Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200913
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8320200913.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom

B. XXX, zastúpený JUDr. Ľuboš Bajužík, advokát, so sídlom Nám. slobody 2, 066 01 Humenné proti
žalovanej: S. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX zastúpená JUDr. Anna Drugdová, advokátka, so sídlom
Námestie slobody 25, 066 01 Humenné o určenie vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla Q. W. XXXH, VIN č.: S., typ O.
J. H. XX/AWXGKW, hnedej farby, s EČV: H.-XXXCF, rok výroby XXXX.

II. Žalovaná je povinná motorové vozidlo špecifikované v prvom výroku tohto rozsudku vydať žalobcovi

v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa XX.X.XXXX doručil súdu žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom osobného
motorového vozidla zn. Q. W. XXXH, VIN č.: S., typ O. J. H. XX/AWXGKW, hnedej farby, s EČV: H.-
XXXCF, rok výroby XXXX a aby žalovanej uložil povinnosť označené motorové vozidlo vydať do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

2. V žalobe žalobca uviedol, že zo svojich vlastných finančných prostriedkov zakúpil osobné motorové
vozidlo od predchádzajúceho majiteľa od A. J., bytom I. dňa XX.X.XXXX za sumu 15.800,- eur v
hotovosti, ktorú sumu vybral v priebehu niekoľkých dní z viacerých svojich účtov, a to dňa 12.6.2018
z ATM banky 600,- eur, dňa 15.6.2018 z Prima banky 5.000,- eur, dňa 18.6.2018 z ATM banky 2x po
1.000,- eur a dňa 19.6.2018 z Prima banky 5.000,- eur. Ďalej z kreditnej karty vybral dňa 15.6.2018

sumu 900,- eur , dňa 16.6.2018 sumu 1.000,- eur a dňa 20.6.2018 sumu 1.000,- eur. V dobe
zakupovania vozidla žalobca žil so žalovanou, s ktorou má aj maloleté dieťa a vzhľadom na to, že je
príslušníkomÍ.W.,neovládalslovenskýjazykanaviackvôlisvojmuzamestnaniučastocestovalacestuje
aj mimo územie Slovenskej republiky, preto formálne žalobca nechal zapísať žalovanú do osvedčenia
o evidencii osobného motorového vozidla ako vlastníčku tohto vozidla. Žalovaná nepracovala a ani
nepracuje, preto nemala žiadny zdroj financií, a teda nemohla označené motorové vozidlo kúpiť zo
svojich prostriedkov. Keďže sa vzťahy medzi žalobcom a žalovanou rapídne zhoršili a žalovaná mu

odmieta vozidlo vydať, práve s odvolávaním sa na to, že v dokladoch o evidencii je formálne vedená ako
vlastníčka a keďže žalobca potrebuje cestovať, vozidlo si musí požičiavať, čo ho mesačne stojí okolo
300 - 400 eur mesačne.3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - vyhlásenie zo dňa 17.3.2020, osvedčenie o
evidencii časť II., osvedčenie o evidencii časť I., medzinárodnú automobilovú poisťovaciu kartu, výpisy
z účtov.

4. Žalovaná k žalobe vo svojom vyjadrení uviedla, že vlastníčkou motorového vozidla sa stala na
základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.6.2018 medzi ňou ako kupujúcou a A. J. ako predávajúcim.
Ďalej uviedla, že o kúpe motorového vozidla rozhodol žalobca, ktorý s ňou v tom čase žil v spoločnej
domácnosti v rodinnom dome, pričom motorové vozidlo vyberali spoločne. Žalovaná potvrdila, že za

motorové vozidlo uhradil kúpnu cenu žalobca a toto motorové vozidlo bolo kúpené a zaevidované na
príslušnom dopravnom inšpektoráte na meno žalovanej. Žalovaná však poprela, že malo ísť len o jej
formálne zapísanie ako majiteľky motorového vozidla, pretože tak rozhodol žalobca, ktorý vozidlo kúpil
pre žalovanú, aby slúžilo jej a ich spoločnému synovi a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že motorové
vozidlo bude patriť žalovanej, keďže rodinný dom v Udavskom je písaný výlučne na žalobcovi.

Žalovaná zdôraznila, že so žalobcom žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a v čase kúpy
tohto vozidla boli ich vzťahy veľmi dobré a preto motorové vozidlo bolo kúpené pre ňu a preto je táto
jeho vlastníčkou a išlo o slobodné rozhodnutie žalobcu. Žalovaná toto vozidlo od jeho kúpy riadne užíva,
stará sa o neho a riadne uhradila povinné zmluvné poistenie a uhradí ho aj pre ďalší rok. Ďalej dodala,
že skutočnosť, že žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanej na jeho zakúpenie nesvedčí o tom,

že zároveň nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Žalobca konal slobodne,
keď uvedené finančné prostriedky na zakúpenie motorového vozidla žalovanej poskytol ako dar a sám
súhlasil s tým, aby si za uvedené finančné prostriedky žalovaná predmetné motorové vozidlo zakúpila.

Žalovaná sa spoznala so žalobcom v zahraničí, kde pracovala a spoločne sa rozhodli bývať na

Slovensku, kde si spoločne našli rodinný dom, ktorý aj zakúpili si tým, že polovica rodinného domu bola
v čase kúpi písaná na žalobcu a druhá polovica bola písaná na rodičov žalovanej, ktorí na vyplatenie
kúpnej ceny zobrali v Prima banke hypotekárny úver a až následne medzi žalobcom a rodičmi žalovanej
došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, na základe ktorej rodičia žalovanej previedli polovicu rodinného
domu na žalobcu a ten sa zaviazal, že hypotekárny úver bude ďalej splácať sám. Žalovaná tiež dodala,

že žalobca si motorové vozidlá požičiaval aj v čase, keď strany sporu žili v spoločnej domácnosti, a kedy
žalovaná už vlastnila motorové vozidlo značky Q. a požičiaval si ich z požičovne pri letisku. Žalovaná
žalobu považuje za nedôvodnú a za snahu žalobcu poškodiť jej, nakoľko medzi nimi ako partnermi došlo
k ukončeniu ich vzťahu a žalovaná opustila aj s maloletým synom spoločnú domácnosť.

5. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila listiny - kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, výpis z
listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. a navrhla vykonať dokazovanie vypočutím strán sporu
a rodičov žalovanej.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poprel, že by motorové vozidlo kúpil žalovanej ako

darček. V roku 2017, keď žalovaný kúpil dom a presťahoval sa na Slovensko, priniesol si zo sebou
svoje motorové vozidlo z O., ktoré bolo kúpené na lízing a lízingová zmluva sa skončila 16.6.2018, preto
14.6.2018 s týmto motorovým vozidlom odcestoval naspäť do O. a vrátil ho spoločnosti Kia Motors. V
ten istý deň ako vrátil motorové vozidlo odletel žalovaný naspäť na Slovensko, pričom v Poprade si
požičal auto a používal ho do tej doby, kým kúpil auto na Slovensko. Dňa XX.X.XXXX šiel žalovaný do

D. D., aby sa stretol s predávajúcim A. J., aby si mohol vyskúšať jazdu s motorovým vozidlom Lexus, s
ktorým autom bol spokojný a neskôr poslal žalovanej aj správu, že našiel auto, ktoré sa mu veľmi páči.
Počas nasledujúcich dní žalobca dohodol cenu s pánom J. a dohodli sa aj na tom, kedy auto prevezme.
Bolo to prvé vozidlo, ktoré žalovaný kedy kúpil na Slovensku a nebol si vedomý žiadnych registračných
požiadaviek, ktoré bolo potrebné zaevidovať na dopravnej polícii v H. v lehote 8 dní. V Í. sa totiž nový

vlastník podpíše na formulár so starým vlastníkom a to je všetko, čo sa vyžaduje. Ohľadom kúpy auta
mu vysvetlil všetko, čo potreboval p. J., ktorý pracuje v automobilovom priemysle. Po podpísaní zmluvy
žalovaný musel 26.6.2018 opustiť Slovensko a odletieť z Košíc, keďže mal pracovnú zmluvu a túto
nemohol prerušiť, pričom v tej dobe ani veľmi dobre nerozumel po slovensky a preto potreboval pomoc
žalovanej so všetkým, čo sa vyžadovalo pre registráciu vozidla na Slovensko. Zároveň žalovaný bol p. J.

upozornený, že auto môže byť zaregistrované len na jedného majiteľa a preto sa žalovaný v poslednej
chvíli rozhodol pre najjednoduchšie riešenie, aby žalovaná sa postarala o registráciu vozidla a poistenie.
Z tohto rozhodnutia sa žalovaná dokonca aj smiala a žartovala, že keby sa rozišli, nechá si auto.Žalobca tiež poprel, že žalovaná za poistenie platila sama, pretože žalovaný zabezpečoval poistenie a
bol mimo Slovenska a žalovaná sa ho pýtala, aké poistenie chce a potrebuje a ona mu poslala správy
o možnostiach a koľko to poistenie bude stáť, pričom peniaze na poistenie a na zaplatenie registrácie

žalobca poslal žalovanej, a to v júni a júli 2018 sumu 1.600,- eur a v júni a júli 2019 ďalších 1.200,- eur.
Taktiež čo sa týka údržby vozidla žalobca ho osobne 9.8.2019 vzal k hlavnému obchodnému zástupcovi
spoločnosti Q., kde za úplnú údržbu a servis zaplatil 489,- eur. Žalovaný ďalej uviedol, že rodinný dom
v Udavskom kúpil v roku 2016 a použil na to sumu 50.000,- eur z jeho osobnej hotovosti a na 5 rokov
si požičal sumu 35.000,- eur od Prima banky Humenné.

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že od zakúpenia motorového vozidla do odletu
mimo územia SR mal žalobca dostatočný časový priestor, aby si vedel vybaviť všetky registračné a
iné povinnosti ohľadom motorového vozidla alebo splnomocniť zákonným spôsobom na tieto úkony inú
osobu. Nič a nikto podľa žalovanej žalobcu nenútil, aby motorové vozidlo kúpil a dal ho žalovanej, na
ktorú aj bola riadne uzatvorená kúpna zmluva a na ktorú sa motorové vozidlo aj zaregistrovalo. Žalovaná

je toho názoru, že až po ich rozchode žalobca tvrdí, že motorové vozidlo je jeho. Podľa žalovanej
motorové vozidlo bolo kúpené pre ňu a pre ich spoločného syna. Žalovaná tiež uviedla, že pokiaľ so
žalobcom bývali v spoločnej domácnosti, tak jej žalobca prispieval na chod domácnosti, na starostlivosť
o syna a bolo to tak preto, že práve žalobca od nej požadoval, aby bola výlučne doma s dieťaťom a
ubezpečoval ju, že o ňu aj o syna sa po každej stránke postará. Podľa názoru žalovanej je potrebné

každýprávnyúkonposudzovaťpoformálnejstránke,aleajpostránkevôľovej,vtomtoprípadejezrejmé,
že motorové vozidlo bolo kúpené pre žalovanú na jej meno a táto mala vôľu a následne sa aj správa a
stále sa považuje za vlastníčku predmetného vozidla.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,

vypočutím strán sporu a vypočutím svedka a zistil tento skutkový stav:

9. Z medzinárodnej automobilovej poisťovacej karty vyplýva, že poistníkom pre obdobie od 5.2.2018 do
4.2.2019 pre motorové vozidlo Q. bol poistníkom A. J.Č..

10. Listom zo dňa 26.4.2018 zo spoločnosti Fleetalliance žalovanému je oznámené, že zmluva o vozidle
KIA Sorento vyprší dňa 16.6.2018 s upozornením, že zmluva umožňuje formálne predĺženie zmluvy. V
liste zo dňa 27.6.2018 spoločnosť ARVAL BNP paribas group žalobcovi účtuje poplatky za poškodenie
vozidla a ďakujú za vrátenie vozidla pri ukončení nájomnej zmluvy.

11. Dňa XX.X.XXXX žalovaný kontaktuje A. J. prostredníctvom stránky autobazar.sk pýta sa ho, či je
jeho auto stále k dispozícii. Na to mu A. J. odpovedá, že auto je stále k dispozícii.

12. Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Prima banke Slovensko a. s. vyplýva, že dňa 12.6. bol
urobený výber v hotovosti z ATM banky vo výške 600,- eur, dňa 15.6. bol urobený výber hotovosti - S.

Q. vo výške 5.000,- eur, dňa 18.6. bol urobený výber v hotovosti ATM banky vo výške 1.000,- eur, dňa
18.6. bol urobený výber hotovosti z ATM banky vo výške 1.000,- eur a dňa 19.6.2018 bol urobený výber
hotovosti - S. Q. vo výške 5.000,- eur.

13. Z prehľadu výberov kreditnej karty vedenej na meno žalobcu vyplýva, že dňa 15.6.2018 bol urobený

výber v H. vo výške 900,- eur, dňa 16.6.2018 bol urobený výber v H. vo výške 1.000,- eur a dňa 20.6.2018
bol urobený výber v H. vo výške 1.000,- eur.

14. Dňa XX.X.XXXX žalovaná ako kupujúci a A. J. ako predávajúci uzatvárajú kúpnu zmluvu zo dňa
XX.X.XXXX,predmetomktorejjemotorovévozidlozn.Q.W.XXXH,VINč.:S.,typO.J.H.XX/AWXGKW,

hnedej farby, s EČV: H.-XXXCF, rok výroby XXXX zo stavom počítadla kilometrov: 179.000. V čl. 1
predávajúci vyhlásil, že je nepochybným vlastníkom predmetu kúpy a je oprávnený s nim nakladať
za účelom jeho predaja. Predávajúci sa zaviazal odovzdať premet kúpy pri podpise tejto zmluvy
kupujúcemu a kupujúci sa zaviazal prevziať predmet kúpy a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Kúpna cena podľa
čl. 2 tejto zmluvy bola vo výške 15.800,- eur. Zmluvné strany svojimi podpismi potvrdili odovzdanie a

prevzatie kúpnej ceny pri podpise tejto zmluvy.

15. Žalobca tiež predložil palubné lístky pre let č. L. z Q. do N. dňa 14.6.2018 a taktiež pre let č. L. dňa
26.6.2018 z J. a príletom do Q. dňa 26.6.2018.16. Žalobca tiež predložil Rámcovú dohodu o prácach mimo pracovného pomeru, ktorú uzatvoril v mene
spoločnosti I. E. Q. ako dodávateľom so spoločnosťou B. W. D. ako klientom, pričom sa dohodli, že

počnúc dňom 26.6.2018 bude dodávateľ poskytovať svoje služby v oblasti údržby priemyselných strojov,
čerpadiel a točivých strojov vrátanie všetkých bežných výkonných sprievodných úloh v H., pričom táto
dohoda nadobúda platnosť 26.6.2018 na jedno zadanie, ktoré ma približne trvanie 6 týždňov.

17. Z výpisov účtu predložených žalobcom vyplýva, že dňa 3.7.2018 posielal žalobca žalovanej na účet

sumu 600,- eur na registráciu a poistenie auta a dňa 19.6.2018 posielal žalobca na účet žalovanej sumu
1.000,- eur, ktoré podľa žalobcu mali byť určené na registráciu auta a pre spotrebu jej a ich spoločného
syna.

18. Listom zo dňa 7.9.2018 Ministerstvo vnútra SR žalovanej doručuje osvedčenie o evidencii časť I pre
vozidlo s EČ H.-XXXCF. Z osvedčenia o evidencii časť I vyplýva, že žalovaná je zapísaná ako držiteľ

osvedčenia a je vlastníkom vozidla s EČV H.-XXXCF. Z osvedčenia o evidencii časť II vyplýva, že ako
vlastník vozidla s E. H.-XXXCF je vedená žalovaná, ktorá je zároveň v tomto osvedčení vedená aj ako
držiteľka osvedčenia, a to od XX.X.XXXX.

19. Žalobca taktiež predložil pokladničný doklad zo dňa 9.8.2019 o platbe úhrady v prospech spoločnosti

T. / Q. vo výške 489,53 eur.

20. Z medzinárodnej automobilovej poisťovacej karty vyplýva, že poistníkom pre motorové vozidlo Q. s
EČ H.-XXX P. od 21.3.2019 do 19.6.2019 bola žalovaná. Dňa 12.3.2019 poisťovňa Allianz Slovenská
poisťovňa a.s. doručuje žalovanej predpis na úhradu poistného pre motorové vozidlo Q. vo výške

poistného 168,08 eur pre obdobie od 20.6.2019 do 19.6.2020.

21. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12.11.2019 vyplýva, že žalovaná u dodávateľa Auto služby si
objednala prezutie kolies ako aj kúpu týchto kolies, za čo uhradila sumu 442,- eur.

22. Vo vyhlásení zo dňa 17.3.2020 A. J., bytom I. vyhlásil, že dňa XX.X.XXXX predal žalobcovi osobné
motorové vozidlo Q. za kúpnu cenu 15.800,- eur. Ďalej dodal, že žalobcovi osobne odovzdal uvedené
osobné motorové vozidlo a tento mu aj vyplatil kúpnu cenu, čo sa uskutočnilo v Banskej Bystrici.

23. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. vytvoreného cez katastrálny portál

dňa 27.5.2020 vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu sup. č. XXX postaveného
na parc. č. XXX/X, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a darovacej zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX, pričom v časti „C“ je zapísaná ťarcha záložné právo v prospech Prima banky Slovensko a.
s.. K tomu žalovaná predložila výpis z bankového účtu zo dňa 29.11.2016 vedeného na jej meno v Tatra
banke, a. s., z ktorého vyplýva prevod z účtu XXXX/XXXXX-XXXXXXXXXX vo výške 47.000,- eur dňa

24.11.2016 a následne výber v hotovosti dňa 24.11.2016 vo výške 47.000,- eur realizovaný žalovanou.

24. Žalobca predložil aj sms komunikáciu so žalovanou, z ktorej vyplýva
- dňa 14.6.2018 píše žalobca žalovanej: „Som v obci obhliadnuť auto.“ „Už som na ceste späť domov.
Našiel som svoje vysnívané auto.“

- dňa 14.6.2018 žalovaná odpisuje žalobcovi: „neverím“
- dňa 2.7.2018 píše žalovaná žalobcovi: „Miška zajtra príde ohľadom poistenia auta...čo chceš
dosiahnuť?“
- dňa 2.7.2018 žalobca odpisuje žalovanej: „záleží na cene, a na tom, čo majú k dispozícii. Vie, čo vedia
a čo nevedia poistiť?“ Potrebujem poistiť moje auto pre prípad krádeže, škody v prípade zrážky, možno

pre prípad mechanickej závady?“
- dňa 2.7.2018 žalovaná odpisuje žalobcovi: „Ak príde.. zistím Ti všetky ceny a pošlem Ti ich“
- dňa 1.4.2019 žalovaná píše žalobcovi: „S., auto ti nedám.. môžeš si prenajať auto a dostať sa z letiska
a po okolí, Nechám Ti kľúč od domu v obuvi na podlahe“
- dňa 1.4.2019 žalobca odpisuje žalovanej: „S., svoje auto budem používať na čokoľvek si myslíš v tvojej

hlave, nemám prenajaté auto, tiež nemám so sebou môj vodičský preukaz, nebudeš mi brániť v užívaní
vlastného auta“
- dňa 1.4.2019 žalovaná odpisuje žalobcovi: „S., auto je moje, ak sa pokúsiš zobrať mi ho, budeš mať
problémy s políciou.“- dňa 1.4.2019 žalovaná ďalej píše žalobcovi: „Auto je moje a nepožičiam Ti ho, lebo nechcem mať
potom s Tebou problémy, keď mi ho nebudeš chcieť vrátiť späť. Moje posledné slovo.“
- dňa 1.4.2019 žalobca odpisuje žalovanej: „Auto nie je tvoje. Ja som ho kúpil. Bol som ochotný možno

Ti kúpiť auto, ktorého prevádzku by si si mohla dovoliť.“
- dňa 1.4.2019 žalovaná píše žalobcovi: „S., ...nie, to auto si neviem dovoliť, takže musíme v budúcnosti
dospieť k nejakej dohode.“
- dňa 1.4.2019 žalovaná tiež píše žalobcovi: „S., nemôžem užívať akékoľvek auto, a toto auto je na moje
meno a moju poistku. Nechcem žiadne problémy, nie si poistený. Ak chceš toto auto, spíšeme zmluvu

a predám Ti ho.“
- dňa 1.4.2019 žalobca odpisuje žalovanej: „Kúpim ti iné auto. Alebo máš na mysli, že chceš, aby som
Ti dal peniaze za moje vlastné auto?“
- dňa 2.6. žalovaná píše žalobcovi: „S., meníš názor tak často, že už ani neviem, čo ohľadom auta
povedať.“
- dňa 2.6. žalobca odpisuje žalovanej: „čo teda hovoríš ohľadom auta? Chceš si ho nechať a nevrátiť mi

ho? Myslel som, že včera si vravela, že chceš vrátiť, ak ti kúpim bezpečné auto. Povedz, čo chceš.“

25. Žalobca na pojednávaní dňa 22.7.2021 uviedol, že slovenskému jazyku rozumie celkom dobre,
keďže sa ho viac než rok od marca minulého roku, kedy mal súd ohľadom starostlivosti jeho syna.
Motorové vozidlo, ktoré je predmetom sporu, kupoval on. Žalobca uviedol zhodné okolnosti kúpy

motorového vozidla ako vo svojich písomných podaniach. Zdôraznil, že na Slovensku je iný spôsob
kupovania motorového vozidla, ako u nich v O. alebo v Í., kde stačí podpísať zmluvu a auto je kúpené.
Tiež sa podpisuje jeden oficiálny doklad, ktorý sa len pošle poštou na príslušný úrad na evidenciu.
Až predávajúci žalobcovi vysvetlil, že to na Slovensku takto nefunguje, a že musí ísť na políciu, aby
sa prepísal vlastník motorového vozidla. Po dohode s predávajúcim na cene vozidla žalobca zobral

žalovanú ako svoju priateľku do D. D., kde išli po motorové vozidlo. S predávajúcim komunikoval žalobca
písomne cez google translator a ústne aj po anglicky. Žalobca odovzdal v hotovosti finančné prostriedky
predávajúcemu a predávajúci mu odovzdal kľúče od motorového vozidla. Až vtedy mu predávajúci
vysvetlil ako to na Slovensku s prepísaním vozidla a výmenou značiek, pričom s bývalou priateľkou
mu navrhli, aby bolo lepšie, že bude v evidencii vlastníkov vozidiel napísaná práve žalovaná, keďže

žalobca nemal ani slovenský občiansky preukaz, a teda len z tohto jediného dôvodu, teda jednoduchšej
komunikácie s úradmi, sa dohodli, že ako vlastník bude zapísaná jeho bývala priateľka, keďže aj žalobca
následne musel odísť rýchlo zo Slovenska. Kúpnu zmluvu pripravoval predávajúcim, na ktorú uviedla
žalovanú len pre potreby polície. Keďže žalovanej v tom čase dôveroval a ešte stále nevedel dobre po
slovensky, nepovažoval za potrebné po návrate zo zahraničia chodiť na úrady a vykonať prepis vozidla.

Pri predaji vozidla predávajúci žalobcovi nevravel o možnosti splnomocniť niekoho na prepis vozidla, o
tejto možnosti ani nevedel a nebol ani čas to takto vyriešiť.

Žalobca toto auto nikdy darovať žalovanej nechcel, vždy sa rozprávali o tom, že ide o jeho auto, a ani
žalovaná nikdy o tomto aute nerozprávala ako o svojom. So žalovanou sa rozišiel v roku 2019. Podľa

žalobcu predmetné vozidlo užívali spoločne až do ich rozchodu, pretože bolo to jeho auto a on nemal
problém nechať to auto svojej bývalej priateľke pre bežné potreby, či na nákupy, alebo iné aktivity so
synom a keby chcel, tak by žalovanej kúpil druhé auto, ale nepovažoval to za potrebné, keďže toto
auto považoval za auto pre rodinu. Ďalej dodal, že po skončení vzťahu mali so žalovanou aj výmenu
názorov ohľadom tohto auta, ale žalovaná mu potom tvrdila, že auto je jej. Žalobca aj navrhol žalovanej,

že jej kúpi iné vozidlo, pretože po rozchode chcel vyriešiť všetky záležitosti, aj ohľadom syna a aby sa
rýchlejšie mohol dostať k svojmu vozidlu, ktoré kúpil, a chcel byť voči žalovanej štedrý.

26. Žalovaná na pojednávaní dňa 22.7.2021 uviedla, že v Í. žila 11 rokov pred príchodom na Slovensko.
Podľa žalovanej v Í., keď žijú pár ako druh a družka viac ako 2 a pol roka, tak nadobúdajú veci ako v

manželskom zväzku. Žalobca, keď prišiel na Slovensko, mal prechodný pobyt v V.. Žalovaná podľa jej
vyjadrenia so žalobcom hospodárili spoločne, ale v Í. sa dohodli na tom, že žalovaná nebude pracovať,
na čom trval aj žalobca, ale že sa bude starať o domácnosť a o účty žalobcu, pričom žalovaná mu aj
viackrát navrhla, že by si našla prácu. Potom, ako sa žalovaná nasťahovala k žalobcovi, približne po
pol roku prestala pracovať a starala sa o domácnosť a taktiež často lietala, skoro každých 10 dní za

žalobcom, keďže on vykonával prácu v zahraničí, teda niekde v O. alebo na nejakom inom mieste v Í..
Následne sa potom spoločne dohodli, že sa vrátia na Slovensko, kde si spoločne kúpia aj dom.27. Žalovaná išla spoločne so žalobcom kúpiť auto s tým, že toto auto sa ide kupovať jej a synovi.
Predávajúci žalobcovi nevravel nič, neprebiehala žiadna konverzácia o prepise tohto vozidla, pretože
zmluva už bola pripravená na jej meno a predávajúci potreboval len občiansky preukaz. Žalovaná si

pamätala, že kľúče a doklady od vozidla predávajúci odovzdal jej. Finančné prostriedky mala žalovaná
prisebepotomtietopodalažalobcoviaonichodovzdalpredávajúcemu,avšakniejesiistá,keďžetobolo
už 3 roky dozadu, pričom podľa žalovanej malo ísť o spoločné peniaze. Žalobca sa tiež všade vyjadroval,
že žijú ako manželia. Všetky doklady od vozidla boli zasielané na jej meno. Žalovaná považuje auto za
svoje, pretože aj žalobca sa takto vyjadroval, že auto je kúpené pre ňu a pre syna a takto to brali, že

auto je jej. Počas trvania vzťahu žalobca nechcel vykonať prepis vozidla na seba. Po kúpe vozidla, toto
užívala žalovaná a keď bol na Slovensku žalobca, tak ho užíval aj žalobca, ale to len vtedy, ak nemal
auto z požičovne. So žalobcom nerozoberali dopodrobna vlastnícke vzťahy k tomuto vozidlu, mala za
to, že auto je jej, takto sa aj vyjadrovali a problém nastal, až keď sa rozišli. So žalobcom mali v pláne
mali kúpiť dve autá, pričom toto malo byť kúpené pre ňu. Žalovaná nevedela, prečo sa nekúpilo aj druhé
vozidlo, asi to žalobca nepotreboval, keďže často si prenajímal vozidlo, keď prišiel na Slovensko. Po

rozchode jej žaloba ponúkal za motorové vozidlo najprv väčšie sumy, 5.000,-, 4.000,- eur, potom 2.000,-
eur a následne jej žalobca posielal aj fotografie iných áut, aby si vybrala.

28. Svedok A. J. na pojednávaní dňa 28.9.2021uviedol, že presné dni si nepamätá, ale vie, že v jeden
podvečer žalobca prišiel k nemu domov s požičaným autom a následne vyskúšali Q., a po skúšobnej

jazde žalobca mu povedal, že si to auto chce zarezervovať a aby mu ho nechal. Svedok sa žalobcu
pýtal, ako to bude s prihlásením tohto vozidla, keďže bolo pri komunikácií zrejmé, že nie je zo Slovenska,
kedy mu žalobca povedal, že auto nechá napísať na svoju priateľku. Ďalej svedok uviedol, že žalobca
po vozidlo prišiel so žalovanou v dobrej nálade, ako pár, a po vyplatení peňazí im auto odovzdal, pričom
ešte museli ísť k nemu domov po sťahovaciu roletu, ktorá nebola súčasťou auta. Svedok jednoznačne

za kupujúceho považoval žalobcu, ktorý mu odovzdal aj finančné prostriedky, teda kúpnu cenu za
motorové vozidlo a kľúče a preukaz svedok odovzdával priamo žalobcovi. V deň, keď prišli žalobca a
žalovaná po vozidlo, rozprávali sa len o samotnom motorovom vozidle, to, že sa auto bude prepisovať
na žalovanú bolo dohodnuté dopredu, pričom svedok si nepamätal, či žalobca mu to povedal počas
telefonického rozhovoru, alebo pri prvom stretnutí, teda pri prvej obhliadke. Žalobca svedkovi povedal,

že on nemá slovenský občiansky preukaz, na čo svedok reagoval tak, že sa ho pýtal, že či nepozná
niekohoiného,ktomáslovenskýobčianskypreukaz,načomužalobcamaloznámiť,žemánaSlovensku
priateľku. Svedok komunikoval so žalobcom lámanou slovenčinou, hoci aj ovláda trochu anglický jazyk,
pri komunikácií so žalobcom nebolo potrebné hovoriť po anglicky, keďže žalobca hovorí úplne v pohode
po slovensky. Svedok nemal vedomosť, že by žalobca chcel toto vozidlo následne darovať žalovanej,

k prepisu na žalovanú malo dôjsť podľa svedka len z dôvodu, že žalobca nemal slovenský občiansky
preukaz a v písomnej zmluve sa uviedol ako kupujúci ten, na koho sa auto odhlasovalo. Písomnú zmluvu
spisoval svedok v robote na počítači vtedy, keď prišli po vozidlo, pretože vtedy dostal údaje, na koho má
byť auto napísané. Pri podpise boli obaja, a svedok pred podpisom zmluvy žalovanej hovoril a vysvetlil
jej to, že na zmluve je napísaná len z toho dôvodu, že je komplikované prepísať vozidlo na žalobcu

ako neobčana SR, na čo žalovaná nereagovala. Podľa svedka ak by nový vlastník nebol občanom SR,
musela by sa vykonať nová technická kontrola vozidla, takisto kontrola originality a vydával by sa nový
technickýpreukazsvývozovýmiznačkami,keďžetotobybolonáslednepotrebnézaregistrovaťvoVeľkej
Británii a vozidlo by sa potom vyraďovalo aj zo slovenskej evidencie. Svedok sa nepýtal žalobcu na
prechodný pobyt, ale len na to, či má občiansky preukaz. Svedok vyslovene neinformoval žalobcu o

lehote na prepis vlastníka, uviedol mu, že auto treba zaregistrovať v Humennom.

29. Právny zástupca žalobcu v záverečnom zhrnutí uviedol, že v konaní boli preukázané všetky
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že nepochybne bol od počiatku majiteľom sporného motorového
vozidla žalobca a nikdy sa neuvažovalo o tom, aby vlastníkom tohto vozidla bola tretia osoba. Pokiaľ

žalovanú žalobca požiadal, aby s ním vycestovala na prevzatie tohto vozidla, tak to bolo z veľmi
jednoduchého dôvodu, totiž z toho dôvodu, že nikto nevie riadiť naraz v tom istom čase dve motorové
vozidlá. Svedok bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že od začiatku jednal o kúpe motorového vozidla
ako o kupcovi a budúcom majiteľovi a následne majiteľovi so žalobcom. Pokiaľ ide o záznam v evidencii,
toto je formálna záležitosť a vysvetlilo sa to časovou núdzou, kedy žalobca musel urýchlene opustiť

územie Slovenskej republiky a z tohto dôvodu bola formálne zapísaná do evidencie motorových vozidiel
žalovaná, čo však neznamená, že mala byť alebo bola vlastníčkou.30. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnom zhrnutí uviedla, že nebolo jednoznačne preukázané
vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu, ktorého je ona vlastníčkou evidovanou v evidencii
motorových vozidiel na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola riadne uzatvorená. Žalovaná poukázala, že

lehota na zápis bola 30 dní a nie 8 dní, zároveň poukázala, že existovala možnosť splnomocnenia,
aby takúto evidenciu mohla urobiť žalovaná za žalobcu, čo sa neudialo. Žiadosť žalobcu o vrátenie
motorovéhovozidlabolaadresovanážalovanejažpotom,čosavzťahymedzinimizásadnýmspôsobom
zhoršili a vtedy začal žalobca nárokovať si motorové vozidlo, ktoré bolo odovzdané žalovanej aj z jeho
strany na riadne užívanie pre ňu a pre ich spoločného syna. Žalovaná zdôraznila, že so žalobcom žili

spoluakodruhdružkadlhúdobu,spoločnýmspôsobomhospodárili,spoločnýmspôsobomnadobúdaliaj
majetok, a v tomto smere poukázala na kúpu rodinného domu v B., kde v podstate finančné prostriedky
vo vyššej sume poukazovala a mala aj žalovaná v čase, keď sa tento dom kupoval. Tvrdenie žalobcu,
že nikdy nemal úmysel motorové vozidlo nechať žalovanej, nebolo žiadnym spôsobom preukázané a
je v rozpore s predloženými listinami. Výkon vlastníckeho práva zo strany žalovanej bol dobromyseľný,
užívala auto ako vlastné, v žiadnom prípade nemala nikdy záujem obohatiť sa na úkor žalobcu, ale

jej konanie svedčí po celú dobu od nadobudnutia vlastníckeho práva o tom, že to motorové vozidlo
považuje za svoje a bolo kupované pre ňu a pre jej syna, čo vyvrátené nebolo. Navrhla, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol a priznal právo na náhradu trov konania. V prípade neúspechu žalovanej v
tomto konaní, poukázala na jej finančnú situáciu, a na to, aby súd pri náhrade trov konania prihliadol na
okolnosti hodné osobitného zreteľa a zvažoval zníženie náhrady trov konania v prospech žalovanej.

Právny stav

31. Podľa ust. § 137 zákona č. 165/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku („ďalej len ako „CSP“)
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32.Podľaust.§488zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)
účinného od 1.1.1992 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny
úkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom.Právneúkonyvyjadrenéinaknežslovami
sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho,
kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 z platného záväzku je dlžník povinný

niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľaust.§588Občianskehozákonníka účinnéhood1.1.1992zkúpnejzmluvyvzniknepredávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 darovacou zmluvou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.34. Podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,

nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

35. Podľa ust. § 111 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZoCP“) účinného od
1.1.2014 evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa
vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú
vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách oprávnených konať za vlastníka vozidla alebo za
držiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a
poskytovania údajov z tejto evidencie.

Podľa ust. § 111 ods. 2 ZoCP v evidencii vozidiel sa vedú
a) osobné údaje v rozsahu podľa odseku 3 o vlastníkoch vozidiel a držiteľoch vozidiel, ak držiteľom
vozidla alebo vlastníkom vozidla je fyzická osoba,
c) osobné údaje v rozsahu podľa odseku 3 o osobách, ktoré zastupujú osoby uvedené v písmene a)

alebo písmene b), alebo o osobách, ktoré konajú za tieto osoby a ktoré uskutočnili evidenčný úkon, a
čísla ich preukazov totožnosti,
h) údaje o spôsobe nadobudnutia vozidiel.

Podľa ust. § 111 ods. 3 písm. c) ZoCP v evidencii vozidiel sa o držiteľoch vozidiel a vlastníkoch vozidiel,

ak je držiteľom vozidla alebo vlastníkom vozidla fyzická osoba, a o osobách, ktoré zastupujú držiteľov
vozidiel alebo vlastníkov vozidiel, a o osobách, ktoré konajú za vlastníkov vozidiel alebo držiteľov
vozidiel, vedú a z nej poskytujú tieto osobné údaje:
c) adresa pobytu, prípadne miesto podnikania.

Podľa § 2 ods. 1 písm. q) ZoCP na účely tohto zákona sa pobytom rozumie trvalý pobyt občana
Slovenskej republiky, prechodný pobyt občana Slovenskej republiky trvalo žijúceho v zahraničí, trvalý
pobyt cudzinca alebo prechodný pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 114 ods. 1 ZoCP každé vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad rozhodol, že musí byť

evidované orgánom Policajného zboru, a ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, musí
byť prihlásené na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla
alebo adresy jeho prevádzkarne; vozidlo, ktoré má byť prevádzkované organizačnou zložkou podniku,
ktorásazapisujedoobchodnéhoregistra,musíbyťprihlásenédoevidencienaorgánePolicajnéhozboru
príslušnom podľa adresy umiestnenia tejto organizačnej zložky.

Podľa ust. § 116 ods. 1 písm. a) a ods. 3 ZoCP účinného od 20.5.2018 do 30.11.2019 skutočnosti podľa
odseku1písm.a)/zmenudržbyvozidlanainúosobu/jedržiteľvozidlaavlastníkvozidlapovinnýoznámiť
do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala, orgánu Policajného zboru, kde je vozidlo evidované.
Orgán Policajného zboru zapíše zmenu podľa odseku 1 písm. a) len so súhlasom vlastníka vozidla alebo

na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Posúdenie veci súdom

36. Žalobou o určenie, či tu právo je, tak ako je to v tomto prípade, sa možno domáhať, je

na tom naliehavý právny záujem. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je
zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Určovacia žaloba
predovšetkýmprichádzadoúvahyvtedy,keďjejprostredníctvommožnoeliminovaťstavohrozeniapráva
alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

37. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva s cieľom zosúladenia faktického
stavu so stavom právnym. Súd je toho názoru, že žalobca naliehavý právny záujem na určenívlastníckeho práva preukázal, keďže v osvedčení o evidencii vozidla je zapísaná ako vlastník žalovaná,
čím je žalobcovo postavenie ako domnelého vlastníka týmto neisté, avšak preukázanie naliehavého
právneho záujmu nemusí znamenať aj úspech v spore.

38. Spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, kto je vlastníkom motorového vozidla zn. Q., keďže
žalobca tvrdil, že motorové vozidlo kúpil od predávajúca A. J. (svedok v tomto konaní) a žalovaná tvrdila,
že toto vozidlo bolo kúpené pre ňu. V evidencii vozidiel je zapísaná ako vlastníčka a držiteľka žalovaná,
čožalobcaodôvodňovaltým,ževzhľadom,ženiejeobčanomSR,nerozumeldobreslovenskémujazyku

a z dôvodu odcestovania z SR, prenechal vykonanie evidenčného úkonu a všetku komunikáciu pre
prihlásenie vozidla a uzavretie poistnej zmluvy na žalovanú ako aj jej zápis v evidencii vozidiel ako
vlastníka vozidla. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, pričom uviedla, že žalobca rozhodol o tom, že
žalovaná bude vlastníčkou vozidla, ktoré bolo kúpené pre ňu a pre ich spoločného syna.

39. Kúpna zmluva predstavuje je najčastejší záväzkový vzťah zabezpečujúci výmenu tovarov za

peňažný ekvivalent, ktorý je zároveň najčastejším spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci.
Právna úprava písomnú formu kúpnej zmluvy vyžaduje len pri nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Pre uzavretie platnej kúpnej zmluvy k hnuteľnej veci postačuje, aby sa predávajúci
dohodol s kupujúcim na jej podstatných náležitostiach. Základnou povinnosťou kupujúceho je zaplatenie
kúpnejcenyaprávopožadovaťodovzdaniepredmetukúpydojehovlastníctvaanaprotitomuzodpovedá

právo predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny a jeho povinnosť odovzdať predmet kúpy kupujúcemu.
Samotná kúpna zmluva má iba konsenzuálny charakter a vecnoprávne účinky, t. j. prevod vlastníckeho
práva nastanú až v dôsledku tradície, t. j. odovzdania a prevzatia predmetu kúpy kupujúcim. Kúpna
zmluva vzniká ako akákoľvek iná zmluva. Predovšetkým sa vyžaduje, aby boli prejavy vôle účastníkov
kúpnej zmluvy určité a zrozumiteľné. Požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti je potrebné chápať tak, že

dojednanie ako o predmete zmluvy, tak o jeho cene, ako aj o právach a povinnostiach účastníkov z nej
vyplývajúcich musí byť natoľko zrozumiteľné a jednoznačné, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam, ktoré
nemožno odstrániť ani výkladom.

40. Z vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že kúpna zmluva, ktorej

predmetom bolo motorové vozidlo Q., bola uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a svedkom A. J.
ako predávajúcim. Predávajúci (svedok A. J.) ponúkal motorové vozidlo Q. na predaj prostredníctvom
inzerátu, na ktorý ako záujemca reagoval žalobca. Žalobca si po vykonaní skúšobnej jazdy dohodol
so svedkom výšku kúpnej ceny. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a svedkom došlo tak v
ústnej forme. Svedok potvrdil, že ohľadom kúpy jednal výlučne so žalobcom, ktorého považoval za

kupujúceho, od ktorého prevzal kúpnu cenu v hotovosti a ktorému aj motorové vozidlo s kľúčmi vrátane
písomnej dokumentácie odovzdal. Svedok tiež potvrdil, že písomná kúpna zmluva bola vyhotovená len
pre potreby zápisu nového vlastníka vozidla v evidencii vozidiel na žalovanú z dôvodu, že žalobca nebol
občanom SR a nemal občiansky preukaz SR. Kúpna zmluva v písomnej forme uzavretá medzi svedkom
ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou je tak neplatný právny úkon, keďže svedok nemal vôľu

previesť vlastnícke právo na žalovanú, ale na žalobcu.

41. Vôľa konajúceho subjektu vo vonkajšom svete musí byť navonok vyjadrená tak, aby bola
spoznateľná a uplatniteľná. Prejav sa môže urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu subjektu
robí poznateľnou pre iné osoby. Podstatné je to, čo možno objektívnymi hľadiskami hodnotiť, akú vôľu

účastník v skutočnosti prejavil. Na výklad obsahu vôle môže slúžiť aj širší kontext konania účastníkov,
vrátaneichpredchádzajúcichkrokov,akjeznichmožnousudzovaťobsahichvôle.Okolnosť,žekonajúci
s odstupom času s prihliadnutím aj na vývoj sporu začne svoj prejav vôle interpretovať inak, nemôže mať
žiadny vplyv na prijatý záver o tom, čo bolo prejavené vychádzajúc z okolností, za ktorých bol urobený.

42. Pri posúdení všetkých okolností a skutočností tvrdených žalovanou, prečo by mala byť vlastníčkou
sporného motorového vozidla, súd tieto vyhodnotil ako protirečivé a nepreukázané. Žalovaná najprv v
písomných vyjadreniach nepoprela, že finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla boli žalobcove,
a až na pojednávaní uviedla, že peniaze boli spoločné, keďže žili v spoločnej domácnosti. Tiež žalovaná
raz uviedla, že žalobca rozhodol, že motorové vozidlo kúpil žalobca pre ňu a pre ich spoločného syna a

potom raz uviedla, že žalobca jej daroval finančné prostriedky na to, aby si mohla kúpiť toto motorové
vozidlo. Odvolávajúc sa na ich žitie v spoločnej domácnosti žalovaná uvádzala, že všetok majetok
nadobúdali spoločne tak ako rodinný dom v B..43. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že finančnými prostriedkami určenými na zaplatenie
kúpnej ceny žalobca disponoval zo svojich bankových účtov a kreditnej karty. Nepreukázalo sa ani, že
by žalobca daroval žalovanej akékoľvek finančné prostriedky určené na kúpu motorového vozidla. Súd

v tomto smere opätovne poukazuje na výpoveď svedka, ktorý jednoznačne uviedol, že kúpnu cenu prijal
od žalobcu a žalobcu považoval za kupujúceho. Aj keď svedok nie celkom jednoznačne vedel uviesť,
kedy mu žalobca uviedol, že žalovaná bude zapísaná ako vlastníčka v evidencii vozidla, dôležité podľa
súdu je, že šlo výlučne o zápis žalovanej ako vlastníčky a držiteľky vozidla pre potreby jeho evidencie
príslušnými úradmi, keďže žalobca nebol občanom SR.

44. Súd nemal tiež za jednoznačne preukázanú vôľu žalobcu darovať motorové vozidlo žalovanej
vychádzajúc jednak z tvrdení žalovanej, ale aj vzhľadom na komunikáciu strán sporu, z ktorej vyplynulo,
že žalovaná sa pýtala žalobcu, čo chce poistením dosiahnuť, na čo žalobca reaguje otázkou, čo
konkrétne na svojom aute potrebuje poistiť, z čoho je zrejmé, že o poistení rozhodoval žalobca. Súd
mal tiež za preukázané, že žalobca uhrádzal aj ďalšie náklady s prevádzkou motorového vozidla -

registračný poplatok, poistenie, servis v autorizovanom servise, na ktorý účel zasielal žalovanej finančné
prostriedky. Žalovaná nepoprela, že takéto finančné prostriedky boli na jej účet zo strany žalobcu
zasielané, pričom uviedla, že žalobca jej peniaze posielal, aby sa starala o domácnosť a tiež, aby
zabezpečovala starostlivosť o ich spoločného syna. Vychádzajúc z následnej komunikácie strán sporu je
podľa názoru súdu zrejmé, že žalovaná považovala vozidlo za svoje práve len z dôvodu, že je uvedená

v evidencii vozidiel a osvedčenia o evidencii vozidla boli vystavené na jej meno. Podľa názoru súdu
však z vykonaného dokazovania nebolo preukázané na základe akého titulu žalovaná vlastnícke právo
k motorovému vozidlu nadobudla, pričom súd za preukázané považoval len prenechanie motorového
vozidla do užívania žalovanej, čo je z oprávnení vlastníka podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka.

45. Tiež sa nepotvrdilo ani nadobudnutie vozidla do podielového spoluvlastníctva strán sporu, hoci
žalovaná poukázala na rodinný dom v B., z ňou predloženého listu vlastníctva vyplýva, že výlučným
vlastníkom nehnuteľností je žalobca. Ak by sa žalovaná podieľala na kúpe týchto nehnuteľností, tak ako
sa to snažila preukázať výpisom z bankového účtu z obdobia kúpy nehnuteľností, prirodzene by sa jej
postavenie kupujúcej premietlo do zápisu na liste vlastníctva. Naproti tomu žalovaná uviedla, že rodinný

dom bol kúpený žalobcom a jej rodičmi, ktorí svoj spoluvlastnícky podiel neskôr darovali žalobcovi,
nie žalovanej. Žalovaná navrhla v konaní vypočuť ako svedkov svojich rodičov, týchto však navrhla
vypočuť ohľadom spolužitia strán sporu a ohľadom ich finančnej a materiálnej pomoci, čo však súd
vzhľadom na predmet sporu považoval za nadbytočné a nehospodárne, preto dokazovanie svedkami
rodičov žalovanej nevykonal.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, určil žalobcu za vlastníka
motorového vozidla zn. Q. bližšie špecifikovaného v I. výroku a tiež uložil žalovanej povinnosť predmetné
motorové vozidla žalobcovi vydať v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

K trovám konania

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

49. Súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodoval podľa úspechov strán sporu v tomto konaní.
Keďže súd žalobe vyhovel, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.50. Žalovaná síce navrhla, aby súd o trovách konania v prípade jej neúspechu v spore rozhodol podľa
ust. § 257 CSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na jej finančnú situáciu, súd

však poukazuje, že žalovaná tak učinila až v záverečnom zhrnutí po vykonanom dokazovaní, pričom
o svojej finančnej situácii nielenže nepredložila žiadnu listinu, ale ani neuviedla ani aktuálny príjem a
výdavky. Preto súd na návrh žalovanej rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP neprihliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.