Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200881
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818200881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. B. XXX/XX, XXX XX A.
nad D., t. č. N. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 488,29 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Csp/40/2018-51 zo dňa 21.11.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil cit.:

,,I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 309,01,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 309,01,- eur od 20.11.2015 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po
20,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu
pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia.

II. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %, ktoré trovy je p o v i
n n á zaplatiť žalovaná a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a)

a b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,2 a 5, § 54 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy
orevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXboldňaXX.XX.XXXXschválenýžalobcovirevolvingovýúvervo
výške 480 eur so splatnosťou úveru 36 splátok, pričom každá splátka bola vo výške 16,98 eur mesačne.

Je toho názoru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ. Súd mal za
preukázané, že uzavretá úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 25.03.2015 nespĺňa
podstatné náležitosti v zmysle ZoSÚ. V uzatvorenej zmluve o pôžičke nie je uvedený údaj o konečnejsplatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, keď lehota splatnosti
je uvedená ako „Termín konečnej splatnosti: „36 mesiacov“. Ďalej uviedol, že žalovanému bol schválený
úver v zmysel jeho žiadosti s výnimkou výšky RPMN 34,42% a predpokladanej výške RPMN revolvingu

26,51%. Žiadosť žalovaného neobsahovala ani údaj o konečnej splatnosti riadneho úveru, len počet
mesiacov 36. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na nesprávnosť uvedenia RPMN, nemôžu byť tieto údaje považované za riadne vyplnené, čím sa
považuje poskytnutý úver pre absenciu náležitostí v zmysle ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Naviac
súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že uzatvorená zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť

podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (správne má byť § 9 ods. 2 písm. k ZoSÚ, pozn. odv. súdu), a to výšku,
počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípade poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splácania. Zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká
čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nepostačuje uviesť len celkovú
výšku splátky. Súčasne zo zmluvy vôbec neplynie, že by žalobca zisťoval hodnotu úveru. Súd prvej

inštancie tiež konštatoval, že z obsahu úverovej zmluvy neplynie žiadny spôsob zisťovania príjmových
schopnostíamožnostídlžníka.Vovzťahukuplatnenejzmluvnejpokutekonštatoval,žepooboznámenís
uzatvorenouZmluvouzistil,žezmluvnápokutanebolaindividuálnedojednaná.Žalovanýnemalmožnosť
ovplyvniť jej výšku, je súčasťou len Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré ani neboli
priložené k podanej žalobe. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že tieto zmluvné dojednania sú

vopred pripravené žalobcom, napísané malým, ťažko čitateľným písmom, sú formulárové a neumožňujú
žiadny zásah do ich obsahu. Preto žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol. Pôvodný žalobca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 480,00 eur, s tým, že žalovanému bol na jeho účet
poskytnutý úver vo výške 432,00 eur. Za situácie, ak žalovaný uhradil sumu 122,99 eura, žalobcovi
vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov, a to vo výške 309,01 eura, spolu s

úrokom z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5,05% ročne. Vzhľadom na sociálnu
a finančnú situáciu žalovanej, súd prvej inštancie jej povolil uspokojiť tuto sumu v splátkach vo výške
20 eur.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Z uplatnenej sumy 488,29
eura bolo žalobcovi priznaných 309,01 eura, teda žalobca mal v konaní úspech 63 % a neúspech 37
%, čo predstavuje úspech žalovaného. Nárok na náhradu trov konania tak vznikol na strane žalobcu,
a to v rozsahu 26%.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody uviedol podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Tvrdil, že závery súdu sú v rozpore so zákonom, pretože RPMN sa
nedohaduje, čiže nie je to údaj, na ktorom sa strany majú dohodnúť. Preto nemôže nastať ani situácia,
kedy by tento údaj chýbal - absentoval z dôvodu, že nedošlo k dohode o ňom. V súvislosti so závermi
súdu o tom, že nedošlo k dohode RPMN poukázal na to, že žiadny zákon ani nepredpokladá, že pôjde

o údaj dohodovaný stranami zmluvy. Zákon určuje iba to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase
uzavretia zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo sa súd mylne domnieval
ak vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože žalobca navrhol iný
údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zasa iný). Ak teda tento údaj nie je možné dohodnúť, potom sa
nedá použiť ani ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pokiaľ ide o údaj RPMN a o to, na základe čoho a kedy má byť určený, je formulovaná v smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.05. 2008) nasledovne (článok 10, odstavec
2 písmeno g), podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto miery. Aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa
má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný a v čase uzavretia zmluvy.
Namietal rozhodnutie súdu aj v časti zamietajúcej uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Skutočnosť, že
ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje jeho neplatnosť. Individuálne
nedohodnutá podmienka je neprijateľná len vtedy, ak spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Zákonné ustanovenie a obmedzenia zmluvnej pokuty boli dodržané. Súd
prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú
všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne ktoré sú v rozpore s § 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ktoré samo o sebe je normou na ochranu spotrebiteľa, čiže postup podľa tohto ustanovenianie je ani v rozpore s ochranou spotrebiteľa a ani porušením zákona, čo sú základné pojmové znaky
akejkoľvek neprijateľnej podmienky). Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli odvolacieho súdu a

na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

spotrebiteľského úveru, vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa ZoSÚ. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalovanou ako dlžníkom podpísaná dňa XX.XX.XXXX a
žalobcom ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 480
eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 16,98 eura, RPMN za úver bola 26,51 %,
ročná úroková sadzba 17,74 %. Súčasťou zmluvy boli Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi

- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

10. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí okrem iného poukázal na nekorektný údaj o výške RPMN
v predmetnej úverovej zmluve spočívajúci v odlišnej hodnote v žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru (27 %) a v časti o schválenom revolvingovom úvere a v oznámení veriteľa o schválenom úvere
(26,51 %). Mal za to, že uvedený nedostatok v konečnom dôsledku spôsobuje, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov.

11. Žalovaná ako žiadateľka o úver v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktorý sa

vypĺňal, žiadala úver s úverovým rámcom 480 eur, z toho Poplatok za uzatvorenie zmluvy je 48 eur
a predpokladaná RPMN je 27 %. V bode 6 žiadosti s poznámkou „nevyplňuje“ už poskytovateľ úveru
RPMN uviedol na 26,51 %. Ďalej je poplatok za uzavretie zmluvy 48 eur. Keďže je rozdiel v RPMN
pri navrhovanej výške 27 % a schválenej 26,51 %, znamená to iný návrh zo strany žalovaného, preto
možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode v časti RPMN. Návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci

k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ), pričom podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktorý obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky
RPMN a k doplneniu ďalších zákonom obligatórne vyžadovaných zmluvných údajov, dochádza tým k
zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne

preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť
opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom.

12. Odvolací súd podotýka, že udaj o RPMN môže byť pre spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy
rozhodujúcim z dôvodu, že na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnaní RPMN uvádzaných pri

spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie alebo
nie. Preto je dôležité, aby bola spotrebiteľovi poskytnutá možnosť schválenia zmeny údajov o RPMN,
prípadne odmietnutia uzavretia zmluvy z dôvodu, že s danou zmenou nebude súhlasiť.13. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že RPMN je výsledkom výpočtu a nie zmluvného
dojednania, preto nemá vplyv na vznik zmluvy. Ustanovenia OZ (§ 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2)
nerozlišujú charakter a závažnosť rozdielnych údajov v návrhu a jeho prijatí ale vyžadujú jednoznačný

konsenzus. Preto posudzovanie charakteru rozdielneho údaja považuje súd za zbytočnú. Naviac, ak
RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, tak rozdielna výška RPMN logicky
znamená rozdielnu výšku celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (v prejednávanej
veci uvedenú v návrhu a v prijatí návrhu).

14. Údaj o RPMN je dôležitý a v prípade chybného uvedenia RPMN, treba vyvodiť opatrenie, ktoré
pre tento inštitút reguluje osobitný predpis (lex specialis; ZoSÚ), a to až po prípadnú bezúročnosť pre
neuvedenie RPMN, alebo pre uvedenie chybnej RPMN.

15. Keďže v predmetnej úverovej zmluve nedošlo k zhode v údaji o výške RPMN v žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru a údajom o výške RPMN v časti o schválenom revolvingovom úvere, možno na
danú situáciu hľadieť tak, ako keby tam de facto údaj o výške RPMN ani uvedený nebol. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie postupoval správne, ak uvedený nedostatok posúdil ako nedostatok spôsobujúci
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

16. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne,
čo predstavuje 14,60 % ročne, a to v zmysle bodu 8.1. Zmluvy poskytnutia spotrebiteľského úveru
revolvingového typu. Súd prvej inštancie aj v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. Konštatoval,
že nárok na zmluvnú pokutu nie je možné považovať za platné písomné dojednanie medzi stranami
sporu, nakoľko táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Žalovaná neprejavila svoju vôľu

byť takouto podmienkou viazaná. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalovaná bola s takouto
zmluvnou podmienkou oboznámená, že takúto podmienku akceptovala.

17. Vychádzajúc aj z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka že dojednanie zmluvnej pokuty
nebolo dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale je súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré sú na

predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov), a teda nie
sú individuálne dojednané a je nepochybné, že žalovaná nemala možnosť ich zmeniť, pričom sú v jej
neprospech.

18. Odvolací súd konštatuje, že takto dojednaná zmluvná pokuta je pre bežného spotrebiteľa len ťažko

zistiteľná, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale je obsiahnuté iba v ťažko prehľadných zmluvných
dojednaniach, s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť. Zmluvná
pokuta za omeškanie so splnením toho istého záväzku a súčasne úrok z omeškania predstavujú pre
spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, najmä ak je popri nich
spotrebiteľ povinný zaplatiť aj ďalšiu zákonnú sankciu (úrok z omeškania).

19. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania,
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne

súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).