Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922010266
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5922010266.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 8.11.2022 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným C. T., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k.
1PP/13/2022-18 zo dňa 14.9.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného C. T.

z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. 1PP/13/2022-18 zo dňa 14.9.2022, podľa § 415 ods. 1
Tr. por. z dôvodu § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., zamietol návrh odsúdeného C. T., nar. XX.X.XXXX v B.
C., naposledy bytom E. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného

súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/99/2018 zo dňa 27.3.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline, sp.zn. 3To/53/2019 zo dňa 14.11.2019, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. (139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona), s použitím § 127 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,
vo výmere 4 roky nepodmienečne.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo bezprostredne po

vyhlásení uznesenia a poučení o opravných prostriedkoch napadnuté sťažnosťou odsúdeného C. T..
Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť proti vyhlásenému uzneseniu.

Dňa 19.9.2022 bola krajskému súdu doručená písomne odôvodnená sťažnosť, v ktorej odsúdený
uviedol:

„Na podmienečne prepustenie som mal dátum 14.9.2022 o 12.30 hod. Na Okresnom súde v
Ružomberku ma mal pojednávať JUDr. Ivan Štepita samosudca. Nakoľko mi zmenili čas na 8.30 hod.
a mala má pani sudkyňa Peniaková. Na súde som mal dobré vyhodnotenie. Doporučili ma všetci, aj
administratívna budova. Všetci súhlasili na podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Pochválili a aj
finančné odmeny mám. Robím murára, maliara, dokladača, sadrokartóny skoro všetko. Chodím do
robôt, aj cez sviatok - sobota, nedeľa. Robím ako sa dá. Prišiel som na súd a mi povedali, či nechcem si

dať preradenku do 1. Ja som odmietol. Tak ma poslali vonku a sa rozhodovali s prokurátorom. Nakoniec
ma zavolali a o prepustení nesúhlasia. Jednotku som stiahol. A sudkyňa mi povedala, či chcem podať
sťažnosť na krajský súd. Odpovedal som áno. Nikomu som neublížil a ani nemám dôvod ubližovať ako
mi to bolo na súde vypovedané. Že keď prídem domov, že môžem páchať násilie blízkej osobe. A keď
si odsedím trest, tak sa aj tak vrátim domov, kde bývam E. XXX. Takýto má zmysel. Bola zaujatá voči
mojej osobe. Nerozumiem čo tým myslela. Preto som napísal sťažnosť. I. D. som brat a krstný otec.

Sestre vypomáham ako len môžem. Ako jej zomrel muž, tak je na deti sama a na 4 deti nestačí. Že
pokričím na nich, to je týranie a že od nervov keď búchajú s dverami a vadia sa večer, keď matka detínie je doma, tak deti majú raj. Ja som nie doma celé dni. Ráno odídem a prídem až večer z roboty. Tak
neviem čo robia cez deň. Keď prídem domov, tak tiež potrebujem mať trošku kľud. Ale keď kričím a som
nasratý, tak poviem v nervoch, neserte ma (lebo Vás pozabíjam). Sestra si na ne nedá dopustiť. Aj keď

robia zle, tak si ich zastáva. Keď skričím, tak som planý ja. Porozbíja mi okná na letnej kuchyni loptou
alebo porozbíja na dome skalami. To je v poriadku. A ja som ten najhorší, čo všetko urobí, pomôže a
aj navarí. Máme každý zvlášť kuchyňu. Je to dvojdom. Matku mám v ústave v Liptovskom Mikuláši -
Ondrašova. Tak bývame v dome dvaja plus jej štyri deti. To všetko prečo som vo výkone trestu môže len
jej najmladší syn P. D.. Kričal som raz, ale len kričal. Sestra I. D. nebola doma. Tak sa šaleli, zobral mi

ovládač od televízora. Tak som robil poriadky, keď prišla sestra I. D., tak jej syn P. D., že som ich vyháňal
z domu a že ich pobijem. To nie je pravda, potom sa priznal a syn D., že si to iba vymyslel, ale to už bolo
neskoro. Už som bol odsúdený. Keď ma zavreli, tak mi písali, že deti zobrala sociálka do ústavu. Tak
Vás žiadam o prehodnotenie môjho podmienečného prepustenia, kým môžem a ešte vládzem. Chcem
im ešte pomôcť, či finančne atď. Robotu mám. Je mi to ľúto, že dopadli moje krstňatá“.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností,
významných pre rozhodnutie, dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou a včas v lehote ustanovenej v § 187 ods.1 Tr. por.

Podľa§66ods.1písm.b)Trestnéhozákona,súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiťnaslobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta

Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Všeobecné podmienky podmienečného prepustenia uvedené v § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák.,
ktoré možno objektívne zistiť, nemožno oddeľovať od podmienky toho istého zákona, ktorá spočíva
v očakávaní, že podmienečne prepustený odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Správanie

odsúdeného pred spáchaním trestného činu, z ktorého žiada o podmienečné prepustenie, rovnako
ako správanie pri spáchaní tohto trestného činu a jeho správanie vo výkone trestu možno označiť ako
okolnosti, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti dôležité pre posúdenie otázky, či bude viesť riadny život.

Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje na konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného z

výkonu trestu odňatia slobody je zrejmé, že C. T. bol doposiaľ osemkrát právoplatne odsúdený, z
toho šesťkrát nepodmienečne. Z hodnotiacej správy riaditeľa ÚVTOS Ružomberok na odsúdeného zo
dňa 12.8.2022 možno ustáliť, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal čiastočne
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody
ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. K príslušníkom a zamestnancom zboru sa správa

slušne, konflikty s odsúdenými nevyvoláva. Poriadok v osobných veciach udržuje.
Zúčastnil sa viacero prednášok, besied, komunitných stretnutí a kvízov. Vo svojom voľnom čase počúva
rozhlasové a sleduje televízne vysielanie, číta literatúru, lúšti krížovky a rád kreslí. Od 26.8.2020 je
zaradený na pracovisku vnútornej prevádzky ústavu na pozícii maliar. K pracovným povinnostiam sa
stavia zodpovedne, vypomáha aj pri murárskych prácach. Kontakt udržiava najmä so svojimi sestrami

a deťmi formou korešpondencie. Menovaný C. T. ciele programu zaobchádzania plní v časti edukácia a
zaraďovanie do práce. V častiach aktivity vo voľnom čase a vzťahy s vonkajším svetom plní čiastočne.
Odsúdený bol doposiaľ štyrikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. K trestnej
činnosti, za ktorú v súčasnosti vykonáva trest, zastáva nekritický postoj. Riziko recidívy trestnej činnosti
je stredné a resocializačná prognóza je menej priaznivá a odporúčajú ho podmienečne prepustiť s

dohľadom.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že u odsúdeného nevzhliadol splnenie podmienky spočívajúce v
dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života odsúdeným na slobode. Na to, aby pozitívne rozhodol,
že bola splnená aj táto podmienka, je nevyhnutné nielen to, aby odsúdený počas výkonu trestu svojimi

nadpriemernými aktivitami skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu o nápravu, ale je potrebná
aj reálna danosť predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený viesť aj riadny život. Súd
konštatuje, že odsúdený C. T. má výrazné sklony k páchaniu trestnej činnosti, o čom svedčí aj odpis
registra trestov, nakoľko doposiaľ bol 8-krát súdom trestaný. Dňa 1.7.2014 bol odsúdený podmienečneprepustený Okresným súdom Ružomberok, sp.zn. 1Pp/26/2014 so skúšobnou dobou na 3 roky, v ktorej
sa osvedčil dňa 13.2.2018, avšak po uplynutí podmienky sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú
bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/99/2018 zo dňa

27.3.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/53/2019 zo dňa 14.11.2019.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd nemohol prijať jednoznačný záver o tom, že od
odsúdeného C. T. možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd konštatuje, že v konkrétnom prípade ani správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia

slobody nedáva záruku, že v budúcnosti povedie riadny život, hoci je jeho správanie na slušnej
úrovni. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za
dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po
odpykaní stanovenej doby na slobodu. Uložený trest odňatia slobody, preto aj podľa názoru krajského
súdu, doposiaľ nesplnil svoj účel definovaný v § 34 ods. 1 Tr. zák. Podľa citovaného ustanovenia je
okrem iného účelom trestu vychovať odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Krajský súd ustálil,

že predchádzajúce tresty odňatia slobody vzhľadom na jeho osobu nemali požadovaný prevýchovný
účinok. Pretože odsúdený už v minulosti neviedol riadny život definovaný Trestným zákonom, má sklony
k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti a predchádzajúce uložené tresty aj s nepodmienečným výkonom
nesplnili svoj účel, je v záujme spoločnosti, aby súčasne realizovaný trest odňatia slobody vykonával
naďalej. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré

by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny
život. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemali vplyv ani
opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Krajský súd dodáva, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom

vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na
objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej
činnosti. Sklony k páchaniu trestnej činnosti možno konštatovať najmä s poukazom na odpis registra
trestov odsúdeného, z ktorého je zrejmé, že C. T. bol 8-krát právoplatne odsúdený a z toho 6-
krát nepodmienečne. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený priebežne s časovým odstupom páchal

trestnú činnosť, čo vyvoláva značné obavy z recidívy. Sťažnostný súd preto opakuje, že pozitívne
rozhodnutie o podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré
správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu, nakoľko toto nie je dostačujúce na vyslovenie
predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažnostné argumenty odsúdeného nie sú spôsobilé svojím obsahom
zvrátiť stav veci a zákonu zodpovedajúce uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté sťažnosťou
odsúdeného.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého

uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožnil a toto si aj osvojil.

Na základe týchto skutočností krajský súd sťažnosť odsúdeného C. T. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
por. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.