Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922010395
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5922010395.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 16. februára 2023 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej,
prejednal sťažnosť C. R. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8Nt/60/2022 zo 4.1.2023
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť C. R. z a m i e t a ako nedôvodnú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 299 ods. 1 Tr. por. a § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil C. R.
ústavné ochranné psychiatrické liečenie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť C. R., ktorú odôvodnil tak, že zistený skutkový stav
nezodpovedá skutočnosti, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Súd môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na verejnom zasadnutí a opierať sa o dôkazy
na ňom vykonané. Tieto musí hodnotiť sám a nesmie ich hodnotenie prenechať znalcom, ani orgánom
činným v trestnom konaní. Na pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. Stanislav Kollár, ktorý uviedol,
že napísal to, čo mu on povedal, ale nevie to dokázať, lebo nemá výpoveď podpísanú ním a nemá
ani nahrávku. Takto vytvorený znalecký posudok nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Poukázal
na zaujatosť znalca MUDr. Stanislava Kollára, pretože už v minulosti vyhotovil znalecký posudok U.

V., v ktorom uviedol veci, ktoré on nikdy nepovedal. Znalecký posudok teda sfalšoval a zmanipuloval.
Súčasný znalecký posudok má slúžiť na jeho diskreditáciu a zbavenia ho svojprávnosti. Na znalca
podal aj trestné oznámenie pre falšovanie znaleckého posudku. Znalec mu kládol otázky na základe
toho, čo mu povedali policajti. V súčasnej dobe sa dobrovoľne podrobuje ambulantnej liečbe. Pre
spoločnosť nepredstavuje žiadnu hrozbu. U psychiatričky bol v minulosti asi trikrát a nechodil tam
pravidelne, ako to podotýka sudkyňa v napadnutom uznesení. Dobrovoľne sa podrobuje ambulantnej

liečbe, aj keď mu nebola nariadená súdom. Od skutku z 5.9.2021 nespáchal žiadny trestný čin a ani
priestupok. Ambulantné liečenie preto považuje za postačujúce, keďže pre spoločnosť nepredstavuje
žiadnerizikoaaninebezpečenstvo.Poukázal,ževprípravnomkonaníboliporušenéjehoústavnépráva.
Okresný súd rozhodol o uložení liečby bez toho, aby vypočul nejakých svedkov ku skutku, pre ktorý bol
stíhaný. Pokiaľ ide o jeho duševnú chorobu, túto si vymysleli psychiatri. Otázkou spáchania trestného
činu sa nedostatočne zaoberal okresný súd. V tomto smere nevykonal dokazovanie. Chápe zmysel

trestného konania a je schopný plnohodnotne vypovedať. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.
Prvostupňový súd pri rozhodnutí postupoval v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“ a prihliadal na
dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby vo veci sám rozhodol.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť
bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, ktorý mu umožňoval vo veci aj objektívne a spravodlivo rozhodnúť. V odôvodnení napadnutého
uznesenia dostatočne vyložil, ktoré dôkazy vykonal, akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení a na
základe akých skutočností dospel k výroku o uložení ochranného liečenia C. R.. Keďže odôvodnenie

napadnutého rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v
zásade naň v celom rozsahu odkazuje.

V tomto smere nepovažuje krajský súd sťažnostné námietky C. R. za opodstatnené, že odôvodnenie
napadnutého uznesenia je nedostatočné, nezodpovedá zákonu a nie je z neho zrejmé, na základe akých
dôkazov, resp. úvah dospel prvostupňový súd k svojmu rozhodnutiu.

Pokiaľ C. R. namieta, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal dôkaznou situáciou - najmä
výpoveďami svedkov vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., v
ktorej bolo jeho trestné stíhanie zastavené pre nepríčetnosť, krajský súd poznamenáva, že rozhodnutie
o zastavení trestného stíhania je právoplatné a nebol dôvod, aby v konaní o uložení ochranného liečenia

C. R. vykonával prvostupňový súd dokazovanie v súvislosti so skutkom, pre ktorý bol stíhaný.

Krajský súd sa nestotožňuje ani so sťažnostnou námietkou, že prvostupňový súd ponechal hodnotenie
vykonaných dôkazov znalcovi. Zo spisu vyplýva, že znalecký posudok bol len jedným z dôkazov,
na ktoré prihliadal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní. Pokiaľ C. R. namieta, že znalec, ktorý

vypracoval znalecký posudok, bol zaujatý, krajský súd poznamenáva, že zo spisu nevyplývajú také
skutočnosti, ktoré by objektívne spochybňovali nezaujatosť znalca, resp. na základe ktorých by bolo
možné pochybovať o správnostiach záveru znaleckého posudku. Námietku C. R. o zaujatosti znalca
preto považuje krajský súd za nedôvodnú, nakoľko tvrdenie o zaujatosti znalca nebolo objektívne
žiadnym dôkazom preukázané.

Pokiaľ C. R. konštatuje, že nepredstavuje žiadne riziko, resp. nebezpečenstvo pre spoločnosť, ani s
touto námietkou sa krajský súd nestotožňuje, keďže z vykonaných dôkazov vyplýva, že trestného činu
sa mal dopustiť počas doby, keď absolvoval ambulantnú psychiatrickú liečbu. Možno teda konštatovať,
že ambulantný spôsob liečby C. R. nie je dostatočný, keďže v podmienkach, hoci aj dobrovoľnej

ambulantnej liečby, nebol schopný viesť riadny život, ale dopustil sa trestnej činnosti.

Krajský súd sa nestotožnil ani so sťažnostnou námietkou C. R., že netrpí a nikdy netrpel duševnou
chorobou, ktorú si vymysleli psychiatri, nakoľko z vykonaných dôkazov vyplýva pravý opak, keďže aj
sám C. R. potvrdil, že dobrovoľne sa podrobuje u psychiatričky ambulantnej liečbe.

Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že C. R. sa v dôsledku duševnej choroby podroboval
a podrobuje ambulantnej psychiatrickej liečbe, počas ktorej sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti.
Z posudku znalca nepochybne vyplýva, že prognóza ďalšieho vývoja osobnosti C. R. vo vzťahu k
protispoločenskému konaniu je nepriaznivá a keďže jeho pobyt na slobode je nebezpečný, navrhol

uložiť C. R. ústavnú psychiatrickú liečbu. Záverom krajský súd poznamenáva, že výrok napadnutého
uznesenia zodpovedá zákonu a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu
predchádzalo. Pre uloženie ústavnej ochrannej psychiatrickej liečby boli aj podľa názoru krajského súdu
splnené všetky zákonné podmienky, nakoľko z vykonaných dôkazov možno dospieť k bezpečnému
záveru, že len ochranné liečenie ústavnou formou je dostatočne účelným ochrániť spoločnosť od

prípadnéhoďalšiehopáchaniatrestnejčinnostiC.R..Zposudkuznalcapsychiatrajednoznačnevyplýva,
že prípadná ambulantná liečba u C. R. nie je dostatočná z hľadiska naplnenia účelu ochrannej liečby.

Keďže krajský súd považuje uznesenie prvostupňového súdu za zákonné a so sťažnostnými námietkami
C. R. sa nestotožnil, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť C. R.

podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.