Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200338
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2220200338.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44a, Bratislava - Ružinov, IČO: 35 815 256, zastúpený splnomocnencom:
Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: W. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomU.C.XXX/XX,F.,ozaplatenieistiny595,22eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcuproti

výroku IV. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 21Csp/5/2020 zo dňa 25. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. v časti výšky priznanej náhrady
trov konania r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti 595,22 eur,
výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo

sumy 508,13 eur od 14.06.2019 do 16.09.2020 vo výške 32,09 eur, výrokom III. vo zvyšku súd žalobu
zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %, a to v sume 117,12 eur na trovách právneho zastúpenia a v sume 35,50 eur ako náhradu za
zaplatený súdny poplatok, celkovo v sume 152,62 eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu: I.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol:
XXXXXXXXXX.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutom výroku IV. „podľa ustanovenia § 256
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže žalovaný svojím konaním
procesne zavinil späťvzatie žaloby a teda aj zastavenie konania, súd priznal podľa § 256 ods. 1 nárok na
náhradu trov konania žalobcovi. Meritórne súd rozhodoval len o úrokoch z omeškania, t.j. o marginálnej

časti sporu, v ktorej ale rovnako bol väčšinovo úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %. O výške trov súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čl.
17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd žalobcovi
priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu, a to vo
výške 35,50 eur a na trovách právneho zastúpenia 117,12 eur (2 x 45,82 eur úkony právnej služby s
DPH + 2 x 12,74 eur režijný paušál s DPH). Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, ktoré vznikli

pred podaním žaloby t.j. za jeden úkon právnej služby - predžalobná výzva s režijným paušálom, keď pri
rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo skutočností, že procesným okamihom, od ktorého
možno hovoriť o trovách konania je začatie súdneho konania a dovtedy sa nejedná o trovy konania
vzhľadom na ustanovenie § 251 CSP, aj keď tento nárok je spojený so súdnym konaním“.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu, v časti výroku o nároku na náhradu trov konania podal žalobca v

zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupomznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Poukázal na ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších právnych predpisov. Súd napriek tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100
%, však žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, na ktorú má žalobca v zmysle Civilného
sporového poriadku spolu s vyhláškou o odmenách a náhradách nárok. Žalobca si v podanej žalobe
vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

žaloby a predžalobná výzva v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) vrátane 3 režijných paušálov. Zo
strany žalobcu boli vykonané a uplatnené len úkony, ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie
úspechu vo veci. Tieto si žalobca uplatnil v zmysle ust. § 13a vyhlášky o odmenách a náhradách. K
uvedeným úkonom si žalobca uplatnil aj režijný paušál v zmysle ust. § 16 vyhlášky o odmenách a
náhradách. Žalobca je názoru, že ním uplatnená výška trov konania je správna, pričom ju súd v rozsudku

nepriznal. Žalobca je zároveň názoru, že pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému
spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Žalovaný je v ňom upozornený na výšku
pohľadávky, na úroky z omeškania a ďalšie poplatky súdneho a exekučného konania. Zároveň sú v
ňom uvedené aj platobné údaje na splatenie pohľadávky a kontaktné údaje pre mimosúdne vyriešenie
záležitosti. Dňa 15.06.2019 nadobudla účinnosť novela vyhlášky o odmenách a náhradách. V zmysle

ust. § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia vyhlášky o odmenách a náhradách sa za samostatný
úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Žalobca poukázal na cieľ novely v
zmysle dôvodovej správy k vyhláške. Podľa žalobcu nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta
za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ust. § 251 Civilného
sporového poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú

problematiku na rozdiel od vyhlášky o odmenách a náhradách, čím sa, ako už žalobca uviedol, vylučuje
aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Žalobca je toho názoru, že novela vyhlášky o
odmenách a náhradách odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy
právneho zastúpenia (teda nie za príslušenstvo pohľadávky), a to práve tým, že tento úkon zaradila
samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu

nie je možné, aby si žalobca uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.: 9Csp/86/2019 zo dňa 02.02.2021. Porovnaním petitu žaloby s
výrokom rozsudku vo veci samej jednoznačne vyplýva, že žalobe žalobcu bolo vyhovené (čiastočne)
v celom rozsahu (zamietnutá len nepatrná časť vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 5,65 €), t. j.

žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
V prípade, ak sa súd nestotožní s vyššie uvedenou argumentáciou v nadväznosti na ust. § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka žalobca poukazuje na to, že podanou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie
sumy vo výške 58,56 eur, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného
režijného paušálu k úkonu právnej služby mohol byť v prejednávanom prípade zo strany súdu právne

posúdený ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, a to bez ohľadu na to, že žalobca takto
uplatnený nárok špecifikoval v žalobe ako nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca ďalej uvádza, že sa nestotožňuje ani so spôsobom, akým súd prvej inštancie rozhodol
o výške náhrady trov konania, kedy konajúci súd priamo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,

rozhodol aj o výške náhrady trov konania, pričom svoj postup odôvodnil poukazom na čl. 17 CSP,
teda zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. S uvedeným postupom súdu prvej inštancie sa však
nemožno stotožniť, nakoľko nemá oporu v aktuálnej právnej úprave, ktorá výslovne zverila právomoc o
rozhodovaní o výške náhrady trov konania (na základe nároku, o ktorom bolo rozhodnuté v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí) vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý na tento účel rozhodne samostatným

uznesením. Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel umožniť rozhodnúť o výške náhrady trov konania aj
sudcovi, ktorý vydáva rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, potom by to celkom jednoznačne pretavil
do znenia ust. § 262 CSP, v rámci ktorého mohol ustanoviť výnimku, že o výške náhrady trov konania
možno v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania rozhodnúť aj v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Ak však procesný kódex takýto postup neupravuje, potom je potrebné postupovať striktne v zmysle ust. §

262 ods. 2 CSP, ktorým zákonodarca explictine a bez výnimky zveril rozhodovanie o výške náhrady trov
konania vyššiemu súdnemu úradníkovi, a to v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 22. júna
2017, sp. zn. II. ÚS 796/2016-65.Žalobca má za to, že súd mal napadnutým rozsudkom rozhodnúť iba o nároku na náhradu trov konania
- a to tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
žalobca mal vo veci plný úspech. Súd však v predmetnom rozsudku rozhodol aj o výške náhrady trov

konania, o ktorej by mal rozhodovať vyšší súdny úradník, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, čím súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Záverom žalobca poukazuje aj na objektívnu skutočnosť ohľadom uplatňovania si obdobných nárokov
návrhom na vydanie platobného rozkazu (mimo tejto súdnej veci), a to v skrátenom konaní -

v upomínacom konaní - prostredníctvom elektronickej komunikácie cez web stránku: W., ktorej
zriaďovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Do formuláru označeného ako
„Upomínacie konanie - návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica“ bola na
základe novelizácie predmetnej vyhlášky o odmenách a náhradách (ako aj rozhodovacej praxe súdov)
včlenená do časti E) Trovy konania nová kolónka pre ďalší úkon právnej služby - a to práve úkon právnej
služby „predžalobná výzva“. Spolu je teda možné uplatniť si v rámci návrhu na vydanie platobného

rozkazu3úkonyprávnejslužby,pričomtotoznenieformuláruboloplatnéajvčasevyhláseniarozsudkua
súd o ňom musel mať vedomosť. Za správu predmetnej webovej stránky zodpovedá priamo Ministerstvo
Spravodlivosti Slovenskej republiky.
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu §
388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu

trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, pričom o výške takto priznanej náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, v ktorom vyšší súdny úradník prizná žalobcovi náhradu trov konania aj za uplatnený úkon
právnej služby - predžalobná výzva a zároveň prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového

poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku),

preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku v medziach daných
rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o výške náhrady trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku) a vec mu
v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti výroku IV. v časti výšky priznaného
nároku žalobcu voči žalovanej na náhradu trov konania v sume 117,12 eur na trovách právneho
zastúpenia a v sume 35,50 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok, celkovo v sume 152,62 eur,
ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu: I.XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX.

8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.10. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy predstavujú súčasť celého súdneho
procesu. Právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona. Rozhodovanie o náhrade trov konania má
dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne

súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výrok o nároku na náhradu trov konania má
povahu tzv. závislého výroku, a to z dôvodu vzájomnej väzby medzi výsledkom sporu a priznaním, či
nepriznaním nároku na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Druhou
fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov
konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomto uzneseniu je prípustná

sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. Civilného sporového poriadku, o ktorej rozhodne sudca súdu prvej
inštancie. Rozhodnutie sudcu o sťažnosti je konečné, bez možnosti ďalších opravných prostriedkov.
Rozhodovanie o výške náhrady trov konania realizuje poverený vyšší súdny úradník.

11. V predmetnej veci rozhodla o trovách konania sudkyňa tým spôsobom, že súčasne rozhodla o
nároku aj o výške priznanej náhrady trov konania, pričom takýto postup odôvodnila na základe § 256

ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 a čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Čl.
17 Základných princípov Civilného sporového poriadku vyjadruje princíp hospodárnosti konania - súd
postupuje v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

12. Odvolací súd však takýto postup súdu prvej inštancie nepovažuje za správny. Pokiaľ sudkyňa súdu
prvej inštancie rozhodla v jednom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania a aj o výške nároku,
napriek tomu, že rozhodovanie o výške realizuje vyšší súdny úradník, teda súd nedodržal zákonný
postup, pričom odkázal na princíp hospodárnosti konania, porušil procesnú podmienku konania, teda
došlo k vade v obsadení súdu. Uvedenú vadu nemožno zhojiť ani princípom hospodárnosti konania,

nakoľko treba trvať na zákonnom upravenom postupe pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Náprava
nedostatku procesnej podmienky spočíva v zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výšky
priznaného nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vrátení
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku za účelom odstránenia zistenej procesnej vady. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o

výške náhrady trov konania samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).