Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203042
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2118203042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr.

Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán v sporovej veci žalobcu: CARGO GROUP SLOVAKIA, s.r.o., IČO:
47 429 364, Ulica Zavarská 10M/9172, Trnava, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36
252 484, Priemyselná 10, Piešťany, zast.: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 50 145 860,
Trenčianska 38, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, zast.: JUDr. Baltazár
Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného a intervenienta

na strane žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Trnava z 29.01.2020, č. k.
36Cb/61/2018-276, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý medzitýmny rozsudok sa v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že základ žaloby o náhradu škody
je opodstatnený, o výške nároku a o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozsudku.

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav, ktorý odvolací súd

preberá na účely odvolacieho konania:

Žalobca je investorom, stavebníkom a vlastníkom stavby „Skladová hala s administratívnym vstavkom“
postavenej na pozemku – parcele č. 10077/86 v k. ú. A. (ďalej len „parcela č. 10077/86“), v súčasnosti
evidovanej ako stavba so súp. č. 9172 postavená na pozemku – parcele č. 10077/111 a 10077/ 112
– skladová hala s administratívnym vstavkom. Pôvodným investorom zámeru výstavby na pozemku

bol subjekt B. C. - mäsovýroba s. r. o., ktorý získal právoplatné územné rozhodnutie a ktorý dňa
22.04.2014 požiadal žalovaného ako vlastníka a prevádzkovateľa verejného vodovodu na parcele č.
10077/86 o vyjadrenie k dokumentácii o územné rozhodnutie novostavby, ktorou mala byť v tom čase
mäsovýroba. Žalovaný vo vyjadrení z 26.05.2014 uviedol, že dotknutým pozemkom prechádzajú 3
vodovodné potrubia (DN 400, DN 250 DN 350), ktoré je potrebné vytýčiť pracovníkmi žalovaného a
zakresliť ich do situácie aj s ochranným pásmom. Dňa 28.08.2014 bolo vydané územné rozhodnutie
o umiestnení stavby „Areál - Mäsovýroba“, s tým, že sa v ňom na str. 8 konštatovalo, že lokalitou

stavby prechádzajú 3 vodovodné potrubia (aj DN 350), ktoré je potrebné vytýčiť, zakresliť, t. j. splniť
podmienku žalovaného z písomného vyjadrenia z 26.05.2014. Začiatkom roka 2016 prišlo k odkúpeniu
pozemku od pôvodného investora B. C.. Žalobca (ako nový vlastník pozemku) si objednal u žalovaného
vytýčenie polohy vodovodu. Dňa 20.04.2016 pracovníci žalovaného vytýčili v teréne vodovod, ktorýbol následne odborne kvalifikovanými osobami žalobcu geodetom D. E. zameraný a projektantom D.
F. zakreslený do projektovej dokumentácie, a to tak, že ku kolízii, stretu vodovodu a ani ochranného
pásma so stavbou nepríde, a je tam dostatočná vzdialenosť od vodovodu a aj od ochranného pásma.

Dňa 26.08.2016 sa žalovaný ako vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovou na parcele č. 10077/86
na základe žiadosti o vyjadrenie k projektovej dokumentácii stavby použitej pre účely územného
rozhodnutia vyjadril, že súhlasí s umiestnením stavby za dodržania ochranných pasiem vodovodov
tak, ako je zakreslené v predloženej situácii, ktorá tvorí prílohu uvedeného vyjadrenia žalovaného.
Na základe údajov z vyjadrenia žalovaného stavebný úrad povolil navrhované umiestnenie stavby v

danom území a následne aj jej realizáciu. Dňa 14.10.2016 bolo na stavbu vydané územné rozhodnutie
č. OSaŽP/30324-66847/2016/Bj a dňa 03.01.2017 stavebné povolenie č. OSaŽP/82977/2016/B1. Dňa
08.03.2017 o 14.00 hod. došlo počas realizácie stavby v súlade so stavebným povolením na parcele
č. 10077/86 k havárii verejného vodovodného potrubia DN 350 v prevádzke a vlastníctve žalovaného,
a to pri pilotovacích prácach (stavebných prácach). Pilóty boli realizované ako základové konštrukcie
pod nosnú prefabrikovanú železobetónovú konštrukciu stavby. V momente prerazenia vodovodu DN

350 vrtákom začala pitná voda vytekať z diery vo vodovode cez zvislý vývrt na plochu staveniska
(pláň haly a zemná pláň spevnenej plochy pod stavbou). Po havárii predmetného vodovodu sa
práce na stavbe zastavili. Na miesto havárie sa dostavili pracovníci žalovaného, ktorí utesnili dieru
vo vodovodnom potrubí. Do utesnenia diery dochádzalo k vytekaniu vody na miesto staveniska
stavby. Na mieste havárie prebehol aj zásah hasičského zboru, ktorý odčerpával vytečenú vodu aj

na pozemok, kde voľne vsakovala do zeme. Neodčerpaná zostatková voda, ktorú nebolo možné
čerpadlami odčerpať, ostala v mieste vytečenia s tým, že postupne vsakovala do podložia. Na druhý
deň po vzniku havárie (09.03.2017) sa strany sporu stretli, aby zadokumentovali vzniknutú situáciu s
tým, že sa navrhla prekládka vodovodného potrubia DN 350 a ponechanie pilótových základov stavby
na pôvodnom mieste. Prekládka vodovodného potrubia DN 350 sa zrealizovala dňa 18.04.2017. Z

dôvodu podmočenia časti stavby (haly) a takmer celej plochy parkoviska (nakladacie rampy a spevnená
plocha) sa realizovali statické skúšky zhutnenia na preukázania únosnosti zamokrených plôch. Na
základe zhodnotenia statických skúšok pred haváriou, statických a dynamických skúšok po havárii a
po vyschnutí zamokrených plôch žalobca realizoval sanačné opatrenia na zabezpečenie pôvodných
vlastnosti realizovanej stavby (výmena a spevnenie časti podložia a práce s tým súvisiace). Na účely

preukázania oprávnenosti vynaloženia týchto nákladov a ich súvis s haváriou vodovodu nechal žalobca
spracovať súkromný znalecký posudok. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný poskytol žalobcovi
nesprávne, neúplné údaje o možnom strete s pásmom ochrany, o strete s vodovodom, vychádzajúc z
nesprávneho vytýčenia polohy vodovodu (prípadne z nevytýčenia všetkých pozemkom prechádzajúcich
vodovodov). Z dôvodu neposkytnutia údajov o možnom strete došlo k havárii a teda k vzniku škody.

Žalobcovi vznikla na majetku škoda (ujma) spočívajúca v zmenšení jeho majetku, ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci (dosiahnutie pôvodnej
kvality podložia a možnosti pokračovať v stavbe) do predošlého stavu. Žalovaný sa bránil, že sa
žalobca na neho neobrátil so žiadosťou o zakreslenie smeru a výšky podzemného potrubia verejného
vodovodu do jeho dokumentácie, s čím sa súd prvej inštancie nestotožnil a uzavrel, že vytýčenie

vodovodovbolorealizovanépracovníkmižalovaného,kdesapredpokladáznalosťmiestnychpodmienok
a odbornosť pri vytyčovaní. Žalobca nemal dôvod pochybovať o správnom vytýčení vodovodu v teréne.
Zakreslenie podzemného potrubia verejného vodovodu bolo realizované na náklady žalobcu a nebol
dôvod o opätovné zakreslenie žalovaným na základe osobitnej žiadosti. Taktiež nebolo preukázané,
žeby zakreslenie vodovodu nebolo v súlade s jeho vytýčením v teréne. Ak žalovaný a intervenient

na strane žalovaného (ďalej len „intervenient“) tvrdili nesprávne, neodborné „prenesenie“ údajov z
terénu do zamerania resp. zakreslenia, tak v tomto smere ich zaťažovalo dôkazné bremeno takéto
tvrdenia preukázať. Žalovaný nikdy nenamietal rozpor medzi vytýčením vodovodu v teréne a jeho
následným zakreslením. Správnosť zakreslenia namietal až v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalovaný mohol vyhotoviť fotodokumentáciu vytýčenia trasovania v teréne (vyznačenie sprejom), ktorá

by sa následne mohla porovnať so zameraním a zakreslením realizovaným žalobcom. Žiaden takýto
dôkaz spochybňujúci správnosť zamerania a zakreslenia nebol v konaní žalovanou stranou predložený.
Zameranie bolo zakreslené do projektovej dokumentácie, ktorá bola opakovane predkladaná na
vedomie a odsúhlasenie aj žalovanému, ktorý žiadne výhrady nemal a nevzniesol. Žalobca nemal
vedomosť o orientačnom zákrese, keďže bol súčasťou dokumentácie územného konania predošlého

investora. Ak by sa pripustilo, že žalobca mal o orientačnom zákrese vedomosť, tak sa na orientačný
nákres nespoliehal, a dal si vypracovať aktuálny situačný nákres, pri ktorom vychádzal z vytyčovania
realizovaného odborne spôsobilými osobami žalovaného.Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“), § 17 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 1, § 19 ods. 5 písm. a), § 19 ods. 6 zákona

č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o vodovodoch“), čl. 8, § 185 ods. 1
a § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a takto:

Predmetom konania je náhrada škody. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti -
škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej
povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s
právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej

povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal
škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi
ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou
treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol

predchádzajúci stav). Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť
vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí
byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade
bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie
jednoznačne preukázané, že žalovaný, resp. jeho zamestnanci si mali riadne splniť svoju povinnosť

a vytýčiť polohu vodovodu správne, prípadne predložiť existujúcu relevantnú dokumentáciu včas, a tým
by zamedzili vzniku škody. Porušením uvedených povinností zo strany žalovaného došlo k vzniku
škody a práve žalovaný je podľa § 420 OZ zodpovedným subjektom. Keďže boli preukázané všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorej sa žalobca domáhal, súd prvej inštancie s odkazom aj na
súdnu prax rozhodol napadnutým medzitýmnym rozsudkom o základe nároku žalobcu tak, že základ

žaloby o náhrade škody je opodstatnený. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkov D. G. G. a D. H. I.
z dôvodu hospodárnosti. O trovách rozhodol podľa § 262 ods. 3 CSP.

Dopĺňacím rozsudkom z 23.02.2022, č. k. 36Cb/61/2018-366 súd prvej inštancie v súlade s § 225

CSP o. i. doplnil výrok napadnutého medzitýmneho rozsudku tak, že základ žaloby o náhradu škody
je opodstatnený „v plnom rozsahu“, pretože dospel k záveru, že žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť
na vzniku škody.

Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeny tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne
a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Záver súdu o tom, že žalobca
neporušil žiadnu svoju povinnosť je nesprávny. Nestotožnil sa ani so záverom súdu v tom, že nie
je rozhodujúce, či žalobca mal vedomosť o počte vodovodných potrubí vedúcich cez jeho pozemok.
Skutočnosť, že cez pozemok na ktorom je realizovaná stavba žalobcom, vedú tri vodovody, bola už

zrejmézobsahuzáväznéhostanoviskavypracovanéhoprepôvodnéhovlastníka,apretojenepochybné,
že žalobca musel mať o ňom vedomosť. Ak sa rozhodol na danom mieste realizovať stavebné práce,
má na škodlivom následku svoje vlastné zavinenie, čo potom vylučuje záver súdu prvej inštancie
o jednostrannom zavinení žalovaným. Zdôraznil, že pri prevode práv a povinností medzi pôvodným
a nastupujúcim investorom musel byť nadobúdateľ (žalobca) dostatočne oboznámený s vydaným

územným rozhodnutím a jeho podmienkami. Ak tvrdí, že s pôvodným územným rozhodnutím nebol
oboznámený, tak táto skutočnosť mu je na ujmu. Aj v stavebnom povolení zo dňa 03.01.2017 je
uvedené, že investor je povinný zabezpečiť dodržanie ochranných pásiem existujúcich sietí – teda nie
inžinierskych sietí (inžinierskych stavieb) zakreslených v určitom situačnom nákrese, ale existujúcich
sietí.Žalobcapochybil,keďpristavebnýchprácachsavoprednepresvedčil,činenarušíochrannépásmo

verejného vodovodu. Tvrdenia súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v neskoršom vyjadrení, a to
z roku 2016 zakreslil namiesto troch vodovodných potrubí len dve, nie sú pravdivé. Žalovaný zakreslil aj
v neskoršom orientačnom nákrese (situácii) vodovodné potrubie DN 350, teda to, ktoré bolo prerazené
žalobcompristavebnýchprácach.Akžalobcamalpochybnosťolistinevystavenejžalovanýmvsúvislostis realizáciou stavby, bol povinný podniknúť všetky nevyhnutne kroky na odstránenie pochybností, a to
tak,žemalsaužalovanéhodopytovaťospresneniepriestorovéhoumiestneniapotrubiaprostredníctvom
žiadosti podľa § 17 ods. 2 písm. j) zákona o vodovodoch.

Intervenient sa včasným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeny, a to tak, že odvolací súd žalobu v celom
rozsahu zamietne. V úvode svojho odvolania zotrval na svojich doterajších prezentovaných tvrdeniach

a písomných podaniach. Je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočné a má chybné
odôvodnenie. Namietal, že jemu a aj žalovanému bola zo strany súdu prvej inštancie odňatá možnosť
konať pred súdom, a to tým, že súd prvej inštancie zamietol návrh na výsluch svedkov. Súd prvej
inštancie tiež pochybil, keď laicky porovnával listinné dôkazy a neaplikoval ustanovenie § 206 a nasl.
CSP. Taktiež sa nedostatočne vyporiadal s predloženými dôkazmi v konaní a prijal predčasný záver o
zodpovednosti, a teda porušení povinností výlučne žalovaným. Uviedol, že ak by si žalobca zaobstaral

všetku potrebnú dokumentáciu a porovnal ju, čo sa pri odbornej starostlivosti predpokladá, dospel
by k záveru nesúladu v jednotlivých podkladoch, a tak by nezačal vykonávať práce a ku škode by
nedošlo. Žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 17 ods. 2 písm. j) zákona o vodovodoch. Ďalšou
zásadnou otázkou v konaní, o ktorej prvoinštančný súd rozhodol predčasne bez vykonania dôkazov,
bola správnosť prenesenia vymerania v teréne do listinnej podoby. Zakreslenie merania nevykonával

žalovaný a ani jeho zamestnanci, či ním poverené osoby, ale externé osoby na objednávku a náklady
žalobcu. Pokiaľ si žalobca nechal vykonať zakreslenie terénnych meraní externými osobami, bolo jeho
záujmom požiadať o kontrolu zakreslenia, resp. požiadať žalovaného o zakreslenie smeru a výšky
podzemného potrubia verejného vodovodu do jeho dokumentácie. Žalobca tak porušil povinnosť konať
s odbornou starostlivosťou, ako aj všeobecnú prevenčnú povinnosť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že napadnutý rozsudok je zákonný a správny. Intervenient
v odvolaní namietal správnosť „prenesenia vymerania v teréne do listinnej podoby“ avšak žiaden
dôkaz spochybňujúci správnosť zamerania, zakreslenia nebol predložený ani navrhnutý. Žalovaný

sa len snaží navodiť dojem, že on postupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru žalobcu je
práve žalovaný ten, ktorý svojím konaním preukázal nedostatočnú mieru profesionality a odbornej
starostlivosti. Žalovaný sa riadne neoboznámil so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami a územným
rozhodnutím. Bez toho, aby bola stavba rozhodnutím umiestnená a následne povolená, nemôže dôjsť
k jej uskutočňovaniu stavebníkom. Pôvodné územné rozhodnutie v časti umiestnenia SO 01 bolo

nahradené novým územným rozhodnutím s tým, že toto bolo pre žalobcu záväzné. Žiadna časť
umiestnenia SO 01 v pôvodnom rozhodnutí sa netýkala umiestnenia SO 01 v novom rozhodnutí.
Argumentácia žalovaného v odvolaní nesmeruje k vyvráteniu jeho pochybení, ale k hľadaniu inej osoby,
ktorá zodpovedá za to, že žalovaný nevytýčil správne vodovodné potrubie DN 350 a svoju chybu pri
kontrole a odsúhlasení situačného nákresu nezistil a neopravil. Žalovaný neuviedol žiadne dôvody,

ktoré by znamenali, že vzniknutá škoda nie je v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti.
Pokiaľ by žalovaný v súlade so svojou povinnosťou riadne a včas oznámil stret posudzovaného
zámeru s ochranným pásmom verejného vodovodu, k umiestneniu stavby stavebným úradom a jej
následnému uskutočneniu by neprišlo a škoda by z tohto dôvodu nevznikla. Žalovaný opomenul v
odvolaní uviesť, načo vlastne slúži stavebné konanie, keď jeho závery je nevyhnutné overovať a a priori

vychádzať z premisy, že toto rozhodnutie a jeho podklady sú nesprávne. Ak žalovaný, ktorý uplatňuje
záujmy na ochrane verejného vodovodu oznámi, že súhlasí s umiestnením stavby, znamená to, že
umiestnenie stavby nie je v ochrannom pásme a stavbu možno v danom území z tohto pohľadu povoliť.
Žalobca bol oprávnený stavbu v danom území založiť iba na mieste vyznačenom v grafickej prílohe
územného rozhodnutia, a to bez toho, aby bol predtým ešte povinný opakovane overovať u žalovaného

alebo stavebného úradu, či sú si svojím rozhodnutím istí. K nevykonaniu výsluchu svedkov uviedol,
že žalovaný si odňal možnosť vypočuť ním navrhnutých svedkov, keď sám ich účasť na nariadené
pojednávanie nezabezpečil.

Intervenient v odvolacej replike zdôraznil, že zotrváva na všetkých vyjadreniach a skutkových tvrdeniach
uvádzaných v konaní. Uviedol totožné dôvody ako v odvolaní.Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že miera zavinenia žalobcu na škodlivom následku nebola náležite
posúdená a vzatá súdom prvej inštancie na zreteľ predtým, ako napadnutým medzitýmnym rozsudkom
súd uznal základ žaloby za dôvodný a nepochybný. Napadnuté rozhodnutie je predčasné. Opakovane

zdôraznil, že žalobca mal vedomosť, že cez pozemok na ktorých realizoval stavbu vedú, tri vodovodné
potrubia o rozličných dimenziách (DN 350, 400, 250). Pokiaľ žalobca mal pochybnosti o tom, aký počet
vodovodov a v akej trase vedie staveniskom, mal opätovne kontaktovať žalovaného, čo sa však nestalo.
Poznanie počtu vodovodov vedených cez územie stanoviska je mimoriadne podstatným pre posúdenie
celej veci.

Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že vzhľadom na obsah, argumentáciu a absenciu nových
skutočností, sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení a opätovne poukázal na právne
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že žalovaný bol ten, kto na žiadosť žalobcu zo dňa
20.04.2016 vytýčil v teréne vodovodné potrubie a dňa 26.08.2016 vydal písomné stanovisko v ktorom

uviedol, že súhlasí s umiestnením navrhovanej stavby, a to za dodržania ochranných pásiem vodovodov,
tak ako je zakreslené v predloženej situácii.

Intervenient zotrval na doterajších vyjadreniach a skutkových tvrdeniach uvádzaných v konaní pred

súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Zároveň sa stotožnil so závermi a vyjadreniami
žalovaného.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) a
odvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP),preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajpredchádzajúcekonanie

pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP)
bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru,
že odvolania žalovaného a intervenienta nie sú dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že dôvody napadnutého rozsudku obsiahnuté v bodoch 31 až 58 sú správne,
a preto sa odvolací súd stotožňuje s týmto odôvodnením. Pokiaľ ide o podstatné vyjadrenia a podstatné
tvrdenia žalovaného a intervenienta uvedené v odvolaniach (§ 387 ods. 3 CSP), odvolací súd k nim
dopĺňa ešte niekoľko úvah a na tento účel zrekapituluje aj niektoré rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce
z doterajšieho konania.

Cez pozemky, na ktorých bola realizovaná stavba, viedli celkovo tri vodovodné potrubia o rozličných
dimenziách (DN 350, 400, 250), kým v situačnom nákrese, na ktorý odkazovalo vyjadrenie žalovaného
z 26.08.2016, boli zakreslené len dva vodovodné potrubia (DN 350 a 400). Pri pilotovacích prácach

bolo prerazené vodovodné potrubie DN 350, ktoré bolo na spomenutom situačnom nákrese nesprávne
zakreslené.

Žalovaný tak síce môže nesúhlasiť so záverom prvoinštančného súdu, že otázka vedomosti žalobcu

o treťom vodovode nie je rozhodujúca, no tento nesúhlas nemá vplyv na správnosť napadnutého
rozsudku. Chýbajúce vodovodné potrubie nebolo prerazené, takže prípadná vedomosť žalobcu o tom,
že sa na pozemku nachádza, je z hľadiska vzniku škody na vodovodom potrubí DN 350 nepodstatná.
Práve naopak, podstatné sú vedomosti žalovaného, ktorý ako orgán uplatňujúci záujmy chránené
osobitnými predpismi (zákonom o vodovodoch) vydáva záväzné stanoviská na účely konaní podľa

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“). Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1
stavebného zákona). Nepodložený a mylný je názor žalovaného, že podmienkou toho, aby sa akékoľvek
vyjadrenie žalovaného považovalo za záväzné stanovisko v zmysle § 140b stavebného zákona, je

splnenie podmienky (zásady) odplatnosti a dispozičnej zásady. Žalovaný k tomuto záveru dochádza
bez akejkoľvek zmysluplnej argumentácie a celkom neopodstatnene tvrdí existenciu systematickej
nadväznosti ustanovenia § 140b stavebného zákona práve a len na § 17 zákona o vodovodoch.
Nie je zrejmé, prečo by práve odplatnosť mala byť pojmovým znakom záväzného stanoviska. Otázkaodplatnosti úkonov žalovaného podľa § 17 ods. 2 písm. i) a j) zákona o vodovodoch súvisí s tým, že
žalovanému tieto ustanovenia ukladajú povinnosti, s ktorými sú spojené náklady, a nijako sa netýka
vymedzenia pojmu záväzné stanovisko v ustanovení § 140b ods. 1 stavebného zákona. Pokiaľ ide

o dispozičnú zásadu, táto nemôže byť smerodajná už len preto, lebo aj poskytnutie údajov o možnom
strete zámeru žiadateľa s pásmom ochrany podľa § 19 ods. 6 zákona o vodovodoch sa viaže vykonáva
„na žiadosť“, teda sa riadi tou istou zásadou.

Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom (sám žalovaný predložil skutočné zameranie
vodovodu DN 350 na podklade katastrálnej mapy) je nepochybné, že vyjadrenie žalovaného
z 26.08.2016, ktoré možno bezpochyby považovať za záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1
stavebného zákona, nezodpovedalo skutočným pomerom. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom
žalovaného o akejsi akcesorite jeho vyjadrení a nutnosti vykladať neskoršie vyjadrenie v kontexte
so skorším vyjadrením v tom zmysle, že by to nemal byť práve žalovaný, kto by mal dohliadať na

koherentnosť svojho postupu. Žalovaný bol podľa § 19 ods. 1, 5 a 6 zákona o vodovodoch povinný na
základe žiadosti poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti. Z vyjadrenia žalovaného k projektovej dokumentácii pre územné konanie
vyplýva, že žalovaný nesprávne vytýčil v teréne smer a výšku podzemného vedenia verejného vodovodu
a na tomto základe neposkytol žalobcovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany

vodovodu. Odkazovanie na skoršie vyjadrenie, ktoré sa v dôsledku neskoršieho vyjadrenia s iným
obsahom nestalo súčasťou záväzného stanoviska, a teda netvorilo podklad rozhodnutia vydaného
podľa stavebného zákona, je zjavnou snahou o bagatelizovanie záväznosti neskoršieho vyjadrenia
žalovaného a neodôvodnené prenášanie svojej vlastnej zodpovednosti na iné subjekty. V konečnom
dôsledku však tento jednostranný postoj žalovaného v konaní neprekvapuje, pretože žalovaný už pred

začatím súdneho konania odmietal akúkoľvek zodpovednosť za vzniknutú škodu popieraním, že by ho
žalobca vôbec požiadal o vytýčenie vodovodného potrubia DN 350 (od čoho neskôr ustúpil). V takomto
postoji žalovaný pokračuje aj v odvolacom konaní, kde argumentácia žalovaného týkajúca sa odbornej
starostlivosti žalobcu zachádza až do takých absurdít, akou je jeho požiadavka, aby subjekt podávajúci
žiadosť o zakreslenie alebo vytýčenie vodovodných potrubí už priamo v žiadosti identifikoval „rozsah

služieb“, teda zjavne počet a charakter vodovodných potrubí, ktoré má žalovaný zakresliť alebo vytýčiť
(a azda aj ich výšku a smerovanie).

Dôležitým pre rozhodnutie tejto veci tak naďalej zostáva vyjadrenie žalovaného z 26.08.2016, v ktorom

súhlasil s umiestnením navrhovaného areálu „za dodržania ochranných pásiem vodovodov, tak ako je
zakreslené v predloženej situácii“. Stavba bola umiestnená územným rozhodnutím, z čoho je zrejmé,
že predmetom stavebného povolenia nie je umiestnenie stavby na pozemku. Ak žalovaný nenamietal
kolíziu ochranného pásma vodovodu so zámerom v územnom konaní, v stavebnom konaní nemožno
dosiahnuť zmenu umiestnenia stavby na predmetom pozemku. V stavebnom povolení sa určujú

záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby, nie jej umiestnenie na pozemku. Žalobca nemal
povinnosť požiadať žalovaného o zakreslenie smeru a výšky podzemného verejného vodovodu do
jeho dokumentácie, a to práve z dôvodu, že mu bolo zakreslenie predložené a toto sa stalo súčasťou
vyjadreniažalovanéhoz26.08.2016.Žalovanýakoprevádzkovateľverejnéhovodovodumánepochybne
vedieť(avkonanísámtvrdil,ževedel),kadiaľvedújehovodovody.Vyjadriťsakstretuzámeruspásmom

ochrany v zmysle cit. zákona je povolaný len žalovaný, preto nemôže svoju zodpovednosť za vyjadrenie
úspešne preniesť na tretí subjekt. Žalovaný situáciu zakreslenia vodovodu výslovne zahrnul do svojho
vyjadrenia a potvrdil jeho správnosť tým, že na neho odkázal. Keďže žalovaný súhlasil s umiestneným
stavby presne tak, ako vyplýva zo situačného nákresu, ktorý bol prílohou jeho vyjadrenia, nemal žalobca
(ale ani stavebný úrad) dôvod jeho údajom neveriť.

Čo sa týka odkazu žalovaného na podmienku stavebného povolenia, že pred zahájením výkopových
prác je investor povinný zabezpečiť vytýčenie jestvujúcich pozemných inžinierskych sieti prizvaním
prevádzkovateľov jednotlivý sietí, z časových súvislostí je zrejmé, že žalobca podmienku stavebného

povolenia splnil už pred vydaním vyjadrenia žalovaného z 26.08.2016, pretože vodovod nechal vytýčiť
pracovníkmi žalovaného už 20.04.2016 (mimochodom, bod 10 stavebného povolenia ani nežiadal, aby
žalobca zabezpečil aj zakreslenie vytýčených inžinierskych sietí). Žalobca potom žalovaným vytýčenýstav zakreslil do situačného nákresu, ktorý žalovaný napokon odsúhlasil a v nasledujúcom stavebnom
konaní už takto zachytený stav svojich vodovodných potrubí na parcele č. 10077/86 nespochybňoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je súčasťou prevenčnej povinnosti v súvislosti s prípadnou
škodou prameniacou z prerazenia vodovodného potrubia a uvoľnenia vody do priestoru, aby stavebník
kontroloval správnosť vytýčenia vodovodných potrubí ich prevádzkovateľom. K bezprostrednej
ochrane verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich

prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie
(tzv. pásmo ochrany), ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo
verejnej kanalizácie (§ 19 ods. 1 zákona o vodovodoch). V pásme ochrany je zakázané o. i. vykonávať
zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti,
ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť
ich technický stav, či vykonávať terénne úpravy [§ 19 ods. 5 písm. a) a d) zákona o vodovodoch].

Stavebník si svoju prevenčnú povinnosť splní tým, že požiada vlastníka verejného vodovodu alebo
verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa, aby poskytol údaje o možnom strete zámeru s pásmom
ochrany (§ 19 ods. 6 zákona o vodovodoch). Je to potom práve prevádzkovateľ, komu zákon
ukladá povinnosť v rámci tejto prevencie. Prevenčný účel zohráva preto povinnosť prevádzkovateľa
poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany. Ak tieto údaje poskytne,

nemožno od stavebníka rozumne ďalej ešte očakávať, že ich bude preverovať, či už porovnávaním so
staršími údajmi alebo dokonca tak, že sa obráti (opäť) na prevádzkovateľa a požiada ho o vyjadrenie
k projektovej dokumentácii [§ 17 ods. 2 písm. i) zákona o vodovodoch] alebo o zakreslenie alebo
vytýčenie smeru a výšky vodovodného potrubia [podľa § 17 ods. 2 písm. j) zákona o vodovodoch].
Tu je namieste pripomenúť, že tieto úkony prevádzkovateľa sú odplatné, čo len ďalej podkopáva

zmysluplnosť argumentácie žalovaného, pokiaľ ide o rozsah odbornej starostlivosti a prevenčnej
povinnosti stavebníka. Žalovaný sa (márne) snaží súdy presvedčiť, že ak ako prevádzkovateľ vodovodu
poskytne nesprávne údaje o možnom strete zámeru s pásmom ochrany, je prirodzené, že o nich
stavebník bude pochybovať a že za nápravu nesprávnych údajov zaplatí prevádzkovateľovi odplatu,
teda priamo tomu subjektu, ktorý túto nesprávnosť spôsobil.

Kreatívny, ale scestný je aj názor žalovaného, žeby odborná starostlivosť stavebníka mala zachádzať
tak ďaleko, aby zahŕňala jeho povinnosť nielen oboznamovať sa so skoršími vyjadreniami žalovaného
v stavebnom konaní v čase, keď bola stavebníkom iná osoba, ale aj tieto nanovo vyhodnocovať

v kontexte s novšími vyjadreniami (záväznými stanoviskami), ktoré žalovaný poskytol po zmene
stavebníka a ktoré sa stali podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Ako už odvolací súd naznačil
vyššie, prípadná vedomosť žalobcu o treťom vodovodnom potrubí nie je dostatočná na založenie jeho
spoluzodpovednosti za nesprávnosť údajov o inom vodovodnom potrubí, ktoré bolo napokon zdrojom
škody. Bolo na žalovanom ako prevádzkovateľovi prerazeného vodovodu, aby poskytol správne údaje

o jeho smerovaní a výške, pretože mu táto povinnosť jednak vyplýva zo zákona a jednak len pri
ňom možno predpokladať, že bude disponovať správnymi údajmi o tomto vodovode, keďže je jeho
prevádzkovateľom. Hypotetické úvahy žalovaného o zodpovednosti žalobcu sú nepresvedčivé aj preto,
leboajkebyžalobcazískalvedomosťotreťomvodovodezoskoršiehovyjadreniažalovanéhoaobrátilby
sa na žalovaného s týmto zistením, žalovaný nevysvetlil, prečo by mala potreba vytýčenia, či zakreslenia

tretieho vodovodu viesť nevyhnutne aj k odhaleniu nesprávnosti vytýčenia či zakreslenia vodovodu
DN350 a k náprave situačného nákresu aj v tejto časti. Žalovaný nepredostrel žiadne dôvody, ktoré
by umožňovali posúdiť takýto scenár vôbec ako pravdepodobný. Odvolací súd preto uzatvára, že
žalovanýmkladenénárokynasprávaniežalobcusúprehnané,a pretoúlohu,ktorúžalobcamoholzohrať
pri pochybení spôsobenom žalovaným a jeho náprave, vyhodnotil celkovo v zhode s prvoinštančným

súdom ako zanedbateľnú.

Neobstojí ani odkaz žalovaného na právo žalobcu nazerať do územnoplánovacej dokumentácie a
dokumentácie stavieb (§ 133 stavebného zákona). Žalobca nemal dôvod žiadať o územný plán (či

neexistujúcu dokumentáciu stavby), pretože v súvislosti s pôvodným zámerom nebolo vydané žiadne
stavebnépovolenie(aneukladalasapretoaniprojektovádokumentácia).Zospisujezrejmé,žepôvodné
územnérozhodnutievčastiumiestneniastavby(SO01)bolonahradenénovýmúzemnýmrozhodnutímstým, že toto bolo pre žalobcu záväzné. Žiadna časť umiestnenia stavby (SO 01) v pôvodnom rozhodnutí
sa netýkala umiestnenia SO 01 v novom rozhodnutí.

Argumentácia žalovaného akousi odkladacou podmienkou, ktorá mala v podstate spôsobovať
nepoužiteľnosť jeho vyjadrenia na účely stavebného konania, sa javí ako umelá, pretože stavebný úrad
povolil umiestnenie stavby (SO 01). Nepochybne by v prípade kolízie stavby s ochranným pásmom
neboli splnené podmienky na umiestnenie stavby. Stavebný úrad ale umiestnenie stavby povolil zjavne

preto,lebozpodkladovnevyplývalo,žebystavbabolavkolíziisochrannýmpásmom.Pokiaľbyžalovaný
v súlade so svojou povinnosťou oznámil stret posudzovaného zámeru s ochranným pásmom verejného
vodovodu, k umiestneniu stavby stavebným úradom a jej následnému uskutočneniu by neprišlo a
škoda by z tohto dôvodu nevznikla. Pripustenie nárokov, ktoré žalovaný kladie na odbornú starostlivosť
a prevenčnú povinnosť ostatných subjektov, by znamenalo, že ani vydanie územného rozhodnutia
a stavebného povolenia by nepostačovalo na to, aby stavebník mohol začať uskutočňovať stavbu

v súlade s podmienkami povolenia. Právna úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozhodnutia
stavebného úradu, čo znamená, že v prípade kladného rozhodnutia nemožno stavebníka zaťažovať
povinnosťou overovať si správnosť podkladov, z ktorých vychádzal stavebný úrad, vrátane záverov
prevádzkovateľa verejného vodovodu, ktorý vo vyjadrení súhlasil s umiestnením stavby. Ak stavebník
za týchto okolností začne uskutočňovať stavbu v danom území na mieste vyznačenom v grafickej

prílohe územného rozhodnutia (ktorú mal inak žalovaný pred vydaním svojho súhlasného vyjadrenia k
dispozícii), nekoná ani v rozpore s odbornou starostlivosťou, ani v rozpore s prevenčnou povinnosťou.

V súvislosti s odkazom žalovaného na § 46 stavebného zákona a jeho argumentom, že aj projektant

mal vykonať primerané kroky smerujúce k odstráneniu prípadných pochybností pri realizácii stavby a
mal sa oboznámiť aj s predchádzajúcim územným rozhodnutím, neušlo pozornosti odvolacieho súdu,
že žalovaný v prvoinštančnom konaní netvrdil, že by projektant nekonal tak, ako to požaduje cit. § 46
stavebného zákona. Takéto skutkové tvrdenie predstavuje prostriedok procesnej obrany (§ 149 CSP),
ktorý možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak sa týka procesných podmienok, vylúčenia sudcu

alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ho odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Žalovaný však v tejto súvislosti netvrdí ani jednu
z vyššie uvedených podmienok, čo znamená, že nebolo možné postupovať podľa § 366 CSP, a odvolací
súd preto nemohol na tento prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní prihliadať.

Nedôvodná je aj námietka intervenienta, že prvoinštančný súd nemal vykonať laické porovnanie
orientačného zákresu na č. l. 275 so situačným nákresom na č. l. 201, ale mal postupovať podľa § 206
CSP, pretože išlo o odbornú otázku. Intervenient v tejto súvislosti tvrdil, že trasovanie vodovodu bolo

v orientačnom zákrese správne a že keby si žalobca nákresy porovnal, tak by nezačal vykonávať
práce a ku škode by nedošlo. Odvolací súd k otázke pravdepodobnosti zabráneniu vzniku škody
v takom prípade odkazuje na to, čo už uviedol vyššie (bod 22 vyššie). Pre poriadok však dodáva,
že odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby si môže súd vyžiadať podľa § 206 CSP len na
návrh, ktorý ale v konaní nikto nepredniesol. Keďže išlo o tvrdenia, z ktorých intervenient vyvodzuje

priaznivejšieposúdenievecivprospechstrany,naktorejvystupuje,trebaabsenciunávrhubeztakpričítať
na ťarchu strane žalovaného. Ak intervenient tvrdí, že laicky nemožno konštatovať súlad nákresov, no
na preukázanie svojho tvrdenia nepredniesol dôkazný návrh podľa § 206 CSP, nemožno skutkovému
záveru prvoinštančného súdu o súlade nákresov nič vyčítať. Účelová sa pritom javí práve argumentácia
intervenienta, ktorý používa dvojaký meter podľa toho, čo jemu (a žalovanému) v konaní prospieva. Kým

totiž namieta, že súd nemá odborné predpoklady na to, aby nákresy porovnal, od žalobcu už očakáva,
že nesúlad bez ďalšieho odhalí. Intervenient teda svojím argumentom o potrebe odborných znalostí sám
vyvracia svoje tvrdenie, že žalobca mohol porovnaním nákresov zabrániť škode.

Intrervenient ďalej v odvolaní namietal správnosť „prenesenia vymerania v teréne do listinnej podoby“.
Skutkové závery súdu prvej inštancie nemôže zvrátiť táto aktivita vyvinutá až v rámci odvolacieho
konania. Predovšetkým z odvolania intervenienta ani nie je jednoznačné, či tvrdí, že nesprávne
prenesenie vymerania v teréne do listinnej podoby, alebo len hodnotí dokazovanie v tejto otázke.V každom prípade takáto obrana nemôže obstáť. Hodnotenie dokazovania (teda záver strany o tom, či
je nejaká skutočnosť preukázané), nie je prednesením skutkového tvrdenia, ale názorom na to, ako mal
súd skutkový stav posúdiť. Dokazovanie sa však vykonáva zásadne až vtedy, ak sú skutkové tvrdenia

medzi stranami sporné. Z odvolania intervenienta nevyplýva, že by popieral správnosť prenesenia
vymerania vodovodných potrubí do listinnej podoby, takže treba vychádzať z toho, že ide správnosť
prenesenia údajov nebola sporná. Pokiaľ by sa však mal námietka intervenienta považovať za nové
skutkové tvrdenie [o tom, že údaje sa preniesli nesprávne], išlo by o prostriedok procesného útoku (§
149 CSP), ktorý intervenient neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide o tzv. novotu, ktorú

možno v odvolacom konaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Intervenient však v tejto súvislosti netvrdí ani jednu z vyššie
uvedených podmienok, čo znamená, že nebolo možné postupovať podľa § 366 CSP a odvolací súd by
preto ani nemohol na takýto prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní prihliadať. Odvolací súd

pre úplnosť dodáva, že intervenient (ale ani žalovaný) v konaní nepredložil, ani nenavrhol žiaden dôkaz
spochybňujúci správnosť zamerania a zakreslenia. Žalovaný a intervenient neuviedli žiadne skutočnosti
alebo okolnosti, ktoré by sa týkali porušenia kvalitatívnych podmienok podľa § 45 ods. 1 písm. c)
stavebného zákona. Vykonané dokazovanie neumožňuje prijať záver, že zakreslený stav nevychádzal
z vytýčenia, ktoré navyše vykonal samotný žalovaný. V tejto súvislosti je okrem toho ale rozhodujúce,

že žalovaný mal vedomosť o výške a smerovaní vodovodných potrubí, ktoré prevádzkoval, a o polohe
plánovanej stavby. Bolo by preto povinnosťou žalovaného vyhodnotiť správnosť zakreslenia porovnaním
so svojimi údajmi a dokumentmi, ktoré mal žalovaný k dispozícii, a oznámiť nezrovnalosti žalobcovi pred
vydaním súhlasu s umiestnením stavby. Žalovaný vo vyjadrení ale s umiestnením stavby súhlasil, tak
ako bola zakreslená. Žalovaný tak sám „odobril“ stav zachytený na situačnom nákrese.

Podľa odvolania intervenienta v súdnom konaní nevykonaním dôkazných prostriedkov, a to navrhnutých
výsluchov svedkov D. G. G. a D. H. I., konajúci súd odňal žalovanému a intervenientovi možnosť
konať pred súdom. Predovšetkým je ustálená súdna prax, že nevykonaním dokazovania sa strane

neodníma možnosť konať pred súdom a neporušuje sa procesné právo strany (R 37/1993, R 125/1999
a R 6/2000). Okrem toho je ale zo spisu zrejmé, že súd prvej inštancie odročil pojednávanie, ktoré sa
konalo 27.11.2019, na účely výsluchu svedkov vrátane D. G. a D. I. s tým, že žalovaný mal zabezpečiť
účasť týchto svedkov na ďalšom pojednávaní (vytýčenom na 29.01.2020). Žalovaný ale účasť svedkov
v rozpore so svojou povinnosťou (§ 197 ods. 1 CSP) nezabezpečil a ani nepožiadal súd prvej inštancie

o ich predvolanie (§ 197 ods. 2 CSP). Žalovanému teda bol poskytnutý dostatočný priestor na to, aby
boli navrhnutí svedkovia vypočutí a jeho procesné práva prvoinštančný súd neporušil. Navyše, výsluch
týchto svedkov, ktorý by si prirodzene vyžadoval odročenie pojednávania, by nebol v súlade so zásadou
hospodárnosti konania.

Keďže všetky odvolacie námietky žalovaného a intervenienta sú neopodstatnené, odvolací súd nezistil
žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 389 CSP)
a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu v tomto rozsahu (§ 388 CSP), čo inak platí aj pre dopĺňací
rozsudok. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

Pretože týmto rozhodnutím sa konanie nekončí (§ 262 ods. 1 CSP), o trovách konania vrátane trov tohto
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom

procesnom nároku (§ 262 ods. 3 CSP).

Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej

značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.