Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312215848
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1312215848.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: SAIDA
s.r.o., Prešovská 39/A, P.O.BOX 30 Bratislava, IČO: 31 400 795, zastúpeného JUDr. Milanom Šulvom,
advokátom, Hlučínska 1/11, Bratislava, proti žalovanému: LEDsvetlá.sk s.r.o., Riazanská 2, Bratislava,
IČO: 45 687 391, zastúpeného A/K/K/L advokáti s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 50 666 322, o
zaplatenie sumy 4 932,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 390,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne takto:
- zo sumy 1 434,- eur od 13. 04. 2012 až do zaplatenia,
- zo sumy 216,88 eur od 21. 04. 2012 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 434,- eur od 13. 05. 2012 až do zaplatenia,
- zo sumy 200,41 eur od 22. 05. 2012 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 099,40 eur od 13. 06. 2012 až do zaplatenia,

- zo sumy 6,03 eur od 19. 06. 2012 až do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovanýje povinný nahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu78,04%,pričomovýšketrovkonania

žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19. 10. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4 932,01
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania s odôvodnením, že dňa 26. 09. 2011 uzavrel žalobca so
žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov tak, že žalobca v postavení prenajímateľa prenajal
žalovanému v postavení nájomcu nebytové priestory na Bajkalskej ulici č. 12/D v Bratislave, pričom
sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný je povinný platiť nájomné vo výške 1 195,- eur mesačne plus

cenu za spotrebované energie a ostatné služby poskytnuté v súvislosti s prenájmom (el. energia, vodné-
stočné, dodávka tepla, odvoz odpadu a informačná služba), ako aj miestny poplatok určený podielovo
podľa rozlohy prenajatého priestoru žalovanému podľa čl. III. bod 1 a 2 zmluvy. V apríli 2012 sa však
žalovaný dostal do omeškania s plnením záväzkov jemu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, následne na
čo žalobca pristúpil k ukončeniu zmluvy výpoveďou v súlade s čl. II. bod 4 zmluvy. Žalovaný prenajaté
priestory užíval až do skončenia nájomného vzťahu dňa 23. 06. 2012, kedy uplynula výpovedná lehota,

pričom neuhradil faktúry č. XXX-XXXXX, Č.. XXX-XXXXX, Č.. XXX-XXXXX, Č.. XXX-XXXXX, Č.. XXX-
XXXXX, Č.. XXX-XXXXX, Č.. XXX-XXXXX M. Č.. XXX-XXXXX za nájomné, spotrebované energie,
poskytnuté služby súvisiace s prenájmom a miestny poplatok, a to za za obdobie od marca 2012 dojúna 2012 v celkovej výške 4 932,01 eur. Následne bol konateľ žalovaného niekoľkokrát telefonicky a
písomne vyzvaný k zaplateniu neuhradených faktúr, na tieto výzvy však nereagoval.

2. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci vyjadril písomne tak, že
nebytový priestor bol odovzdaný na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo
dňa 28. 09. 2011, podpísaného žalobcom aj žalovaným. Dňa 30. 04. 2012 žalovaný zaslal žalobcovi
návrh dodatku k zmluve o nájme, v ktorom navrhol zmenu zmluvy o nájme tak, že nájom sa skončí ku
dňu 04. 05. 2012, pričom tento návrh bol žalobcovi doručený dňa 02. 05. 2012. Ako reakciu na tento

návrh žalobca žalovanému doručil odpoveď na návrh dodatku k zmluve o nájme zo dňa 03. 05. 2012, v
ktorej žalobca vyjadril svoj nesúhlas s navrhovaným dodatkom. Dňa 11. 05. 2012 sa žalovaný spolu s p.
S. G. dostavili do priestorov žalobcu a požiadali ho o prevzatie nebytového priestoru a kľúčov k nemu, a
to na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo dňa 11. 05. 2012. Tento pokus
ostal neúspešný, nakoľko zamestnanci žalobcu odmietli nebytový priestor a kľúče k nemu prevziať.
Dňa 16. 05. 2012 žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na poskytnutie súčinnosti a vydanie bezdôvodného

obohatenia, v ktorej žalobcu upozornil na to, že je zmluva o nájme z dôvodu absencie zákonom
vyžadovaných podstatných náležitostí absolútne neplatná. Žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote 3 dní
poskytol súčinnosť a z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy prevzal kľúče od nebytového priestoru a
protokolárne prevzal nebytový priestor. Žalovaný ho taktiež upozornil na skutočnosť, že v prípade, ak
by mu odmietol poskytnúť súčinnosť, tak by sa dostal do omeškania so splnením záväzku. Žalovaný

chcel v prípade, ak by žalobca neprevzal priestor, uložiť kľúče od nebytového priestoru do úradnej
úschovy na náklady žalobcu. Žalovaný taktiež vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca predmetnú výzvu prevzal dňa 22. 05. 2012. Dňa 24. 05. 2012 bola žalovanému doručená
výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 18. 05. 2012, v ktorej žalobca vypovedal zmluvu o nájme z dôvodu
údajného omeškania žalovaného s úhradou nájomného. Dňa 30. 05. 2012 bola žalovanému doručená

odpoveď na výzvu zo dňa 25. 05. 2012, v ktorej žalobca oznámil žalovanému, že námietku absolútnej
neplatnosti zmluvy o nájme považuje za bezpredmetnú, nakoľko zmluva o nájme bola v súlade s
Obchodným zákonníkom. Dňa 28. 05. 2012 žalovaný zaslal žalobcovi odpoveď na výpoveď z nájomnej
zmluvy, v ktorej výpoveď žalobcu neakceptoval, nakoľko v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o
nájme nenastali účinky zamýšľané zmluvnými stranami, preto akékoľvek odvolávky na zmluvu o nájme

a jej ustanovenia, napr. o výpovednej lehote a výpovedi neboli oprávnené. Žalovaný v predmetnej
odpovedi jednostranným úkonom započítal pohľadávky žalobcu a žalovaného, ktoré sa kryli a vznikli na
základe bezdôvodného obohatenia oboch účastníkov, čím špecifikované pohľadávky zanikli. Zároveň
vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo zhodnotením nebytového priestoru
o vykonané investície bez právneho dôvodu. Žalovaný na záver opätovne vyzval žalobcu na poskytnutie

súčinnosti pri prevzatí nebytového priestoru a kľúčov od neho a upozornil ho, že v prípade neposkytnutia
súčinnosti uloží kľúče do notárskej úschovy na náklady žalobcu, nakoľko svojim konaním sa žalobca
dostal do omeškania so splnením záväzku. Predmetnú odpoveď žalobca prevzal dňa 30. 05. 2012. Dňa
15. 06. 2012 bol žalovanému doručený oznam o ukončení výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 07. 06.
2012, v ktorom žalobca oznámil žalovanému, že poskytne žalovanému súčinnosť a prevezme nebytový

priestor ako aj kľúče od neho. Súčasťou predmetného oznamu bola žiadosť žalobcu o odsúhlasenie
pohľadávok. Žalovaný tieto pohľadávky neodsúhlasil. Dňa 23. 06. 2012 zamestnanec žalobcu podpisom
na preberacom protokole zo dňa 23. 06. 2012 prebral nebytový priestor spolu s kľúčmi od neho. Dňa 12.
09. 2012 bola žalovanému doručená predžalobná výzva zo dňa 04. 09. 2012, v ktorej právny zástupca
žalobcu vyzval žalovaného na úhradu údajných pohľadávok žalobcu voči žalovanému v lehote 7 dní.

Dňa 24. 09. 2012 právny zástupca žalovaného zaslal právnemu zástupcovi žalobcu odpoveď, v ktorej
právneho zástupcu žalobcu upozornil na skutočnosť, že v dôsledku absolútne neplatnej zmluvy o nájme
nebytového priestoru nebolo možné považovať nároky žalobcu za oprávnené, pričom zostávajúca časť
uplatňovaných nárokov zanikla jednostranným započítaním. Právny zástupca bol rovnako upozornený
na skutočnosť, že v zmysle jednostranného započítania existoval nárok žalovaného voči žalobcovi

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nebol uspokojený. Dňa 23. 10. 2012 bolo právnemu
zástupcovi žalovaného doručené vyjadrenie k odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 10. 10. 2012,
v ktorej právny zástupca žalobcu vyjadril svoj právny názor k absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme,
ako aj k jednostrannému započítaniu pohľadávok. V zmysle ust. § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zmluva o nájme musí

obsahovať podstatné náležitosti vyžadované zákonom o nájme, inak je absolútne neplatná, nakoľko je
v rozpore so zákonom (absencia podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom). Zo znenia zmluvy
o nájme nebytového priestoru bolo zrejmé, že táto neobsahovala dve z podstatných náležitostí, a to
splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia. V prípade absencie každej a ktorejkoľvek z nich nie jemožné hovoriť o platnom právnom úkone, nakoľko zákon o nájme spájal ich absenciu s absolútnou
neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má vo vzťahu k účinkom taký vplyv, že vôbec z
dôvodu absolútnej neplatnosti nenastanú účinky zamýšľané zmluvnými stranami. V prípade, ak dôjde

k plneniu z neplatného právneho úkonu alebo k plneniu bez právneho dôvodu, takéto plnenie sa
považuje za neoprávnený majetkový prospech predstavujúci bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka a strany sú si povinné vydať plnenie, ktoré na základe neplatného
právneho úkonu poskytli, pokiaľ to je dostatočne možné, inak sú povinné poskytnúť peňažnú náhradu.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme, na základe ktorej

dochádzalo k poskytovaniu vzájomného plnenia, avšak táto zmluva neobsahovala podstatné náležitosti
vyžadované zákonom o nájme, a z tohto dôvodu bola absolútne neplatná. Fakt, že zmluvné strany
vedeli o absencii nejakej podstatnej náležitosti zmluvy nemalo na neplatnosť takejto zmluvy žiaden
vplyv. Účinky absolútnej neplatnosti zmluvy sú také, že túto neplatnosť nemožno konvalidovať ani
ďalšou činnosťou zmluvných strán alebo ich zavedenou praxou. Odmietnutím prevzatia zo dňa 11. 05.
2012 sa žalobca dostal do omeškania so splnením záväzku vyplývajúceho z absolútnej neplatnosti

zmluvy o nájme, a síce záväzku prevziať všetko, čo si strany sporu na základe neplatnej zmluvy
plnili, vrátane prevzatia nebytového priestoru a kľúčov od neho tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu
bezdôvodnému obohacovaniu. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme doposiaľ zaplatené
nájomnénaúčetžalobcuaužívanienebytovéhopriestoruzostranyžalovanéhopredstavovalovzájomné
bezdôvodné obohatenie oboch účastníkov právneho vzťahu, ktoré si boli povinné vydať. Nakoľko však

išlo o peňažné plnenie na jednej strane a nepeňažné plnenie na strane druhej, žalovaný objektívne
nemohol vydať žalobcovi to, čo mu žalobca plnil. Z tohto dôvodu sa plnenie žalobcu musí monetarizovať,
pričom monetarizácia musela zodpovedať obvyklému nájomnému poskytovanému za rovnaký/podobný
priestor v okolí. Žalovaný akceptoval, že za obvyklé nájomné bolo možné považovať doposiaľ (október
2011 až marec 2012) uhradenú sumu nájomného na základe absolútne neplatnej zmluvy o nájme

v celkovej výške 9 778,86 eur. Takto vyčíslené bezdôvodné obohatenie sa v celom rozsahu krylo s
bezdôvodným obohatením žalobcu, na základe čoho si zmluvné strany z dôvodu neplatnosti riadne
vydali vzájomné plnenie. Žalovaný do 11. 05. 2012, kedy sa žalobca dostal do omeškania so splnením
záväzku (prevzatie nebytového priestoru a kľúčov), neuhradil nájomné za mesiac apríl 2012, ktoré
bolo zo strany žalobcu vyfakturované na základe faktúr č. XXX-XXXXX M. Č.. XXX-XXXXX v celkovej

výške 1 650,88 eur. Predmetná suma teda rovnako predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného,
ktoré sa však už nekrylo z bezdôvodným obohatením žalobcu. Predmetné bezdôvodné obohatenie
žalovaného však zaniklo na základe jednostranného úkonu započítania v celej výške, ktorý sa dostal
do dispozičnej sféry žalobcu dňa 30. 05. 2012. Žalovaný počas mesiacov september až október 2011
uskutočnil úpravy nebytového priestoru, najmä zakúpil a inštaloval koberec, zakúpil a inštaloval okenné

mreže, zakúpil materiál a vystaval vyzdvihnutú časť podlahy nebytového priestoru a zakúpil a inštaloval
elektrické rozvody a rozvodovú skriňu, to všetko v celkovej výške 3 833,60 eur. Na základe absolútnej
neplatnosti zmluvy o nájme vykonaním týchto stavebných úprav a investícií došlo k zhodnoteniu
nebytovéhopriestoruazvýšeniujehotrhovejhodnoty,čopredstavovalobezdôvodnéobohateniežalobcu
voči žalovanému v celkovej výške 3 833,60 eur. Takto vyčíslené bezdôvodné obohatenie v časti vo

výške 1 650,88 eur žalovaný jednostranným úkonom započítal voči pohľadávke žalobcu v rovnakej
výške, ktorá predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného za užívanie nebytového priestoru počas
mesiaca apríl 2012. Na základe predmetného započítania došlo k zániku všetkých nárokov žalobcu voči
žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia na základe absolútne neplatnej zmluvy o nájme, pričom
rozdiel po započítaní vo výške 2 182,72 eur predstavoval doposiaľ neuhradenú sumu bezdôvodného

obohatenia žalobcu na úkor žalovaného. Žalobca predmetnú sumu žalovanému neuhradil, hoci o jej
existencii v čase podania žaloby vedel a navyše vyššie uvedené jednostranné započítanie nijakým
spôsobom nerozporoval. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorú
žalovaný namietal, nebola žaloba žalobcu v časti o zaplatenie 3 281,13 eur s príslušenstvom dôvodná
práve z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme, v ktorej dôsledku nenastali účinky zamýšľané

zmluvnými stranami, a teda ani nemohlo dôjsť k plneniu počas mesiacov máj a jún v roku 2012. V
dôsledku jednostranného započítania došlo k zániku nároku žalobcu aj v zostávajúcej časti vo výške
1 650,88 eur s príslušenstvom, a to pred podaním žaloby dňa 30. 05. 2012 prevzatím započítania
žalobcom.

3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci vyjadril písomne tak, že
zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 26. 09. 2011 obsahovala všetky požadované náležitosti
v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Na základe čl. III. bod 1 písm. a) zmluvy bolo nepochybné, že sa strany dohodli, že splatnosťnájomného bola mesačná a bola daná naplnením právnej skutočnosti, a to vystavením faktúry. Spôsob
platenia nájomného bolo predmetom faktúry ako aj zmluvy v úvodnej časti, kde strany navzájom uviedli
svoje bankové spojenie. V tejto súvislosti poukázal na výklad vôle podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, kedy právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nebola v rozpore s jazykovým
prejavom, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.k. 20Cdo 1713/1998, ktorý sa zaoberal otázkou
platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov a chýbajúcich náležitostí zmluvy podľa ust. § 3 ods.
3 zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto zákonného ustanovenia bolo

zabezpečiť, aby výkon práv a povinností zo zmluvy o nájme nebytových priestorov bol efektívny a
bezporuchový.Zmluvnéstranyvzhľadomnaobligatórnenáležitostizmluvyvedeli,aképrávaapovinnosti
im zo zmluvy o nájme nebytového priestoru vyplývajú. Z tohto dôvodu k ohrozeniu právnej istoty vo
vnútri nájomného vzťahu nedošlo, a preto bola zmluva o nájme platná. Zmluvu o nájme nebytového
priestoru zo dňa 26. 09. 2011 ani žalovaný ani žalobca nenamietali až do momentu, kedy sa žalovaný
dostal do finančných ťažkostí (apríl 2012) a vyhlásil, že zmluvu považuje za neplatnú. Žalovaný sa

takýmto spôsobom pokúsil vyhnúť sa výpovednej dobe, keďže sa dostal do finančných ťažkostí a vedel,
že nebude schopný plniť si povinnosti zo zmluvy. Žalovaný využíval priestory naďalej aj napriek svojim
tvrdeniam o neplatnosti zmluvy, a to až do riadneho skončenia nájomného vzťahu uplynutím výpovednej
doby. Zo samotnej povahy úprav žalovaného, ako aj obdobia (začiatok nájomného vzťahu), kedy boli
vykonanévyplývalo,ženešloostavebnéúpravyakotvrdilžalovaný,aleointeriérovéúpravyvykonanéza

dohodnutým účelom nájmu, a to zriadenie prevádzky na kúpu a predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi.
V takomto prípade platil č. IV. bod 2 zmluvy o nájme nebytového priestoru, podľa ktorého prenajímateľ
nebolpovinnýnasvojenákladypredmetnájmuudržiavaťvstavespôsobilomnadohodnutýúčelnájmu.V
čl.IV.bod11zmluvybolaupravenápovinnosťnájomcu,abyinteriérovévybavenieprenajatýchpriestorov
vo vlastníctve nájomcu demontoval a odstránil na vlastné náklady k termínu ukončenia nájomného

vzťahu. Podľa týchto ustanovení náklady na interiérové úpravy znášal nájomca a tieto úpravy mal
dokonca povinnosť odstrániť k termínu ukončenia nájomného vzťahu. Nebolo pravdou, že bol zakúpený
materiál a nainštalované mreže nájomcom, ale nájomca nebytový priestor už s mrežami prevzal.
Rovnako elektrické rozvody a rozvodová skriňa boli v priestoroch už pred tým, ako ich žalovaný prevzal.
Úpravami nedošlo k zhodnoteniu nebytového priestoru. Práve preto bola pohľadávka žalovaného voči

žalobcovi vo výške 3 833,60 eur vykonštruovaná, pričom žalovaný chcel dosiahnuť iba započítanie a
to tak, aby nemusel poskytnúť žalobcovi žiadne finančné plnenie. Žalovaný taktiež nepredložil žiadne
doklady. Pohľadávka žalovaného nikdy nevznikla, takže nedošlo k prekrytiu pohľadávok, a teda nemohla
byť ani jednostranne započítaná podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola nespôsobilá
na započítanie.

4. Súdprvejinštancievyhlásilvovecidňa11.11.2013medzitýmnyrozsudokč.k.23Cb41/2013-111,
ktorým určil, že zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 26. 09. 2011 bola absolútne neplatná.
Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca dňa 06. 12. 2013 odvolanie. Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č.k. 3 Cob/5/2014-150 zo dňa 21. 10. 2015 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Proti

rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dňa 13. 04. 2015 dovolanie. Dovolací súd uznesením č. k.
2Obdo/33/2015 zo dňa 21. 09. 2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/5/2014-150 zo dňa
21. 01. 2015 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2013-119 zo dňa 11. 11. 2013 zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Tunajší súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom
č.k.23Cb/41/2013-192 zo dňa 08. 03. 2017 tak, že opätovne určil, že zmluva o nájme nebytového

priestoruzodňa26.09.2011bolaabsolútneneplatná.Opredmetežalobyžalobcuaonárokunanáhradu
trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konania končí. Žalobca podal voči predmetnému
rozhodnutiu odvolanie zo dňa 27.03. 2017. Rozsudkom č.k. 3Cob/105/2017-227 zo dňa 18. 04. 2018
odvolací súd opätovne potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 23Cb/41/2013 zo dňa 08. 03. 2017.

5. Žalobca sa k veci týkajúcej sa zaplatenia sumy 4 932,01 eur ešte vyjadril tak, že aj keď súd
určil, že nájomná zmluva bola neplatná, žalobcom uplatnenú výšku nájomného bolo možné posudzovať
s odkazom na predmetnú zmluvu ako obvyklé nájomné v danom čase danom mieste. Sporným v
konaní ostal protinárok žalovaného, ktorého sa žalovaný domáhal z dôvodu, že zhodnotil predmet
nájmu, pričom za súčasného stavu žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, že by k zhodnoteniu

predmetu nájmu zo strany žalovaného prišlo. Aj na tento protinárok žalovaného bolo možné použiť
ustanovenia nájomnej zmluvy, konkrétne čl. 4 ods. 3, 4 a 11, pretože až do doby kedy začal žalovaný
namietať neplatnosť predmetnej zmluvy, túto zmluvu považoval za platnú a plnil z nej a strany sa
touto zmluvou riadili. Uplatnené plnenia žalovaného boli v rozpore s touto zmluvou, a bolo ich možnépovažovať za vnútené bezdôvodné obohatenie, pretože boli žalobcovi poskytnuté v rozpore s v tom čase
platnou zmluvou a žalobca si toto plnenie nežiadal ani nedal na neho podnet, takže tomuto protinávrhu
žalovaného nemožno poskytnúť súdnu ochranu, pričom navyše žalovaný toto svoje plnenie v konaní

nepreukázal. Najvyšší súd Českej republiky vo svojich rozhodnutiach používal pojem diferenčných
prístup, kde diferencoval medzi hodnotou pred a po zhodnotení veci. V prejednávanom spore by malo
byť preukázané zhodnotenie predmetu nájmu, a nie súčet žalovaným predložených faktúr. Nakoľko
nikto v súčasnosti nevie zhodnotiť predmet nájmu pred poskytnutím nájmu a po jeho ukončení, žalobca
považoval navrhnuté dokazovanie za nadbytočné. V predmetnej judikatúre Najvyššieho súdu Českej

republiky sa uvádza, že pri zmluve o dielo a poskytnutiu nadpráce je ochraňovaný objednávateľ, ak si
takéto nadpráce neobjednal. V prejednávanom spore žalovaný postupoval pri vykonaní takýchto prác
v rozpore s uzavretou zmluvou.

6. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že podľa jeho názoru prišlo k zániku žalovaného nároku na základe
započítania, čo navyše žalobca nerozporoval. Akékoľvek zmienky a odkazy na súdom právoplatne

vyhlásenú zmluvu za neplatnú boli nenáležité a nemožno na takúto zmluvu prihliadať. Úpravy v
nebytovom priestore boli vykonané so súhlasom žalobcu, ktorý vedel o aké konkrétne úpravy konkrétne
malo ísť. Zmluva o nájme nebytového priestoru bola neplatná, a preto neexistovala, takže akákoľvek
predkladaná judikatúra týkajúca sa zmluvného plnenia bola na dané konanie neaplikovateľná. Bolo
vecou žalobcu, že nepremietol zhodnotenie nehnuteľnosti do ceny nájmu, ale bolo nesporné, že

k zhodnoteniu priestoru činnosťou žalovaného prišlo, pričom nový nájomca nemusel vynaložiť také
náklady ako žalovaný.

7. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na právoplatný medzitýmny rozsudok
sa žalobca svojho nároku domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ohľadom protinároku

žalovaného mal žalobca za to, že nebol preukázaný rozsah a hodnota vykonaných prác v predmetnom
priestore a ani svedeckými výpoveďami žalovaný nepreukázal, ktoré z nich zostali v nebytových
priestoroch aj po odchode žalovaného.

8. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žaloba bola nedôvodná či už z dôvodu nároku

na zaplatenie, alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože nárok žalobcu zanikol započítaním.
Žalovaný preukázal predloženými listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkov a konateľa žalovaného
vykonanie prác v predmetnom priestore a aj ich cenu, pričom žalobca toto tvrdenie žalovaného počas
celého konania nespochybňoval, na základe čoho mal žalovaný za to, že išlo o nespochybnené skutkové
tvrdenie žalovaného, čiže bolo preukázané, že žalovaný zhodnotil priestor žalobcu, na základe čoho mu

vznikla pohľadávka voči žalobcovi, ktorú platne započítal s pohľadávkou žalobcu.

9. Právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 13. 11. 2019 ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné
vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil

dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 11. 12. 2019.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prokuristu žalobcu a svedkov S. G. s Z. F. a listinnými
dôkazmi, a to: zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 26. 09. 2011, faktúrami č. XXXXXXXX,Č..

XXXXXXXX,Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX M. Č..
XXXXXXXX, doručenkami, protokolom o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo dňa 28. 09.
2011, návrhom dodatku k zmluve o nájme žalovaného, odpoveďou žalobcu na návrh dodatku k zmluve
o nájme zo dňa 03. 05. 2012, protokolom o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru 11. 05. 2012,
výzvou žalovaného na poskytnutie súčinnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 16. 05. 2012,

výpoveďou žalobcu z nájomnej zmluvy zo dňa 18. 05. 2012, odpoveďou žalobcu na výzvu zo dňa 25. 05.
2012, odpoveďou žalovaného na žalobcovu výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 28. 05. 2012, oznamom
žalobcu o ukončení výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2012, preberacím protokol zo dňa 23.
06. 2012, predžalobnou výzvu žalobcu zo dňa 04. 09. 2012, odpoveďou právneho zástupcu žalovaného
na predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24. 09. 2012 , vyjadrením právneho zástupcu

žalobcu k odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 10. 10. 2012, faktúrou č. XX/XXXX, výpisom celkových
nákladov za svietidlá a príslušenstvo, faktúrou č. XXXXX/XX, dodacím listom č. XXXXX ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi, založenými v spise, čím vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých
následne vychádzal pri zistení skutkového stavu.11. Z faktúry č. XXX-XXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 02. 04. 2012 s dátumom
splatnosti dňa 12. 04. 2012 na sumu 1 195,- eur bez DPH (1 434,- eur s DPH) s tým, že žalobca ňou

fakturoval prenájom priestorov za obdobie 2012/04 v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru.

12. Z faktúry č. XXX-XXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 13. 04. 2012 s dátumom
splatnosti dňa 20. 04. 2012 na sumu 216,88 eur s DPH s tým, že žalobca ňou fakturoval náklady za
teplo, vodné-stočné a OLO.

13. Z faktúry č. XXX-XXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 02. 05. 2012 s dátumom
splatnosti dňa 12. 05. 2012 na sumu 1 195,- eur bez DPH (1 434,- eur s DPH) s tým, že žalobca ňou
fakturoval prenájom priestorov za obdobie 2012/05 v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru.

14. Z faktúry č. XXX-XXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 14. 05. 2012 s dátumom

splatnosti dňa 21. 05. 2012 na sumu 200,41 eur s DPH s tým, že žalobca ňou fakturoval náklady za
teplo, vodné-stočné a OLO.

15. Z faktúry č. XXX-XXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 02. 06. 2012 s dátumom
splatnosti dňa 12. 06. 2012 na sumu 916,17 eur bez DPH (1 099,40 eur s DPH) s tým, že žalobca ňou

fakturoval prenájom priestorov za obdobie od 01. 06.-23. 06. 2012 v zmysle zmluvy o nájme nebytového
priestoru.

16. Z faktúry č. XXX-XXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 04. 06. 2012 s dátumom
splatnosti dňa 14. 06. 2012 na sumu 351,79 eur bez DPH (422,15 eur s DPH) s tým, že žalobca ňou

fakturoval čiastku viažucu sa na priestory za obdobie od 01. 01. -23. 06. 2012 v zmysle zmluvy o nájme
nebytového priestoru podľa čl. III., bodu 1b.

17. Z faktúry č. XXX-XXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 06. 06. 2012 s dátumom
splatnosti dňa 16. 06. 2012 na sumu 99,28 eur bez DPH (119,14 eur s DPH) s tým, že žalobca ňou

fakturoval náklady za informačné službu, prevádzkovanie vrátnice za obdobie od 01. 06.- 23. 06. 2012
v zmysle zmluvy o nájme nebytového priestoru.

18. Z faktúry č. XXX-XXXXX vyplývalo, že bola vystavená žalobcom dňa 11. 06. 2012 s dátumom
splatnosti dňa 18. 06. 2012 na sumu 6,03 eur s DPH eur s tým, že žalobca ňou fakturoval náklady za

teplo, vodné-stočné a OLO.

19. Z predžalobnej výzvy zo dňa 04. 09. 2012 vyplývalo, že žalobca voči žalovanému evidoval
pohľadávku, ktorá vznikla v dôsledku neuhradenia faktúr, a to konkrétne: faktúru č. XXX-XXXXX (MP
za rok 2012) v sume 882,88 eur s dátumom splatnosti 24. 03. 2012, faktúru č. XXX-XXXXX (nájom

za 04/12) v sume 1 434,- eur s dátumom splatnosti 12. 04. 2012, faktúru č. XXX-XXXXX (služby za
03/12) v sume 216,88 eur s dátumom splatnosti 20. 04. 2012, celkovo v sume 2 533,76 eur. Na základe
uvedeného právny zástupca vyzval žalovaného na uhradenie predmetnej sumy spolu s poučením, že
ak predmetná suma nebude uhradená, právny zástupca žalobcu pristúpi k uplatneniu a ochrane práv
žalobcu na príslušnom súde.

20. Z odpovede na predžalobnú výzvu žalobcu vyplývalo, že žalovaný považoval nárok žalobcu v
celom rozsahu za neodôvodnený, nakoľko došlo k ich zániku. Suma vo výške 1 650,88 eur, ktorá
zodpovedala vyúčtovanej sume na základe faktúry č. 142-12062 a č. 541-12045, bola dňa 30. 05.
2012 jednostranne započítaná. Suma vo výške 882,88 eur, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXX-

XXXXX, zanikla na základe jednostranného úkonu žalobcu, a to doručením faktúry č. XXX-XXXXXX,
ktorou žalobca stornoval faktúru č. XXX-XXXXX v plnej výške 882,88 eur. Na základe uvedeného mal
žalovaný za to, že nároky žalobcu zanikli.

21. Z odpovede na výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 28. 28. 05. 2012 vyplývalo, že žalovaný v

nej uviedol, že na základe neplatnej zmluvy žalovaný užíval nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu,
čím sa v mesiaci apríl v roku 2012 žalovaný bezdôvodne obohatil o plnenie zodpovedajúce priemernej
cene nájmu a služieb spojených s nájmom podobných nebytových priestoroch, ktoré bolo možné vyčísliť
vo výške 1 650,88 eur. Žalovaný zrealizoval v septembri 2011 úpravu predmetného priestoru bezprávneho dôvodu, čím došlo k jeho zhodnoteniu a zvýšeniu jeho trhovej hodnoty. Zvýšenie trhovej
hodnoty nebytového priestoru predstavovalo bezdôvodné obohatenie žalobcu a predstavovalo sumu
investícií žalovaného v celkovej výške 3 833,60 eur. Na základ uvedenej skutočnosti, žalovaný započítal

proti nároku žalobcu vo výške 1 650,88 eur časť nároku vo výške 1 650,88 eur, čím nárok žalobcu
predstavujúci bezdôvodne obohatenie o plnenie v mesiaci apríl zanikol.

22. Z vyjadrenia k odpovedi na predžalobnú výzvu vyplývalo, že žalobca trval na platnosti zmluvy o
nájme nebytového priestoru zo dňa 26. 09. 2011. Vyhlásenie žalovaného o neplatnosti predmetnej

zmluvy žalobca považoval za účelové, pričom jediným zámerom protistrany sa bolo vyhnúť výpovednej
dobe. Napriek vyhláseniu žalovaného, že zmluvu považoval za neplatnú, žalovaný užíval prenajatý
priestor v súlade so zmluvou a výpoveďou až do dňa 26. 06. 2012. Navyše počas tohto obdobia sa
žalovaný domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3 833,60 eur, o čo sa mal žalobca
obohatiťzdôvoduzvýšeniatrhovejhodnotyprenajatéhopriestoruúpravami,ktorémalvykonaťžalovaný.
Následnesažalovanýpokúsilzapočítaťčasťtejtopohľadávkyvočinárokomžalobcu.Takútopohľadávku

nebolo možné hodnotiť inak ako vykonštruovanú, keďže žalovaný žiadne úkony nevykonal, a ani inak
sa trhová hodnota prenajatých priestorov pričinením žalovaného nezvýšila. Podľa názoru žalobcu aj
keby žalovaný urobil úpravy, išlo by o konanie bez právneho základu a teda pohľadávka by nevznikla,
práve naopak spoločnosti by mohli vzniknúť ďalšie náklady na odstránenie takýchto úprav. Na základ
vyššie uvedeného žalobca považoval konanie žalovaného za snahu vyhnúť sa plneniu záväzkov, ktoré

mu vyplývali zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobca naďalej trval na úhrade pohľadávky vo
výške 4 932,01 eur, ktorá pozostávala z mesačného nájomného vo výške 1 434,- eur za mesiac apríl
(faktúra č. XXX-XXXXX), sumy 1 434,- eur za mesiac máj (faktúra č. 142-120077), sumy 1 099,40 eur
za mesiac jún (faktúra č. XXX-XXXXX), z platieb za spotrebované energie a poskytnuté služby súvisiace
s nájmom vo výške 216,88 eur za mesiac marec (faktúra č. XXX-XXXXX), suma 200,41 eur za mesiac

apríl (faktúra č. XXX-XXXXX), z poplatku v sume 6,03 eur za mesiac máj (faktúra č. XXX-XXXXX) a z
poplatku za informačné služby za obdobie 01. 01. 2012-23. 06. 2012 vo výške 119,14 eur (faktúra č.
XXX-XXXXX).

23. Z faktúry č. XX/XXXX vyplývalo, že si žalovaný objednal u spoločnosti FORTE TRADE plus spol.

s.r.o. maliarske, zámočnícke a elektromontážne práce. Na základe uvedeného vyplývalo, že spoločnosť
vystavila žalovanému faktúru na sumu 3 225,- eur so splatnosťou dňa 15. 12. 2011.

24. Z faktúry č. XXXXX/XX vyplývalo, že žalovaný si objednal u spoločnosti LIMEX Sk spol. s.r.o.

koberec v sume 236,04 eur a doplnok BIFLEX v sume 12,66 eur, celkovo v sume 268,60 eur.

25. Konateľ žalovaného uviedol, že priestor do ktorého sa nasťahovali bol prázdny. Stavebnými
úpravami, ktoré robili, boli podlahy, elektrické rozvody, poistné skrine a mreže na okná a dvere. O týchto
úpravách musel prenajímateľ vedieť, pretože každý deň chodil okolo a bavili sa spolu o tom. Výmenu

elektrických rozvodov a poistné skrine robila firma z Dunajskej Stredy, podlahy a mreže robil stolár Z.
F.. Žalovaný mal v predmetnom priestore predajňu LED svietidiel, po ich odchode prišla do predajne
firma, ktorá predávala zhruba to isté a v súčasnosti bola nahradená ďalšou firmou, ktorá má v podstate
rovnaký sortiment. Konateľ žalovaného sa v danej predajni bol pozrieť, a to aj u firmy, ktorá nastúpila
po ňom a aj u ďalšej, ktorá tam je v súčasnosti. Konateľ žalovaného nevedel, či ich stavebné práce

zostali zachované, v každom prípade pre tieto ďalšie firmy boli ich stavebné práve výhodou. Pri návšteve
konateľa žalovaného bolo v strope veľa káblov, na ktoré boli inštalované svietidlá, čo platilo aj pre steny.
Poistky vzadu ako bežný návštevník vidieť nemohol a či bola menená podlaha si nespomenul.

26. Zo svedeckej výpovede prokuristu žalobcu vyplývalo, že od roku 1994 žalobca fungoval a poskytoval

nájmy nebytových priestorov podľa jednej štandardnej zmluvy, v ktorej iba prepisoval označenia
nájomcov. V septembri 2011 žalobcu kontaktoval žalovaný so záujmom o prenájom priestorov, pričom sa
správal štandardne a predložil aj zaujímavý podnikateľský projekt. Z tohto dôvodu žalobca s ním uzavrel
štandardnú písomnú zmluvu. Spočiatku žalovaný platil aj nájom, aj služby, pričom služby prestal platiť
vo februári a nájom v marci. Žalobca žalovaného upozornil na nedoplatky, pričom po tomto upozornení

žalovaný začal konať vo vzťahu k žalobcovi nepríjemne, začal mu predkladať jednostranné akty, napr.
predložil 2.5. dodatok k zmluve o nájme nebytového priestoru, na ktorý mal žalobca do dvoch dní
reagovať a podľa ktorého sa nájomný vzťah mal ukončiť ku dňu 06. 05. 2012. Žalobca na to reagoval
tak, že bolo potrebné o ukončení zmluvy viesť rokovania rovnako ako o uvoľnení prenajatých priestorov.Nakoľko sa žalobca nevedel so žalovaným dohodnúť, dal mu výpoveď s mesačnou výpovednou lehotu
z dôvodu nezaplatenia nájomného, a požiadal ho o uvoľnenie prenajatých priestorov, na čo žalovaný
reagoval tak, že poslal žalobcovi jednostranný žalovaným podpísaný odovzdávací protokol, a neskôr

zaslal ešte jeden odovzdávací protokol a kľúče od priestoru nechal na vrátnici, k čomu prišlo niekedy
okolo 15. 06. 2012. Prokurista žalobcu ďalej uviedol, že každý nájomca si robil vo svojich prenajatých
priestoroch určité interiérové úpravy vo vzťahu k predmetu jeho podnikania a jeho vlastných predstáv,
pričom tak robil na vlastné náklady. Aj žalovaný si v prenajatom priestore vykonal určité úpravy, ale nikdy
žalobcu nežiadal o povolenie ich vykonania, ani mu neoznámil rozsah a špecifikáciu takýchto úprav.

Žalovaný bol žalobcom upozornený, že by nemal robiť také stavebné úpravy, ktoré by sa týkali statiky
budovy, jej vonkajšieho vzhľadu a vyhradených technických zariadení, napr. elektroinštalácie a pokiaľ
áno, tak len na základe projektovej dokumentácie. Takéto interiérové úpravy nemali žiaden vplyv na
výšku nájomného. Zhodnotenie nájmu určitými stavebnými úpravy nepovažoval žalobca za zhodnotenie
predmetu nájmu z toho dôvodu, že nový nájomca v predmetnom priestore dovtedy vykonané interiérové
zmeny prerábal podľa vlastných predstáv, a preto žalobca do týchto úprav nevstupoval, a tieto úpravy

nemali vplyv na výšku nájomného. Prokurista žalobcu ďalej uviedol, že predmetný priestor bol pred
uzavretím zmluvy so žalovaným využívaný na obchodnú činnosť, preto k zmene predmetu jeho užívania
neprišlo. Žalovaný informoval žalobcu o tom, že v predmetnom priestore by mala byť umiestnená
predajňa LED svetiel. Prokurista žalobcu pripustil, že žalovaný avizoval vykonanie interiérových úprav,
pričom bol prokuristom žalobcu upozornený, že úpravy väčšieho rozsahu musí oznámiť. Žalovaný

signalizoval, že bude robiť určité úpravy priestoru, ale nakoľko nešpecifikoval o aké by malo ísť,
prokurista žalobcu si myslel, že tieto interiérové úpravy budú bežné. Žalobca nechodieval do prenajatých
priestorov kontrolovať, čo nájomca v nich robil a v prípade interiérových úprav tam žalobca chodil, až
keď boli úpravy hotové a na pozvanie. V predmetnom priestore prokurista žalobcu nebol, žalovaný ho na
ohliadku nepozval. Správca areálu nemal dôvod vstupovať do prenajatých priestorov nájomcov, pokiaľ

z vonkajšej prehliadky nezistil niečo negatívne. V danom prípade prokurista žalobcu nevedel, či správca
areálu navštívil predmetný priestor žalovaného. Žalobca v prípade, ak nie je oznámenie o interiérových
úpravách nemal žiaden dôvod do prenajatých priestorov vstupovať. Prokurista žalobcu si nepamätal, že
by mal správca areálu informácie o neštandardných stavebných úpravách v priestoroch žalovaného, ale
predpokladal, že ak by sa tak stalo, tak by so žalovaným o tom hovoril. Žalovaný sa prvé mesiace správal

štandardne, takže s ním nebol dôvod komunikovať, pričom si plnil svoje povinnosti. Problém nastal, až
keď začal mať finančné problémy, ktoré sa snažil riešiť ich prenesením na iných. Prokurista žalobcu si
vedel predstaviť, že keď žalovaný chcel v predmetnom priestore zriadiť elektro-štúdio, mohol navýšiť
okruhy o jeden, dva alebo tri, takže mohol zasahovať do elektro-rozvodov v danom priestore, čo spadalo
do interiérových úprav, ktoré však žalovaný žalobcovi neoznámil, pričom podľa názoru prokuristu musel

vedieť, že takéto zásahy bolo potrené vykonať kvalifikovanou firmou a podliehali revízii. Po ukončení
zmluvného vzťahu so žalovaným bol predmetný priestor prenajatý firmou, ktorá tam predávala LED
svietidlá, pričom LED svietidlá sa v súčasnosti predávajú doteraz, iba sa medzičasom zmenili firmy.
Po žalovanom si každý nájomník tohto priestoru priestor upravil, pričom najväčšiu úpravu realizoval
posledný nájomca, ktorý investoval najviac, ale urobil tak po žalobcovom predchádzajúcom súhlase a

upozornení, čo všetko takáto investícia obnášala. Výkladové steny po takýchto zásahoch ostali tak ako
boli. Noví nájomcovia sa napojili na existujúcu elektroinštaláciu, ktorá bola dimenzovaná. Prokurista
žalobcu sa nevedel vyjadriť, či sa noví nájomníci napojili na inštaláciu, ktorú mal vykonať žalovaný.
Prokurista žalobcu mal k dispozícii rozsah úprav, ktoré schválili novým nájomcom po žalovanom, a
taktiež mal k dispozícii aj revíznu správu z takýchto úprav. Prokurista ďalej uviedol, že nezmenili výšku

nájomného nových nájomcov po žalovanom. V praxi sa žalobcovi stávalo, že si nájomca urobil pekné
úpravypriestoru,ktorésažalobcovipáčili,aleprišielnovýnájomca,ktorýtietoúpravyzmenil,takžepodľa
názoru prokuristu akékoľvek interiérové úpravy nemali pre nového nájomcu hodnotu. Prokurista žalobcu
sa nevedel vyjadriť k otázke, či nový nájomníci využili alebo nevyužili interiérové úpravy vykonané
žalovaným.

27. Zo svedeckej výpovede S. G. vyplývalo, že pracoval v spoločnosti Kávička SK v pozícii predavač-
rozvoz, pričom pred 4 rokmi tam prestal pracovať. Svedok uviedol, že pri úpravách žalovaného
neasistoval, bol tam len dvakrát zaniesť tovar. Vedel, že priestor sa dlhšiu dobu prerábal, pričom robotu
tam vykonával stolár Z. F.. Nebol účastný pri zániku nájomného vzťahu, nepamätal si či pri ukončení

nájomného vzťahu komunikoval so žalobcom alebo odovzdával kľúče. Svedok ďalej uviedol, že tesne po
dokončení prerábky bol v predmetnej predajni. V predajni to vyzeralo novo, boli nainštalované panely na
svetlá, pult pre predavača, nová podlaha, vzadu bola kuchynka, boli tam tiež nové záchody. Po ukončení
nájomného vzťahu tam už svedok nebol, ale zvonku boli vidieť z ulice ďalšie LED svetlá. Svedok cezokno nevidel nejaký rozdiely, ale myslel si, že neskôr boli v predajni popridávané svetlá. Svedok ďalej
uviedol, že keď do prevádzky viezli svetlá, bol v prevádzke neporiadok a maľovali sa steny.

28. Zo svedeckej výpovede Z. F. vyplývalo, že sa poznal s konateľom žalovaného, nakoľko jeho mama
s ním vyrastala. V predmetnom priestore kedysi nakupoval rôzne kovania u firmy, ktorá tam vtedy
sídlila a volala sa Zanex. Svedok bol stolárom s predmetom činnosti výroba nábytku. V danom priestore
obkladal steny, dvíhal podlahy, a jeho kamarát vzadu zváral mrežu a nejako spevňoval dvere, nakoľko
sa majiteľ bál, aby sa mu do priestoru nedostala cudzia osoba. Predtým než začal vykonávať svoju

činnosť bol daný priestor holý, prázdny, pričom svedok ho, čo sa týkalo drevárskych vecí, zriaďoval
na komplet. V prevádzke mala byť predajňa svietidiel. V stene boli určité tubusy-výklenky, v ktorých
robil diery a do ktorých sa neskôr inštalovali zásuvky a zapájali svetlá. Okrem svedka boli v prevádzke
aj zamestnanci svedka, tiež stolári. Po dobu výkonu jeho práce v danej prevádzke nestretol žiadnych
ďalších pracovníkov iných profesií okrem zámočníka, ktorý robil mrežu a dvere. Po ukončení jeho
činnosti bol v prevádzke niekoľko krát, od pána H. si napr. kupoval úsporné žiarovky na dom, ktorý v tom

čase dostaval. Keď žalovaný skončil v prevádzke, tak na pokyn konateľa žalovaného pracovníci svedka
rozobrali nábytok, ktorý tam predtým montovali. Rozobrali veci, ktoré neboli na pevno a po rozobraní ich
nechali ležať v prevádzke, veci na pevno nerozoberali. Svedok si nepamätal, či v prevádzke nechávali
pult.

29. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

30. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

31. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

32. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

33. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2
je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

34. Podľa ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

37. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.40. Podľa ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

41. Podľa ust. § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva,
má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

42. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov

urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

43. Súd prvej inštancie mal za preukázané na základe predložených listinných dôkazov, že dňa 26.
09. 2011 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov, pričom žalobca ako
prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory na Bajkalskej ulici č. 12/D v

Bratislave, pričom sa zmluvné strany dohodli v čl. III. bod 1 a 2 zmluvy, že žalovaný bude povinný platiť
nájomné vo výške 1 195,- eur mesačne plus cenu za spotrebované energie a ostatné služby poskytnuté
v súvislosti s prenájmom (el. energia, vodné-stočné, dodávka tepla, odvoz odpadu a informačná služba),
ako aj miestny poplatok určený podielovo podľa rozlohy prenajatého priestoru. Dňa 16. 05. 2012
žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na poskytnutie súčinnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej

žalobcu upozornil na to, že zmluva o nájme je z dôvodu absencie zákonom vyžadovaných podstatných
náležitostí absolútne neplatná. Dňa 24. 05. 2012 žalobca doručil žalovanému výpoveď z nájomnej
zmluvy datovanú dňa 18. 05. 2012, v ktorej žalobca vypovedal zmluvu o nájme z dôvodu omeškania
žalovanéhosúhradounájomného.Dňa28.05.2012žalovanýzaslalžalobcoviodpoveďnajehovýpoveď
znájomnejzmluvy,vktorejžalobcuupozornilnaskutočnosť,žeuvedenúvýpoveďneakceptoval,nakoľko

v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme nenastali účinky zamýšľané zmluvnými stranami, preto
akékoľvek odvolávky na zmluvu o nájme a jej ustanovenia, napr. o výpovednej lehote a výpovedi nie sú
oprávnené. Predmetnú odpoveď žalobca prevzal dňa 30. 05. 2012. Dňa 15. 06. 2012 žalobca doručil
žalovanému oznam o ukončení výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2012, v ktorom oznámil
žalovanému, že mu poskytne súčinnosť a prevezme nebytový priestor ako aj kľúče od neho. Dňa 23. 06.

2012 zamestnanec žalobcu podpisom na preberacom protokole zo dňa 23. 06. 2012 prebral nebytový
priestor spolu s kľúčmi od neho. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 04. 09. 2012
na uhradenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému v sume 4 923,01 eur s príslušenstvom. Na základe
skutočnosti, že strany sporu sa rozchádzali v otázke neplatnosti nájmu nebytového priestoru, musel súd
ako predbežnú otázku riešiť aj to, či došlo k neplatnej zmluve o nájme nebytového priestoru a v akom

rozsahu bola zmluva neplatná. Tunajší súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k. 23Cb/41/2013 zo
dňa 08. 03.2017, potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 3Cob/105/2017-227 zo dňa 18. 04. 2018
tak, že určil, že zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 26. 09. 11 je absolútne neplatná z dôvodov
absencie jej obligatórnych náležitostí týkajúcich sa splatnosti nájomného a spôsobu jeho úhrady podľa
ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.

44. Súd bol toho názor, že v prvom rade bolo potrebné vyriešiť, či v predmetom konaní došlo k
bezdôvodnému obohateniu z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy na strane žalovaného aj za mesiace
máj a jún v roku 2012, nakoľko žalovaný vznik bezdôvodného obohatenia za mesiac apríl nesporoval.
Bezdôvodne obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi

tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohatenie. Musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné, a to najmä preto,
že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Inštitút bezdôvodného
obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na
úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. V ust. § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia a to,
že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Konkrétne skutkové podstaty
bezdôvodnéhoobohateniauvádzazákonvust.§451ods.2Občianskehozákonníka,nazákladektorého
je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah všeobecnej skutkovej podstaty
a osobitných skutkových podstát tak platí, že ust. § 451 Občianskeho zákonníka vyslovuje len zásadu
občianskeho práva neobohacovať sa na úkor iného a až ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
taxatívne upravuje vlastné skutkové podstaty vzniku záväzkového právneho vzťahu bezdôvodnéhoobohatenia. Preto bol súd povinný vo svojich rozhodnutiach náležite zdôvodniť, pod ktorý z prípadov
uvedených v ust. § 451 ods. 1 a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka zahrňuje posudzovaný prípad.

45. Na posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného
právneho úkonu podľa ust. § 452 ods. 2 Občianskeho zákonníka mala otázka platnosti zmluvy
význam len vtedy, ak bolo plnenie na základe zmluvy skutočne poskytnuté. Keďže žalovaný žalobcovi
neuhradil ,,nájomné“ za obdobie od apríla do júna za rok 2012 a predmetný nebytový priestor naďalej
užíval, tak nemohlo prísť zo strany žalovaného k poskytnutiu plnenia na základe zmluvy. Na základe

uvedeného v danom prípade išlo síce o neplatnosť zmluvy, ale v rozhodnom období neplnili obe strany.
Keďže podľa neplatnej zmluvy plnila len jedna strana, ust. § 457 Občianskeho zákonníka sa v tomto
prípade neuplatňuje. V takomto prípade sa povinnosť vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy
riadi ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

46. Súd bol toho názoru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že na základe

neplatnej nájomnej zmluvy užíval predmetnú nehnuteľnosť žalobcu bez poskytnutia protiplnenia
žalobcovi. Žalovaný teda užíval cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy a jeho bezdôvodné
obohatenie spočívalo v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci bezodplatne. Povinnosť vydať
predmet bezdôvodného obohatenia postihuje obohateného bez ohľadu na to, či bol v dobe získania
bezdôvodného obohatenia v dobrej viere alebo nie. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie totiž

zákon koncipuje vo forme objektívnej zodpovednosti, ktorá je nezávislá od vôle a vedomia bezdôvodne
obohateného subjektu.

47. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v dôsledku neplatnosti zmluvy o nájme nebytového
priestoru nebola žaloba žalobcu v časti o zaplatenie 3 821,13 eur s príslušenstvom dôvodná, a že

nemohlo dôjsť k plneniu počas mesiacov máj a jún v roku 2012. Bolo síce pravdou, že žalovaný
vyzval dňa 16. 05. 2012 žalobcu na poskytnutie súčinnosti na prevzatia nebytového priestoru a kľúčov
na základe neplatnej zmluvy o nájme nebytového priestoru, avšak len samotná výzva na poskytnutie
súčinnosti dostatočne nepreukazovala zámer žalovaného na opustenie priestoru, keďže žalovaný
predmetný nebytový priestor vysťahoval a opustil až dňa 23. 06. 2012. Z uvedeného vyplývalo, že

žalovanýsaobohatilnaúkoržalobcuažktomutodátumu.Točižalovanývrozhodnomobdobípredmetný
priestor aj fakticky užíval, bolo podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko podľa ustálenej judikatúry
žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi bezdôvodné plnenie aj bez jeho faktického užívania predmetného
nebytového priestoru.

48. Na základe uvedeného sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu za obdobie od apríla 2012 do 23.
06. 2012 tak, že užíval cudziu nehnuteľnosť na základe neplatnej nájomnej zmluvy bez poskytnutia
protiplnenia. Žalovaný na úkor žalobcu síce nezvýšil svoj majetok, ale na základe neplatenia nájomného
sa jeho majetok nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností, teda v prípade plnenia stalo.
Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov na základe neplatnej

nájomnej zmluvy určil súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedala sumám vynakladaným obvykle v danom
mieste a čase na užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla formou nájmu, a ktorú by bol
nájomca za obvyklých okolností povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Z uvedeného vyplývalo, že ust. §
458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje pre prípady bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
vo výkonoch povinnosť obohateného poskytnúť peňažnú náhradu, nemožno vykladať tak, že peňažná

náhrada zodpovedá výške plnenia, ktoré by bol obohatený poskytnúť v prípade platne uzatvorenej
zmluvy, ale pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z obvyklej ceny,
ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných
nebytových priestorov. Žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry č. XXX-XXXXX, č. XXX-XXXXX, č. XXX-
XXXXX, č. XXX-XXXXX, č. XXX-XXXXX, č. XXX-XXXXX, č. XXX-XXXXX a č. XXX-XXXXX za nájomné,

spotrebované energie, poskytnuté služby súvisiace s prenájmom a miestny poplatok za obdobie od
marca 2012 do júna 2012 v celkovej výške 4 932,01 eur. Keďže žalovaný v postavená nájomcu bol
povinný platiť obvyklý nájom v sume 1 434,- eur s DPH za mesiac spolu s poplatkami za spotrebované
energie, čo vyplývalo aj z vyúčtovania za mesiac apríl, súd nepriznal žalobcovi jeho nárok na zaplatenie
faktúry č. XXX-XXXXX zo dňa 04. 06. 2012 v sume 422,15 eur, nakoľko žalobca ňou vyúčtoval čiastky

viažuce sa na priestory za obdobie od 01. 01. 2012 do 23. 06. 2012 ako daň z bytov za rok, čo súd
nepovažoval za obvyklé nájomné v danom mieste a v čase užívania nebytového priestoru. Taktiež súd
nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie faktúry č. XXX-XXXXX zo dňa 06. 06. 2012 ma sumu 119,14 eur
z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca si takýto poplatok za informačné služby za mesiacapríl a máj neúčtoval, čiže ho súd nepovažoval za obvyklý. Na základe uvedeného mal súd za to, že
žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v sume 4 390,72 eur za obdobie od apríla 2012 do
23. 06. 2012.

49. Žalovaný ďalej v konaní vzniesol kompenzačnú námietku z dôvodu, že žalovaný uskutočnil úpravy
nebytového priestoru v roku 2011 v sme 3 833,60 eur. Podľa názoru žalovaného na základe absolútnej
neplatnosti zmluvy o nájme vykonaním týchto stavebných úprav a investícii došlo k zhodnoteniu
nebytovéhopriestoruazvýšeniujehotrhovejhodnoty,čopredstavovalobezdôvodnéobohateniežalobcu

vo výške 3 833,60 eur. Takto vyčíslené bezdôvodné obohatenie v časti vo výške 1 650,88 eur za
mesiac apríl žalovaný jednostranným úkonom zo dňa 30. 05. 2012 započítal voči pohľadávke žalobcu
v rovnakej výške, ktoré predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného za užívanie priestoru počas
mesiacaapríl2012.Podľanázoružalovanéhozapočítanímdošlokzánikuvšetkýchnárokovžalobcuvoči
žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia na základe absolútne neplatnej zmluvy o nájme. Žalobca
sa s predmetným názorom žalobcu nestotožnil, nakoľko úpravami nedošlo k zhodnoteniu nebytového

priestoru. Žalobca uviedol, že mreže, elektrické rozvody a rozvodová skriňa boli v priestoroch už predtým
ako ich žalovaný prevzal. Žalobca si toto plnenie žalovaného nežiadal ani nedal na neho podnet, taktiež
žalovanývykonanéinteriérovézmenyprerábalpodľavlastnýchpredstáv,apretožalobcadotýchtoúprav
nevstúpil.

50. Súd bol toho názoru, že kompenzačná námietka žalovaného nebola dôvodná, nakoľko žalovanému
nevznikla pohľadávka na plnenie od žalobcu spočívajúca v bezdôvodnom obohatení žalobcu
spočívajúceho v zhodnotení priestoru, ktorú by mohol započítať s pohľadávkou žalovaného. Žalobca
sa na úkor žalovaného neobohatil, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal také zhodnotenie priestoru,
ktoré by predstavovalo zvýšenie jeho trhovej hodnoty. Žalovaný súdu ani nepreukázal všetky náklady,

ktorépodľajehotvrdení vynaložilnazhodnotenienebytovéhopriestoruakozakúpeniemreže,zakúpenie
a prenechanie koberca v predmetnom nebytovom priestore, úpravy spočívajúce v elektrických
rozvodoch a poistných skriniach. Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný si predmetný priestor
upravil na predmet svojho podnikania, pričom žalobca o predmetné úpravy nežiadal. Aj keď žalovaný
vynaložil nejaké náklady na cudziu nehnuteľnosť, súdu nepreukázal hodnotu nehnuteľnosti pred

adaptáciou a po nej, ale súd odkázal len na hodnotu vynaložených prostriedkov. Žalovaný v prípade
vydania predmetu bezdôvodného obohatenia mohol mať právo len na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil. Za potrebné náklady na účely ust. § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa
považujú také výdavky, ktoré boli nevyhnutné pre uchovanie existencie veci, pre jej riadne opatrovanie a
zachovanie jej funkčnosti. Za potrebné náklady sa nepovažujú také výdavky, ktoré nie sú priamo spojené

s riadnou starostlivosťou o vec. Musí ísť zároveň o účelne vynaložené náklady, nie teda o náklady
na úpravu veci. Súd nepovažoval náklady žalovaného na nebytový priestor spočívajúce v drevárskych
úpravách a v úprave výklenkov stien za vynaloženie takýchto potrebných nákladov. Nakoľko žalovaný
nevynaložil náklady na opravu predmetu nájmu, len na jeho skrášlenie, žalovanému nevznikol nárok na
náhradu potrebných nákladov.

51. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu je v časti
istiny 4 390,72 eur dôvodná, keďže žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu za obdobie od apríla 2012
do 23. 06. 2012 a to tak, že užíval cudziu nehnuteľnosť na základe neplatnej nájomnej zmluvy bez
poskytnutia protiplnenia žalobcovi. Žalovaný bol povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme

peňažnej náhrady, ktorá zodpovedala nájmu a spotrebovaným energiám, ktoré by bol nájomca za
obvyklých okolností povinný plniť podľa nájomnej zmluvy, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 4 932,01 eur s príslušenstvom za obdobie od apríla 2012 do 23. 06. 2019.

52. Podľaust.§517ods.1vetaprváObčianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,

je v omeškaní.

53. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.54. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

55. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

56. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.

57. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 81/1995 Z.z. v znení účinnom od

01. 07. 2010 ktorým sa vykonávali niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie
č. 81/1995 Z.z.) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

58. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania zmluvne dohodnutý, omeškaním žalovaného s

platením súdom priznanej sumy vzniklo žalobcovi podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 81/1995 Z.z.

59. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 14. 12. 2011 do 10. 07. 2012
vo výške 1,00 %, takže vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia

si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 13. 04. 2012, 21. 04. 2012, 13. 05. 2012, 22. 05. 2012, 13. 06. 2012
a 19. 06. 2012 bola 9,00 % ročne.

60. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške
9,00 % až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.

61. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

62. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 78,04 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý
súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 10,98 %, odpočítal od úspechu žalobcu,

ktorý predstavoval 89,02 %, pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcu rozhodne súd podľa ust. §
262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.