Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117230702
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5117230702.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Vladimíra Topoľančíka a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: N. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanej: M. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX U., zastúpenej spoločnosťou: LALINSKÝ ADVOKÁT

s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a o vzájomnej žalobe žalovanej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/75/2017-276 zo dňa 07.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/75/2017-276 zo dňa 07.09.2021 vo výrokoch II. a
III. o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vo výroku IV. o trovách konania zrušuje
a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I., zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
6C/75/2017-276 zo dňa 07.09.2021 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia
(výrok I.). Zároveň vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán sporu) tak, že

preberateľom zostatku úveru v zmysle zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.04.2013 č. 5041129006
poskytnutým I. I., a.s. so zostatkom ku dňu 16.05.2016 vo výške 19.321,55 Eur sa stáva žalobca (výrok
II.). Žalovanej súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania vyporiadavacích podielov
sumu 12.649,49 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (výrok IV.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na okresný súd dňa 27.10.2017 sa

žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.506,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.506,00 Eur od 20.04.2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca a
žalovaná ako spoludlžníci uzatvorili za trvania manželstva so I. I., a.s., (ďalej aj „banka",
„veriteľ“) dňa 18.04.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej im banka poskytla finančné prostriedky
v sume 24.400,00 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/212/2015 zo dňa 27.04.2016,
právoplatným dňa XX.XX.XXXX, súd manželstvo žalobcu a žalovanej rozviedol. Aj napriek spoločnej

povinnosti strán sporu však predmetný úver splácal po rozvode len žalobca. Celkovo žalobca uhradil
banke splatné splátky vo výške 3.012,00 Eur. Na základe toho si žalobca v tomto spore uplatňuje voči
žalovanej polovicu uhradených splátok, t. j. sumu 1.506,00 Eur. Listom zo dňa 10.04.2017, doručeným
žalovanej dňa 12.04.2017, žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré plnil
titulom plnenia splátok z poskytnutého úveru. Žalovaná listom zo dňa 19.04.2017 tento nárok žalobcu
neuznala a zároveň navrhla vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) so

žalobcom tak, že žalobca preberie do svojho výlučného vlastníctva hnuteľné veci označené v prílohe č. 1
odpovede na výzvu a vyplatí žalovanej titulom vyporiadania BSM hnuteľných vecí sumu 1.800,00Eur do 10 dní od uzatvorenia relevantného právneho úkonu (dohody). Súčasne žalovaná navrhla, aby
zostatok úveru prebral žalobca bez jej súčasnej povinnosti uhrádzať uvedeným titulom akúkoľvek sumu.
Zároveň bola žalovaná ochotná realizovať v prospech žalobcu úkon postúpenia pohľadávky na ňu

pripadajúcich investícií vložených počas trvania manželstva do nadstavby domu č. XXX vo C., aby si
tak žalobca svoju časť vložených investícií, ako i žalovanou postúpenú časť vložených investícií uplatnil
voči vlastníčke domu č. XXX, t. j. matke žalobcu. Listom zo dňa 31.05.2017 žalobca oznámil žalovanej
nesúhlas s jej návrhom a naďalej trval na nároku v rozsahu, ako je uvedený vo výzve na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.04.2017.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že úver od banky mal byť použitý na realizáciu nadstavby
rodinného domu č. XXX postaveného na parcele CKN č. 221 v k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX na
vlastníčku C. R., t. j. matku žalobcu. Vlastníčka domu a strany sporu sa totiž dohodli, aby
si žalobca so žalovanou zrealizovali nadstavbu predmetného rodinného domu a následne v tejto časti
domu aj bývali, ako aj dohoda, že vlastníčka domu tento dom spolu s jeho nadstavbou v
budúcnosti prevedie na žalobcu. Ďalej žalovaná uviedla, že počas trvania manželstva so žalobcom

nadobudli strany sporu hnuteľné veci, zariadenie predmetnej nadstavby domu (bytu) v hodnote 3.664,21
Eur v rozsahu predloženej prílohy. Jedná sa konkrétne o chodbovú zostavu + konferenčný
stolík (splátky) v hodnote 188,18 Eur; rohovú sedačku + kreslo (splátky) v hodnote 581,03 Eur; obývaciu
stenu v hodnote 170,00 Eur; kuchynský stôl + 4 stoličky v hodnote 110,00 Eur; varnú dosku + vstavanú
rúru v hodnote 300,00 Eur; mikrovlnnú rúru v hodnote 50,00 Eur; 2 ks skrine 400,00 Eur; 2

ks váľandy v hodnote 160,00 Eur; manželskú posteľ v hodnote 400,00 Eur; písací stôl v hodnote cca
50,00 Eur; kuchynskú linku v hodnote cca 450,00 Eur; práčku v hodnote cca 250,00 Eur; chladničku v
hodnote 330,00 Eur; kúpeľňovú skrinku so zrkadlom v hodnote 120,00 Eur a kúpeľňovú skrinku
v hodnote cca 80,00 Eur. Žalovaná preto navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov tak, že žalobca preberie do svojho výlučného vlastníctva hnuteľné veci označené v prílohe a

vyplatí žalovanej titulom vyporiadania hnuteľných vecí sumu 1.800,00 Eur. Zostatok poskytnutého úveru
mal prebrať žalobca bez povinnosti žalovanej uhrádzať akúkoľvek sumu.
4. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že úver poskytnutý bankou bol „spotrebný úver na
čokoľvek“, nejednalo sa teda hypotekárny úver a prostriedky z neho získané použili so
žalovanou na úhradu bežných životných nákladov. Z tohto úveru však nebola v plnej výške financovaná

realizácianadstavbyrodinnéhodomuč.XXXvoC.,akotouvádzažalovaná.Ďalejuviedol,žežalobcanie
je podielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného domu a ani nemá záujem, aby rodinný dom bol
prevedený do jeho vlastníctva. Žalobca nesúhlasil s návrhom žalovanej na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a vo vzťahu zoznamu vecí predloženému žalovanou uviedol, že väčšina
z nich nepatrí do BSM sporových strán, ale patrí do vlastníctva vlastníčky rodinného domu C. R.

(kúpeľňová skriňa so zrkadlom, kúpeľňová skrinka, obývacia stena, 2x skriňa, 2x váľanda) a ostatné
veci nemajú hodnotu 3.664,00 Eur. Žalobca tiež nesúhlasil ani s tým, aby na neho žalovaná postúpila
pohľadávku pripadajúcu na vložené investície do nadstavby rodinného domu voči C. R., keďže sa jedná
o neexistujúcu pohľadávku.
5. V ďalších vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Žalobca

bol toho názoru, že súd v tomto spore nemôže súčasne vysporiadavať nároky z BSM s nárokmi z
bezdôvodného obohatenia, keďže konanie o vyporiadaní BSM je iným konaním ako konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia.
6. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2019 konajúci súd prerušil konanie za účelom mimosporových
rokovaní sporových strán a následne uznesením zo dňa 14.02.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 18.04.2013
uzatvorili strany sporu v postavení spoludlžníkov s bankou ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere,
na základe ktorej bola žalobcovi a žalovanej poskytnutá suma 24.400,00 Eur, s určením druhu
úveru: spotrebný úver na čokoľvek, s výškou splátky a splatnosťou 333,10 Eur mesačne k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.05.2013 a konečnou splatnosťou úveru dňa

20.04.2023. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/212/2015 zo dňa 27.04.2016, právoplatným
a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX, bolo manželstvo strán sporu rozvedené. V zmysle potvrdenia banky
zo dňa 22.01.2019 zostatok predmetného úveru ku dňu 16.05.2016, t. j. ku dňu rozvodu sporových strán,
predstavoval sumu 19.321,55 Eur. Z predložených listín mal súd preukázané, že ku dňu
07.09.2021 žalobca na poskytnutý úver uhradil banke sumu 19.276,80 Eur a do konečnej

splatnosti je ešte potrebné od uvedeného dátumu zaplatiť sumu 6.022,18 Eur.
8. S poukazom na § 143, 144, 149 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150, § 451 ods. 1, 2 a § 454
Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom spore bolo potrebné rozhodnúť
o dvoch nárokoch.9. Vo vzťahu k žalobe žalobcu voči žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že
žalobca za účelom splácania spoločného úveru plnil aj za žalovanú, okresný súd uviedol, že tento
nárok žalobcu nie je dôvodn a preto jeho žalobu zamietol. V danom prípade sa totiž jedná o

spoločný záväzok oboch strán sporu, ktorý im vznikol počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Nemožno preto ustáliť, že žalobca plnil na výlučný záväzok
žalovanej, nakoľko obe strany sporu boli zaviazané plniť predmetný záväzok spoločne. Predmetný nárok
vzhľadom na zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu v dôsledku rozvodu ich
manželstva mal byť predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákonom

stanovené princípy na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie sú založené na
predpoklade, že pri nadobúdaní spoločného majetku, ako aj záväzkov zo strany manželov by sa
mal jeden z nich v prípade disponovania/manipulovania s majetkom patriacim do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nejakým spôsobom bezdôvodne obohacovať. Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov spočíva v jeho bezpodielovosti. To znamená, že manželia nemajú nijakým spôsobom určený
podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam a vlastnícke právo každého z manželov sa

týka celého spoločného majetku. Z tohto princípu potom vyplýva aj nemožnosť priznať zo strany súdu
žalobcovi žalované plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.
10. Vo vzťahu ku vzájomnej žalobe žalovanej o vyporiadanie BSM konajúci súd uviedol, že
najskôr bolo potrebné určiť masu BSM. Súbor hnuteľných vecí, na ktoré poukazovala žalovaná, okresný
súd nepovažoval za riadne konkretizovaný. Tieto veci preto nie je možné poňať do výroku súdneho

rozhodnutia. Žalovaná bola na konkretizáciu hnuteľných vecí súdom bezúspešne vyzvaná a zároveň
strany sporu sa nezhodli na hodnote týchto vecí a nenavrhli ani dôkazy na ustálenie ich
hodnoty. Žalobca síce navrhoval vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty hnuteľného
majetku, avšak vzhľadom na nejednoznačné označenie predmetných
vecí, ako aj na neunesenie dôkazného bremena ohľadne preukázania, ktoré z označených vecí patria

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo možné také znalecké dokazovanie vykonať. Pri
niektorých označených hnuteľných veciach bolo sporným aj to, či tieto patria do BSM strán sporu, keď
žalobca namietal, že kúpeľňová skrinka so zrkadlom, kúpeľňová skrinka, obývacia stena, 2x skriňa, 2x
váľanda patria do vlastníctva tretej osoby. Z týchto dôvodov prvoinštančný súd hnuteľné veci tak, ako
boli označené žalovanou v tomto spore, nezohľadňoval a tieto hnuteľné veci ani nevyporiadal.

11. Pri vyporiadaní spoločného záväzku voči banke vychádzal súd z toho, že tento úver bol poskytnutý
obom sporovým stranám spoločne a nerozdielne za trvania ich manželstva a že ku dňu 07.09.2021
žalobca na spoločný dlh uhradil sumu 19.276,80 Eur a do konečnej splatnosti je ešte potrebné uhradiť
sumu 6.022,18 Eur, t. j. celková hodnota záväzku predstavuje sumu 25.298,98 Eur. Keďže žalobca pri
vyporiadaní BSM preberá na základe rozhodnutia súdu zostatok predmetnému úveru a v zmysle § 150

Občianskeho zákonníka má nárok na náhradu toho, čo na spoločný záväzok plnil, súd tak celkovú sumu
záväzku25.298,98Eurrovnakýmpomeromrozdelilmedzisporovéstranyazískaltakhodnotu12.649,49
Eur, ktoré je každý povinný zo spoločného záväzku plniť. V tejto výške 12.649,49 Eur súd zároveň určil
vyrovnací podiel, ktorý je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi z dôvodov uvedených vyššie (žalobca plnil
na spoločný záväzok a po vyporiadaní BSM preberá jeho zvyšok).

12. Žalovaná v priebehu konania namietala, že účelom použitia prostriedkov z poskytnutého úveru bolo
zhodnotenie rodinného domu vo vlastníctve tretej osoby. Na tento účel bola medzi stranami nesporná
len suma cca 2.300,00 Eur. Okresný súd však nemohol zohľadniť použitie sumy 2.300,00 Eur na dom vo
vlastníctve tretej osoby v prospech žalovanej, keďže v konaní sa jedná o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu. Pri rešpektovaní zásad pre vyporiadanie BSM stanovených v ustanovení

§ 150 Občianskeho zákonníka by súd takú skutočnosť mohol zohľadniť len v prípade, ak by sa zo
spoločného úveru použili finančné prostriedky na výlučný majetok jednej strany sporu. V predmetnom
prípade však bolo nesporným, že časť prostriedkov zo spoločného úveru bolo použitých na majetok
vo vlastníctve tretej osoby. Žalovaná, resp. strany sporu si svoje prípadné nároky z titulu plnenia z ich
spoločných prostriedkov na výlučný majetok tretej osoby majú možnosť uplatňovať priamo vo vzťahu k

tejto tretej osobe, keďže sa jedná o osobitný právny vzťah, ktorý nie je možné vyporiadavať, prípadne
zohľadňovať v rámci sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
13. Lehotu na plnenie žalovanej uloženej povinnosti súd podľa § 232 ods. 3 CSP primerane predĺžil na
6 mesiacov, keďže sa jedná o sumu vyššej hodnoty a zohľadnil aj nesporné tvrdenie žalovanej, že je
možnosť, že pre zdravotné problémy bude musieť ukončiť prácu.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP s
prihliadnutímna(ne)úspechsporovýchstránvkonaní(žalobužalobcusúdzamietolaovzájomnejžalobe
žalovanej súd rozhodol inak, ako žalovaná navrhovala).15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zmeny vo výrokoch III. a IV. tak, že odvolací súd žalovanej neuloží povinnosť vyplatiť žalobcovi
vyrovnací podiel a zároveň prizná žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania;

alternatívne sa v uvedenom rozsahu domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Odvolateľka zopakovala svoje skutkové tvrdenie o tom, že finančné prostriedky z úveru boli použité
na vykonanie nadstavby rodinného domu vo vlastníctve tretej osoby a na zakúpenie hnuteľných vecí.
Tieto veci ako aj nadstavbu rodinného domu využíva výlučne žalobca. Uviedla, že bez svojho zavinenia

nebola schopná predložiť dôkazy, na ktoré ju vyzval súd prvej inštancie, a to z dôvodu, že právny
zástupca, ktorý ju zastupoval v konaní pred súdom prvej inštancie, jej pár minút pred pojednávaním
oznámil, že sa pojednávania nezúčastní. Žalovaná teda ako právny laik nebola schopná adekvátne
vyhodnotiť a posúdiť vzniknutú situáciu, nebola schopná adekvátne reagovať na procesné postupy
súdu a nerozumela procesným poučeniam a rozhodnutiam vykonaným zo strany súdu prvej inštancie.
Práve právny zástupca žalovanej mal predložiť na pojednávaní dôkazy, na ktoré súd žalovanú vyzval.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti sa to však nestalo, a preto je žalovaná toho názoru, že sú tu
splnenépodmienkynadoplneniedokazovaniaodvolacímsúdompodľa§384CSP.Žalovanánesúhlasila
ani s postupom prvoinštančného súdu, ktorý sa riadne nezaoberal so zoznamom hnuteľných vecí, ktorý
predložila do spisu a len skonštatoval, že žalovaná dôkaz nepredložila, čo sa však nezakladá na pravde.
Pokiaľ konajúci súd argumentoval tým, že hnuteľné veci neboli riadne označené, v danej súvislosti

žalovaná akcentovala, že žalobca nikdy označenie týchto vecí v predloženom zozname nenamietal
a vedel, o aké konkrétne veci sa jedná, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že on sám navrhol znalecké
dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty označených hnuteľných vecí. Konajúci
súd sa teda nemal zaoberať označením hnuteľných vecí, keďže samotné veci a ich označenie neboli
žalobcom namietané a mal len nariadiť v spore znalecké dokazovanie na zistenie ich hodnoty. V prípade

nariadenia znaleckého dokazovania tak, ako to navrhol žalobca, by boli konkretizované hnuteľné veci
a boli by aj riadnym spôsobom označené. Popísaným postupom okresného súdu bola však žalovanej
odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa názoru odvolateľky sú v danom prípade splnené podmienky i
pre možnosť predkladania novôt v odvolacom konaní podľa § 366 písm. c) a d) CSP. V prílohe podaného
odvolania žalobkyňa predložila do spisu čestné prehlásenie 8 fyzických osôb, ktoré preukazujú, že

financie z úveru poskytnutého bankou žalobcovi a žalovanej boli použité na rekonštrukciu rodinného
domu vo vlastníctve tretej osoby. Odvolateľka poukázala aj na tvrdenia žalobcu v konaní o rozvod
manželstva vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/2012/2015, v rámci ktorého žalobca
uviedol, že „....sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli, že si zoberú bezúčelový úver na
rekonštrukciu nehnuteľnosti - podkrovia u starého rodiča navrhovateľa....“. Žalovaná ďalej namietala

nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ktorý nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia podľa §
220 CSP a je v rozpore s právom žalovanej na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Pre
rozhodnutie podstatné závery súdu nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené,
čozakladájehonepreskúmateľnosť,akoajarbitrárnosť.Naviac,súdprvejinštanciepostupovalvrozpore
s § 181 ods. 2 CSP, keď opomenul určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré

skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Ku mnohým
tvrdenia žalovanej sa konajúci súd pred ukončením dokazovania zákonom predpísaným spôsobom
nevyjadril a zo zápisnice o pojednávaní nie je vôbec zrejmé, s ktorými listinami sa súd oboznámil a s
ktorými nie, čím tiež odňal žalovanej možnosť konať pred súdom.
17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako

vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne uviedol, čoho sa
domáhal žalobca a čoho sa domáhala žalovaná vzájomnou žalobou, aké skutočnosti tvrdil žalobca, aké
skutočnosti tvrdila žalovaná, aké dôkazy žalobca a žalovaná označili, aké prostriedky procesného útoku
strany použili, ako sa vo veci vyjadroval žalobca a žalovaná, zároveň súd jasne a výstižne vysvetlil, ako

posúdil podstatné tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a
ktoré nie a nakoniec ako vec právne posúdil, keď žalobu žalobcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia
zamietol a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Prvoinštančný súd v rámci svojho
predbežného posúdenia na pojednávaní konanom dňa 25.09.2020 uviedol, že hnuteľné veci označené
žalovanou neboli konkretizované tak, aby bolo možné nezameniteľne určiť, o ktoré hnuteľné veci sa

jedná. Rozsudok, ktorý by v prípade, ak by sa preukázalo, že označené hnuteľné veci patria do BSM,
poňal do jeho výroku aj žalovanou označené hnuteľné veci, by tak bol nevykonateľný. Nasledujúce
pojednávanie sa konalo dňa 07.09.2021. Okrem žalobcu a jeho právneho zástupcu sa ho zúčastnila aj
žalovaná. V nadväznosti na predbežný názor konajúceho súdu týkajúci sa hnuteľných vecí, označenýchžalovanou ako súčasť BSM, na výzvu súdu, aby žalovaná prípadne produkovala ďalšie
návrhy, žalovaná uviedla, že žiadne ďalšie návrhy nemá. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
postupoval správne, keď z dôvodu dôkaznej núdze, predmetné hnuteľné veci nevysporiadal. Vo vzťahu

k tvrdeniam žalovanej o tom, že prostriedky získané z úveru sporové strany investovali do zhodnotenia
rodinného domu vo vlastníctve tretej osoby, žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala. Aj
keď žalovaná vo svojom opravnom prostriedku predložila súdu aj nové dôkazné prostriedky, tieto podľa
názoru žalobcu nijakým spôsobom jej tvrdenia nepreukazujú. Navyše k predloženiu týchto prostriedkov
procesnej obrany nedošlo včas. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom žalovanej, že v prejednávanom

sporebolisplnenépodmienkypreprípustnosťnovôtvodvolacomkonanípodľa§366písm.c)ad),keďže
žalovaná ich prípustnosť nijakým spôsobom nepreukázala. Žalobca nesúhlasil ani s ďalšími námietkami
žalovanej vo vzťahu k procesnému postupu okresného súdu či odôvodňovaniu napadnutého rozsudku.
19. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii produkovanej v
podanom odvolaní.
20. Ďalšie podania strán sporu súdu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario toto rozhodnutie vo výrokoch II. až IV. V súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Primárne je potrebné zdôrazniť, že o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo

vykonáva dokazovanie (ktorým je aj pojednávanie), sa vyhotovuje záznam technickým zariadením
určenýmnazaznamenávaniezvuku(§98ods.1CSP),zápisnicaopojednávanípretonemusíobsahovať
celý jeho priebeh, rozhodujúci je zvukový záznam (nahrávka) z pojednávania.
23. Vzhľadom na námietku odvolateľky o prekvapivosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd
tiež poukazuje na teoretické východiská aj na prejednávanú právnu vec aplikovateľné rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 6Cdo 17/2017 zo dňa 22.02.2017. V označenej právnej
veci sa dovolací súd, argumentačne vysporiadal s procesným postupom Okresného súdu Žilina vo
veci sp. zn. 2C/40/2012 v spojení s následným postupom Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn.
5Co/617/2015 ako súdu odvolacieho. V uvedenom prípade zo zápisníc o súdnom pojednávaní pred
súdom prvej inštancie výslovne nevyplývalo splnenie povinnosti súdu upraveného v tom čase účinného

§ 118 ods. 2 O.s.p., ktoré ukladalo súdu uviesť, ktoré právne významné tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré dôkazy súd
nevykoná, aj keď ich sporové strany navrhli. Najvyšší súd SR vyslovil, že z povahy uvedenej procesnej
povinnosti došlo k zhojeniu nesplnenia tejto povinnosti samotným rozhodnutím súdu, v ktorom bol
prvoinštančný súd povinný v zmysle v tom čase platného § 157 ods. 2 O.s.p. uviesť údaje v zmysle

§ 118 ods. 2 O.s.p.. Náprava nesprávneho postupu prvoinštančného súdu v tomto smere bola daná
taktiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorú možnosť sporová
strana v uvedenom prípade využila. Dovolací súd ďalej skonštatoval, že by bolo neefektívne zrušovať v
dovolacom konaní rozhodnutia súdu v základnom konaní a vec vracať na ďalšie konanie, hoci sporové
strany mali možnosť namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v opravnom prostriedku a mali

možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch súdu v základnom konaní len z odôvodnení
ich rozhodnutí (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
17/2017 zo dňa 22.02.2017, obdobne uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/22/2018 zo
dňa 24.04.2018). Z uvedených dôvodov dovolací súd uzavrel, že v danom prípade nedošlo u strany
sporu k odňatiu možnosti konať pred súdom.

24. Zároveň vo vzťahu k námietke žalovanej o nevykovaní listinných dôkazov spôsobom
zodpovedajúcim zákonu odvolací súd poukazuje na ust. § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd
listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane
sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
25. Ďalej krajský súd uvádza, že predmetom tohto konania sú dva samostatné nároky, a to

a) žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej a b) vzájomná žaloba
žalovanej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobcom a žalovanou.
Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia (výrok I.) nebolo napadnuté podaným opravným prostriedkom, odvolací súd v danom
prípade preskúmaval a rozhodoval žalobu v časti uplatneného nároku na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva (výrok II. a III.) a tiež závislý výrok IV. o trovách konania.
26. Z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom
miera práv a povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obajamanželia sú vlastníkmi celej veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami
a povinnosťami druhého.
27. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo

nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.

28. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj
náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním alebo udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa
spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch
manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení
a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 143 Občianskeho zákonníka).
29. Rozhodným okamihom pre posúdenie, aký majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva je

deň, v ktorom došlo k jeho zániku. Spravidla ide o deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým došlo k
zániku manželstva (v prejednávanej veci dňa 16.05.2016). Tento okamih je rozhodujúci nielen z hľadiska
posúdenia rozsahu majetku patriaceho do BSM, ale aj pre posúdenie stavu tohto majetku.
30. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
31.AkzanikneBSM,vykonásavyporiadaniepodľazásaduvedenýchv§150Občianskehozákonníka(§

149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetom vyporiadania je všetko to, čo do tohto spoluvlastníctva
patrilo a existovalo ku dňu jeho zániku a čo strany sporu urobili predmetom vyporiadania. Základnou
zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity).
Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. V rámci
vyporiadaniaBSMsúdibeznávrhumusíprihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženéna

oddelený majetok (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na strane druhej manžel, ktorý vynaložil
na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby
mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.
32. Vyporiadanie BSM pozostáva zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým
veciam patriacim do BSM, ako aj zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt vecí.

Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, to znamená, že do úvahy sa
berú a vyporiadajú sa aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán sporu
a ich spoločného hospodárenia.
33. I keď sa vyporiadanie vykonáva podľa stavu ku dňu zániku BSM, nemožno prehliadnuť, čo sa udialo
v medziobdobí medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním. Pri vyporiadaní už nemusia existovať veci,

ktoré existovali v dobe zániku BSM, namiesto pohľadávky mohla nastúpiť vec (napr. výber peňazí z
vkladu) a naopak namiesto veci jej ekvivalent (napríklad predaj auta a inkasovanie kúpnej ceny), veci
sa opotrebovali, skonzumovali.
34. Pre účely určenia masy BSM treba vychádzať zo zoznamu vecí, v ktorom budú veci konkretizované,
tzn. dostatočným popisným spôsobom identifikované, aby neboli zameniteľné s inými vecami, čo je

významné najmä z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia, za ktorú je súd zodpovedný. Súčasťou tohto
zoznamu je čas nadobudnutia veci, popis jej stavu v čase zániku BSM i v čase jeho vyporiadania vrátane
toho, čo sa s vecou stalo v medziobdobí, predovšetkým kto ju užíval, u koho sa vec nachádza. V
medziobdobí sa spravidla vyvinie určitý status quo, bývalí manželia užívajú jednotlivé veci a počítajú
s tým, že im zostanú vo vlastníctve. Skúsenosť ukazuje, že v tomto smere sa potom aj správajú, keď

sa snažia maximalizovať výšku ceny vecí, ktoré zostanú druhému a minimalizovať cenu vecí, ktoré im
zostanú. Jednou zo zásad, ktorá sa uplatňuje pri vyporiadaní BSM (najmä s ohľadom na dobu, ktorá
uplynula od rozvodu manželstva), je že súd prikáže veci tej zo strán, ktorá ich má/mala naposledy v
držbe a u ktorej došlo k ich amortizácii.
35. Súd sa pri svojom rozhodovaní neobíde bez stanovenia ceny vecí, pretože musí správne vyporiadať

BSM aj po stránke kvantitatívnej. Je na stranách sporu, či sa dohodnú na cene vecí a tak sa dostanú i k
hodnote celej masy BSM. V takomto prípade nie je nutné bezpodmienečne poznať cenu veci. V prípade,
že sa nevedia dohodnúť, je nutné pribrať do konania znalca.36. Zásada, že pri oceňovaní (hnuteľných a nehnuteľných) vecí patriacich do BSM sa vychádza zo stavu
veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu, platí v prípade, že nejde
o vec, ktorú užíval na základe dohody ten účastník, ktorému je prikazovaná, alebo ju užívali obaja a

nedošlo k jej nadmernému, mimoriadnemu opotrebeniu alebo poškodeniu (pozri napr. judikatúru pod
č. R 42/1972, ale aj rozhodnutia NS SR z 19. januára 2009 sp. zn. 3Cdo/56/2008, zo 04. marca 2009
sp. zn. 5Cdo/95/2008 a z 31. októbra 2012 sp. zn. 2Cdo/176/2011). V opačnom prípade by bol jeden z
manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v
časezánikuBSMbysapodstatnepotláčaltrhovýsystém. Naúčelyvyporiadaniasúdvychádzaspravidla

z obvyklej (trhovej) ceny, t.j. z cien, za ktoré možno rovnaké alebo obdobné veci zaobstarať na danom
mieste a čase.
37. Celá činnosť súdu v rámci vyporiadania BSM smeruje k rozhodnutiu o tom, ktoré veci patria resp.
nepatria do masy BSM a aká je ich cena. Súd postupuje v konaní bez ohľadu na návrhy strán sporu a
ich názory v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.
38. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu je pre tento typ konania zvlášť dôležité, aby

súd dôsledne vyhodnotil splnenie základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť, čo v konečnom dôsledku má vplyv na kvalitatívnu ako aj kvantitatívnu
stránku vyporiadania BSM.
39. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie tá strana sporu, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Inak povedané nesplnenie

dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zistenéhozdôkazovnavrhnutýchstranouvopačnomprocesnompostavenínežjestrana,ktoránesplnila
alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
40. Okruh rozhodujúcich skutočností majúcich dopad na splnenie týchto procesných povinností
(povinnostitvrdeniaaoznačeniadôkazov),jevždydanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravuje

sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze
právnejnormymákaždázostránsporovéhokonaniasamostatnú(vlastnú)povinnosťtvrdeniaadôkaznú
povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
41. V danom prípade boli rozhodujúcimi hmotnoprávnymi normami ust. § 143 a § 150 Občianskeho
zákonníka.
42. Na strane sporu, ktorá tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, spočíva
dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže

a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré aj v takomto prípade vec vylučujú z bezpodielového
spoluvlastníctva, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností.
43. Preskúmaním spisového materiálu v prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v tomto spore nepostupoval dôsledne v zmysle vyššie uvedených zásad pre
vyporiadanie BSM, vo vzťahu k veciam vyporiadavaným medzi stranami sporu, riadne nevyhodnotil

splnenie základných procesných povinností strán sporu vo vzťahu k ustáleniu masy BSM a nadväzne
na to si nezabezpečil zistenie skutkových okolností nevyhnutne potrebných k vytvoreniu základu pre
ohodnotenie vecí patriacich do BSM žalobcu a žalovanej.
44. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 02.02.2018 k podanej
žalobe predložila súdu listinu obsahujúcu zoznam hnuteľných vecí s celkovou hodnotou 3.664,21 Eur

(uvedených v bode 3. tohto rozhodnutia), ktoré podľa jej tvrdení nadobudli spolu so žalobcom za trvania
manželstva ako súčasť BSM (č. l. 42 spisu). Totožný zoznam hnuteľných vecí s dopísaným dátumom
27.04.2016apoznámkamikniektorýmzpoložiek(hnuteľnýchvecí)tvoríajsúčasťžalobyžalobcu(č.l.23
spisu). Následne žalobca v žalobnej replike zo dňa 15.03.2018 reagoval na tvrdenia žalovanej vo vzťahu
k predmetným hnuteľným veciam tým spôsobom, že časť z nich je vo vlastníctve vlastníčky rodinného

domu (kúpeľňová skrinka so zrkadlom, kúpeľňová skrinka, obývacia stena, 2x skriňa, 2x váľanda) a že
ostatné veci uvádzané žalovanou určite nemajú hodnotu 3.664,00 Eur. Z uvedeného je tak zrejmé, že
medzi žalobcom a žalovanými ako stranami sporu nebolo sporné (§ 151 ods. 1 CSP), že časť hnuteľných
vecí podľa zoznamu predloženého žalovanou tvorí súčasť masy BSM.45. Ako nesprávny, resp. rozporný s uvedenými zisteniami potom vyznieva záver súdu prvej inštancie
prezentovaný na pojednávaní konanom dňa 25.09.2020 pri predbežnom právnom posúdení, kde
konajúca sudkyňa uviedla, že „medzi stranami bolo sporné vymedzenie hnuteľných vecí, ktoré majú

patriť do BSM, ako aj ich hodnota“ a následne „žalobca spochybnil skutočnosť, že či vôbec predmetné
hnuteľné veci, ktoré žalovaná uviedla vo svojom podaní, patria do BSM, ako aj ich hodnotu tak, ako ju
uvádzala žalovaná“. Takáto formulácia prvoinštančného súdu nezodpovedá tomu, že v danom prípade
bolo medzi stranami sporu sporné len to, či časť hnuteľných vecí uvedených žalovanou v predmetnom
zozname (ne)patrí do masy ich BSM, ako aj zostatková hodnota týchto vecí.

46. Pravdou je, že žalovaná v priebehu prvoinštančného konania, ani na pojednávaní konanom dňa
07.09.2021 bližšie neidentifikovala jednotlivé položky zo zoznamu hnuteľných vecí a nešpecifikovala,
akým spôsobom dospela k výške ich hodnoty (t.j. neuviedla ich nadobúdaciu cenu a zostatkovú
hodnotu), aj keď tieto „nedostatky“ jej boli súdom v rámci predbežného právneho posúdenia vytýkané, a
v tejto súvislosti nemala žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a nemala záujem o doplnenie
svojho podania o ďalšie skutočnosti, resp. ďalšie procesné návrhy. Podľa názoru odvolacieho súdu je

však podstatnou tá skutočnosť, že v konaní o vyporiadanie BSM boli žalovanou označené hnuteľné
veci, z ktorých časť nebola vo vzťahu k ich zahrnutiu do masy BSM sporná, no prvoinštančný súd o
týchto veciach napriek pri rozhodovaní sporu o vyporiadanie BSM meritórne nerozhodol a odmietol sa
nimi zaoberať. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje aj na znenie ust. § 151 ods. 2 CSP, z ktorého
vyplýva, že na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie

skutkové tvrdenia, na ktorú možnosť však konajúci súd rezignoval. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku (konkrétne v jeho odseku 29.) uviedol, že žalovanou označené hnuteľné veci
pri vyporiadaní BSM nezohľadňoval, okrem tohto, že tieto neboli bližšie identifikované, ale aj z dôvodu
spornosti týkajúcej sa hodnoty týchto vecí, v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti návrh
žalobcu obsiahnutý v jeho podaní zo dňa 05.10.2022, ktorý navrhol v spore vykonanie dokazovania

znaleckým posudkom za účelom určenia hodnoty hnuteľného majetku patriaceho do BSM, ktorý však
súd prvej inštancie nenariadil. Podľa názoru odvolacieho súdu v súvislosti s ustálením masy BSM v
danom spore je nesprávny primárny záver súdu prvej inštancie o nevykonateľnosti prípadného rozsudku
zahrňujúceho do vyporiadania BSM aj hnuteľné veci špecifikované žalovanou všeobecným
spôsobom, na základe čoho tieto veci pri meritórnom rozhodovaní o vyporiadaní BSM nezohľadňoval

a rovnako tak, že nepripustil návrh žalobcu na vykonanie dokazovania pre účely určenia hodnoty
týchto vecí. Z obsahu podaní sporových strán je zrejmé, že o existencii konkrétnych hnuteľných vecí v
tomto spore niet pochýb, spornými zostala len ich hodnota a pri niektorých, (avšak nie pre všetkých),
ich vlastníctvo a s tým súvisiaca otázka ich (ne)zaradenia do masy BSM. Podrobnejšia špecifikácia
jednotlivých vecí patriacich do masy BSM mohla byť súdom odstránená v rámci konania pri výsluchu

strán sporu k jednotlivým položkám označených žalovanou v jej zozname. Zo strany súdu prvej inštancie
bolo preto potrebné nielen vo vzťahu k žalovanej, ale aj vo vzťahu k žalobcovi vyvíjať takú procesnú
aktivitu, ktorej výsledkom by bola identifikácia jednotlivých hnuteľných vecí. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na žalobcom nerozporované tvrdenie žalovanej, že všetky ňou označené
hnuteľné veci sa nachádzajú v rodinnom dome, v ktorom bývali sporové strany počas manželstva a

ku ktorým žalovaná momentálne nemá prístup. V takejto situácii je podľa názoru odvolacieho súdu
potrebné k hodnoteniu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sporových strán pristupovať citlivejšie,
a to aj s prihliadnutím na charakter prejednávaného sporu, keďže riadne vyporiadanie BSM je v právnej
rovine potrebné považovať za rozhodnutie v prospech oboch bývalých manželov, ktorým sa tak vyrieši
otázka vlastníctva spoločne nadobudnutého majetku, pohľadávok a záväzkov po zániku ich manželstva.

Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je typovo jedným z konaní, v ktorých
z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahom medzi stranami sporu, s ktorým
konaním sa spájajú nielen hmotnoprávne, ale aj procesnoprávne osobitosti, na ktoré je povinný konajúci
súd prihliadať.
47.Keďžeužlenzdôvodovuvedenýchvyššie,pripochybenísúduprvejinštancievovzťahukhodnoteniu

žalovanou označených hnuteľných vecí a ich (ne)zaradenie do masy BSM, v konaní o vyporiadanie
BSM došlo k procesným pochybeniam zabraňujúcim riadne rozhodnutie vo veci, odvolací súd rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výrokoch II. a III. zrušil podľa § 389 písm. b),
c) CSP a zároveň podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

48. Zároveň sa odvolací súd už bližšie nezaoberal ďalšími námietkami uvádzanými odvolateľkou v jej
opravnom prostriedku, keďže absencia riadneho zistenia masy BSM je tak závažným nedostatkom
vedeného sporu, pre ktorý bude potrebné opätovné prejednanie a následné rozhodnutie veci na
prvoinštančnom súde.49. Pre úplnosť však vzhľadom na opakované námietky žalovanej v spore odvolací súd dodáva,
že poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je
v zásade považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné

vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia (pozri napr. nález Ústavného súdu
SR sp.zn. III.ÚS 288/2015 zo dňa 25.11.2015). V prípade investície do cudzieho majetku je pohľadávkou
z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale zhodnotenie veci, ktoré sa
obohatenému dostalo, t. j. rozdiel medzi hodnotou jeho veci (trhovou cenou) pred investíciami a potom.
Obohatený je povinný vydať len ten majetkový prospech, ktorého sa mu obohatením dostalo, a nie

nahradiťmajetkovústratutomu,naúkorkohosaobohateniezískalo(pozrinapr.rozhodnutieNajvyššieho
súdu ČR sp.zn. 32Cdo/389/2008 z 30.09.2008, 23Cdo/3/2011). Najvyšší súd ďalej v stanovisku sp.zn.
Cp/39/88 zo dňa 20.10.1988, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 12/1989,
prípadne v rozsudku najvyššieho súdu z 10.06.2008 sp.zn. 32Odo/1754/2006 uviedol, že majetkovým
vyjadrením bezdôvodného obohatenia nie je suma, ktorá zodpovedá sume vynaloženej na zhodnotenie
diela, ale peňažná náhrada zodpovedajúca skutočnému majetkovému prospechu obohateného.

50. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o otázke vyporiadania BSM
medzisporovýmistranami.Natentoúčelkonajúcisúdvspoluprácisobidvomisporovýmistranamidoplní
dokazovanievovzťahukžalovanouoznačenýmhnuteľnýmveciamtak,abyvýsledkomtohtoprocesného
postupubolojednoznačnéapochybnostinevyvolávajúcezaradenie,resp.nezaradenietej-ktorejpoložky
(veci) do masy BSM. Zároveň je potrebné, aby bola pri veciach, ktoré patria do masy BSM,

určená ich cena k rozhodnému dňu. Súd prvej inštancie pritom vykoná dôsledné zistenie masy BSM aj
vo vzťahu k iným veciam, právam a záväzkom a určenie ich ceny (hodnoty) k rozhodnému dňu tak, aby
tak došlo k vyporiadaniu všetkého, čo je potrebné do masy BSM zahrnúť. Pokiaľ súd uloží žalobcovi
povinnosť splatiť úver, je nutné, aby jeho zostatok ku dňu rozvodu manželstva i aktuálny zostatok ku dňu
rozhodovania súdu bol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Zároveň je nutné uviesť, že pohľadávky

a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu o vyporiadaní
BSM už neexistujú (z dôvodu ich úhrady), nemusia byť uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd je
však povinný všetky takéto dlhy, či pohľadávky bývalých manželov zohľadniť pri výpočte čiastky, ktorú
má jedna strana zaplatiť na vyrovnanie podielu druhej. Z dôvodu prehľadnosti (aby bolo zrejmé, čo
bolo medzi stranami sporu vyporiadavané z ich BSM), vhodné a potrebné, ak v jednotlivých výrokoch

týkajúcich sa pohľadávky alebo dlhu s prihliadnutím na čas vyhlásenia rozsudku, súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvedie, ku ktorému dňu došlo k zániku jednotlivých dlhov strán sporu voči
tretím osobám. Zároveň je potrebné dodať, že ak súd uloží niektorému z bývalých manželov povinnosť
zaplatiť druhému z nich na vyrovnanie podielov určitú sumu, musí zohľadniť, že niektorý z manželov po
zániku BSM zaplatil na splátky úverov určitú (presne vyčíslenú) čiastku. Polovica z tejto sumy bola však

záväzkom jedného z manželov, to znamená za žalovanú uhradil žalobca len čiastku zodpovedajúcu
polovici poukázanej sumy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie prihliadne na zákonnú
úpravu daného vyporiadania BSM, ako aj zo skutkové tvrdenia strán sporu produkovaných nielen v
konaní na súde prvej inštancie, ale aj v rámci tohto odvolacieho konania, pri využití možnosti ich doplniť
podľa § 151 ods. 2 CSP a na základe vykonaného dokazovania a po precíznom právnom

posúdeníprejednávanejveci opätovnerozhodne,pričomjeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu
vysloveným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). Pri vyhotovení písomného vyhotovenia rozsudku
bude súd prvej inštancie dôsledne vychádzať z ust. § 220 CSP a v odôvodnení svojho rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnie všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní

odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou presvedčivosti, stručnosti, presnosti, ako
aj základnými princípmi logického myslenia. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať
obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné
právne závery a prijať skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia dáva
jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, týkajúcich sa predmetu súdneho sporu.

51. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).
52. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

53. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).