Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 20, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205085
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6718205085.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a členov
senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalovaných: A/ Z. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytomE.,E.XXX/XX,t.č.ÚVTOSDubnicanadVáhom,B/R.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.,U.XX/XX,
obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou TRNKA, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 75/26,
IČO: 51 967 936 a žalobcu Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., J. E. XXXX/XX, zastúpený advokátom

JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátska kancelária vo Zvolene, Námestie SNP 41, o vzájomnej žalobe
na zaplatenie 183.000 EUR, o odvolaní žalobcu Z. E. proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k.
16C/63/2018-862 zo dňa 18. 01. 2023 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu mení tak, že zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach evidovaných
katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. D., obec K., okres T.,
zapísané na Liste vlastníctva č. XX, a to parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 325 m2, záhrada,

parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 47 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č.
XXX/X o výmere 365 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 169
m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 123 m2 zastavaná plocha a
nádvorie, parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 62 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra
„C“ č. XXX o výmere 82 m2, záhrada, stavba rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele registra

„C“ č. XXX/X;
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 183.000 EUR, ktorej zaplatenia sa domáha
v konaní o vzájomnej žalobe, vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 16C/63/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných, evidovaným na LV č. XX v kat. úz. D.. Podaniu
návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia predchádzal rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k.

16C/63/2018-862 zo dňa 18. 01. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
16Co/73/2022-795 zo dňa 24. 11. 2022, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalovaných v procesnom
postavení žalobcov k uvedeným nehnuteľnostiam. O vzájomnej žalobe, ktorú podal žalovaný doteraz
nebolo právoplatne rozhodnuté.

2. Žalobca K. E. odôvodnil návrh zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalobcovia nesplácali úver

poskytnutý veriteľom Slovenská sporiteľňa a. s., ktorý je zabezpečený záložným právom na predmetnú
nehnuteľnosť a tento veriteľ už pristúpil k výkonu svojho záložného práva. Ak vlastník nehnuteľnosť
predá, aby vyplatil zabezpečenú pohľadávku ešte pred konaním dražby, dosiahne pre seba vyššie
uspokojenie, ako by mu prináležala ako záložnému dlžníkovi po vykonaní dražby. Keď sa určenie
vlastníckeho práva v prospech žalobcov stalo právoplatným, nemožno vylúčiť, že sa pokúsia predísť
konaniu dražby a súčasne maximalizovať sumu, ktorú môžu získať, ak predajú nehnuteľnosť sami

a vyplatia zostatok úveru zabezpečeného záložným právom banky. Tomu zodpovedá hodnota
nehnuteľností 319.000 EUR a zostatok úveru 136.000 EUR ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy medzižalobcami a žalovaným19. 01. 2018. Žalobca má dôvodnú obavu, že sa žalovaní po znovunadobudnutí
vlastníckeho práva pokúsia zbaviť nehnuteľností, čím by zmarili uspokojenie pohľadávky a preto navrhol
zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na zabezpečenie pohľadávky v sume 183.000

EUR s príslušenstvom, ktorá je predmetom vzájomnej žaloby.

3. Okresný súd vychádzal z toho, že žalobca odôvodnil návrh zabezpečovacieho opatrenia obavou
možného odpredaja dotknutej nehnuteľnosti, čím by došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti práva potom,
čo banka pristúpila k začatiu výkonu záložného práva, ak sa žalovaní pokúsia predísť konaniu dražby

a maximalizovať sumu získanú za predaj nehnuteľností. Okresnému súdu sa uvedené odôvodnenie
návrhu javilo ako nedostatočné na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca prezentoval
úvahu bez predloženia akýchkoľvek dôkazov a tvrdení, z obsahu ktorých by bol zámer žalovaných
predať nehnuteľnosti zrejmý, t. j. že by skutočne podnikli kroky smerujúce k predaju nehnuteľností.
Domnienka žalobcu, že žalovaný T. má motív zbaviť sa majetku, nakoľko je právoplatne zaviazaný
na náhradu škody súvisiacu s jeho trestnou činnosťou, je podľa okresného súdu bezvýznamná. Za

zbavovanie sa majetku nemožno považovať to, ak sa majetok scudzí za primeranú, resp. najvyššiu
možnú protihodnotu, lebo tým by neohrozili vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky. Žalobca poukázal na
možnú snahu žalovaných maximalizovať výťažok z predaja nehnuteľností, čo však logicky neosvedčuje
zámer zbavovať sa majetku za účelom zamedzenia uspokojenia pohľadávky žalobcu tak, ako to sám
prezentuje. Navyše, ak by predali nehnuteľnosti za účelom maximalizovania výťažku predaja, tento

krok by sám o sebe nespôsobil ukrátenie veriteľa, lebo je v záujme žalobcu dosiahnutie čo najvyššieho
výťažku, ktorý by postačil na vyplatenie zabezpečenej pohľadávky banky a pohľadávky žalobcu.

4. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 343, § 344, § 326 CSP, § 151a, § 151b ods. 1,
veta prvá Občianskeho zákonníka. O trovách zabezpečovacieho opatrenia nerozhodoval, keďže ďalej

koná vo veci samej.

5.Žalobcavovčaspodanomodvolanízodňa19.01.2023uviedol,žesúdkonáodjehovzájomnejžalobe
od 03. 12. 2018 a očakával, že v jeho veci bude právoplatne rozhodnuté v deň, kedy bude rozhodnuté o
návrhu žalovaných na určenie vlastníckeho práva. Poukázal na § 457 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého je každý účastník zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca očakával,
že okresný súd poskytne zabezpečenie v konaní o uplatnenej pohľadávke. Namiesto toho legitimizoval
právožalobcovnehnuteľnostipredať,keďžepohľadávkažalobcuniejejudikovanávdôsledkupochybení
okresného súdu v doterajšom konaní. Okrem motívu žalovaných zbaviť sa majetku môže reálne nastať
stav, kedy budú zriadené exekučné záložné práva k nehnuteľnostiam na základe existujúcich nárokov

iných veriteľov. Keď bude rozhodnuté o pohľadávke žalobcu, bude jej poradie bez šance na uspokojenie
a zostane v rovine nevymožiteľnej pohľadávky. Takému stavu má súd predísť tým, že by nariadil
zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu. Žalobca sa domáha zabezpečovacím opatrením
súdnej ochrany v súvislosti so stratou vlastníckeho práva a povinnosťou žalovaných vrátiť mu kúpnu
cenu. Z toho dôvodu navrhol odvolaniu vyhovieť.

6.1. Žalovaným bol postupom podľa § 329 ods. 1 CSP doručený návrh a odvolanie žalobcu, ako aj
uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý.
6.2. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu podaním zo dňa 13. 02. 2023 uviedli, že žalobca neosvedčil
obavu, že prípadná exekúcia bude neúspešná, resp. že žalovaní budú postupovať tak, ako uviedol

žalobca vo svojom návrhu. Jedná sa len o jeho teoretickú úvahu, čo nie je postačujúce na to, aby súd
návrhu vyhovel. O vzájomnom nároku žalobcu nie je rozhodnuté, preto nemožno bez pochybností prijať
záver, že pohľadávkou disponuje. Žalovaní tvrdia, že im za kúpu rodinného domu nezaplatil a preto po
zániku kúpnej zmluvy nie sú povinný niečo vrátiť. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu
potvrdil.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contr. CSP) napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd zamietol návrh na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie a návrhu žalobcu vyhovel.

8.1. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8.2. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
8.3. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.
8.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8.5 Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Okresný súd zamietol návrh na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením, pretože
žalobca dôvodnosť návrhu neosvedčil a nepreukázal.

10. Odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Okresný súd v tejto veci opakovane a neprípustne prenechal
odvolaciemu súdu povinnosť zaoberať sa a zodpovedať otázky podstatné pre posúdenie veci.
Predmetom zabezpečovacieho opatrenia je pohľadávka, o ktorej sa má rozhodnúť vo veci samej. V
doterajšom konaní sa okresný súd vecne s právnym nárokom žalovaného nevysporiadal, hoci tak mal

a mohol urobiť, pretože koná o vzájomnej žalobe.

11.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia popierajú akékoľvek plnenie na kúpnu cenu. Žalobcovia
aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo veci zabezpečovacieho opatrenia pohľadávku žalovaného
spochybnili.

11.2. Zo spisu vyplýva, že žalovaný uplatňuje pohľadávku 49.000 EUR, ktorú žalovaný uhradil ako
časť kúpnej ceny pred podpisom kúpnej zmluvy a ďalej pohľadávku v sume 134.000 EUR, v ktorej ide
o záväzky predávajúcich, ktoré žalovaný prevzal a uhradil za žalobcov tretej osobe a toto plnenie bolo
podľa kúpnej zmluvy započítané na kúpnu cenu.
11.3. Procesný stav konania vo veci samej o žalobe a vzájomnej žalobe je ku dňu podania návrhu

zabezpečovacieho opatrenia taký, že žalobcovia sa právoplatne domohli určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré predtým previedli na žalovaného, z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy. Na
druhej strane nárok na vrátenie akýchkoľvek vzájomných plnení z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy
popierajú.
11.4. Hodnotenie tvrdení strán sporu a splnenie povinnosti dôkazného bremena bude povinnosťou

okresného súdu a na základe toho vydá v konaní o vzájomnej žalobe rozhodnutie. Predsa však bolo
treba vychádzať a prihliadnuť na skutočnosti, ktoré boli uvedené v konaní o vzájomnej žalobe, vyši
najavo alebo nastali počas konania.

12.1. V posudzovanej veci sa žalobca v konaní o vrátenie peňažného plnenia titulom odstúpenia od

kúpnej zmluvy, domáha zriadenia sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaných, určené v konaní, v ktorom preukázali odstúpenie od kúpnej zmluvy a domohli sa určenia
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam evidovaným v kat. úz. XX.X.y na LV č. XX.
12.2. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd
nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pre posúdenie veci je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Uvedenou právnou úpravou je vymedzené posudzovanie a odôvodnenie predpokladov pre zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

13. Okresný súd v protiklade s významom, ktorý uviedol žalobca vyložil skutočnosť, že uspokojeniu
pohľadávky žalobcu konkurujú pohľadávky iných veriteľov, ktorí uplatňujú alebo môžu uplatniť svoje
pohľadávky proti žalovaným. Okresný súd uviedol v odôvodnení nejasnú úvahu, ako môže žalobca v

prípadedražby,dosiahnuťvýťažokpostačujúcinielennavyplateniepohľadávkybanky,aleajpohľadávky
žalobcu v situácii, keď pohľadávka žalobcu je naďalej predmetom súdneho konania. To, že žalobca má
možnosť zúčastniť sa dražby ako dražiteľ je pre posúdenie veci bezpredmetné. Naopak, pre posúdenie
dôvodnosti návrhu a obrany žalovaných je už v tomto štádiu konania významná skutočnosť, že žalovaníbez predloženia dôkazov popierajú tvrdenia žalobcu, ktoré tento odôvodňuje obsahom kúpnej zmluvy
zo dňa 19. 01. 2018, ktorú žalovaní ako predávajúci podpísali ( č. l. 7,8).

14. Pre posúdenie veci sú podstatné iba tie okolnosti, ktoré vyplývajú z predmetu konania, obsahu
spisu a osobných pomerov žalovaných, ktorí pristúpili k zmluvnému prevodu sporných nehnuteľností
na žalobcu a následne boli, ako žalobcovia, úspešní v konaní o určenie vlastníckeho práva z dôvodu
odstúpenia od zmluvy so žalobcom, pričom v konaní o vzájomnej žalobe popierajú nárok žalobcu na
vrátenie peňažných plnení z titulu kúpnej zmluvy. Z doterajšieho konania vyplýva, že okrem banky, ktorá

realizuje záložné právo, mali predávajúci (žalovaní) ďalšieho veriteľa, ktorý záväzok mal uhradiť (podľa
obsahu kúpnej zmluvy) žalobca a tento záväzok mal byť započítaný na kúpnu cenu. Žalovaný XX. D.
má z dôvodu obmedzenia osobnej slobody obmedzené možnosti zabezpečovania svojich príjmov. To,
že akékoľvek záväzky voči žalobcovi žalovaní popierajú nič nemení na tom, že v prípade úspešnosti
žalobcu o vzájomnej žalobe, by v prípade speňaženia sporných nehnuteľností na dražbe alebo mimo
dražby mohla byť pohľadávka žalobcu nevymožiteľná.

15.Predmetomkonaniajesporopeňažnúpohľadávkuažalobcavkonaníovzájomnej žalobepreukázal
obavu z jej vymožiteľnosti. Žalobca preukázal dôvody, aby bolo súdom zriadené záložné právo, ktoré
bude zabezpečovať vymožiteľnosť žalovanej peňažnej pohľadávky. Ak žalovaný nebude vo veci samej
úspešný a nedôjde k speňaženiu predmetu záložného práva, vlastník nehnuteľností môže žalovať o

určenie, že záložné právo zaniklo.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP), podľa výsledku konania, preto odvolací súd o náhrade trov nerozhodoval.

17. Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).