Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/128/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321200280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5321200280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne O. L., rod. L., nar.
X.XX.XXXX, bytom J. J., G. X. XXXX/XX, právne zastúpenej V4 Legal, s.r.o., so sídlom Žilina, Tvrdého
783/4, proti žalovanej W. K., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., G. XX, právne zastúpenej Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Ul. 17. Novembra 3215, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 12C/7/2021-138 zo dňa 19. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol žalobu žalobkyne. Východiskovo
konštatoval, že žalobkyňa vymedzila za materiálny základ sporu určenie vlastníckeho práva k domu a
pozemku odvedené od pozemnoknižnej vložky č. XX a parc. č. 1671 kat. územie G. (ďalej bez uvádzania
katastrálneho územia, nakoľko všetky dotknuté nehnuteľnosti sú situované v katastrálnom území G.).
Zároveň ustálil rozpor medzi týmto tvrdením žalobkyne a tvrdením žalovanej, ktorá pozemok parc. č.
1416/1, na ktorom stojí rodinný dom č. sup. XX (v zmysle označenia podľa údajov aktuálnej evidencie

nehnuteľností; t.j. podľa údajov katastra nehnuteľností), stotožňovala s pôvodnou pkn. parc. č. 1820
vedenou vo vl. č. XXX.
2. Navyše, žalovaná tvrdila, že predmetná domová nehnuteľnosť bola vytvorená stavebnou činnosťou
jej právnych predchodcov v roku 1953, resp. krátko pred ním. Žalobkyňa pritom uvádzala, že ňou
požadovanú nehnuteľnosť, vrátane rodinného domu, nadobudla jej matka K. L., rod. T. po L. T. a dom
sa v zápisoch podľa pozemkovej knihy spomína už v 19. storočí. V tejto spojitosti okresný súd vyslovil,
že v dotknutých dedičských konaniach/rozhodnutiach sa uvádza rodinný dom súp. č. XX; o rodinnom

dome súp. č. XX „nikde nie je žiadna zmienka“. Pokiaľ by starí rodičia žalobkyne mali dva domy, tak jej
starý otec by v závete tieto oba jednoznačne uviedol.
3. Okresný súd považoval za kľúčové stotožnenie predmetu sporu opísaného žalobkyňou, keďže
bez identifikácie parciel žalobkyňou zdôrazňované údaje pozemkovej knihy nemajú žiadnu výpovednú
hodnotu. Po tom ako okresný súd vymedzil sporné skutočnosti mala žalobkyňa v lehote 3 mesiacov
(od pojednávania dňa 23.9.2021) zabezpečiť znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie ohľadne
identifikácie parciel. Žalobkyňa však zostala úplne nečinná, a to napriek výzve zo strany okresného súdu

(doručenej dňa 7.2.2022), či predvolaniu na ďalší termín pojednávania (na deň 19.5.2022). Okresný
súd pripomenul, že žalobkyňa nepožiadala o predĺženie lehoty na zabezpečenie znaleckého posudku,
nepreukázala, že by vôbec o identifikáciu parciel požiadala; pričom pri náležitej bdelosti by ňou mala
disponovať už v čase podania žaloby, prípadne byť iniciatívna po oboznámení sa s konkrétnou vecnouobranou protistrany. Nakoľko nebola zodpovedaná odborná otázka čo do identifikácie nehnuteľností
uplatňovaných (označovaných) žalobkyňou, ďalšie dokazovanie sa javilo ako neúčelné a nadbytočné,
preto okresný súd návrhy oboch sporových strán obsiahnuté v ich písomných podaniach na doplnenie

dokazovania zamietol.
4. V súvislosti s pojednávaním dňa 19.5.2022 okresný súd neakceptoval žiadosť žalobkyne o jeho
odročenie. Hoci žalobkyňa bola práceneschopná od 18.4.2021 (predvolanie jej procesnej strane bolo
doručené už 9.3.2022), žiadosť o odročenie pojednávania podala až dňa 17.5.2022 o 17.09 hod.
Keďže žalobkyňa bola počas celého priebehu sporu kvalifikovane právne zastúpená a nebol predložený

znalecký posudok, ktorá povinnosť bola žalujúcej strane uložená, okresný súd v záujme predídenia
zbytočným prieťahom v konaní žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Doplnil, že z potvrdenia
o práceneschopnosti žalobkyne nevyplýva, že by sa táto nemohla zúčastniť pojednávania; či ne/mala
povolené vychádzky a pod. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v spore plne úspešná
žalovaná má voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa alternatívne
domáhalajehozmenytak,žežalobebudevcelomrozsahuvyhovené,alebojehozrušeniaavráteniaveci
na ďalšie konanie. Namietala, že nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania jej bolo znemožnené
realizovať príslušné procesné práva. Uviedla, že bola „zasiahnutá“ respiračným ochorením, ktoré sa
mohlo zlepšiť v priebehu pár dní, preto vyčkávala so žiadosťou o odročenie pojednávania. Žalobkyňa

poukazovalanato,ženavrhlasvojvýsluchasúčasneakostranasporumáprávobyťosobneprítomnána
pojednávaní vo veci samej. Mala za to, že žiadosť o odročenie pojednávania predložila „s dostatočným
časovým predstihom“.
6. Z vecného hľadiska tvrdila, že predložila dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že jej právni
predchodcovia boli vlastníkmi sporných nehnuteľností (najmä rodinného domu súp. č. XX.) a že ona je

„v kontexte dedičských a súvisiacich rozhodnutí“ ich právnym nástupcom. Okresnému súdu vytýkala,
že nevykonal nijaký z predmetných dôkazov napriek ich výpovednej hodnote. Uviedla, že vzhľadom na
pandemickú situáciu nemohla zadovážiť znalecký posudok.
7. Žalobkyňa doplnila, že pokiaľ nebola pozemnoknižná vložka pre okresný súd dostatočne relevantná
(podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku preto, že pozemnoknižné vložky sa používali až do konca

roku1964),takpotomirodinnýdom,ktorýpodľavyjadrenížalovanejbolpostavenývštyridsiatychrokoch
dvadsiateho storočia, musel by byť zapísaný v pozemkovej knihe; čo sa však nestalo. Preto nemožno
hovoriť o účinnom popretí tvrdení žalobkyne zo strany žalovanej. Okresný súd sa zároveň nevyporiadal
so spochybnením nadobúdacích titulov žalovanej (osvedčenia o vydržaní a darovacej zmluvy).

8. Žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Mala za to, že neodročením pojednávania
nedošlo k zásahu do práv žalobkyne, keďže procesný postup závisel od znaleckého posudku, ktorý
žalujúca strana nepredložila. Pokiaľ žalobkyni bránili objektívne okolností v zabezpečení dôkazu,
mohla uvedené oznámiť už na výzvu okresného súdu. Žalobkyňa ani nepripojila vyjadrenie lekára, že
by prípadnou účasťou na pojednávaní došlo k ohrozeniu jej života a zdravia, prípadne k zhoršeniu

zdravotného stavu.
9. Vo vecnej rovine žalovaná súhlasila so závermi okresného súdu vychádzajúcimi práve z tvrdení a
dokladov samotnej žalobkyne. Žalobkyňa totiž nepreukázala identifikáciu sporných parciel, ktorý dôkaz
sama navrhla. Navyše, dostatočne nepreukázala ani nadobúdacie tituly, na základe ktorých by mala byť
vlastníčkou sporných nehnuteľností, osobitne rodinného domu súp. č. XX.

10. Na predmetné vyjadrenie k (jej) odvolaniu už žalobkyňa nereagovala.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Pojednávanie okresného súdu nariadené na deň 19.5.2022 bolo v poradí už druhým pojednávaním v
súdenejveci,pričomdôvododročenia(prvého)pojednávaniabolnielenžejasnedefinovaný-predloženie
žalobkyňou znaleckého posudku (najmä) za účelom identifikácie/stotožnenia dotknutých nehnuteľností

zapísaných vo vl. č. XX - ale priamo vychádzal z dôkazného návrhu žalujúcej strany. Žalobkyňa
stanovenú lehotu 90 dní nedodržala, neoznámila okresnému súdu žiadne okolnosti, ktoré by jej mali
v uvedenom brániť, úplne nečinná v danom smere zostala aj po „urgencii“ zo strany okresného súdu(výzva zo dňa 4.2.2022- č.l. 121) a rovnako tak po doručení predvolania na pojednávanie dňa 19.5.2022
(predvolanie prevzala prostredníctvom právneho zástupcu dňa 9.3.2022).
13. Už samotné tieto procesné súvislosti boli dostatočné na to, aby okresný súd nevyhovel žiadosti

o odročenie pojednávania, ktorej základom mala byť práceneschopnosť žalobkyne. Ako náležite
konštatoval okresný súd, kľúčovým pre jeho ďalší procesný postup definovaný práve skutkovými
tvrdeniami žalobkyne (ako strany prioritne zaťaženej bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom)
bola identifikácia parciel, t.j. ich odborné stotožnenie, ktorého neexistenciu nijako nemohla ovplyvniť
prítomnosť či neprítomnosť žalobkyne na pojednávaní dňa 19.5.2022.

14. Žalujúca strana až dňa 17.5.2022 (navyše v čase po úradných hodinách; čiže reálne jeden deň pred
pojednávaním) učinila podanie, ktorým žiadala o odročenie pojednávania z titulu práceneschopnosti
žalobkyne; podľa pripojenej fotokópie dokladu o práceneschopnosti táto pritom trvala už od 18.4.2022.
Odvolateľka neopodstatnene zdôrazňuje podanie žiadosti o odročenie pojednávania „v dostatočnom
časovom predstihu“. Dotknuté zákonné ustanovenie - § 183 ods. 3 CSP - nie je vo vzťahu k

časovému kritériu vystavané na oznámení dôvodu odročenia s dostatočným predstihom pred termínom
pojednávania,alenajehooznámeníbezodkladnepotom,čosastranaoňomdozvedelaalebodozvedieť
mohla. O vlastnej práceneschopnosti žalobkyňa pritom vedela už odo dňa 18.4.2022.
15. V odvolaní žalobkyňou tvrdené okolnosti - bez ohľadu na to, že nie sú ničím konkrétnym zdôvodnené
a už vôbec nie preukázané - sú svojou povahou neprípustnými odvolacími novotami (§ 366 CSP). Pokiaľ

by naozaj žalobkyňa až do 17.5.2022 čakala, či sa jej ochorenie trvajúce už takmer mesiac „zrazu“
nezlepší, mohla a mala takúto okolnosť tvrdiť už v žiadosti o odročenie pojednávania. Samozrejme
bola by povinná súčasne svoje tvrdenia preukázať, napr. výsledkami priebežných kontrol, liečebným
postupom, konkrétnou medikamentóznou, či inou liečbou, o ktorej bolo dôvodné sa domnievať, že práve
k termínu 19.5.2022 dôjde k ukončeniu práceneschopnosti.

16. Inými slovami, ani z izolovaného hľadiska práceneschopnosti žalobkyne nebol dôvod na odročenie
pojednávania dňa 19.5.2022. Opodstatneným je i konštatovanie okresného súdu, že žalobkyňa bola
počas celého priebehu sporu zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý bol prítomný na
pojednávaní dňa 19.5.2022 a teda nehrozila pre žalobkyňu nemožnosť realizácie procesných práv
zákonom priznaných strane súdneho sporu.

17. Zhodne ako v prípade práceneschopnosti žalobkyňa nijako konkrétne (verifikovateľne) skutkovo
netvrdí (nie to ešte preukazuje), že dôvodom nevyhotovenia/nepredloženia znaleckého posudku boli
objektívne okolnosti. Tvrdenia o súvislostiach pandemickej situácie sú maximálne všeobecné, bez
uvedenia relevantných konkrétností - kedy, ktorého geodeta, akým spôsobom kontaktovala, aká bola

jeho reakcia, či požiadala o identifikáciu parciel katastrálny odbor príslušného okresného úradu, ktorý v
zmysle § 69 ods. 2, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. je prioritne v danom smere činný, atď.
18. Významnou v rozoberanom ohľade je aj absolútna pasivita žalobkyne vo vzťahu k okresnému súdu,
ktorý - v podstate až nad rámec jeho postavenia v sporovom/ /kontradiktórnom konaní - po márnom
uplynutí súvisiacej lehoty vyzýval žalobkyňu na splnenie uloženej dôkaznej povinnosti, eventuálne na

oznámenie dôvodov, ktoré tomu bránia. V období od odročeného (prvého) pojednávania dňa 23.9.2021
až do (druhého) pojednávania dňa 19.5.2022 - čiže takmer 8 mesiacov - žalobkyňa nielenže bola úplne
„dôkazne pasívna“, ale dokonca vôbec nekomunikovala s okresným súdom (neriadila sa jeho pokynmi
- čl. 10 ods. 2 Základných princípov CSP). Takéto konanie v nemalej miere hraničí až s ignorovaním
(autority) súdu. Nadväzne neskoršie (v rámci odvolania, či na pojednávaní dňa 19.5.2022) tvrdenia

žalobkyne o údajných problémoch so zabezpečením identifikácie parciel vyznievajú iba účelovo.

19. Žalobkyňa svoj vlastnícky nárok odvodzuje výlučne od zápisov v pozemkovej knihe. Krajský súd
zdôrazňuje, že evidencia nehnuteľností, vrátane vlastníckych vzťahov k nim, bola v pozemkovej knihe
ako určujúcom súbore informácií ukončená k 31.3.1964 (§§ 1 a 2, či § 10 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb.);

čiže takmer 60 rokov pred podaním žaloby. Pozemková kniha je v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 162/1995
Z.z. „len“ dokumentom s trvalou dokumentárnou hodnotou a hoci má stále svoj význam (aj) v sporoch
o určenie vlastníckeho práva (v zmysle ods. 1 písm. e/ označeného zákonného ustanovenia „slúži ako
zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam“), údaje
v nej obsiahnuté sami o sebe nie sú spôsobilé preukázať vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti.

20. Zároveň nehnuteľnosť označená iba údajmi v pozemkovej knihe nepredstavuje spôsobilý predmet
občianskoprávnych vzťahov. Takým sa stane až v spojení s identifikáciou parciel, eventuálne z
geometrickým plánom, kedy je stotožnená s konkrétnym pozemkom podľa aktuálneho systémuevidencie - s údajmi katastra nehnuteľností, prípadne s konkrétne zadefinovanou časťou/plochou
zemského povrchu za situácie, keď „jednoduchá“ identifikácia nie je možná.

21. Nakoľko takéto úplne elementárne skutkové tvrdenia žalobkyňa nedokázala vymedziť (logicky tak
ani preukázať), nemohla byť úspešná v spore, v ktorom sa domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam evidovaným podľa údajov katastra nehnuteľností iba odkazom na údaje pozemkovej
knihy. Navyše, žalobkyňa nepredložila žiadne listinné dôkazy o tom, že by mala nadobudnúť sporné
nehnuteľnosti.

22. V dedičskom rozhodnutí (osvedčení o dedičstve) po jej matke K. L., rod. T., ktorý jediný doklad
zo všetkých listín predložených žalobkyňou by teoreticky mohol preukázať nadobudnutie vlastníctva
žalobkyňou, sa rodinný dom súp. č. XX vôbec neuvádza. Pokiaľ sa v dotknutom dedičskom rozhodnutí
spomína pozemnoknižný pozemok parc. č. 1671, je výslovne konštatované, že tento je v stave
neidentickom. Ako už bolo uvedené vyššie, pôvodný pozemnoknižný pozemok môže byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov len v spojitosti s konkrétnym výsledkom identifikácie parciel (stotožnením

s údajmi katastra nehnuteľností). Nadväzne predmetné dedičské rozhodnutie nemôže byť titulom
nadobudnutia vlastníctva žalobkyňou, keďže vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným podľa údajov
katastra nehnuteľností nevyvoláva (žiadne) právne účinky.
23. Obdobne len ťažko si predstaviť, že rodinný dom, ktorý je trvale užívaný na štandardné
uspokojovanie potreby bývania, bude mať hodnotu iba v desiatkach eur. Všeobecná cena majetku

poručiteľkyK.L.,ktoréhosúčasťoubolinavyšeajďalšiepôvodnépozemnoknižnénehnuteľnosti(vrátane
niekoľkých zidentifikovaných), bola totiž v osvedčení o dedičstve z 6.7.2009 určená sumou 200 eur.

24. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že z neidentickej (teda nestotožnenej, čiže konkrétne právne
i fakticky neexistujúcej) nehnuteľnosti žalobkyňa dedením nadobudla iba neurčitý podiel. Za situácie,

kedy ani len čiastočne nebol preukázaný žalobkyňou tvrdený nárok vo vzťahu k nehnuteľnostiam podľa
aktuálnej evidencie nehnuteľností, bolo úplne bezpredmetné zaoberať sa titulmi nadobudnutia týchto
(katastrálnych) nehnuteľností žalovanou. Zároveň žalovaná strana nemala reálne čo spochybňovať,
keďže žalobkyňa predmet sporu riadne nevymedzila; čo platí tak pre jeho zadefinovanie v materiálnom
(hmotnom) zmysle, ako aj pre označenie tvrdeného nadobúdacieho titulu.

25.Zatakéhotoprocesnéhostavuboloúplneneúčelnévykonávanieďalšíchdôkazov.Rovnakoneobstojí
odvolateľkino tvrdenie o nevykonaní dokazovania listinnými dôkazmi. V zmysle § 204 CSP sa dôkaz
listinami nevykonáva, ak boli tieto navzájom doručené sporovým stranám (čo okresný súd výslovne
skonštatoval na pojednávaní dňa 23.9.2021) a ich obsah nebol protistranou spochybnený. Obsah listín
spochybňovanýnebol,akajstranymalivtomtosmerenámietky,tietosmerovalinieksamotnémuobsahu

listín, ale k záverom z nich vyvodzovaným. Napokon, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé,
že okresný súd sa jednotlivými listinami zaoberal; samozrejme, východiskovo tými, ktoré boli pre ďalší
postup určujúcimi.

26. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli

dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

27. Žalobkyňa síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu
k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne,

potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo
závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na
náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu
v spore.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalovaná
voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.