Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121453884
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121453884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
YOSHI PRODUCTION s.r.o., so sídlom Bárdošova 6, 831 01 Bratislava, IČO: 46 293 256, právne zast.:
GALEA Iuris, s. r. o., so sídlom Jančova 15, 811 02 Bratislava, IČO: 46 727 108 proti žalovanému i-
energy, s.r.o., so sídlom Kozačeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO: 44 378 441 v konaní o zaplatenie 17.211,55
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/18/2021-113 zo dňa
19. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/18/2021-113 zo dňa 19. mája 2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 17.211,55 Eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalovanému priznal voči žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 17.211,55 Eur s

príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že voči žalovanému eviduje pohľadávku v žalovanej výške
vyplývajúcu z neuhradenej faktúry po lehote splatnosti, číslo faktúry 20210010 zo dňa 01.03.2021,
splatná dňa 02.03.2021 za žalobcom vykonané práce a materiál presne špecifikovaný v uvedenej
faktúre. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu výzvou zo
dňa 20.07.2021. Žalovaný na výzvu nereagoval, pohľadávku nezaplatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn.19Up/1397/2021

zo dňa 21.09.2021, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v podanom odpore
uviedol, že žalobca nepreukázal aké konkrétne materiály a práce dodal v rozsahu fakturovanej sumy,
na akú stavbu ich pre žalovaného dodal a hlavne nepreukázal dodanie odsúhlasené žalovaným v
celom rozsahu fakturovanej sumy. Nárok len na základe predloženej faktúry bez ďalšieho nemožno
priznať. Faktúra sama o sebe nepreukazuje dodanie plnenia, a to ani pre iné konanie, napr. daňové
konanie, nie to pre súdne konanie. Žalobca v konaní predložil aj cenovú ponuku zo dňa 18.01.2021,
ktorú žalovaný žalobcovi nikdy neodsúhlasil v takom rozsahu, nakoľko najmä pri položkách pod č. 2 -

10 cenovej ponuky zo dňa 18.01.2021 a vlastne aj pri rovnakých položkách faktúry nebola preukázaná
ich opodstatnenosť, ani objednanie žalovaným. Žalovaný vyzval žalobcu, aby vystavil riadny daňový
doklad a doložil odsúhlasený súpis dodaných materiálov a prác. Uvedené žalovanému nebolo doručené.
Žalovaný faktúru predloženú žalobcom nezaradil do účtovníctva, pretože faktúra je v neoprávnenejvýške, neobsahuje zákonné náležitosti daňového dokladu. Žalovaný neuviedol faktúru v kontrolnom
výkaze a ani neeviduje faktúru žalobcu v účtovníctve z dôvodov, že faktúra neobsahuje zákonné
náležitosti daňového dokladu, neobsahuje podrobný súpis položiek dodaných materiálov a vykonaných

prác s potvrdením o plnení a pri niektorých položkách vo faktúre nebola preukázaná ich opodstatnenosť,
ani objednanie žalovaným, a preto faktúra je vystavená v neoprávnenej výške.

4. Okresný súd uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného poukázal na to, že náležitosti
vystavených faktúr upravujú zákony č. 439/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty a zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník. Ani v jednom z uvedených zákonov nie je
medzi stanovenými povinnými náležitosťami pečiatka, či podpis vystavovateľa faktúry. Ten, kto vystavuje
faktúru, nemá povinnosť túto faktúru opečiatkovať, ani podpísať. Žalobca poukázal aj na obchodnú
zvyklosťzaužívanúmedzistranamisporu.Malzato,žemedzistranamisporujepreukázateľnýobchodný
vzťah založený na obchodných zvyklostiach. Uvedené preukazuje dôkaz, ktorý predložil žalovaný. V
tomto dôkaze žalovaný deklaruje, že mu zo strany žalobcu boli vystavené a doručené 4 faktúry, a

to faktúra č. 20200052, 20200053, 20210026, 20210010 - ktorá je predmetom tohto sporu. Prvé
tri vyššie uvedené faktúry boli zo strany žalovaného uhradené, resp. boli odpočítané z poskytnutej
zálohy, pričom tieto faktúry boli žalovanému zaslané v totožnom znení, ako je znenie spornej faktúry. Zo
strany žalovaného neboli prvé tri faktúry rozporované, ani vrátené. Taktiež aj zálohová faktúra vystavená
žalovanému bola zaslaná rovnakým spôsobom a s rovnakými náležitosťami, ktoré žalovaný nenamietal.

5. Žalobca uviedol, že v prípade, ak nemá žalovaný vedomosť o vykonaných prácach a dodávkach
materiálu, išlo o dodávky prác a materiálu pre investora, s ktorým mal žalovaný uzatvorený zmluvný
vzťah, ktorého obsahom bolo vyhotovenie diela na rodinnom dome. Na základe uvedeného žalobca v
konaní navrhol výsluch svedkov Mgr. C. C. - investor, P.. P. C. - investor, P.. R. X. - stavbyvedúci na

stavbe investora, A. K. - konateľ žalobcu, ktorí dosvedčia skutočnosti tvrdené zo strany žalobcu. Taktiež
dosvedčia, že investor uhradil riadne a včas žalovanému ním vystavené faktúry, avšak subdodávateľovi,
ktorý práce vykonal, teda žalobcovi, už faktúru neuhradil. Skutočnosť, že sa žalobca prostredníctvom
svojich zamestnancov skutočne nachádzal na stavbe investora, kde žalovanému dodával práce, vie
žalobca preukázať aj GPS v osobných automobiloch, z ktorých bude preukázané, že žalobca dodávku

prác skutočne realizoval. Zároveň žalobca poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu,
z ktorej je zrejmé, že žalovaný uznáva z faktúry, ktorú rozporuje, položku 1, 11, 12, 13, 14, 15, pričom
žalovaný nemá uznávať položku 2 až 10, nakoľko má za to, že nebola preukázaná ich opodstatnenosť,
ani objednanie žalovaným. Z predmetného e-mailu je zrejmé, kde dielo žalobca ako subdodávateľ pre
žalovaného vykonával a je nepochybné, že faktúru čiastočne uznáva, pričom odôvodnenie neuznania

položiek 2 až 10 je nedostatočné. To, že skutočne došlo k vykonaniu prác a dodaniu materiálu, navrhuje
žalobca preukázať výsluchom už uvedených svedkov. Je zrejmé, že žalovaný z vystavenej faktúru
uznáva sumu vo výške 14.763 Eur, pričom sporná je suma vo výške 2.448.55 Eur, ktorej nárok však
žalobca preukázal. V predloženej emailovej komunikácii žalovaný konštatuje, že má pochybnosť o tom,
že došlo zo strany žalobcu k ukončeniu prác v časti, ktoré požaduje žalobca uhradiť. Skutočnosť, že

žalobca svoju prácu vykonával riadne a včas, aj napriek tomu, že žalovaný mu neuhradil vystavené
faktúry, vie žalobca preukázať opäť svedeckými výpoveďami investorov a stavbyvedúcim. Je to práve
žalovaný, ktorý si svoju prácu nevykonal riadne a včas, a to v zmysle zmluvných dojednaní medzi ním a
investorom, pričom voči žalovanému je vedené súdne konanie o zaplatenie na Okresnom súde Zvolen,
ktoré inicioval investor, ktorý odstúpil od zmluvy o dielo.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaný v duplike uviedol, že žalobca ako listinný dôkaz na preukázanie
žalovaného nároku doložil skopírovaný e-mail, kde nie je uvedený ani dátum. Aj z predloženého dôkazu
vyplýva, že žalovaný neuznáva fakturované položky č. 2 až 10 z dôvodu, že nebola preukázaná ich
opodstatnenosť, ani objednanie žalovaným. Čo sa týka ostatných fakturovaných položiek, tak žalovaný

upozornil, že na Okresnom súde Zvolen prebieha súdne konanie pod sp. zn. 14Csp/43/2021 vo veci
žalobcu Mgr. C. proti žalovanému, ktorý je žalovaný aj v tomto konaní, kde žalobca ako investor
spochybňuje dodanie materiálov a prác na jeho stavbe žalovaným ako zhotoviteľom, hoci žalobca Z..
C. ich uznal a aj riadne uhradil. Uvedené súdne konanie má priamy súvis aj s týmto konaním, pretože
všetky práce, ktoré žalovaný ako zhotoviteľ dodával pre Ing. C., boli dodávané v subdodávateľskom

vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, z ktorého si žalobca teraz uplatňuje nároky na zaplatenie, ktoré
žalovaný v e-maile predloženom žalobcom pôvodne „uznal“. Ale keďže došlo spochybneniu uhradených
dodávok prác na strane investora, sú teda sporné i nároky žalobcu v tomto konaní. Žalobca presvedčivo
nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu a aj v súvislosti so spochybnenými dodaniami na straneinvestora v prebiehajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 14Csp/43/2021 nie je preukázaná v tomto štádiu
oprávnenosť žalovaného nároku.

7. Okresný súd uviedol, že výzvou adresovanou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.04.2022 vyzval
postupom podľa § 150 ods. 2 CSP žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení s tým, aby žalobca skutkovo
zdôvodnil právny vzťah medzi stranami sporu, na základe ktorého si v konaní uplatňuje nárok, čo
bolo predmetom dohodnutých práv a povinností medzi stranami sporu. Žalobca v elektronickom
podaní doručenom okresnému súdu dňa 26.04.2022 uviedol, že právny vzťah žalobcu so žalovaným bol

založenýzmluvouodielo,ktoránebolamedziúčastníkmiuzatvorenápísomne.Žalovanýrealizovalrôzne
stavby a žalobca formou subdodávok na týchto stavbách realizoval rôzne dielčie práce, ktoré si žalovaný
u žalobcu objednal. Zároveň uviedol, že ďalšie skutočnosti žalobca súdu predloží v dohľadnom čase.
Žalobca v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 12.05.2022 uviedol, že si dovoľuje
navrhnúť vykonať dôkazy výsluchom svedkov, ktorých už uviedol vo vyjadrení k odporu žalovaného.
Zároveň uviedol meno, priezvisko a bydlisko svedkov Z.. C. C., P.. P. C., P.. R. X..

8. Okresný súd zrekapituloval podstatné vyjadrenia strán na pojednávaní a uviedol, že žalovaný neuznal
žalobný nárok žalobcu v celom rozsahu. Položky 2 až 10 predloženej faktúry neuznal, pretože žalovaný
nebol v týchto veciach v zmluvnom vzťahu, ani s p. C. starším, ani so žalobcom, neexistuje žiadna
komunikácia objednávky, dodacie listy podpísané zo strany žalovaného. Rovnako neuznal položky 11,

12, 13 a 14 z faktúry žalobcu, aj keď ich pôvodne uznal, avšak vykonal tak na základe toho, že si to
prechádzal s objednávateľom p. C. mladším, ktorý pôvodne tieto materiály a práce uznal a zaplatil,
avšak teraz v súdnom konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde, ich objednávateľ namieta, že neboli
vykonané, a materiály, ktoré mali byť predmetom vykonania diela v tejto časti, chce vrátiť, a za práce
chce spätne nejaké peniaze. Žalovaný opakovane poukazoval na to, že žalobca nemá od žalovaného

odsúhlasené, potvrdené a odovzdané práce a dodávky materiálu. V konaní žalobca okrem faktúry
nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce poskytnuté plnenie žalovanému.

9. Okresný súd na pojednávaní vyzval konateľa žalobcu postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného
sporového poriadku na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi

stranamisporu,čobolopredmetomplnenia,akéboliprávaapovinnosti zmluvnýchstrán,miestoplnenia,
dohodnutá cena, prípadne spôsob určenia ceny za plnenie. Konateľ žalobcu uviedol, že spolupráca
so žalovaným začala v roku 2019. Za účasti investora pána C. mladšieho sa strany sporu dohodli na
rozsahu prác, ktoré bude žalobca vykonávať. Práce boli vyšpecifikované v rámci elektroinštalácie.
Na základe dohodnutého bol vypracovaný projekt, konateľ žalobcu vypracoval cenovú ponuku, ktorú

zaslal žalovanému. Na základe cenovej ponuky obdržala spoločnosť žalobcu zálohu od žalovaného
a začalo sa na stavbe pracovať. Popri dohodnutom sa dohodla ďalšia časť prác v rámci kúrenia a
chladenia. Dohodlo sa to spôsobom, že sa opakovali stretnutia. Na stretnutiach boli prítomné rovnaké
osoby, tzn. konatelia strán sporu a investor stavby. Dohodli sa časové etapy, kedy sa čo bude realizovať.
Na základe uvedeného žalobca začal vykonávať práce. Práce sa realizovali na základe projektu, ktorý

dodal žalovaný. Projekt realizácie prác nebol správny, následne to žalobca v priebehu realizácie riešil.
V tom čase sa generálny dodávateľ stavby mohol na žalobcu spoľahnúť, preto prípadné nezrovnalosti
v projekte riešil žalobca. Práce sa zrealizovali, pokiaľ žalobca žiadal ďalšiu finančnú zálohu, túto
mu žalovaný už neposkytol. Žalovaný si u žalobcu objednal služby výmenu tepelného čerpadla, t. j.
položka č. 1, ktorá bola fakturovaná na základe faktúry, ktorá je prílohou k žalobe. Uvedené však

nebolo žalobcovi zaplatené, žalovaný neposlal ani zálohu na vykonanie výmeny tepelného čerpadla.
Komunikácia strán sporu začala viaznuť momentom, keď konateľ žalovaného prestal na stavbu
chodiť. Uvedenú skutočnosť vie žalobca dokladovať aj stavebným denníkom, aj stavebným dozorom,
ktorý bol realizovaný na stavbe v rámci výpovede svedkov. Žalobca pokračoval ďalej vo vykonávaní
prác v domnení, že žalovaný cenu realizovaných prác zaplatí, k čomu následne nedošlo. Koncom

r. 2021 žalobca riešil, aby dostal peniaze aspoň za chladenie a kúrenie, ktoré v dome montoval,
opätovne k zaplateniu nedošlo. Pokiaľ má žalobca informáciu od investora p. C. mladšieho, tak práce
boli žalovanému zaplatené s tým, že investor sa uistil, aby bola suma zaplatená žalobcovi. Všetky
tieto skutočnosti vedia dosvedčiť svedkovia. Žalobca vie k tomu doložiť aj komunikáciu. Spoločnosť
žalovaného požaduje od žalobcu vrátenie poskytnutých záloh, avšak žalobca poskytnuté finančné

prostriedky už spotreboval, nainštaloval technológiu, financie boli spotrebované na elektroinštaláciu,
nákup materiálu, na všetky ostatné výdavky spojené s montážou. Spoločnosť žalobcu kvôli uvedenému
musela zobrať aj úver.10. Okresný súd vypočul na návrh žalobcu v konaní konateľa žalobcu, ktorý vypovedal, že sumu,
v akom celkovom objeme realizoval zákazku pre žalovaného, uviesť nevie, musel by to zrátať,
za elektroinštaláciu to bolo 50.323 Eur bez DPH. Do určitej doby spolupracoval so spoločnosťou

žalovaného. Po čase, keď investor s generálnym dodávateľom stavby odstúpil od zmluvy v lete r.
2021, došlo k sporu medzi investorom stavby a generálnym dodávateľom. Konateľ žalovaného prestal
so žalobcom komunikovať, nedvíhal telefóny, nemal čas sa venovať tomu, aby dielo bolo dokončené.
Prvá objednávka zo strany žalovaného bola na výmenu tepelného čerpadla na stavbe p. C., práce boli
realizované v decembri r. 2019. Do r. 2020 sa začali realizovať práce ohľadne kúrenia, chladenia na

nehnuteľnosti p. C. mladšieho, ktoré pokračovali. Práce sa realizovali od januára 2020 do februára 2021.
Na stavbe nastali komplikácie, generálny dodávateľ buď tovar nedodal alebo dodal nesprávny tovar,
následne to musel žalobca riešiť tak, aby boli práce pre investora stavby vykonávané riadne.

11. Konateľ žalobcu vo výpovedi uviedol, že vzťahu medzi stranami sporu nebolo dohodnuté, aká bude
cena diela, pretože žalovaný nevedel povedať, v akom rozsahu bude presne treba realizovať práce.

Rozsah prác medzi stranami sporu nebol dohodnutý, dohoda bola iba všeobecne. Dohoda bola ohľadne
inštalácie tepelného čerpadla. Ešte sa dorábali veci aj u p. C. staršieho. Za práce, ktoré realizoval
žalobca, žalovaný od investora stále dostal zaplatené. Následne však už nebola zaplatená cena za
realizované práce a dodaný materiál žalovaným žalobcovi. Tým pádom, že chýbal materiál, musel
tento materiál dodať žalobca. Žalovaný si práce u žalobcu objednal na základe ústnej dohody a

mailovej komunikácie spôsobom, že konateľ žalovaného oznámil, čo treba urobiť. Vo vzťahu ku všetkým
položkám, ktoré sú uvedené vo faktúre, existovala ústna dohoda a objednávka na vykonanie prác,
pokiaľ ide o cenovú ponuku k vyúčtovaným položkám a výkon prác, existovala ústna dohoda, cena
práce bola dohodnutá na hodinu, pričom k rozsahu času sa nevedelo dopredu uviesť, aký čas bude
potrebné na realizovanie týchto prác. Žalovaný dodával na stavbu materiál, ktorý nebol dodaný včas,

neboldodanýsprávne.Žalobcaprišielnastavbu,materiálneboldodaný,prípadneboldodanýnesprávny
materiál. Všetky práce, ktoré boli fakturované, boli žalobcom aj zrealizované. Konateľ žalovaného na
stavbu neprišiel, neprebral si zrealizované práce. Pokiaľ ide o cenovú ponuku, cena sa dohadovala v
mailovej komunikácii už počas priebehu vykonávania prác z dôvodu, že nebol dobrý projekt na stavbu,
nebolidodávanésprávnemateriályatýmpádomvznikaliproblémy,ktoré sariešilizapochodu.Menilasa

teda aj cena vzhľadom na použitý materiál. V prípade, ak nastala situácia, že materiál nedodal konateľ
žalovaného, tak z dôvodu, aby práce boli zrealizované riadne, musel žalobca dodať materiál. Rozpis
cenovej ponuky žalobca doručoval žalovanému mailom. Mailovú komunikáciu vie žalobca doložiť. Pokiaľ
ide o vetu z faktúry v položke 10 „viď príloha zoznam, je tam materiál komplet, čo sme dodávali pre vás
na stavbu, prosím rozrátaj to podľa tvoje potreby“, konateľ žalobcu uviedol, že materiál je rozpísaný

v rámci realizácie dvoch vecí naraz, realizovala sa stavba pre p. C. mladšieho aj pre p. C. staršieho,
čiže inštaloval sa materiál na dvoch domoch. Existovala dohoda medzi stranami sporu, že materiál,
ktorý žalovaný nedodal, dodala spoločnosť žalobcu, preto aj vo faktúre je poznámka, že materiál, ktorý
bude žalovaný fakturovať, aby rozrátal, čo išlo na ktorú stavbu. Bolo to z dôvodu, že konateľ žalovaného
mal výkaz výmer pre inštaláciu kúrenia, chladenia a rekuperáciu pre p. C. mladšieho, presne vedel,

ktoré položky kde majú ísť. Návrh technológie, ktorá sa vymieňala v nehnuteľnosti p. C. staršieho, robil
konateľ žalovaného, takže vedel, ktorý materiál bol dodaný, ktorý materiál dodaný nebol, aké prvky
kde majú byť.

12. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, nech konateľ žalobcu ozrejmí, že pokiaľ uvádzal na

pojednávaní, že práce na nehnuteľnostiach boli realizované v r. 2019 a v priebehu r. 2020, zatiaľ čo
cenová ponuka, ktorú predložil v konaní, je ku dňu 18.01.2021, aby vysvetlil časové rozpory, konateľ
žalobcu uviedol, že obsahom cenovej ponuky je to, čo spoločnosť žalobcu zrealizovala, aké práce
vykonala, aký materiál dodala. Cenovú ponuku spoločnosť žalobcu vystavila neskôr k dátumu, ktorý je
uvedený v cenovej ponuke. Realizácia prác a objem prác bol vopred odsúhlasený žalovaným. Položka

2 až 9 uvedená vo faktúre, predložená v konaní žalobcom, sa realizovala pre p. C. staršieho a položka
10 sa realizovala pre p. C. mladšieho. Vo vzťahu k všetkým uvedeným položkám z faktúry sa realizovali
stretnutia konateľov strán sporu, ako aj investorov stavby. K obidvom realizovaným stavbám boli vedené
stavebné denníky, ktoré žalobca vie v konaní predložiť.

13. Okresný súd na návrh žalobcu v konaní vypočul konateľa žalovaného, ktorý na otázku právnej
zástupkyne žalobcu, že pokiaľ žalovaný popiera vykonanie fakturovaných prác žalobcom, nech uvedie,
kto iný by mohol výkon týchto prác na stavbe realizovať, uviedol, že v konaní nie je preukázané ani
objednanie týchto prác, takže k prácam sa vyjadriť nevie.14. Okresný súd uviedol, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že k skutočnostiam
tvrdeným stranami sporu na pojednávaní žalobca môže doložiť mailovú komunikáciu medzi stranami

sporu, prípadne investorom stavby a stavebné denníky a trvá na tom, aby v konaní boli vypočutí
svedkovia, ktorých žalobca navrhol v konaní vypočuť.

15. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že v súlade s koncepciou Civilného sporového
poriadku sa civilné sporové konanie riadi zásadou formálnej pravdy, tzn. že súd vychádza len z

tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili. Strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 150 Civilného sporového
poriadku je jednou zo základných procesných povinností strán sporu povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany
sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality úplné, podstatné a rozhodujúce, má
pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Povinnosť strany

sporu tvrdiť, má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. Podľa
článku 8 Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutievoveciapodoprieťsvojetvrdeniadôkazmi,atovsúladesprincípomhospodárnostikonania.

16. Okresný súd pripomenul, že povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej

teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia.
Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu
hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti
žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Zdôraznil, že súd nemá čo
dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to,

čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to,
aby prostredníctvom neho zistila, či náhodou existujú skutočnosti v jej prospech. Procesnú povinnosť
strán sporu uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia, t. j. povinnosť substancovane tvrdiť, je potrebné
interpretovať vo svetle jej účelu a zmyslu. Účelom a zmyslom tejto povinnosti je, aby fáza dokazovania
prebehla vyvážene, spravodlivo, hospodárne a účelne. V opačnom prípade by predmet dokazovanie

nebol určiteľný.

17. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu žalobcom
v konaní. Uviedol, že žalobca v žalobe a vo svojich vyjadreniach nepredložil dostatočne substancované
tvrdenia. Okresný súd pripomenul, že opakovane vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení

tak, aby bolo zrejmé, o akom konkrétnom nároku bude súd rozhodovať. Pokiaľ žalobca vo svojich
vyjadreniach odkazoval na obsah predložených listinných dôkazov, prípadne listinných dôkazov, ktoré
v konaní ešte len mienil predložiť, okresný súd upozornil, že podľa § 132 CSP opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

18. Okresný súd k posúdeniu právneho vzťahu medzi sporovými stranami uviedol, že Obchodný
zákonník pri jednotlivých zmluvných záväzkoch určuje pod názvom „Základné ustanovenia“ pojmové
znaky jednotlivých zmlúv formou obsahových náležitostí zmluvy. Len ak dôjde medzi zmluvnými
stranami k dohode o náležitostiach, ktoré sú obsiahnuté v základných ustanoveniach zákona, možno
konštatovať uzatvorenie konkrétnej zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Od

týchto ustanovení sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Občiansky a Obchodný zákonník upravujú
konkrétne zmluvné typy, ktoré zmluvné strany môžu uzavrieť. Zmluvná sloboda je vyjadrená aj v tom,
že účastníci môžu uzavrieť aj inú zmluvu, ktorá nie je upravená v Občianskom alebo Obchodnom
zákonníku. Obchodný zákonník však nepripúšťa vznik zmluvy ako takej, ak predmet záväzkov strán
nebude dostatočne určitý. Pre posúdenie, či ide o pomenovaný zmluvný typ, alebo ide o zmluvu, ktorá

nie je upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku, je relevantný práve jej obsah.

19. Okresný súd pripustil, že medzi stranami sporu existovala forma spolupráce, čo žalovaný v konaní
ani nerozporoval. Nerozporoval tiež, že žalobcovi poskytol finančné zálohy na realizáciu zákazky.
Žalovaný ale namietal, že strany sporu neboli v zmluvnom vzťahu čo do žalovaného nároku, že žalobca

v konaní nepreukázal, aké konkrétne materiály dodal, aké konkrétne práce na akej stavbe vykonal,
namietal, že medzi stranami sporu vôbec nedošlo k dohode v rozsahu fakturovanej sumy.20. Právna zástupkyňa žalobcu v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 26.04.2022
uviedla, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa
zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu

za jeho vykonanie. Z tvrdení žalobcu možno vyvodiť záver, že žalobca vykonával práce na dvoch
nehnuteľnostiach (nehnuteľnosť patriaca pánovi C. staršiemu a nehnuteľnosť patriaca pánovi C.
mladšiemu) v rámci ktorých realizoval montáž elektroinštalácie, montáž kúrenia, chladiaceho systému,
výmenu tepelného čerpadla. Rozsah vykonaných prác žalobca pomenoval všeobecne bez bližšej
špecifikácie úkonov. Žalobca mal vo svojich tvrdeniach najprv konkretizovať rozsah dohodnutých

zmluvných záväzkov medzi stranami sporu a v nadväznosti na to, z dôvodu preukázania splnenia
svojich zmluvných povinností a preukázania nároku uplatneného v tomto konaní, mal konkretizovať
aké presné práce, v ktorej nehnuteľnosti a kedy realizoval. Mal uviesť kto, kedy a aký materiál na
realizáciu zákazky dodal, kedy boli práce ukončené, kto, kedy a komu dohodnuté práce odovzdal. V
skutkových tvrdeniach žalobcu, vo vzťahu k uplatnenému nároku, absentuje konkretizácia predmetu
diela, dohody o cene, prípadne dohody o spôsobe určenia ceny, alebo aspoň tvrdenie, že zmluvné strany

prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu bez určenia ceny. Konateľ žalobcu si protirečil, keď najprv uviedol, že
na základe dohody o rozsahu prác vypracoval cenovú ponuku, ktorú zaslal žalovanému a na základe
jej akceptácie mu žalovaný poslal finančné zálohy. Následne tvrdil, že dohoda medzi stranami sporu
bola iba všeobecná (aká, to už neuviedol), nebol dohodnutý objem prác, ani cena. V rámci výpovede
tiež spomenul, že strany sporu mali ústnu dohodu o cene práce za hodinu, výšku hodinovej sadzby

však už nekonkretizoval. Skutkové tvrdenia žalobcu boli všeobecné, neurčité, neúplné, bez časových
súvislostí. Na základe nich nie je možné konštatovať, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, pretože
z tvrdení žalobcu nie je možné vyvodiť záver, že došlo k dohode o predmete diela a o cene. Pre platné
uzatvorenie zmluvy o dielo sa síce nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda, minimálne
však musí byť dohoda o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Takáto vôľa musí existovať

v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovaní o zmluve. K platne uzatvorenej zmluve o
dielo dôjde, ak sa zmluvné strany dohodnú na rozsahu práv a povinností, teda na obsahu a rozsahu
povinností zhotoviteľa riadne vykonať dielo a povinnosti objednávateľa zaplatiť za riadne vykonané
dielo. Následne z týchto povinností vyplývajú aj ďalšie povinnosti zhotoviteľa odovzdať riadne vykonané
dielo a povinnosť objednávateľa riadne vykonané dielo prevziať. Záväzok zhotoviteľa vykonať dielo je

predstavovaný realizovaním činností, v dôsledku ktorých sa postupne zhmotňuje, t. j. vzniká predmet
diela, resp. predmet diela sa kompletizuje.

21. Okresný súd zdôraznil, že pre absenciu podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu
nie je možné ani ustáliť predmet záväzkov strán sporu. Tvrdenia žalobcu boli neurčité, všeobecne,

žalobca sa vyjadroval k dvom stavbám, pričom nevedel presne konkretizovať čo, kedy a v akom rozsahu
na ktorej stavbe realizoval, odkazoval na stavebné denníky a mailovú komunikáciu, ktoré v konaní do
termínu pojednávania nepredložil, pretože tak mienil urobiť až v priebehu ďalšieho súdneho konania.
Spomenul, že keď viazla komunikácia so žalovaným, dodal materiál a vykonal práce na stavbách po
dohode s investorom/ investormi stavieb. Je teda otázne, v akom rozsahu žalobca vstúpil do zmluvného

vzťahu, prípadne záväzkového vzťahu so žalovaným, v akom rozsahu s investormi stavieb a kto a v
akom rozsahu je vlastne osobou pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní. Žalobca navrhoval v
konaní vypočuť svedkov (stavebný dozor na stavbách a investorov stavieb), ktorými chcel preukazovať
skutočnosti, ktoré v konaní a v priebehu pojednávania tvrdil vo všeobecnej rovine, prípadne ktoré uviesť
ani nevedel.

22. Okresný súd k spôsobu vykonania dokazovania uviedol, že súd vykonáva ten - ktorý dôkaz na
preukázanie konkrétnej skutočnosti tvrdenej stranou sporu. Strana sporu musí najprv niečo konkrétne
tvrdiť a až následne v rámci vykonaného dokazovania sa preukáže, či jej tvrdenie je opodstatnené a
pravdivé. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom

majú preukázať. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k odporu uviedla, že „V prípade, ak nemá
žalovaný vedomosť o vykonaných prácach a dodávkach materiálu, týmto si dovoľujem uviesť, že sa
jednalo o dodávky prác a materiálu pre investora, s ktorým mal žalovaný uzatvorený zmluvný vzťah,
ktorého obsahom bolo vyhotovenie diela na rodinnom dome. Týmto zároveň navrhujeme vykonanie
dôkazu - výsluch svedkov investorov stavieb, stavbyvedúceho na stavbe, ktorí dosvedčia, skutočnosti

tvrdené žalobcom. “ Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 12.5. 2022 opätovne navrhla výsluch
totožných svedkov s uvedením ich mena, priezviska, adresy bydliska s odôvodnením, že návrh na ich
výsluch už uviedla vo vyjadrení k odporu. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní ešte doplnila,
že „dodanie, objednanie prác, istá mailová komunikácia existuje aj v písomnej forme, avšak ako smenavrhli, tieto skutočnosti by ozrejmili svedkovia, ktorých v konaní navrhujeme vypočuť“. Ani ku koncu
pojednávania vo veci, po výzve na doplnenie skutkových tvrdení, ani po výsluchu konateľa žalobcu však
súdu nebolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti by mali byť výsluchom svedkov preukázané. Súd návrh

žalobcu na výsluch svedkov zamietol z dôvodu, že súdu nebol objasnený účel vykonania navrhovaného
dôkazu, pretože žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k navrhnutým svedkom, v konaní
nebolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti majú byť ktorým svedkom preukázané. Na tomto mieste je
potrebné uviesť, že súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a
procesnú zodpovednosť strán. Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán sporu

v konaní.

23. Okresný súd k zamietnutiu návrhu žalobcu na vypočutie svedkov doplnil, že pokiaľ žalobca navrhol
v konaní vypočuť svedkov, mal postupom podľa § 197 ods. 1 CSP zabezpečiť ich prítomnosť na
pojednávaní, prípadne požiadať súd o predvolanie svedkov. Žalobca vo svojich vyjadreniach nepožiadal
súd o predvolanie svedkov a z jeho podaní ani nevyplývajú skutočností, ktoré majú byť výsluchom toho

- ktorého svedka preukázané.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Pretože
bol žalobca v konaní neúspešný, súd mu uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100 %.

25. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), e) a h) CSP. Žalobca v odvolaní stručne zrekapituloval vzťahy medzi žalobcom a žalovaným tak,
ako ich prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že medzi žalobcom, žalovaným a
objednávateľom nebolo možné o každej zmene diela spisovať zmluvy, resp. písomné dohody. Vzniknuté

problémy sa riešili často operatívne na tvári miesta. Pripustil, že medzi žalobcom ako subdodávateľom
a žalovaným ako generálnym dodávateľom písomná zmluva uzavretá nebola. Všetky vykonané a
dodané práce však boli zaznamenané v stavebných denníkoch. Rovnako pripustil, že k ich prebratiu
zo strany žalovaného nedochádzalo, čo odôvodnil tým, že žalovaný na stavbu neskôr už ani nechodil.
Žalobca uviedol, že práve vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol predvolať svedkov C. C., P. C. a R. X.,

ktorí okrem žalobcu a žalovaného mali o celkovej situácii najlepší prehľad a disponujú aj stavebnými
denníkmi, v ktorých je vykonanie jednotlivých prác zachytené.

26. Podľa žalobcu z popísaných skutočností je zjavné, že žalovaný od objednávateľa vzal peniaze,
zálohové platby, avšak žalobcovi za vykonané práce ďalej nezaplatil. Mal za to, že ani otázka, kto je v

akom vzťahu ku komu nikdy nebola sporná. Žalobca poprel, že v konaní nebolo zrejmé, čo mal žalobca
pre žalovaného vykonať. Poukázal na faktúru, ktorú v konaní predložil a uviedol, že táto položkovito
obsahuje, za čo žiadal žalobca od žalovaného zaplatiť a aké práce boli vykonané. Uviedol, že položky 1,
11 až 15 žalovaný nerozporoval, resp. ich uznal za oprávnené, čo má vyplývať z predloženej e-mailovej
komunikácie. Uvedené položky pritom predstavujú sumu vo výške 14.763,- Eur a sporná tak podľa

žalobcu zostala iba suma vo výške 2.448,55 Eur. Mal za to, že žalovaný ani v podaní zo dňa 08.03.2022
tieto položky priamo nerozporoval, iba poukázal na iné súdne konanie, ktoré je voči nemu vedené
objednávateľom stavby, v ktorom majú byť tieto položky tiež riešené. Žalobca však nemá vedomosť o
obsahu tohto konania a navyše ani sám žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedené položky
sú naozaj predmetom iného konania a v akej súvislosti.

27. Žalobca uviedol, že okresný súd svojvoľne, subjektívne bez bližšieho naštudovania si veci dospel k
záveru, že žalobca nemá nárok ani na cent zo žalovanej sumy, hoci podľa žalobcu z vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že väčšiu časť žalovanej sumy žalovaný uznal. Súd namiesto toho aby preskúmal,
čo je predmetom spomínaného iného konania a vyvinul snahu o dosiahnutie spravodlivého výsledku

sa radšej uchýlil k extrémnemu formalizmu a bez ďalšej námahy dospel k záveru, že žalobca v spore
de iure nič nepreukázal, hoci de facto časť fakturovanej sumy zahrňujúca položky 1, 11 až 15 vo výške
14.763,- Eur medzi stranami sporná nie je.

28. Žalobca v odvolaní výslovne uviedol, že nedisponuje písomnými objednávkami, ani dodacími listami

či preberacími protokolmi, ktoré by preukazovali uskutočnenie, dodanie a prevzatie objednaných prác,
čo odôvodnil tým, že žalobca na stavbu nechodil. Zároveň uviedol, že práce sú zachytené v stavebnom
denníku, ktorý by predložili svedkovia, keďže nimi žalobca logicky nedisponuje. Uviedol, že za účelom
potvrdenia spôsobu fungovania vzťahov medzi objednávateľom, žalobcom a žalovaným žalobca odzačiatku a neustále trval na vykonaní dôkazov výsluchom ním navrhovaných svedkov. Vzhľadom na
to, že všetky dohody boli komunikované ústne, základným a hlavným dôkazovým materiálom mali byť
práve výpovede vyššie uvedených osôb ako svedkov. Vo vzťahu k uvedenému žalobcovi nie je zrejmé,

na základe čoho dospel súd už po prvom pojednávaní k záveru, že nie je jasné, čo je vlastne predmetom
sporu a za čo žalobca žiada zaplatiť od žalovaného uvedenú čiastku. Zopakoval, že vo faktúre sú presne
vymedzené položky, ktorých zaplatenia sa žalobca voči žalovanému domáha. Tieto položky podľa
žalobcu žalovaný aj z väčšej časti uznal. Mailová komunikácia, ktorá medzi stranami prebiehala a ktorou
žalobcadisponovalajvdeňpojednávania,nebolapodľažalobcuhlavnýmdôkazomoprávnychvzťahoch

medzi zúčastnenými osobami. Preto jej predloženie na prvom pojednávaní nepovažoval žalobca až za
také dôležité, najmä vzhľadom k tomu, že mal za to, že dôkaz výsluchom svedkov bude vykonaný.
Uviedol, že je nepochopiteľné, aby súd pri posudzovaní právnych vzťahov, ktoré boli dojednané ústne,
nepripustil vykonanie dôkazov výsluchom svedkov.

29. K výsluchu svedkov žalobca namietol, že nemal vedomosť o tom, že má zabezpečiť účasť

svedkov už na prvom pojednávaní. Dokonca ani okolnosti, ktoré pojednávaniu predchádzali žalobcovi
nenaznačovali, že by ich účasť mal zabezpečiť žalobca. Hoci ich sám navrhol, súd pred pojednávaním
nerozhodol o pripustení vykonania dôkazu ich výsluchom. Preto žalobca ich prítomnosť nezabezpečil,
a to aj z dôvodu hospodárnosti. Poukázal na ust. § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a na § 196 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže na návrh

nariadiť výsluch svedka. Podľa názoru žalobcu mal súd najprv takýto dôkaz pripustiť a až následne mohli
nasledovať aktivity či už žalobcu alebo súdu na zabezpečenie ich prítomnosti za účelom ich výsluchu.
Žalobca preto prítomnosť svedkov na prvom pojednávaní nezabezpečil, nakoľko súd nerozhodol o tom,
že dôkaz v zmysle § 185 ods. 1 CSP ich výsluchom vykoná a ani ich výsluch nenariadil v zmysle §
196 ods. 1 CSP. Podľa žalobcu až následne, ak by súd vykonanie dôkazu výsluchom svedka umožnil,

mohol byť aplikovaný § 197 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí
jeho prítomnosť na pojednávaní, o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

30. Žalobca v súvislosti s výsluchom svedkov zdôraznil, že dňa 07.04.2022 vydal súd uznesenie, ktorým
uložil žalobcovi zložiť preddavok na úhradu trov spojených s výsluchom svedkov vo výške 80,- Eur

a uvedenú sumu žalobca aj zaplatil. Z daného dôvodu mal za to, že účasť svedkov zabezpečí súd.
Vo vzťahu k preddavku žalobca uviedol, že je nanajvýš neobvyklé, keď súd najprv žiada od žalobcu
zloženie preddavku na náhradu trov spojených s vykonaním dôkazu výsluchom svedkov, následne sa
ešte v úvode pojednávania dopytuje u žalobcu, prečo účasť svedkov nezabezpečil a potom následne na
konci pojednávania vykonanie tohto dôkazu nepripustí. Žalobca zároveň namietol, že súd sa v rozsudku

žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou žalobcom zaplateného preddavku.

31. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Mal za to, že súd k rozhodnutiu vo veci dospel predčasne, pretože

nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, na základe ktorých by došiel k inému právnemu záveru.
Konanie je navyše podľa žalobcu postihnuté procesnými vadami uvedenými v odvolaní. Žalobca preto
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie a
zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z odvolania žalobcu nie je zrejmé, čím, resp. akým
postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.
Poukázal na to, že podľa súčasnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nie je postačujúce
iba vymedzenie dôvodov odvolania odvolacími dôvodmi z ust. § 365 ods. 1 CSP ako takými, ale je
potrebná aj argumentácia tvrdenej vadnosti rozhodnutia a prípadne konania, ktoré vydaniu rozhodnutia

predchádzalo, teda v čom odvolateľ vidí naplnenie zákonných dôvodov odvolania. Žalobca podľa
žalovaného nijako neodôvodnil svoje odvolanie tým v čom vidí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. akú inú vadu malo konanie, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca vo svojom odvolaní prevažne uvádza skutkové
veci, ktoré žiadnym spôsobom neobsahujú argumentáciu tvrdenej vadnosti a prípadne konania, ktoré

vydaniu rozhodnutia predchádzalo.

33. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu, že nemal vedomosť o tom, že má zabezpečiť účasť svedkov
už na prvom pojednávaní poukázal na to, že v súlade s prejednacím princípom, ktorý dôsledne ovládakontradiktórne sporové konanie, zabezpečuje prítomnosť svedka na pojednávaní strana, ktorá tento
dôkaz navrhla. Strana má súčasne zákonnú povinnosť o tejto skutočnosti vopred upovedomiť súd aj
protistranu. Až v prípade, že strana nevie zabezpečiť prítomnosť navrhovaného svedka na pojednávaní,

požiada o predvolanie svedka súd. Vo vzťahu k ust. § 185 CSP žalovaný uviedol, že toto ustanovenie
sa vzťahuje aj na výsluch svedka. Pripomenul, že súd môže výsluch svedka nevykonať na základe
návrhu strany, a to napriek tomu, že svedok je dokonca prítomný na pojednávaní. Žalovaný sa stotožnil s
procesnýmpostupomajsodôvodnenímsúduprvejinštancie,ževkonanínebolozrejmé,ktorékonkrétne
skutočnosti majú byť svedkami preukázané. Poukázal na to, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Je povinnosťou žalobcu zrozumiteľne a určito opísať
skutočnosti, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku a tieto musia byť jednoznačné a
konkrétne. Žalobca by mal v žalobe uviesť také skutočnosti, v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho
jednoznačnú individualizáciu a konkretizáciu oprávnenosti uplatneného nároku. Žalovaný zdôraznil, že
žalobca takéto konkrétne skutočnosti neuviedol v žiadnych svojich úkonoch, ktoré v tomto konaní urobil,
teda nielen v žalobe, ale ani vo svojom vyjadrení k odporu, hoci žalovaný to namietal, ani na výzvu

súdu a ani na samotnom pojednávaní. Súd prvej inštancie napriek snahe získať z vyjadrenia právnej
zástupkyne žalobcu a následne aj zo samotného výsluchu konateľa žalobcu konkrétne skutočnosti a
skutkové tvrdenia, z ktorých mal vyplývať samotný uplatnený nárok žalobcom, nemal za preukázané,
z čoho žalobcom uplatnený nárok vyplýva. Súd nemôže vydať zákonné rozhodnutie priznávajúce
uplatňovaný nárok, ak nepozná, resp. nemá k dispozícii od žalobcu rozhodujúce skutočnosti pre

priznanie uplatňovaného nároku, ktoré majú byť potvrdené dôkazmi. Zo žalobcom predloženej faktúry
rozhodujúce skutočnosti pre priznanie uplatňovaného nároku nevyplývali.

34. Žalovaný zároveň zdôraznil, že aj podľa súčasnej právnej úpravy sporového konania navrhované
dôkazy nemajú nahrádzať získavanie rozhodujúcich skutočností, ktoré mal žalobca uviesť pre

vymedzenie a konkretizáciu uplatňovaného žalobného nároku, ale majú potvrdzovať stranou tvrdené
konkrétne (nie všeobecné) skutkové tvrdenia, na základe ktorých bol uplatňovaný žalobný nárok, ktorý
súd prvej inštancie napriek snahe získať od strany žalobcu na pojednávaní nemal za preukázané.
Žalovanýtakoznačilpostupsúduprvejinštancieakoajjehorozhodnutiezasprávneazákonnéanavrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

35. Žalobca sa v odvolacej replike pridŕžal odvolania a mal za to, že v odvolaní dostatočne a podrobne
popísal spôsob a úroveň spolupráce medzi žalobcom, žalovaným a objednávateľmi a v čom vidí
nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu. Uviedol tiež, že je podľa neho zrejmé, že si voči
žalovanému uplatňuje pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 20210010 zo dňa 01.03.2022 na sumu

17.211,50 Eur. Opätovne poprel, že by v konaní nebolo zrejmé, čo mal žalobca pre žalovaného vykonať.
Zopakoval, že faktúra položkovito obsahuje, za čo žiadal žalobca od žalovaného zaplatiť a aké
práce boli vykonané a opätovne poukázal na mailovú komunikáciu so žalovaným. Rovnako zopakoval,
že kľúčovým dôkazom v jeho prípade malo byť vykonanie výsluchu svedkov, ku ktorému však súd
nepristúpil, čo označil za procesnú vadu konania a vo zvyšku zotrval na vyjadreniach, ktoré uviedol už

v odvolaní.

36. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej

inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

37. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

38.Zfaktúryč.20210010vystavenejdodávateľomžalobcompreodberateľažalovanéhodňa01.03.2021
s dátumom splatnosti 02.03.2021 súd zistil, že žalobca fakturoval sumu vo výške 17.211,55 Eur za práce
a tovar rozpísané vo faktúre. Z cenovej ponuky č. 40210004 zo dňa 18.01.2021 adresovanej žalobcom
žalovanému súd zistil, že obsahom je cenová ponuka prác, tovaru a dopravy rozpísané v položkách 1

až 15 s uvedením cien položiek v celkovej sume 17.211,55 Eur.

39. Z výzvy č. 2 na poskytnutie súčinnosti, ktorú dňa 10.06.2021 adresoval žalovaný žalobcovi súd
zistil, že žalovaný oznámil, že dňa 03.06.2021 obdržal od žalobcu 4 faktúry, a to: faktúru č. 20200052za vyúčtovanie elektroinštalácie v sume 11.875 Eur (bez DPH s prenesenou daňovou povinnosťou)
s odpočítaním žalovaným poskytnutej zálohy k úhrade 0 Eur, faktúru č. 20200053 vyúčtovanie
elektromateriálov v sume 10.922,77 Eur s DPH s odpočítaním poskytnutej zálohy žalovaným k úhrade

0 Eur, faktúru č. 20210026 fakturácia elektromateriálov v sume 40.468,01 Eur s DPH s odpočítaním
žalovaným poskytnutej zálohy k úhrade 0 Eur. Žalovaný žalobcovi oznámil, že k faktúre č. 20210010
sa už síce vyjadril, ale ešte sa vyjadrí osobne. Žalovaný konštatoval, že predložené faktúry nespĺňajú
základné parametre daňového dokladu, nie sú žalobcom podpísané a neobsahujú podrobné súpisy
prác, a dodávok, s ktorých by bolo zrejmé, aké materiály a aké práce žalobca vykonal. Nie je v nich

ani uvedené, na akej stavbe práce a dodávky boli realizované. Vyzval žalobcu, aby faktúry doplnil o
špecifikáciu prác a dodávok, priložil prílohu s uvedením prác a dodávok, doplnil kde práce žalobca
vykonal, faktúry podpísal a nechal ich odsúhlasiť investorom.

40. Z predžalobnej výzvy, ktorú adresovala právna zástupkyňa žalobcu žalovanému dňa 20.07.2021
súd zistil, že žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 17.211,55 Eur vyplývajúcu z

neuhradenej faktúry č. 20210010 zo dňa 01.03.2021, splatnú dňa 02.03.2021 po lehote splatnosti.
Právna zástupkyňa žalobu vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 3 dní odo dňa
doručenia predžalobnej výzvy. O odoslaní predžalobnej výzvy žalobca predložil v konaní fotokópiu
poštového podacieho hárku zo dňa 21.07.2021.

41. Z mailovej komunikácie medzi stranami sporu (č. l. 31 súdneho spisu) súd zistil, že konateľ
žalovaného adresoval konateľovi žalobcu mail, v ktorom mu oznámil, že žalobca vykonával ako
dodávateľ v subdodávke pre objednávateľa Mgr. C. C. dielo v mieste plnenia Na Gremenici, Žarnovica,
ktoré spočívalo v plnení rozpísanom v e-maili s tým, že vykurovanie - montáž strojovne, zrealizovaná
nebola. Žalovaný uznal nárok uvedený v cenovej ponuke zo dňa 18.01.2021 v sume 4.074 Eur bez DPH

za rekuperáciu prvého a druhého nadzemného podlažia (položka č. 12), uznal aj nárok v sume 3.990
Eur bez DPH za chladenie (položka č. 13) - montáž panelov a rozvodov chladenia s vyregulovaním
komplet, uznal aj položku č. 14 montáž druhé nadzemné podlažie podlahové vykurovanie v sume
1.806 Eur bez DPH, primárny okruh exteriér po napojenie zariadení tepelného čerpadla (položka
č. 15) vo výške 1.204 Eur bez DPH, režijné náklady (položka č. 11) v sume 693 Eur bez DPH.

Žalovaný uviedol, že na elektroinštaláciu v rozsahu rozpísanej v mailovej komunikácii boli žalobcovi
poskytnuté zálohy, ktoré doposiaľ neboli nijakým spôsobom zdokladované, ani vyúčtované. Zároveň
všetky žalovaným uznané nároky budú môcť byť vysporiadané až po položkovitom vydokladovaní a
odsúhlasení elektroinštalačných prác p. Mgr. C. C., ktoré mal žalobca žalovanému doručiť. Takisto
vyzval žalovaný žalobcu na vrátenie nespotrebovaných záloh na účet žalovaného a na vystavenie

riadneho daňového dokladu. Zároveň žalovaný upozornil žalobcu, že okrem zrealizovaných prác
práce súvisiace s vykurovaním prvého nadzemného podlažia, chladením prvého nadzemného podlažia,
vzduchotechnikou a zapojením technológií do funkčného celku neboli vykonané. Žalovaný uviedol, že
má pochybnosť, či došlo k ukončeniu prác, za ktoré žalobca žiada zaplatiť cenu. Žalovaný v mailovej
komunikácii zároveň uviedol, že položku č. 1 uznáva, ale táto nesúvisí s prácami pre Z.. C. C., položku

č. 2 až 10 neuznáva z dôvodu, že nebola preukázaná ich opodstatnenosť, ani objednanie žalovaným.
Žalovaný poskytol žalobcovi sumu záloh vo výške 63.265,78 Eur s DPH. Žalobca nezúčtoval žiadnu z
poskytnutých záloh, ani neposkytol žiadne podklady o vykonaní tejto časti diela, a to napriek výzvam a
urgenciám.Pretožalovanýžalobcuvyzval,abynajneskôrdo3dníoddoručeniavýzvyzúčtovaluhradené
zálohy a zaslal všetky doklady týkajúce sa vykonaných dodávok materiálov a prác na diele odobrené

investorom p. Z.. C. C.. V prípade, ak túto časť diela žalobca nevykonal, žalovaný požiadal o vrátenie
uhradených záloh na bankový účet do 3 dní od doručenia výzvy.

42. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na

všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

43. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

44. Podľa § 536 ods. 1 zákona číslo 513/1991 Zb. ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.45. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,

údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

46. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

47. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením okresného súdu, na ktoré v zmysle ust.
§ 297 ods. 2 CSP poukazuje.

48. Žalobca v odvolaní namietol rozhodnutie okresného súdu, ktorý žalobu zamietol primárne z dôvodu,
že z tvrdení predložených žalobcom nie je zrejmé, aké konkrétne dielo (v akom konkrétnom rozsahu) mal

žalobca pre žalovaného vykonať. Žalobca bol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, rovnako
ako v odvolaní zrejme presvedčený, že vymedzenie skutkového stavu v rozsahu vykonaného diela
naplnil tým, že ako prílohu k žalobe predložil faktúru, z ktorej si uplatnil voči žalovanému nárok. Okresný
súd však správne poukázal na to, že žalobca nepredložil skutkové tvrdenia, v ktorých by konkrétne
popísal vo vzťahu k jednotlivým položkám uvedeným v predloženej faktúre č. 20210010, aké konkrétne

práce boli vykonané vo vzťahu k výmene TČ, vo vzťahu k položke 11 doprava BA - Žarnovica - BA, vo
vzťahu k položke 12 inštalácia VZT - rekuperácia 1 a 2 MP, vo vzťahu k položke 13 inštalácia chladenia
2MP, vo vzťahu k položke 14 inštalácia UK2MP a vo vzťahu k položke 15 exteriér primárny okruh, o
ktorých tvrdil, že boli vykonané. Špecifikáciu prác uvedených v citovaných položkách nevymedzil čo do
konkrétneho predmetu práce, ani čo do dĺžky času, ktorý vykonanie tejto práce malo trvať, neuviedol

aká konkrétna cena práce bola dohodnutá na hodinu, nepredložil špecifikáciu rozsahu času, v ktorom
boli práce vykonávané a nepredložil žiadne potvrdenie o tom, že takto vykonané práce v takejto časovej
špecifikácii boli žalovaným prevzaté. Žalobca tiež neuviedol skutkové tvrdenie, kedy dodal materiál
uplatnený voči žalovanému uvedený v položkách 2 až 10 faktúry č. 20210010, ktorý je súčasťou nároku
uplatneného voči žalovanému. Okresný súd tak správne skonštatoval, že v žiadnom z vyjadrení žalobcu

nebol vymedzený skutkový stav, o ktorom by okresný súd mal konať, teda vo vzťahu ku ktorému by
malo byť vykonané dokazovanie.

49. Z predloženého spisu sa javí, že dôvodom, pre ktorý sa žalobca domnieval, že žalovaný vie,
ohľadom čoho je uplatnený nárok, vyplýval z e-mailu žalobcu, ktorý bol bez bližšej špecifikácie časového

doručenia predložený spolu so žalobnou replikou a z ktorého vyplývalo, že ku dňu odoslania tohto
e-mailu žalovaný uznával vykonanie určitých prác zo strany žalobcu. Predložený dokument však
nemal náležitosti uznania záväzku, preto nie je možné z neho vychádzať (ako žalobca tvrdil), že by
došlo k uznaniu záväzku z prác uvedených v e-maili. Naopak, žalovaný poprel vykonanie uvedených
prác s odôvodnením, že i keď pôvodne predpokladal, že práce vykonané boli (a preto uviedol, že ich

vykonanie uznáva), neskôr zistil na základe úkonov objednávateľa, že tieto práce takýmto spôsobom
zrejme vykonané neboli, takže ich vykonanie zatiaľ ostáva predmetom sporu medzi objednávateľom a
žalovaným.

50. Procesne tak nastala situácia, kedy žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že by k vykonaniu prác, ktoré

sú všeobecne špecifikované iba v prílohe k žalobe (vo faktúre č. 20210010) došlo, a preto bolo na strane
žalobcu, aby jednoznačne vymedzil skutkovými tvrdeniami, ktoré práce sú voči žalovanému uplatnené,
a aby zároveň dôkazom preukázal, že k vykonaniu týchto prác žalobcom a k prevzatiu týchto prác
žalovaným riadnym spôsobom došlo. Žalobca však v žalobe, ani vo vyjadreniu k odporu, ani v žalobnej
replike a ani vo vyjadrení na pojednávaní napriek výzvam okresného súdu, ktorý ho opakovane vyzýval

na špecifikáciu rozsahu uplatneného nároku, požadované skutkové tvrdenia v konaní nepredložil. Pokiaľ
však nebol špecifikovaný ani rozsah uplatneného záväzku, nebolo možné k nemu vykonať dokazovanie.

51. Okresný súd správne uviedol, že dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo
strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby

prostredníctvom neho zistila, či náhodou existujú skutočnosti v jej prospech. Základné odôvodnenie
okresného súdu, že nemohol vo veci rozhodnúť, pokiaľ mu nebol žalobcom vymedzený skutkový
rámec, žalobca účinne nepoprel ani v odvolaní. V odvolaní iba opätovne zopakoval tie všeobecné
vyjadrenia, ktoré už používal v konaní pred okresným súdom, avšak vyjadrenie, že mal na stavbevykonať elektroinštaláciu, že ako subdodávateľ vykonával niektoré dielčie práce na stavbe, že bol
dohodnutý výkon prác v oblasti kúrenia a chladenia, nie sú skutkovými tvrdeniami, z ktorých by vyplýval
konkrétny rozsah prác vykonaných žalobcom. O takto všeobecne formulovaných nárokoch tak nie je

možné rozhodnúť. Zároveň v zmysle ust. § 132 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy, takže skutočnosť, že v určitom rozsahu je vykonanie prác
zachytené vo faktúre č. 20210010 z procesného hľadiska nenahrádza tvrdenie, ktoré bolo nutné uviesť
vo vyjadreniach žalobcu. Zároveň faktúra nie je potvrdením o tom, že práce skutočne vykonané boli,
faktúra je platobným nástrojom, z ktorého vyplýva, že bol uplatnený nárok na zaplatenie, ale nie je

dôkazom o tom, že to čo je v nej uplatnené, naozaj vykonané a odovzdané bolo. Preto predloženie
faktúry nemôže slúžiť ako dôkazný prostriedok vykonania prác v nej uvedených.

52. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu v tom rozsahu, že z
vyjadrení žalobcu nie je zrejmá špecifikácia vykonaných a uplatnených prác.

53. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že nebolo možné o každej zmene diela spisovať zmluvy,
resp. písomné dohody, uvedená skutočnosť nie je ospravedlnením toho, že žalobca nevedel vymedziť
podstatné náležitosti ním tvrdenej zmluvy o dielo. Sám konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že
vo vzťahu medzi stranami nebola dohodnutá cena diela, pretože žalovaný nevedel povedať, v akom
rozsahu bude presne realizovať práce a nevedel vymedziť, ani rozsah diela keď uviedol, že sumu,

v akom celkovom objeme realizoval zákazku pre žalovaného uviesť nevie, musel by to zrátať - za
elektroinštaláciu to bolo 50.323,- Eur bez DPH. Žalobca tak ani pri výpovedi pred súdom nevedel
vymedziť rozsah dohodnutých prác, dĺžku trvania dohodnutých prác, dohodnutú cenu za práce. Pokiaľ
však sám nedal skutkové tvrdenia, ktoré by potom následne bolo možné preveriť či už formou
predložených písomných dôkazov alebo výpovedí svedkov, okresný súd pri absencii skutkových tvrdení

nemal k čomu vykonať dokazovanie.

54. Žalobca v odvolaní namietol, že všetky vykonané a dodané práce boli zaznamenané v stavebných
denníkoch, avšak stavebné denníky v priebehu konania nepredložil. Pokiaľ uvedeným tvrdením aj v
priebehukonaniapredokresnýmsúdomchceluviesť,ževlastneskutkovýstavbyvymedzilažnazáklade

predloženia stavebných denníkov, takýto postup je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, ktorý
nepripúšťa, aby opísanie rozhodujúcich skutočností bolo nahradené odkazom na označené dôkazy.
Označené dôkazy môžu potvrdiť iba to, čo je tvrdené. Zároveň nie je možné dospieť k záveru, že
sa musel žalobca najprv oboznámiť s obsahom stavebných denníkov, aby mohol predložiť skutkové
tvrdenia o rozsahu vykonaných prác. Žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie vyplývajúci z faktúry,

čo znamená že už v momente, ako faktúru vystavil, musel vedieť, čo fakturuje. Teda musel vedieť, aké
práce vykonal, a ak bola dohodnutá hodinová sadzba, tak koľko hodín trvalo vykonanie týchto prác a aká
bola výška hodinovej sadzby. Preto nie je zrejmé, prečo by potreboval predložiť stavebné denníky na to,
aby vymedzil rozsah ním uplatnených prác. Na vystavenie faktúry musel tiež poznať presné množstvo
dodaného materiálu uvedeného vo faktúre.

55. Žalobca v odvolaní uviedol, že navrhoval predvolať svedkov, ktorí mali okrem žalobcu a žalovaného
o celkovej situácii najlepší prehľad a disponujú stavebnými denníkmi, v ktorých je vykonanie jednotlivých
prác zachytené. Rovnako ako v prípade stavebných denníkov, kedy odkazoval na ich obsah, avšak
ich nepredložil, žalobca aj v prípade svedeckých výpovedí na ne odkazoval, avšak prítomnosť svedkov

nezabezpečil. Opätovne platí, že z výpovedí svedkov by mohlo byť iba potvrdené skutkové tvrdenie
predložené žalobcom v žalobe alebo v inom vyjadrení, k čomu však nedošlo, preto ani výpoveď svedkov
nemala byť k čomu vykonaná.

56.Žalobcavodvolaníuviedol,žezpopísanýchskutočnostíjezjavné,žežalovanývzalodobjednávateľa

peniaze - zálohové platby, avšak žalobcovi za vykonané práce ďalej nezaplatil. Uvedené tvrdenie
sa nezakladá na výsledkoch konania pred okresným súdom, pretože pred okresným súdom nebolo
tvrdené, v akom rozsahu vzal žalovaný od objednávateľa peniaze za vykonanie konkrétnych žalobcom
vymedzených prác. Zároveň z vyjadrení žalovaného, ktoré neboli popreté žalobcom (naopak sú
súčasťou e-mailu predloženého žalobcom) vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi zálohu vo výške

63.265,78 Eur s DPH. Preto pokiaľ žalobca namieta, že je zjavné, že žalovaný od objednávateľa vzal
peniaze, avšak už ich nepreposlal ďalej žalobcovi, uvedené tvrdenie by nebolo možné posúdiť bez toho,
aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne práce vykonané žalobcom boli pokryté zálohou vo výške 63.265,78
Eur bez DPH a aby bolo zrejmé, že práce, ktoré sú uplatnené v tomto konaní (ktoré však neboli presnešpecifikované)súprácamivykonanými nadrámectýchpokrytýchzálohou63.265,78EursDPH.Inaknie
je možné posúdiť tvrdenie žalobcu, že peniaze, ktoré vzal žalovaný od objednávateľa, neboli žalobcovi
ďalej zaplatené. Skutkové tvrdenia v tomto rozsahu, ako aj dôkazné bremeno však zaťažovalo žalobcu,

ktorý žiadne konkrétne informácie neuviedol, iba tvrdil, že jemu už zaplatené nebolo.

57. Žalobca v odvolaní namietol, že nie je pravdou, že v konaní nebolo zrejmé, čo mal pre žalovaného
vykonať. Namietol, že žalovaný nerozporoval položky uvedené v predloženej faktúre pod č. 1 a 11 až
15 a mal za to, že žalovaný mal preukázať, že uvedené položky sú naozaj predmetom iného konania

a v akej súvislosti. K tomuto odvolací súd uvádza, že pokiaľ bolo popreté vyjadrenie žalobcu o tom, že
vykonalurčitépráceprežalovaného,skutkovétvrdenieovymedzenírozsahuvykonanýchprác,skutkové
tvrdenie o prevzatí prác žalovaným, ako aj dôkaz o vykonaní a prevzatí týchto prác bol povinný predložiť
v konaní žalobca. Žalovaný by preukazoval svoju obranu, pokiaľ by chcel vyvrátiť tvrdenie žalobcu o tom,
že konkrétne práce vykonané boli, alebo že ich prevzal. Nie je dôvod zaťažovať žalovaného dôkazným
bremenom v rozsahu tvrdenia, či určité položky sú alebo nie sú predmetom iného konania, pretože zo

skutkových tvrdení žalobcu ani nie je zrejmé, ktoré sú predmetom tohto konania a preto by ich nebolo
možné stotožniť s iným konaním.

58. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd svojvoľne, subjektívne, bez bližšieho naštudovania si
veci dospel k záveru, že žalobca nemá nárok ani na cent zo žalovanej sumy. S takýmto vyjadrením sa

odvolací súd nestotožnil, pretože z odôvodnenia okresného súdu je zrejmé, že okresný súd rozhodoval
vo veci so znalosťou tvrdení žalobcu aj žalovaného a nad rámec svojich povinností v sporovom konaní
opakovane vyžadoval od žalobcu, aby predložil skutkové tvrdenia. Súd má možnosť vyžiadať si v zmysle
ust. § 150 ods. 2 CSP doplnenie skutkových tvrdení, nie je to však jeho povinnosťou a v prípade sporu
medzi podnikateľmi spravidla ani nie je dôvod aplikovať uvedené ustanovenie, ktoré skôr slúži na spory s

ochranou slabšej strany. Napriek tomu bol okresný súd oprávnený tento postup použiť, aj ho využil, čím
umožnil žalobcovi, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia tak, aby bolo zrejmé, o čom bude okresný súd
konať. Pokiaľ žalobca okresnému súdu napriek opakovaným výzvam nevyhovel, nemôže skonštatovať,
že súd rozhodol svojvoľne, subjektívne, bez naštudovania si veci len preto, že žalobca sa domnieva, že
žalovaný väčšiu časť žalovanej sumy uznal. Okresný súd pritom vôbec neposudzoval, či v skutočnosti

vznikol alebo nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ním tvrdených prác, pretože tieto práce neboli
dostatočne špecifikované v žalobe ani vo vyjadreniach žalobcu na to, aby o nich vôbec mohol okresný
súd rozhodovať. Zároveň nie je možné dospieť k záveru, ktorý uviedol žalobca, že časť fakturovanej
sumy zahrňujúca položky 1, 11 až 15 vo výške 14.763,- Eur medzi stranami sporná nie je, keďže
žalovaný poprel nárok na zaplatenie týchto položiek a tým sa časť fakturovanej sumy zahrňujúca položky

1, 11 až 15 spornou stala. Preto bolo povinnosťou žalobcu, aby tvrdil aj preukázal vykonanie prác a
vzniku nároku na ich zaplatenie v rozsahu položiek 1, 11 až 15.

59. Paradoxne žalobca v odvolaní sám uviedol, že nedisponuje písomnými objednávkami ani dodacími
listami či preberacími protokolmi, ktoré by preukazovali uskutočnenie, dodanie a prevzatie objednaných

prác. Pokiaľ však sám žalobca si je vedomý skutočnosti, že nedokáže preukázať vykonanie prác ani
v prípade, ak by ich dostatočne špecifikoval v žalobnom návrhu, nemohol očakávať, že v konaní bude
mať úspech. Tvrdenie, že práce sú zachytené v stavebnom denníku, ktorý by predložili svedkovia,
keďže nimi žalobca nedisponuje, nie je možné preskúmať, pretože stavebné denníky predložené neboli,
keďže ani žalobca nepožiadal, aby súd zabezpečil vykonanie tohto dôkazu. Zároveň žalobca sám v

konaní uvádzal, že k prevzatiu zrealizovaných prác žalovaným nedošlo (výpoveď konateľa žalobcu
na pojednávaní, v zmysle ktorej konateľ žalovaného na stavbu neprišiel, nepreberal si zrealizované
práce). Aj priamo v odvolaní žalobca uviedol, že práce boli zaznamenané v stavebných denníkoch, k
ich prebratiu zo strany žalovaného nedochádzalo, pretože žalovaný na stavbu neskôr už ani nechodil. Z
uvedeného vyplýva, že v stavebných denníkoch boli opäť zachytené práce bez toho, aby ich vykonanie

bolo potvrdené žalovaným, pričom sám žalobca zdôraznil, že nedisponuje písomnými objednávkami,
dodacími listami ani preberacími protokolmi, ktoré by preukazovali uskutočnenie, dodanie a prevzatie
objednaných prác. Sám tak konštatuje, že je v dôkaznej núdzi k tým tvrdeniam, ktoré zrejme chcel
predložiť na špecifikáciu rozsahu vykonaných prác.

60. Z odvolania žalobcu, rovnako ako z jeho procesného postupu pred súdom prvej inštancie, je zrejmé,
že žalobca nie je dostatočne oboznámený s pravidlami ustanovenými Civilným sporovým poriadkom.
Už v základných princípoch Civilného sporového poriadku je totiž uvedené, že strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi, a tov súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP). Zároveň je zrejmé, že súd je
povinný postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzal
zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb (čl. 17 CSP). V súlade so zásadou hospodárneho prejednania veci a predchádzania
zbytočným prieťahom potom Civilný sporový poriadok v ust. § 179 pre vedenie pojednávania výslovne
ustanovuje, že pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Žalobca sa však zrejme domnieval, že je
prirodzené, pokiaľ súd bude rozhodovať v konaní na opakovaných viacerých pojednávaniach a mal

zrejme v úmysle postupne predkladať skutkové tvrdenia a dôkazy. Uvedené vyplýva aj z odvolania
žalobcu, ktorý uviedol, že mailovú komunikáciu, ktorá medzi stranami prebiehala a ktorá podľa neho
nebola hlavným dôkazom o právnych vzťahoch medzi zúčastnenými osobami vyhodnotil tak, že
jej predloženie na prvom pojednávaní nepovažoval za až také dôležité. Uvedený záver je však s
vyššie citovanými pravidlami Civilného sporového poriadku, pretože pokiaľ má strana záujem predložiť
akýkoľvek dôkazný prostriedok vrátane mailovej komunikácie, má ho priložiť už k prvému úkonu, kedy je

možné tak urobiť, teda pokiaľ ním disponovala už v čase podania žaloby, mala skutkové tvrdenia, ktoré
mali byť e-mailovou komunikáciou preukázané uviesť v žalobe a e-mailovú komunikáciu mala priamo
k žalobe predložiť. Príprava na prvé pojednávanie zahŕňajúca žalobu, vyjadrenie, repliku a dupliku
sporových strán slúži práve k tomu, aby súd bol schopný rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní, a
to na základe toho, že už je plne oboznámený so skutkovými tvrdeniami strán, rovnako ako s dôkaznými

prostriedkami, ktoré predložili.

61. Predpoklad odvolacieho súdu, že žalobca sa domnieval, že okresný súd je povinný vykonať vo
veci opakovane viacero pojednávaní vyplýva aj z námietky žalobcu, že nemal vedomosť o tom, že má
zabezpečiť účasť svedkov už na prvom pojednávaní. Žalobca tvrdí, že okolnosti mu nenaznačovali, že

by mal účasť svedkov zabezpečiť sám. Z kogentného ust. § 197 ods. 1 CSP pritom vyplýva, že ak strana
navrhne výsluch svedka, samotná strana zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní, je preto úlohou
tej sporovej strany, ktorá navrhuje vypočutie svedka, aby zabezpečila jeho prítomnosť na pojednávaní.
O tom, že má záujem uskutočniť výsluch svedka, strana vopred upovedomí súd aj protistranu, to však
neznamená, že súd a protistrana sú povinné aktívne zabezpečiť prítomnosť svedkov navrhnutých touto

sporovou stranou. Iba v prípade, ak sporová strana zistí, že nie je schopná zabezpečiť prítomnosť
svedkov na pojednávaní, môže postupom podľa ust. § 197 ods. 2 CSP požiadať súd o predvolanie
svedka. Zo vzájomného vzťahu medzi ust. § 197 ods. 1 CSP a § 197 ods. 2 CSP je tak zrejmé, že
povinnosť zabezpečiť prítomnosť svedka zaťažuje sporovú stranu a len pre prípad, ak nie je možné
zabezpečiť prítomnosť svedka samotnou stranou, je možnosť, aby táto sporová strana požiadala súd o

predvolanie svedka. Súd nie je ex offo oprávnený sám od seba predvolávať svedka, ak ho strana o to
nepožiada. Žalobca v konaní nedoručil okresnému súdu také podanie, z ktorého by vyplývalo, že žiada
o predvolanie svedka. Okresný súd preto nemal dôvod zabezpečovať predvolanie svedkov, ktorých
výsluch mal žalobca záujem vykonať na pojednávaní.

62. Postup žalobcu, kedy označil súdu svedkov, ktorých mal záujem vypočuť, je v súlade s ust. § 197
ods. 1 CSP, pretože pokiaľ strana navrhne výsluch svedka, je povinná o tom vopred upovedomiť súd aj
protistranu a teda súdu žalobca správne oznámil, že navrhne ako dôkaz vypočutie svedkov, ktorých aj
označil. Uvedené však nie je požiadaním súdu o predvolanie svedkov podľa § 197 ods. 2 CSP. Postup
okresného súdu, ktorý následne v reakcii na upovedomenie žalobcu o tom, že navrhne výsluch svedka,

zabezpečil preddavky na znalečné, bol takisto v súlade s Civilným sporovým poriadkom, pretože pokiaľ
by žalobca prítomnosť svedkov zabezpečil a súd by výsluch svedka vykonal, súd musí rozhodnúť o
svedočnom, ak si ho svedok uplatní. Preto súd vopred zabezpečuje finančné zdroje pre rozhodnutie o
svedočnom,bezohľadunato,čisvedoknakoniecvypovedaťbude,abezohľadunato,čisivypovedajúci
svedok svedočné aj skutočne uplatní.

63. O tom, či konkrétny dôkaz výsluchom svedkov vykoná, nerozhoduje súd na samostatnom
pojednávaní, ktoré by predchádzalo ostatným pojednávaniam a na ktorých bude neskôr vykonávať
dokazovanie. Keďže súd rozhoduje spravidla na jedinom pojednávaní (§ 179 ods. 1 CSP), súd na
prvom pojednávaní v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP uvedie, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami

sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a
uvedie svoje predbežné právne posúdenie, následne vykonáva dokazovanie. Z uvedeného vyplýva, že
dôkazy, ktoré má sporová strana záujem vykonať už musia byť zabezpečené na prvom pojednávaní, či
už vo forme listinných dôkazov priložených k žalobe, alebo zabezpečením účasti fyzických osôb, ktorémajú byť vypočuté ako navrhnutí svedkovia. Predpoklad žalobcu, že súd musí na jednom pojednávaní
rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov vykoná a až potom môže na ďalšom pojednávaní na návrh nariadiť
výsluch svedka, ako bolo uvedené v odvolaní žalobcu, nemajú oporu v Civilnom sporovom poriadku a

svedčia o nepochopení ustanovení Civilného sporového poriadku.

64. V rozpore s tvrdeniami žalobcu v odvolaní bol procesne správny postup okresného súdu, ktorý
vytvoril podmienky pre to, aby žalobca mohol v prípade, ak doplní skutkové tvrdenia požadované
okresným súdom, vykonať aj navrhovaný dôkaz, a to výsluchom svedkov za predpokladu, že by ich

prítomnosť na pojednávaní zabezpečil. Preto okresný súd vopred uložil žalobcovi povinnosť zložiť
preddavok na úhradu trov spojených s výsluchom svedkov. Je zrejmé, že okresný súd v rozpore
s tvrdeniami žalobcu naopak smeroval k tomu, že chcel dať žalobcovi príležitosť na vymedzenie
skutkových tvrdení, keďže napriek tomu, že neboli doručené po jeho písomnej výzve žalobcovi, vyzval
žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení aj priamo na pojednávaní, kde ešte stále mal žalobca možnosť
bližšie špecifikovať rozsah uplatnených prác a tam by bol mal možnosť aj požiadať o vypočutie

svedkov vo vzťahu k ním doplnenému skutkovému stavu. K uvedenému však nedošlo a okresný súd
preto správne skonštatoval, že k vykonaniu výsluchu svedkov nepristúpil, keďže nebolo zrejmé, ktoré
konkrétne skutočnosti by mali byť výsluchom svedkov preukázané.

65. K námietke žalobcu, že súd sa v rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou žalobcom

zaplateného preddavku je nutné uviesť, že v rozsudku sa s preddavkami súd ani nevysporiadava,
pretože tieto sú riešené samostatným uznesením a zároveň skutočnosť, že preddavky boli zaplatené,
nie je prekážkou postupu okresného súdu, ktorý môže na pojednávaní dospieť k záveru, že dôkaz
výsluchom svedkov nevykoná, pokiaľ nebude zrejmé, vo vzťahu k akému skutkovému tvrdeniu takýto
dôkaz vykonať má.

66. Civilný sporový poriadok kladie mimoriadny dôraz na procesnú iniciatívu sporových strán a pokiaľ
žalobca uvedie skutkové tvrdenia o tom, že vykonal nejaké činnosti, za ktoré si uplatňuje v konaní nárok
na zaplatenie ich ceny, musí preukázať, že k vykonaniu týchto činností a ich odovzdaní žalovanému
skutočne došlo. Žalobca v priebehu tohto konania takéto tvrdenia a následne ani dôkazy nepredložil,

čo správne skonštatoval aj okresný súd.

67. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný, preto rozhodnutie
okresného súdu preskúmaval výlučne v zmysle dôvodov, uvedených žalobcom v odvolaní a inými
dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd

aj keď neboli v odvolaní uplatnené (380 ods. 2 CSP) odvolací súd v konaní nezistil.

68. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

69. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

70. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).