Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 6, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117230702
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5117230702.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:

N. R., R.. XX. XX. XXXX, D. C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Halagan s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, 36 436 640, proti žalovanej: M. N., R.. XX.
XX. XXXX, T. D. S. XX, XXX XX Ž., o vydanie bezdôvodného obohatenia a o vzájomnej žalobe žalovanej
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia sa zamieta.

II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu tak, že preberateľom zostatku

úveru v zmysle zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.04.2013 č. XXXXXXXXXX poskytnutý Slovenskou
sporiteľňou, a.s. so zostatkom ku dňu 16.05.2016 vo výške 19.321,55 eur sa stáva žalobca.

III. Žalovaná je povinná z titulu vyrovnania vyporiadavacích podielov zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
12.649,49 eur, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 27. 10. 2017 žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanej

povinnosť, aby mu zaplatila sumu 1506 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1 506 eur od 20. 04. 2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojej žaloby žalobca uviedol, že žalobca a žalovaná M. N., uzatvorili so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., odd. Sa, vložka č. 601/B (ďalej len „banka") Zmluvu o splátkovom úvere
ě. XXXXXXXXXX, v ktorej sú žalobca a žalovaná vedení ako dlžníci spolu a nerozdielne. Predmetom

Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkom v
sume 24.400.00 EUR. Žalobca a žalovaná sa zaviazali spolu a nerozdielne splatiť uvedený úver
lehote do 20.04.2023, pričom výška splátok bola dohodnutá vo výške 333.10 EUR mesačne k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2013. Úver bol poskytnutý bankou
okamžite a v plnej výške. Úverová zmluva bola uzavretá v čase trvania manželstva. Rozsudkom
Okresného súdu Žilina, č. k.: 30P/212/2015-150 zo dňa 27.04.2016 súd manželstvo medzi žalobcom
a žalovanou rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2016. Žalovaná bola povinná

splácať so žalobcom úver z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere spolu a nerozdielne aj po
rozvode manželstva. Po právoplatnosti rozvodu manželstva úver splácal len žalobca a to: - odo dňa
20.05.2016 do 20.12.2016 vo výške 301,20 EUR mesačne - odo dňa 20.01.2017 do 20.02.2017 vo
výške 285,50 EUR mesačne a - odo dňa 20.01.2017 do 20.02.2017 vo výške 15,70 EUR mesaěne.Žalobca celkovo uhradil splatné splátky zo Zmluvy o splátkovom úvere spolu vo výške 3.012,00
EUR, na základe čoho vznikol žalovanej voči žalobcovi ako spoludlžníčke dlh z uhradených splátok
3.012.00 EUR/2 =spolu vo výške 1.506.00 EUR. Listom zo dňa 10.4.2017 vyzval žalobca žalovanú na

vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca si uplatnil voči žalovanej ako spoludlžníčke z titulu
bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere sumu z vyššie uhradených
splátok, ktorú mala žalovaná uhradiť do 7 dní od doručenia výzvy na účet I. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX a ako variabilný symbol mala uviesť číslo Zmluvy o splátkovom úvere XXXX XXXXXX.
List s výzvou bol žalobkyni doručený dňa 12.04.2017. Listom zo dňa 19.04.2017 žalovaná neuznala

nárok žalobcu a ako odpoveď na výzvu navrhla vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so
žalobcom tak, že žalobca preberie do svojho výlučného vlastníctva hnuteľné veci označené v prílohe
č. 1 tejto odpovede na výzvu a vyplatí žalovanej titulom vyporiadania BSM hnuteľných vecí sumu
1.800,00EURdo10dníoduzatvoreniarelevantnéhoprávnehoúkonu-dohody.Žalovanámalanavrhnúť
žalobcovi, že zostatok úveru preberie žalobca bez povinnosti uhrádzať uvedeným titulom akúkoľvek
sumu. Žalovaná bola ochotná realizovať úkon prípadného postúpenia pohľadávky na ňu pripadajúcich

vložených investícií do nadstavby domu 455 v prospech žalobcu, aby si tento svoju časť vložených
investícií, ako i postúpenú časť vložených investícií od žalovanej uplatňoval, realizoval voči vlastníčke
domu 455, Viere Nižnei, matke žalobcu. Listom zo dňa 31.05.2017 žalobca ako odpoveď na list zo dňa
19.04.2017 sa vyjadril, že nesúhlasí s návrhom žalovanej a naďalej trval na nároku v rozsahu, ako je
uvedený vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.04.2017.

3. Dňa 06. 02. 2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe, a to
prostredníctvom jej právneho zástupcu (na č. l. 37 spisu). Vo svojom vyjadrení žalovaná uviedla, že
je nesporné, že strany sporu uzatvorili žalobcom označenú úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou,
a.s.. Uviedla, že úver mal byť použitý na realizáciu nadstavby rodinného domu 455 postavený na parcele
P. XXX k. ú. C., zapísaný na LV XXXX na vlastníka C. R., matka žalobcu. Medzi vlastníčkou domu a

stranami sporu mala byť dohoda, aby si realizovali nadstavbu predmetného rodinného domu a následne
vtejtočastidomuajbývali,akoajdohoda,ževlastníčkadomudomspolusjehonadstavbouvbudúcnosti
prevedie na žalobcu. V ďalšom žalovaná uviedla, že počas trvania manželstva so žalobcom strany sporu
nadobudli hnuteľné veci, zariadenie predmetnej nadstavby domu vo finančnom vyjadrení 3 664,21 eur v
rozsahu predloženej prílohy. V ďalšom žalovaná uvádzala, že je v záujme oboch strán sporu vysporiadať

si finančné záležitosti a vzájomné vzťahy po zániku BSM rozvodom. Navrhla, aby súd vyporiadal jej
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a to tak, že žalobca preberie do svojho výlučného vlastníctva
hnuteľné veci označené v prílohe č. 1 a vyplatí žalovanej titulom vyporiadania hnuteľných vecí sumu 1
800 eur. Zostatok poskytnutého úveru mal prebrať žalobca bez povinnosti žalovanej uhrádzať akúkoľvek
sumu.

4. Dňa 16. 03. 2018 bolo na Okresný súd Žilina doručené vyjadrenie žalobcu (na č. l. 53 - 54 spisu),
v ktorom uviedol, že pri predmetnom splátkovom úvere, ktorý si zobrali od Slovenskej sporiteľne, a.s.
strany sporu sa jednalo o spotrebný úver na čokoľvek, teda nie o hypotekárny úver. Predmetný úver mali
strany sporu spotrebovať na bežné životné náklady a nemá byť pravdou, že z uvedeného úveru mala

byť realizovaná nadstavba domu č. s. XXX postaveného na parc. č. XXX v obci C.. Ďalej uviedol, že v
prípade, ak by aj z časti úveru bola realizovaná nadstavba rodinného domu, ktorý patrí C. R., žalobca
nie je podielovým spoluvlastníkom na predmetnom rodinnom dome a nemá záujem, aby rodinný dom
bol prevedený do jeho osobného vlastníctva. V ďalšom uviedol, že nesúhlasí s návrhom na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu. Uviedol, že prevažná časť vecí, ktoré uviedla

žalovaná nepatrí do BSM, ale patrí do vlastníctva vlastníčky rodinného domu C. R. (kúpeľňová skriňa so
zrkadlom, kúpeľňová skrinka, obývacia stena, 2x skriňa, 2x valenda) a ostatné veci, ktorá mala žalovaná
označiť nemajú mať v žiadnom prípade hodnotu 3 664 eur. Ďalej uviedol, že nesúhlasí, aby žalovaná
na neho postúpila pohľadávku pripadajúcu na vložené investície do nadstavby rodinného domu voči C.
R., nakoľko sa podľa žalobcu má jednať o neexsitujúcu pohľadávku.

5. Dňa 04. 05. 2018 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovanej (na č. l. 65 spisu), v ktorom v zásade
zopakovala svoje argumenty zo svojho prvého vyjadrenia v tomto spore (bod 3 tohto odôvodnenia).

6. Dňa 01. 10. 2018 bolo na súde doručené vyjadrenie žalobcu (na č. l. 77 spisu), v ktorom sa v zásade

pridržiaval svojej dovtedajšej argumentácie v spore, pričom v ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru v
tomto spore nemôže súd vysporiadavať nároky BSM súčasne s nárokmi z bezdôvodného obohatenia,
nakoľko konanie o vyporiadaní BSM je iným konaním ako konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia.7. Dňa 18. 01. 2019 sa konalo v predmetnej veci pojednávanie (zápisnica na č. l. 96 a nasl. spisu),
na ktorom bolo predmetné konanie prerušené, a to za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody medzi
stranami sporu.

8. Na návrh žalobcu o pokračovanie v konaní Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 14. 02. 2020
rozhodol o pokračovaní v konaní.

9. Dňa 25. 09. 2020 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie, a to za účasti žalobcu a jeho právneho

zástupcu, a v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu (zápisnica o pojednávaní na č. l. 150 -
154 spisu), pričom pojednávanie bolo odročené za účelom preukázania zostatku úveru poskytnutého
stranám sporu zo strany SLSP ku dňu zániku BSM, ako aj jeho aktuálny zostatok.

10. Dňa 05. 10. 2020 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu (na č. l. 162 a nasl. spisu), v ktorom
uviedol, že čo sa týka aktív patriacich do BSM, tak ako ich uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení (číslo

listu 42 spisu), hnuteľné veci uvedené žalovanou, ako majetok patriaci do BSM, nebol konkretizovaný
tak, aby bolo možné nezameniteľne určiť, o ktoré tieto hnuteľné veci sa jedná. Aj keby boli hnuteľné veci
konkretizované, žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o nadobúdacej cene hnuteľných veci a už vôbec
nie o cene v čase vyporiadania BSM. Ak žalovaná nepreukáže hodnotu hnuteľného majetku patriaceho
do BSM, navrhol, aby súd stanovil znalca za účelom určenia hodnoty hnuteľného majetku patriaceho

do BSM, tak ako bude presne a nezameniteľne žalovanou konkretizovaný. Ďalej uviedol, že zostatok
úveru poskyntuého na základe Zmluvy o splátkovom / hypotekárnom úvere ku dňu 16.05.2016, t.j. ku
dňu zániku BSM bol vo výške 19.321,55 EUR. Uvedený úver spláca žalobca mesačnými splátkami v
sume 301,20 EUR / mesačne. V roku 2016 (po 16.05.2016) žalobca uhradil 8 splátok úveru vo výške
mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 8 splátok x 301,20 EUR = 2.409,60 EUR; v roku 2017 žalobca uhradil

12 splátok úveru vo výške mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 12 splátok x 301,20 EUR = 3.614,40 EUR;
v roku 2018 žalobca uhradil 12 splátok úveru vo výške mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 12 splátok x
301,20 EUR = 3.614,40 EUR; v roku 2019 žalobca uhradil 12 splátok úveru vo výške mesačnej splátky
301,20 EUR, t.j. 12 splátok x 301,20 EUR = 3.614,40 EUR; v roku 2020 žalobca uhradil ku dňu vyjadrenia
9 splátok úveru vo výške mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 9 splátok x 301,20 EUR = 2.710,80 EUR.

Celkovo žalobca ku dňu vyjadrenia uhradil sumu 15.963,60 EUR. Uviedol, že žalobca bol podľa úverovej
zmluvy povinný splácať úver so žalovanou spolu a nerozdielne. Úver však žalobca uhrádzal sám.
Celkovo žalobca uhradil na splátkach úveru od 16.05.2016 doposiaľ sumu 15.963,60 EUR. Navrhol,
aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu zostatok pôžičky vo výške 19.321,55 EUR a aby
súd zaviazal žalovanú k povinnosti z titulu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

bývalých manželov zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.660,77 EUR.

11. Súd v predmetnej veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 07. 09. 2021, a to za účasti žalobcu,
jeho právneho zástupcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu predložil súdu na pojednávaní doplnenie
podania zo dňa 05. 10. 2020, ktoré obsahovalo prehľad splácania spoločného úveru strán sporu zo

strany žalobcu.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

13. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30P/212/2015-150 zo dňa 27. 04. 2016, právoplatný a

vykonateľný dňa 16. 05. 2016 (na č. l. 12 - 14 spisu), bolo manželstvo strán sporu, ktoré bolo uzatvorené
dňa 02. 06. 2007 v Žiline rozvedené.

14. Strany sporu uzatvorili dňa 18. 04. 2013 zmluvu o splátkovom úvere (na č. l. 6 a nasl. spisu), na
základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla stranám sporu splátkový úver vo výške 24 400 eur,

druh úveru: spotrebný úver na čokoľvek, s výškou splátky a splatnosťou 333,10 eur mesačne k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20. 05. 2013, s konečnou splatnosťou úveru 20.
04. 2023.

15. V zmysle potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22. 01. 2019 (na č. l. 168 spisu), zostatok

predmetného úveru predstavoval ku dňu 16. 05. 2016 sumu 19 321,55 eur.

16. V zmysle dokladov predložených zo strany žalobcu na č. l. 169 - 178 spisu (obraty z účtu žalobcu
IBAN I., výpisu z úverového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený SLSP, a.s. za roky 2016,2017, 2018, 2019, 2020), ako aj dokladov predložených žalobcom na pojednávaním konanom dňa 07.
09. 2021 (splátkový kalendár - amortizačná tabuľka k úveru č. XXXXXXXXXX a čiastočné výpisy z účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXX za časť roka 2020 a časť roka 2021 vyplynulo, že žalobca ku dňu 07. 09. 2021

uhradil z titulu splácania predmetného úveru sumu 19 276,80 eur (za rok 2016: 301,20 x 8 = 2 409,60,
za roky 2017 - 2020: 48 x 301,20 = 14 457,60, za rok 2021: 301,20 x 8 = 2 409,60, spolu vo výške
19 276,80 eur). V zmysle splátkového kalendára žurnalizovaného na č. l. 256 spisu je suma, ktorú je
potrebné splatiť do konečnej splatnosti úveru vo výške 6022,18 eur.

17. Súd predmetnú sporovú vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

18. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. V zmysle ustanovenia § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

21. V zmysle ustanovenia § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. V zmysle ustanovenia § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním

a udržiavaním.

23. V zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

24. V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .

25. V zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

26. Vzmysleustanovenia§149ods.4OZ,akdotrochrokovodzánikubezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide

o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

27. V zmysle ustanovenia § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.28. Súd v prvom rade konštatuje, že v predmetnom spore bolo potrebné rozhodnúť o dvoch
nárokoch, pričom prvým z nich bol nárok uplatňovaný zo strany žalobcu proti žalovanej na vydanie
bezdôvodného obohatenia z titulu, že plnil za účelom splácania spoločného úveru aj za žalovanú. V

predmetnom spore nebolo sporným, že tak žalobca, ako aj žalovaná si na základe úverovej zmluvy
uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou dňa 18. 04. 2013 zobrali počas trvania svojho manželstva
spotrebnýúver.Podľanázorusúduniejedôvodnésavpredmetnomprípade,pokiaľžalobcanaspoločný
úver plní po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu (ktoré zaniklo na základe
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva dňom 16. 05. 2016) domáhať nároku

z titulu bezdôvodného obohacovania sa na úkor žalobcu.
Podľa R 2/1979, s. 14 ods. 2 a 3 (pričom odkaz na toto rozhodnutie sa nachádza v publikácii: Fekete, I.:
Občiansky zákonník. 2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie).
Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015 na s. 852), ku
skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 OZ sú potrebné dva zákonné
predpoklady. Predovšetkým, aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana; tento

pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej je treba,
aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Kto plnil záväzok za iného, má
právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil.
V predmetnom prípade bolo nesporné, že záväzok, na ktorý plnil žalobca vznikol obom stranám sporu,
a to na základe zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 18.

04. 2013 (na č. l. 6 spisu a nasl.). Išlo teda o spoločný záväzok oboch strán sporu, ktorý im vznikol
počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemožno preto ustáliť, že žalobca plnil na
výlučný záväzok žalovanej, nakoľko obe strany sporu boli zaviazané plniť predmetný záväzok spoločne.
Navyše, predmetný nárok vzhľadom na zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu v
dôsledku rozvodu ich manželstva mal byť predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Zákonom stanovené princípy na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nie sú založené na predpoklade, že pri nadobúdaní spoločného majetku, ako aj záväzkov zo strany
manželov by sa mal jeden z nich v prípade disponovania/manipulovania s majetkom patriacim do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nejakým spôsobom bezdôvodne obohacovať. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov spočíva v jeho bezpodielovosti, to znamená, že manželia nemajú nijakým

spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam a vlastnícke právo
každého z manželov sa týka celého spoločného majetku. Z tohto princípu potom vyplýva aj nemožnosť
priznať zo strany súdu žalobcovi žalované plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.
Súd je síce povinný uplatnený nárok po právnej stránke aj správne právne kvalifikovať, avšak vzhľadom
na:

- odlišný režim napr. plynutia premlčacích lehôt pri bezdôvodnom obohatení ako aj pri uplatňovaní
nárokov plynúcich z vyporiadania BSM, a
- pri prihliadnutí na to, že predmetný nárok je zo zákona potrebné zohľadniť v rámci vyporiadania
BSM berúc do úvahy aj prípadný ostatný majetok/záväzky manželov tak, aby o uvedenom bolo možné
rozhodnúť na základe komplexného posúdenia masy BSM,

súd žalobu žalobcu o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sa na strane žalovanej ako nedôvodnú
zamietol.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom spore žalovaná v rámci vzájomnej žaloby žiadala
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu, súd rozhodol v tomto spore aj o

vyporiadaní BSM strán sporu. V prvom rade bolo potrebné ustáliť masu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalovaná vo svojich podaniach označila ako aktíva BSM viaceré hnuteľné veci na č. l.
42 spisu, a to len ich druhovým názvom s uvedením ich hodnoty, a to bez bližšieho označenia,
prípadne opisu, uvedenia roku nadobudnutia, prípadne nadobúdacej ceny, výrobcu, prípadne označenia
subjektu, od ktorého boli obstarané. Súd uvádza, že zo strany žalobcu bolo spochybňované, či všetky z

označených vecí majú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom namietal aj hodnotu,
ktorú žalovaná pri jednotlivých hnuteľných veciach uviedla (vo vyjadrení žalobcu na č. l. 54 spisu).
Súd poukazuje na to, že v rámci svojho predbežného právneho posúdenia na pojednávaní konanom
v predmetnej veci dňa 25. 09. 2020 (v zápisnici o pojednávaní na č. l. 152 spisu) uviedol, že hnuteľné
veci označené žalovanou neboli konkretizované tak, aby bolo možné nezameniteľne určiť, o ktoré tieto

hnuteľné veci sa jedná a rozsudok, ktorý by v prípade, ak by sa preukázalo, že označené hnuteľné veci
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu, do výroku poňal aj označené hnuteľné
veci by bol nevykonateľný, ako aj na to, že na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 07. 09. 2021
žalovaná na výzvu súdu, aby v nadväznosti na predbežný právny názor súdu týkajúci sa hnuteľnýchvecí, ktoré označila za súčasť BSM prípadne produkovala ďalšie návrhy uviedla, že žiadne ďalšie návrhy
nemá.
Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené preto konštatuje, že hnuteľné veci, ktoré boli označené žalovanou

boli označené len ich pomenovaním bez ich bližšej špecifikácie či konkretizácie. Súd ustálil, že takýmto
ich vymedzením ich nie je možné poňať do výroku rozsudku. Strany sporu sa nezhodli na hodnote týchto
vecí, a nenavrhli ani dôkazy na ustálenie hodnoty týchto vecí (žalobca síce navrhoval vykonať znalecké
dokazovanie za účelom určenia hodnoty hnuteľného majetku, avšak vzhľadom na nejednoznačné
označenie predmetných vecí, ako aj na neunesenie dôkazného bremena ohľadne preukázania, ktoré

z označených vecí patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo možné také znalecké
dokazovanie vykonať). Súd aj z dôvodu dôkaznej núdze predmetné hnuteľné veci nevyporiadal.
Nezanedbateľný podiel na rozhodnutí súdu nevyporiadať hnuteľné veci tak, ako boli označené v návrhu
žalovanej mala aj skutočnosť, že pri niektorých označených hnuteľných veciach bolo sporným aj to, či
patria do BSM strán sporu (žalobca totiž vo svojom vyjadrení na č. l. 54 spisu namietal, že kúpeľňová
skrinka so zrkadlom, kúpeľňová skrinka, obývacia stena, 2x skriňa, 2x valenda patria do vlastníctva tretej

osoby-C.R.).Súdkonštatuje,žestranysporuprioznačenýchhnuteľnýchveciachneunieslianibremeno
tvrdenia, nakoľko žiadnym spôsobom druhové pomenovanie hnuteľných vecí počas sporu neupresnili.
Súd je toho názoru, že v prvom rade by bolo nevykonateľné znalecké dokazovanie za účelom stanovenia
hodnoty predmetných vecí a v konečnom dôsledku by bol nevykonateľný aj rozsudok, do výroku ktorého
by boli predmetné hnuteľné veci poňaté. Z týchto dôvodov súd hnuteľné veci tak, ako boli označené

žalovanou v tomto spore pri vyporiadaní BSM nezohľadňoval.

30. Následne z vyjadrení strán sporu predložených počas trvania tohto sporu vyplynulo, že počas
trvania ich manželstva im vznikol spoločný záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a.s. týkajúci sa splácania
spotrebného splátkového úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu označili predmetný záväzok

ako jediné pasívum, ktoré je potrebné vyporiadať (odhliadnuc od aktív - hnuteľných vecí, ktoré označila
žalovaná a ktoré súd z dôvodov uvedených v bode 29. tohto odôvodnenia do výroku tohto rozsudku
nepoňal), súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vyporiadal predmetný
spoločný záväzok strán sporu, a to tak, že preberateľ zostatku predmetného úveru sa stal žalobca.
Žalobca od zániku BSM tento záväzok sám splácal, s jeho prebratím a následným splácaním súhlasil

(pričom aj žalovaná súhlasila s tým, aby predmetný záväzok prebral žalobca).
Z listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu (označených v bode 16. tohto odôvodnenia),
ktorých obsah žalovaná nepopierala, mal súd za preukázané, že žalobca od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov plnil na predmetný úver (spoločný záväzok strán sporu), teda od 16. 05. 2016
až po vyhlásenie rozsudku v tejto veci v súčte sumu 19 276,80 eur a zostávajúca suma, ktorú je potrebné

splatiť do konečnej splatnosti úveru bola vo výške 6022,18 eur. Splátky úveru, ktoré žalobca plnil od
zániku BSM až po rozhodnutie súdu v tejto veci možno považovať za úhradu vykonanú z prostriedkov
žalobcu na spoločný dlh (teda žalobca má nárok na náhradu toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok v zmysle ustanovenia § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka, čiže má nárok na úhradu za
plnenie tohto spoločného dlhu zo strany žalovanej). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v zmyske

tohto rozsudku preberá zostatok predmetného úveru, teda ho bude platiť až do dátumu jeho konečnej
splatnosti, je potrebné, aby uvedené bolo zohľadnené vo vzťahu k žalovanej tak, že žalovaná bude
zaviazaná k úhrade polovice zostatku úveru žalobcovi.
Súd zároveň poukazuje na to, že nakoľko sa pri predmetnom úvere jednalo o úročený záväzok, bolo
potrebné zobrať do úvahy pri výpočte náhrady, na ktorej výplatu súd zaviazal žalovanú plnenie úveru už

realizované zo strany žalobcu po zániku BSM, ako aj zostatok úveru vrátane úrokov.
Ak je predmetom vyporiadania úročený záväzok manželov, ktorý ku dňu vyporiadania nie je vyplatený,
vyporiadava sa tento záväzok vrátane jeho príslušenstva (rozsudok NS ČR z 3. 10. 2006, sp. zn. 22
Cdo 14/2006).
Z uvedených dôvodov potom súd náhradu, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi z dôvodu, že

preberá ich spoločný záväzok vypočítal ako polovicu zo súčtu už zo strany žalobcu uhradených splátok
úveru po zániku BSM a zostatku úveru s vyčíslením ku dňu vyhlásenia rozsudku (19 276,80 + 6022,18
= 25 298,98 eur).
Súd predmetnú sumu vydelil dvoma, pričom výsledná suma je 12 649,49 eur (25298,98:2), súd preto
uložilpovinnosťžalovanejztituluprebratiaichspoločnéhozáväzkusožalobcom,ktorýžalobcapozániku

BSM splácal sám, aby žalobcovi uhradila za účelom vyrovnania ich vyporiadavacích podielov sumu vo
výške 12 649,49 eur.31. Žalovaná v priebehu sporu namietala účel použitia prostriedkov zo spoločného úveru strán
sporu, ktorý bol predmetom vyporiadania ich BSM. Hlavným argumentom z jej strany bolo, že peňažné
prostriedky zo spoločne zobratého úveru boli použité na zhodnotenie domu vo výlučnom vlastníctve

matky žalobcu, C. R.. Na druhej strane, žalobca na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 07. 09.
2021 uviedol, že na predmetný rodinný dom vo vlastníctve tretej osoby (jeho matky) bolo z predmetného
úveru použitých 2300 eur za účelom zakúpenia paliet, úver v zostávajúcom rozsahu mal byť použitý
na splatenie pôžičky žalovanej, zakúpenie motorového vozidla (ktoré malo byť zošrotované ešte počas
trvaniamanželstvastránsporu),nazakupovanieznačkovéhooblečeniastranamisporu,akoajinéútraty.

Z uvedeného súdu vyplynulo, že nespornou medzi stranami sporu bola útrata sumy vo výške 2 300
eur z predmetného úveru, ktorú strany sporu mali použiť na rodinný dom č. XXX, kat. územie C. vo
vlastníctve C. R.. Súd konštatuje, že aj ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci bola výlučnou vlastníčkou
predmetného rodinného domu C. R. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie C. zo dňa 07. 09.
2021 žurnalizovaný v súdnom spise).
Aj napriek tomu, že v uvedenej časti bol účel použitia predmetného úveru nesporným (ostatný rozsah

použitia predmetného úveru bol zo strany strán sporu sporný a nepreukázaný, pričom súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že strany sporu za účelom preukázania účelu jeho použitia nenavrhli súdu počas
trvania sporu žiadne návrhy na vykonanie dokazovania), súd nemohol zohľadniť použitie 2300 eur na
dom vo vlastníctve tretej osoby v prospech žalovanej, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, a súd pri rešpektovaní zásad pre vyporiadanie BSM

stanovených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka by takú skutočnosť mohol zohľadniť v prípade,
ak by sa zo spoločného úveru použili finančné prostriedky na výlučný majetok jednej strany sporu
(v tomto prípade žalobcu). V predmetnom prípade však bolo nesporným, že časť prostriedkov zo
spoločného úveru bolo použitých na majetok vo vlastníctve tretej osoby. V takom prípade ide o osobitný
právny vzťah medzi žalovanou (resp. medzi stranami sporu) a takou treťou osobou (v tomto prípade

pani C. R.), pričom súd uvádza, že osobitosti tohto právneho vzťahu súdu neboli preukazované.
Žalovaná, resp. strany sporu si svoje prípadné nároky z titulu plnenia z ich spoločných prostriedkov
na výlučný majetok C. R. majú možnosť uplatňovať priamo vo vzťahu k tejto tretej osobe, nakoľko ide
o osobitný právny vzťah (voči tretej osobe), ktorý nie je možné vyporiadavať, prípadne zohľadňovať
v rámci sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd uvádza, že pokiaľ by

strany sporu žiadali vyporiadať v rámci vyporiadania ich BSM aj ich prípadnú pohľadávku voči C. R.,
súd by tento nárok zohľadnil v rámci tohto sporu. V predmetnom prípade však strany sporu ani v
uvedenom neuniesli bremeno tvrdenia, ako ani bremeno dôkazu, nakoľko existenciu takej spoločnej
pohľadávky, ktorá by mala byť súčasťou BSM netvrdili a ani nepreukázali, a navyše, žalobca existenciu
takejprípadnejpohľadávkyvylučoval(vzmyslejehovyjadrenianač.l.54spisu).Súdnemôženahrádzať,

prípadne dopĺňať tvrdenia strán sporu, a bez preukázania existencie prípadnej spoločnej pohľadávky
strán sporu o tejto v predmetnom spore nebolo možné rozhodnúť.
Súd predĺžil lehotu na plnenie sumy za účelom vyrovnania vyporiadavacích podielov zo strany žalovanej
v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok na šesť mesiacov,
nakoľko ide podľa názoru súdu o odôvodnený prípad, a to z toho dôvodu, že sa jedná o sumu vyššej

hodnoty, s prihliadnutím na príjem žalovanej a absenciu úspor na jej strane, ako aj skutočnosť, že
žalovaná súdu na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 07. 09. 2021 uviedla, že je možné, že zo
zdravotnýchdôvodovbudemusieťsvojuprácuukončiť(pričomtietotvrdeniažalovanejžalobcanesporil),
súd preto považoval za potrebné poskytnúť žalovanej priestor na zabezpečenie potrebných finančných
prostriedkov na vyplatenie sumy určenej na dorovnanie vyporiadavacích podielov strán sporu a z toho

dôvodov predĺžil paričnú lehotu na šesť mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.36. Súd konštatuje, že o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. V súdenej veci bol žalobca neúspešný v
spore o zaplatenie pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žaloba žalobcu bola v tejto

veci zamietnutá.
V konaní o vzájomnej žalobe (ktorého hodnota sa v dôsledku skutočnosti, že jediným vyporiadavaným
majetkom bol spoločný záväzok strán sporu, ktorý zodpovedal záväzku, z titulu ktorého sa žalobca
domáhal žalobou proti žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia) bol úspešný žalobca - a to z
dôvodu, že súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, ako žiadal žalobca (súd rozhodol, že

žalobca preberá spoločný záväzok strán sporu a uložil žalovanej povinnosť z toho dôvodu zaplatiť
žalobcovi sumu na vyrovnanie vyporiadavacích podielov), a žalovaná bola v tejto časti sporu neúspešná
(nakoľko navrhovala, aby jej žalobca vyplatil sumu určenú na vyrovnanie ich vyporiadavacích podielov,
navrhovala zohľadniť pri vyporiadaní aj hnuteľné veci, pričom tieto žiadnym spôsobom ani na výzvu
súdu na pojednávaní konanom dňa 07. 09. 2021 nešpecifikovala, nenavrhla dokazovanie za účelom
určenia ich hodnoty, teda v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno), dôsledkom čoho bolo, že súd

potom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadal tak, ako žiadala žalovaná.
Vzhľadom na to, že žalobca bol neúspešný v časti sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
v konečnom dôsledku malo zodpovedať tvrdenému bezdôvodnému obohateniu z plnenia spoločného
záväzku strán sporu, pričom totožný spoločný záväzok bol ako jediný predmetom vyporiadania BSM,
pričom v tejto časti sporu bola neúspešná žalovaná, súd rozhodol, že žiadna strana nemá na náhradu

trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt do stal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).