývalo aj zo samotnej zmluvy o dielo, ako už bolo uvedené aj vyššie. Ak je konanie štatutárneho

orgánu podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka konaním spoločnosti, tak za porušenie povinností
spoločnosťou nezodpovedá konateľ, alebo konateľ spoločne a nerozdielne spolu so spoločnosťou, ale
konateľ zodpovedá spoločnosti. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
v obdobnom prípade pod sp. zn. 33 Odo 305/2004, z ktorého vyplýva, že: „Převzala-li při jednání
o kupní smlouvě mezi prodávající právnickou osobou a kupujícím, k jejímuž uzavření však nedošlo,

fyzická osoba, která je statutárním orgánem právnické osoby, od kupujícího zálohu na kupní cenu, je v
řízení o vrácení zálohy z titulu vydání bezdúvodného obohacení pasivně legitimována právnická osoba
bez ohledu na to, že si statutární orgán přijatou zálohu ponechal. Nesprávným právním posouzením
je omyl soudu při aplikaci práva na zjištěný skutkový stav a může k němu dojít buď tím, že soud
použil jiný právní předpis, než který měl správně použít, nebo sice aplikoval správný právní předpis,
ale nesprávně jej vyložil, popř. že ze skutkových zjištění vyvodil nesprávné právní závěry. Soud prvního

stupně, vycházeje z toho, že si žalovaný ponechal peníze převzaté od žalobce, posoudil věc podle §
451 ObčZ a uzavřel, že žalovaný získal plněním žalobce bez právního důvodu majetkový prospěch, což
představuje bezdůvodné obohacení, které je povinen žalobci, na jehož úkor se obohatil, vydat. Odvolací
soud se rovněž zabýval otázkou, kdo byl subjektem, který se na úkor žalobce bezdůvodně obohatil
a který je tedy povinen mu bezdůvodné obohacení vydat, a tak, byť to výslovně neuvedl, posuzoval

věc též podle § 451 odst. 1 ObčZ. To je bezesporu ustanovení, které na daný případ dopadá, a tak
nemůže jít o použití nesprávného právního předpisu. Z hlediska výkladu tohoto ustanovení pak odvolací
soud rovněž nepochybil. Jak už bylo uvedeno, nepodařilo se žalobci zpochybnit skutkový závěr, že
při jednání s ním (počítaje v to i předání vozidla a převzetí částky 210.000,- Kč) žalovaný vystupoval
jménem společnosti F. K. s. r. o. a že i žalobce tehdy z této skutečnosti vycházel. Na tom nemůže nic

změnit fakt, že vše nasvědčuje tomu, že žalovaný následně peníze na účet či do pokladny společnosti
nepřevedl a ponechal si je, neboť jednání žalovaného jako statutárního orgánu uvedené společnosti bylo
ve smyslu § 13 odst. 1 obchodního zákoníku ve znění účinném v době předání peněz (t. j. 6. 11. 1995)
jednáním této právnické osoby a ji také zavazovalo. Jestliže to tedy byla společnost F. K. s. r. o., kdo
od žalobce žalovanou částku (jednáním svého statutárního zástupce učiněným v souladu s § 13 odst. 1

obchodního zákoníku) bez právního důvodu přijal, je skutečně ona tím, kdo se na jeho úkor bezdůvodně
obohatil. Otázka, zda žalovaný peníze společnosti předal, pak už je pouze otázkou vztahu mezi těmito
dvěma subjekty. Odvolací soud tedy vyložil § 451 odst. 1 ObčZ z hlediska, kdo na úkor žalobce získal
neoprávněný prospěch, správně a jelikož z toho, co je shora uvedeno, plyne, že právní závěry, vyvozené
ze skutkového stavu, jsou bezchybné, není dán ani dovolací důvod podle § 241 odst. 3 písm. d) OSŘ.“

21. Ako obiter dictum súd uvádza, že rozhodne stojí za zmienku aj okolnosť premlčania nároku žalobcu,
ako ďalší z argumentov žalovaného v prospech zamietnutia žaloby. Súd uvádza, že táto okolnosť nie je
zo zisteného skutkového stavu natoľko zrejmá, ako primárny dôvod zamietnutia žaloby, avšak v prípade,
ak by na strane žalovaného vystupoval pasívne vecne legitimovaný subjekt, bolo by nutné sa touto

námietkou podrobne zaoberať. Súd k nej uvádza, že žalovanému sa skutkovými tvrdeniami, zvyklosťami
v obchodnom styku, ako aj výpoveďou svedkyne Evy A. podarilo preukázať, že záloha žalobcu mala
byť zaúčtovaná už v najbližšej faktúre zo strany spoločnosti CAMPRI s. r. o., pričom faktúrami z roku
1997 (aj keď väčšina bola súdu predložená až na poslednom pojednávaní) sa javí, že tieto skutočne
boli vyhotovované na mesačnej báze a žalobca (pokiaľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť) sa o tom, že

nie všetky jeho zálohy boli v predmetných faktúrach zohľadnené, mal dozvedieť ešte v druhej polovici
roku 1997. Subjektívna premlčacia lehota by potom žalobcovi uplynula ešte pred podaním žaloby a jeho
nárok by bol premlčaný. Súd však túto okolnosť nepovažuje za dôvod zamietnutia žaloby, pretože sa
primárne zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného a jej absenciu sa snažil v odôvodnení tohto
rozsudku vysvetliť ako príčinu následku, ktorým je zamietnutie žaloby.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené
v I. výroku tohto rozsudku.

23. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 262

ods. 1 CSP. Pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný, má proti neúspešnému žalobcovi podľa § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd poznamenáva, že nevzhliadol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal žalovanému nárokna náhradu trov konania priznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.