Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 11, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16Csp/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622202923
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6622202923.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
53 255 739 proti žalovanému: S., v konaní o zaplatenie 576,44 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti proti
trovám konania, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť žalobcu proti druhému výroku platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k.

16Csp/70/2022-81 zo dňa 27.09.2022 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec vydal dňa 27.09.2022 platobný rozkaz, ktorým v druhom výroku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 17 Eur a trovy právneho zastúpenia v
sume 119,54 Eur.

2. Proti výroku o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol,
že súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu ustanovenom v CSP a vyhláške o
odmenách a náhradách advokátov. Bol toho názoru, že pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním žaloby
žalovanému spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Poukázal na novelu vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (vyhláška). V zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky sa za samostatný úkon považuje

aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Poukázal tiež na princíp, podľa ktorého ak existuje rozpor medzi
ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily.
V danom prípade je však aplikácia predmetného princípu vylúčená, pretože CSP neupravuje spôsob
určenia a výšky odmeny náhrady hotových výdavkov náhrady za stratu času advokáta. Preto nie
je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu s jednoduchým odkazom na
ustanovenie § 251 CSP. Ak by prijal premisu, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o

trovách konania, je začatie súdneho konania, v takom prípade nemožno hovoriť o trovách konania v
ponímaní § 251 CSP ani pri úkonoch právnej služby akými sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie
samotného žalobného návrhu. Poukázal na článok 7 CSP, ktorý normuje jednu zo základných princípov
a povinností civilného súdu a tou je obligatórne priorizovanie zmierlivého riešenia sporu, pričom daný
účel v rámci predsúdneho konania sleduje práve predžalobná výzva advokáta. Predžalobnú výzvu tiež
nie je možné kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní § 121 Občianskeho

zákona, pretože je ho potrebné subsumovať pod trovy právneho zastúpenia poskytované po prevzatí
zastúpenia advokátom. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Cob/74/2021,
17Co/28/2021, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17CoCsp/21/2021, Okresného súdu
v Trnave sp. zn. 11Csp/32/2020, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/51/2022, Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 16CoCsp/9/2022. Tiež namietol, že súd sa s tretím úkonom právnej služby vôbec
nevysporiadal ani ho neodôvodnil, prečo ho nepriznal. Preto podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivý súdny proces a práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ak súd rozhoduje
o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnejstránke podľa iných noriem, je povinnosťou súdu takto postupovať. V nadväznosti na to poukázal na §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nárok na zaplatenie sumy 59,78 Eur pozostávajúceho
z jedného úkonu právnej služby (predžalobnej výzvy) a jedného režijného paušálu k uvedenému úkonu,

mohol byť súdom posúdený ako nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že žalobca tento nárok špecifikoval ako nárok na náhradu
trov konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle § 250
CSP zrušil a pozmenil tak, že zaviaže žalovaného aj na úhradu predžalobnej výzvy vo výške 45,82 Eur
s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 13,96 Eur s DPH.

3. Súd na základe posúdenia sťažnosťou napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť nie je
dôvodná podľa § 250 ods. 1 CSP.

4. V zmysle § 251 CSP súd prizná úspešnej strane len tie výdavky, ktoré jej vznikli v konaní. Časový
interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne ohraničený začatím konania

a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019 sp. zn. I. ÚS 207/2019 podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP)
sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania
do jeho skončenia. Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne so zreteľom na
to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

5. Uvedený právny záver zdieľa aj Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 02.12.2021, podľa ktorého za trovy konania sa považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní,
t. j. v období od začatia konania (§ 156 CSP) do jeho právoplatného skončenia. Úkon právnej služby

„predžalobná výzva“ (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), nie je výdavkom, ktorý vznikol v
konaní. V rámci náhrady trov konania preto nemožno priznať advokátovi odmenu za tento úkon právnej
služby. Rovnako hotové výdavky vzniknuté pred začatím konania nepatria do trov konania. Takéto
výdavky je potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

6. Na tomto závere nemení nič ani úprava § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, účinná od 15.06.2019,
ktorou medzi úkony právnej služby podľa tarifnej odmeny bola zahrnutá predžalobná výzva. Vyhláška
je právnou normou nižšej právnej sily ako je ust. § 251 CSP, ktorým je tak súd primárne viazaný.
Skutočnosť, že predžalobná výzva je upravená v § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky nezakladá priamy nárok
žalobcu na úhradu tohto výdavku. Ten totiž musí zodpovedať kritériám v § 251 CSP. Zároveň vyhláška

slúži v prvom rade na úpravu vzťahov advokáta a jeho klienta podľa § 1 ods. 2 vyhlášky. Iba následné
výdavky žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti so zastupovaním pred súdom, sú trovami konania podľa
§ 251 CSP.

7. Súd si je však vedomý toho, že nie je možné ustanovenie § 251 CSP vykladať izolovane len na

trovy, ktoré stricto sensu vzniknú len v konaní. Je logická argumentácia žalobcu, že za úkon právnej
služby by nebolo možné priznať ani prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, ako aj podanie žaloby.
V tejto súvislosti súd poukazuje na § 251 CSP, podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky. Prípravu a prevzatie zastúpenia vrátane podania žaloby za
takéto výdavky možno považovať. Výsledkom týchto úkonov právnej služby vznikajú sporovej strane -

žalobcovi výdavky, pretože na základe nich dochádza k podaniu žaloby, ktorou sa začína spor ako taký.
Tieto úkony tak boli preukázané, odôvodnené a rovnako aj účelné. Naopak vo vzťahu k predžalobnej
výzve v predmetnej veci žalobca nepreukázal účelnosť predžalobnej výzvy. Žalobca okrem samotnej
listiny do konania nepredložil doklad, ktorý by vôbec preukazoval jej zaslanie žalovanému. Okrem toho
by súd mohol akceptovať za odôvodnený výdavok - predžalobnú výzvu, ak by napríklad žalovaný začal

so žalobcom mimosúdne (pred začatím konania) komunikovať za účelom mimosúdneho vyriešenia veci.
Prípadne následkom predžalobnej výzvy by bolo, že žalovaný časť nároku uznal, uhradil, začal nárok
splácať a podobne. Za účelný výdavok však nemožno akceptovať, ako tomu bolo v predmetnej veci, že
žalobcaokremsamotnejlistiny(bezdokladuojejdoručovanížalovanému)neuviedolžiadnerozhodujúce
skutočnosti,ktorýmibypreukázalúčelnosťpredžalobnejvýzvy.Teda,akývplyvmalanasporpredsúdom

(ako bola účelná).

8. Nad rámec veci súd uvádza, že predžalobná výzva je vždy odôvodnená a účelná, ak žalobca podáva
v spotrebiteľskej veci žalobu v tzv. upomínacom konaní. Podľa § 3 ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016Z. z. je podmienkou prípustnosti podania návrhu na vydanie platobného rozkazu zaslanie predžalobnej
výzvy v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu. Ak právna úprava výslovne od žalobcu požaduje
zaslanie predžalobnej výzvy pod následkom odmietnutia návrhu, má súd za to, že ide o úkon právnej

služby, na náhradu ktorého má žalobca nárok v rámci rozhodovania o výške trov konania. V predmetnej
veci však žalobca nepodal návrh prostredníctvom upomínacieho konania. Bolo jeho procesnou ťarchou,
aby preukázal, že predžalobná výzva zodpovedá § 251 CSP vo vyššie uvedených intenciách.

9. Súd nemohol posúdiť predžalobnú výzvu ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka v zmysle zásady iura novit curia. Je úlohou žalobcu, aby v rámci dispozičného
oprávnenia vymedzil predmet konania. Súd do tejto sféry žalobcu nemôže zasahovať. Pokiaľ žalobca
raz vymedzil predmet sporu, v ktorom len vyslovil požiadavku na priznanie náhrady trov konania,
súd bez dispozičného úkonu žalobcu nemôže trovy konania posúdiť ako samotný predmet sporu a
naopak. Porušil by tým prejednaciu a dispozičnú zásadu podľa § 216 CSP, pretože ako základ nároku
by považoval niečo, čo ním podľa žalobcu nebolo. Argumentácia žalobcu v tejto časti bola zároveň

kontraproduktívna. Žalobca na jednej strane tvrdil, že predžalobnú výzvu nie je možné považovať za
náklad spojený s uplatnením pohľadávky, pretože ide o trovy konania. Na strane druhej ale namietal, že
súd mal predžalobnú výzvu v zmysle zásady iura novit curia subsumovať pod § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu tak ani sám žalobca nebol presvedčený o tom, že predžalobnú výzvu
je možné subsumovať pod § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Najmä za predpokladu, že zo strany

žalobcu nejde o prvú sťažnosť v obdobnej veci. Žalobca tak už v rámci svojej praxe, pri množstve
spotrebiteľských sporov, ktoré vedie na súdoch v rámci Slovenskej republiky, mal možnosť uplatniť si
predžalobnú výzvu ako príslušenstvo pohľadávky, čo však doposiaľ neurobil.

10. Z uvedených dôvodov napadnutý výrok platobného rozkazu nemá žiadne vady a bol vecne správny.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.