Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204341
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4218204341.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie

Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobkyne: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX
XX X., zastúpenej: Združenie na ochranu práv občanov - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07
Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpená: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského
7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, 2. Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava,
IČO: 45 684 618, 3. Mgr. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX O., zastúpený: Mgr. Peter
Kubala, advokát so sídlom Pod Párovcami 55, 921 01 Piešťany, IČO: 42 297 141, o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 1. februára
2022 č.k. 13C/67/2018-883, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom, druhom a v treťom rade majú nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho
konania,každývrozsahu100%,ovýškektorýchrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V danej veci sa pôvodne žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali voči žalovaným v 1. až 3. rade,
ako navrhovateľovi dražby, dražobníkovi a vydražiteľovi, určenia neplatnosti dražby, priebeh ktorej bol

osvedčený notárskou zápisnicou N 981/2018, Nz 26354/2018, NCRIs 26900/2018 zo dňa 14.08.2018.
Žalobca v 3. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX, preto súd prvej inštancie uznesením z 29. novembra 2019
č.k. 13C67/2018-270 konanie vo vzťahu k nemu zastavil a stranám sporu náhradu trov k zastavenej
časti konania nepriznal. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 3. marca 2020 č.k.
13C/67/2018-486 žalobe vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade vyhovel a určil, že dobrovoľná dražba konaná
dňa 14.08.2018, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. W., ktorej priebeh
bolosvedčenýnotárskouzápisnicouN981/2018,Nz26354/2018,NCRIs26900/2018zodňa14.08.2018

vyhotovenou notárskym kandidátom JUDr. T. P., poverenou notárom JUDr. Y. W., je neplatná. Žalobu
žalobcu v 2. rade zamietol. Rozhodol o trovách konania. Na odvolanie žalovaného v 1. rade, ku ktorému
sa pripojil žalovaný v 3. rade, a na odvolanie žalovaného v 2. rade, Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
14. apríla 2021 č.k. 25Co/85/2020-592 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a
v časti trov konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1. Súd prvej inštancie druhým rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol.
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť každému zo žalovaných v 1., 2., a 3. rade 100 % náhradu trov

celého konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 7 ods. 2 veta posledná veta, § 10 ods. 1, § 12 ods. 4, § 16 ods. 6, § 17 ods. 3, § 21 ods.2, § 22 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 137 pís. d) Civilného sporového
poriadku.
2.2. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôvodmi neplatnosti dražby tvrdenými žalobkyňou. Tvrdenie

žalobkyne, podľa ktorého žalovaný v 1. rade nebol oprávneným na podanie návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby, považoval za vyvrátené vykonaným dokazovaním, ktorým bolo preukázané, že
žalovaný 1. rade márne vyzval pôvodného žalobcu v 2. rade pokusom o zmier z 21.06.2017 na plnenie
záväzku zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/072973/06-001/000, pod hrozbou
uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Toto právo si žalovaný v 1. rade, ako veriteľ, uplatnil pre nečinnosť

pôvodného žalobcu v 2. rade listom z 19.07.2017, ktorým žalobcu v 2. rade vyzval aj na plnenie sumy
dlhu vo výške 8 031,95 eura. Žalobkyni bolo predčasné zosplatnenie úveru z 19.07.2017 doručené
dňa 27.07.2017. Žalovaný v 1. rade bol, ako záložný veriteľ, oprávnený prostredníctvom žalovaného v 2.
rade oznámiť žalobkyni, ako vlastníčke zálohu, začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Spochybňovanie oprávnenia žalovaného v 2. rade žalobkyňou z dôvodu, že tento sa nepreukázal
poverením, na ktoré sa odvolal v uvedenom oznámení o začatí výkonu záložného práva z 18.10.2017,

a ktoré jej bolo doručené 24.10.2017, považoval za účelové dôvodiac, že žalobkyni pri pochybnostiach
nič nebránilo kontaktovať záložného veriteľa, resp. žalovaného v 2. rade na preukázanie príslušného
poverenia. Navyše, s poukazom na Rámcovú zmluvu z 12.02.2013 a plnomocenstvo na čl. 473, ako aj
§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, mal za zrejmé, že žalovaný v 2. rade bol splnomocnený na všetky
úkony, ku ktorým pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou dochádza, ako aj na zastupovanie

a konanie v mene žalovaného v 1. rade pri vyhotovení a zasielaní Oznámení o začatí výkonu záložného
práva formou dražby spolu s návrhom na zápis poznámky. Posudzoval splnenie povinnosti záložného
veriteľa podľa § 7 ods. 2 veta posledná zákona č. 527/2002 Z.z. písomne vyhlásiť pravosť, výšku
a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou ako aj
vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Zistil, že žalovaný v 1. rade uvedenú podmienku splnil, keď

zákonom predpokladané vyhlásenie o pohľadávke uviedol v návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a
súčasnevyhlásil,žepredmetdražbyjemožnédražiť.Podmienku,podľaktorejpohľadávkazabezpečená
záložným právom musí byť v čase výkonu záložného práva splatná a jej hodnota bez príslušenstva
musí prevyšovať sumu 2 000 eur, mal preukázanú z predčasného zosplatnenia úveru, podľa ktorého
pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcovi v 2. rade predstavovala sumu vo výške 8 031,95 eura,

z toho na istine vo výške 7 735,18 eura. Žalovaný v 1. rade, ako záložný veriteľ, bol pri absencii
plnení dlžníka po zosplatnení úveru, oprávnený navrhnúť výkon záložného práva zabezpečujúceho
splnenie splatnej pohľadávky voči žalobcovi v 2. rade a uzavrieť so žalovaným v 2. rade zmluvu o
dobrovoľnej dražbe. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého dôvodom neplatnosti dražby
bola vzdialenosť medzi obcou Kolárovo, v katastrálnom území ktorej sa nachádza aj predmet dražby, a

jej evidované trvalé bydlisko v čase konania dražby, a mestom B., ako miestom konania dražby. Mesto
B. je nielen sídlom kraja, do ktorého patrí aj obec W., ale je nepochybne primerane vzdialená od miesta
dražených nehnuteľností (cca 60 km). Táto vzdialenosť nemohla spôsobiť sťaženie v účasti prípadných
účastníkovdražby,ktorej3.kola sa,poprižalovanomv3.rade,zúčastniliešteajďalšíšestnástiúčastníci.
Žalobkyňa namietala aj platnosť záložnej zmluvy z dôvodu absencie údaju o najvyššej hodnote istiny,

do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Na druhej strane, sama žalobkyňa pripustila (čl. 221, 222), že v
záložnej zmluve je uvedené určenie zabezpečovanej peňažnej pohľadávky vo výške 365 000,- Sk (12
115,78eura),čouviedlaajvžalobe.Vyslovilnázor,žezmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti
reg. číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 25.05.2006 je platným právnym úkonom, ktorý zodpovedá
ustanoveniam § 151a a nasl. OZ.

2.4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa za hlavný dôvod neplatnosti dražby považovala
skutočnosť, že jej neboli zaslané písomnosti dražobníka, a to znalecký posudok a oznámenia o
(opakovanej) dražbe. Vyslovil názor, že žalovaný v 2. rade preukázal že žalobkyni zaslal znalecký
posudok dňa 20.12.2017 (čl. 872) pod podacím číslom UZ XXXXXXXX na jemu známu adresu trvalého
pobytu žalobkyne do W.. Ako žalobkyňa na pojednávaní dňa 03.02.2022 uviedla, na adrese trvalého

pobytu sa nezdržiavala (údajne 10 rokov - čl. 418), a preto mala na pošte v W. zriadenú spoplatnenú
službu doposielania na adresu v T. pri X., resp. mala zriadenú schránku na pošte v T. pri X., za ktorú
službu platila do roku 2018. Žalobkyňa tvrdila, že doporučené zásielky jej mala pošta oznamovať
mailom, keďže žlté oznámenia v T. pri X. nedostávala. Poukázal na ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP), podľa ktorého s účinnosťou od 01.07.2016 pre uplatnenie fikcie doručenia

postačuje, ak sa vráti súdu nedoručená zásielka z adresy, ktorú má strana sporu - fyzická osoba -
evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ako adresu trvalého pobytu, ak strana neuviedla
súdu inú adresu, na ktorej jej majú byť doručované písomnosti. Uvedené znamená, že samotná strana
sporu znáša zodpovednosť za to, či sa jej úradná písomnosť doručí, alebo nie, s čím sú následnespojené ďalšie dôsledky (použitím fikcie doručenia), že sa o prebiehajúcom spore nedozvie. Preto je
na zodpovednosti fyzickej osoby, či zmenu svojho pobytu oznámi príslušným orgánom - aby mohla byť
vyznačená v registri obyvateľov Slovenskej republiky - alebo nie, kedy sa však sama svojim nedbalým

(prípadne nezodpovedným) konaním vystaví možným negatívnym dôsledkom, ktoré sú s tým spojené.
Tu nachádza svoje vyjadrenie aj zásada právo patrí bdelým („vigilantibus iura scripta sunt"). Strana
sporu, ktorej bola písomnosť doručená použitím fikcie doručenia v súlade so zákonom, sa nemôže
dovolávať, že o podmienkach doručovania a následkoch neprevzatia písomnosti nevedela. Pokiaľ
žalovaný v 2. rade preukázateľne dňa 20.12.2017 zaslal znalecký posudok na jemu známu a v Registri

obyvateľov evidovanú adresu trvalého pobytu žalobkyne v W., pričom pošta túto zásielku žalobkyni
nedoručila ani na doposielacej adrese v T. pri X., došlo k fikcii doručenia podľa § 106 ods. 1 písm.
a) CSP, vzhľadom na skutočnosť, že odkaz v § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách na § 45
až 50 O.s.p. je od 01.07.2016 obsolentný, keďže O.s.p. bol účinný do 30.06.2016. Nemôže byť na
ťarchu žalovaného v 2. rade skutočnosť, že žalobkyňa si zásielku so znaleckým posudkom, napriek
zriadenej službe doposielania, neprevzala ani na adrese trvalého pobytu a ani na doposielacej adrese,

a žalovanému v 2. rade sa vrátila nedoručená zásielka s tým, že na obálke bola uvedená ručne
poštou už aj úplná doposielacia adresa v T. pri X., X. XX. Na preberanie zásielok z adresy X. XX, T.
pri X. splnomocnil žalobkyňu aj jej manžel, pôvodný žalobca v 3. rade, čo preukazom splnomocnenca z
10.04.2017 preukázala žalobkyňa na pojednávaní dňa 01.02.2022. Napriek tomu žalobkyňa vo svojom
podaní doručenom žalovanému v 2. rade dňa 23.02.2018 (čl. 418) oznámila, že už 10 rokov býva

v X., pričom uviedla adresu X. XX (teda nie XX), XXX XX T. pri X.. L. lístky na čl. XXX - XXX, z
ktorých mala byť žalovanému v 1. rade známa adresa X. XX, T. pri X., keďže táto je uvedená ako
adresa pre vrátenie zásielky, sú v danej veci bez významu, keďže tieto pri podaní listovej zásielky
na poštovú prepravu zostávajú u odosielateľov, ktorých adresa je uvedená zhodne s adresou trvalého
pobytu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade

naplnil ustanovenie § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., keď v súvislosti s 1. kolom dražby konanej dňa
16.03.2018zaslalžalobkyniznaleckýposudokdňa20.12.2017.Žalobkyňaprotiuvedenémuznaleckému
posudkunámietkynepodala,čouviedlanapojednávanídňa01.02.2022.Rovnakonemôžebyťnaťarchu
žalovaného v 2. rade skutočnosť, že žalobkyňa si zásielku s jeho výzvou z 20.10.2017 na umožnenie
vykonania obhliadky a ohodnotenie predmetu dražby prevzala po doposlaní až 21.03.2018, keď za

služby poskytované spoločnosťou Slovenská pošta, a.s., nenesie žalovaný v 2. rade zodpovednosť.
Žalovaný v 2. rade preukázal, že žalobkyni doručoval v prílohe podania z 09.02.2018 Oznámenie o
dobrovoľnej dražbe na všetky vtedy jemu známe adresy žalobkyne, teda na adresu T. a adresu
jej trvalého pobytu. Následky nesprístupnenia nehnuteľnosti žalobkyňou nemôžu byť v neprospech
žalovaných, keď znalec vychádzal z dostupných podkladov. Za obsah a správnosť znaleckého posudku

zodpovedá znalec, dražobník zodpovedá za dodržanie zákonného postupu pri ohodnotení predmetu
dražby. Ak je pre stanovenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom
zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, žalovaný 2. rade, ako dražobník, si
splnil všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby a nie je za bežných okolností
úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Je bez významu,

prostredníctvom koho žalovaný v 2. rade zaistil ohodnotenie predmetu dražby, keď je nepochybné, že
toto ohodnotenie sa premietlo v znaleckom posudku Ing. Y. Z. č. 157/2017, aj keď jeho objednávateľom
nebol žalovaný v 2. rade. Jeho vyhotovenie pred uzavretím zmluvy o vykonaní dražby je potrebné z
dôvodu, že v uvedenej zmluve musí byť uvedené aj najnižšie podanie v súlade s § 16 ods. 6 zákona
o DD.

2.5. Ďalším dôvodom neplatnosti dražby podľa žalobkyne mala byť skutočnosť, že oznámenie o dražbe
nebolo uverejnené v registri dražieb, ani v tlači. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci
prebehli 3 kolá dobrovoľnej dražby PSO179/17, a to prvé kolo dňa 16.03.2018, opakovaná dražba dňa
23.05.2018 a opakovaná dražba dňa 14.08.2018. Z notárskych zápisníc vyplýva, že oznámenia boli
uverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb v zákonných lehotách, prvé kolo v súlade s § 17

ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., opakované dražby v súlade s § 22 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z.
Žalovaný v 2. rade inzerátom z titulu Komárňansko preukázal zverejnenie termínu konania (opakovanej
- poznámka súdu) dražby dňa 14.08.2018 a aj Mestský úrad W. potvrdil, že Oznámenie o dobrovoľnej
dražbebolovyvesenéod13.07.2018do15.08.2018.Zdôvodu,že dlžníkžalovanéhov1.rade-pôvodný
žalobca v 2. rade - nemal hlásený trvalý pobyt v žiadnej nehnuteľnosti v W. tvoriacej predmet dražby,

na opakované dobrovoľné dražby realizované žalovaným v 2. rade na návrh žalovaného v 1. rade sa v
súvislosti s najnižším podaním nevzťahujú obmedzenia vymenované v § 16 ods. 6 ZoDD.
2.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným druhom
žaloby, pričom predpokladom jej úspešnosti je včasnosť jej podania v trojmesačnej prekluzívnejlehote, porušenie ustanovení zákona o dražbách a spôsobenie konkrétnej ujmy žalobcovi. Nepostačuje
akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí sa jednať o porušenie, ktorým je zároveň osoba,
ktoráporušenienamieta,dotknutánasvojichprávach,pričomsúdjepovinnýposudzovaťplatnosťdražby

v intenciách skutkových okolností tvrdených žalobcom. Vykonaným dokazovaním nemal preukázané,
že by žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti dražby mohli mať vplyv na platnosť jednotlivých kôl
dobrovoľnej dražby, rovnako ako takýto vplyv nemohli mať ani chyby v písaní, keď v notárskej zápisnici
zo 16.03.2018 a z 23.05.2018 je chybne uvedené parcelné číslo, resp. v záhlaví zmluvy o vykonaní
dobrovoľnej dražby z 05.02.2018 sa spomína opakovaná dražba, resp. v poznámke na výpise z LV

č. 3245 pre k.ú. Kolárovo správny orgán pri zapisovaní oznámenia o začatí výkonu záložného práva
(V-2220/06) označil žalovaného v 2. rade za záložného veriteľa napriek tomu, že pod V-2220/06
bolo zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na záväzný právny názor
odvolacieho súdu a výsledky doplneného dokazovania nemal preukázané žiadne také intenzívne
porušenia ustanovení ZoDD, ktoré by v príčinnej súvislosti spôsobilo žalobkyni konkrétnu (žalobkyňou
nešpecifikovanú) ujmu na jej právach. Preto dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla bremeno

dôkazu o existencii dôvodov na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby postupom podľa § 137 písm. d)
CSP, v spojení s § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. a žalobu zamietol v celom rozsahu. Z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade, keďže nimi
navrhnuté vykonanie dôkazov (výsluch svedkov, výsluch strán sporu, mailová komunikácia žalovaných
v 1. a 2. rade, zverenie prípadu žalovanému v 2. rade pred 18.10.2017, splnomocnenie pre žalovaného

v 2. rade ako súčasti rámcovej zmluvy žalovaných v 1. a 2. rade, zásielku s oznámením o výkone
záložného práva z 18.10.2017 s podacím hárkom a doručenkou) by bolo neúčelné a nemohlo mať ani
dopad na preukázanie porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách takej intenzity, ktoré by
bolo príčinou konkretizovanej ujmy na strane žalobkyne. Navyše oznámenie o výkone záložného práva
z 18.10.2017 bolo podľa fotokópie doručenky z čl. 420, ako verejnej listiny podľa § 111 ods. 1 CSP,

žalobkyni po doposlaní na adresu Bratislavská 95, doručené 24.10.2017.
2.7. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 262
ods. 1, § 396 ods. 3 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní každému z procesne úspešných žalovaných
priznal 100 % náhradu trov celého konania, vrátane odvolacieho.
3.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 981/2018,
Nz 26354/2018, NCRIs 26900/2018 zo dňa 14.08.2018 vyhotovená notárskym kandidátom JUDr. T. P.,
poverenou notárom Y.. Y. W., vykonaná dňa 14.08.2018 o 10:08 hod. v salóniku na prízemí Reštaurácie
Penziónu H., na U. XXX/XX, XXX XX B., okres B., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX, ktorý vedie Okresný úrad W. - katastrálny odbor, obec W., katastrálne územie W. ako: PARCELY

registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXXX vo výmere 999 m2, zastavané
plochy a nádvoria; Stavby: rodinný dom so súpisným číslom 42 postavený na parcele číslo XXXX, popis
stavby: rodinný dom, vedené pod B1 v spoluvlastníckom podiele 1/1, je neplatná. Žalovaní v 1., 2 a 3.
rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu. Alternatívne,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Dôvodila, že rozhodnutie je založené na nedostatočne zistenom a vyhodnotenom
skutkovom stave v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.2. Zopakovala, že v registri obyvateľov mala riadne nahlásený prechodný pobyt od 13.07.2017 na
adrese U. a zároveň požiadala Slovenskú poštu o doposielanie zásielok na poštu so sídlom v T. pri X.,
ktorú službu si platila do roku 2018. Tvrdila že nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade bol žalovaným

v 1. rade poverený výkonom záložného práva ku dňu 16.10.2017. Oznámenie o začatí o začatí výkonu
záložného práva, ktoré jej zaslal žalovaný v 2. rade bez priloženého poverovacieho dekrétu alebo
splnomocnenia nemalo voči nej žiadne účinky. Žalovaný v 1. rade, ako záložný veriteľ, jej neoznámil
výkon záložného práva, a v katastri nehnuteľností nebol vyznačený výkon záložného práva prospech
záložného veriteľa. Z uvedených dôvodov tvrdila, že nebola povinná akceptovať písomnosti, ktoré jej

bolidoručovanéžalovanýmv2.rade,dokoncanebolapovinnázásielkyanipreberať,keďžesanejednalo
o úradné zásielky na príkaz súdu alebo štátne inštitúcie. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
tvrdením žalovaného v 2. rade o údajnom uložení zásielky - výzva na sprístupnenie predmetu dražby
dlažby dražby, po dobu piatich mesiacov na Slovenskej pošte. Tvrdila, že z doručenky zásielky č. D nie
je zrejmé kedy bola na pošte podaná, či a kedy bola doposielaná na poštu v T. pri X., a kedy jej bolo

oznámené uloženie zásielky. Ak bola obsahom tejto zásielky výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti
pre potreby vypracovania znaleckého posudku, potom táto výzva jej bola doručená až po konaní 1. kola
dobrovoľnej dražby dňa 16.03.2018, čo však nemožno pripísať na jej ťarchu. Ďalej tvrdila, že zásielka
obsahujúca znalecký posudok nemohla byť vrátená odbernej lehote dňa 28.12.2017, pretože jednakmala zaplatenú službu doposielania zásielok na poštu v T.ri X., a jednak pokiaľ ju žalovaný v 2. rade
podal dňa 20.12.2017, nemohla byť vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote po ôsmich dňoch, teda
pred uplynutím úložnej doby, ktorá je 18 dní. Oznámenie o 1. kole dražby konanom dňa 16.03.2018

prevzala dňa 05.03.2018, ale jeho súčasťou nebol znalecký posudok. Tvrdila, že oznámenie žalovaného
v 2. rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.10.2017 nemalo voči nej žiadne účinky, hoci
ho prevzala. Mal jej ho doručiť žalovaný v 1. rade, ktorý bola jej zmluvným partnerom, prípadne iná
tretia osoba, o ktorej ju mal žalovaný v 1. rade vopred informovať. Namietala voči názoru súdu prvej
inštancie, podľa ktorého žalovaný v 2. rade bol oprávnený v mene žalovaného v 1. rade vypracovať

a zaslať oznámenie o začatí výkonu záložného práva aj oznámenie o dobrovoľnej dražbe, respektíve
opakovanejdobrovoľnejdražbe. Namietala,žerámcovázmluvaovykonávanídražiebuzatvorenámedzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 12.02.2013, ktorú predložili dodatočne do konania,
v podstatných náležitostiach odkazuje na prílohy číslo 1 až 8, ktoré mali tvoriť jej súčasť, avšak tieto
prílohy neboli v konaní predložené. Zopakovala svoje námietky, podľa ktorých zadávateľom znaleckého
posudku mala byť spoločnosť MB trend s.r.o., pričom objednávka bola zo dňa 18.10.2016, ale návrh

na vykonanie dražby bol až zo dňa 05.02.2018, a z obsahu zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby
vyplýva, že žalovaný v 1. a 2. rade uzavreli medzi sebou zmluvu o vykonaní opakovanej dražby, pričom
išlo o 1. kolo dobrovoľnej dražby. Znalecký posudok bol vypracovaný viac ako 2 mesiace skôr ako
bola uzatvorená zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
jej námietkou, podľa ktorej znalecký posudok jej nemohol byť zaslaný zásielkou podanou na pošte

26.12.2017, keďže v uvedený deň 2. vianočného sviatku boli všetky pošty zatvorené.
3.3. Zopakovala, že v čase konania dobrovoľnej dražby neexistovala žiadna pohľadávka, keďže sporná
zmluva o poskytnutí bezúčelovej hypotéky bola neplatná z dôvodu, že jej boli vyplatené finančné
prostriedky len v sume 350 tisíc Sk, čo bolo o 15 tisíc Sk menej ako výška úveru podľa zmluvy. Úrok z
omeškania bol určený v zmluve 3 % ročne nad rámec úrokovej sadzby 8,9 % čase uzatvorenia zmluvy,

čo bola neprijateľná zmluvná podmienka. Neprijateľnou podmienkou bola aj dohoda o zrážkach zo
mzdy. Poplatok za poskytnutie úveru bol zrazený pred vyplatením finančných prostriedkov. Poplatok
za poskytnutie úveru a poplatok za vedenie úverového účtu, napriek rozporu s ustanovením § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka, boli predmetom hodnoty pohľadávky uplatnenej dobrovoľnej dražbe.
Tiež z dôvodu, že RPMN bola 10,36 % a nie 3,75 %. K tomu poukázala na zákon 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa. Preto tvrdila, že pohľadávka banky bola splatená pred začatím výkonu záložného
práva a zákonná podmienka podľa § 7 ods. 2 zákona o DD nebola splnená. Namietala tiež nesplnenie
podmienky podľa § 7 ods. 3 zákona o DD, pretože list vlastníctva zo dňa 04.01.2018, ktorý žalovaný
v 2 rade predložil do spisu, bol vadný, keďže označuje za záložného veriteľa žalovaného v 2. rade.
Namietala neplatnosť dražby z dôvodu, že jej neboli písomnosti doručované na adresu, na ktorej sa

zdržiavala, nebol jej doručený znalecký posudok, nemohla sa zúčastniť znaleckej ohliadky, ani ohliadky
záujemcov o dražbu. Rozporovala vyhlásenie žalovaného v 1. rade o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú navrhovala výkon záložného práva, čo súd prvej inštancie nebral do úvahy.
4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že písomné vyhotovenie rozsudku je zreteľné,
jasné a porozumiteľné, prehľadne štruktúrované, pričom okrem právnych záverov obsahuje opis

prednesov a vyjadrení žalobcov i žalovaných, spolu s nevyhnutnou a rozsahom prijateľnou citáciou
príslušných právnych predpisov, ktoré sa na prejednávanú vec vzťahujú a vyčerpávajúce informácie
o vykonanom dokazovaní. Rozsudok tak dáva jasné a argumentačne podložené odpovede na nosné,
zásadné a základné otázky prejednávanej veci. Odvolanie žalobkyne obsahuje výlučne opakované
argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie bezo zvyšku a presvedčivým spôsobom vysporiadal, jej

argumentácia vychádza z nepochopenia zložitosti a štruktúry daných právnych vzťahov a taktiež
právnych noriem, ktoré sa na tieto vzťahy aplikovali a rozsiahlym dokazovaním neboli v konaní
preukázané žiadne pochybenia v procese organizácie a realizácie dobrovoľnej dražby. Navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vo výroku vecne správny, a aby zaviazal žalobkyňu na
náhradu trov tohto odvolacieho konania.

5. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie za považuje za
správne, zákonné a spravodlivé. Súd prvej inštancie správne zistil a posúdil skutkový stav a tiež náležito
právne vec posúdil. Rozhodnutie netrpí žiadnymi vytýkanými vadami. Žalobkyňa v podanom odvolaní
opätovne uvádza skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu, ktorú opakovane prezentovala v súdnom
konaní, v podaniach a tiež na súdnych pojednávaniach, osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ku

ktorej saužpodrobneavyčerpávajúcuvyjadrovalivšetci žalovaní.Niejeúlohouanisúduaaniostatných
strán sporu nahrádzať procesnú aktivitu a teda aj povinnosti žalobkyne. Bolo povinnosťou žalobkyne
označiť: a) ktoré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách (DD) boli porušené (teda aké porušenia
nastali), b) ako tieto porušia zasiahli do jej práv, c) príčinnú súvislosť medzi porušeniami a zásahmi dopráv, čo podľa jeho názoru nebolo splnené. K doručovaniu uviedol, že je povinnosťou každého dbať o
to, aby jeho pobyt (skutočný) bol aj evidovaný v príslušnom registri/evidencii, k čomu poukázal na vec
II. US 340/2019. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uplatnil si nárok na náhradu

trov konania.
6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
zákonné, správne a vyčerpávajúco, jasne, výstižne, a presvedčivo zdôvodnené. Tvrdenie žalobkyne
ohľadneprechodnéhopobytubolovyvrátenéuznesenímodvolaciehosúdu.Tvrdeniažalobkyneohľadne
splnomocnenia žalovaného v 2. rade žalovaným v 1. rade nie sú relevantné pre posudzovanie platnosti

predmetnej dražby. V prípade právnych úkonov v zastúpení je potrebné len, aby splnomocnenec oznámi
adresátovi právneho úkonu, že nekoná vo vlastnom mene, ale v prospech splnomocniteľa. V súvislosti
s doručením výzvy na sprístupnenie predmetu dražby znalcovi, žalobkyňa nenavrhla vykonať žiadny
dôkaz, aby vyvrátila skutočnosti uvedené vo verejnej listine - poštovej doručenke. Navyše netvrdila ani
nepreukázala aký vplyv na jej práva malo nevykonanie ohliadky znalcom, teda či by cena dosiahnutá
vydražením musela byť z tohto dôvodu vyššia. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že

odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
9.1. V danej veci sa pôvodne žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali voči žalovaným v 1. až 3. rade,

ako navrhovateľovi dražby, dražobníkovi a vydražiteľovi, určenia neplatnosti dražby, priebeh ktorej bol
osvedčený notárskou zápisnicou N 981/2018, Nz 26354/2018, NCRIs 26900/2018 zo dňa 14.08.2018.
9.2. Žalobca v 3. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX, preto súd prvej inštancie uznesením z 29. novembra
2019 č.k. 13C67/2018-270 konanie vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade zastavil a stranám sporu náhradu
trov k zastavenej časti konania nepriznal. Žaloba žalobcu v 2. rade bola rozsudkom súdu prvej inštancie

zo dňa 3. marca 2020 č.k. 13C/67/2018-486 právoplatne zamietnutá.
9.3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
zamietol. Každému zo žalovaných priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100
%.Naodvolaniežalovanejjerozsudoksúduprvejinštancie predmetompreskúmaniaodvolacímsúdom.
10. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný

písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
11. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní

pred dňom konania dražby.
12. Podľa § 21 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak
sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu

okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po
uplynutí tejto lehoty.
13. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak bolo oznámenie o dražbe

uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami
podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak
sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez
zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o
konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred

začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods.
5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.
14. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.15.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokzhľadiskasúdomprvejinštanciezistenéhoskutkového
stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich

skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval
v danej veci za rozhodujúce, že výsledky doplneného dokazovania nepreukázali žiadne také intenzívne
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by v príčinnej súvislosti spôsobilo
žalobkyni konkrétnu (žalobkyňou nešpecifikovanú) ujmu na jej právach. Preto dospel k záveru, že
žalobkyňa v konaní neuniesla bremeno dôkazu o existencii dôvodov na určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby postupom podľa § 137 písm. d) CSP, v spojení s § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. a žalobu
zamietol. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil. Správny
bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v celom konaní
plne úspešní. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej
miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil

a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
16.1. Vzhľadom na rozsah odvolania, v ktorom žalobkyňa v podstate opakovala svoje skutkové tvrdenia
z priebehu konania, sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal
len podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní.
16.2. Žalobkyňa v odvolaní zopakovala svoje tvrdenia ohľadom doručovania písomnosti v súvislosti

s konaním dobrovoľnej dražby, osobitne doručenia znaleckého posudku v lehote určenej podľa §
12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. s poukazom na odsek 5 uvedeného ustanovenia, podľa ktorého
bola oprávnená do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. K uvedenému, odvolací súd rovnako ako v ostatnom
rozhodnutí, poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, podľa ktorých žalobkyňa v čase

prebiehajúcej dražby mala evidovaný trvalý pobyt na adrese P. XX, W., a evidovaný prechodný pobyt
na adrese U. XX, X. (č.l. 347). Žalovaný v 2. rade jej zásielky zasielal v prvom rade na adresu trvalého
pobytu evidovanú v registri obyvateľov SR, neskôr na adresu X. XX, T. pri X., oznámenú žalovanou v
1. rade listom doručeným 23.02.2018 (č.l. 418). Žalovaný v 2. rade zaslal znalecký posudok po prvý krát
listom zo dňa 20.12.2017 na miesto trvalého pobytu žalobkyne (č.l. 434), z ktorej bola zásielka vrátená

s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“ dňa 28.12.2017 a tiež s poznámkou novej adresy „X. XX,
T. pri X.“ (č.l 435). Žalovaný v 2. rade potom druhý krát zaslal znalecký posudok žalobkyni listom zo
dňa 09.02.2018, podľa podacieho hárku na č.l. 345 jednak na adresu jej trvalého pobytu a jednak na
adresu X. XX, T. pri X., ktorá mu bola známa s vrátenej obálky na č.l. 435, bez vedomosti, že adresa
uvedená na vrátenej obálke je nesprávna. O týchto dvoch posledných zásielkach číslo D a D žalovaný v

2. rade tvrdil, že boli doručené dňa 05.03.2018, teda pred konaním 1. kola dražby dňa 16.03.2018. Hoci
uvedenáskutočnosťnebolapreukázaná,vprvomrade bolodôležitévysporiadaťsasnásledkamiprvého
zaslania znaleckého posudku listom zo dňa 20.12.2017 z hľadiska splnenia povinnosti žalovaného
v 2. rade podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., keďže v tom čase vydražiteľovi ešte nebola
známa iná adresa, ako adresa trvalého pobytu a adresa X. XX, T. pri X. (poznamenaná na obálke).

Pokiaľ ide o adresu prechodného pobytu žalobkyne, z obsahu spisu vyplýva, že na tejto adrese
zásielky tiež nepreberala (napríklad č.l. 371) a sama listom doručeným 23.02.2018 (č.l. 418) oznámila
žalovanému v 2. rade adresu X. XX, T. pri X., na ktorú žiadala zásielky doručovať. Súd prvej inštancie sa
následkami prvého zaslania znaleckého posudku listom zo dňa 20.12.2017 podrobne zaoberal v bode
17. napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že znalecký posudok bol žalobkyni doručený podľa § 106

ods. 1 písm. a) CSP, s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
16.3. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní zopakovala svoje tvrdenie, podľa ktorého nebolo preukázané, že
žalovaný v 2. rade bol žalovaným v 1. rade poverený výkonom záložného práva ku dňu 16.10.2017,
s uvedením tvrdením sa podrobne vyporiadal súd prvej inštancie v bode 14. napadnutého rozsudku a
odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje. Skutočnosť, že žalovaná so závermi súdu prvej inštancie

nesúhlasí, neznamená, že sú nesprávne. Tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
tvrdením žalovaného v 2. rade o údajnom uložení zásielky - výzva na sprístupnenie predmetu
dražby dlažby dražby, po dobu piatich mesiacov na Slovenskej pošte, odvolací súd nepovažuje za
dôvodné, keďže uvedená skutočnosť nebola preukázaná, a navyše ukladanie zásielok podľa poštového
poriadku je v plnej kompetencii Slovenskej pošty. Navyše z vykonaného dokazovania súdom prvej

inštancie správou Slovenskej pošty (č.l. 472) vyplýva, že zásielka č. D bola doposielaná žalobkyni
dňa 24.10.2017. Námietka žalobkyne voči rámcovej zmluve o vykonávaní dražieb uzatvorenou medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 12.02.2013 opakovane súvisí s jej tvrdením, podľa
ktorého nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade bol žalovaným v 1. rade poverený výkonomzáložného práva ku dňu 16.10.2017, s ktorým sa odvolací súd už vyporiadal vyššie. Ak žalobkyňa
opakovala svoju námietku, podľa ktorej zadávateľom znaleckého posudku mala byť spoločnosť MB
trend s.r.o., odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej

inštancie, podľa ktorého je bez významu prostredníctvom koho žalovaný v 2. rade zaistil ohodnotenie
predmetu dražby. Ak z obsahu zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby vyplýva, že žalovaný v 1. a 2. rade
uzavreli medzi sebou zmluvu o vykonaní opakovanej dražby, pričom išlo o 1. kolo dobrovoľnej dražby,
aj s týmito námietkami sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal v dôvodoch napadnutého rozsudku v
bode 20., s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Vypracovanie znaleckého posudku pred uzatvorením

zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby bolo v súlade s § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.
Pokiaľ ide o zaslanie znaleckého posudku, z obsahu spisu vyplýva, že zásielka bola podaná na pošte
dňa 20.12.2017, a nie 26.12.2017, ako uvádza žalobkyňa v odvolaní.
16.4. K opakovanému tvrdeniu žalobkyne, že v čase konania dobrovoľnej dražby neexistovala žiadna
pohľadávka pre neplatnosť zmluvy o poskytnutí bezúčelovej hypotéky, uvedené tvrdenie nepreukázala.
V žalobe poukázala na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13C/10/2018. Z rozhodovacej

praxe je odvolaciemu súdu známe, že išlo o konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy
o poskytnutí bezúčelovej hypotéky, ktoré bolo začaté na návrh pôvodného žalobcu v 2. rade, pričom
žaloba bola zamietnutá, a po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie žalobca zobral žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. O späťvzatí žaloby rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo
dňa 30. júna 2020 č.k. 25Co/39/2020-364 tak, že späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok Okresného súdu

Komárno č. k. 13C/10/2018-305 zo dňa 8. októbra 2019 zrušil a konanie zastavil.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1., 2., a 3. rade nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni, každému rozsahu 100 % z dôvodu, že všetci žalovaní
boli v odvolacom konaní úspešní. O výške trov konania každého zo žalovaných rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).