Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 2, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010749
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8110010749.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2022, v trestnej
veci proti obžalovaným A. B. C. a spol. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní krajského prokurátora a obžalovaných A. B. C., D. D. B. a B. D. B.
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/67/2010 zo dňa 14.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie krajského prokurátora a odvolanie obžalovaných
A. B. C., D. D. B. a B. D. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného B. C. za vinného z prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s účastníctvom
pokusu prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr.

zákona a obžalovaných D. D. B. a B. D. B. za vinných z prečinu poisťovacieho podvodu formou
spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- dňa 30.07.2008 v čase okolo 20.20 hod. býv. práp. PZ B. C. v čase služby na oddelení dopravných
nehôd, Okresnom dopravnom inšpektoráte, Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, po predchádzajúcej

vzájomnej dohode s D. D. B. a jeho dcérou B. D. B., nar. XX.XX.XXXX v rozpore s ustanovením §
48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ SIS, ZVaJS a ŽP v znení
neskorších predpisov a s článkami 45 ods. 2, 46 ods. 5, 47 ods. 1, 48 ods. 1, 2, 3, 50, 58 ods. 1
Nariadenia prezidenta PZ č. 10/2002 o činnosti útvarov PZ a príslušníkov PZ pri vykonávaní dohľadu nad
bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej
činnosti a o zmene a doplnení niektorých interných predpisov, realizoval na parkovisku pred Okresným

riaditeľstvom PZ v Prešove po pristavení vozidla B. B. dodatočné zdokumentovanie dopravnej nehody
osobného motorového vozidla zn. Citro¨en C3, EČ: E. - XXX A., ktorého majiteľkou je D. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, kde do záznamu dopravnej nehody a do záznamu o podaní vysvetlenia D. D. B. podľa §
60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spísaného na uvedenom
útvare uviedol, že nehodu spôsobil neznámy vodič na neznámom vozidle dňa 30.07.2008 o 20.00 hod.
na parkovisku OD Tesco v Prešove, napriek vedomosti, že k nehode došlo nezisteného dňa v mesiaci

júl 2008 v dobe pred 30.07.2008 v Prešove, na ul. Pod Táborom a táto nebola nahlásená na príslušnom
policajnom útvare a takto konal v úmysle umožniť D. D. B. a B. D. B. uplatniť si poistné plnenie, pričom
dňa 01.07.2008 hore uvedené skutočnosti o spôsobení dopravnej nehody uviedol D. D. B. aj do hlásenia
poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel a týmto konaním chceli D. D. B. a B. D. B. získať od
spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. Bratislava, poistné plnenie vo výške 1.648,- eur (49.666,70 Sk), k
poskytnutiuktoréhovšakzostranyuvedenejspoločnostinedošlo,atovdôsledkuuvedenianepravdivých

údajov v hlásení poistnej udalosti.Za to uložil obžalovanému B. C. podľa § 326 s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona a § 36 písm. j) Tr. zákona
peňažný trest 500,- eur, podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona uložil pre prípad úmyselného zmarenia peňažného
trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Obžalovaným D. D. B. a B. D. B. uložil podľa § 223 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona a
§ 36 písm. j) Tr. zákona peňažný trest vo výške 200,- eur, podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona uložil pre prípad
úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie krajský prokurátor, a to proti
výroku o treste v neprospech všetkých obžalovaných, obžalovaný B. C., ktorý podané odvolanie bližšie
neodôvodnil a obžalovaní D. D. B. a B. D. B. podali odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku
okresného súdu, teda proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka uviedla, že okresným súdom uložené tresty považuje

za neprimerane mierne, stotožnila sa s hodnotením osôb súdom vzhľadom na ich beztrestnosť, avšak
namietala, že dĺžku konania je potrebné hodnotiť aj s ohľadom na časté absencie obžalovaných,
resp. ich obhajcu v ich neprospech a nie ako zmierňovací dôvod pre ukladanie trestu. Navrhla
uložiť obžalovanému C. trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 2 - 5 rokov a obžalovaným
B. a B. v rozmedzí trestnej sadzby 1 až 5 rokov na dolnej hranici tejto trestnej sadzby s jeho

podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, ktorý druh trestu by účel generálnej prevencie,
ale aj individuálnej prevencie trestu napĺňal lepšie, ako uloženie peňažných trestov. U obžalovaného C.
bol skutok navyše spáchaný v súvislosti s jeho postavením verejného činiteľa. Navrhla preto, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku a treste a uložil obžalovaným tresty odňatia slobody s ich
podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a odvolania obžalovaných navrhla zamietnuť

podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné.

Obžalovaní D. D. B. a B. D. B. podané odvolanie písomne odôvodnili prostredníctvom obhajcu tak, že
vychádzajúc zo základných zásad Trestného poriadku, po formálnej stránke prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zákonné rozhodnutie o ustálení viny, resp. neviny obžalovaných

a vyjadrili názor, že na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasnil
okolnosti svedčiace aj v prospech obžalovaných, a teda jeho postup umožnil spravodlivé rozhodnutie
v predmetnej trestnej veci.

Odvolatelia ďalej poukázali na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého súd, ktorému vec

bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom
rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Vo vzťahu k základnej zásade „voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo a následne v ich súhrne“ je, podľa
názoru odvolateľov, potrebné poukázať na tú skutočnosť, že takto prvostupňový súd už postupoval pri
svojom rozhodnutí zo dňa 17.07.2017 a pokiaľ bol v súlade s citovanou dikciou ustanovenia Trestného

poriadku povinný spravovať sa dôvodmi rozhodnutia odvolacieho súdu, konkrétne uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 28.11.2018 č. konania 3To/47/2017-776, takýto postup prvostupňového súdu,
výsledkom ktorého je odvolaním napadnuté rozhodnutie, je podľa odvolateľov síce procesne zákonný,
avšak rozhodnutie pokladajú za nezákonné a odporujúce nielen ustanoveniu dikcie § 2 ods. 12 Tr.
poriadku, ale aj ďalším jeho ustanoveniam a ustálenej súdnej praxi. Ďalej citovali ustanovenie § 2 ods.

1 Tr. poriadku, podľa ktorého, nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „Ústavy“), nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Medzi základné zásady trestného konania patrí zásada stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods.

1 Tr. poriadku). Táto zásada vyplýva aj z čl. 17 Ústavy, ktorý je procesným doplnkom hmotnoprávnej
zásady „žiaden trestný čin bez zákona“. Zákonnosť vedenia trestného stíhania zaručuje, že práva
dôvodne stíhaných občanov budú obmedzené len v zákonom prípustnej miere. Trestné stíhanie však
možno viesť len a len v súlade so zákonom. Dodržiavanie tejto zásady je zárukou, že občania nebudú
stíhaní bezdôvodne, a že do občianskych práv sa bude zasahovať len v zákonom odôvodnených

prípadoch a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Základný význam tohto inštitútu spočíva, podľa
odvolateľov, v tom, že trestné stíhanie sa začína proti určitej osobe, čím sa vymedzuje jej procesné
postavenie ako obvineného, a teda v konečnom dôsledku musia byť garantované a zaručené jeho
práva zodpovedajúce jeho procesnému postaveniu. Vo vzťahu k predmetnému trestnému konaniu jepotrebné, podľa odvolateľov, zdôrazniť, že pokiaľ aj samotní obžalovaní v súlade s už spomínanými
základnými zásadami špecifikovanými v ustanovení § 2 Tr. poriadku majú právo obstarávať dôkazy
i z vlastnej iniciatívy, orgány činné v trestnom konaní boli a sú povinné s rovnakou starostlivosťou

objasňovať okolnosti svedčiace aj v ich prospech, a to tak, aby všetky dôkazy v súhrne umožnili
súdu konečné spravodlivé rozhodnutie, to však len a len zákonným spôsobom. Podľa čl. 2 ods. 2
Ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Teda štátne orgány sú povinné postupovať len a len v súlade so zákonom a
na základe zákona. Podľa § 119 ods. 3 Tr. poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť

na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov,
posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací
pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím
informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Dokazovaním v
trestnom konaní s poukazom na dikciu ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku sa rozumie zákonom

upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktorého úlohou je poznanie všetkých
podstatných skutočností dôležitých pre ďalší postup konania a v konečnej fáze aj pre rozhodnutie.
Teda dokazovanie v trestnom konaní musí byť dôsledne vykonávané v súlade so základnými zásadami
trestného konania špecifikovanými v ustanovení § 2 ods. 10, 12, 19 Tr. poriadku. Z uvedenej právnej
úpravy je, podľa odvolateľov, jednoznačne a nesporne nutné vyvodiť záver, že súd pri rozhodovaní o

vine a treste nemá a nesmie prihliadať na nezákonne zistené a zaistené dôkazy, nakoľko taký postup
by bol v rozpore s platnou právnou úpravou obsiahnutou v Trestnom poriadku, Ústave Slovenskej
republiky, v Listine základných práv a slobôd ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a ďalších multilaterálnych dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa čl. 13
Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný

zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (v ďalšom len „Listina“),
nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných
v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré
ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným
podobným zariadením. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „ Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa čl. 22

ods. 2 Ústavy, nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už
uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré
ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným
podobným zariadením. Všeobecný súd (trestný súd) je pri svojom rozhodovaní viazaný nie len zákonom,
ale predovšetkým Ústavou, ústavným zákonom (Listina) a kvalifikovanou Medzinárodnou zmluvou o

ľudských právach a základných slobodách (Dohovor), a to v súlade s čl. 144 ods. 1 Ústavy v spojení
s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 153 a čl. 154c ods. 1 Ústavy, rovnako je všeobecný súd povinný rešpektovať
ústavou zakotvenú prednosť Dohovoru pred zákonom. V rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu
(čl. 5 ods. 4) odvolatelia poukázali na to, že rozhodujúcim predpokladom znemožňujúcim neoprávnený
zásah do práva na súkromie je rozhodnutie súdu (príslušného sudcu pre prípravné konanie), ktoré

spĺňa nie len všetky zákonom, ale judikatúrou Ústavného súdu a ustálenou štrasburskou judikatúrou
stanovené podmienky ( Marckx vs. Belgicko z 13.06.1979). Poukázali na rozhodnutie Khan vs. Spojené
kráľovstvo z 12.05.2000; Copland vs. Spojené kráľovstvo z 03.04.2007. Nemožno mať pochybnosti o
tom, že rozhodnutie sudcu o použití informačno-technických prostriedkov musí mať nie len formálne,
ale predovšetkým aj obsahovo kvalitatívne náležitosti rozhodnutia a musí byť odôvodnené v každom

prípade, bez ohľadu na to, či už bolo vydané na základe Trestného poriadku alebo na základe zákona
o ochrane pred odpočúvaním. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na závery odvolacieho súdu podľa
ktorého „ ... nie je nevyhnutné, aby sa príkaz sudcu pri popise skutkových okolností opieral o formálne
bezvadné, podrobné a presvedčivé dôkazy, ktoré v tejto fáze logicky ešte nemôžu byť k dispozícii“.

Rozhodnutie príslušného sudcu, ktorý nariaďuje používanie informačno-technických prostriedkov, musí
podľa odvolateľov spĺňať už v čase jeho vydania všetky zákonom, judikatúrou Ústavného súdu,
judikatúrou štrasburského súdu prísne stanovené podmienky na ich použitie. Rozhodnutie o použití
informačno-technických prostriedkov už v čase jeho vydania musí byť založené na konkrétnychdôkazoch a dôvodoch( skutočnostiach) a nie iba na dohadoch, alebo na akejsi dôkazmi nepodloženej
abstraktnej úvahe orgánov verenej moci o podozrení z trestného činu (nález Ústavného súdu SR z
14.06.2006 sp. zn. I. ÚS 274/05, nález Ústavného súdu SR z 04.02.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07-33, nález

Ústavného súdu SR z 27.05.2008 sp. zn. III. ÚS 80/08- 28, nález Ústavného súdu SR z 27.09.2011 sp.
zn. III. ÚS 133/2010-67, nález Ústavného súdu SR z 20.11.2012 sp. zn. III. ÚS 97/2012, nález Ústavného
súdu SR z 14.06.2006 sp. zn. I.ÚS 274/05). Dôvodiac uvedenými rozhodnutiami je nesporné, že aj pri
dodatočnom preskúmaní rozhodnutia musí byť zrejmé a nepochybné, že v čase vydania rozhodnutia
boli zákonom prísne stanovené podmienky splnené. V opačnom prípade je rozhodnutie nezákonné a

na jeho ospravedlnenie nepostačuje ani prípadný argument, že osoba v konečnom dôsledku trestný
čin spáchala a pod.. Legalita zásahu do práva na súkromie taktiež znamená, že príkaz alebo súhlas
na použitie informačno-technických prostriedkov, predstavujúci závažný zásah do práva na súkromie,
musí byť náležitým spôsobom opodstatnený s poukazom na konkrétne skutočnosti odôvodňujúce
takýto zásah (odôvodnenie je výsledkom myšlienkovej práce sudcu pre prípravné konanie a musí byť
obrazom toho ako starostlivo sa s vecou zaoberal a ako bola spravodlivosť v konkrétnom prípade

vykonaná). Každé rozhodnutie musí obsahovať také skutočnosti, ktoré sú schopné odkryť súvislosti a
okolnosti, na základe ktorých by dotknutá osoba mohla pochopiť odôvodnenosť takéhoto zásahu do
jeho práva na súkromie. Poukazujúc na samotný návrh prokurátora, resp. príkaz sudcu nie je možné
nekonštatovať, že predmetné procesné rozhodnutie tak, ako už bolo vyššie poukázané, nesporne
závažnýmspôsobomzasahujedoústavouchránenýchprávobžalovaných,nespĺňapredmetnéformálne

náležitosti,čovkonečnomdôsledkuspôsobujejehoarbitrárnosť.Natejtoskutočnostiničnemôžezmeniť
ani určité „zľahčovanie“ zo strany odvolacieho súdu v procesnom rozhodnutí zo dňa 28.11.2018, pričom
samotná konštatácia „ Absencia podrobného odôvodnenia sama o sebe nespôsobuje automaticky
dôkaznú neúčinnosť takéhoto úkonu“ je v príkrom rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a to bez ohľadu na to, či príkaz sledoval legitímny cieľ ochrany poriadku

a predchádzania zločinnosti. Minimálne dôvodiac uvedeným, poukazujúc na ustálenú súdnu prax a
rozsiahlu judikatúru je možné skonštatovať, že akékoľvek zvukové záznamy, resp. dôkazy získané
sledovaním osôb sú nezákonné poukazujúc na dikciu ustanovenia § 119 ods. 2 Tr. poriadku. Bez
ohľadu na uvedené, obhajoba v ďalšom poukazuje na to, že pri dôslednom postupe v súlade s dikciou
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku nemožno dospieť žiadnym logickým a právnym spôsobom k

záveru, že obžalovaní sa dopustili konania kladeného im za vinu tak, ako je toto popísané vo výrokovej
časti samotného rozhodnutia, a to i v prípade, až by súd uvedené dôkazy v rozpore s dikciou ustanovenia
§ 119 ods. 2 Tr. poriadku „ pojal do dokazovania“ a „mal za to, že boli získané a vykonané zákonným
spôsobom“. Podľa § 119 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, v trestnom konaní treba dokazovať najmä,
kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok. Pohnútku sú v súlade s dikciou citovaného ustanovenia

Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní výslovne povinné dokazovať, poukazujúc taktiež na
ustanovenie § 10, 34, 37, 117 a ďalšie Tr. zákona. V tejto súvislosti je obhajoba nútená zdôrazniť to, že
postupom súdu aj po zohľadnení povinnosti súdu v zmysle dikcie ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. poriadku,
sa pohnútku obžalovaných D. B. a B. D. B. nepodarilo objasniť, pričom v tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť skutočnosť, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo práve zo strany obžalovaných

zmluvnehavarijnepoistené,atedauobžalovanýchabsentovaldôvodskutočnekomplikovanýmkonaním
tak, ako je toto popísané v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozhodnutia sa snažiť ovplyvniť
orgány polície, exponovať sa obomi obžalovanými „pri oslovení“ obžalovaného C. a v konečnom
dôsledku dopustiť sa trestného konania tak, ako je týmto obžalovaným kladené za vinu, keď v podstate
na strane druhej si právne relevantným spôsobom mohli uplatniť svoje práva vyplývajúce z existencie

zmluvného havarijného poistenia, pričom takýto zákonný postup bol v podstate totožný s postupom
obžalovaných vo vzťahu k samotnému poisťovaciemu ústavu. Určite neopomenuteľnou skutočnosťou
je i to (vyplýva to jednoznačne z dokazovania), že samotný poisťovací ústav po tom, čo poškodenie
predmetného motorového vozidla uznal ako poistnú udalosť a bol pripravený v prospech obžalovaných
plniť na základe existujúceho zmluvno -záväzkového právneho vzťahu založenou zmluvou o havarijnom

poistení motorového vozidla (teda plniť v prospech poistenca). Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní
nemali dôvod a ani záujem postupovať tak, ako im je kladené za vinu obžalobou prokurátora, resp.
prvostupňovým rozhodnutím súdu. Odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu boli
obžalovaní D. B. a B. B. uznaní vinnými, že konaním popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia mali
spáchať prečin poisťovacieho podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods.

1, § 223 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 223 ods. 1 Tr. zákona, kto vyláka od iného poistné plnenie tým, že
ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a tak mu spôsobí malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin
spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každýz nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Predmetný trestný čin je, podľa názoru odvolateľov, nesporne
tzv. úmyselným trestným činom (subjektívna stránka trestného činu), a teda obžalovaní D. B. a B. B. mali
naplniťjehopojmovéznakytým,žechcelispôsobomuvedenýmvTrestnomzákoneporušiťaleboohroziť

záujem chránený týmto zákonom /§ 15 písm. a) Tr. zákona/ alebo vedeli, že svojím konaním môžu také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení /§ 15 písm. b)
Tr.zákona/.Vtejtosúvislostipostránkeformálnepoukázalinato,žeisamotnáobžalobanemánáležitosti
v súlade s dikciou ustanovenia § 235 Tr. poriadku, nakoľko absentuje obžalobný návrh v tom smere, v
čom má spočívať protiprávne trestné konanie, predovšetkým B. D. B., pokiaľ sa bude akceptovať, že

D. B. uviedol, že dopravnú nehodu spôsobil neznámy vodič. Predsa obvinená B. B. (a opak nebol v
predmetnom trestnom konaní dokázaný) vychádzala práve z tvrdenia obžalovaného D. D. B. tak, ako jej
tento popísal to, kedy zistil poškodenie motorového vozidla, čo robil a ako predpokladá, že k poškodeniu
došlo. V ďalšom obžaloba obsahuje nepresné a nepresvedčivé odôvodnenie a vychádzajúc i z tejto
skutočnosti je potrebné poukázať na samotnú skutkovú vetu odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ sa uvádza, že obžalovaný C. sa mal trestného konania dopustiť po predchádzajúcej vzájomnej

dohode s D. B. a jeho dcérou B. B., takéto tvrdenie nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
V tejto súvislosti poukázali na doslovný prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky zaznamenávanej
na základe príkazu sudcu Okresného súdu Prešov č. p.:OS-PO-V-79-1/2008, Ntt 45/21000008 zo dňa
30.07.2008 (keď odvolací súdu má za to, že sa jedná o zákonne získaný a vykonaný dôkaz ), z ktorého
jednoznačne vyplýva obsah rozhovoru uskutočneného dňa 30.07.2008 od 19:41:45 hod., pričom žena

komunikujúca s obžalovaným C. jednoznačne uvádza „ nie, on ešte o tom nevie, však ja dám zo svojho“.
V ďalšom z uvedenej komunikácie jednoznačne vyplýva, že v podstate obžalovaný D. B. po tom, čo
zistil poškodenie motorového vozidla (podľa jeho výpovede), v podstate ani nevedel o obsahu tohto
rozhovoru, a teda nie je zrejmé, na základe čoho má súd za preukázané, že medzi obžalovanými
malo dôjsť k dohode, ktorá smerovala k naplneniu pojmových znakov citovaného ustanovenia § 223

Tr. zákona. Obžalovaný B. sa nezúčastnil ani osobne ohliadky predmetného motorového vozidla a nie
je zrejmé, a to aj napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu, z akého dôvodu súd neuveril tvrdeniu
obžalovaného D. D. B. a tohto v rozpore s dikciou ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. zákona uznal vinným z
naplnenia pojmových znakov trestného činu kladeného mu za vinu obžalobou prokurátora. Nie je zrejmé
odkiaľ svedkovia (vypočutí príslušníci policajného zboru) mali za to, že „...manžel majiteľky (manželka

D. D. B.) sa kontaktoval so C....“, pričom obdobné tvrdenie (v rozpore už s vyššie citovanou právnou
úpravou) obsahuje i samotný príkaz prokurátora na ITP, kde sa účelovo a nezákonne uvádza argument,
že „...C. kontaktoval B....“. Vo vzťahu k samotnej formálno-procesnej stránke je ešte potrebné zdôrazniť,
že trestné stíhanie bolo začaté dňa 30.07.2008 len pre trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 Tr. zákona a nie pre trestný čin poisťovacieho podvodu, kedy bolo začaté trestné

stíhanie až 01.04.2009. V tejto súvislosti dávali odvolatelia do pozornosti tú skutočnosť, že predmetná
telekomunikačná prevádzka bola zaznamenaná 30.07.2008, s čím sa nevysporiadal doposiaľ žiaden
procesný súd. V ďalšom sa procesné súdy nevyporiadali ani s rozpormi samotného znaleckého posudku
D. E. G. bez ohľadu na tú skutočnosť, že „zhodou okolností“ tento znalec bol ustanovený v predmetnej
trestnej veci a spracoval znalecký posudok, pričom taktiež pracuje pre poisťovací ústav Generali

Poisťovňa,a.s..Pokiaľzčl.IIbod1.1„analýzavznikupoškodeniavozidla“konštatuje„...vyjadreniaD.D.
B. nie je možné potvrdiť ani vylúčiť prípadné iné poškodenie, ktoré mohli vzniknúť pri inej príležitosti, ako
priposudzovanejdopravnejnehode...“vzávere,nespornevsúladesozáujmamisvojhoklienta(Generali
Poisťovňa) konštatuje, že „ ...k poškodeniu OMV Citroën C3, ev. č. E., z technického hľadiska nedošlo,
ako popisuje jeho vznik a priebeh dopravnej nehody...“. Obzvlášť paradoxne závery znaleckého posudku

(uvedené absurdnosti spochybňujú podaný znalecký posudok v predmetnej trestnej veci) vyznieva
záver znaleckého posudku Ing. Karola Köteleša pod bodom 2, keď tento výslovne uvádza, že nie je
možné vyhodnotiť technickú prijateľnosť výpovede D. D. B. o spôsobe vzniku poškodenia, nakoľko tento
svedok spôsob poškodenia nikdy nevidel, nikdy ho nepopisoval, nikdy ho nikomu bližšie nekonkretizoval
a pod.. V tejto súvislosti poukázali na obsah výpovede svedka D. G. na hlavnom pojednávaní, keď

tento objektívne nevylúčil a v podstate ani objektívne nemohol vylúčiť tú skutočnosť, že k poškodeniu
predmetného motorového vozidla mohlo dôjsť pri jeho parkovaní (státie motorového vozidla), pričom v
tejto súvislosti obhajoba opätovne zdôrazňuje, že obžalovaný D. B. nikdy nepopísal a netvrdil to, že k
poškodeniu auta došlo v uvedený deň, a že k poškodeniu auta došlo pri jeho parkovaní. Pokiaľ takéto
tvrdenie obsahuje len hlásenie poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel zo dňa 30.07.2008,

popisuje len to, že „auto som odstavil pred OD Tesco Prešov, auto som riadne uzavrel a odstavil
čelom k vozovke. Keď som sa vrátil bolo poškodené“. Absurdnosť a nezmyselnosť znaleckého posudku,
resp. vôbec samotného znaleckého dokazovania je minimálne prekvapujúca a zarážajúca a môže v
konečnom dôsledku spochybňovať objektívnosť príslušného PZ, ktorý zhodou okolností ustanovil D.G. za znalca v predmetnej trestnej veci (klient poisťovacieho ústavu Generali Poisťovňa),
ako aj objektívnosť tohto znalca. I táto skutočnosť vo vzťahu k dikcii ustanovenia § 119 ods. 2 Tr.
poriadku vyvoláva pocyhbnosti o zákonnosti získania takéhoto dôkazu. Pokiaľ odvolací súd má za to,

že postupom podľa § 115 a nasl. Tr. poriadku boli získané a vykonané zákonne dôkazy, poukazuje aj na
fotodokumentáciu takto (podľa obhajoby nezákonne) vyhotovenú, pričom i v tejto je zrejmé, že osoba
prevádzkujúca niekoľko motorových vozidiel si predmetné poškodenie nemusela všimnúť, a teda ani
uvedená skutočnosť nevylučuje tvrdenia D. D. B. obsiahnuté v jeho výpovedi, pričom v tejto súvislosti
poukázali na dikciu ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. poriadku. Obdobné platí i o samotnom obsahu záznamu

telekomunikačnej prevádzky zo dňa 30.07.2008, a to vo vzťahu k obžalovanej B. D. B., ktorá (obsah
nevypovedá o ničom inom) po dohode s obžalovaným C. nad rámec povinností vlastníka predmetného
motorového vozidla dohodla spísať jeho ohliadku prostredníctvom svojho priateľa z detstva, čo určite
nie je v rozpore so zákonom a nemôže naplniť pojmové znaky trestného činu podľa § 223 Tr. zákona.
Obsah telefonického rozhovoru môže byť napr. (§ 2 ods. 4 Tr. zákona) vykladaný v tom zmysle, že
práve táto obžalovaná poškodila motorové vozidlo niekedy pred poistnou udalosťou popísanou D. B. a v

súlade so zákonom chcela likvidovať uvedenú škodu ohliadkou motorového vozidla. Obhajoba si dovolí
podotknúť, že obsah predmetného telefonického rozhovoru možno vykladať viacerými spôsobmi, avšak
jeho obsah napriek tvrdenej nezákonnosti takto získaného dôkazu, nemožno chápať a vykonať tak, že
je to dôkaz o vine B. D. B. a tobôž nie o vine D. D. B.. Z vyššie uvedených dôvodom žiadali, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil a obžalovaných oslobodil spod obžaloby s poukazom na

dikciu § 285 písm. b) Tr. poriadku.

Krajský súd na podklade odvolaní podaných oprávnenými subjektmi a v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré im predchádzalo, nezistiac dovolacie dôvody a dospel k záveru, že odvolania krajského
prokurátora, obžalovaných A. B. C., D. D. B. a B. D. B. nie sú dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre

správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Okresný súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným
v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že tento spáchali obžalovaní, aj

keď títo jeho spáchanie popierali.

Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je v poradí jeho tretím rozhodnutím v tejto trestnej veci,
keď v predchádzajúcich dvoch rozsudkoch okresný súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil podľa
§ 285 písm. b) Tr. poriadku z dôvodu, že skutok sa síce stal, ale nie je trestným činom. Uznesením

krajského súdu sp. zn. 3To/29/2014 zo dňa 30.11.2015 a sp. zn. 3To/47/2017 zo dňa 28.11.2018 krajský
súd zrušil rozsudky okresného súdu a vrátil mu túto vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Pokiaľ ide o dôkazy vykonané na okresnom súde, obžalovaný B. C. vo svojich výpovediach, ako už bolo
uvedené, poprel spáchanie skutku, ktoré mu bolo kladené za vinu v obžalobe prokurátora, keď uviedol,

že dňa 30.07.2008 mal ako starší referent Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ Prešov službu
v čase od 19.30 hod. do 07.30 hod. nasledujúceho dňa, počas služby mu zatelefonovala obžalovaná
D. B., ktorá chcela nahlásiť na polícii nehodu, čo odôvodňovala tým, že ak si chce uplatniť havarijnú
poistku, musí to oznámiť na polícii. D. B. prišla s vozidlom pred OR PZ, kde on vykonal obhliadku
vozidla, vyhotovil náčtrok, plán, zápisnicu a fotodokumentáciu. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná

zápisnica o výpovedi obžalovaného C. z prípravného konania zo dňa 02.10.2009, kedy obžalovaný
vypovedal ku skutku odlišne a síce, že v ten deň mu ešte pred nástupom do služby telefonoval
obžalovaný B., ktorý mu dal k telefónu dcéru, obžalovanú D. B., opýtala sa, či robí, načo jej uviedol,
že má nočnú, načo mu povedala, že sa mu večer ozve, potom sa ozvala o 19.41 hod., kde spolu
komunikovali a následne došla s poškodeným vozidlom, on vykonal ohliadku a úkony s tým súvisiace,

potom neskôr došiel obžalovaný B. podpísať záznam. K nehode došlo pri OD Tesco v Prešove. Pri
svojej v poradí druhej výpovedi pred okresným súdom po tom, čo došlo k zmene v zložení senátu,
obžalovaný zmenil svoju výpoveď tak, že čo si pamätá, k nehode malo dôjsť niekoľko dní predtým, než
on dokumentoval nehodu, nikdy ho nekontaktoval obžalovaný B. a nikdy sa s ním nestretol ani ohľadnenehody. Výpoveď tohto obžalovaného je však v rozpore s výpoveďami obžalovaných B. a B., ktorí tvrdili,
že k poškodeniu vozidla došlo pred OD Tesco bezprostredne pred nahlásením nehodovej udalosti na
polícii. Pri opakovanej výpovedi na okresnom súde dňa 14.03.2017 tento obžalovaný vypovedal, že ho

obžalovaní B. kontaktovali, že mali nehodu, do tohto vozidla aj pred touto udalosťou niekto narazil, on im
povedal, že pri havarijnej poistke môžu ísť nahlásiť nehodu aj priamo na poisťovni, následne o dva dni
mu telefonovali, že to musí byť nahlásené na polícii, on urobil ohliadku. Po tom, čo bol upozornený na
rozpor, keď predtým uvádzal, že k nehode došlo 30.7.2008 o 20.00 hod., obžalovaný uviedol, že vtedy
pracovali v novom programe a je možné, že čas nehody buď neopravil alebo mu program nedovolil čas

nehody opraviť.

Obžalovaný D. D. B. poprel spáchanie skutku, keď uviedol, že k motorovému vozidlu mali riadne
uzatvorenú havarijnú poistku, bol na nákupe v Tescu, potom si všimol, že vozidlo je poškodené a nahlásil
udalosť, nemal dôvod sa s nikým spolčovať, pretože by mu bola škoda tak či tak vyplatená. Po príchode
domov povedal o udalosti dcére, ktorej to nechal na vybavenie, na druhý deň bol nahlásiť udalosť na

poisťovni, kde spísal s likvidátorom záznam. V prípravnom konaní, ktorá výpoveď bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná, obžalovaný uviedol, že bol na nákupe v centre Prešova a keď sa vrátil po nákupe
k vozidlu, všimol si, že vozidlo je v pravej prednej strane v oblasti svetlometu a nárazníka poškodené,
podľa neho niekto do auta nacúval, dcéra mu uviedla, že je treba udalosť nahlásiť na polícii, keďže on
mal dohodnuté iné stretnutie, na políciu išla zdokumentovať nehodu a spísať záznam dcéra, on potom

došiel na políciu podpísať záznam.

Rovnako aj obžalovaná B. D. B. poprela spáchanie skutku, keď potvrdila, že v ten deň prišiel otec
domov podvečer , povedal jej, že má buchnuté auto, nevedeli, či to majú hlásiť na polícii, preto zavolala
kamarátovi, k telefónu mu potom dala otca, ktorý mu vysvetlil, čo sa stalo, a potom išla ona na políciu

s autom, kde bola zdokumentovaná nehoda B. C.. V prípravnom konaní uviedla (táto výpoveď bola
v konaní pred okresným súdom prečítaná), že 30.07.2008 prišiel otec večer z nákupov nahnevaný, že
niekto mu nacúval do vozidla a auto poškodil v prednej časti, zatelefonovala obžalovanému C., ktorému
dala k telefónu otca, kde ho otec informoval, čo sa stalo, v ten deň telefonovala C. dvakrát.

Svedkyňa D. F. B., majiteľka predmetného vozidla uviedla, že v bola v čase nehody mimo domova,
o nehode sa dozvedela od dcéry, ktorá jej povedala, že manžel bol na nákup a keď sa vrátil, auto bolo
rozbité.

Obžalovaní boli tak prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom usvedčovaní

predovšetkým výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí po tom, čo boli rozhodnutím ministra vnútra zo
dňa 09.10.2008 oslobodení od povinnosti mlčanlivosti, a to starší referenti špecialisti 4. inšpekčného
oddelenia odboru inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, D. B. C.,
D.F.G.aB.H.G.,ktorívpodstatnýchbodochzhodneuviedli,ževrámcioperatívno-pátracejčinnostidňa
28.07.2008 získal F. G. poznatok o tom, že v Prešove na ulici Pod Táborom došlo k dopravnej nehode

vozidla Citroe¨n E. A. a nehodu zavinila osoba pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, pričom na vozidle
došlo k rozsiahlemu poškodeniu prednej časti, operatívnou cestou sa dozvedeli, že manžel majiteľky
sa skontaktoval s obžalovaným B. C. z ODI Prešov a dohodli sa, že poškodenie vozidla naaranžujú
a zrealizujú ako fingovanú dopravnú nehodu a obžalovaný B. nahlási, že vozidlo bolo poškodené iným
neznámym vozidlom. Následne dňa 29.07.2008 vykonal spolu s kolegami G. a C. v popoludňajších

hodinách osobné pátranie po uvedenom vozidle v meste Prešov, pričom vozidlo našli zaparkované na
sídlisku III pri verejnom kúpalisku, a potvrdilo sa, že toto vozidlo má poškodenú prednú časť, o čom
vyhotovili aj fotografie. Následne zistili, že obžalovaným B. C. z ODI OR PZ v Prešove bola dňa
30.07.2008 zrealizovaná a zadokumentovaná dopravná nehoda, ktorú mal spôsobiť neznámy vodič na
parkovisku OD Tesco v Prešove dňa 30.07.2008.

Splnomocnenec Generali Slovensko poisťovňa, a. s., svedok H. B. uviedol, že sa s ním nakontaktoval
vyšetrovateľ, ktorý od neho žiadal dokumenty týkajúce sa poistnej udalosti, s tým, že polícia vyšetrovala
podozrenie pre poisťovací podvod, kde bolo podozrenie, že spolupáchateľom je aj policajt, ktorý
zadokumentoval túto nehodu. Vyšetrovateľ sa svedka pýtal, keďže svedok bol šéfom odhaľovania

poisťovacích podvodov, či v sporných prípadoch spolupracujú aj so znalcom, pričom svedok poskytol
vyšetrovateľovi kontakt na znalca D. E. G., ktorý pre ich poisťovňu vypracoval desiatky posudkov. Na
základe záverov znaleckého posudku dospeli k záveru, že poistená osoba nepravdivo opísala, ako
došlo k dopravnej nehode. V danom prípade nebolo poistné plnenie vyplatené, pretože znalcom bolovyvrátené, aby k poškodeniu vozidla došlo pri jeho státí, muselo k nemu dôjsť počas prevádzky. Za
poisťovňu likvidoval túto nehodu D. B. H., ktorý je skúseným pracovníkom. Pri jeho ohliadke nebolo
konštatované podozrenie na nepravdivé údaje. V danom prípade nešlo o poistnú udalosť, ale o škodovú

udalosť, nevznikol nárok na plnenie poistného.

Svedok D. B. H. bol vypočutý len v konaní pred okresným súdom, kedy uviedol, že on vykonal ohliadku
motorového vozidla za poisťovňu Generali, pričom spísal zápis o poškodení vozidla, ako aj ktoré časti
je potrebné opraviť, následne uviedol, že on nesúhlasil s tým, že poškodenie vzniklo tak, ako to uviedol

obžalovaný.

Znalec z odboru cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad
hodnoty cestných vozidiel, D. E. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v tejto veci ako znalec
necíti byť zaujatý, na Slovensku je päť veľkých poisťovní a potom menšie poisťovne, pracuje pre všetky,
rovnako aj pre poisťovňu Generali, závery niektorých ním vypracovaných posudkov boli v prospech

tejto poisťovne, závery niektorých jeho posudkov boli v neprospech poisťovne Generali. Znalec porovnal
v znaleckom posudku fotodokumentáciu poškodenia vozidla vyhotovenú počas operatívno-pátracej
akcie a záznam o ohliadke vozidla zadokumentovaný technikom poisťovne a uviedol, že je viditeľné
poškodenie predného nárazníka a je možné potvrdiť, že poškodenie vozidla je totožné. Poškodenie
vozidla nemohlo vzniknúť pri kontakte s iným motorovým vozidlom. Pokiaľ by hranaté vozidlo, či vozík,

narazilo do poškodeného vozidla, potom by sa zmenila aj poloha zaparkovaného stojaceho vozidla.
Z technického hľadiska k poškodeniu motorového vozidla Citroën C3 nedošlo spôsobom, ako popisuje
vznikapriebehdopravnejnehodyvpodanívysvetleniaahlásenípoistnejudalostizpoisteniamotorových
vozidiel D. D. B.. Výstuha predného nárazníka je na jednom mieste pomerne silno stlačená do „U“
profilu výstuhy, nad ňou je viditeľné bodové poškodenie lamiel prednej masky, čo potvrdzuje bodový

kontakt s nejakou pevnou prekážkou, napríklad zvislým stĺpikom, stĺpom zvislého dopravného značenia.
Charakter poškodenia výstuhy predného nárazníka z technického hľadiska nepripúšťa iné možnosti
nárazu druhým motorovým vozidlom, ako napríklad rohom iného motorového vozidla. Poškodenie
predného nárazníka nemohlo byť spôsobené cúvaním vozíka, ostatné poškodenia by ním mohli byť
spôsobené.

ZnalecD.G.G.zodborucestnádoprava,ktorývyhotovilznaleckýposudoknapožiadanieobžalovaných,
uviedol, že o spôsobe a priebehu procesu poškodenia vozidla I. I. dňa 30.07.2008 na parkovisku pred
OD Tesco v Prešove sa v predloženom materiáli nenachádzajú žiadne použiteľné podklady, samotné
poškodenie nikto nevidel a nepopísal ho, obžalovaný B. uviedol, že vozidlo zaparkoval, a keď sa k nemu

vrátil, toto bolo poškodené. K vzniku poškodenia motorového vozidla na hlavnom pojednávaní na
okresnom súde uviedol, že sa k nemu dá vyjadriť len v hypotetickej rovine, nie je možné uviesť, či
k nemu došlo nárazom jedného alebo viacerých vozidiel, alebo či niektoré poškodenia na vozidle boli
už predtým, mohlo k tomu dôjsť aj úmyselným konaním nejakej fyzickej osoby, teda nie autom.

Z hlásenia poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel poisťovne Generali zo dňa 31.07.2008
plynie, že na základe uzatvoreného havarijného poistenia, číslo poistky 0601185432, bola na poisťovni
nahlásená poistná udalosť, ku ktorej malo dôjsť 30.07.2008, o 20.00 hod., ako miesto je uvedené OD
Tesco Prešov, vodičom vozidla bol D. D. B., príčina a priebeh dopravnej nehody je uvedená : „auto som
odstavil pod OD Tesco Prešov, auto riadne uzavrel a odstavil čelom k vozovke, keď som sa vrátil, bolo

poškodené“.

Zo záznamu dopravnej nehody plynie, že tento záznam vyhotovoval dňa 30.07.2008 o 20:39 hod.
ppráp. B. C., a že k nej došlo dňa 30.7.2008 o 20:0 hod. tak, že neznámy vodič viedol neznáme
vozidlo po parkovisku OD Tesco v Prešove tak neopatrne, že nezistenou časťou vozidla narazil do tam

odstaveného vozidla vodiča B. a z miesta nehody ušiel na neznáme miesto, účastníkom bol vodič D. D.
B., ktorý uvedený záznam podpísal. Zároveň bol spísaný aj záznam o podaní vysvetlenia, ktorý podpísal
vypočúvajúci obžalovaný C. a vypovedal D. D. B.. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody
plynie, že nehoda bola oznámená na operačné stredisko 30.07.2008 o 20:00 hod., a aj táto zápisnica
bola podpísaná D. B.. Rovnaký dátum a čas dopravnej nehody je uvedený aj v knihe dopravných nehôd.

Zo záznamu zo sledovania zo dňa 30.07.2008 vykonaného na základe príkazu sudcu pre prípravné
konanieOkresnéhosúduPrešovsp.zn.Ntt-44/2008zodňa30.07.2008plynie,ženeznámaženao20.17
hod. zaparkovala sledované vozidlo pred budovou OR PZ, o 20.58 hod. odišla a zaparkovala vozidlopred pavilónom pôrodníckeho oddelenia, kde do 21.30 hod. vozidlo nezmenilo miesto. Svedok B. E.
nevylúčil, že za ním mohla dôjsť obžalovaná B. B..

Z prepisu záznamu telekomunikačnej prevádzky zaznamenávanej na základe príkazu sudcu pre
prípravné konanie Okresného súdu Prešov sp. zn. Ntt 45/2008 zo dňa 30.07.2008 plynie, že o 19.41.45
hod. volajúca účastníčka používajúca tel. číslo XXXXXXXXXX, volala na telefónne číslo XXXXXXXXXX
evidované na obžalovaného B. C., kde ju obžalovaný oslovil menom D., volajúca sa pýtala, kedy budeš
môcť, si zabudol na mňa, načo tento uviedol, že nezabudol, ale teraz ide do J. K., ďalej uviedol, že nevie,

kedy sa vráti, ona mu hovorí, či mu stačí tisícka a fľašočka, ďalej hovorí, že to musí tak spraviť, že by to
napísal kolega, lebo on je už v troch nehodách, aby to niekomu nevybilo oči.

Zo všeobecných zmluvných podmienok Generali poisťovne a. s. z článku 3 bod 10. plynie, že poistné
plnenie je náhrada, ktorá je podľa poistnej zmluvy poskytnutá v prípade, že nastala poistná udalosť a boli
splnené všetky ďalšie podmienky uvedené vo všeobecných zmluvných podmienkach a poistnej zmluve.

Podľa článku 14 bodu 2 a) v prípade vzniku poistnej udalosti je poistník/postený povinný bez zbytočného
odkladu oznámiť písomne poisťovateľovi, že nastala škodová udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej
vzniku a rozsahu jej následkov, predložiť poisťovateľovi potrebné doklady a podať dôkaz o vzniku
a rozsahu škody. Podľa článku 6 bodu 7 sa poistenie nevzťahuje na škody, ktoré spôsobila osoba, ktorá
viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu, liekov. Podľa článku 3 bod 9 zmluvných podmienok poistná udalosť

je náhodná udalosť, ku ktorej došlo v dobe trvania poistenia a s ktorou je spojený vznik povinnosti
poisťovateľa plniť.
Zo záznamového zariadenia operačného strediska KR PZ v Prešove plynie, že dňa 30.07.2008
o 19:54:03 hod. obžalovaný na služobnej linke oznámil kolegovi - svedkovi L., že mu teraz príde jeden
známy a bude robiť nehodu. Z výpovedí vypočutých svedkov policajtov M. L., operačného dôstojníka na

operačnom stredisku KR PZ Prešov, N. E. a B. K. plynie, že obžalovaný C. vykonával v inkriminovanej
dobe službu, ako aj že B. K. bol vypočúvať osobu v J. K. a potom riešil aj oznámenie v Lipanoch.

Na základe takto vykonaných dôkazov potom ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že skutok sa stal
tak, ako ho okresný súd ustálil, a že ho spáchali obžalovaní. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že svedok G. v rámci svojej služobnej činnosti dňa 28.07.2008 získal operatívne informácie o tom, že
v Prešove je poškodené vozidlo a že sa majitelia pokúsia nahlásiť poistnú udalosť, pričom vozidlo mala
viesť osoba pod vplyvom alkoholu, a nehodu bude dokumentovať policajt ODI, obžalovaný C.. Nato dňa
29.07.2008 svedok G. spolu s kolegami G. a C. vykonali pátranie po uvedenom vozidle v Prešove a toto
vozidlo naozaj našli poškodené. Postup týchto policajtov bol v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b),

§ 9 ods. 1, § 38a a § 39 zákona číslo 171/1993 Z. z. o policajnom zbore. Následne bol podaný podnet
na trestné stíhanie, načo vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia
Ministerstva vnútra SR uznesením zo dňa 30.07.2008 začal trestné stíhanie pre zločin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. h) Tr. zákona a návod k prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zákona

k § 223 ods. 1 Tr. zákona v podstate na tom skutkovom základe, že
- presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2008 v okrese Prešov policajt služobne zaradený na Okresnom
dopravnom inšpektoráte, OR PZ v Prešove navrhol občanovi D. B. z Prešova v súvislosti s dopravnou
nehodou jeho osobného motorového vozidla zn. Citroën C3, EČ:E. A., ku ktorej došlo nezisteného dňa
v mesiaci júl 2008 v Prešove na ul. Pod Táborom, so škodou cca 50 000,- Sk a nebola nahlásená

na polícii, dodatočné zadokumentovanie tejto nehody v rozpore so skutočnosťou v úmysle uplatniť si
následne poistné plnenie.

Z uvedeného potom plynie, že nie je pravdou, aby trestné stíhanie bolo začaté len pre zločin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, 2 Tr. zákona, keďže, ako je zrejmé z tohto uznesenia

na čl. 3 spisu, trestné stíhanie uvedeným uznesením vyšetrovateľa bolo začaté aj pre pomoc k prečinu
poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr. zákona.

Z výpovedí obžalovaných, ako aj z listinných dôkazov spísaných na ODI Prešov, ako aj na Generali
poisťovni a. s. plynie, že obžalovaný D. D. B. popísal dňa 30.07.2008 a 31.07.2008, že k poistnej udalosti

došlo dňa 30.07.2008 o 20.00 hod. pred OD Tesco v Prešove, čo však bolo jednoznačne vyvrátené
výpoveďami svedkov G., G. a C., keďže poškodenie vozidla bolo zrejmé už 29.07.2008, kedy toto vozidlo
vypátrali policajti v Prešove poškodené. Obžalovaní tak C., ako aj B. a B. potvrdili, že pred ohliadkou
vozidla na ODI Prešov, zatelefonovala obžalovaná B. obžalovanému C., či je v práci, ku telefónu mudala aj svojho otca, obžalovaného B., pričom k zaznamenanému hovoru došlo dňa 30.07.2008 o 19.41
hod., teda ešte pred časom, ktorý uviedli ako čas dopravnej nehody. Skutočnosť, že počas svojej služby
dňa 30.07.2008 o 19.54 hod. hovoril o tom, že bude spisovať nehodu kolegovi L. samotný obžalovaný

C., plynie z prepisu služobnej linky ako aj z výpovede svedka L.. Všetci traja obžalovaní teda potvrdili,
že telefonovali obžalovanému C. ešte pred tým, než malo k nehode dôjsť, že ju prídu nahlásiť. Výpoveď
obžalovaného Šoltýsa, že pracovali s novým programom, kde bol nastavený čas neobstojí, pretože je
neuveriteľné, aby pri dokumentovaní takto závažných dopravných nehôd bol „prednastavený“ čas týchto
nehôd, navyše s touto verziou prišiel obžalovaný až pri svojom treťom výsluchu na okresnom súde.

K námietke obhajoby krajský súd uvádza, ako to bolo uvedené už v predchádzajúcich rozhodnutiach,
že záznam telekomunikačnej prevádzky bol vykonávaný na základe príkazu vydaného sudcom pre
prípravné konanie Okresného súdu Prešov zo dňa 30.08.2008 sp. zn. Ntt 45/2008, ktoré bolo vydané
na návrh príslušného prokurátora doručeného okresnému súdu dňa 30.08.2008, ktoré je odôvodnené
uvedením doslovného znenia uznesenia o začatí trestného stíhania tak, ako je toto aj na čl. 3 spisu,

následne sú uvedené konkrétne dôvody prokurátora, pre ktoré žiada vydanie príkazu a napokon sudca
konštatuje, že sa s dôvodmi uvedenými v návrhu prokurátora stotožňuje. Príkaz teda nebol odôvodnený
len všeobecnými dôvodmi, ale konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ktoré plynuli aj z uznesenia o začatí
trestného stíhania.

Odposluch a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 1 Tr. poriadku je, ako zaisťovací
inštitút, dovoleným zásahom do tajomstva správ podávaných telefónom. Rovnako tak sledovanie osôb
avecí,akooperatívnopátracíprostriedok,môžebyťpoužitývtrestnomkonaníoakomkoľvekúmyselnom
trestnom čine, ak nie je možné sledovaný účel dosiahnuť inak, alebo ak by bolo jeho dosiahnutie
podstatne sťažené, pričom tento inštitút býva využívaný spravidla aj pred začatím trestného stíhania.

Absencia podrobného odôvodnenia sama osebe nespôsobuje automaticky dôkaznú neúčinnosť takého
úkonu. Podstatné je, či príkaz sledoval legitímne ciele ochrany poriadku a predchádzania zločinnosti
a či boli poskytnuté dostatočné záruky proti svojvôli. Spravidla ak sa takými úkonmi získajú dôkazy
podporujúce počiatočné operatívne informácie, nemožno hovoriť o svojvôli a takýto príkaz sleduje
legitímny cieľ vykonaný pre potreby trestného konania. Pokiaľ by aj tento dôkaz nebol zabezpečený,

má krajský súd za preukázané, že výpoveďami obžalovaných, ako aj svedkov G., G. a C., bol
skutkový stav objasnený dostatočným spôsobom. Obžalovaný C. zadokumentoval nehodu v rozpore
so skutočnosťou, keď už podľa jeho výpovede z prípravného konania pred službou vedel, že nehodu
príde zadokumentovať obžalovaná B., napriek tomu uviedol do záznamu, že k nehode došlo až o 20.
00 hod., obžalovaný B. zápisnice podpísal, aj keď vedel, že sú v nich uvedené nesprávne údaje, pritom

o poškodení vozidla vedeli podľa výpovede obžalovaní B. už pred telefonátom obžalovanému C., vozidlo
bolo pritom rovnako poškodené aj 29.07.2008.

K namietaným skutočnostiam k osobe znalca D. E. G. krajský súd uvádza, že tento sa vyjadril, že
bol nestranným, znalecké posudky nevyhovoval len pre poisťovňu Generali, ale aj pre iné poisťovne

pôsobiace na území Slovenska, niekedy bol záver znaleckého posudku v prospech poisťovne Generali
a niekedy boli závery v neprospech tejto poisťovne. Navyše je treba uviesť, že znalci v odbore cestná
doprava, pokiaľ posudzujú príčiny dopravných nehôd, v podstate vždy ich závery majú následok pre
poisťovňu spočívajúcu v povinnosti uhradiť poistné plnenie, teda odvodzovať zaujatosť znalca pre to,
že v minulosti vypracoval ad hoc znalecké posudky pre poškodenú poisťovňu, v tejto trestnej veci nie

je, podľa názoru, krajského súdu dôvodné.

D. E. G. je zapísaný v zozname znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
v odbore 030000 cestná doprava, odvetvie 030100 technický stav cestných vozidiel, obsahom odvetvia
je podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 228/2018 Z. z. stanovenie skutočného technického

a morálneho stavu, príčin nesplnenia definovaných parametrov, znefunkčnenia alebo poškodenia
dielcov, skupín a vozidiel ako celku, ktoré vznikli z dôvodov prevádzky opráv a údržby a vyhodnocovanie
elektronických dát cestných vozidiel. D. E. G. je zapísaný ako znalec aj v odvetví 030301, nehody
v cestnej doprave, obsahom odvetvia je, podľa vyhlášky, vykonávanie technickej analýzy nehodového
deja, určenie príčin nehody z technického hľadiska, zaoberá sa možnosťami odvrátenia nehody, a to za

využitia najnovších poznatkov vedy a techniky vrátane využitia elektronických dát cestných vozidiel. Pod
obsahové vymedzenie tohto odvetvia spadá aj posudzovanie vzniku a príčin nehôd cestných vozidiel
mimo cestných komunikácií.Z uvedeného, ako aj zo súdnej praxe je potom zrejmé, že znalec v uvedenom odbore a odvetviach
podáva znalecké posudky o príčinách vzniku dopravných nehôd, keď znalci bežne posudzujú vznik
dopravnej nehody často protichodných verzií účastníkov cestnej premávky a znalecký posudok býva

potom objektívnym dôkazom toho, ako k nehode došlo, teda závery o tom, ako mohlo vzniknúť
konkrétne poškodenie vozidla je možné znalcom poskytnúť, pričom sa znalci vo všeobecnosti vyjadrujú
k mechanizmom vzniku nehody prijateľným a neprijateľným spôsobom bez ohľadu na to, či pri nehode
boli alebo neboli svedkovia. Znalec je kompetentný prípadne posúdiť, či k nehode došlo spôsobom, ako
konkrétna osoba vypovedala.

Okresný súd teda ustálil skutkový stav správne. Zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá
správna právna kvalifikácia skutku. Obžalovaný B. C. ako verejný činiteľ vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, a poskytol inému
pomoc, aby sa pokúsil vylákať od iného poistné plnenie tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia
podmienok na jeho poskytnutie a takým činom mohol spôsobiť malú škodu, čím naplnil pojmové znaky

prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu
s účastníctvom pokusu prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods.1, § 223
ods. 1 Tr. zákona.

ObžalovaníD.D.B.aB.D.B.saspoločnýmkonanímpokúsilivylákaťodinéhopoistnéplnenietým,žeho

uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a takým činom spôsobili malú škodu,
čím naplnili všetky znaky prečinu poisťovacieho podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu
podľa § 20, § 14 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr. zákona. Všetci obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu.

Pri ukladaní trestu správne okresný súd zohľadnil účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods.1

Tr. zákona, podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, prihliadal aj na zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods.
4 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy ako aj na okolnosti prípadu.

Správne prvostupňový súd rozhodol, pokiaľ u obžalovaných nezistil žiadne priťažujúce okolnosti,
keďže u všetkých troch ide o osoby netrestané, a pokiaľ prihliadol aj na časový odstup, ktorý

uplynul od spáchania skutku, počas ktorého obžalovaní viedli riadny život. Je síce pravdou, že hlavné
pojednávania boli odročované opakovane pre neprítomnosť obžalovaných či obhajcov, ale aj pre
neprítomnosť prísediaceho či svedkov. Vzhľadom však na dĺžku konania bolo potom na mieste ukladať
obžalovaným ako satisfakciu za dĺžku konania miernejší trest, ktorým je peňažný trest vo výške 200,-
eur u obžalovaných D. B. a B. B. a u obžalovaného C., keďže bol uznaný vinným zo spáchania dvoch

trestných činov, peňažný trest vo výške 500,- eur. Zároveň správne uložil okresný súd podľa § 57
ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody
obžalovanému C. v trvaní dvoch mesiacov a obžalovaným D. B. a B. B. v trvaní jedného mesiaca.

Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolania tak obžalovaných, ako aj krajského prokurátora zamietol

podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.