Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by Mgr. Lenka Ragačová Černíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 15C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621205055
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6621205055.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v spore žalobcu: Q. proti

žalovanej: J. zast.: JUDr. Daniel Přibyl, advokát, so sídlom Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
15.693,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 473,03 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.220,37 Eur, ktorú sumu povoľuje súd
splácať žalovanej v splátkach po 150,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy
do posledného dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade

omeškania čo i len jednou splátkou.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

IV. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 33,48 %, o
výške náhrady trov konania súd rozhodne o právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 15.693,40 Eur na tom skutkovom
základe, že rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 17P/16/2016 zo dňa 14.04.2016, právoplatným a

vykonateľným dňa 03.05.2016 bolo jeho manželstvo so žalovanou rozvedené. Následne došlo k
vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, pričom v bode 6.1
dohody sa dohodli, že úver, ktorý spoločne čerpali na základe úverovej zmluvy uzavretej so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. (číslo zmluvy XXXXXXXXXX) v sume 40.000,-Eur, budú obaja splácať v polovici, t. j. v
čiastke 104,83 Eur. Po rozvode manželstva žalovaná len raz zaplatila sumu 100,-Eur, žalobca uhrádza
predmetný úver sám, a to vo výške 213,18 Eur. Od 03.05.2016 do 30.09.2021 uhradil na predmetnom
úvere sumu 11.386,85 Eur, z ktorej sumy mala žalovaná uhradiť polovicu, teda sumu 5.693,40 Eur.

Splatnosť úveru je do 30.01.2036 a uhradiť je potrebné 39.006,85 Eur. Žalobca sa snažil so žalovanou
dohodnúť, avšak bez výsledku.
Podľa bodu 6.2 dohody sa žalovaná zaviazal žalobcovi uhradiť čiastku 10.000,-Eur na vyrovnanie ich
vzájomných podielov, ktorú sumu mala žalovaná uhradiť v splátkach najneskôr do konca roka 2018. Z
uvedenej sumy žalovaná do podania žaloby neuhradila žiadnu peňažnú čiastku. Medzitým žalobca so
žalovanou opätovne uzavreli manželstvo, avšak od novembra 2019 žijú oddelene.

2. Žalobca predložil súdu spolu so žalobou listinné dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
17P/16/2016-23 zo dňa 14.04.2016, právoplatný a vykonateľný dňa 03.05.2016, Dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 07.11.2016, Potvrdenie Slovenskejsporiteľne o výške zaplatených splátok úveru zo dňa 13.10.2021, splátkový kalendár (Amortizačná
tabuľka)úveru č. XXXXXXXXX, sobášny list.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17.01.2022 a zo dňa 18.01.2022 žalobou uplatnený nárok žalobcu
neuznala. Pri uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 10.000,-Eur, žalovaná namietla
neexistenciu tohto dlhu, nakoľko z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalejlen„BSM“)zbodu3.1vyplýva,žedoBSMpatrilikudňujehozánikulenhnuteľnéveci,tedanepatrili
do vyporiadavaného BSM žiadne pohľadávky. Z bodu 4.1 a z bodu 4.2 dohody (zoznam vyporiadaných

hnuteľných vecí) vyplýva, že ich hodnoty boli rovnaké, a teda nevznikol rozdiel vo vyporiadaní a spoločný
úver v Slovenskej sporiteľni sa zmluvné strany dohody dohodli splácať každý v polovici. Žalovaná mala
teda za to, že z titulu vyporiadavaného BSM neexistoval jej dlh voči žalobcovi vo výške 10.000,-Eur,
ktorý by mala z akéhokoľvek právneho titulu zaplatiť. V prípade jeho zaplatenia by sa podľa žalovanej
jednalo o plnenie bez právneho dôvodu, ktorému ako plneniu v rozpore s dobrými mravmi nepatrí
súdna ochrana. Pokiaľ žalobca žiada od žalovanej zaplatenie sumy 5.693,40 Eur ako 1-icu ako sám

tvrdí ním uhradenej sumy na spoločný úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX za obdobie
od 03.05.2016 do 13.10.2021 v celkovej výške 11.386,85 Eur, žalovaná namietla neexistenciu tohto
dlhu v rozsahu 100,-Eur, v ktorej čiastke sám žalobca tvrdí, že ju žalovaná uhradila. Zároveň žalovaná
poznamenala, že dňa 18.02.2017 opätovne so žalobcom uzavrela manželstvo, pričom uzavreli dohodu,
že žalobca sobášom nadobudol právo na úhradu prídavkov na spoločné deti strán sporu v zahraničí,

ktoréprídavkypoukazovanénaúčetžalobcu,budúslúžiťnaúhraduúveru.Žalobcanepreukázalvýpisom
zo svojho účtu, kedy a ako túto zmluvu plnil. Žalovaná mala vedomosť, že istý čas požiadal žalobca
o odklad splátok. Preto žalovaná navrhla, aby žalobcovi bola uložená povinnosť predložiť súdu výpis
zo svojho bežného účtu, resp. potvrdenie o pripísaní prídavkov na spoločné deti strán sporu na účet
žalobcu a výpis z úverového účtu na preukázanie splácania úveru.

V závere podania žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že žalobcovi zaplatila sumu 10.000,-Eur v
dvoch častiach - 2.000,-Eur, pri odovzdaní ktorých bola prítomná dcéra Q. a 8.000,-Eur, ktoré žalovanej
poskytla jej matka. Z tejto čiastky jej 2.000,-Eur v librách posielal brat žalovanej. Na základe vyššie
uvedených skutočností žalovaná navrhla po vykonaní dokazovania žalobu žalobcu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.01.2022 uviedol, že čo sa týka sumy 10.000,- Eur, nejednalo sa o
pohľadávku, ale vyplatenie sumy na vyrovnanie podielov zo zaniknutého BSM; dohodu žalovaná v tom
čase podpísala bez výhrad a až doteraz ju nijako nespochybňovala a nijakým spôsobom nenapadla jej
hodnovernosť; hoci tvrdí, že žalobcovi sumu vyplatila v dvoch čiastkach za prítomnosti dcéry Q. táto

skutočnosť sa podľa žalobcu nezakladá na pravde, teda nie je pravda, že by žalovaná dala žalobcovi
sumu2.000,-Euranásledne8.000,-Eur.Pokiaľideozaplatenie1/2spoločnéhoúveru,tužalovanátvrdí,
že jedenkrát uhradila 100,- Eur. Žalobca uviedol, že túto sumu nezahrnul do sumy, ktorú od žalovanej
požadovalvyplatiť'.Zospoločnéhoúveruzaplatildopodaniažaloby10.540,74.-Eur,zčohoodrátalsumu
100,- Eur, ktoré jednorazovo uhradila žalovaná, takže polovica ním zaplateného úveru činí 5.220,37.-

Eur. O zaplatení predložil súdu výpisy z účtu, z ktorých je zrejmé, že uvedená suma bola uhradená (vo
zvyšnej časti žalobca nenašiel výpisy z účtu). Žalobca poprel, že by po opätovnom uzavretí manželstva
uzavreli novú dohodu; žalovaná svoje tvrdenia nevie ničím preukázať, jej vyjadrenia považoval žalobca
za chaotické a účelové. Podľa žalobcu, žalovaná vedome zavádza súd nepravdivými skutočnosťami.
Preto žalobca trval na svojich tvrdeniach a žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná uhradiť' mi sumu

10.000,- Eur z titulu vyporiadania BSM a sumu 5.220,37 Eur z titulu vyplateného spoločného úveru,
nakoľko na úhradu obidvoch súm sa zaviazala v dohode o vyporiadaní BSM, ktorú dobrovoľne podpísala
pred advokátom Q.. Požadoval teda od žalovanej uhradiť' celkom sumu 15.220,37 Eur. V časti sumy
473,03 Eur vzal podanú žalobu späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť.

5. Dňa 16.03.2022 sa uskutočnilo pojednávanie za osobnej účasti obidvoch strán sporu. Žalobca naďalej
trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že predmetom konania je zaplatenie splátok
úveru, ktoré uhrádzal v zmysle dohody, ktorú so žalovanou uzavreli u Q.a a jednalo sa o zaplatenie
polovice splátok úveru. Dohodu o povinnosti zaplatiť 10 000,- Eur podpísala žalovaná pri plnom vedomí
v zmysle predloženej dohody o vysporiadaní BSM. Preto žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy

10.000,- Eur z titulu dlhu a v zmysle dohody o vysporiadaní BSM.

6. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala tiež v celom rozsahu na obsahu písomných
vyjadrení doručených súdu. Predložila súdu listinný dôkaz - rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.2Pc/6/2017-27 zo dňa 19.09.2017, ktorým súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov IN. ktoré
vzniklo uzavretím manželstva dňa 18.02.2017.

7. Pri výsluchu žalobcu navrhnutom žalovanou ohľadne právneho dôvodu dlhu uvedeného v dohode o
vykonaní BSM na zaplatenie sumy 10.000,- Eur, žalobca uviedol, že dlžná suma 10.000,- Eur vznikla
z dôvodu dlhu, ktorý predstavuje úver v banke, ktorý vybrala bývalá manželka (žalovaná) poza chrbát
žalobcu, predala dom na Staničnej 6, ktorý mala po starej matke. Žalobca nebol vedený ako vlastník
nehnuteľnosti liste vlastníctva. Predložil súdu zmluvu uzavretú so Slovenskou sporiteľňou, kde sa bral

úver na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o účel hypotéky, úver bol braný za účelom
kúpy nehnuteľnosti, rekonštrukciu a na opravu domu v S. V predmetnej zmluve však nie je označená
nehnuteľnosť, ktorej kúpa mala byť predmetným úverom financovaná.
Pokiaľ ide o úhradu splátok úveru, výsluchom bolo zistené, že tieto splátky boli hradené z účtu žalobcu.
Pôvodne splátky uhrádzal zo spoločného účtu (s manželkou), avšak musel úhradu splátok zmeniť,
nakoľko manželka niekoľkokrát vybrala peniaze z účtu bez vedomia manžela (žalobcu). Ku dňu rozvodu

manželstva dňa 03.05.2016 bol úver splácaný z účtu v Raiffeisen banke a priamo z tohto účtu uhrádzal
splátky úveru. Pokiaľ ide o poukazovanie prídavkov na deti, žalobca potvrdil výplatu týchto peňažných
prostriedkov, avšak poprel, že by boli poukazované na úhradu splátok. Podľa vyjadrenia žalobcu, tento
prídavky na deti odovzdával manželke k rukám. Pokiaľ ide o odklad splátok, žalobca potvrdil túto
skutočnosť, t. j. vykonal odklad splátok v čase, keď bol dočasne práce neschopný, čiže od marca 2020

do januára 2021 požiadal o odklad splátok. Pri otázke, či je pravdou, že mu žalovaná odovzdala sumu
8 000,- a 2 000,- Eur, žalobca túto skutočnosť poprel.

8. Listinným dôkazom - prehľad splátok úveru č. XXXXXXXXXX (č. l. 143-152) súd zistil, že odo dňa
03.05.2016do30.09.2021boliuhradenésplátkyvcelkovejvýške11.377,56Eur.Zároveňsúdzistil,žena

úvere boli realizované nasledujúce zmeny: dňa 13.03.2019 zmena splácania z účtu B., dňa 12.03.2018
klient požiada o prehodnotenie úrokovej sadzby, dňa 30.03.2020 požiada o zmenu termínu splátky na
posledný deň v mesiaci, dňa 21.01.2021 požiadal o zmenu účtu pre splácanie.

9. Dňa 20.07.2022 sa dostavili do informačného centra tunajšieho súdu žalobca ako aj právny zástupca

žalovanej a požiadali o poskytnutie dostatočného časového priestoru na možnosť mimosúdneho
doriešenia sporu. Výzvami doručenými stranám sporu zo dňa 26.08.2022 súd zistil, že k mimosúdnemu
doriešeniu sporu nedošlo, a preto vytýčil vo veci ďalšie pojednávanie.

10. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.10.2022 žalobca uviedol, že dlh 10.000,-Eur vznikol tak,

že s manželkou počas manželstva spoločne investovali formou hypotekárneho úveru 40.000,-Eur do
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná uznala v predmetnej dohode, že dlhuje
10.000,-Eur a zaviazala sa ich uhradiť, čo neurobila. Žalobca spochybňoval námietku žalovanej, ktorá
žiadala od žalobcu uvedenie dôvodu, na základe ktorého má predmetný dlh uhradiť, keďže predmetnú
dohodu bez akýchkoľvek pripomienok podpísala.

11. Na pojednávaní dňa 18.01.2023 bola osobne prítomná žalovaná spolu s jej právnym zástupcom.
Žalobca na sa pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Doručenie predvolania mal vykázané dňa 22.12.2022. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti
žalobcu v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku.

12. Žalovaná na pojednávaní vo vzťahu k žalovanej sume 10.000,- Eur navrhla, aby súd v tejto časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z dôvodu, že v zmysle bodu 3 dohody o vyporiadní BSM, do
BSM patria ku dňu zániku BSM len hnuteľné veci. Teda predmetom dohody o vyporiadanie BSM
nebolo vyporiadanie akejkoľvek pohľadávky medzi bývalými manželmi, predmetom tejto dohody nebolo

akékoľvek vyrovnanie, nakoľko hodnotovo rozdiel medzi vyporiadanými hnuteľnými vecami je takmer
rovnaké. To znamená, že vzájomne si vecne rozdelili predmety, ktoré dokladovali, že patria do BSM.
Ako vzájomné záväzky a vyhlásenia účastníci dohody uviedli len úver v Slovenskej sporiteľni, ktorý budú
spoločne splácať, to je predmet druhej časti žaloby. Preto mala žalovaná za to, že v predmetnej časti
dohody chýba právny dôvod, teda v dohode absentuje skutočnosť, z akého dôvodu táto suma by mala

byť zaplatená. Preto žalovaná namietla, že v tejto časti je dohoda o vyporiadaní BSM nejednoznačná,
nezrozumiteľná,atedavzmysle§39Občianskehozákonníkaneplatná,nakoľkochýbaprávnydôvodpre
uplatnenie si práva žalobcom v súdnom konaní. Žalovaná zároveň poznamenala, že ak by posudzovaný
bod 6.2 tejto dohody o vyporiadaní BSM bol posúdený ako tzv. uznanie dlhu, opätovne namietla jehoneplatnosť, pretože uznanie dlhu musí byť čo do právneho dôvodu a výšky, kde znovu neobsahuje
právny dôvod, z ktorého by vznikol takýto záväzok žalovanej, a teda v tomto tak isto absentuje
jednoznačnosť a zrozumiteľnosť.

K časti uplatneného nároku týkajúceho sa sumy 5.220,37 Eur ako doplatok polovice zaplatených splátok
úveru č. XXXXXXXXXX, žalovaná uviedla, že po rozvode manželstva opätovne so žalobcom uzavrela
manželstvo, avšak z dôvodu, že bude mať nárok na prídavky na deti, z ktorých mal byť splácaný úver.
Žalobca poberal prídavky na deti z Rakúska v sume 170,- Eur na každé jedno dieťa, spolu majú 3 deti.
Z týchto peňazí následne splácal úveru. Predmetná dohoda medzi manželmi nebola uzavretá písomne,

manželia sa medzi sebou dohodli len ústne. Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že žalobca dlhodobo
nepracuje, vyhýba sa aj plateniu výživného. Žalovaná žiadala o rozdelenie úveru s tým, že by si svoju
polovicu doplatila, zo strany banky jej však vyhovené nebolo, nakoľko jediným spôsobom doriešenia
vzniknutej situácie bolo refinancovanie úveru, ktorá žiadosť bola žalovanej vzhľadom na jej nízky príjem
zamietnutá. Pokiaľbysúdrozhodolopovinnostiúhradydlžnejsumyžalovanej,tátopožiadalaomožnosť
povoliť jej uhradiť dlžné sumy v splátkach vo výške 150,- Eur mesačne.

13. Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.12.2021,
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/16/2016-23 zo dňa 14.04.2016, právoplatného dňa
03.05.2016, dohody o vyporiadaní BSM po rozvode zo dňa 07.11.2016, potvrdenia o výške úhrady
splátok na úvere č. XXXXXXXXX od 30.09.2016 do 30.09.2021, splátkového kalendára, sobášneho

listu, vyjadrenia žalovanej zo dňa 17.01.2022, rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 2Pc/6/2017-27
zo dňa 19.09.2017, vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.01.2022, vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.01.2022,
výpisov z účtu žalobcu, zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2010, zmluvy o
zriadení záložného práva, rozhodnutia a povolenie vkladu záložného práva do katastra, prehľad splátok
úveru č. 0342854305, vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.10.2022 a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Strany sporu po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (rozsudok Okresného súdu Lučenec
č.k. 17P/16/2016-23 zo dňa 14.04.2016, právoplatný dňa 03.05.2016) vyporiadali zaniknuté BSM
dohodou zo dňa 07.11.2016. V bode 3 dohody je uvedené, že do BSM patrili ku dňu zániku BSM len
hnuteľné veci. V bode 4 dohody (bod 4.1 a 4.2) si zmluvné strany vzájomne vyporiadali zaniknuté BSM

rozdelením hnuteľných vecí tak, že hodnota vecí patriacich žalobcovi (Q.) činila spolu 2.470,-Eur a
hodnota vecí patriacich žalovanej (.) činila sumu 2.520,-Eur.
V bode 6.1 dohody účastníci dohody potvrdili, že ku dňu zániku BSM účastníci dohody majú spoločný
úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo úveru: XXXXXXXXXX, ktorý budú splácať po 1 t.j. 104,83 Eur.
V bode 6.2 dohody účastníci dohody potvrdili, že ku dňu zániku BSM J. (žalovaná) dlhuje Q. ( žalobcovi)

čiastku 10 000,- Eur, ktorú splatí v splátkach do konca roka 2018.
Podľa bodu 6.3 dohody účastníci dohody potvrdili, že touto dohodou vysporiadali celý majetok patriaci
do BSM a vzdali sa akýchkoľvek ďalších nárokov na vydanie vecí, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto
dohode.
Podľa bodu 6.4 účastníci dohody vyhlásili, že podpísaním dohody si už vyporiadali medzi sebou všetky

práva a záväzky súvisiace so zaniknutým BSM.

15. Strany sporu dňa 18.02.2017 opätovne uzavreli manželstvo. Následne rozsudkom Okresného súdu
Lučenec č.k. 2Pc/6/2017-27 zo dňa 19.09.2017 došlo k zrušeniu BSM - strán sporu J.. Na základe
uvedených skutočností, súd dospel k záveru, keďže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo

rozhodnutím súdu zrušené, platí dohoda, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou.

16. Predmetom dokazovania v spore boli skutočnosti:
- na základe akého právneho dôvodu (titulu) žalovaná dlhuje žalobcovi 10.000,- Eur
- výška skutočne uhradených splátok úveru č. XXXXXXXXXX od 03.05.2016 do 30.09.2021.

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.19. Podľa § 149 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná

dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na

základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.

23. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti má súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná len z časti. Je nepochybné, že strany sporu
po rozvode manželstva uzavreli dňa 07.11.2016 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom v bode 3 dohody je uvedené, že do BSM patrili ku dňu zániku BSM len hnuteľné veci.
V bode 4 dohody (bod 4.1 a 4.2) si zmluvné strany vzájomne vyporiadali zaniknuté BSM rozdelením
hnuteľných vecí tak, že hodnota vecí patriacich žalobcovi (Q.) činila spolu 2.470,-Eur a hodnota vecí

patriacich žalovanej (J.) činila sumu 2.520,-Eur, t. j. hodnota vzájomného vyporiadania účastníkov
dohody bola približne rovnaká.
V bode 6.1 dohody účastníci dohody potvrdili, že ku dňu zániku BSM účastníci dohody majú spoločný
úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo úveru: XXXXXXXXXX, ktorý budú splácať po 1 t.j. 104,83 Eur.
V bode 6.2 dohody účastníci dohody potvrdili, že ku dňu zániku BSM J. (žalovaná) dlhuje Q. ( žalobcovi)

čiastku 10 000,- Eur, ktorú splatí v splátkach do konca roka 2018.
Podľa bodu 6.3 dohody účastníci dohody potvrdili, že touto dohodou vysporiadali celý majetok patriaci
do BSM a vzdali sa akýchkoľvek ďalších nárokov na vydanie vecí, okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto
dohode.
Podľa bodu 6.4 účastníci dohody vyhlásili, že podpísaním dohody si už vyporiadali medzi sebou všetky

práva a záväzky súvisiace so zaniknutým BSM.

24. Z uvedeného je zrejmé, že strany sporu po rozvode manželstva vyporiadali zaniknuté BSM dohodu
v súlade s § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

25. Žalobca žiadal zaviazať žalovanú na úhradu dlhu v zmysle bodu 6.2 dohody vo výške 10.000,-Eur
a na úhradu 1/2 zaplatených splátok úveru č. XXXXXXXXXX od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva do 30.09.2021 v celkovej sume 5.693,40 Eur.
Podaním zo dňa 31.01.2022 žalobca vzal podanú žalobu čiastočne - v časti neuhradených splátok úveru
vo výške 473,03 Eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

26. V súlade s § 144, § 145 ods. 1, 2 CSP, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Súd konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.27. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 473,03 Eur späť pred otvorením
pojednávania, súhlas žalovanej na zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby nie je potrebný. Na
základe uvedeného súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie v uvedenej časti zastavil

tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

28. Z predloženého prehľadu splátok úveru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 03.05.2016 (od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) do 30.09.2021 súd zistil, že boli uhradené splátky v
celkovej výške 11.377,56 Eur, z ktorých 1 činí sumu 5.688,78 Eur. Žalobca podanou žalobou žiadal

zaviazať žalovanú (po čiastočnom späťvzatí žaloby) na zaplatenie sumy 5.220,37 Eur.

29. Žalovaná v spore opakovane poukazovala na tú skutočnosť, že splátky úveru boli zo strany žalobcu
po uzavretí manželstva na základe dohody strán sporu (manželov) uhrádzané z rodinných prídavkov
poukazovaných na účet žalobcu, žalobca však túto skutočnosť poprel. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že na účet žalobcu (J. vedený v Raiffeisen bank boli poukázané z T. rodinné prídavky (K.) v

celkovejsume4.759,83Eur,avšakvzhľadomnaskutočnosť,žepeňažnéprostriedkynepatriamedziveci
individuálne určené, ale o veci určené čo do druhu a množstva, pripísaním finančnej hotovosti na účet
žalobcu došlo k ich zamiešaniu medzi finančné prostriedky žalobcu, a teda pri vykonaní úhrady splátky
úveru z účtu žalobcu nie je možné určiť, či táto úhrada bola vykonaná z vlastných prostriedkov žalobcu
alebo z rodinných prídavkov poukazovaných na účet žalobcu. Súd mal len preukázanú skutočnosť, že

úhrady splátok úveru boli skutočne realizované žalobcom z jeho účtu. Preto mal súd za to, že na základe
dohody uzavretej medzi stranami sporu, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala na úhradu polovice
uhradených splátok úveru č. XXXXXXXXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni, v tejto časti je žaloba
podaná dôvodne a žalovanú súd zaviazal na úhradu sumy požadovanej žalobcom, t. j. sumy 5.220,37
Eur, keďže z predloženého prehľadu splátok úveru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 03.05.2016 (od

právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) do 30.09.2021 je zrejmé, že za uvedené obdobie boli
uhradené splátky v celkovej výške 11.377,56 Eur.

30. Žalovaná namietala neplatnosť časti dohody o vyporiadaní BSM - bod 6.2 z dôvodu jeho
nezrozumiteľnosti a nejednoznačnosti, nakoľko v prehlásení účastníkov dohody o povinnosti žalovanej

uhradiť žalobcovi sumu 10.000,-Eur chýba právny dôvod vzniku predmetného záväzku.
V zmysle § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na
základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku. Z uvedeného
ustanovenia Občianskeho zákonníka je teda zrejmé, že platnosti záväzku nebráni neuvedenie dôvodu
jeho vzniku, t. j. záväzok so zamlčanou kauzou (dôvodom jeho vzniku) okrem taxatívne vymedzených

výnimiek netrpí takou vadou, ktorá by mala za následok jeho neplatnosť. Jediným následkov neuvedenia
dôvodu vzniku záväzku je to, že povinnosť preukázať kauzu záväzku zaťažuje osobu veriteľa, pričom
plnenie zo záväzku so zamlčanou kauzou sa stáva pre veriteľa nevymožiteľným, pretože súd pri absencii
náležitého preukázania hospodárskeho dôvodu nie je oprávnený nárok veriteľovi priznať.

31. V bode 6.2 dohody skutočne absentuje dôvod vzniku záväzku (predmetné ustanovenie dohody
sa obmedzuje len na konštatovanie existencie dlhu žalovanej, výšku dlhu a lehotu splatnosti, nie je v
ňom uvedený dôvod vzniku tohto dlhu) a žalobca nevedel jednoznačne listinnými dôkazmi preukázať
hospodársky dôvod vzniku záväzku (obmedzil sa len na slovnú argumentáciu ohľadne dôvodu vzniku
dlhu, ktoré dôvody následne opakovane menil - vzájomné vyrovnanie podielov medzi manželmi, úhrada

časti dlhu z úveru v Slovenskej sporiteľni, vyplatenie časti kúpnej ceny za dom žalovanej, ktorý
nadobudlaodstarejmatkyapredalahobezvedomiažalobcu).Keďžežalobcanepreukázaljednoznačne
hospodárky dôvod vzniku záväzku žalovanej vyplývajúci z bodu 6.2 dohody a tento jednoznačne
nevyplýva ani z obsahu dohody o vyporiadaní BSM, súd žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie sumy
10.000,-Eur nepriznal.

32. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť

týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.33. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej prezentovanú na pojednávaní, a to nízke
tržby z podnikania (žalovaná vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia -
J. ktorými odôvodnila zamietnutie žiadosti o refinancovanie úveru a vyživovacia povinnosť k maloletej

dcére (Z.), ako aj úhradu splátok úveru č. XXXXXXXXXX, ktorú v súčasnosti tiež vykonáva žalovaná
sama bez finančného príspevku žalobcu (je nezamestnaný, bez príjmu), žalovaná požiadala o povolenie
uhradiť dlžnú sumu žalobcovi v splátkach maximálne v sume 150,-Eur mesačne. Dlžná čiastka
určená výrokom II. rozsudku, na ktorej zaplatenie súd žalovanú zaviazal, činí sumu 5.220,37 Eur,
splatnosť tejto dlžnej čiastky po 150,-Eur mesačne je takmer 35 mesiacov, t. j. do troch rokov od

vykonateľnosti rozsudku. Keďže súd vzhliadol dôvody uvádzané žalovanou ako dôvody opodstatňujúce
povolenie úhrady dlžnej čiastky v splátkach a táto splatnosť nastane do troch rokov od vykonateľnosti
rozhodnutia (ustálená rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky), súd jej povolil uhradiť dlžnú
čiastku žalobcovi formou splátok vo výške 150,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody mesačných splátok v
prípade omeškania čo i len jednou splátkou.

34. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

37. Z dôvodu, že ani jedna zo strán sporu nemala v konaní plný úspech, súd trovy konania pomerne
rozdelil. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 15.693,40 Eur, pričom v časti o

zaplatenie sumy 473,03 Eur vzal podanú žalobu späť na základe skutočností uvedených vo vyjadrení
žalovanej, teda zastavenie konania v tejto časti zavinil. Zo zvyšku uplatneného nároku vo výške
15.220,37 Eur, súd priznal žalobcovi sumu 5.220,37 Eur. Na základe uvedeného súd určil mieru úspechu
žalobcu a žalovanej podielom 33,26% : 66,74%, teda čistý úspech žalovanej v konaní predstavuje 33,48
%. Preto jej súd v súlade s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške

33,48 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37

Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.