Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 1, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20P/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202242
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2219202242.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v právnej veci

starostlivosti súdu o G.. G. S. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
- Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa matky G. R., U.. XX.X.XXXX, R. Ň.A.,
Č.. XX, zastúpenej procesnou opatrovníčkou G. R., U.. X.XX.XXXX, R. Ň., Č.. XX, K. O. R. L., U..
XX.XX.XXXX, R. O., Č.. XX, zastúpeného Mgr. Patrikom Gaalom, advokátom so sídlom v Dunajskej
Strede, Alžbetínske nám. 1203, o zníženie a zvýšenie výživného a zrušenie dohľadu nad výchovou
maloletého takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého G. S. L., U.. XX.XX.XXXX zamieta.

II. Znižuje otcovi výživné na maloletého zo sumy 200 € mesačne na sumu 100 € mesačne, počnúc od
1.3.2019; týmto sa vo výške výživného mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 30.4.2015
č. k. 10P/51/2012-177.

III. Zrušuje dohľad nad výchovou maloletého nariadený rozsudkom uvedeným vo výroku II.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 5.6.2019 (sp. zn. 20P/34/2019), doplneným 8.9.2020 na pojednávaní sa
otec maloletého (ďalej aj len „otec“) domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 200 € mesačne
na 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa dôvodiac spočiatku tým, že
od 1.3.2019 je vo výkone trestu odňatia slobody, následne i svojou celkovou nepriaznivou osobnou a
finančnou situáciou, pre ktorú žiadal výživné znížiť už od 14.3.2018, kedy bol prvý raz evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie.
2. Návrhom doručeným súdu 11.6.2019 (sp. zn. 9P/37/2019) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Dunajská Streda (ďalej len „Úrad“ alebo „kolízny opatrovník“) žiadal, aby súd zrušil dohľad nad výchovou
maloletého určený rozsudkom tunajšieho súdu z 30.4.2015 č.k 10P/51/2012-177. Návrh odôvodnil tým,
že v rodine maloletého boli za účelom výkonu dohľadu vykonávané pravidelné návštevy, pri ktorých bolo
zistené, že o maloletého je vzorne postarané, bytové podmienky sú veľmi dobré, a pri výchove matke
maloletého (ďalej aj len „matka“) pomáha stará matka, pričom rodina po celú dobu trvania dohľadu
aktívne spolupracovala s Úradom.

3. Tunajší súd uznesením zo 6.9.2019 vyššie uvedené konania spojil (§ 166 ods. 1 C.s.p.), maloletému
ustanovil pre konanie kolízneho opatrovníka (Úrad) a matke maloletého ustanovil procesného
opatrovníka v osobe jej matky (starej matky maloletého), nakoľko z obsahu pripojeného spisu (sp. zn.10P/51/2012) zistil, že matka nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná samostatne konať pred
súdom.

4. K návrhu otca na zníženie výživného kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení uviedol, že tento nie je
v súlade so záujmom maloletého. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a nie je etické, aby náklady
na maloletého uhrádzal len jeden z nich, v danom prípade matka.
5. Ani matka s týmto návrhom nesúhlasila; uviedla, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody práve z
dôvodu neplnenia svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému; dlžné výživné predstavuje už

vyše 40.000 €. Na maloletého od jeho narodenia prispel jediný raz, a to sumou 300 €, pričom pracoval
načierno a istý čas aj v zahraničí. Je to však lenivý človek, ktorému sa pracovať nechce napriek tomu,
že jeho remeslo je veľmi žiadané. Počas krátkeho spolužitia s matkou jej zanechal iba dlhy, a následne
sa matky i maloletého musela ujať stará matka, u ktorej žijú doposiaľ. Maloletý je dieťaťom s osobitnými
potrebami, nakoľko pri pôrode utrpel trvalé poškodenie mozgu; navštevuje špeciálnu ZŠ, potrebuje
plienky, denne užíva lieky (ktoré o.i. zvyšujú jeho chuť do jedla) a potrebuje sa prepravovať individuálne.

Z tohto dôvodu matka žiadala, aby doterajšie výživné bolo zvýšené na sumu 300 € mesačne.

6. S návrhom Úradu na zrušenie dohľadu nad výchovou maloletého otec nesúhlasil; dôvody neuviedol.
7. Matka sa k tomuto návrhu nevyjadrila.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom pripojených spisov (sp. zn. 10P/51/2012 a 9P/37/2019),
výsluchom rodičov, poverenej zamestnankyne Úradu a procesnej opatrovníčky matky, dokladmi
vzťahujúcimi sa na osobu otca (potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - ďalej len „UPSVR“
- Lučenec, potvrdenia a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, potvrdenia o práceneschopnosti otca,
potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca a Želiezovce, potvrdenia obce Ozdín o

aktivačnýchprácach,rodnýlistďalšiehomal.dieťaťaotcaarozsudokOkresnéhosúduLučenecoúprave
práv a povinností rodičov k tomuto mal. dieťaťu, doklady o výdavkoch na domácnosť, listy vlastníctva č.
222 a 72 pre k.ú. Ozdín, ústrižky o zaplatení výživného na mal. Michala).
9. Matka, resp. jej procesná opatrovníčka napriek opakovaným výzvam súdu žiadne doklady
preukazujúce výšku výdavkov na domácnosť a maloletého nepredložila.

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

11. Rozsudkom tunajšieho súdu z 30.4.2015 č.k 10P/51/2012-177, právoplatným a vykonateľným
19.5.2015, boli práva a povinnosti rodičov k maloletému upravené tak, že maloletý bol zverený
do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho mala i zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol

zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 200 € mesačne, pričom už v čase vyhlásenia rozsudku
predstavovalo dlžné výživné sumu 7.330 €, ktoré mal otec splácať v splátkach po 100 € mesačne spolu
s bežným výživným. Súd upravil i styk otca s maloletým (v prítomnosti matky a starej matky) a tiež určil
dohľad nad výchovou maloletého (§ 37 ods. 2 písm. b/ zákona o rodine).
12. Dohľad nad výchovou maloletého bol určený z toho dôvodu, že súd počas konania (znaleckým

dokazovaním; posudok na č.l. 83 spisu) zistil duševnú chorobu matky (z tohto istého dôvodu ustanovil
matke v konaní procesného opatrovníka v osobe jej matky), ktorá síce nepredstavovala prekážku pre
riadnu starostlivosť o maloletého, avšak súd v záujme ochrany maloletého považoval toto opatrenie za
potrebné.
13. Počas tohto konania matka poberala na maloletého rodičovský príspevok (RP) a prídavok na dieťa

(PnD) v zákonnej výške (ku dňu rozhodnutia súdu predstavoval RP sumu 203,20 € mesačne a PnD
sumu 23,52 € mesačne; spolu 226,70 € mesačne) a svoj invalidný dôchodok (ku dňu rozhodnutia súdu
vo výške 293,90 € mesačne). Otec podľa matky platil výživné na maloletého nepravidelne. Matka v
návrhu uviedla, že výdavky na maloletého sú „bežné,“ na pojednávaní ich čiastočne vyčíslila na 20 €
mesačneazaobedyvMŠ,100€mesačnezaplienkya83€mesačnezaošatenie,plusčasťnákladovna

domácnosť (súvisiace doklady predložené neboli). Matka s maloletým častejšie navštevovala logopéda,
pediatra a psychológa.
14. Otec v uvedenom konaní (počas výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Lučenec i následne
na pojednávaní) uviedol, že je živnostník s pohyblivým príjmom, preto aj výživné platí nepravidelne.
Naposledy mal prácu v r. 2014 s priemerným zárobkom 800 € mesačne. Pred r. 2013 bol za prácou

aj v Nemecku; boli však aj dlhšie obdobia, počas ktorých prácu nemal. Aktuálne nepracuje, prácu
si hľadá. Býva u matky, ktorej prispieva na domácnosť maximálne 100 € mesačne, podľa svojich
možností. Evidovaný ako uchádzač o zamestnanie nie je a nebol, preto sa za neho neplatili odvody, v
dôsledku čoho má nedoplatky a s nimi súvisiace exekúcie. Inú vyživovaciu povinnosť v tom čase nemal.Opakovane uviedol, že je schopný platiť výživné 100 € mesačne, napokon súhlasil so sumou 200 €
mesačne.

15. Matka na pojednávaní (už v tomto konaní) uviedla, že maloletý potrebuje asistenciu aj pri bežných
činnostiach ako umývanie či obliekanie, a stále potrebuje plienky. Berie lieky, ktoré ho upokojujú, avšak
starostlivosť o neho je aj tak náročná. Aktuálne výživné nepostačuje, nakoľko maloletému treba stále
niečodokupovať,najmäošatenie.Matkajenainvalidnomdôchodku,ktoréhoaktuálnavýškapredstavuje
310 € mesačne, okrem toho poberá RP a PnD v zákonnej výške; iný príjem ani majetok nemá.

16. Procesná opatrovníčka matky (stará matka maloletého) doplnila, že mesačné výdavky na maloletého
sú extrémne, dosahujú aj 400 €. Maloletý dospieva, je náročný na stravu i oblečenie, ktoré treba často
meniť aj z hygienických dôvodov. Vzhľadom k svojmu ochoreniu je maloletý výnimočne aktívny, neustále
potrebuje nejakú činnosť, preto niekedy znehodnocuje aj zariadenie domácnosti, napr. neustále otvára
chladničku,rozoberáspotrebiče,nedávnozabucholvautekľúče;stýmtovšetkýmsúvisiaďalšievýdavky.
17. Náklady na domácnosť predstavujú asi 250 € mesačne; ďalších 150 € je poistné, nakoľko auto,

samotná domácnosť i jej členovia musia byť z vyššie uvedených i z preventívnych dôvodov poistené.
Osobitnou kapitolou sú výdavky na dopravu; maloletého treba prepravovať autom, a aj keď mesačne
dostávajú príspevok okolo 30 €, tento predstavuje asi len štvrtinu potrebnej sumy. Starobný dôchodok
starej matky predstavuje 360 € mesačne, celkový príjem domácnosti asi 1.000 € mesačne.
18. K dohľadu nad výchovou maloletého stará matka uviedla, že tento bol nariadený skôr z

bezpečnostných dôvodov, podľa nej však nie je potrebný, nakoľko matka starostlivosť o maloletého
zvláda a ona sama na ňu dohliada. Z Úradu ich nenavštívil nik už asi dva roky, dovtedy riadne
spolupracovali.

19. Tvrdenia starej matky ohľadne dohľadu nad výchovou maloletého potvrdila i poverená

zamestnankyňaÚradu,ktorázdôraznila,žepočasvýkonudohľadunebolizostranymatkyzaznamenané
vôbec žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého a jeho výchove, preto posledné dva roky Úrad už
dohľad nevykonáva.

20. Otec na pojednávaní uviedol, že už dlhšie má uzavretú dohodu s obcou Ozdín na aktivačné práce; na

jejzáklademuUPSVRLučenecvyplácasociálnudávku,ktorejvýškazávisíododpracovanýchhodín.Iný
príjem nemá. Jeho osobná situácia sa od začatia konania zmenila tak, že mu zomrela matka; aktuálne
žije v spoločnej domácnosti len s bratom, ktorý je psychiatrický pacient. Komunikácia s ním je ťažká až
nemožná, a na spoločnú domácnosť nijako neprispieva.

21. Otec počas konanie predložil súdu doklady (ods. 8) preukazujúce jeho osobnú a finančnú situáciu.
Vyplýva z nich, že od 1.3.2019 do 19.12.019 bol vo výkone trestu odňatia slobody (v ústavoch L. - Š. K.
Ž.; č.l. 2 a 55 spisu), pričom počas výkonu trestu bol zaradený do práce. Jeho čistá mzda predstavovala
od 11,81 do 98,27 € mesačne a boli mu z nej vykonávané zrážky na výživné a na úhradu pohľadávok
voči ústavu (č.l. 78 spisu).

22. Počas výkonu trestu (6.5.2019) sa otcovi narodilo ďalšie mal. dieťa (RL na č.l. 127 spisu), ku ktorému
boli práva a povinnosti upravené rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 1.6.2020 č.k. 5P/15/2020-90
(č.l.133spisu);týmbolaschválenárodičovskádohoda,ktorousaoteczaviazalplatiťnavýživutohtomal.
dieťaťa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc mesiacom február
2020.

23. Podľa predložených potvrdení UPSVR Lučenec (predložené viackrát, o.i. č.l. 130 spisu) bol otec
po narodení mal. G. zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 14.3.2018 do 28.2.2019
(nasledujúci deň nastúpil do výkonu trestu) a od 20.12.2019 (deň po prepustení z výkonu trestu)
doposiaľ. Predchádzajúce zaradenie (pred narodením maloletého) trvalo od 15.12.2004 do 24.9.2005;
teda medzi septembrom 2005 a marcom 2018 (t.j. 12 a pol roka) otec zaradený do evidencie nebol.

Nárok na dávku v nezamestnanosti otec nemá pre nesplnenie doby poistenia (rozhodnutie Sociálnej
poisťovne z 27.1.2020, č.l. 57 spisu) a nepoberá ani štátne sociálne dávky či dôchodok.
24. Od 1.1.2020 otec poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorej výška od jej priznania nepresiahla 196 €
mesačne, s výnimkou apríla 2021 (č.l. 73, 281-282 spisu). Dávka je podmienená i aktivačnými prácami,
ktoré otec vykonáva na základe dohody s obcou Ozdín (č.l. 211 a 253 spisu).

25. Otec žije v obci Ozdín (okres D.) v staršom rodinnom dome v značne amortizovanom technickom
stave so svojím bratom, ktorý je invalidný dôchodca a vzhľadom na svoju psychiatrickú diagnózu na
domácnosť neprispieva. Náklady na domácnosť predstavujú 105 € mesačne (elektrina 44 €, plyn 23 €,
voda 9 €, internet 10 €, telefón do 10 €, daň z nehnuteľností 9 €; preukázané dokladmi na č.l. 199 a nasl.spisu). Okrem toho má otec cestovné náklady do 30 € mesačne na vybavovanie úradných záležitostí a
výdavky na stravu a hygienu podľa aktuálnych možností (príkladmo č.l. 205-209 spisu).
26. Dom i priľahlé pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho brata (každý v 1/2) a sú

zaťažené exekúciami; podľa výpisov z LV č. 222 a 72 pre k.ú. Ozdín ide o rodinný dom, zastavanú plochu
a nádvorie a záhradu, na ktoré je zriadených celkom sedem exekučných záložných práv. Motorové
vozidlo ani iný majetok väčšej hodnoty otec nevlastní. Napriek tomu podľa svojich možností platí výživné
na mal. G. vo výške 30 € mesačne (ftk. ústrižkov na č.l. 151 a nasl.).
27. Dňa 6.7.2020 otec absolvoval chirurgický zákrok kvôli slabinovej prietrži, do 7.9.2020 bol

práceneschopný, potreboval rehabilitáciu (PN čl. 144 spisu, č.l. 187 spisu). Jeho možnosť pohybu je
doposiaľ obmedzená, nemôže zdvíhať ťažšie predmety, čo obmedzuje jeho schopnosť pracovať.

28. Procesná opatrovníčka matky k vykonanému dokazovaniu uviedla, že nedôveruje tvrdeniam otca
ohľadne jeho osobnej a finančnej situácie. Poukázala na jeho rodičovskú nespôsobilosť a trvala na tom,
že je schopný svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plniť, nakoľko podľa informácií, ktoré má k

dispozícii, otec žije s matkou svojho druhého dieťaťa a pracuje pre jej otca. Je však určite schopný nájsť
si aj iné zamestnanie. Navrhla, aby súd doplnil dokazovanie aj dokladmi preukazujúcimi skutočnosť, že
otec naozaj platí výživné na svoje druhé al. dieťa.
29. Právny zástupca otca k dokazovaniu uviedol, že jeho výsledky jednoznačne preukazujú objektívnu
nespôsobilosť otca platiť vyššie ako minimálne zákonné výživné. Z pomerov otca je navyše zrejmé,

že otec už v čase uzavretia rodičovskej dohody (rozsudok tunajšieho súdu z 30.4.2015 č.k
10P/51/2012-177) nebol schopný platiť výživné (až) vo výške 200 € mesačne. Otec bol na základe toho
i vo výkone trestu odňatia slobody, čo by si iste dobrovoľne nezvolil, ak by mal na výber medzi touto
možnosťou a zaplatením výživného. Zníženie výživného je vzhľadom na jeho pomery dôvodné, a to už
od 14.2.2018, keďže otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie práve od tohto dátumu.

30.Poverenázamestnankyňakolíznehoopatrovníkauviedla,ževzhľadomkposlednejúpravevýživného
v r. 2015 potreby maloletého istotne vzrástli, preto zníženie výživného nie je v jeho záujme; pokiaľ však
ide o prípadné zvýšenie, to s ohľadom na zistenú situáciu otca prenechala na úvahu súdu.

31. Návrh procesnej opatrovníčky matky na doplnenie dokazovania o skutočnosť, že (resp. či) otec

skutočne platí výživné na svoje ďalšie mal. dieťa, súd zamietol, pretože vzhľadom k doterajším zisteniam
ho nepovažoval za účelné. Otec je na platenie výživného voči svojmu ďalšiemu mal. dieťaťu zaviazaný
vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom; táto skutočnosť postačuje na to, aby
súd pri posudzovaní pomerov na strane otca bral toto výživné do úvahy ako nutný výdavok.

32.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o rodine“).
33. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine).
34. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov

sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 prvá veta, ods. 3 zákona o rodine).
35. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine pristúpiť len vtedy,
ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu oproti pomerom,
ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva
pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu

na zvýšenie/zrušenie výživného; zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie
dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom
(napr. také zvýšenie zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú
situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích
povinností povinného rodiča a podobne). Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, sa vždy musí

prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine), čo je objektívna okolnosť, ktorá
môže aj sama osebe odôvodniť zmenu výšky výživného; výška životných nákladov je pritom zrejmá
napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. z iných ekonomických ukazovateľov.36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že doterajšie rozhodnutie upravujúce práva a
povinnosti rodičov k maloletému je potrebné v časti výživného zmeniť, a že už nie je potrebný ani dohľad
nad výchovou maloletého.

37. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo na strane maloletého k zmene pomerov
spočívajúcich v samotnom uplynutí času - maloletý fyzicky vyrástol, s čím súvisí prirodzený nárast
výdavkov na stravu, ošatenie a pod. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že maloletý je dieťaťom s
osobitnými potrebami, ktoré odôvodňujú zo strany povinných osôb (teda rodičov) vyššie výživné ako je
tomu v prípade zdravého dieťaťa. Špecifické potreby maloletého neboli v konaní spochybnené a mohol

ich pozorovať aj súd, nakoľko prvého pojednávania sa matka zúčastnila spolu s maloletým.
38. Pomery matky sa naopak zásadne nezmenili; naďalej je poberateľkou invalidného dôchodku a
štátom vyplácaných príspevkov na starostlivosť o deti, a spolu s maloletým žije v domácnosti svojej
matky (procesnej opatrovníčky), ktorá jej so starostlivosťou o maloletého obetavo pomáha a je zárukou
zabezpečenia všetkých jeho potrieb, čo bolo zjavné i počas konania.
39. Naproti tomu pomery otca sa od ostatnej úpravy zmenili (zhoršili) v rozsahu, ktorý odôvodňuje

zníženie výživného na maloletého. Predovšetkým mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, čo má
spravidla samo osebe vplyv na výšku výživného voči ostatným vyživovaným osobám. Vyživovaciu
povinnosť na svoje ďalšie mal. dieťa pritom otec od februára 2020 plní v rozsahu zákonného minima
(aktuálne ide o sumu do 30 € mesačne).
40. Pri posudzovaní ostatných zmien však nemožno nevziať do úvahy skutočnosť, že zhoršenie svojej

situácie si otec čiastočne spôsobil sám svojím konaním, preto by sa miera poklesu jeho životnej úrovne
mala prejaviť na životnej úrovni maloletého len v nevyhnutnej miere.
41. Skutočnosť, že nehnuteľný majetok otca je postihnutý exekúciami, je aj dôsledkom toho, že otec sa
počas období, kedy nemal prácu, neevidoval na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako
nezamestnaný (medzi septembrom 2005 a marcom 2018 nebol evidovaný vôbec, pričom prácu v tomto

období nemal nepretržite, ako sám uviedol v predchádzajúcom konaní) a teda za neho neboli platené
zákonné odvody, ktoré predstavujú časť vymáhaných pohľadávok.
42. Aktuálne je jediným príjmom otca dávka v hmotnej núdzi (do 200 € mesačne), ktorej výška je
čiastočne závislá od výkonu aktivačných prác; na tieto môže mať vplyv i dočasne znížená pracovná
spôsobilosť otca (v konaní nebolo preukázané, že by toto zníženie bolo trvalé, preto nejde o skutočnosť

zakladajúcu zmenu pomerov). Skutočnosť, že otec z tejto sumy sám uhrádza takmer všetky výdavky
na svoju domácnosť (vyše 100 € mesačne), aj keď v nej žije ďalšia osoba (jeho brat), však nemožno
brať do úvahy v jeho prospech, keďže spolužijúca osoba má vlastný príjem (invalidný dôchodok); otec
totiž nemá dôvod suplovať náklady, na úhradu ktorých je povinný niekto iný (a ktoré v danom prípade
predstavujú minimálne 50 € mesačne, viď ods. 25); preto tieto jeho výdavky nemožno považovať za

oprávnené nad rozsah, ktorý na neho pripadá.
43. Súdna prax vo veciach výživného je vo vzťahu k povinným osobám skôr prísna ako benevolentná,
preferujúc záujmy oprávnených osôb. Uvedené sa reflektuje i v závere súdov o prednostnom
uspokojovaní potrieb oprávnených osôb na úkor povinných; to znamená, že vlastné potreby povinného
prichádzajú na rad až potom, ako sú v potrebnom (primeranom) rozsahu uspokojené potreby

oprávneného. Z tohto záveru vychádzal súd i v danom prípade. I keď je zrejmé, že majetkové pomery
otca sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zmenili v jeho neprospech, s prihliadnutím na čiastočné
vlastné zavinenie a osobitné potreby maloletého, ktoré vzhľadom k jeho veku a zdravotnému stavu podľa
názoru súdu nemožno uspokojiť výživným pod hranicou 100 € mesačne, súd výživné znížil na túto sumu,
t.j. o 50%. Za rozhodujúci deň, kedy skutočne došlo k objektívnej prekážke otca platiť pôvodné výživné,

pritom ustálil až deň nástupu otca do výkonu trestu odňatia slobody (1.3.2019), nakoľko dovtedy mal
otec možnosť pokúsiť sa zabezpečiť prostriedky na úhradu pôvodného výživného, a to napriek tomu, že
už od 14.3.2018 bol evidovaný ako nezamestnaný; táto samotná skutočnosť mu totiž v hľadaní práce
nebránila, to mu bolo znemožnené až samotným nástupom do výkonu trestu.
44. O zrušení dohľadu nad výchovou maloletého rozhodol súd na základe vyššie uvedených zistení,

ktoré jeho ďalšie trvanie neodôvodňujú.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.