Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010270
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1620010270.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného M. R., nar.

XX.XX.XXXX v I., trvale bytom C. XXXX/XX I., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. novembra 2022 v
Malackách, takto

r o z h o d o l :

I.
Obžalovaný M. R., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalé bydlisko:
C. XXXX/XX I.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

pri výsluchu dňa 25.01.2019 na Okresnom riaditeľstve PZ v Malackách, Odbore kriminálnej polície,
1. oddelení vyšetrovania pri svojom výsluchu ako podozrivej osoby podľa § 196 odsek 2 Trestného
poriadku predložil „Potvrdenie o zaplatení dlžného výživného“ zo dňa 29.06.2018 podpísané osobou Y.
R. svedčiacom o úhrade výživného za obdobie do 30.06.2018, o ktorom vedel, že ho Y. R. nepodpísala,

pričom tento predložil vyšetrovateľovi PZ ako pravý a i na jeho základe ako listinného dôkazu v trestnom
konaní vyšetrovateľ PZ v predmetnom konaní ČVS: ORP-36/1-VYS-MA-2019 za prečin zanedbania
povinnej výživy trestné oznámenie podané Y. R. uznesením zo dňa 30.01.2019 podľa § 197 odsek 1
písmeno d) Trestného poriadku odmietol,

t e d a

v trestnom konaní predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný alebo pozmenený a na tento účel
ho použil ako pravý,

č í m s p á c h a l

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 344 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

II.
Naproti tomu podľa § 285 písm. f) Tr. por. súd

obžalovaného M. R., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalé bydlisko:
C. XXXX/XX I.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky 1Pv 423/19/1106-20, ktorý mu kládol v bode I
obžaloby za vinu spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich synov C. R., nar. XX.XX.XXXX a
M. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom I., F. I. 2, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o

rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Malacky, spisovej značky 8P/304/2015 zo dňa
20.10.2016, právoplatným dňa 18.01.2017, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna C. sumou
210,-EurasynaM.sumou170,-Eur,atomesačnevždydo15.dňatohoktoréhomesiacavopredpočnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, k rukám matky oprávnených detí Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F. I.
2, si túto povinnosť riadne neplní v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiava, od 19.01.2017

až doposiaľ na syna M. a od 19.01.2017 do augusta 2019 (vrátane), kedy syn C. ukončil štúdium a s
výnimkou úhrad výživného poukázaných do rúk matky oprávnených detí, a to v januári a februári 2017 v
sumách po 220,- Eur, v marci 2017 v sume 200,- Eur, v máji 2017 v sume 120,- Eur, v júni, v auguste až
v decembri 2017 v sumách po 100,- Eur, v januári až v júli 2018 v sumách po 100,- Eur, v auguste 2018
v sume 200,- Eur, v septembri a októbri 2018 v sumách po 100,- Eur, v novembri 2018 v sume 120,-

Eur, v decembri 2018 v sume 100,- Eur, v januári a februári 2019 v sumách po 100,- Eur, v marci a v
apríli 2019 v sumách po 20,- Eur, v máji 2019 v sume 100,- Eur, v júni 2019 v sume 50,- Eur, v júli 2019
v sume 180,- Eur, v auguste 2019 v sume 100,- Eur, v septembri 2019 v sume 90,- Eur, v októbri 2019
v sume 50,- Eur, v novembri a v decembri 2019 v sumách po 70,- Eur, v januári 2020 v sume 70,- Eur,
vo februári a v marci 2020 v sumách po 50,- Eur a v apríli 2020 v sume 33,- Eur, v dôsledku čoho mu

vznikol na výživnom dlh voči oprávneným osobám vo výške najmenej 9.806,- Eur (vrátane mesiaca jún
2020), pričom v rozhodnom období bol od marca 2017 do augusta 2017 a od októbra 2018 do mája 2019
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, kde poberal dávku v nezamestnanosti v dostatočnej výške na
platenie výživného v súdom určenej výške, od novembra 2017 do júna 2018 poberal materskú dávku
v dostatočnej výške na platenie výživného v súdom určenej výške a následne bol riadne zamestnaný s

dostatočným príjmom na platenie výživného v určenej výške,

pretože trestnosť činu zanikla podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala na obžalovaného obžalobu pre pokračovací zločin

marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na skutkovom základe
opísanom vo výrokovej časti rozsudku v časti I. a II.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov -
poškodených Y. R., C. R. a M. R. ml, svedkov Y. R., JUDr. I. D., vypočutím znalkyne Mgr. F. U.,
oboznámením sa so znaleckými posudkami, ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a

uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli
vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutkov, ktoré sú

mu kladené za vinu. Vo svojej výpovedi vo vzťahu ku skutku v bode I. uviedol, že sporné potvrdenieo zaplatení výživného podpísala jeho bývala manželka v čase, keď riešili vyporiadanie BSM, ktoré po
právnej stránke pripravovala JUDr. D.. Uviedol, že sa s bývalou manželkou dohodli, že do BSM zahrnú aj
doklad o úhrade výživného, na čo ich však právnička informovala, že výživné do BSM zahrnúť nemožno,

preto pripravila extra listinu, ktorá potvrdzovala výplatu tohto výživného. Ďalej uviedol, že naraz vtedy
riešili viacero vecí, jednak prepis pôžičky v Unicreditbank, taktiež chcela bývalá manželka prepísať
poistky detí uzavreté v Kooperative na ňu. Potvrdil, že išli do Kooperativy, kde podpísal, že poistky detí
prechádzajú na ňu a následne mu ona podpísala papier o úhrade výživného, ktorý pripravila JUDr. D..
Videl to na vlastné oči, sedela vtedy po jeho ľavej strane. Na otázku uviedol, že podpis na tomto doklade

sa neoveroval, netrval na tom, pretože najprv mu tento doklad nechcela podpísať, kým jej on nepodpíše
všetky ostatné veci, na ktorých trvala a keď to nakoniec podpísala, bol rád, že už s tým má pokoj a že
má nejaký doklad, ktorý to preukazuje.

Vo vzťahu ku skutku v bode II. uviedol, že súdom určené výživné na synov nezvládal platiť, pretože
zmenilzamestnanieaznížilsamupríjem,naviacmupribudlaďalšiavyživovaciapovinnosť.Zamestnanie

zmenil z dôvodu, aby mohol viacej času tráviť z deťmi, keďže v novom mu odpadla viaczmenná
prevádzka, avšak v novom zamestnaní už nedostával 13. a 14. plat. Taktiež sa mu narodilo ďalšie dieťa,
čím sa zvýšili jeho mesačné výdavky. Uviedol, že každý mesiac na deti posielal výživné, aj keď nie v
súdom určenej výške, minimálne však zasielal najmenej 33 Eur na každé dieťa. Taktiež synom dávala aj
peniaze v hotovosti, o tom však nemá žiaden doklad, mladší syn k nemu tiež dlhodobo chodil po škole

na obedy a potom mu pravidelne dával 2 - 3 eurá na tréning. Uviedol, že jeho mesačný príjem sa vždy
pohyboval na úrovni cca 850 Eur mesačne netto, potom nastúpil na materskú a po materskej mal príjem
okolo 1.000 Eur mesačne. Jeho mesačné výdavky sa v rozhodnom období pohybovali na úrovni 400
- 500 Eur mesačne. S manželkou bývali v podnájme, kde hradil cca 300 Eur mesačne, po narodení
jeho dcéra strávila 2 mesiace v nemocnici, dosť nákladov bolo spojených s jej vyšetreniami. Z BSM po

rozvode manželstva mu bolo vyplatených 20 000 Eur, tieto použil na zariadenie bytu, kde s manželkou
a dcérou žili, posplácal aj nejaké dlhy, ktoré mu vznikli z dôvodu, že si potrebovali požičať na živobytie.

Súd vypočul svedka - C. R., ktorý je synom obžalovaného a osobou oprávnenou z výživného, uviedol, v
období od januára 2017 - august 2019 bol študentom, od septembra 2019 sa zamestnal a poberal plat

vo výške 500 Eur brutto, čo nepokrývalo jeho životné potreby. Od septembra 2020 začal študovať na
VŠ v dennej forme štúdia na FTVŠ. Popri štúdiu pracuje na dohodu o vykonaní práce a jeho mesačný
príjem je na úrovni cca 400 Eur brutto. Uviedol, že otec mal voči nemu vyživovaciu povinnosť, avšak
nevie uviesť, koľko na výživnom uhrádzal, výživné totiž platil jeho matke. Uviedol, že dlh na výživnom
by mal byť cca 10 000 Eur voči nemu aj bratovi spolu, tak mu to povedala jeho mama. ďalej uviedol,

že otec mu aj bratovi dával nejaké peniaze pri príležitosti narodenín a sviatkov, bývali to sumy okolo 50
Eur. Taktiež uviedol, že neplnenie výživného nemalo voči jeho osobe trvalo nepriaznivé následky.

Druhý syn obžalovaného - svedok M. R. ml., uviedol, že nevie, aká je výška výživného voči jeho osobe,
pretože otec uhrádzal výživné matke, od dovŕšenia 18 roku veku, už výživné uhrádza priamo na jeho

účet, avšak menej, akoby mal. Uviedol, že otec mu posiela okolo 30 eur mesačne, niekedy poslal aj viac.
Ďalej uviedol, že v mesiaci september 2022 ukončil štúdium na strednej škole, je aktuálne v evidencii
nezamestnaných, žiadne dávky nepoberá, živý ho matka. Aktívne si hľadá zamestnanie, absolvoval
viacero pohovorov. Taktiež uviedol, že mimo výživného mu otec uhrádzal aj nejaké obedy v škole a dával
drobné vreckové, taktiež darčeky na narodeniny a sviatky.

Súd vypočul svedkyňu - Y. R., ktorá je bývalou manželkou obžalovaného a matkou ich spoločných synov.
Svedkyňa uviedla, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči synom neplnil riadne v plnej výške, ale
platil rôzne sumy podľa vlastnej úvahy, niektoré mesiace nehradil výživné vôbec, súdu preložila prehľad
úhrad výživného za jednotlivé mesiace rozhodného obdobia, na obžalovaného podala pre dlžné výživné

aj exekúciu. Potvrdila, že obžalovaný dával synom peniaze k meninám a narodeninám, deťom dával aj
vreckové. Vo vzťahu ku skutku v bode I. uviedla, že popiera dohodu ako aj diskusiu s obžalovaným
o potvrdení o úhrade výživného. V danom období riešila s obžalovaným vyporiadanie BSM, pričom
pôvodná dohoda bola, že byt prenechajú deťom. Obžalovaný však neustále menil podmienky, tak sa
dohodli, že mu vyplatí 20 000 Eur a celá hypotéka vo výške 24 000 Eur a byt sa prepíšu na ňu. ďalej

uviedla, že s advokátkou obžalovaného osobne nekomunikovala, táto je poslala email, ktorého obsahom
bolo aj potvrdenie o vyplatení výživného, na tento email však nereagovala. Svedkyňa ďalej uviedla, že
obžalovanémuoznámila,žeakvýživnévyplatí,takmupotvrdeniepodpíše.Naďalšiu otázkuprokurátora
však svedkyňa poprela, že by bola medzi ňou a obžalovaným niekedy diskusia o podpise potvrdeniavýživného. Na otázku obhajcu uviedla, že v čase vyporiadanie BSM bola cena nehnuteľnosti dohodnutá
na sumu 80 000 Eur, pričom podiel obžalovaného na vyplatenie bol určený na sumu 37 000 Eur.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Y. R., manželka obžalovaného, ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že manžel neplní vyživovaciu povinnosť voči synom v stanovenej výške z dôvodu, že
mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a výdaje ich rodiny mu neumožňujú platiť výživné v určenej
výške,ktoréjenaobedetitakmervovýške400Eurmesačne.Uviedla,žemanželpožiadalsúdozníženie
výživného, rozhodnuté ešte nebolo. Uviedla, že v ich domácnosti je iba manžel, kto má príjem vo výške

cca 800 Eur mesačne. Ich dcéra má 4 a pol roka, bol s ňou aj na materskej, potom bol nezamestnaný
a potom sa zamestnal. Uviedla, že nie je schopná pomáhať manželovi s úhradou výživného. Taktiež
uviedla, že v čase podpisu dohody o BSM sa mala podpísať aj listina o vyplatení dlžného výživného.
Najprv bola osobne prítomná jednaniu manžela s bývalou manželkou ohľadom BSM, zišli sa vtedy všetci
na káve cca 2 mesiace pred podpisom samotnej dohody. Manžel vtedy navrhoval bývalej manželke, aby
mu bola vyplatená suma 37 000 Eur, čo protistrana odmietla, potom sa dohodli, že mu bude vyplatené

20 000 Eur s tým, že sa podpíše potvrdenie o vyplatení výživného z jeho strany, ktoré by bolo ako keby
zohľadnené v rámci ich vyporiadania. To že potvrdenie o úhrade výživného bolo podpísané sa dozvedela
od manžela a to hneď ako vyšiel z poisťovne, čakalo ho vonku. Bývalá manželka bola ešte vo vnútri,
keď jej to hovoril, povedala mu, aby to zavolal právničke, že je to podpísané, ona o všetkom vedela,
všetko to pripravila a komunikovala zo stranami emailom. Taktiež uviedla, že navrhovala manželovi, aby

to nechal podpísať na matrike, ale uviedol jej, že bývalá manželka mu povedala, že to podpíše až v
banke. ďalej uviedla, že v prípade, ak by neprišlo k podpisu potvrdenia o dlžnom výživnom, určite by
neprišlo k podpisu dohody o BSM.

Svedkyňa JUDr. I. D. uviedla, že obžalovaný je jej bývalý klient, pre účely jej výpovede ju zbavil

mlčanlivosti preto vypovedať bude. Vo svojej výpovedi uviedla, že pre obžalovaného pripravovala
podklady a aj návrh na vyporiadanie BSM. Uviedla, že podstata je návrhu obsahovala hodnotu
spoločného majetku, ako aj hodnotu záväzkov, ktoré vo vzťahu k obžalovanému obsahovali aj
dovtedy nevyplatené výživné na maloleté deti. Výsledkom rokovaní bola konkrétna suma, ktorú
mala obžalovanému vyplatiť bývalá manželka s tým, že zohľadňovala aj započítanie dlžnej sumy

výživného. Na základe uvedeného vypracovala pre obžalovaného sumár podkladov, ktoré obsahovali
aj potvrdenie, že bývalá manželka potvrdzuje prevzatie konkrétnej sumy ako úhrady výživného zo
strany obžalovaného. S odstupom času jej klient oznámil, že všetky podklady boli zo strany bývalej
manželky podpísané. Na otázku prokurátora uviedla, že podpísané potvrdenie o úhrade výživného
v rukách nemala. Uviedla, že dohoda bola riadne zavkladovaná na katastri, bol prevzatý aj úver na

základe týchto dokladov, preto nebola pochybnosť , že všetko prebehlo v zmysle dohody a predloženej
dokumentácie. Na otázku obhajcu uvádza, že v prípade, ak by nebolo zo strany bývalej manželky
akceptované potvrdenie o úhrade výživného, určite by sa žaloba na vyporiadanie BSM, ktorá bola
podanánasúde,nebralaspäť,pretožedohodaovysporiadaníBSMzohľadňovalaajpotvrdenieoúhrade
výživného, pretože v danom čase sa nejednalo o cenu obvyklú, ale o cenu v ktorej bolo zohľadnené

vyplatenie výživného. Taktiež uviedla, že s bývalou manželkou klienta komunikovala emailom, možno
aj telefonicky, ona vtedy právneho zástupcu nemala, pričom posledný návrh dohody prišiel priamo od
pani R..

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj Mgr. F. U., znalkyňa z odboru písmo znalectvo, odvetvie

ručné písmo, poverená prezentáciou záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline č. 193/2019, z ktorého vyplýva, že podpis na Potvrdení o zaplatení výživného zo dňa
29.06.2018 „R.“, nie je pravým podpisom Y. R.. Analýzou spornej písomnosti neboli zistené žiadne znaky
svedčiace o technickom falšovaní podpisu.

Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 31/2022, ďalej
vyplýva, že sporný podpis vyhotovený k zneniu priezviska „R.“ pravdepodobne vyhotovil obžalovaný M.
R. napodobením.

Súd sa ďalej oboznámil so zápisnicou o výsluchu obv. M. R., skúmaným Potvrdením o zaplatení

výživného, uznesením o odmietnutí trestného oznámenia ČVS: ORP-36/1-VYS-MA-2019 zo dňa
30.01.2019, podkladmi k vyporiadanou BSM, emailovou komunikáciou medzi právnou zástupkyňou

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.Z ďalších listinných dôkazov súd poukazuje najmä na potvrdenia o úhradách výživného a prehľad úhrad
výživného predložené splnomocnencom poškodenej, ktoré potvrdili skutočnosti uvádzané svedkyňou v

jej výpovedi.

Taktiež súd poukazuje na rodné listy synov obžalovaného, potvrdenia o návšteve škôl, rozsudok OS
Malacky sp. zn. 8P/304/2015, ktoré preukazujú oprávnenosť nároku na vyživovaciu povinnosť. ďalej súd
oboznámil správy o povesti, správu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o priestupkoch a odpis z

registra trestov obžalovaného .

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra súd zistil, že obžalovaný má 1 záznam o priestupku
spáchaného na úseku dopravy, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 Eur.
K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného (výroková časť I. rozsudku):

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti I. rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.
Obžalovaný je usvedčený predovšetkým výpoveďou svedkyne Y. R., ktorá poprela podpísanie sporného

Potvrdenia o úhrade výživného, pričom znaleckým skúmaním v odbore písmoznalectvo bolo zistené,
že predmetné Potvrdenie skutočne nepodpísala a následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že ho
pravdepodobne podpísal sám obžalovaný. Obžalovaný vo svojej obrane udával, že na vlastné oči videl,
ako Potvrdenie podpísala bývala manželka, avšak jeho obranu súd vyhodnotil ako účelovú, v snahe
vyhnúť sa trestnoprávnym následkom svojho konania a úplne vyvrátenú znaleckým skúmaním sporného

podpisu.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a na ich podklade má za preukázané,
že obžalovaný sa svojím konaním popísaným v skutkovej vete v bode I. dopustil zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko naplnil všetky subjektívne
ako aj objektívne znaky tohto trestného činu. Obžalovaný v trestnom konaní predložil dôkaz o ktorom

vedel, že je sfalšovaný, ktorý s vysokou mierou pravdepodobnosti podpísal on sám za inú osobu, ako to
preukázalo znalecké dokazovanie a tento dôkaz v trestnom konaní použil ako pravý, a i na jeho základe
ako listinného dôkazu v trestnom konaní vyšetrovateľ PZ v predmetnom konaní ČVS: ORP-36/1-VYS-
MA-2019 za prečin zanedbania povinnej výživy trestné oznámenie podané Y. R. uznesením zo dňa
30.01.2019 podľa § 197 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku odmietol.

Zo subjektívnej stránky súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle, nakoľko
vedome chcel porušiť zákonom chránený záujem - záujem spoločnosti na ochrane nerušeného a
zákonného trestného procesu.

Podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, Kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní

a) predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý,

b) falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,

c) marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania,
alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, alebo

d) použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného
konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v
trestnom konaní,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.

O osobe obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný, postihnutý bol iba za drobný
priestupok v priestupkovom konaní, je živiteľom rodiny a na jeho výživu je odkázaná aj maloletá osoba.Obžalovanému bola priznaná jedna poľahčujúca okolnosť, v zmysle ustanovenia § 36 písm. j) Trestného
zákona - pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúca okolnosť mu nebola priznaná
žiadna.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri úvahách o
druhuavýmeretrestutak,abyspravodlivozohľadňovalkonanieobžalovanéhovychádzalsúdzozásady,

že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Pri ukladaní trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadzby ustanovene zákonom, ktorá je pre zločin
mareniaspravodlivostipodľa§344odsek1písmenoa)Trestnéhozákona,stanovenávrozsahujedenaž
šesť rokov. Nakoľko u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd upravil túto trestnú

sadzbu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona a hornú hranicu zákonom určenej trestnej
sadzby znížil o jednu tretinu.

V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý a
následok (porušenie a ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom), na druhej miske ostatné

okolnosti spoluurčujúce spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti ,poľahčujúce okolnosti a osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na nezistenie priťažujúcich okolností a s prihliadnutím na vyššie uvedenú poľahčujúcu
okolnosť, ako i s prihliadnutím na všetky okolnosti veci (§ 34 ods. 4 Trestného zákona), bol súd toho

názoru, že pôsobiť na prevýchovu obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho
výkonom, by bolo neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu trestu. Súd bol
toho názoru, že účel trestu je možné u obžalovaného dosiahnuť aj bez jeho výkonu a že sú teda splnené
podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov uložil súd obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, čo je na spodnej hranici trestnej sadzby,

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Takýto trest podľa
názoru súdu v plnej miere zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej
a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného,
a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a
mimoriadne starostlivo zváži následky svojho konania.

K výroku o oslobodení spod obžaloby (časť II. rozsudku):

Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú
predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada).

Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal kontradiktórne dokazovanie z ktorého je nepochybné, a to ani
nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaný mal vyživovaciu povinnosť voči svojim t.č. už plnoletým

synom C. a M., pričom výšku výživného stanovil súd v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.
8P/304/2015. Podanie obžaloby na jeho osobu vo vzťahu ku skutku v bode II. vychádzalo z výpovedí
poškodených - osôb oprávnených z výživného, ako aj z listinných dôkazov. V trestnom konaní nie je
súd viazaný určenou výškou výživného tak, ako bola stanovená rozhodnutím súdu v civilnom konaní,

prichádza teda do úvahy aj možnosť predbežnou otázkou určiť výšku výživného na oprávnenú osobu
a následne posúdiť všetky aspekty trestnoprávnej zodpovednosti žalovanej osoby. Vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu súd v danom upravil najskôr predbežnou otázkou výšku výživného tak, že určil výživné
na sumu 45 Eur mesačne na každé oprávnené dieťa. Následne ustálil dobu vyživovacej povinnosti na
jednotlivé dieťa tak, že v prípade syna C. posudzovaná doba trvala od 19.01.2017 do 31.08.2019 a

u syna M. od 19.01.2017 do 31.09.2022, teda u oboch odkázaných detí trvala vyživovacia povinnosť
do doby, kým dieťa nebolo schopné zabezpečovať si výživu samostatne. U oboch synov skončila
vyživovacia povinnosť ich zákonných zástupcov ukončením stredoškolského štúdia, ktoré u oboch detí
malo dennú formu. Starší zo synov sa po ukončení strednej školy bezprostredne zamestnal, mladší sazaevidoval do evidencie nezamestnaných s tým, že aktívne hľadá uplatnenie na trhu práce. Z výsluchu
svedkov a predložených listín mal súd za preukázané, že obžalovaný za obdobie od 19.01.2017 až do
odobratia sa súdu na záverečnú poradu uhradil na výživnom na syna C. celkom sumu 2.412,56 Eur a

na syna M. celkom sumu 3.324,08 Eur.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
b) závažnejším spôsobom konania.

Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu okrem iného po dlhší čas.

Podľa§86ods.1písm.a) Trestnéhozákona,trestnosťtrestnéhočinuzanikáajvtedy,akideotrestnýčin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 písm. f) trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu
zanikla.

Nakoľko bolo na hlavnom pojednávaní z výsledkov dokazovania jednoznačne preukázané, že

obžalovaný dodatočne splnil svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným osobám (výška výživného
predbežnou otázkou upravená na sumu 45 Eur na každé dieťa) skôr, ako sa súd odobral na záverečnú
poradu a daný trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky, bolo povinnosťou súdu v súlade s ust. §
285 písm. f) Tr. poriadku obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť, keďže trestnosť činu
zanikla. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona zaniká aj vtedy, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr než sa súd odobral
na záverečnú poradu, a tiež ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné
výživné podľa osobitného predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za

poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.