Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616205828
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6616205828.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu A. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom R., Na M. XXX/XX, štátneho občana SR, proti žalovaným 1/ B.. X. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T., D. nám. 29XX/X, štátnej občianke SR, 2/ U. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., D. nám. XXXX/
X, 3/ W. R. - I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. J. A. I. XXX/XX, štátnej občianke SR a 4/ B. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T., D. nám. XXXX/X, štátnej občianke SR, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku L. súdu T. sp. zn. 21C/126/2016 zo dňa 29. 11. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo
výške79.300,-€auložilžalobcovipovinnosťnahradiťžalovaným1/až4/trovykonaniapredsúdomprvej
inštancie v plnom rozsahu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady primeraného
zadosťučinenia 79.300,- € z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že právny
predchodca žalovaných W.. B. R. (ako jeho právny zástupca) zmaril jeho ústavné práva na vyšetrenie
trestnej veci, práva na podnikania a práva na ľudskú dôstojnosť tým, že mu neoznámil a nedoručil

rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS 417/2012-10 zo dňa 16. 08. 2012. Uvedeným konaním žalobcovi
uplynula 6-mesačná lehota potrebná na doručenie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva.

2. Okresný súd rozhodol pôvodne rozsudkom č. k. 21C/126/2016-93 zo dňa 24. 02. 2017, ktorým žalobu
zamietol, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 16Co/288/2017-147 zo
dňa 20. 12. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie z dôvodu nutnosti ustálenia predmetu konania, t. j. čoho sa vlastne žalobca domáha,

teda, či sa domáha náhrady škody, alebo si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do
práv žalobcu nečinnosťou pôvodného žalovaného.

3. Na výzvu okresného súdu žalobca uviedol, že sa v konaní domáha náhrady škody vo výške
uvedenej v žalobe ako nemajetkovej ujmy, t. j. morálnej a psychickej ujmy, ktorú mu spôsobil právny
predchodca žalovaných úmyselne svojím protiprávnym konaním, ktorý porušil jeho ústavné práva v
súvislosti so zachovaním ľudskej dôstojnosti tým, že napriek tomu, že ho žalobca vyzval, aby mu doručil

uznesenie Ústavného súdu SR, túto jeho výzvu ignoroval a uznesenie mu vôbec neposlal. Tým, že
nemal uznesenie, došlo k zmareniu jeho práva podať sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu bez včasného doručenia uznesenia v stanovenej 6-mesačnej lehote. Keby tento súd zistilpochybenia orgánov činných v trestnom konaní, tak by nariadil, aby rešpektovali jeho ústavné práva na
riadne vyšetrenie jeho trestnej veci.

4. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil v konaní, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom
žalovaných W.. B. R. zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej žalobca udelil právnemu predchodcovi
žalovaných dňa 25. 09. 2012 plnú moc k zastupovaniu v konaní pred Ústavným súdom SR. Záznam z
jednania zo dňa 25. 07. 2012 podpísaný žalobcom na č.l. 58 preukazuje, že žalobca žiadal od právneho
predchodcu žalovaných, aby podal v jeho mene ústavnú sťažnosť proti nezákonnému rozhodnutiu

Okresnej prokuratúry so žiadosťou o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- € s tým, že žalobca
ako klient bol poučený o okolnostiach podania sťažnosti, ako aj o tom, že výsledok veci je neistý. W.. R.
podal dňa 02. 08. 2012 sťažnosť na Ústavnom súde SR, ktorou namietal porušenie základného práva
na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš
č. k. Pv 12/12-17 zo dňa 28. 05. 2012. Ústavný súd uznesením IV ÚS 417/2012-10 zo dňa 16. 08.
2012 sťažnosť odmietol ako neprípustnú z dôvodu, ako vyplýva z verejných registrov, pre nevyčerpanie

všetkých prostriedkov pred podaním sťažnosti pred Ústavný súd.

5. Okresný súd vec právne posúdil podľa §§ 11, 13 ods. 1, 100 ods. 1, 2, 101, 420 ods. 1 OZ, ďalej
podľa ust. §§ 1 ods. 2, 18 ods. 2, 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a podľa článku 35 ods. 1

Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 102/1999 Z. z. o Protokole č. 11 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

6. Okresný súd žalobu zamietol, keď mal za to, že na priznanie nároku na nemajetkovú ujmu
spočívajúcu v ohrození osobnostných práv uvedených v § 11 OZ musia byť splnené predpoklady, a

to 1/ existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnostných práv uvedených v § 11 OZ, 2/ neoprávnený (protiprávny) charakter takéhoto
zásahu, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou, s tým, že pokiaľ nie je
splnený ktorýkoľvek z týchto predpokladov, je vylúčená možnosť vzniku sankcií podľa § 13 OZ. Okresný
súd mal za to, že strata možnosti preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu SR a orgánov činných v

trestnom konaní vo veci žalobcu pred Európskym súdom pre ľudské práva nie je sama o sebe zásahom
do osobnostného práva žalobcu. Keďže nárok žalobcu v danom prípade vyplýval len zo skutočnosti,
že žalobca si zvolil advokáta JUDr. B. R. na zastupovanie pred Ústavným súdom a tento advokát sa
dopustil porušenia svojej povinnosti podľa § 18 ods. 2 Zákona o advokácii voči žalobcovi, nejde o priamy
zásah proti osobnostnému právu žalobcu podľa § 11 OZ, keďže v danom prípade absentuje naplnenie

predpokladov, ktorým sa všeobecné osobnostné právo vymedzuje. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že
uvedeným konaním (nekonaním) právneho predchodcu žalovaných bolo porušené jeho právo na riadne
prešetrenie jeho trestnej veci, jedná sa o právo na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR, čo je právo pôsobiace voči štátu, avšak porušenie povinností právneho predchodcu žalovaných
nepredstavuje samo o sebe zásah do žalobcovho práva na spravodlivý proces.

7. Rovnako súd mal za to, že nedoručenie uznesenia Ústavného súdu žalobcovi právnym zástupcom
žalobcu nemôže v priamej súvislosti zasahovať ani do žalobcovho práva na podnikanie a zachovanie
ľudskej dôstojnosti a žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právneho predchodcu
žalovaných a spôsobením nemajetkovej ujmy žalobcu, keďže žalobca ani nemohol preukázať, že by

výsledok konania pred Európskym súdom pre ľudské práva mohol byť vyhlásený v prospech žalobcu,
keď konanie pred Ústavným súdom SR bolo zamietnuté z dôvodu nevyčerpania všetkých prostriedkov
pred podaním sťažnosti na Ústavnom súde. Pokiaľ by, teda, aj žalobca podal včas sťažnosť na
Európskom súde pre ľudské práva v súlade s článkom 35 ods. 1 Protokolu č. 11 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, súd mal za to, že je prinajmenšom nepravdepodobné, že by bolo

toto rozhodnutie pre neho priaznivejšie, než rozhodnutie Ústavného súdu SR. V tomto smere okresný
súd poukázal ako na prameň práva na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 30Cdo/2652/2005 zo dňa
30. 11. 2005, v ktorom Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že v dôsledku takéhoto porušenia povinnosti
advokáta nešlo bezprostredne o zásah do osobnostného práva žalobcu.

8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo
veci s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.9. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
odvolanie žalobca, v ktorom uviedol doteraz ním tvrdené skutočnosti, teda, že advokát W.. B. R. napriek
tomu, že ho žalobca vyzval, mu nedoručil uznesenie Ústavného súdu SR, jeho výzvu ignoroval, čím

došlo k zmareniu práva žalobcu na sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva v Strasbourgu, došlo
k zmareniu jeho práva na riadne vyšetrenie jeho trestnej veci na Európskom súde pre ľudské práva,
W.. R. ho nepoučil o tom, že je potrebné dodržať princíp subsidiarity vo veci samej pred podaním
ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR, súd sa nezaoberal dôkazom, a to že sa jedná o spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Znovu uviedol, že sa domáha náhrady škody vo výške uvedenej v

žalobe ako nemajetkovej ujmy a žiadal o vydanie rozhodnutia, ktorým by sa jeho žalobe vyhovelo.
Žiadal teda žalovanému uložiť poskytnúť primerané zadosťučinenie vo forme finančnej satisfakcie z
dôvodu porušenia jeho ústavných práv garantovaných Ústavou SR v súvislosti so zachovaním ľudskej
dôstojnosti a zaplatiť žalobcovi 79.300,- € z titulu spôsobenia nemajetkovej ujmy.

10. Žalovaní 1/ až 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ktoré podali každý zvlášť, uviedli, že

súhlasia s rozsudkom okresného súdu, ktorý je správny.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ až 4/ k odvolaniu žalobcu uviedol, že s ich
vyjadreniaminesúhlasívplnomrozsahu,nakoľkorozhodnutieokresnéhosúdujeprotiústavné,svojvoľné
a neudržateľné.

12. Žalovaní 1/ až 4/ v ďalšom svojom písomnom vyjadrení uviedli, že trvajú na všetkých svojich
písomných a ústnych prednesoch a že rozhodnutie súdu považujú za správne.

13.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP)odvolanieprejednalviazanýrozsahomadôvodmipodaného

odvolania (§ 379, § 380 CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

14. Odvolací súd sa v celom rozsahom stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku. Pri rozhodovaní
okresný súd vychádzal z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil

aj správne právne závery. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti a nepredložil
žiadne ďalšie dôkazy, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil správnosť záverov okresného súdu a s
ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedoručenie
uznesenia Ústavného súdu žalobcovi jeho právnym zástupcom nie je bezprostredným zásahom do
osobnostného práva žalobcu a žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinností

jeho právneho zástupcu ako právneho predchodcu žalovaných a spôsobením nemajetkovej ujmy.
Okresný súd neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Súd sa vysporiadal v konaní s každou jednotlivou
námietkou žalobcu, na ktorú poukazoval v konaní (a následne i v samotnom odvolaní voči rozsudku

okresného súdu). Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver
o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v
rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú
verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah odvolania žalobcu je v podstate zhodný s

obsahom jeho doterajších tvrdení pred súdom prvej inštancie, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo
vzťahu k námietkam žalobcu je úplné, aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené
súdom prvej inštancie. Odôvodnenie rozsudku okresným súdom dáva jasne a zrozumiteľne odpovede
na všetky právne a skutkovo-relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, stručne a jasne

objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny
proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných
subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a

záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdoma dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 252/04, I ÚS 50/04, II ÚS 3/97, II ÚS 251/03).

15.Vďalšomodvolacísúdlenpoukazujenadôvodyrozsudkuokresnéhosúdu,sktorými,akojeuvedené
vyššie, sa v celom rozsahu stotožňuje. Uvádzanie akýchkoľvek ďalších dôvodov rozhodnutia by bolo
vlastne len opakovaním dôvodov už uvedených súdom prvej inštancie.

16. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, ako výroku

závislom od rozhodnutia vo veci samej. Žalovaní 1/ až 4/ boli v konaní pred súdom prvej inštancie v
plnom rozsahu úspešní, a preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP majú nárok na náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci.

17. V odvolacom konaní boli žalovaní 1/ až 4/ taktiež v celom rozsahu úspešní, a preto rovnako v zmysle
§ 255 CSP majú nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré im ale v odvolacom konaní žiadne

nevznikli, a preto ich náhradu odvolací súd žalovaným 1/ až 4/ nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).