Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214512
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4215214512.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: W. V., nar. XX. XX. XXXX (t. č. plnoletej) a K. M. V., nar. XX. XX. XXXX, v konaní
zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne, deti rodičov: F.. T. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A., F. XX/XX a X.. A. A., nar. XX. 02. XXXX, bytom A., U. XX, o návrhu na

zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a o návrhu na nariadenie výchovného opatrenia a o návrhu
matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o náhrade trov štátu, o odvolaniach matky a otca proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 3. decembra 2019 č. k. 12P/197/2015-514 takto

XX.

r o z h o d o l :

Odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochtýkajúcichsanáhradytrovkonania

štátu m e n í takto:

Otec je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno č. SK06 8180 0000 0070 0015
9785 SPSRSKBA sumu 265,40 eura titulom refundácie znalečného s VS: 4209668119, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Matka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno č. SK06 8180 0000 0070 0015
9785 SPSRSKBA sumu 315,41 eura titulom refundácie znalečného s VS: 4209668319, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo zvyšku trovy konania štátu znáša štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný zaplatiť na účet Okresného
súdu Komárno č. SK06 8180 0000 0070 0015 9785 SPSRSKBA sumu 530,80 eura titulom refundácie
znalečného s VS: 4209668119, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a matka je povinná zaplatiť
na účet Okresného súdu Komárno č. SK06 8180 0000 0070 0015 9785 SPSRSKBA sumu 630,81 eura
titulomrefundácieznalečnéhosVS:4209668319,do3dníodprávoplatnostitohtouznesenia.Poprávnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 395 ods. 1 a 2, článku 3 ods. 1 a 2, § 55, § 57 CMP,

§251CSP.Uviedol,ženaOkresnomsúdeKomárnoprebiehalokonanieonávrhunazmenuúpravystyku
otca s maloletými deťmi, o návrhu na nariadenie výchovného opatrenia a o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd rozsudkom vedeným pod sp. zn. 12P/197/2015 zo dňa 03.
05. 2018 rozhodol vo veci samej a zároveň rozhodol aj o odmene znaleckej organizácie a zaviazal
rodičov na zaplatenie trov znaleckého dokazovania v celkovej výške 1 261,61 eura, pričom upravil
učtáreňOkresnéhosúduKomárnoavyplatilznaleckejorganizáciísumu100eurzozloženéhopreddavku

na znalecké dokazovanie. Voči predmetnému rozhodnutiu boli podané odvolania. Krajský súd v Nitre
rozsudkomč.k.9CoP/43/2018-478zodňa18.04.2019rozhodoloodvolaniachatotak,ževčastivýrokutýkajúceho sa odmeny znalca a v časti vyplatenia sumy 100 eur znalcovi zo zloženého preddavku na
znalecké dokazovanie, ktoré zložil otec maloletých detí, potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Komárno.
UloženúpovinnosťmatkeaajotcovizaplatiťznaleckejorganizáciítrovyznaleckéhodokazovaniaKrajský

súd v Nitre zrušil s odôvodnením, že v prípade, keď výdavky na znalecké dokazovanie nie je možné
v celom rozsahu pokryť zo zložených preddavkov, nie je namieste rozhodnúť tak, že trovy znaleckého
dokazovania má zaplatiť účastník priamo znaleckej organizácií. Odvolací súd bol toho názoru, že
súd prvej inštancie mal uhradiť trovy znaleckého dokazovania s výnimkou zloženého preddavku a
následne by rozhodol o trovách, ktoré štátu v dôsledku tejto úhrady vznikli. V intenciách rozhodnutia

odvolacieho súdu Okresný súd Komárno uznesením č. k. 12P/197/2015-508 zo dňa 10. 10. 2019 vyplatil
odmenu znaleckej organizácií za znalecké dokazovanie vo výške 1 161,61 eura. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2019. Odmena vo výške 1 161,61 eura bola súdom ustanovenej
znaleckej organizácií vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu a zvyšok 100 eur z preddavku, ktorý
zložil otec maloletých detí. Od 01. 07. 2016 znalečné nemôže platiť štát zo svojich rozpočtových
prostriedkov, ale majú trovy znaleckého dokazovania platiť vždy účastníci konania. Podľa § 55 CMP v

mimosporových konaniach súd môže náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé. Súd mal za to, že v nesporovom konaní, v ktorom nie je možné hovoriť o úspechu
alebo neúspechu niektorého z účastníkov, má štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil, proti
každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, pričom nie je rozhodujúce, či konanie nariadené súdom,
v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie

konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. V danom
prípade súd rozhodoval vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, t. j. v nesporovom konaní, kde
znalecké dokazovanie nebolo nariaďované ani v záujme otca, ani v záujme matky, ale v záujme
maloletých detí. Preto súd s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre na okolnosti prípadu, ako
aj na celkové majetkové pomery rodičov maloletých detí, považoval za spravodlivé zaviazať na náhradu

trov štátu oboch rodičov maloletých detí v rovnakom rozsahu. Otec maloletých detí zložil preddavok
na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 100 eur. Súd upravil učtáreň, aby zložený
preddavok bol poukázaný na účet znaleckej organizácie. To znamená, že otec maloletých detí zo súdom
priznanej odmeny za znalecké dokazovanie vo výške 1 261,61 eura už uhradil sumu 100 eur. Preto
zostatok sumy na odmenu znaleckej organizácie, t. j. náhrada trov štátu, predstavuje sumu 1 161,61

eura, ktorú súd pomerne rozdelil medzi rodičmi maloletých detí tak, že popritom zohľadnil aj vyššie
uvedený preddavok uhradený otcom maloletých detí. Tak po odpočítaní uvedeného preddavku súd
zaviazal otca na zaplatenie sumy 530,80 eura (630,80 - 100). Nakoľko matka maloletých detí počas
konania nebola zaviazaná na platenie preddavku na trovy dôkazu, ktoré boli znaleckej organizácií
priznané celkom vo výške 1 261,61 eura, súd, poukazujúc na princíp spravodlivosti uložil matke rovnakú

povinnosť zaplatiť sumu 630,81 eura.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie matka, ktorá považuje predmetné rozhodnutie za nesprávne, najmä z dôvodu, že konanie
má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedla, že pri rozhodovaní o refundácii znalečného
súd prvej inštancie nechal bez povšimnutia skutočnosť, že už pri rozhodovaní o zložení preddavku na
trovy dôkazu na strane matky odvolací súd poukázal na to, že ak pri účastníkovi indikujú podmienky
na oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 CSP na jeho návrh, súd ex offo skúma existenciu

podmienok pre oslobodenie. Už pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že na
strane matky sú dané podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Dôvody uviedol v bode 6.
uznesenia č. k. 7Cop/42/2016-142 zo dňa 26. 08. 2016, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie č.
12P/197/2015-128 zo dňa 06. 05. 2016 v napadnutej časti v 5. výroku o povinnosti matky zaplatiť
preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 100 eur zrušil. U otca výživné bolo zvýšené

až v roku 2018 a otec pristúpil k plateniu výživného v tejto výške až po mesiaci jún 2019. Na výživu
maloletých detí ničím iným neprispieva. Matka má problémy so zabezpečením výdavkov spojených so
starostlivosťou o dve maloleté deti, ktoré navštevujú strednú školu, preto výdavky na ich starostlivosť sa
značne zvyšujú. Otec, napriek tomu, že má vysokoškolské vzdelanie, sa nesnaží nájsť iné zamestnanie,
aby zarábal viac. Matka starostlivosť o deti zvláda za neustálej pomoci svojich rodičov, ktorí rodinu

podporujú, umožnili, aby bývali v ich rodinnom dome a prispievali čiastočne iba na krytie režijných
výdavkov. Matka niekoľkokrát požiadala otca, aby niečím prispel na výdavky v škole, ale on to odmietol.
Z toho, čo je uvedené, vyplýva, že pre matku je problém zaplatiť tak vysokú sumu, 630,81 eura na
krytie výdavkov znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť,či je v možnostiach a schopnostiach matky trovy štátu uhradiť (poukazujúc aj na vyššie označené
rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k matke). Poukázala ďalej na to, že znalecké dokazovanie,
ktoré bolo súdom nariadené a znalcom vykonané, navrhol otec, pričom bol si toho vedomý a bol na

to aj upozornený, že tým vzniknú výdavky. Matka v súdnom konaní poukázala na to, že súd nedávno
vykonal znalecké dokazovanie a rozhodol na základe záverov znaleckého posudku, preto nevidí dôvod
opakovať v krátkom časovom období ďalšie znalecké dokazovanie. Nechcela, aby sa deti opätovne
podrobili ďalšiemu vyšetreniu a nechcela ich vystavovať ďalším stresom a vedela, že nemá možnosť
hradiť výdavky spojené so znaleckým dokazovaním bez toho, že by to išlo na úkor maloletých detí. Súd

prvej inštancie pri rozhodovaní neskúmal, či úhrada trov konania štátu matkou, vzhľadom na okolnosti
danej veci, je spravodlivá, ako na to poukázal odvolací súd v bode 31. rozsudku č. 9CoP/43/2018-478 zo
dňa 18. 04. 2019 - okolnosti konkrétnej veci nasvedčujú tomu, že návrh na znalecké dokazovanie podal
otec maloletých detí. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o trovách, ktoré štátu vznikli v tomto konaní v
zmyslezásaduvedenýchvrozsudkuodvolaciehosúdu9CoP/43/2018-478zodňa18.04.2019.Navrhla,
aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 12P/197/2015-514 zo dňa 03. 12. 2019

v časti, ktorou uložil povinnosť matke maloletých detí, aby zaplatila na účet Okresného súdu Komárno
č. SK06 8180 0000 0070 0015 9785 SPSRSKBA sumu 630,81 eura titulom refundácie znalečného s
VS: 4209668319.

3. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti o uloženie povinnosti otca zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno

sumu 530,80 eur titulom refundácie znalečného, podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol,
že podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 9CoP/43/2018-478 zaplatil matke detí 3 613,27
eura dňa 27. 12. 2019. Aj to vedel zaplatiť len tak, že dostal malé pôžičky od kamarátov, čo musí vrátiť.
Na odvolanie mal len 15 dní, čo nestačilo na to, aby pozbieral bloky a aby poukázal svoje výdavky na
1 mesiac. Preto žiadal, aby súd bral na ohľad jeho výdavky - rok 2017 október, podložené dôkazmi

v spise. Uviedol, že tieto výdavky sa zvýšili, napríklad výživné na deti namiesto 75 eur na 170 eur.
Ďalej žiadal odvolací súd, aby bral ohľad aj na jeho výdavky kvôli zdravotným problémom (problém s
tráviacou sústavou, chrbticou, porucha gluk. tolerancie. Vzhľadom na jeho výdavky, majetkové pomery,
zdravotný stav, žiadal o oslobodenie povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno sumu 530,80
eura titulom refundácie znalečného, lebo nemá peňažnú rezervu, z čoho by to mohol zaplatiť. Síce jeho

bývalámanželkadostalaodnehouvedenúsumu3613,27eura,navrholajoslobodeniepovinnostimatke
zaplatiť sumu 630,81 eura, aby to nebolo možné použiť proti nemu, že kvôli nemu museli platiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej

CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 7. augusta 2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh
otca na zmenu styku otca s maloletými deťmi a návrh na vhodné výchovné opatrenie. Súd prvej inštancie

v priebehu konania uznesením zo dňa 6. mája 2016 č. k. 12P/197/2015-128 výrokom 1. nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru psychológia, zdravotníctvo a farmácia: Ústav
pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r. o., Nové Zámky za účelom vypracovania
znaleckého posudku a výrokom 5. otcovi maloletých detí uložil povinnosť, aby na účet Okresného súdu
Komárno zložil preddavok na trovy dôkazu vo výške 100 eur v lehote 5 dní od doručenia uznesenia a

matke maloletých detí uložil povinnosť, aby na účet Okresného súdu Komárno zložila preddavok na trovy
dôkazuvovýške100eurvlehote5dníoddoručeniauznesenia.Dňa17.mája2016bolotcommaloletých
detí zaplatený preddavok na trovy dôkazu vo výške 100 eur na účet Okresného súdu Komárno. Proti
uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 6. mája 2016 č. k. 12P/197/2015-128 vo výroku o povinnosti zložiť
preddavok na trovy dôkazu vo výške 100 eur podala matka odvolanie. Krajský súd v Nitre ako odvolací

súd uznesením zo dňa 26. augusta 2016 č. k. 7CoP/42/2016-142 uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti o povinnosti matky zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške
100 eur zrušil. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 3. mája 2018 č. k. 12P/197/2015-365 výrokom
XI. priznal Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o., znaleckej organizácii
z odboru psychológia, zdravotníctvo a farmácia, trovy znaleckého dokazovania vo výške 1 261,61

eura. Výrokom XII. rozhodol, že otec je povinný zaplatiť tejto znaleckej organizácii trovy znaleckého
dokazovania vo výške 530,805 eura do troch dní po právoplatnosti rozsudku a matka je povinná (výrok
XIII.) zaplatiť znaleckej organizácii trovy znaleckého dokazovania vo výške 630,805 eura do troch dní
po právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom (XIV.) rozhodol, aby učtáreň Okresného súdu Komárnopo právoplatnosti rozsudku vyplatila uvedenej znaleckej organizácii z preddavku znalečného zloženého
otcom maloletých detí, vedeného v registri pohľadávok pod položkou D14 11/2016 s VS 4285540116
sumu 100 eur. Odvolací súd, prejednávajúc podané odvolania matky, otca a kolízneho opatrovníka,

rozsudkom zo dňa 18. apríla 2019 č. k. 9CoP/43/2018-478 okrem iného v napadnutých výrokoch
týkajúcich sa povinnosti otca a matky zaplatiť znaleckej organizácii trovy znaleckého dokazovania
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 10. októbra 2019 č. k. 12P/197/2015-508 rozhodol, aby učtáreň Okresného
súdu Komárno vyplatila z rozpočtových prostriedkov súdu Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii

a Psychiatrii, spol. s r. o., Nové Zámky, trovy znaleckého dokazovania vo výške 1 161,61 eura. Súd
prvej inštancie následne rozhodol napadnutým uznesením, proti ktorému podali odvolanie otec aj matka.
Následne odvolací súd vyzval oboch rodičov, aby súdu doručili potvrdenia o ich príjme za posledných
12 mesiacov.

6. Odvolaciemu súdu bolo dňa 9. februára 2021 zo strany matky doručené potvrdenie o príjmoch

za posledných 12 mesiacov. Matka u zamestnávateľa GrennChem Hungary Kft. so sídlom v Maďarsku
pracuje od 17. augusta 2015. Uviedla, že otec detí prispieva na starostlivosť a výživu detí iba výživným v
zákonom stanovenej výške, napriek tomu, že dcéra Ágnes v apríli dovŕšila vek 18 rokov a pripravuje sa
na vysokoškolské štúdium. Ostatné musí zabezpečiť sama. Dcéry sa učia mimoriadne dobre, dosahujú
mimoriadne dobré študijné výsledky, sú veľmi aktívne aj v mimoškolských činnostiach, preto považuje

za svoju povinnosť im toto zabezpečiť a umožniť aj bez podpory otca. Veľmi veľa jej pomáhajú jej rodičia,
keďže bývajú v ich rodinnom dome a vo všetkom sú im oporou. Žiadala, aby súd pri rozhodovaní o
odvolaní bral do úvahy aj uvedené skutočnosti. Aj naďalej je pre ňu problém zaplatiť tak vysokú sumu
630,81 eura na krytie výdavkov znaleckého dokazovania, ktoré ani nežiadala, keďže na znaleckom
dokazovaní trval otec.

7. Odvolaciemu súdu bolo dňa 1. marca 2021 zo strany otca doručené potvrdenie o priemernom
mesačnom príjme od januára 2020 do decembra 2020. Uviedol tiež, že v poslednom polroku sa mu
zhoršil zdravotný stav, v auguste mal infarkt, dva krát bol hospitalizovaný v kardiologickom centre v Z.
a bol nútený brať neustále lieky. Od konca decembra je ležiaci, chorý kvôli bolesti kolena. Okrem liekov

dostáva raz za dva týždne injekciu a jedna injekcia stojí 80 eur, takže mesačne 160 eur.

8. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 CMP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v
jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak
nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

11. Podľa § 49 ods. 2 CMP súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o
skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

12. Podľa § 49 ods. 3 CMP spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na
konaní.

13. Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

14. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.15. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

16. Civilný mimosporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej úpravy
trov konania v CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady tzv. trov v mimosporových konaniach. V
mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP, a preto Civilný
mimosporový poriadok počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov štátu, ktoré vzniknú v súvislosti

s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhodne z úradnej povinnosti na rozdiel
od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Z uvedeného
vyplýva, že ak súd v konaní podľa CMP dospel do štádia, v ktorom bolo vzhľadom na vyšetrovací princíp
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci nariadiť (ustanoviť) znalecké dokazovanie, v ktorom vznikli tzv.
trovy štátu, je súd oprávnený a zároveň povinný rozhodnúť podľa § 57 CMP, a to v rozsahu náhrady
trov štátu voči účastníkom konania podľa ustanovenia § 49 ods. 3 CMP ako spoločné trovy účastníkov

konania, na náhradu ktorých sú povinní účastníci konania podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní,
ktorý sa spravuje hmotným právom, s prihliadnutím na aplikovateľnosť tzv. materiálneho korektívu v
zmysle ustanovenia § 55 CMP, a teda posúdiť, vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby
trovy dokazovania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci alebo len niektorý z nich. Nakoľko CMP
neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z OSP (§ 148), je potrebné v súlade s citovaným článkom 3 ods. 1
základných princípov CMP i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia
CMP upravujúce trovy konania, ktoré sú, čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.
Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil len v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy
dôkazov platí štát (napr. § 251 ods. 1 CMP) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník

alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (primerane § 49 ods. 2 CMP).

17. Vnesporovýchkonaniachniejemožnéhovoriťoúspechualeboneúspechuniektoréhozúčastníkov
konania najmä pre rôznorodý obsah právnych vzťahoch, na ochrane ktorých je verejný záujem. V zmysle
toho je potom možné konštatovať, že štát má vo všeobecnosti právo na náhradu trov konania (trov štátu)

v rovnakom rozsahu proti každému z účastníkov (§ 49 ods. 3 CMP). Avšak predpokladom pre uloženie
povinnosti účastníkom nahradiť štátu trovy konania je taký výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o
uložení tejto povinnosti a zároveň skutočnosť, že účastník, ktorému má byť povinnosť uložená, nespĺňa
predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Nie je podstatné, či účastník bol oslobodený
od platenia súdnych poplatkov rozhodnutím súdu, keď súd pred uložením povinnosti nahradiť trovy

konania štátu musí aj bez žiadosti účastníka skúmať, či účastník nespĺňa podmienky na oslobodenie od
súdnych poplatkov. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené predpoklady na oslobodenie, trovy,
ktoré by inak bol povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných
účastníkov konania.

18. Ustanovenie § 254 ods. 1 CSP kreuje právny rámec, ktorý ak tak odôvodňujú pomery strany
(účastníka), oprávňuje príslušný súd rozhodnúť o oslobodení povinnosti strany zaplatiť súdny poplatok,
a to celkom alebo z časti. V súlade s konštantnou judikatúrou vyšších súdnych autorít je pre naplnenie
citovaného zákonného rámca potrebné naplnenie zákonných kritérií, ktoré predpokladajú u strany sporu
(účastníka) také objektívne preukázané a spravidla subjektívne nezavinené nepriaznivé sociálne a

majetkové pomery, z ktorých by jednoznačne vyplývala nemožnosť strany splniť si poplatkovú povinnosť
vkonaní,prípadnebysplneniepovinnostizaplatiťsúdnypoplatokstranusporuzjavneneúnosnezaťažilo
a viedlo by k celkovému zhoršeniu jej sociálnej situácie, až k ohrozeniu životnej úrovne, respektíve až k
existenčnému ohrozeniu poplatkovou povinnosťou zaťaženého účastníka/strany sporu. Pri rozhodovaní
o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada nielen k výške príjmov strany (účastníka) a množstvo

disponibilných finančných prostriedkov, ale tiež k jeho možnosti si tieto prostriedky zaobstarať, ako aj
k dôsledkom, ktoré by pre jeho pomery mohlo mať zaplatenie príslušného súdneho poplatku alebo
iných platieb v príslušnom konaní predpokladaných. Súd musí skúmať z objektívneho hľadiska celkové
pomery účastníka, prihliadať k charakteru sporu (veci) a v danej veci k tomu, či náklady, ktoré môžu byť
vynaložené na bránenie práva strany (účastníka), sú v jeho reálnych možnostiach.

19. V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou súdu, aby pred rozhodnutím o náhrade trov štátu
na ťarchu účastníkov konania (§ 49 ods. 3 CMP, sa zaoberal a posúdil predpoklad pre uloženie tejto
povinnosti v intenciách § 49 ods. 2 CMP, t. j. zistil, či sú pre niektorého z účastníkov splnené podmienkypre oslobodenie od súdnych poplatkov, a to v časti alebo v celku. Ak súd zistí naplnenie tejto podmienky
na strane niektorého z účastníkov konania, premietne sa predmetná skutočnosť vo výške náhrady trov
štátunaťarchutohokonkrétnehoúčastníka,atobuďtak,žekonkrétnyúčastníkbudenajehopripadajúcu

časť (§ 49 ods. 3 CMP) oslobodený celkom alebo z časti.

20. Z obsahu spisu vo vzťahu k matke vyplýva, že priemerná mesačná čistá mzda matky predstavuje
399 380,- Ft, čo po prepočte aktuálnym konverzným kurzom predstavuje sumu 1 097,50 eura. K tomu
je potrebné pripočítať súdom určené výživné, ktoré otec mesačne platí, a to na W. vo výške 90 eur a

na K. vo výške 80 eur, k rukám matky. Proti tomu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že matka zo svojho
príjmu musí zabezpečiť okrem základných životných potrieb pre seba a dve deti aj potreby, ktoré svojou
povahou vo vzťahu k aktuálnemu veku nezaopatrených detí a k potrebe zabezpečenia ich kvalitnej
prípravy na osobnostný a kariérny rozvoj, možno označiť za relevantný faktor v otázke posúdenia
majetkových a sociálnych pomerov matky a nezaopatrených detí. Z obsahu spisu je nesporné, že
odvolací súd už v roku 2016 konštatoval, že u matky sú dané podmienky na oslobodenie od súdnych

poplatkov, z ktorého dôvodu jej neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
I keď príjem matky v porovnaní s rokom 2016 (kedy dosahovala mesačný príjem 601 eur) vzrástol,
úmerne tomu vzrástli i životné náklady odvíjajúce sa i od vzrastajúcich požiadaviek na starostlivosť a
výživu dospievajúcich dcér. S ohľadom na uvedené, odvolací súd prijal záver, že pomery matky naďalej
odvodňujú konštatovanie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak nie v plnom rozsahu,

ale v rozsahu 50%, a to s poukazom na to, že príjem matky vzrástol od roku 2016 o 400 eur, čo i pri
zabezpečovaní všetkých odôvodnených potrieb rodiny možno považovať za dostatočný na to, aby bola
schopná nahradiť trovy štátu v rozsahu 50%.

21. Z obsahu spisu vo vzťahu k otcovi vyplýva, že priemerná mesačná čistá mzda otca predstavuje

242 545,- Ft, čo po prepočte aktuálnym konverzným kurzom predstavuje sumu 667,10 eura. Otec si plní
vyživovaciu povinnosť na dcéry v súdom určenej výške výživného na W. vo výške 90 eur mesačne a na
K.vovýške80eurmesačne.Tiežprezentovaljehonepriaznivýzdravotnýstav,ktorýnemálenprechodný
charakter. Pri zohľadnení čistej mesačnej mzdy otca vrátane vyživovacej povinnosti na deti potom
otcovi zostáva na disponovanie mesačne čiastka 497,10 eura. Odvolací súd po zohľadnení sociálnych

pomerov otca mal za to, že otec rovnako ako matka naplnil predpoklady pre čiastočné oslobodenie od
súdnych poplatkov, a to tiež v rozsahu 50%. Vo vzťahu k nemu pritom zohľadnil skutočnosť, že otec už
zaplatil preddavok na trovy dôkazu (znalecké dokazovanie) vo výške 100 eur.

22. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sumarizuje, že vzhľadom na charakter mimosporových
konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je
potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré
majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní, ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o
maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký, teda v pomere jednej polovice. V predmetnej veci odvolací súd

vzhliadol v intenciách náhrady trov štátu naplnenie predpokladov pre čiastočné oslobodenie účastníkov
konania od súdnych poplatkov (§ 49 ods. 2 CMP), ako aj na prípadnú potrebu aplikácie materiálneho
korektívu (§ 55 CMP), v zmysle čoho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že znížil pôvodnú výšku trov štátu pripadajúcu na konkrétneho
účastníka o polovicu s tým, že vo zvyšku trovy konania štátu znáša sám štát.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).