Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2022

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 12C/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321200280
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2022:5321200280.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne O. L., rod. Č., nar.
X.XX.XXXX, G. X. Č.. XXXX/XX, XXX XX J. J., právne zast. V4 Legal, s.r.o., Tvrdého č. 8, 010 01 Žilina,
IČO: 36 858 820, proti žalovanej W. Š., rod. Č., nar. XX.X.XXXX, G. Č.. XX, XXX XX Č., právne zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra č. 3215, 022 01 Čadca,
IČO: 50 473 522, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupca doručila súdu 21.9.2021 žalobou, ktorou sa domáhala
rozhodnutia, aby súd určil, že O. L., rod. Č., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. Č.. XXXX/
XX, XXX XX J. J., je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby označenej súpisným číslom XX, druh
stavby rodinný dom, popis stavby: rod. dom čs.XX, postavená na pozemku - parcele reg. C č. XXXX/X,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 111 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., obec Č., okres
Čadca. Zároveň žiadala, aby súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Podanie žaloby po skutkovej stránke žalobkyňa odôvodnila tak, že žalovaná je v
súčasnosti evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., obec Č., okres Čadca ako

výlučný vlastník stavby so súpisným číslom XX postavenej na pozemku - parcele reg. C č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 111 m2. Právnym dôvodom, na základe ktorého mala
žalovaná nadobudnúť výlučné vlastníctvo k rodinnému domu je podľa údajov zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX Darovacia zmluva č. K. XXXX/XX Y. XX.XX.XXXX - XX/XX, na základe
ktorej nadobudla 1/2 spoluvlastníckeho podielu vzhľadom k celku k rodinnému domu a Osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní NZ XXXXX/XX - XX/XX, na základe ktorého nadobudla 1/2 spoluvlastníckeho
podielu vzhľadom k celku k rodinnému domu. Žalovaná sa ale nikdy nemohla stať výlučným vlastníkom

rodinného domu na základe darovacej zmluvy v spojením s vydržaním a to preto, že žalobkyňa sa na
základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.07.2009 vydanom JUDr. Valériou Štetiarovou pod
spisovou značkou 7D/691/2008, resp. Dnot 282/2008 stala nadobúdateľom celého majetku po svojej
matke Š. Č., rod. T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XX, Č..
Súčasťou aktív dedičstva boli podľa Osvedčenia o dedičstve aj „nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej
knihe kat. úz. G. na meno L. T., po ktorom poručiteľka dedila podľa D 831/69 vl. č. XX, XXX a na A.

W. T. X.. D., po ktorej poručiteľka dedila podľa D 345/79 vl. č. XXX, XXX, XX - vo vl. č. XXX pod B 2/
a, 2/b v neurčitom podiele, p. č. XXXX v stave neidentickom , vo vl. č. XXX pod B 1/E, 1/F, 1/G, 1/H
podiel 2034/19200, p. č. XXXX, XXXX v stave neidentickom, vo vl. č. XX pod B 47/a, 47/b, 48/a, 48/b v neurčitom podiele p. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX, XXXX v stave neidentickom“. L. T. a W. T., rodená D., boli rodičmi poručiteľky a starými rodičmi
žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve do svojho výlučného vlastníctva aj

nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XX pre katastrálne územie G. a jej časti
označené ako XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX.
Z obsahu príslušnej PKV č. XX vyplýva, že pod p. č. XXXX je v predmetnej vložke evidovaný „Dom pod
číslom XX, maštaľ a záhrada“ , pod p. č. XXXX uvádza PKV č. XX „stodolu pri Dome“. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že súčasťou majetku prejednávaného v dedičskom konaní po poručiteľke bol aj

rodinný dom, ktorý bol špecifikovaný prostredníctvom označenia v PKV č. XX ako „Dom pod číslom
XX“. Žalobkyni z neznámych dôvodov však do dnešného dňa nedošlo k zápisu vlastníckeho práva
k rodinnému domu do katastra nehnuteľností v jej prospech a to napriek skutočnosti, že z obsahu
osvedčenia o dedičstve je zrejmé, že rodinný dom nadobudla ako výlučný vlastník - dedič po poručiteľke.
Nakoľko na PKV č. XX je uvedený zápis o vlastníkovi menom F. I. (právny predchodca žalobkyne v
priamej línii), žalobkyňa opísala genézu prevodov a prechodov vlastníckych práv od O. I. (prastarého

otca žalobkyne) až po žalobkyňu: Po O. I.F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, celý život bytom
v rodinnom dome, nadobudla jeho majetok, vrátane rodinného domu jeho manželka A. I., rod. Z., ktorá
zomrela XX.XX.XXXX; uznesením čd. 8755/1930 boli potvrdené majetkové práva k rodinnému domu
dedičom poručiteľky, A. I. na žijúce deti poručiteľky - A. D., rod. Belešovú, Jána Beleša, Kamila Beleša a
Annu Belešovú, na základe kúpnej zmluvy označenej ako Kúpnopredajná smlúva č. 6330/34 nadobudli

vlastníctvo, o. i. aj k rodinnému domu manželia L. T. W. W. T.Á., rod. D. (starí rodičia Žalobkyne), po
svojich rodičoch - L. T. a W. T. zdedila celý majetok na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci
č. D 831/69 poručiteľka, po ktorej na základe Osvedčenia o dedičstve nadobudla celý majetok uvedený
v časti aktíva žalobkyňa. Historická dokumentácia prechodov a prevodov vlastníckych práv k rodinnému
domu preukazuje, že rodinný dom nikdy právne nevlastnila žalovaná, ani nijaký jej právny predchodca.

Tituly nadobudnutia uvedené pri jednotlivých spoluvlastníckych podieloch žalovanej na liste vlastníctva
akodarovaciazmluva č.K.XXXX/XXY.XX.XX.XXXXresp.osvedčenievyhláseniaovydržaníNZ
41524/05 nie sú spôsobilé preukázať vlastnícke právo žalovanej k rodinnému domu, nakoľko v prípade
darovacej zmluvy došlo zo strany darcu k zjavnému porušenia zásady nemo plus iuris a v prípade
osvedčenia o vydržaní neboli splnené základné požiadavky vydržania vlastníckeho práva. Na

základe uvedeného tak má žalobkyňa za preukázané, že zápis vlastníckych práv k rodinnému domu je
uvedený na liste vlastníctva chybne, nakoľko skutočným výlučným vlastníkom rodinného domu nemôže
byť žalovaná, ale práve naopak, žalobkyňa, ktorá sa stala výlučným vlastníkom rodinného domu na
základe Osvedčenia o dedičstve.

3. Žalobkyňa na preukázanie tvrdení pripojila k panej žalobe ako dôkazy Osvedčenie o
dedičstve zo dňa 06.07.2009, sp. zn. 7D/691/2008. , Osvedčenie o dedičstve zo dňa 06.07.2009 sp. zn.
7D/691/2008 str. 2 , pozemkovo-knižná vložka č. XX, časť majetková podstata, riadky č. 1 a 2,
úmrtný list O. I., A. I. rod. Z.Á., uznesenie čd. 8755/1930, Kúpnopredajná smlúva č 6330/34, Rozhodnutie
Štátneho notárstva v Čadci č. D 831/69, Osvedčenie o dedičstve.

4. Žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanú žalobu a súd následne doručil žalobu s prílohami,
procesné poučenie pre stranu sporu ako i výzvu vo forme uznesenia na vyjadrenie k podanej žalobe
žalovanej v lehote 15 dní, ktorá mala doručenie vykázané dňa 11.3.2021.

5. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu vyjadrenie k žalobe (č.l. 39-70),
v ktorom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa je pre ňu osobou neznámou, žalovaná okrem pár rokov bývala
vždy na G.. V rodinnom dome bývala so svojim súrodencami od narodenia. Predmetný dom postavili jej
rodičia W. Č. a O. Č. a brat matky O. I.. Stavbu začali stavať svojpomocne v 40. rokoch. Od narodenia
teda v predmetnej nehnuteľnosti bývali s rodičmi ako i bratom matky, ktorý mal amputovanú ruku a bol

invalidizovaný. Nehnuteľnosť užívali nerušene, pokojne. Svojich rodičov dochovala a preto súrodenci
sa dohodli, že všetky nehnuteľnosti zostanú jej. Túto nadobudla preto titulom dedenia po matke W. Č.
( sp. zn. 4D/1667/2002). Súpisný dom č. XX bol daný do užívania v roku 1953. Stavebníkom boli W. Č. a
O. I., čo svedčí potvrdeniu Mestského úradu zo dňa 21.4.2017. Rodinný dom bol daný do užívania reálne
ešte skôr, nakoľko v zápisnici Okresného súdu Čadca Čd 0538/50 po neb. T. I. J. rod. I., je uvedené,

že O. I. W. W. Č. bývali na G. Č.. XX. Predmetný dom je výsledkom mozoľov rodičov a ich ako detí,
rodinný dom postavili oni od začiatku. Nakoľko za života matky nedošlo k vyporiadaniu majetku, tak O. I.
ako stavebník predmetného domu a ona ako nadobúdateľka po matke toto vlastnícke právo vyporiadali
Notárskou zápisnicou N 255/05 zo dňa 8.9.2005. O. I. jej predmetnú nehnuteľnosť daroval, ona hodochovala až do smrti a postarala sa aj o jeho pohreb. O. I. si v predmetnej nehnuteľnosti ponechal
aj právo dožitia, pretože bola medzi nimi dohoda. Vlastnícke právo k pozemku parcele CKN XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2 nadobudli v ROEPe. Parcelu nadobudli vydržaním. Od

jej narodenia si nikto neuplatňoval vlastnícke právo k domu či pozemku, nikto sa do ich domu netlačil,
žaloba je preto pre ňu nepochopiteľná. Nikto si nikdy nárok na dom a ani pozemok nerobil. Opakovala,
že dom stavali jej rodičia s bratom matky a ona so súrodencami ako deti pomáhali rodičom. K podanej
žalobe pripojila na preukázanie tvrdení geometrický plán z 12.4.2005 na účely určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam KNC č. XXXX/X, notársku zápisnicu N 2255/2005 o vyhlásení o vydržaní

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 63 zákona č. 397/2000 Z. z., list zo správy katastra Čadca zo
dňa 25.7.2008 vo veci prerokovania žiadosti o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - okrem
inýchparcieliCKNXXXX/X(pozn.súduvtomtolistekatastrálnyúradkonštatoval,žeparcelajeidentická
s časťou PKN parcely č. XXXX vedenou vo vložke č. XXX), darovacia zmluva so zriadením vecného
bremena z 7.9.2005 uzatvorenú medzi O. I. a žalovanou, predmetom ktorej bol prevod podielu 1/2ice k
rodinnému domu súp. č. XX na parcele CKN XXXX/X, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 4D/1667/2002-32

právoplatné 3.8.2005 po zomrelej W. Č. rod. J., zápisnicu D 307/49 o dedičstve po T.Í. I. J., rod. I.,
zápisnica D 525/49 po zomrelom O. I. J., úmrtný list O. I., T. I. J., O. J., potvrdenie mestského úradu
Čadca o stavbe - rodinný dom č. súpisné 20 bol daný do užívania podľa evidencie budov v roku 1953,
stavebníkom bol W. Č.Á. W. O. I., uznesenie 5D/133/2010-15 o zatavení dedičského konania po O. I.Š.,
zomr. XX.X.XXXX. Dodatočne predložil právny zástupca čestné vyhlásenia U.. O. G., O. Č. W. K. D. vo

vzťahu k užívaniu a vlastníctvu rodinného domu a pozemkov.

6. Žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej tzv. repliku (č.l. 78 - 84 spisu), v ktorej
uviedla vo svojom žalobnom návrhu, pomerne detailne uviedla, že bola ako zákonný dedič účastníkom
dedičského konania vedeného JUDr. Valériou Štetiarovou pod spisovou značkou 7D/691/2008 resp.

Dnot 282/2008. V uvedenom dedičskom konaní sa prejednalo dedičstvo po Š. Č. jej matke. Na základe
osvedčenia o dedičstve dňa 06.07.2009 sa žalobkyňa ako dcéra poručiteľky stala nadobúdateľkou
celého prejednaného majetku poručiteľky v danom dedičskom konaní, t. j. vrátane majetku zapísanom
v katastri nehnuteľností pod PKV č. XX, vrátane jej časti č. XXXX, pod ktorou je vedený v predmetnej
PKV práve rodinný dom. Na základe v žalobnom návrhu opísaných skutočností je zrejmé, že žalobkyňa

nadobudla výlučné vlastnícke právo k celému rodinnému domu dedením, t. j. momentom smrti matky.
Žalobkyňa v rámci žalobného návrhu uviedla komplexnú vlastnícku líniu, podloženú aj relevantnými
dobovými dokumentmi. Uvedená historická dokumentácia prechodov a prevodov vlastníckych práv
k rodinnému domu preukazuje, že rodinný dom nikdy právne nevlastnila žalovaná, ani nijaký jej
právny predchodca, pričom k predmetnému záveru žalobného návrhu sa žalovaná v rámci vyjadrenia

nevyjadrila tvrdeniami, podloženými akýmikoľvek dôkazmi, výlučne ústnymi tvrdeniami, ktoré podľa
názoru žalobkyne nemajú spôsobilosť prevážiť nad dôkazmi dedičskej línie prezentovanej žalobkyňou
v žalobnom návrhu. Rodinný dom so súp. č. XX jednoznačne sa nespochybniteľne spomína aj v PKV
č. XX (súčasť žalobného návrhu) v zápisoch časovo datovaných dlhšie pred rokom 1950, je evidentné,
že rodinný dom nepostavili právni predchodcovia žalovanej v roku 1950-1953, ale iné osoby, t. j. právni

predchodcovia žalobkyne tak, ako to zmieňuje v žalobnom návrhu. Žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke
právo k rodinnému domu na základe nadobúdacích titulov z rokov 2005 až 2009, čo je oveľa neskôr,
ako v žalobnom návrhu opísaná línia prechodov vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne,
žalobkyňa sa na tomto mieste domnieva, že spornosť zápisu akýchkoľvek práv týkajúcich sa rodinného
domu, ktoré by odôvodňovali postup právnych predchodcov žalovanej vo vzťahu k zdedeniu resp.

vydržaniu vlastníckeho práva, bola spôsobená chybne vykonaných ROEPom v k. ú. G.. Na rozdiel
od listín z dedičských konaní predložených žalovanou v rámci vyjadrenia, osvedčenie o dedičstve
predložené žalobkyňou totiž jasne špecifikuje v súhrne aktív aj predmetnú PKV. č XX a jej čiastku č.
XXXX, v ktorej je evidovaný rodinný dom.

7. Právny zástupca žalovanej doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej tzv. dupliku (č.l. 100-101
spisu), kde uviedol, že žalobkyňa rozporuje prakticky všetko, pričom táto nikdy v živote na G. nebola
a nevie ani, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Osvedčenie o dedičstve nič nenapovedá, nakoľko
žalobkyňa dedila len formálne zapísané nehnuteľnosti v PKN vložke v neurčitom podiele a v stave
neidentickom. Nemôže sa teda domáhať v žiadnom prípade vlastníctva v 1/1, nakoľko dedila vo vložke

iba neurčitý podiel a tiež aj parcela XXXX bola v neidentickom stave, po novom mapovaní bolo
zistené, že hranice novo meraného pozemku nie sú totožné s hranicami pozemku, ku ktorému je
evidované vlastnícke právo, k usporiadaniu takéhoto stavu je potrebné predložiť geometrický plán. Ak
žalobkyňa zdedila nevedno čo a nevedno kde, nemôže sa domáhať po 68 rokoch toho, čo postaviliprávni predchodcovia žalovanej. Zápis vo vložke č. XX je ničím nevypovedajúci zápis a odkazovať na
neho bez reálneho základu a bez toho, aby niečo vypovedal po 100 rokoch, nemá žiadne racio a ani
právny dôvod.

8. Po realizácii prípravy pojednávania súd vo veci stanovil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu,
každú zastúpenú právnym zástupcom. Na pojednávaní konanom 23.9.2021 sa zúčastnili tak žalobkyňa
ako i žalovaná a ich právni zástupcovia, súd zistil stanovisko strán sporu a vyslovil predbežný právny
názor postupom podľa § 181 CSP.
9. Súd v danej veci považoval za spornú identifikáciu spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ ju mala zdediť

samotná žalobkyňa v stave neidentickom, pričom pkn. vl. boli evidované iba do roku 1964. Zápis prvotný
vo vzťahu k rodinnému domu č. XX, tak ako bol evidovaný v pkn. vl., je prinajmenšom z roku 1871,
to znamená, že minimálne už v tomto roku by mala byť táto budova, resp. tento dom vystavený. Z
tohto dôvodu súd má zato minimálne s prihliadnutím ku geometrickému plánu, tak ako ho predložila
samotná žalovaná, je sporná identifikácia minimálne parcely, pokiaľ je zrejmé z geometrického plánu,
že táto parcela pod domom C KN č. XXXX/X je vytvorená z pkn. parcely č. XXXX evidovanej vo vl.

XXX a žalobkyňa svoje vlastnícke právo odvádza od vl. č. XX, kde má byť evidovaná parcela XXXX
na ktorej má stáť predmetný rodinný dom. Zároveň súd poukázal na nejasnosť v tom smere, že
pokiaľ mala nadobudnúť matka žalobkyne predmetnú nehnuteľnosť po svojich rodičoch, poukazuje na
dedičskérozhodnutieanazávet,ktorýbolsúdupredložený,pričomotecsamotnejprávnejpredchodkyne
žalobkyne uvádzal, že odkazuje nehnuteľnosť, rodinný dom súp. č. XX (pozn. súdu nie rodinný dom č.s.

XX, tento predmetom dedenia nebol).

10. S poukazom na toto konštatovanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupca navrhla znalecké
dokazovanie a v danej veci uviedla, že súdu v lehote do 3 mesiacov predloží odborné vyjadrenie,
resp. znalecký posudok za účelom stotožnenia nehnuteľností vo vzťahu k pkn. vl. č. XX. V ostatných

veciach odkázala na listinné dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v žalobe, ktorými stotožňovali predmetnú
nehnuteľnosť. Pojednávanie v danej veci bolo 23.9.2021, lehota 3 mesiacov uplynula 23.12.2021. Súd
v rámci hospodárnosti ešte pred pojednávaním zaslal výzvu právnemu zástupcovi za žalobkyňu, aby
zaslali znalecký posudok, resp. oznámili dôvod, ktorý vyhotoveniu posudku bráni. Výzva bola doručená
právnemu zástupcovi za žalobkyňu 7.2.2022, na výzvu reagované nebolo žiadnym spôsobom a preto

súd vo veci nariadil termín pojednávania na 8.3.2022. Termín predvolania prevzal právny zástupca
žalobkyne 9.3.2022, právny zástupca žalovanej 8.3.2022. Právny zástupca žalobkyne doručil súdu
17.5.2022 o 17:09 hod. žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalobkyne, ktorá
sa pojednávania v danej veci chce zúčastniť. Žiadosť bola sudkyni predložená 18.5.2022 spoločne s
dokladom o PN z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa je práceneschopná už od 19.4.2022, t.j. mesiac pred

pojednávaním, ktorú skutočnosť neoznámila súdu s dostatočným časovým predstihom.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

12.Podľaust.§183ods.1C.s.p.pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť.

Podľa ust. § 183 ods. 3 C. s. p. strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

13. Súd mal za to, že i v prípade, ak by práceneschopnosť bol oznámil právny zástupca s predstihom a
dostatočnevčas,ospravedlnenieažiadosťbynemalazanásledokautomatickéodročeniepojednávania.
S prihliadnutím však k tomu, že bola žalobkyňa kvalifikovane právne zastúpená a v konaní nebol
predložený znalecký posudok, ktorý mala strana sporu predložiť v stanovenej lehote, súd majúc zato,

že jej právny zástupca jej práva bude dostatočne brániť a v záujme predísť zbytočným prieťahom v
súdnom spore, oznámil právnemu zástupcovi, že pojednávanie neodročí. Je potrebné konštatovať,
že z potvrdenia o PN nevyplýva, že by žalobkyňa nemohla sa dostaviť na pojednávanie, nebolo
zrejmé, či mala povolené vychádzky alebo nie, resp. že účasťou na pojednávaní by ohrozila života zdravie. Na druhej strane aj keď existoval ospravedlniteľný dôvod na odročenie pojednávania -
choroba preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou - nebolo možné uvedené posudzovať
bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a správanie sa sporovej strany - žalobkyne, ktorá bola

práceneschopná už od 18.4.2021. Skutočnosť predstavujúcu jej práceneschopnosť oznámil súdu len
dva dni pred pojednávaním, a to 17.5.2022 v popoludňajších hodinách (o 17:09 hod.). S poukazom na
ust. § 183 ods. 3 C. s. p. je ospravedlniteľným dôvodom pre odročenie pojednávania v
zásade len dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním a toto tento prípad nebol. Súd preto vo veci
pojednávanie z vyššie uvedených dôvodov neodročil a návrh na odročenie zamietol.

14. Právny zástupca žalobkyne na pojedánvaní zotrval na podanej žalobe v nezmenenom obsahu.
Uviedol, že dostatočným spôsobom preukázali nielen naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a preto žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní na podklade tých dôkazov
vyhovel podanej žalobe s tým, aby teda upravil jediný nedostatok, ktorý označili v rámci svojho
písomného podania čo do adresy samotnej žalobkyne. Pokiaľ im bolo doručené zo strany súdu

potvrdenie z mesta Čadca o tom, že nehnuteľnosť bola daná do užívania, toto nepreukazuje, že bol
vystavený dom v tomto roku, nakoľko neexistoval žiaden kódex, ktorý by vlastne takéto rozhodnutie v
danejvecievidoval.Právnyzástupcažalobkyneosobnenapojednávaní poukazovalnato,ževaktuálnej
situácii bolo ťažké nájsť niekoho, kto by im posudok, odborné stanovisko vypracoval, nepodarilo sa
im zabezpečiť žiadnu takúto odbornú osobu. Poukazoval na právo samotnej žalobkyne, aby táto mohla

byť prítomná na pojednávaní. V záverečnej reči poukázal na to, že aj napriek nepredloženiu posudku je
dostatok dôkazov písomných nato, aby súd podanej žalobe ako plne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

15. Právny zástupca za žalovanú nesúhlasil so žalobou, mal zato, že si žalobkyňa uplatňuje vlastnícke
právo k cudzej veci. Od počiatku predmetný rodinný dom budovali rodičia žalovanej spoločne s bratom

jej matky. Celá generácia žila v tomto rodinnom dome, pričom tento rodinný dom bol budovaný od
roku 1950, vo finálnej fáze bol vystavaný v roku 1953. Nehnuteľnosť ako takúto užívala nielen samotná
žalovaná,aleajjejprávnipredchodcovia.Parcelu,tútoužívaliužstarírodičiasamotnejžalovanej,neskôr
po nich to užívali aj rodičia žalovanej s bratom a aktuálne teda to užíva samotná žalovaná a je to vo
vlastníctve samotnej žalovanej. Právny zástupca žalovanej navrhol, aby súd neprihliadol na stanovisko

žalobkyne a jej právneho zástupcu, samotná žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho
práva, vlastníctvo odvodzuje od pozemnoknižnej vložky č. XX, ale vlastnícke právo je založené na
pozemnoknižnej vložke XXXX. Z geometrického plánu, ktorý bol predložený, toto žalobkyňa žiadnym
spôsobom nenamietala, neuvádzala žiadne dôvody čo do držby, užívania predmetnej nehnuteľnosti
minimálne od roku 1950. Mal zato, že žalobkyňa mala inak postaviť predmetnú žalobu a to že

nehnuteľnosť mala patriť do dedičstva.

16. Zo strany súdu boli žiadané vo vzťahu ku katastrálnemu úradu listinné dôkazy, ktoré však tvorili
už obsah spisu a predstavovali iba notársku zápisnicu N 255/2005, čo bolo
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, ktorá písomnosť už je súčasťou spisového materiálu a darovacia

zmluva so zriadením vecného bremena, ktorá taktiež je súčasťou spisového materiálu. Tento dôkaz
navrhovala žalobkyňa na preukázanie titulov nadobudnutia vlastníctva žalovanej.

17. Súd zamietol návrhy na dokazovanie strán sporu, tak ako navrhovali v rámci písomných podaní,
nakoľko tým, že nebola zodpovedaná odborná otázka čo do identifikácie sporných nehnuteľností

uplatnených žalobkyňou v podanej žalobe, sa ďalšie dokazovanie javilo ako neúčelné a nadbytočné.

18. V nadväznosti na to, že žalobkyňa odvodzovala svoj nárok od pozemnoknižného zápisu, bolo na
nej, aby svoje vlastníctvo preukázala a vyvrátila zápis vlastníckeho práva svedčiaci žalovanej.

19. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových
poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa má v prvom rade povinnosť tvrdenia.
Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP je žalobkyňa povinná označiť dôkazy, ktoré podľa
jej názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinná ich k žalobe pripojiť, ak to povaha
veci pripúšťa. Do ust. § 185 CSP sa zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri

rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k
úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu
ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Súd však musí uviesť, že tento spor
nie je sporom, kedy súd vykonáva dôkazy nad rámec návrhov a z vlastnej iniciatívy (ex offo), nakoľkojednoznačne je potrebné pre tento spor uplatniť princíp rovnosti zbraní pre stranu nielen žalobcu ale i
žalovanej pre zabezpečenie rovnakého prístupu.

20. V konaní o podanej žalobe žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti súd
na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) upravujúce podmienky oprávnenej držby a nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam titulom vydržania (§§ 129 a nasl. Obč. zák.) v spojení s
prechodnými ustanoveniami Obč. zák. o vzťahu súčasnej právnej úpravy a predchádzajúcej (ďalej

citovanej) právnej úpravy, účinnej v čase držby spornej nehnuteľnosti, rozhodujúc podľa rozhodného
stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, skúmajúc existenciu naliehavého
právneho záujmu na navrhovanom určení podľa ust. § 137 CSP, vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu
o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 70
ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

21. Podmienku, ktorú súd musel skúmať skôr, než vec samú, bola otázka naliehavého právneho záujmu
na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Súd mal za preukázané, že v danom súdnom
spore je daný naliehavý právny záujem na určení, pretože vlastnícke právo existuje a aktuálne svedčí
žalovanej, vo formálnej rovine žalobkyňa chce s predmetom vlastníckeho práva disponovať, čo nie je

možné bez usporiadania vlastníckeho práva, t.j. bez listu vlastníctva.

22. Súd vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného samotnou žalobkyňou v podanej žalobe. V danom
prípade žalobkyňa si uplatňovala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to k stavbe označenej
súpisným číslom XX, postavenom na pozemku - parcele reg. C č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 111 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Čadca, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie G., obec Č., okres Čadca. V rámci podanej
žalobytvrdila,žepredmetnúnehnuteľnosťzdedilanazákladeosvedčeniaodedičstvezodňa06.07.2009
vydanom JUDr. Valériou Štetiarovou, notárom ako súdnym komisárom pod sp. zn. 7D/691/2008, Dnot
282/2008 po svojej matke Š. Č., rod. T., zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XX, Č. (ďalej len

ako „Poručiteľka“). Súčasťou aktív dedičstva boli podľa Osvedčenia o dedičstve
aj „nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. G. na meno L. T., po ktorom poručiteľka dedila
podľa D 831/69 vl. č. XX, XXX a na meno W. T. X.. D., po ktorej poručiteľka dedila podľa D 345/79 vl. č.
XXX, XXX, XX - vo vl. č. XXX pod B 2/a, 2/b v neurčitom podiele, p. č. XXXX v stave neidentickom , vo vl.
č. XXX pod B 1/E, 1/F, 1/G, 1/H podiel 2034/19200, p. č. XXXX, XXXX v stave neidentickom, vo vl. č. XX

pod B 47/a, 47/b, 48/a, 48/b v neurčitom podiele p. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX v stave neidentickom“. V konaní predložila žalobkyňa PKN vložku
č. XX ( č.l. 14 a nasl.), kde okrem iných nehnuteľností je uvedené pod č. 1 p. č. 1671 „Dom pod číslom
20, maštaľ a záhrada“ , pod p. č. XXXX uvádza PKV č. XX „stodolu pri Dome“. Žalobkyňa v rámci žaloby
opísala rodovú postupnosť, ako mala ona nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť po svojich predkoch.

Uviedla, že v PKN je právny predchodca I. F. v priamej línii žalobkyne (pozn. súdu zapísaný pod B1)
ale v ďalšom uvádzala jeho nástupcu I. O. od ktorého mala nehnuteľnosť zdediť jeho manželka a na
podklade titulu, ktorým bola Kúpnopredajná smlúva č. 6330/34 nadobudli vlastníctvo, o. i. aj k rodinnému
domu manželia L. T. W. W. T., rod. D. (starí rodičia žalobkyne). V nadväznosti na toto tvrdenie súd musí
však uviesť, že podľa predloženej PKN vložky č. XX títo nadobudli žalobkyňou citovanou predmetnou

zmluvou iba podiel po A. D., rod. I. (jedna z dedičke po A. I., Z. - riadok XX PKN vložky).

23. Žalovaná preukazovala svoje tvrdenie o vlastníckom práve potvrdením z Mesta Č., ktoré potvrdilo,
že dom stavali predchodcovia žalobkyne, matka W. a jej brat O. I.. Rovnako tak žalovaná preukazovala
svojevlastníckeprávo,kedyjednupolovicuzdedilapomatke(rozhodnutie p.zn.4D/1667/2002)adruhú

polovicuosvedčenímovydržaní,ktorémuosvedčeniupredchádzaladarovaciazmluvauzatvorenámedzi
žalovanou a bratom matky O. I. dňa 7.9.2005 ( č.l. 51,52 spisu), kde uvádzal predchodca žalovanej, že
predmetný dom nadobudli vlastnou stavebnou činnosťou v roku 1953 stavebníci, súrodenci O. I. W. W.
Č., rod. J. ( pozn. matka žalovanej). Podľa geometrického plánu predloženého žalovanou č. 11/2005 z
12.4.2005 vyhotoveného U.. A. Y. parcela CKN č. XXXX/X (predmet tohto sporu okrem rodinného domu

č. XX) bola podľa v tom čase uvedeného stavu vytvorená z parcely XXXX pzkn. vložky XXX ( č.l. 46
spisu). V tomto smere teda vyvstal rozpor medzi tvrdením žalobkyne, ktorá odvodzovala vlastníctvo k
parceleadomu odPKNvložkyč.XXatvrdeniamižalovanejovlastníctvekparceleodvodenejod
PKN vložky č. XXX, pričom dom bol vybudovaný v roku 1953 ako nový (vlastná stavebná činnosťsúrodencov - predchodcov žalovanej). Naviac pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že predmetnú nehnuteľnosť,
dom i pozemok nadobudla jej matka Š. Č., rod. T. Z. L. T., tu zdedila nehnuteľnosti zapísané v EN kat.
územia G. vo vl. XX W. XXX a okrem iného i rodinný dom č.s. XX ( D 831/69 a N 792/69). O rodinnom

dome súpisné číslo XX nikde nie je žiadna zmienka. Súd v tomto smere môže iba konštatovať, že pokiaľ
by mali starí rodičia žalobkyne dva domy evidované pod súpisným číslo XX W. XX, tak v závete by starý
otec žalobkyne toto uviedol jednoznačne, keď poručil nehnuteľnosť matke žalobkyne ( bol uvedený iba
dom č.s. XX). Súd v tomto smere uvádza, že dedičské rozhodnutie po W. T., D. súdu predložené zo
strany žalobkyne ani nebolo a teda nebolo preukázané, čo bolo predmetom dedenia.

24.Jenesporné,žežalobkyňatýmtovžalobevymedzilazamateriálnyzákladsporuurčenievlastníckeho
práva k domu ako i pozemku, odvodené od PKN vložky XX a parcely evidovanej ako č. XXXX.

25. Žalobkyňa po vyslovení spornej skutočnosti čo do sporných tvrdení o identifikácii nehnuteľností,
hoc navrhla dokazovanie posudkom, resp. odborným vyjadrením, ktoré mala osobne zabezpečiť v

lehote do 3 mesiacov, zostala v následnom priebehu konania niekoľko mesiacov úplne nečinná. Pokiaľ
právny zástupca žalobkyne poukazoval, že identifikácia parciel nie je jednoduchá, nepodarilo sa im
zabezpečiť odbornú osobu znalca, nič žalobkyni nebránilo požiadať okresný súd o predĺženie lehoty,
resp. aby súd nariadil toto dokazovanie. Predovšetkým však žalujúcej strane nič nebránilo požiadať o
identifikáciu parciel bezprostredne po oboznámení sa s obranou protistrany (pri náležitej bdelosti mala

ňou disponovať už v čase podávania žaloby) a o uvedenom informovať konajúci súd; samozrejme s
preukázaním vykonania takejto žiadosti. V danom smere súd dodáva, že žalobkyňa ani v štádiu
pojednávania, ktoré navrhovala odročiť, nepreukázala, kedy v skutočnosti (a či vôbec) o identifikáciu
parciel kataster nehnuteľností (Okresný úrad Čadca, odbor katastrálny) požiadala, resp. že by sa obrátila
vôbec na súdneho znalca so žiadosťou odborné vyjadrenie, resp. súkromný znalecký posudok. V tomto

smere súd považoval za kľúčové stotožnenie predmetu sporu opísaného žalobkyňou, kedy vlastnícke
právo odvodila z PKN vložky č. XX. Navyše pokiaľ žalobkyňa predložila fotokópiu pozemnoknižnej
vložky č. XX, táto bez identifikácie parciel vo vzťahu k aktuálnemu zápisu svedčiacemu v prospech
žalovanej nemá žiadnu výpovednú hodnotu v súvislosti s uplatňovanými skutkovými tvrdeniami. Súd pri
uplatnení koncentračnej zásady preto na iné tvrdenia a dôkazy produkované žalobkyňou vo veci samej

neprihliadal, majúc zato, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu mala dostatočný
časový priestor na to, aby zjednala nápravu a preukázala tvrdenia a označila dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení tak, aby uniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v tomto spore zaťažovalo. Pokiaľ sa tak
nestalo, súd konštatoval stratu sporu a neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou a preto žalobu ako
nie dôvodnú zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O nároku na náhradu trov rozhodol súd postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP, a priznal úspešnej strane t.j. žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania,
nakoľko mala žalovaná v plnom (100%) rozsahu úspech. Súd nemal preukázané žiadne dôvody pre
aplikáciu ust. § 257 CSP čo nemôže byť na príťaž protistrany v tom smere, aby jej nebol priznaný nárok

na náhradu trov.

O konkrétnej výške rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.